Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 21, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 26Cb/352/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318207181
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1318207181.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej

veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava -
mestská časť Staré Mesto 814 99, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: TIREX, spol. s r.o., Nobelova
9A/12278, Bratislava 831 02, IČO: 31 391 281, zastúpený advokátskou kanceláriou: Ostertag legal s.r.o.,
Lovinského 23, Bratislava 811 04, IČO: 50 533 207, o zaplatenie 4.116,-- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.273,20 eur spolu s 5% úrokom z omeškania
O zo sumy 2.685,20 eur od 04.09.2018 do zaplatenia,
O zo sumy 147,-- eur od 21.07.2018 do zaplatenia,

O zo sumy 147,-- eur od 21.08.2018 do zaplatenia,
O zo sumy 147,-- eur od 21.09.2018 do zaplatenia,
O zo sumy 147,-- eur od 21.10.2018 do zaplatenia,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd konanie zastavuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,05%.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2018 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny v sume 4.116,-- eur s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia.

2) Žalobca v žalobe tvrdil, že je vlastníkom pozemku v Bratislave, k.ú. T., parc. č. XXXX/XX, druh
pozemku - ostatná plocha vo výmere 252 m2, uvedený pozemok má žalovaný dlhodobo oplotený a užíva
ho bez zmluvného vzťahu. Žalovaný je vlastníkom vedľajších pozemkov. Listom zo dňa 21.05.2018 bolo
žalovanému navrhnuté usporiadanie tejto situácie. Výška úhrady je určená na základe Rozhodnutia č.

33/2015 primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky , ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny
predbežnej odplaty za vecné bremeno vo výške 7,-- eur/m2, vo výške obvyklého nájomného.

3) Žalovaný v odpore navrhol žalobu zamietnuť. Žalobca relevantným spôsobom nepreukázal
neoprávnenéužívaniepredmetnéhopozemku,zároveňvzniesolnámietkupremlčania.Obvyklénájomné
vyčíslené žalobcom s odkazom na Rozhodnutie č. 33/2015 nepovažuje za obvyklé nájomné s odkazom
na rozhodnutie vyšších súdnych autorít - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/8/2009 zo dňa

13.11.2009.Obvyklénájomnéjenájomnétržným,ktorézodpovedáobvyklejhladinenájomnéhovdanom
mieste a čase ktoré by nájomca platil ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.4) Žalobca s ohľadom na vznesenú námietku premlčania vzal žalobu v časti zaplatenia istiny vo
výške 842,80 eur späť, ktoré zodpovedá nájmu za obdobie od 01.06.2016 do 22.11.2016. Rovnako
poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré sa zaoberali obvyklou výškou nájomného určenou na

základe Rozhodnutia primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky. V týchto konaniach sa žalobca
domáhal bezdôvodného obohatenia. Navrhol, aby súd vykonal obhliadku predmetnej nehnuteľnosti.

5) Žalovaný v replike tvrdil, že predmetom nároku je bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku za
obdobie od 23.11.2016 do 30.09.2018. V čase obhliadky by sa nepreukázalo kto reálne v rozhodnom

období nehnuteľnosť užíval. Žalovaný pozemok patriaci žalobcovi neužíva. Priľahlé nehnuteľnosti
patriace žalovanému (pozemky registra „C“ parcelné čísla XXXX/X a XXXX/X a stavba súpisné číslo
XXXX na parcele číslo XXXX/X v katastrálnom území T. v A., vedené Okresným úradom Bratislava,
Katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXX, ďalej aj „nehnuteľnosti žalovaného“) prenechal
nájomnou zmluvou zo dňa 21.10.2013 do užívania tretej osobe. Nájom trvá od 01.12.2013 až do
súčasnosti, teda počas celého obdobia, za ktoré sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia

za užívanie pozemku. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný užíva jeho pozemok priľahlý
k nehnuteľnostiam žalovaného. Ak pozemok žalobcu užíva nejaká tretia osoba, je vecou žalobcu riešiť
to s danou osobou, alebo zabrániť neoprávnenému užívaniu svojho pozemku napríklad oplotením.

6) Súd sa oboznámil s listinnými dokladmi tvoriaci obsah spisu, Výpis z LV č. X - parc. č. XXXX/XX,

Výpis z LV č. XXX - parc. č. XXXX/X, Výpis z LV č. XXX - parc. č. XXXX/X, Výpis z katastrálnej mapy,
Kópiou listu žalobcu zo dňa 21.05.2018, zo dňa 22.10.2018, Doručenkami, Rozhodnutím č. 33/2015,
Fotografiami, Informatívnou kópiou z mapy, Nájomnou zmluvou medzi žalovaným a spoločnosťou
Najadyspol.sr.o.,svyjadrenímstránsporu.Súdvykonalmiestnuobhliadkuazistil,žestavkorešponduje
s predloženými fotografiami žalobcu, jedná sa o oplotený pozemok až po priľahlú cestu Gagarinova ulica

a stav korešponduje s informatívnou kópiu z mapy katastrálneho portálu.

7) V prejednávanej veci nebolo sporné, že vlastníkom predmetného pozemku o výmere 252 m2 je
žalobca, žalovaný je vlastníkom vedľajších pozemkov. Nebolo sporné, že tieto pozemky sú oplotené.
Oplotením tvoria jeden celok. Žalovaný nájomnou zmluvou prenechal do užívania tretiemu subjektu

len pozemky, ktoré sú v jeho vlastníctve. Z miestnej obhliadky súd zistil, že nedošlo k akémukoľvek
vyčleneniu tejto nehnuteľnosti.

8) Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

9) Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10) Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na
úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2
konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len
na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané.

11) Podľa § 458 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. (ods. 1). S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj
úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (ods. 2). Ten, kto predmet

bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
(ods. 3).

12) V súdenej veci súd zistil, že sa jedná o pozemok parc. č. 3236/77, ktorý je oplotený. Pozemok
spolu s nehnuteľnosťou žalovaný prenajíma v takom rozsahu ako je vlastník. Pre posúdenie, či žalovaný

reálne pozemok užíva, nie je rozhodujúce, pretože ním disponuje (sa ho zmocnil) je ohradený, t.j vlastník
tohto pozemku má znemožnený prístup. Z hľadiska posúdenia získania bezdôvodného obohatenia
užívania pozemku bez právneho dôvodu, nie je významné, či ten komu bolo umožnené priestor
užívať, toto oprávnenie skutočne osobne realizoval, prípadne či prenechal inému k prevádzkovaniualebo inej činnosti, teda či iným spôsobom užívania dochádzalo konzumovaniu. Súd považuje za
bezpredmetné tvrdenie žalovaného, že pozemok neužíva s odkazom na uzatvorenú nájomnú zmluvu
s tretím subjektom. Žalovaný si je vedomý skutočnosti, že časť oploteného pozemku nie je v jeho

vlastníctve, o čom svedčí aj predložená nájomná zmluva (rozsah nájmu). Podľa rozhodnutia NS ČR
25Cdo 845/99, ktoré má výpovednú hodnotu - rovnaká právna úprava, v rozhodnutí súd uviedol, že
bezdôvodné obohatia vzniká i tomu, kto svojím konaním získal na úkor vlastníka postavenie detentora
jeho pozemku tým, že celý pozemok uzamkol a urobil jeho prístupným iba pre seba a svoju potrebu, a to
bez ohľadu na to, nakoľko skutočne ju intenzívne využíval (akú plochu, akú časť..) Výška bezdôvodného

obohateniasamusíodvíjaťodvýškynájomnéhozodpovedajúcemunájomnémuobvyklevdanommieste
a čase vo vzťahu celému pozemku.

13) Spornou bola otázka ustálenia sumy žalovaným získaného bezdôvodného obohatenia. K výške
nájmu žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/8/2009 zo dňa 13.11.2009,
kde Najvyšší súd SR dospel k záveru, že pre určenie obvyklej výšky nájomného nie je možné použiť

rozhodnutia mesta, ktorým stanovuje výšku nájomného požadovanú za prenájom svojich nehnuteľností.
V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že procesná zodpovednosť strany sporu za
preukázanie svojich tvrdení nezaťažuje v konaní len žalobcu, ale aj žalovaného. Dôkazné bremeno
v konaní pred súdom má totiž každá strana, ktorá z existencie tvrdených skutočností odvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky. To platí obzvlášť v prípadoch, ak má súd rozhodnúť vo veci samej,

keď určitá skutočnosť významná pre rozhodnutie podľa hmotného práva, nebola prípadne nemohla byť
pred súdom preukázaná a keď výsledky hodnotenia predložených dôkazov neumožňujú súdu prijať
jednoznačný záver o pravdivosti tvrdení tej - ktorej sporovej strany, najmä pokiaľ sú tieto tvrdenia celkom
protichodné. Ak teda žalovaný tvrdí, že súd nemôže len vychádzať z rozhodnutí primátora mesta, ktorým
sa určuje výpočet danej úhrady, mal sám uviesť aká je obvyklá cena a k tomu predložiť relevantný

dôkaz. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR na ktorý odkazuje žalovaný je z roku 2009 kedy súdy mali
vyhľadávaciu povinnosť.

14) V danom prípade mal súd za preukázanú dôvodnosť žaloby, čo do jej základu, z dokazovania
vyplynulo, že žalovaný užíva pozemok vo vlastníctve žalobcu bez relevantného právneho dôvodu a za

jeho užívanie neplatí, čím sa na úkor žalobcu obohatil. Žalobca nadobudol bezdôvodným obohatením
(§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka) majetkový prospech, ktorý má žalobcovi (§ 456 Občianskeho
zákonníka) vydať. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá
obvyklému nájomnému, ktoré by žalovaný platil v žalovanom období za užívanie pozemku žalobcu v
prípade, ak by s nimi uzavrel nájomnú alebo inú zmluvu. Žalobca pri uplatnení svojho nároku vychádzal

z objektívnych kritérií, na základe ktorých je možné stanoviť hodnotu odplaty. Hodnota odplaty je
stanovená na základe Rozhodnutia č. 33/2015 primátora Hlavného mesta SR Bratislava, ktorým sa
ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno vo výške 7,-- eur / m2 / rok,
t.j. v sume 1.764,-- eur ročne. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Žalobca z uvedeného dôvodu
vzal žalobcu v časti zaplatenia istiny vo výške 842,80 eur s príslušenstvom za obdobie od 01.06.2016

do 22.11.2016 späť a preto súd konanie v tejto časti v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil. Súdom
priznaná istina vo výške 3.273,20 eur pozostáva z nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 23.11.2016 do 03.09.2018 v sume 2.685,20 eur a bezdôvodného obohatenia za obdobie za
mesiac jún, júl, august, september 2018 za každý mesiac v sume 147,-- eur. Súd žalobcovi priznal nárok
na úroky z omeškania podľa § 369 1, 2 Obchodného zákonníka v rozsahu 5% ročne v zmysle petitu.

Doba omeškania je určená od výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia.

15) Žalovaný v podaní zo dňa 02.09.2020 navrhol vykonať dôkaz - získanie dokumentov preukazujúcich,
kedy došlo k vytvoreniu parcely č. XXXX/XX. Dôkaz navrhuje žalovaný vykonať, pretože si myslí, že
žalobca rozdelil svoju parcelu na viacero menších presne lícujúcich parciel už v období rokov 2006 alebo

2007, a žalovaného nijako nevyzval k náprave pomerov, nechal žalovaného danú parcelu ďalej užívať,
aby od neho neskôr mohol vymáhať ním jednostranne určené nájomné. Súd považuje uvedený dôkaz
za irelevantný, nesúvisí s priznaním nároku žalobcovi. Je na dispozícii žalobcu, či a kedy si uplatní nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia.

16) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Úspešný bol žalobcav rozsahu 59,05%. Žalobca požadoval zaplatenie 4.116,-- eur (100%). Súd žalobcovi priznal 3.273,20,--
eur(79,52%).Včastinároku842,80euržalobcavzalžalobuspäťzdôvoduuznanianámietkypremlčania
(20,47%), uvedené predstavuje úspech žalovaného. Pomer úspechu (79,52-20,47=59,05).

17) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava III (§ 362 ods. 1 CSP).

Vodôvodnenísamusíokremvšeobecnýchnáležitostípodaniastanovenýchv§127ods.1CSP(ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.