Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II
Judgement was issued by JUDr. Michaela Králová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/149/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320204933
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320204933.2
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého T.
A., Z. L. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so
sídlom:Vazovova7/A,Bratislava,pracoviskoSenec,dieťarodičov:matka-X.A.,Z.L.XX.X.XXXX,K.B.:
L. XXXX/XXA, C. U., štátna občianka SR a otec - F. Q., Z. L.T. XX.X.XXXX, K. B.: L. XX, B., štátny občan
SR, zastúpený Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, so sídlom: Riečna 2, Bratislava, o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.
k. 37P/65/2020 - 19 zo dňa 11.5.2020, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. 37P/65/2020 - 19 zo dňa 11.5.2020 m e
n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava III, uznesením č. k. 37P/65/2020 - 19 zo dňa 11.5.2020 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým nahradil súhlas otca na zápis maloletého T. A., Z. L. XX.X.XXXX do prvého ročníka
Základnej školy Javorová Alej 1, v Chorvátskom Grobe.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že matka sa domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd nahradil za otca súhlas so zápisom ich spoločného syna T. A., Z. L. XX.X.XXXX
do základnej školy v Chorvátskom Grobe. Matka argumentovala, že sa s otcom na zápise syna do
konkrétnej školy nevedia dohodnúť, pričom maloletý je rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.
k. 39P 85 / 2018 - 151 zo dňa 4.10.2018 zverený do jej osobnej starostlivosti, otec bol zaviazaný
platením výživného a tvorbou úspor a otcovi bol s maloletým upravený styk. Tento rozsudok otec napadol
odvolaním, o ktorom odvolací súd ešte nerozhodol. Situácia medzi rodičmi maloletého je zložitá, otec jej
dlhodobo robí prieky, so žiadnym matkiným rozhodnutím nesúhlasí, matku aj fyzicky napadol. Na matku
podáva otec oznámenia, že sa o syna nestará a posiela jej na kontrolu sociálne pracovníčky. Maloletého
je potrebné zapísať do prvého ročníka Základnej školy Javorová Alej 1, Chorvátsky Grob, ktorá je v
mieste aktuálneho bydliska maloletého, pri ktorom úkone sa ale vyžaduje súhlas oboch rodičov, ktorý
otec odmieta. Matka s maloletým žije v Chorvátskom Grobe už rok a matka tu vykonáva svoju pracovnú
činnosť. Otec trvá na zápise maloletého do školy v obvode Bratislava III, kde ale ani jeden z rodičov
maloletého nežije.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods.1,
§ 331 ods. 1zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) a podľa § 360 ods. 1
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj CMP) a konštatoval, že návrh matky je
dôvodný. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že rodičia maloletého sa na výbere základnej
školy a zápise maloletého do základnej školy nevedia dohodnúť. Poukázal na to, že na Okresnomsúde Bratislava III prebieha pod sp. zn. 39P/85/2018 konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností voči maloletému, v ktorom súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom v merite veci tak, že
maloletého T. zveril do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia maloletého zastupujú a spravujú
jeho majetok, otec bol zaviazaný platením výživného a tvorbou úspor pre maloletého a bol upravený
styk otca s maloletým. Voči rozsudku otec podal odvolanie a spis sa aktuálne nachádza v odvolacom
konaní,pričomvovecineboloešteprávoplatnerozhodnuté.Znávrhumatkynanariadenieneodkladného
opatrenia vyplynulo, že spolu s maloletým bývajú v Chorvátskom Grobe približne jeden rok, kde matka
vykonáva aj pracovnú činnosť. Matka otca mailovou komunikáciou informovala o potrebe zapísať
maloletého do základnej školy v Chorvátskom Grobe. Otec trvá na zápise maloletého do základnej
školy v Bratislave na Sibírskej 39. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senec zo dňa
7.5.2020 mal súd prvej inštancie zistené, že matka a maloletý majú v Chorvátskom Grobe vytvorené
podmienky na bývanie v novopostavenom rodinnom dome, kde má maloletý k dispozícii samostatnú,
zariadenúizbu. MatkaajmaloletýmajútrvalýpobytevidovanývChorvátskomGrobe.Súdprvejinštancie
konštatoval naliehavosť potreby úpravy pomerov maloletého, keď dieťa vo veku 6 rokov musí byť
zapísané do prvého ročníka základnej školy, k čomu sa vyžaduje súhlas oboch rodičov, pričom matka
mailovou komunikáciou rodičov preukázala, že otca riadne o zápise syna do prvého ročníka základnej
školy v Chorvátskom Grobe informovala, pričom odpoveďou otca bolo informovanie o nezákonnej
zmene bydliska maloletého matkou dieťaťa a nesúhlas so zápisom do matkou navrhovanej školy podľa
aktuálneho bydliska maloletého a požiadavka otca na zápis maloletého do základnej školy na Sibírskej
39, v Bratislave, kde ale podľa matky ani jeden z rodičov nebýva. Maloletý Adam je vo veku, kedy je
potrebné zapísať ho do školy a vzhľadom k tomu, že aktuálne býva v rodinnom dome v Chorvátskom
Grobe, kde sa plne adaptoval a školu má v mieste trvalého bydliska, je v záujme maloletého, aby bol
zapísaný do školy podľa miesta svojho bydliska. Keďže matka preukázala informovanie otca a otcov
nesúhlas, je daná dôvodná obava, že dieťa nebude zapísané do prvého ročníka základnej školy, pričom
ide o školopovinné dieťa, z dôvodu ktorého sú podľa záveru súdu prvej inštancie splnené podmienky na
nariadenie matkou požadovaného neodkladného opatrenia.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že
dňa 19.3.2020 podal na rovnaký súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal o
nahradenie súhlasu matky so zápisom maloletého do základnej školy. O jeho návrhu súd prvej inštancie
rozhodol dňa 11.5.2020, tak že návrh zamietol, pričom sa tak stalo po 30 dňovej zákonnej lehote.
Matka podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia v identickej veci dňa 24.3.2020, pričom aj o jej
návrhu súd prvej inštancie rozhodol dňa 11.5.2020, teda tiež po uplynutí 30 dňovej lehoty. Otec označil
takýtopostupzanezákonný,pretožepovinnosťousúduprvejinštanciebolorozhodnúťoskoršomnávrhu
(ktorým bol návrh otca) a konanie o návrhu matky z dôvodu prekážky litispendencie zastaviť. Podľa
otca je z odôvodnenia napadnutého uznesenia zrejmé, že súd prvej inštancie mal za to, že sa jedná
o ten istý predmet sporu, keďže sa v napadnutom uznesení odvolával na uznesenie č. k. 38P 64/2020
zo dňa 11.5.2020, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec
namieta, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je zmätočné, nakoľko súd prvej inštancie za dôvod
vyhovenia návrhu matky pokladal dôvodnosť jej návrhu, pričom mal poukazovať na uznesenie, ktorým
nevyhovel otcovi, keď rozhodnutie v tomto konaní nemalo pre prekážku litispendecie vôbec existovať a
súd prvej inštancie tak založil protiprávny stav. Podľa otca je napadnuté uznesenie zmätočné aj preto, že
v zmysleprávnejúpravyCSPaCMPje možnéneodkladnýmopatrenímuložiťpovinnejosobepovinnosť
niečo vykonať, niečoho sa zdržať a podobne, ale nie nahradiť súhlas otca, možné bolo len uložiť otcovi
povinnosť dať súhlas na zápis. Otec ako pozoruhodný hodnotí postup súdu prvej inštancie, keď v konaní
onávrhumatkynanariadenieneodkladnéhoopatreniamatkyprešetrovalpomerymatky,alepomeryotca
neskúmal a neprešetroval. Napriek tomu, že matka vo svojom podaní nedoložila žiadne iné relevantné
dôkazy ako otec, jej návrhu súd prvej inštancie vyhovel a považoval ho za dôvodný. Naopak otcov
návrh súd prvej inštancie považoval za nedôvodný, s údajným nedostatkom dôkazov, bez prešetrenia
pomerov, pričom súd prvej inštancie zo spisu jasne vedel, kde maloletý navštevoval materskú školu,
že sa jedná o zariadenie, ktoré je spojené aj so základnou školou, kde by maloletý navštevoval prvý
ročník so spolužiakmi z materskej školy a bol by vo svojom známom a obľúbenom prostredí. Podľa
otca súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec neprihliadol na potreby maloletého dieťaťa,
ktoré sú absolútnou prioritou a odignoroval skutočnosť, že matka svojvoľne, ignorujúc práva a nesúhlas
otca, zmenila maloletému trvalý pobyt. Doposiaľ bola stanovená súdom úprava rodičovských práv k
maloletému T. rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 39P 85/2018 - 151, tak že maloletý bol
zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný na platenie výživného a bol upravený styk
otca s maloletým. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie, o ktorom doposiaľ nie je právoplatnerozhodnuté. Otec tvrdí, že matka mu oznámila, že mieni maloletého prihlásiť do základnej školy v
Chorvátskom Grobe, nakoľko bude od septembra navštevovať 1. ročník základnej školy, avšak bez jeho
vedomia vyplnila prihlášku aj s osobnými údajmi otca, a teda s údajmi otca narábala bez jeho súhlasu. S
takýmto postupom otec nesúhlasil, čo matke oznámil a trval na tom, aby maloletý navštevoval Základná
školu s Materskou školou Sibírska 39, Bratislava, kde má spolužiakov a stabilné sociálne prostredie.
Podľa otca je logické, že v záujme maloletého je, aby začal základnú školskú dochádzku v kolektíve,
na ktorý je zvyknutý, má v ňom kamarátov a maloletý sa na začiatok školskej dochádzky v kolektíve
kamarátov teší. Matka odmietla zapísať maloletého do základnej školy na Sibírskej 39, Bratislava.
Zákonný zástupca má možnosť vybrať pre svoje dieťa aj inú základnú školu, avšak riaditeľ danej školy
nie je povinný dieťa prijať. Ak napríklad dieťa nemá trvalé bydlisko, tak plní povinnú školskú dochádzku
v spádovej škole, ktorú určí orgán miestnej štátnej správy v školstve. Styk s maloletým T. prebieha
v striedavej starostlivosti, pričom T. sa podľa otca domáha prevažne jeho starostlivosti a zakaždým,
keď končí styk, odmieta ísť k matke. Matka ignoruje záujem dieťaťa a sleduje vlastné priority. Otec
tvrdí, že zákon porušujúce správanie matky (presťahovanie sa s dieťaťom do iného okresu bez súhlasu
otca, zmena trvalého bydliska dieťaťa bez súhlasu otca, zápis do školy bez súhlasu otca) súd toleruje
a dokonca ním odôvodňuje vyhovenie návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia. Podľa otca
sa týmto prístupom súdu prvej inštancie poškodzujú jeho práva a je neprípustné, aby súd pri výkone
svojej činnosti ignoroval základné právne inštitúty a vytváral pri svojom rozhodovaní nezákonný stav.
Taktiež je podľa otca neprípustné, aby súd prvej inštancie ignoroval lehoty na rozhodnutie a poradie
prijatých návrhov. Podľa otca postup súdu deklaruje zaujatosť súdu voči nemu, čo sa má prejavovať aj
v ostatných súvisiacich konaniach. Na základe uvedeného otec odvolaciemu súdu navrhol, aby konanie
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.
5. Matka a kolízny opatrovník vyjadrenie k odvolaniu otca nepodali.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP ), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP
), a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté
uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s ohľadom na
charakter konania a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
7. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z podstaty
tohto procesného inštitútu vyjadrenej v ustanovení § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorej je neodkladné
opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak si právne vzťahy vyžadujú operatívnu úpravu, ktorá
je potrebná pre nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Jeho účelom je zamedziť iba
najzávažnejším nepriaznivým následkom, a preto nedáva detailné riešenie vzniknutého problému. V
konaní starostlivosti súdu o maloleté deti má prioritu záujem maloletého dieťaťa. Možno ho nariadiť len
vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa
ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne
ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa
spravidla vychádza zo skutočností, ktoré osvedčí navrhovateľ neodkladného opatrenia. Nevyžaduje
sa taká miera dôkaznej istoty, ako pri vydaní rozhodnutia vo veci samej, je však potrebné, aby boli
aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
V ustanovení § 325 odsek 2 Civilného sporového poriadku pod písm. a) až h) zákon demonštratívne
vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Predmetné ustanovenie ponecháva súdu zásadne
možnosť použiť taký obsah neodkladného opatrenia, ktorý pokladá za vhodný pre daný prípad.
Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho
vzťahu.
8. V posudzovanej veci bolo zistené, že rozsudkom č. k. 39P/85/2018 - 151 zo dňa 4.10.2018
Okresný súd Bratislava III zveril dieťa účastníkov, maloletého T. narodeného dňa XX.X.XXXX do osobnej
starostlivosti matky, s právom oboch rodičov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok . Otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 600,- eur mesačne, ako aj prispievať na
tvorbu úspor, rozhodol o zročnom výživnom a úprave styku otca s maloletým. Otec s rozhodnutímnesúhlasil, napadol ho odvolaním , ktorým žiadal zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov. Za takejto právnej a procesnej situácie sa matka návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 24.3.2020 domáhala nahradenia súhlasu otca k prihláseniu maloletého na plnenie
povinnej školskej dochádzky na Základnej škole Javorová Alej1, v Chorvátskom Grobe, ktorá sa
nachádza v mieste aktuálneho bydliska matky a maloletého, keď otec so zápisom maloletého do tejto
základnej školy nesúhlasí, naopak domáhal sa neodkladným opatrením zo dňa 19.3.2020 voči matke
uloženia povinnosti zapísať maloletého do základnej školy v Bratislave, na Sibírskej 39, ktorá mala
byť základnou školou nadväzujúcou na predškolské zariadenie, ktoré maloletý navštevoval do času
presťahovania sa matky do Chorvátskeho Grobu.
9. Podľa § 153 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. O
rovnakú vec, ide vtedy, ak sa v neskoršom konaní prejednáva ten istý nárok, o ktorom bolo už začaté iné
konanie a týka sa totožného predmetu konania a tých istých osôb. Rovnaký predmet konania je daný
vtedy, ak rovnaký nárok vymedzený petitom návrhu vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení. Konania
o návrhoch obidvoch účastníkov spojené s rozhodnutím o výbere základnej školy pre maloletého na
nahradenie súhlasu druhého rodiča majú síce spoločný základ spočívajúci v nesúhlase druhého rodiča
s výberom základnej školy pre maloletého, ale pokiaľ sa každý z nich domáha nahradenia súhlasu
druhého rodiča k zápisu na rozdielnu základnú školu nemožno v preskúmavanej veci hovoriť o uplatnení
rovnakého nároku, z ktorého dôvodu potom otec vo vzťahu k návrhu matky nesprávne argumentuje
prekážkou litispendencie, ktorá by bola neodstraniteľným nedostatkom konania, s následkom jeho
zastavenia a procesné práva otca preto nemohli byť z označeného dôvodu porušené. Rovnako otec
nesprávne tvrdí, že súd prvej inštancie založil vecnú argumentáciu pre svoje rozhodnutie na zamietnutí
jehonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,keďzobsahunapadnutéhorozhodnutiatakýtozáver
vôbec nevyplýva, súd prvej inštancie na rozhodnutie o návrhu otca poukázal len v rámci objasnenia
aktuálneho skutkového stavu medzi účastníkmi daného konania.
10. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine majú rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
12. Podľa ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský
zákon)zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v
základnej škole (ďalej len zápis).
13. Podľa ustanovenia § 20 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt
(ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak
môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na
základné vzdelávanie.
14. Odvolací súd má v danej veci za to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli dané zákonné
dôvody, keď tu absentuje potreba nutnosti bezodkladnej úpravy. Vychádzajúc z vyššie uvedených
ustanovení zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní povinnú školskú dochádzku žiak plní
v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej aj spádová škola), ak zákonný
zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť
dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Zákonom je určené, v ktorej škole si
žiakplnízákladnúškolskúdochádzku,akzákonnýzástupcanevyberieinúškolu.Odvolacísúdpodotýka,
že na túto inú, ako spádovú školu, nie je riaditeľ školy povinný dieťa prijať. Prioritne sa prijímajú žiaci
podľamiestatrvaléhobydliska.Vdanejvecinebolpotrebnýokamžitýzásahsúdu,keďzákonnýzástupca
je povinný a to bez ohľadu na to, či s tým súhlasia obaja zákonný zástupcovia, dať zapísať dieťa na
povinnú školskú dochádzku do spádovej školy, ktorá sa určuje podľa trvalého bydliska dieťaťa. Trvalé
bydlisko má zapísané každý občan Slovenskej republiky, teda aj maloleté dieťa. V preskúmavanej veci
matka odmietnutie zápisu zo strany spádovej školy bez súhlasu otca nepreukázala. Určenie školy,ktorá najlepšie zodpovedá záujmom maloletého dieťaťa je predmetom dôkladného dokazovania, ktoré
presahuje rámec osvedčenia pomerov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto je
potrebné takéto dokazovanie vykonať v konaní o návrhu vo veci samej, pokiaľ potrebu meritórnej úpravy
odôvodní záujem maloletého. Tým, že v preskúmavanej veci nebola osvedčená potreba okamžitého
zásah súdu, pretože nie je ohrozené plnenie povinnej školskej dochádzky maloletého, a to ani v prípade,
že rodičia sa nevedia dohodnúť, na ktorú základnú školu má maloletý chodiť, keď túto otázku rieši priamo
školský zákon, nebola potom v preskúmavanej veci splnená podmienka, že by maloletému bez rýchlej
úpravy hrozila nejaká ujma. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia v prípade nezhody výberu
školy by bolo napríklad, ak by maloletý mal nejaké špeciálne potreby, vzhľadom na zdravotný stav a
jeden z rodičov by tieto špeciálne potreby bezdôvodne nerešpektoval, a trval na zápise do školy, ktorá
by nebola schopná tieto potreby zabezpečiť, čo však nie je daný prípad. Preto odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil a návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Na záver odvolací poukazuje na to, že námietky otca vo vzťahu k nedodržaniu
lehoty na rozhodnutie súdu prvej inštancie o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nemajú vplyv na vecnú stránku preskúmavaného rozhodnutia.
15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.