Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812203134
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3812203134.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Prievidza, Matice slovenskej
10, Prievidza, proti povinnému: axeo s.r.o., IČO: 44 914 636, so sídlom v Prievidzi, Námestie
slobody 32, t. č. už vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 765,09 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. augusta 2016, č. k.
15Er/558/2012-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o nároku na náhradu trov exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Ex. por.. Výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi ml., nárok na náhradu

trov exekúcie proti oprávnenému. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa
06.02.2012 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 765,09 Eur s
prísl. titulom právoplatného a vykonateľného rozhodnutia oprávneného č. 700-1010662111-GC04/11 zo
dňa 28.06.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 15.03.2012.
Podnetom zo dňa 14.06.2013 súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného. Súd prvej inštancie mal z výpisu z obchodného registra povinného preukázané, že

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/77/2013-19 zo dňa 12.02.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.03.2014, bol povinný zrušený bez likvidácie. V zmysle § 68 ods. 9 Obchodného
zákonníka sa spoločnosť dňom 27.06.2014 z obchodného registra vymazáva. Spoločnosť nemá právne
nástupcu. Právne súd prvej inštancie poukázal na § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku.
Konštatoval, že povinný bol zrušený bez likvidácie. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený
bez likvidácie, je teda nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného

nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. K uvedenému konštatovaniu súd prvej inštancie dospel na
základe § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka "Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie
s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu.“ Vzhľadom na
uvedené súd prvej inštancie exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na
úhradu trov exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 veta prvá
Ex. poriadku. Nakoľko súd prvej inštancie zastavil konanie,

v zmysle § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku
na náhradu trov konania. V zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na náhradu trov konania zaviazal
oprávneného, pretože súd zastavil exekúciu z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného a oprávnený pri
podávaní návrhu podľa Ex. poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy. V
závere rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle § 262 ods.
2 CSP rozhodne

o výške náhrady trov konania.2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený, ktorý nesúhlasil s výrokom o trovách, o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie
rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 203 Ex. por. Oprávnený ani pri náležitej opatrnosti

nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej
budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Mal za to, že exekučný súd
bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., pretože bezprostredným dôvodom
zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania. Poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo

dňa 05.11.2008, sp. zn. I. ÚS 377/08-13 a zo dňa 24.01.2008, sp. zn. IV. ÚS 27/08, podľa ktorého
nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a
nie v ustanoveniach práva hmotného. Ako ďalej ústavný súd poznamenal, skutočnosť, že v konečnom
dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,
nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej
miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v

tejto súvislosti tiež poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti
Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom
určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú
prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Oprávnený žiadal,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmenil

tak, že poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že súhlasí s rozhodnutím
súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania. Návrh zo strany oprávneného označil
za bezdôvodný. Každý oprávnený znáša riziko, že svoju pohľadávku nevymôže, keď podáva návrh na

vykonanie exekúcie. Súdny exekútor si nemôže vyberať návrhy, ani oprávnených. Preto neznáša riziko
pri vymáhaní pohľadávok pre oprávneného.

4. Oprávnený sa k vyjadreniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

5. Skôr než Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého
rozhodnutia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a či smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.

6. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por., ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane

použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

11. Podľa § 243b ods. 1 Ex. por., exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

12. Podľa § 243b ods. 3 Ex. por., o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

13. Podľa § 58 ods. 6 Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.14. Proti výroku o náhrade trov konania (teda nielen trov
exekúcie), ktoré je súčasťou uznesenia o zastavení exekúcie podľa §
57 Ex. por., nie je prípustný
riadny opravný prostriedok (odvolanie). Vypustenie devolutívneho účinku odvolania proti výroku
o náhrade trov konania bolo do Ex. por. zakotvené novelou č.
299/2013 Z. z. účinnou od 01.11.2013. Kým podľa právneho stavu platného
do 31.10.2013 bolo proti výroku o náhrade trov konania prípustné odvolanie podľa ustanovenia §
58 ods. 6 , predmetnou novelou
bola prípustnosť odvolania z tohto ustanovenia vyňatá. Keďže od 01.11.2013
Ex. por., nepripúšťa proti uzneseniu o náhrade trov konania odvolanie, je
podanietohtoriadnehoopravnéhoprostriedkuprotitomutotypurozhodnutiavzmysledikcieustanovenia
§ 355 ods. 2 CSP (kedy § 357 CSP, ktorý taxatívne vypočítava uznesenia, proti ktorým je možné podať
odvolanie, takéto rozhodnutie neuvádza), neprípustné. Výnimku z uvedeného upravuje ustanovenie §
243b ods. 3 Ex. por., a tou je prípad, ak účastník konania podá odvolanie proti výroku o trovách

exekúcie pred 01.11.2013. V danom prípade však oprávnený podal odvolanie osobne dňa 31.08.2016,
t.j. v čase, kedy už odvolanie proti výroku o trovách exekúcie nebolo prípustné podať.

15. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP,
v zmysle ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie

je odvolanie prípustné.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).