Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 1, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 16C/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217202933
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Pivarčiová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4217202933.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: C.. C. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X/XX, T., práv. zast.: JUDr. Ľubica Balková, advokátka so sídlom
Železničná 11, Sučany, proti žalovanému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. cesta XXXX/XJ, T.,
práv. zast.: JUDr. Dušan Repák, advokát so sídlom Krížna 47, Bratislava, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.02.2017 domáhal voči žalovanému ochrany osobnosti
tak, že žiadal, aby súd vyslovil, že žalovaný neoprávnene ohrozil, narušil práva žalobcu chránené

§ 11 Občianskeho zákonníka, osobná sloboda, česť, profesionálna česť, ľudská dôstojnosť, dobrá
povesť, zodpovednosť, neoprávnenými zásahmi objektívne spôsobilými vyvolať ohrozenie, narušenie
práv chránených § 11 Občianskeho zákonníka, sťažnosťou zo dňa 11.06.2016 adresovanou Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá bola s poznámkou na vedomie adresovaná VÚC Nitra,
Nemocnica Komárno, redakcia denníka Nový čas, redakcia týždenníka Dunatáj Komárno, výrokmi v
sťažnosti zo dňa 11.06.2016 na adresu žalobcu, vulgárne správanie, neodborný prístup k pacientom,
neadekvátne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, neľudský prístup k pacientke pre výroky o starých

ľuďoch a vulgárne prejavy, taký človek nemá čo hľadať v zdravotníctve, trestné oznámenie, dúfam,
že prípad prešetríte a menovaného potrestáte. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000,00 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je primárom oddelenia vnútorného lekárstva v spoločnosti Forlife
n.o., Všeobecná nemocnica Komárno. Dňa 11.06.2016 záchranná zdravotná služba priviezla do

ambulancie ústavnej pohotovostnej služby pani C. E., nar. XXXX. Bezprostredný vývoj a stabilizácia
stavu pani C. E. umožnili, že asi o 18:48 hod., na základe rozhodnutia žalobcu, bola menovaná
prijatá na geriatrické oddelenie nemocnice. Vo veci prijatia pani C. E. na geriatrické oddelenie dňa
11.06.2016 žalovaný podal sťažnosť listom zo dňa 11.06.2016 adresovaným Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, ktorý bol s poznámkou „Na vedomie“ adresovaný
VÚC Nitra, Nemocnici Komárno, redakcii denníka Nový čas Bratislava, redakcii týždenníka Dunatáj
Komárno. Žalobca má za to, že výrokmi v sťažnosti o vulgárnom správaní žalobcu, o jeho neodbornom

prístupe k pacientom, o neadekvátnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, neľudskom prístupe
k pacientke pre výroky o starých ľuďoch došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému
vyvolať ohrozenie, narušenie práv chránených § 11 Občianskeho zákonníka, pričom možné následky
tohto neoprávneného zásahu vidí žalobca v strate profesionálnych a osobnostných predpokladovvyžadovaných pre výkon funkcie primára, strate funkcie primára, strate profesionálnych a osobnostných
predpokladov vyžadovaných pre výkon povolania lekára, strate možnosti výkonu povolania lekára
a trestnom stíhaní. Za neoprávnený zásah objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie, narušenie práv

chránených § 11 Občianskeho zákonníka žalobca žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie
náhrady za nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,00 eur.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca pripojil k žalobe nasledovné listinné dôkazy: Sťažnosť
žalovaného na postup a správanie lekára B. v nemocnici v Komárne zo dňa 11.06.2016, odpoveď

Forlife n.o., Všeobecnej nemocnice Komárno zo dňa 07.07.2016 na žiadosť lekára Nitrianskeho
samosprávneho kraja C.. P. E. o prešetrenie a písomné vyjadrenie, vyjadrenie žalobcu zo dňa
04.07.2016 k sťažnosti žalovaného, predžalobná výzva žalobcu zo dňa 22.08.2016 a doručenie plnej
moci pre žalobcu zo dňa 25.07.2016, odpoveď žalovaného na predžalobnú výzvu zo dňa 05.09.2016
a dňa 28.09.2016.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 09.03.2018, v ktorom uviedol,
že žiada, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko nie je dôvodná. Dňa 11.06.2016 sa
matke žalovaného pani C. E. zhoršil zdravotný stav. Kontaktovali záchrannú zdravotnú službu, ktorá
konštatovala podozrenie na srdcový infarkt a odviezla pani C. E. do nemocnice, ktorú prevádzkuje
Forlife n.o. Ošetrujúci zamestnanec záchrannej zdravotnej služby informoval príbuzných, že pani by

mala byť hospitalizovaná na monitorovanie na jednotke intenzívnej starostlivosti, nakoľko sa dlhodobo
liečila na kardiovaskulárne ochorenie. Žalobca, primár oddelenia vnútorného lekárstva rozhodol, že
pani C. E. bola prijatá na geriatrické oddelenie nemocnice. Žalovaný bezprostredne po odvezení matky
pani C. E. záchrannou zdravotnou službou tejto zbalil osobné veci a nasledoval ju do nemocnice,
kde ho informovali, že pani C. E. je hospitalizovaná na oddelení geriatrie. Žalovaný sa obrátil na

ošetrujúceho lekára, ktorý prijímal pani C. E., ktorým bol žalobca. Správanie, vyjadrovanie a prejav
žalobcu žalovaného tak zasiahli, že bezprostredne po príchode domov o tomto spísal „Sťažnosť na
postup a správanie sa lekára B. v nemocnici v Komárne“. Toto podanie datované a podpísané dňa
11.06.2016 (v deň hospitalizácie pani C. E.), žalovaný doručoval na Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a nemocnici, ktorej prevádzkovateľom je Forlife n.o. Ďalším subjektom, teda redakcii

denníka Nový čas Bratislava a redakcii týždenníka Dunatáj Komárno, sťažnosť nedoručoval. K obsahu
sťažnosti žalovaný ďalej zdôraznil, že všetky skutočnosti v predmetnej listine sú pravdivé. Žalovaný po
návrate z nemocnice zostal natoľko zaskočený, pobúrený a zhrozený, že priamo spísal sťažnosť, ktorá
v celom rozsahu korešponduje skutočnému skutkovému priebehu komunikácie žalovaného a žalobcu.
Žalobca sa so žalovaným rozprávali na chodbe zdravotníckeho zariadenia, na ktorej neboli prítomné

tretie osoby. Žalovaný pravdivo opísal skutočnosti, ktoré sa stali. Tvrdenia žalovaného nemôžu byť
vyvrátené treťou osobou, nakoľko ani pri preverovaní sťažnosti zo strany nemocnice tieto skutočnosti
neboli potvrdené ale ani vylúčené, jediný kto toto vylúčil bol sám žalobca, ktorý má záujem na výsledku
sporu. Ďalej žalovaný poukázal na to, že v rozhodujúcom čase periodiká, ktorým mala byť sťažnosť
zaslaná na vedomie, neuverejnili žiaden článok, ktorý by opisoval skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca

vo svojej sťažnosti. Je namieste sa domnievať, že ak by bol žalovaný zaslal sťažnosť do označených
periodík, tieto by uverejnili informácie uvádzané v sťažnosti, nakoľko takéto správanie zo strany lekára
je natoľko bezprecedentné, že by periodiká túto informáciu zrejme uverejnili. Skutočnosť, že predmetná
sťažnosť nebola zasielaná do označených periodík žalobca v žalobnom návrhu vôbec nezohľadnil.
Žalovaný sa domáhal ochrany práv, do ktorých sa domnieval, že bolo zasiahnuté, na Úrade pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou. Každý má právo domáhať sa ochrany, najmä ak niekto absolútne
bezprecedentným spôsobom vystupuje. Žiadosť o prešetrenie správania, resp. podať sťažnosť nemôže
byť nikomu kladené za vinu mať za následok domnelý zásah do práva na ochranu osobnosti. Žalovaný
ďalej poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a

ďalej uviedol, že žalovaný sa prostredníctvom sťažnosti domáhal ochrany svojich práv, do ktorých
bolo zasiahnuté neadekvátnym, bezprecedentným postupom zo strany žalobcu. Absolútna absurdnosť
celej situácie je v tom, že žalovaný sa ocitol v pozícii, že sa musí brániť, hoci sa výlučne domáhal
ochrany svojich práv. Takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Ďalej žalovaný poukázal na
skutočnosť, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku ani v časti náhrady nemajetkovej

ujmy. Platný právny poriadok pre uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch obligatórne
vyžaduje kumulatívne spojenie nasledovných podmienok:
1) zásah je neoprávnenýPodanie sťažnosti na orgány oprávnené prešetrovať postup v zmysle zákona nie je neoprávneným
zásahom.
2) zásah je objektívne spôsobilý vyvolať porušenie alebo ohrozenie osobnostných práv fyzickej osoby

Nakoľko zásah nebol, nemôže byť ani neoprávnený a konanie žalovaného nie je ani len objektívne
spôsobilí ohroziť osobnostné práva žalobcu.
3) morálna satisfakcia sa javí ako nedostačujúca
Nemajetková ujma má mať charakter satisfakcie žalobcu, ale i sankcie voči žalovanému. Vzhľadom na
absenciu existencie neoprávneného zásahu nie je ani morálna satisfakcia dôvodnou a z uvedeného

dôvodu nemožno žiadať nemajetkovú ujmu v peniazoch.
4) dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti bola znížená v značnej miere
Je nesporné, že nebola akýmkoľvek a žiadnym spôsobom znížená dôstojnosť žalobcu ako ani jeho
vážnosť v spoločnosti.
Podanie sťažnosti nemôže byť v demokratickej spoločnosti dôvodom na konštatovanie zásahu do
osobnostných práv, najmä ak sťažnosti predchádzal bezprecedentný postoj a konanie žalobcu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca vo svojej replike doručenej súdu dňa 24.07.2018 uviedol, že skutkový stav uvedený v
sťažnosti žalovaného zo dňa 11.06.2016 o správaní sa žalobcu dňa 11.06.2016 k pacientke C. E. a k

jej synovi - žalovanému, žalovaný nepreukázal a nie je pravdivý. Žalobca namietol právnu relevanciu
argumentácie žalovaného v jeho vydrení sa k žalobe. Konštatovanie žalovaného, že podľa § 17 ods. 1
zákonač.576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivosti,aksaosobadomnieva,žesajejneposkytlazdravotná
starostlivosť správne, má právo požiadať poskytovateľa o nápravu, je vo veci právne irelevantné. Ku
konštatovaniu sťažovateľa, že žiadať prešetrenie správania, resp. podať sťažnosť, nemôže byť nikomu

kladené za vinu, a nemôže mať za následok domnelý zásah do práva na ochranu osobnosti, žalobca
uviedol, že uvedenie nepravdivého skutkového stavu, nepreukázanie tvrdeného skutkového stavu, nie
je výkon práva a že imanentnou súčasťou súkromného práva každého demokratického štátu je zásada
zákazu zneužitia subjektívneho práva.

6. Žalovaný vo svojej duplike, ktorá bola súdu doručená dňa 05.10.2018 uviedol, že bol v šoku zo
správania žalobcu, a preto bezprostredne - ihneď po návrate z nemocnice spísal sťažnosť, kde opísal
správanie, ktoré skutočne zažil. Všetky skutočnosti uvedené v sťažnosti sú pravdivé. Žalovaný ďalej
uviedol, že sa jedná o absolútne absurdnú situáciu, kedy žalobca zasiahol do osobnostných práv
žalovaného, toho a jeho matku urazil a zasiahol city žalovaného, kedy ad absurdum je to žalobca, ktorý

podal žalobu na súd a to bez existencie dôvodov. Žiadosť o prešetrenie postupu (vrátane prístupu,
správania sa k pacientom a rodinným príslušníkom) je nepochybne zákonný spôsob ako sa domáhať
ochrany svojich práv. Toto nemôže byť žalovanému nikdy kladené za vinu a byť dôvodom na postih vo
vzťahu k jeho osobnosti. Žalovaný požiadal o preskúmanie oprávnený orgán. Tento orgán má v zmysle
zákona oprávnenie sa v takejto situácii vyjadrovať a vyhodnocovať. Využitie práva nie je jeho zneužitím

tak, ako sa snaží naznačiť žalobca.

7. Súd na prejednanie veci nariadil na 01.04.2019 pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalovaný a
jeho právny zástupca a ktoré súd v zmysle § 180 CSP vykonal v neprítomnosti žalobcu a jeho
právnej zástupkyne, ktorá súdu elektronicky dňa 31.03.2019 o 19:40 hod. a následne písomne

dňa 02.04.2019 zaslala podanie označené ako 1) Žiadosť o ospravedlnenie neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a žalobcu na pojednávaní dňa 01.04.2019 o 13:00 hodine, č. dv. 9, 2) Návrh,
aby súd dňa 01.04.2019 pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalobcu, 3) Návrh
na odročenie pojednávania konaného dňa 01.04.2019 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a
žalobcu v záujme zachovania práva na spravodlivý súdny proces, 4) písomný záznam prednesu I.. P.

J., advokátky určený na pojednávanie dňa 01.04.2019. Vo svojom podaní právna zástupkyňa žalobcu
uviedla, že žiada, aby súd ospravedlnil jej neprítomnosť na pojednávaní dňa 01.04.2019, pretože sa
ho nemôže zúčastniť z vážnych rodinných dôvodov, pričom žiadala ospravedlniť aj neúčasť klienta,
pretože od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby bol prítomný na pojednávaní v neprítomnosti
advokátky. Ďalej uviedla, že navrhuje, aby súd dňa 01.04.2019 pojednával v neprítomnosti právneho

zástupcu žalobcu a žalobcu. Ďalej právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby pojednávanie konané dňa
01.04.2019 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalobcu bolo v záujme zachovania práva
na spravodlivý súdny proces odročené. V písomnom zázname prednesu určeného na pojednávanie
dňa 01.04.2019 právna zástupkyňa žalobcu nad rámec skutočností už obsiahnutých v žalobe uviedla,že žiadosť žalovaného o prijatie pacientky na oddelenie JIS, ktorú žalobca nesplnil, je uplatnením
nelegitímneho práva rodinného príslušníka pacienta rozhodovať bez akejkoľvek zodpovednosti za
lekára. Uvedenie nepravdivého skutkového stavu, nepreukázanie tvrdeného skutkového stavu nie

je výkon práva. Imanentnou súčasťou súkromného práva každého demokratického štátu je zásada
zákazu zneužitia práva. Výkon subjektívneho práva nie je neobmedzený. Výkonom subjektívneho
práva sa nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva a oprávnených záujmov iných subjektov.
Výkon subjektívneho práva je okrem zákona limitovaný aj zásadou dobrých mravov, ktoré sú formou
ekvitálneho práva. Následkom výkonu práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi, ktorý má sankčnú

povahu, je neposkytnutie ochrany práva. Zodpovednosť je komplementárny vzťah medzi skutkami
človeka a povinnosťou niesť následky za niečo. Súd dňa 01.04.2019 elektronicky oznámil právnej
zástupkyni žalobcu, že ospravedlní jej a žalobcovu neprítomnosť na pojednávaní a bude pojednávať v
ich neprítomnosti.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 01.04.2019 obdobným spôsobom ako vo vyjadrení

k žalobe podrobne opísal situáciu v nemocnici, uviedol, že žalovaný plný negatívnych pocitov z prístupu
žalobcu po príchode domov napísal sťažnosť, v ktorej je uvádzané, komu mala byť táto adresovaná. Za
rozhodujúce žalovaný považoval informovať zamestnávateľa žalobcu o prístupe žalobcu k príbuzným
pacientov a rovnako aj zriaďovateľa Nemocnice Komárno, ktorým je VÚC Nitra. Po telefonickej
konzultácii s p. prof. C.. I. E. Q.. mu tento odporučil, aby sťažnosť adresoval aj pre Úrad pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou. Nakoľko pri komunikácii so žalobcom sa nenachádzal priamy svedok, ktorý
by jednotlivé tvrdenia vyvrátil, alebo potvrdil, žalovaný zvažoval postup , že po prešetrení jeho sťažnosti
príslušnými orgánmi by túto postúpil aj do periodík. V rozhodujúcom čase kedy podával sťažnosť ani
doposiaľ tak žalovaný neučinil, nakoľko sťažnosť bola vybavená spôsobom, ktorý výlučne preukazuje
rozpor tvrdení žalovaného a žalobcu. Žalovaný v celom rozsahu a absolútne popiera, že by ním uvedené

skutkové tvrdenia v sťažnosti mali byť nepravdivé. Žalobcu osobne nepozná a nemá akýkoľvek a
žiaden dôvod či už žalobcovi alebo komukoľvek vo svojom živote vedome ublížiť. Ďalej poukázal
na tú skutočnosť, že celý procesný útok žalobcu sa nezakladá na pravde, svoje tvrdenia žalobca ani
relevantným spôsobom nepreukázal, nakoľko ani nemôže. Už v písomnom vyjadrení zamestnávateľa
žalobcu, ktorý vykonal šetrenie u zamestnancov, ktorí mali v rozhodujúcom čase pohotovostnú službu,

je uvedené, že títo skutkové okolnosti ani nevyvrátili, ani nepotvrdili. Preto žalobca neuniesol dôkazné
bremeno v tom, že by žalovaný bol býval akokoľvek zasiahol do jeho práv. Podanie sťažnosti nemôže
byť kladené sťažovateľovi za vinu. Žalovaný využil výlučne svoje zákonné právo podal sťažnosť, v
ktorej žiadal prešetriť postup žalobcu. Túto zaslal príslušným orgánom a úradom, ktoré ju mali prešetriť.
Takýto postup nie je zásahom do práva na ochranu osobnosti, ale naopak využitím zákonného práva

žalovaného. K otázke, či vzhľadom na odpoveď Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola
sťažnosť žalovaného zasielaná aj úradu, zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný sa domnieva, že
bola zasielaná, žalovaný sám spísal túto sťažnosť, sekretárka pripravila obálky a manželka žalovaného
pani S. E. ich odniesla na poštovú prepravu. Žalovaný nemal v úmysle v tomto čase podávať sťažnosť
aj periodikám, chcel počkať na výsledky prešetrenia sťažnosti úradmi . Žalovaný sa aj čudoval, prečo

úrad na jeho sťažnosť nereagoval, ale keďže zdravotný stav jeho matky sa po hospitalizácii zlepšil a
žila ešte pol roka, žalovaný to neriešil.

9. Žalovaný na pojednávaní dňa 01.04.2019 uviedol, že nikdy nemal záujem nikoho poškodiť, mal v
živote veľa situácií, kedy mu ľudia niečo odmietli, nič však nikdy nedal na súd.

10. Súd na pojednávaní dňa 01.04.2019 vykonal výsluch svedkyne S. E.. Keďže ostatné návrhy strán
na vykonanie dokazovania, ktoré strany predniesli na predbežnom prejednaní sporu dňa 31.01.2019 a
na ktorých vykonaní strany trvali, súd vykonal ešte pred pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 01.04.2019,
pričom na pojednávaní a ani v písomnom prednese právnej zástupkyne žalobcu k pojednávaniu dňa

01.04.2019 nebol podaný žiadny ďalší návrh na doplnenie dokazovania, súd nevzhliadol žiadny dôvod
na odročenie pojednávanie. V zmysle § 183 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) pojednávanie sa môže odročiť len z vážnych dôvodov. Samotnú skutočnosť,
že právna zástupkyňa žalobcu ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z rodinných dôvodov, ktoré
súdu bližšie nepopísala a ani nepreukázala, pričom navrhla, aby sa pojednávalo v jej a žalobcovej

neprítomnosti, keďže od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby bol prítomný na pojednávaní v
jej neprítomnosti, nemožno ani s prihliadnutím na návrh právnej zástupkyne žalobcu, aby súd v záujme
zachovania práva na spravodlivý proces následne toto pojednávanie odročil, považovať za dôležitýdôvod na odročenie pojednávania tak, ako to predpokladá § 183 CSP, preto súd pojednávanie neodročil
a vo veci rozhodol.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne S. E. a nasledovnými listinami: Sťažnosť
na postup a správanie sa lekára B. v nemocnici v Komárne zo dňa 11.06.2016, odpoveď Forlife n.o.,
Všeobecnej nemocnice Komárno zo dňa 07.07.2016 na žiadosť lekára Nitrianskeho samosprávneho
kraja C.. P. E. o prešetrenie a písomné vyjadrenie, vyjadrenie žalobcu zo dňa 04.07.2016 k sťažnosti
žalovaného, predžalobná výzva žalobcu zo dňa 22.08.2016 a doručenie plnej moci pre žalobcu zo

dňa 25.07.2016, odpoveď žalovaného na predžalobnú výzvu zo dňa 05.09.2016 a dňa 28.09.2016,
odpoveďou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 07.02.2019, správou Nitrianskeho
samosprávneho kraja zo dňa 05.03.2019 o výsledku prešetrenia sťažnosti. Vykonaným dokazovaním
súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

12. Zo sťažnosti žalovaného na postup a správanie sa žalobcu v nemocnici v Komárne zo dňa

11.06.2016 vyplýva, že žalovaný ju adresoval Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a uviedol
v nej, že je určená na vedomie: VÚC Nitra, Nemocnica Komárno, redakcia denníka Nový čas Bratislava,
redakcia týždenníka Dunatáj Komárno. V sťažnosti žalovaný uviedol, že jeho matka bola po privezení
záchrannou zdravotnou službou do nemocnice prijatá na geriatriu. Nakoľko žalovaný vedel, že jeho
matka má vážne zdravotné problémy, rozhodol sa prehovoriť s prijímajúcim lekárom a poprosiť ho, aby

matku prijal na JIS aspoň na pozorovanie. V službe bol žalobca - primár JIS, ktorý mu povedal, že
jeho matku nemôže prijať na JIS, lebo je veľmi stará, ma strašne slabé srdce a diví sa, že ešte vôbec
žije a aj tak bude žiť už len pár dní alebo týždňov, pre ňu by bolo lepšie, keby zomrela, aspoň by sa
netrápila a nemala by bolesti. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že v priebehu ďalšieho rozhovoru žalobca
uviedol, že na žalovaného nemá čas a vulgárnym spôsobom žalovaného odbil. Žalobca si vyprosil takéto

správanie, povedal, že ich rozhovor bude mať pokračovanie na iným miestach a v prípade, že jeho
matka bude mať zdravotné problémy z toho titulu, že ju žalobca neprijal na JIS, podá na neho trestné
oznámenie. Žalovaný záverom v sťažnosti uviedol, že žalobcu nepozná, teda nemá dôvod, aby mu bez
viny škodil, ale to, čo sa stalo ho tak šokovalo, že si to nemôže nechať pre seba. Taký človek nemá čo
hľadať v zdravotníctve a môže sa hanbiť za svoje vulgárne chovanie a neodborný prístup k pacientom.

Žalovaný obvinil žalobcu z neadekvátneho poskytovania zdravotnej starostlivosti, neľudského prístupu
k pacientke, za jeho výroky o starých ľuďoch a za jeho vulgárne prejavy a uviedol, že dúfa, že prípad
prešetria a žalobcu potrestajú.

13. Zo správy Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa 05.03.2019 o výsledku prešetrenia sťažnosti

vyplýva, že Nitriansky samosprávny kraj, odbor zdravotníctva, obdržal dňa 16.06.2016 sťažnosť
žalovaného na vedomie. Keďže žalovaný adresoval svoju sťažnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a Nitrianskemu samosprávnemu kraju ju zaslal len na vedomie, Odbor zdravotníctva
Úradu NSK jeho sťažnosť dňa 20.06.2016 podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 9/2010 Z.z.
o sťažnostiach odložil. Vzhľadom na predmet sťažnosti, ktorým bolo neprimerané správanie primára,

NSK sťažnosť žalovaného zo zákona odložil, ale zároveň lekár NSK písomne dňa 20.06.2016 zaslal
fotokópiu sťažnosti riaditeľovi neziskovej organizácie FORLIFE n.o, Všeobecná nemocnica Komárno,
a požiadal ho o jej prešetrenie. Zároveň ho požiadal, aby o spôsobe a výsledku prešetrenia písomne
informoval lekára NSK a predložil aj písomné vyjadrenie žalobcu. Dňa 14.07.2016 lekár NSK obdržal
písomné vyjadrenie riaditeľa nemocnice, ktorého prílohou bolo aj vyjadrenie žalobcu. Z dôvodu, že lekár

samosprávneho kraja nemá iné možnosti na preverenie jednotlivých tvrdení, šetrenie ukončil.

14. V odpovedi Forlife n.o., Všeobecnej nemocnice Komárno zo dňa 07.07.2016 na žiadosť lekára
Nitrianskeho samosprávneho kraja C.. P. E. o prešetrenie a písomné vyjadrenie k sťažnosti je uvedené,
že matka sťažovateľa bola privezená dňa 11.6.2016 záchrannou zdravotnou službou na ambulanciu

ústavnej pohotovostnej služby oddelenia vnútorného lekárstva a následne bola prijatá o cca 18.48
hod. na geriatrické oddelenie. Stav pacientky pri prijatí po rozhodnutí službukonajúceho lekára, primára
oddelenia vnútorného lekárstva (žalobcu) a najmä bezprostredný vývoj a stabilizácia stavu umožňoval
prijatie pacientky na oddelenie. Hospitalizácia pacientky bola bez komplikácií, ťažkosti v krátkom čase
ustúpili. Skutočnosti ohľadne komunikácie žalobcu v období prijatia jeho matky uvádzané sťažovateľom

preverili osobne a jednotlivo u každého zo zúčastnených: u primára (žalobcu) ako i u potenciálneho
ostatného službukonajúceho personálu. Nedorozumenie a tým následná konfliktná situácia vznikla
pravdepodobne na základe predpokladu sťažovateľa o prijatí pacientky na JIS ako tomu bolo opakovanev minulosti. Použitie vulgárnych slov primár vylúčil a službukonajúci personál (na ÚPS ambulancii ako
i na geriatrickom oddelení) toto nepotvrdil.

15. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 04.07.2016 k sťažnosti žalovaného uviedol, že žalovaný vo svojich
vyjadreniach zavádza a udáva nepravdivé informácie ohľadom obsahu rozhovoru. Určite nepoužil
vulgárne slová, to nie je jeho štýl. Podľa jeho názoru to žalovaný robí za účelom poškodenia jeho mena,
nakoľko nevyhovel jeho žiadosti prijať jeho matku na JIS interného oddelenia. Jej stav nevyžadoval
akútnu starostlivosť v zmysle potreby monitorovania vitálnych funkcií a pacientka nebola v ohrození

života.

16. Z odpovede Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 07.02.2019 vyplýva, že na
Ústredí úradu, ani na vecne a miestne príslušnej pobočke Nitra neevidujú v období rokov 2016 po
súčasnosť podanie žalovaného na správanie a prístup žalobcu z nemocnice v Komárne. Rovnako
neevidujúpodanienijakejosobypodmenomžalovaného,aanivinformačnomsystémeúraduvzozname

fyzických osôb sa nenachádza osoba s generáliami žalovaného.

17. Svedkyňa S. E. na pojednávaní dňa 01.04.2019 uviedla, že žalovaný je jej manžel a žalobcu pozná,
pretože mali spoločné športové a školské aktivity. K predmetu sporu vypovedala, že žalovaný bral
svoju matku do nemocnice. Keď prišiel domov z nemocnice, svedkyňa bola doma, žalovaný jej všetko

porozprával. Povedal jej, že jeho mamu nechceli zobrať na jednotku intenzívnej starostlivosti, lebo je
vraj stará pani. Následne jej žalovaný povedal, že sa bude sťažovať a vzápätí aj napísal list na žalobcu.
Na otázky zástupcu žalovaného svedkyňa odpovedala, že podľa vyjadrenia žalovaného bolo správanie
žalobcu ako ošetrujúceho lekára neprimerané, pretože povedal, že nemá čas a takí starí ľudia ako bola
matka žalovaného nepatria na jednotku intenzívnej starostlivosti, preto sa tým ani nechcel zaoberať.

Následne žalovaný napísal sťažnosť, svedkyňa ju bola podať na poštu, avšak do novín nič nepodával,
povedal, že sa bude sťažovať na úrade a v nemocnici. Ďalej svedkyňa uviedla, že správanie jej manžela
bolo pre neho netypické, že sa nedomnieva, že by žalovaný mohol nehovoriť pravdu, žalovaný obvykle
rieši konfliktné situácie s rozvahou a kľudom, nie s krikom, nemá pocit, že by mal žalovaný záujem ublížiť
žalobcovi a že matka žalovaného žila ešte pol roka po hospitalizácii. Na otázku súdu, či si svedkyňa

pamätá,komuboliadresovanézásielky,ktoréodovzdalanapoštovúprepravuakoľkoichbolo,svedkyňa
uviedla, že si nepamätá, komu boli adresované a boli asi dve.

18. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

19. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

20. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

21. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

22. Osobnostné práva možno zaradiť do skupiny osobných práv nemajetkovej povahy. Občiansky
zákonník ich upravuje ako súhrn subjektívnych práv, ktoré slúžia na ochranu jednotlivých zložiek

osobnosti človeka. V ustanovení § 11 Občiansky zákonník upravuje demonštratívny výpočet jednotlivých
chránených stránok osobnosti človeka, ktorý umožňuje popri práve na ochranu života, zdravia,
občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej povahy zahrnúť aj iné práva, ktoré sa týkajú osobnosti
človeka, najmä právo na ochranu osobnej slobody, meno, slobodu prejavu, ľudskú dôstojnosť a vážnosť
osoby, rešpektovanie rodinného života, ochranu osobného súkromia, ochranu prejavov osobnej povahy,

ochrany svojej podoby, ochranu vnútornej a intímnej stránky osobnosti, zdravé životné prostredie,
ochranu tela zahrňujúcu oblasť medicíny a ochranu pred klamlivou reklamou.23.Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka upravuje prostriedky ochrany osobnosti. Súkromnoprávny
delikt neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti je deliktom ohrozujúcim alebo porušujúcim
(ak došlo k dokonaniu skutku). Skutková podstata súkromnoprávneho deliktu neoprávneného zásahu

do práva na ochranu osobnosti spočíva v dvoch pojmových znakoch, ktoré musia byť splnené
súčasne. Je to predovšetkým neoprávnenosť zásahu a objektívna spôsobilosť zásahu ohroziť alebo
porušiť osobnostné právo. Zavinenie sa ani v jednom z uvedených prípadov nevyžaduje. Rovnako sa
nevyžaduje, aby bola spôsobená nemajetková alebo majetková ujma.

24. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do
osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú:
a) existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení
alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka,
b) neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou.

Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa
ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka.

25. Jedným z predpokladov je teda aj neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným zásahom do práva na
ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho

zákonníka a ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym
poriadkom. V určitých prípadoch o neoprávnený zásah od osobnosti fyzickej osoby nejde, a to ani
vtedy, ak by sa zásah zdanlivo javil ako odporujúci objektívnemu právu. Hovoríme o okolnostiach
vylučujúcich neoprávnenosť, resp. o okolnostiach, ktoré porušenie, resp. ohrozenie osobnosti fyzickej
osoby ospravedlňujú. O neoprávnenosť zásahu nejde spravidla v prípade:

a) privolenia dotknutej osoby,
b) ak k zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom,
c) ak ten, kto sa ho dopúšťa, plní svoju právnu povinnosť alebo vykonáva svoje právo,
d) tzv. zákonných licencií uvedených v ustanovení § 12 Občianskeho zákonníka.

26. Žalobca sa žalobou na ochranu osobnosti domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd vyslovil,
že žalovaný sa svojou sťažnosťou zo dňa 11.06.2016 adresovanou Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a na vedomie adresovanou VÚC Nitra, Nemocnici Komárno, redakcii denníka Nový čas,
redakcii týždenníka Dunatáj Komárno dopustil neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu
a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške

10.000,00 eur. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, čo dôvodil tým, že sťažnosť zaslal len Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, VÚC Nitra a Nemocnici Komárno, pričom podanie takejto
sťažnosti nemôže mať za následok zásah do práva na ochranu osobnosti a preto neboli splnené ani
podmienky na vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

27. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že žalovaný poslal na postup a správanie
žalobcu sťažnosť Nitrianskemu samosprávnemu kraju. Zaslanie sťažnosti Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou nebolo jednoznačne preukázané, keďže samotný úrad vylúčil, že by či už
jeho ústredie alebo miestne príslušná pobočka Nitra obdržali sťažnosť žalovaného. Rovnako nebolo
preukázané ani doručenie sťažnosti Nemocnici Komárno. Napriek tomu má však súd za to, že tým,

že žalovaný poslal na postup a správanie žalobcu sťažnosť Nitrianskemu samosprávnemu kraju (a
prípadne aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Nemocnici Komárno), vykonával len
svoje subjektívne právo. Sťažnosťou zaslanou týmto subjektom preto nemohlo dôjsť k neoprávnenému
zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, keďže ide o okolnosť vylučujúcu neoprávnenosť
zásahu. Pokiaľ ide o zaslanie sťažnosti ostatným subjektom, ktoré žalovaný označil vo svojej sťažnosti

ako subjekty, ktorým sa sťažnosť doručí na vedomie (redakcia denníka Nový čas a týždenníka
Dunatáj Komárno), žalovaný poprel, že by týmto subjektom sťažnosť odoslal. Keďže v konaní nebolo
preukázané, že by bola sťažnosť skutočne týmto subjektom odoslaná, resp. že by ju tieto subjekty
prevzali, nemohlo byť ani preukázané, že by zaslaním sťažnosti týmto subjektom došlo k zásahu, ktorý
vyvolal alebo ktorý by bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození

osobnostných práv žalobcu chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, čo je nevyhnutným
predpokladom na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným
zásahom do osobnosti fyzickej osoby. Keďže nebol preukázaný zásah do osobnostných práv, nemohla
byť preukázaná ani jeho neoprávnenosť a ani príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou,preto žalobcovi nemohol vzniknúť ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Z uvedených dôvodov súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).