Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820200730
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3820200730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa R., o obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony u V., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu B., na odvolanie posudzovaného V.
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. júna 2020, č. k. 12Ps/2/2020-89, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 25. júna 2020, č. k. 12Ps/2/2020-89 súd prvej inštancie obmedzil spôsobilosť na
právne úkony V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. Q. XXX/X, B., tak, že nie je spôsobilý nakladať
s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažovať, spísať závet, preberať
dôchodok, resp. iné dávky, či finančnú hotovosť, hospodáriť s akoukoľvek hotovosťou, uzatvárať
kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, zmluvy o pôžičke a iné zmluvy s právnickými a

fyzickými osobami, byť ručiteľom iným osobám, rozhodovať o svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti,
samostatne vystupovať pred súdmi, orgánmi štátnej správy a samosprávy, finančnými inštitúciami. Za
mu ustanovil brata R.. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Q. XXX/X, B.. Určil, že oprávnením aj
povinnosťou opatrovníka je starať sa o opatrovaného, o jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok, preberať za
neho dôchodok, resp. iné dávky a finančnú hotovosť, zastupovať ho pred súdmi, orgánmi štátnej správy
a samosprávy, finančnými ústavmi, vrátane nebankových subjektov, tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na

svojich právach. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu. Ostatné právne
úkony bude V. M., nar. XX.XX.XXXX, vykonávať sám. Opatrovníkovi uložil povinnosť dvakrát do roka,
vždy do 30.06. a 31.12. každého kalendárneho roka, podávať súdu písomnú správu o svojej činnosti
a o hospodárení s majetkom V. M., nar. XX.XX.XXXX. Štátu náhradu trov proti účastníkom konania
nepriznal. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení
súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní vychádzajúc z citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka, návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u V. M. vyhovel. V

konaní bolo preukázané, že posudzovaný v súčasnej dobe trpí duševným ochorením - organickou
poruchou osobnosti s prejavmi degradácie a deprivácie, pričom ide o ochorenie trvalé, a zlepšenie
zdravotného stavu u posudzovaného vzhľadom už aj na jeho vek sa v budúcnosti nepredpokladá.
Posudzovanému chýba náhľad na toto ochorenie, z vlastného rozhodnutia by liečenie nepodstúpil a
je u neho potrebný aj dohľad nad užívaním nutnej liečby. Celková prognóza duševného ochorenia u
posudzovaného je nepriaznivá, posudzovaný nie je schopný samostatnej existencie, nie je schopný

rozhodovať o akejkoľvek zdravotnej a sociálnej starostlivosti, nie je schopný účelného hospodárenia
s majetkom, a financiami, ani samostatného vystupovania pred úradmi a inštitúciami. Vzhľadom na
zistený zdravotný stav, nie je posudzovaný dostatočne spôsobilý sám si obstarať svoje záležitosti vplnom rozsahu. Uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie preukázané zo záverov znaleckého
posudku ako i z výpovede navrhovateľa a z časti aj z výpovede posudzovaného. V dôsledku
ochorenia, ktorým posudzovaný trpí, nie je tento podľa názoru súdu schopný robiť právne úkony v tom

rozsahu, ako ich vymedzil vo výroku rozhodnutia. Menovaný nie je schopný predovšetkým nakladať
so svojím majetkom, hospodáriť s peniazmi, nie je schopný uzatvárať a posudzovať akékoľvek právne
úkony a rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti. Všetky právne úkony okrem právnych úkonov
vymedzených vo výroku I. tohto rozhodnutia je spôsobilý posudzovaný vykonávať sám. Súd v priebehu
konania zisťoval takisto osobu, ktorá by bola spôsobilá a ochotná zabezpečovať posudzovanému

vo funkcii hmotnoprávneho opatrovníka starostlivosť. Takúto osobu vzhliadol u navrhovateľa, ktorý je
bratom posudzovaného a s posudzovaným žije na tej istej adrese, je s ním v každodennom osobnom
kontakte a je ochotný zabezpečiť posudzovanému potrebnú starostlivosť. Keďže súd nezistil žiadne
skutočnosti, ktoré by bránili navrhovateľovi vykonávať funkciu opatrovníka vo vzťahu k svojmu bratovi,
rozhodol tak, že navrhovateľa ustanovil za hmotnoprávneho opatrovníka posudzovanému v zmysle ust.
§ 26 Občianskeho zákonníka. V súlade s 274 ods. 2 CMP súd zároveň vymedzil rozsah práv a povinností

opatrovníkovi, ktorý rozsah zodpovedá úmerne vymedzeniu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony
u posudzovaného. V súlade s § 93 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom
poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v platnom znení,
uložil opatrovníkovi povinnosť podávať súdu správy o hospodárení s majetkom a správy
o opatrovancovi. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie posudzovaný. Uviedol, že vzhľadom na to, že ide o zásah
do jeho práv, nemôže s uvedeným rozsudkom súhlasiť. Nesúhlasil s určeným opatrovníkom svojím
bratom, s ktorým nemá dobré vzťahy. Označil ho za arogantného, uviedol, že často požíva alkohol,

preto nie je schopný sa starať o jeho záležitosti. Poukazoval, že od smrti rodičov sa o seba stará sám,
nikto mu doposiaľ nemusel pomáhať. Tvrdil, že navrhovateľ sa potrebuje týmto spôsobom dostať k jeho
dôchodku a k jeho majetku, aby ho mohol predať. Namietal, že jeho zdravotný stav nie je „až taký“, ako
uvádza psychiatrička. Tvrdí, že pravidelne navštevuje obvodnú lekárku.

3. Navrhovateľ k odvolaniu posudzovaného uviedol, že s tvrdeniami v odvolaní nesúhlasí. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. K námietke odvolateľa, že sa chce dostať k jeho dôchodku a
manipulovať s majetkom - rodinným domom, uviedol, že na daný rodinný dom sú vedení traja vlastníci
a odvolateľ má vecné bremeno. Poukazoval, že podľa rozsudku ako opatrovník musí všetky úkony
presahujúce rámec bežnej veci (nakladanie s nehnuteľnosťou a teda aj s ťarchou) riešiť schválením

súdu.Jepovinný2xdorokapodávaťsúdupísomnúsprávuosvojejčinnostiaohospodárenísmajetkom,
aj s dôchodkom odvolateľa. Súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

4. Odvolateľ nesúhlasil s vyjadrením navrhovateľa. Poukazoval, že ich vzťahy nie sú dobré, neznášajú

sa, svojim správaním mu pôsobí nepríjemnosti. Vzhľadom na to, že vzťahy s navrhovateľom sú
narušené, nie je správne, aby bol súdom určený za opatrovníka a ešte hospodáril s jeho dôchodkom.
Nedôveruje mu aj napriek tomu, že 2x ročne bude podávať správu o hospodárení s majetkom a
financiami. Pravdivosť jeho správy sa nebude dať zistiť. Financie si obhospodaruje sám, platí si donášku
stravy v pracovné dni a v sobotu a nedeľu si varí aj nakupuje. Navrhovateľ mu nikdy nepomohol. O jeho

zdravotný stav sa nikdy nezaujímal.

5. Dňa 11.09.2020 navrhovateľ oznámil súdu, že odvolateľ dňa 06.09.2020 volal políciu a následne bol
hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení NSP v Bojniciach.

6. Procesný opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril

7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
z nasledovných dôvodov:8. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd

sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

9. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody

odvolateľ prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd k jednotlivým námietkam odvolateľa v odvolaní uvádza
nasledovné skutočnosti.

10. Dôvodnosť obmedzenia odvolateľa v spôsobilosti na právne úkony bola preukázaná viacerými
dôkazmi, nielen tvrdeniami navrhovateľa a jeho obrazovými a obrazovo-zvukovými záznamami, ako

argumentuje odvolateľ v odvolaní.

11. Rozhodujúcim dôkazom v tomto smere je posudok súdom ustanovenej znalkyne z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria W.. W. W., ktorá konštatovala u odvolateľa duševnú
poruchu - organickú poruchu osobnosti s prejavmi degradácie a deprivácie, ktorá nie je len prechodného

charakteru. Uviedla tiež, ktoré konkrétne právne úkony nie je pre svoj súčasný zdravotný stav schopný
vykonávať (ide o právne úkony špecifikované vo výroku I. napadnutého rozsudku). Znalkyňa je
vierohodná, jej odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia, vo svojich
záveroch znalkyňa vychádzala zo skutkových okolností danej veci. Odôvodnenie posudku je v súlade
so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, je logické a znalkyňa v ňom prihliadla ku všetkému, čo

jej bolo predložené (lekárska správa v spise, zdravotná dokumentácia) a znalkyňa vykonala
vlastné psychiatrické vyšetrenie odvolateľa.

12. Ďalším dôkazom podporujúcim správnosť úsudku znalkyne i pravdivosť tvrdení navrhovateľa je
lekárska správa odbornej lekárky - psychiatričky odvolateľa W.. X. K., ktorá potvrdila skutočnosti

popierané odvolateľom v odvolaní a síce, že odvolateľ má stanovenú diagnózu, no napriek existujúcej
diagnóze v liečbe nespolupracuje a jeho stav sa tak zhoršuje.

13. Obraz odvolateľa dokresľujú zistenia z registra priestupkov, podľa ktorých sa odvolateľ v minulosti
dopustil skutkov napĺňajúcich skutkové podstaty priestupku proti verejnému poriadku, vzbudenie

verejného pohoršenia, vyhrážanie sa ujmou na zdraví drobným ublížením na zdraví, nepravdivé
obvinenie, schválnosti alebo iné hrubé správanie.

14. Odvolanie odvolateľa podľa svojho obsahu smerovalo najmä do výroku II. napadnutého rozsudku,
ktorým mu súd prvej inštancie ustanovil opatrovníka v osobe navrhovateľa. Namietal zlé vzájomné

vzťahy s ustanoveným opatrovníkom.

15. Odvolací súd súhlasí s výberom osoby opatrovníka súdom prvej inštancie a dôvodmi tohto
výberu uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie. Opatrovník - navrhovateľ je osobou vhodnou na
riadne zastupovanie odvolateľa, súhlasil so zastupovaním odvolateľa. Je bratom, príbuzným odvolateľa,

navyše bývajú v spoločnom rodinnom dome. Ustanovený opatrovník najlepšie pozná súčasný osobný
i zdravotný stav odvolateľa, pozná jeho správanie, vie ho predvídať a sú mu známe povahové črty a
charakter odvolateľa. Vzhľadom na spoločné bývanie je s ním v dennodennom osobnom kontakte, preto
možno predpokladať, že jeho pomoc odvolateľovi bude rýchla a bezprostredná.

16. K odvolateľovým obavám a uvádzaným dôvodom nesúhlasu s osobou opatrovníka v súvislosti
s jeho majetkom a financiami odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ a odvolateľ
nie sú jedinými spoluvlastníkmi rodinného domu, v ktorom obaja bývajú a predovšetkým akékoľvek
nakladanie s majetkom odvolateľa v zastúpení navrhovateľom ako opatrovníkom podlieha schváleniu
súdu. Hospodárenie s majetkom odvolateľa taktiež podlieha kontrole súdu formou prekladania správ.

Súd prvej inštancie stanovil rozsah opatrovníckych práv a povinností opatrovníka, ktoré zodpovedajú
rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony (§ 274 CMP).17. Uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za
opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

18. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný mimosporový
poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).