Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 39P/240/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315223191
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Žabková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1315223191.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Žabkovou, v konaní vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: K. H., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátneho občana SR, maloleté dieťa
rodičov - matky: U. H., R.. XX.XX.XXXX, bytom N. P. X, D., štátnej občianky SR a otca: Ľ. H., R..
XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, štátneho občana SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté
dieťa a vzájomnom návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého K. H., R.. XX.XX.XXXX zo sumy 49,79 eur
mesačne na sumu 120,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, počnúc dňom 24.11.2015.

Zročné výživné na maloletého K. H., R.. XX.XX.XXXX za obdobie od 24.11.2015 do 31.05.2019 v sume
2.965,20eurjeotecpovinnýuhrádzaťvsplátkachvsume98,84eurmesačne,spoluzbežnýmvýživným,
počnúc dňom 01.06.2019 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, zo dňa 11.06.2008, č. k. 8C/87/2007-168,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, zo dňa 21.10.2008, sp. zn. 17Co/188/2008 vo výroku

o výživnom na maloletého K. H., R.. XX.XX.XXXX.

Súd zamieta návrh otca na zníženie výživného.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 24.11.2015, sa
matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa zo sumy 49,79 eur (1.500,-
Sk) mesačne na sumu 120,- eur mesačne. Okresný súd Bratislava III vec postúpil dňa 14.01.2016

Okresnému súdu Považská Bystrica ako súdu miestne príslušnému, ktorý s postúpením veci nesúhlasil,
nakoľko už predtým uznesením zo dňa 15.05.2007 č.k. 4P/13/2007-19, právoplatným dňa 08.06.2007
preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Bratislava V, ktoré rozhodnutie založil do súdneho spisu
(č.l. 15). Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 16.02.2016 sp. zn. 6 NcC/1/2016 rozhodol, že
nesúhlas Okresného súdu Považská Bystrica s postúpením veci z Okresného súdu Bratislava III je
dôvodný, nakoľko miestna príslušnosť bola prenesená na Okresný súd Bratislava V. Vec bola vrátená
Okresnému súdu Bratislava III dňa 23.03.2016 a následne dňa 23.02.2017 postúpená Okresnému súdu

Bratislava V ako súdu miestne príslušnému, ktorý naposledy rozhodoval vo veci starostlivosti súdu o
maloletého. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 28.08.2017 č.k. 22P/41/2017-36, právoplatným
dňa 05.10.2017 preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Bratislava III, nakoľko v obvode tohto
súdu má maloletý bydlisko a spis bol tunajšiemu súdu zaslaný dňa 03.11.2017.2/ Návrh na zvýšenie výživného matka maloletého odôvodnila tým, že maloletý bol právoplatným
rozsudkom zverený do jej osobnej starostlivosti spolu aj s vtedy maloletým synom K., R.. XX.XX.XXXX.

Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého Matúša vo výške cca 50,- eur mesačne
(1.500,- Sk) a na výživu vtedy maloletého Michala vo výške 66,- eur (2.000,- Sk). Od posledného určenia
výšky výživného prešlo sedem rokov. Starostlivosť o deti zabezpečovala matka. Otec si neplnil ani
vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom a tak musela požiadať o náhradné výživné a podala tiež návrh
na exekúciu. Maloletý v čase podania návrhu navštevoval druhý stupeň základnej školy, jeho výdavky

sa zvyšujú, preto matka žiada o zvýšenie výživného na sumu 120,- eur mesačne. Matka uviedla,
že maloletý navštevuje krúžky, musí mu hradiť električenku (o čom matka súdu predložila príkladmo
doklady o úhrade) a na obedy v škole môže chodiť len ak jej zvýšia peniaze. Máva aj nečakané výdavky
ako napríklad na lieky. Matka býva s deťmi na ubytovni, kde hradí spolu 220,- eur mesačne plus 8,60
eur mesačne elektrinu (o čom matka predložila súdu príkladmo doklad o úhrade) a 20,- eur mesačne
za pranie. Pretože matka poberala náhradné výživné a otec uhradil dlžné výživné aj v rámci exekúcie,

matka musela vracať vyplatené náhradné výživné mesačne vo výške 56,- eur a taktiež splácať úver z
doby, keď nemali peniaze. Matka pracuje ako zdravotná sestra v ambulancii na poliklinike na Antolskej v
Bratislave. Jej mesačný príjem po odpočítaní nájmu je 480,- eur aj s daňovým bonusom na deti. Pretože
od posledného určenia výšky výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, matka žiada súd, aby
po vykonanom dokazovaní vyhovel jej návrhu a výživné na maloleté dieťa zvýšil. Matka návrh doplnila

písomným podaním, doručeným súdu dňa 02.05.2018, v ktorom uviedla, že výživné na maloletého bolo
naposledy určené vo výške 49,79 eur, v septembri 2018 maloletý nastúpi do 9. ročníka Základnej školy
na Riazanskej 75 v Bratislave a bude sa rozhodovať na akú školu pôjde ďalej študovať. Maloletý má
problémy s pleťou, má akné, s čím sú spojené zvýšené výdavky na lieky, predpísané kožným lekárom.
Maloletý rýchlo rastie, meria už 180 cm a je potrebné mu dokupovať oblečenie a obuv. Maloletý Matúš

rádčítaknižkyoprírode,ogeografiiazajímasaochémiuadejepis.Rádbyišieldotáboraanadovolenku
k moru, čo je jeho veľký sen. Avšak matka pracuje ako zdravotná sestra a z platu si to nemôže dovoliť
uhradiť synovi. Matka uviedla, že aj maloletý Matúš trvá na zvýšení výživného, v máji 2018 bude mať
už 15 rokov a jeho otec ho už 5 rokov nevidel, nezaujíma sa o neho a keď bol maloletý naposledy pred
piatimi rokmi u neho na prázdninách, tak sa opil a doteraz má syn z toho traumu.

3/ Otec maloletého sa k návrhu matky na zvýšenie výživného vyjadril v písomnom podaní, doručenom
súdu dňa 25.05.2018. Otec maloletého v písomnom vyjadrení uviedol, že v súčasnej dobe je vedený na
Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici ako nezamestnaný a pracuje na aktivačných
službách na 32 hodín mesačne v obci Ďurďové. Mesačne dostáva len 117,40 eur, a to ako občan v

hmotnej núdzi spolu s príspevkom na bývanie. Je to minimálna čiastka pre neho a nezostáva mu ani na
živobytie. Platí inkaso, spláca úver, ktorý si zobral ešte na kúpu rodinného domu v čase, keď žil spolu
s matkou a maloletými deťmi, a to od roku 2006. Úver mu pomáhajú splácať jeho rodičia, ide o 109,-
eur mesačne. Rodičia mu taktiež pomáhajú so živobytím. Z uvedeného dôvodu nesúhlasí so zvýšením
výživného, aj keď mu to je ľúto, lebo ide o jeho syna. Naopak, ak je to možné, chce požiadať o zníženie

výživného, lebo má oveľa vyššie výdavky ako má príjem. Snaží sa nájsť si prácu, ale zatiaľ neúspešne.
Otec priložil platobný doklad SIPO na úhradu 79,50 eur ako záloha za plyn a elektrinu za apríl 2018 a
platobný príkaz na výplatu dávky v sume 117,40 eur za apríl a máj 2018.

4/ Na základe dožiadania tunajšieho súdu bol vykonaný výsluch otca dožiadaným súdom, a to

Okresným súdom Považská Bystrica dňa 06.06.2018. Otec maloletého uviedol, že nesúhlasí so
zvýšením výživného, naopak by chcel výživné znížiť na minimum. Syna 5 rokov nevidel, matka mu ho
nedá ani k telefónu. Otec je nezamestnaný, príležitostne robí fušky, lebo inak by neprežil a veľa ľudí mu
ani nezaplatí peniazmi, iba jedlom. Má pozemok, je na ňom zriadené exekučné záložné právo, chcel
ho predať, aby doplatil dlh na výživnom. Otec vlastní rodinný dom v Pružine, súpisné číslo 193, chcel

ho prepísať na maloletého Michala, ale matka nechce odblokovať pozemok, na ktorom viazne ťarcha
titulom exekučného príkazu z dôvodu neplatenia výživného. Má účet v Slovenskej sporiteľni, a.s., má
na ňom asi 3,- eura. Nemá auto, má iba televízor. Otcovi rodičia mu splácajú úver na rodinný dom asi
119,- eur mesačne. Nemá nárok na podporu v nezamestnanosti, poberá iba sociálne dávky. Žije sám so
psom, mesačne platí elektrinu 19,50 eur, štvrťročne platí zálohy na plyn 60,- eur. Nemá skoro žiadne

náklady. Dochádza do práce z Ďorďového, niekedy pešo, niekedy na bicykli, Úrad práce mu neprepláca
cesty, pretože mu chýba 300 metrov, aby na preplatenie spĺňal zákonný nárok. Nemá ďalšie vyživovacie
povinnosti, je vedená exekúciu pre vymoženie výživného na synov Michala a Matúša. S maloletým otec
nie je ani v telefonickom kontakte, matka mu maloletého nechce dať k telefónu, tvrdí, že nie je doma,hoci otec počuje, že je. Otec chcel ísť na prvé sväté prijímanie syna, matka mu hrozila, že ak tam príde,
zavolá na neho policajtov. Ani jeho rodičia tam nemohli ísť. Syn Michal chcel ísť za ním, ešte aj jemu
matka hrozila, že na neho zavolá policajtov, napriek tomu, že otec s ním nemá zakázaný styk. Osobne s

mladším synom otec nie je, lebo mu to matka nedovoľuje. Má na neho aj číslo, ale keď vidí, že mu otec
volá, hneď hovor zruší. Nie je pravda, že by sa otec o neho nezaujímal. Matka mu znemožňuje kontakt.
Bol za ním v roku 2014, ale matka mu povedala, že syn Matúš je chorý, hoci syn Michal povedal, že mu
nič nie je. Na cestu minul vtedy 50,- eur. Naposledy syna videl v roku 2013. Uznáva, že má zameškané
výživné asi 4 mesiace, ale ak sa mu dá, výživné platí.

5/ Opatrovník maloletého, ktorý bol do tejto funkcie ustanovený uznesením zo dňa 23.04.2018 č.k.
39P/240/2017-58 sa k návrhu písomne nevyjadril. Po vykonanom dokazovaní opatrovník maloletého
uviedol, že suma, ktorú hradí otec na výživu maloletého je zanedbateľná oproti tomu aké sú náklady
na výživu maloletého. Podľa názoru opatrovníka maloletého je návrh matky na zvýšenie výživného
opodstatnený a navrhol zvýšiť výživné do sumy 120,- eur.

6/ Súd sa oboznámil s návrhom matky na zvýšenie výživného a jeho doplneným podaním; písomným
vyjadrením otca maloletého a jeho výpoveďou pred Okresným súdom Považská Bystrica; rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.10.2008 sp. zn. 17Co/188/2008; rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 12.05.2011 č.k. 22P/61/2011-81; rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 24.01.2012 sp. zn. 11CoP/218/2011; potvrdením o návšteve školy zo dňa 24.11.2015, zo dňa
03.09.2018 , zo dňa 12.09.2018 a zo dňa 06.02.2019; lekárskou správou MUDr. Marcely Zelenickej,
dermatovenerologičky zo dňa 25.06.2018 a zo dňa 05.09.2018; potvrdením o príjme matky za roky
2015 - 04/2019 a výplatnou páskou; dokladom SIPO a príkazom na výplatu dávky, predložených otcom
maloletého; potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 06.06.2018;

potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica o poberaní dávky v hmotnej núdzi
za roky 2013 - 2018 otcom maloletého; odpisom registra trestov GP SR; lustráciou rodičov maloletého v
Sociálnej poisťovni; výpisom z listu vlastníctva č. 3185 a č. 885 pre katastrálne územie Pružina; vykonal
výsluch matky maloletého; zistil názor opatrovníka maloletého a zistil tento skutočný stav:

7/ Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.06.2008 č.k. 8C/87/2007-168 súd
manželstvo rodičov maloletého rozviedol, vtedy obe maloleté deti Michala a Matúša na čas po rozvode
manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
OtcovimaloletýchdetíuložilpovinnosťprispievaťnavýživumaloletéhoMichalasumou66,39eur(2.000,-
Sk) mesačne a na výživu maloletého Matúša sumou 49, 79 eur (1.500,- Sk) mesačne, vždy do 15-

teho dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd upravil styk otca s maloletými deťmi. Pri
rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti vychádzal súd z toho, že otcov mesačný príjem bol 564,30
eur (17.000,- Sk) až 597,49 eur (18.000,- Sk) mesačne, avšak od 06.04.2008 už bol práceneschopný v
dôsledku úrazu a práceneschopnosť mala trvať aj naďalej. Otcovi boli priznané nemocenské dávky vo
výške 15,94 eur (480,16 Sk) na deň. Tento rozsudok bol vo výroku o výživnom potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.10.2008 sp. zn. 17Co/188/2008 a zmenený v časti úpravy styku
otca s maloletými deťmi. Preskúmaním rozsudku v časti o výške vyživovacej povinnosti odvolací súd
zistil, že maloletý Michal mal 11 rokov, bol žiakom Základnej školy v Bratislave a maloletý Matúš mal 5
rokov a navštevoval Materskú školu v Bratislave. Matka bola zamestnaná ako zdravotná sestra a mala
priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 404,97 eur (12.200,- Sk) a 39,83 eur (1.200,- Sk) mesačne

príplatok za obtiažnosť. Otcov mesačný príjem bolo nemocenské titulom úrazu, ktorá práceneschopnosť
trvala aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu a otec poberal nemocenské dávky vo výške 15,94 eur
(480,16 Sk) na deň. Otec býval v staršom rodinnom dome v Pružine, mesačne hradil 127,10 eur (3.829,-
Sk) za úver, 29,84 eur (900,- Sk) za stavebné sporenie a 87,63 eur (2.640,- Sk) za plyn a elektriku.

8/ Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.05.2011 č.k. 22P/61/2011-81 súd zamietol návrh
otca na zníženie výživného na vtedy obe maloleté deti. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané,
že návrh otca nie je podaný dôvodne. Otec svoj posledný pracovný pomer dobrovoľne ukončil, takže v
ďalšom súd vychádzal z príjmu, aký dosahoval u tohto posledného zamestnávateľa. Súd pri rozhodovaní
prihliadol na to, že otec nie je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške,

pretože je vo výkone trestu odňatia slobody, nakoľko bol uznaný vinným zo zločinu týrania osoby blízkej
a osoby zverenej, čo si spôsobil vlastným zavinením. Spôsobom života otca nemôžu byť ukrátené deti.
Otca neospravedlňujú jeho nepriaznivé materiálne pomery, pretože svoju vyživovaciu povinnosť si musí
plniť ako svoju prvoradú povinnosť a nemôže ju prenášať na druhého rodiča, v danom prípade namatku. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplnil, preto matka mala vyplácané náhradné
výživné. Navyše otcom navrhovaná výška výživného 20,- eur a 10,- eur nezodpovedá ani zákonnej
minimálnej výške výživného, ktorá bola 25,38 eur a ktorú musí každý rodič platiť bez ohľadu na svoje

schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd u maloletého Michala nezistil žiadnu zmenu pomerov
a u maloletého Matúša zistil, že jeho nástupom do 1. triedy základnej školy nastala výrazná zmena
pomerov, čo by odôvodňovalo zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Matka sa však na pojednávaní
vyjadrila, že by aj požiadala o zvýšenie výživného, ak by otec nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Otec preniesol kompletne svoju vyživovaciu povinnosť na matku, ktorá sama zabezpečovala všetky

potreby oboch detí a nemala možnosť si popri starostlivosti o deti si privyrobiť brigádami a zvýšiť si tak
svoj príjem. Maloletý Michal tak nemohol ísť napríklad do Anglicka so školou, nakoľko 400,- eur, ktoré
bolo potrebné uhradiť bolo pre matku veľa. Zákon ukladá rodičom svoje deti nielen živiť, ale vyživovať
ich a to hoc i na svoj vlastný úkor. Toto rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 24.12.2012 sp. zn. 11CoP 218/11-112 potvrdené. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením otca, že
súd prvého stupňa sa svojim rozhodnutím podpísal na jeho kriminalizácii. K zárobkovým pomerom otca

pred nástupom do výkonu trestu odvolací súd uviedol, že otec pracovný pomer v spoločnosti VS-MONT
s.r.o. skončil dohodou. Tvrdenia, že ho prepustili, aby mu nemuseli platiť odstupné bolo nevieryhodné a
nebolo v konaní preukázané. Na skutočnosť, že otec vo výkone trestu odňatia slobody má obmedzenú
možnosť pracovať, a tým aj dosahovať príjem, súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu
správne neprihliadal. Pri rozhodovaní naň neprihliadol ani odvolací súd, a to z dôvodu celkových

majetkových pomerov otca, keď tento je vlastníkom nehnuteľností vedených v katastrálnom území
Pružinanalistevlastníctvač.3185alistevlastníctvač.885,ktorénehnuteľnostibolipredmetomexekúcie
na výživné na maloleté deti. Ďalej z dôvodu, že otec okrem trestného činu týrania osoby blízkej alebo
zverenej bol uznaný vinným aj z trestného činu zanedbania povinnej výživy (trestný rozkaz Okresného
súdu Bratislava V z 18.07.2011, sp.zn. 1T/124/2011), ktorá skutočnosť sama o sebe vylučuje možnosť

zníženia výživného na maloleté deti. Za nedôvodnú odvolací súd považoval aj výtku otca na adresu
matky, že sa sama postarala o to, že nemá z čoho platiť výživné, keď podala na neho trestné oznámenie
a exekúciu, keďže podanie exekúcie bolo jednou z podmienok podľa zákona č. 201/2008 Z.z. v platnom
znení o náhradnom výživnom na priznanie takéhoto druhu výživného. Náhradné výživné vo výške 116,-
eur pri príjme matky 500,- eur mesačne a zvyšujúcich sa potrebách oboch maloletých detí bolo pre

matku nevyhnutným krokom na zabezpečenie aspoň základných potrieb detí. Pri rozhodovaní odvolací
súd napokon, keďže rozhoduje predovšetkým v záujme maloletých detí, nemohol neprihliadnuť aj na
skutočnosť, že znížením výživného v zmysle návrhu otca, ako aj jeho odvolacieho petitu by došlo k
priamemu ohrozeniu základných, nieto odôvodnených potrieb maloletých detí.

9/ Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 24.11.2015 mal súd preukázané, že maloletý Matúš bol v
školskom roku 2015/2016 žiakom šiestej triedy Základnej školy na Turnianskej v Bratislave. Z potvrdení
o návšteve školy zo dňa 03.09.2018, 12.09.2018 a 06.02.2019 mal súd preukázané, že maloletý Matúš
je v školskom roku 2018/2019 žiakom 9. triedy Základnej školy s materskou školou na Riazanskej v
Bratislave. Zároveň mal súd z potvrdenia preukázané, že bol uhradený poplatok za ZRPŠ v sume 40,-

eur na školský rok 2018/2019.

10/ Z lekárskych správ MUDr. Marcely Zelenickej, dermatovenerologičky zo dňa 25.06.2018 a zo dňa
05.09.2018 súd zistil, že maloletý má na krku, tvári a chrbte okrúhle ložiská, červenej farby, nad
niveau kože, cca 0,5 cm, ostro ohraničené, na povrchu exkoriácie, chrasty, vezikulky, pustulky, okolo

začervenané. Maloletému bolo dermatovenerologičkou odporúčené lokálne ošetrovanie predpísanými
krémami, užívanie probiotík a predpísaných liekov.

11/ Z potvrdení o príjme matky za roky 2015 až 04/2019 súd zistil, že matka pracuje u zamestnávateľa
UniverzitnánemocnicaBratislava,kdemalapriemernýčistýmesačnýpríjemvroku2015vovýške711,29

eur a uplatňovala si daňový bonus na dve deti; v roku 2016 vo výške 746,91 eur a uplatňovala si daňový
bonus na dve deti; v roku 2017 vo výške 760,93 eur uplatňovala si daňový bonus na dve deti do 09/2017
a od 09/2017 na jedno maloleté dieťa; v roku 2018 vo výške 804,22 eur a uplatňovala si daňový bonus
na jedno maloleté dieťa; za obdobie od 01/2019 do 04/2019 vo výške 920,82 eur a uplatňovala si daňový
bonus na jedno maloleté dieťa. Za tieto roky matka nebola ani raz práceneschopná. Z lustrácie matky

v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka mala od podania návrhu na zvýšenie výživného príjem tak ako
vyplýva z potvrdení o príjme predložených matkou.12/ Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 06.06.2018 súd
zistil, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23.11.2012 do 31.03.2015 vrátane
a od 29.05.2015 do 30.05.2017 vrátane. Otec na základe potvrdení o poberaní dávky v hmotnej núdzi

preukázal, že poberal tieto dávky priemerne mesačne v sume 118,30 eur v 12/2013; v sume 171,03
eur v roku 2014; v sume 143,43 za obdobie od 01/2015 do 04/2015; v sume 98,58 eur v roku 2016; v
sume 144,22 eur v roku 2017; v sume 131,28 eur za obdobie od 01/2018 do 05/2018. Z lustrácie otca v
Sociálnejpoisťovnisúdzistil,žeotecbolzamestnanývpracovnompomereod01.04.2015do20.05.2015
pre Obec Pružina. V apríli 2015 mal vymeriavací základ 380,- eur a v 05/2015 vo výške 253,33 eur.

Od 02.06.2015 do 31.05.2016 otec pracoval na dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľov Oľga
Apoleníková Samostatne hospodáriaci roľník, T mont - Sever, s.r.o. a ABAST, s.r.o., kde mal vykázané
vymeriavacie základy od 21,84 eur mesačne do 145,- eur mesačne.

13/ Výsluchom matky na pojednávaní dňa 12.02.2019 súd zistil, že matka pracuje ako zdravotná sestra
v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, okrem maloletého nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť,

nakoľko starší syn Michal je už plnoletý, neštuduje a je zamestnaný. Výdavky maloletého sa za posledné
roky zvýšili, otec sa o maloletého nezaujíma. Matka poukázala na to, že otec keby chcel, pracovať
môže, avšak mu je prednejší alkohol ako práca. Otec si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť. Matka
podala preto trestné oznámenie v decembri 2018. Po podaní trestného oznámenia otec v januári
2019 zameškané výživné uhradil. Ku dňu pojednávania má vyživovaciu povinnosť riadne uhradenú.

Nad rámec súdom určeného výživného otec na výživu maloletého inak neprispieva. Otec na výživu
ich plnoletého syna Michala neprispieva od roku 2016, kedy začal syn pracovať. Maloletý v čase
začatia konania navštevoval Základnú školu na Turnianskej v Bratislave, bol v piatom ročníku, bola
to štátna škola. Matka maloletého hradila výdavky na školu, zrpš, školské učebnice, zošity a pomôcky,
ďalej stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby a električenku. Výsluchom matky na pojednávaní dňa

13.06.2019 súd zistil, že matka bola povinná vrátiť pohľadávku na výživnom, ktoré jej bolo vyplatené
titulom náhradného výživného, nakoľko otec uhradil zameškané výživné v exekučnom konaní. Matka
bývanaubytovniPeknácesta2vBratislave.Jetoubytovňanemocnice, kdepracuje.Mátamkdispozícii
jednu miestnosť, kde žije s oboma deťmi. Na izbe má kuchynský kútik a tiež majú k dispozícii jednu
spoločnú miestnosť na varenie pre všetky izby. Do 09/ 2017 hradila matka za ubytovanie za 3 osoby

222,- eur. Od 09/2017 hradila 150,- eur za 2 osoby. Nakoľko plnoletý syn už pracuje a hradí si ubytovanie
sám. Matka hradí tiež 0,86 eur za jedno pranie, do mesiaca je to cca 12 praní. Matka tiež hradí 25,80
eur elektrinu na 3 mesiace. Na účte býva v mínuse aj 350,- eur do ďalšej výplaty. Maloletý odmieta
chodiť k otcovi, je stále s matkou. Otec nad rámec výživného neprispieva inou formou. Po tom, čo matka
podala na otca trestné oznámenie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti, otec uhradil zameškané

výživné jednorázovo vo výške 498,- eur v 01/2019. Tieto peniaze si maloletý vložil na svoj študentský
účet. Plnoletý syn ukončil nadstavbové štúdium v 05/2017. Od 08/2017 je zamestnaný v Adler s.r.o.
Maloletý navštevuje Základnú školy na Riazanskej v Bratislave. Úspešne vykonal prijímacie pohovory
na Strednú veterinárnu školu do Nitry, kde bude študovať od školského roka 2019/2020, ide o 4-ročné
štúdium s maturitou a bude bývať na internáte. Matka maloletému nehradí v škole obedy, pretože jej to

nevychádza, obedy nosí matka z práce, matka sa nestravuje a svoj obed donesie synovi a ešte aj doma
varí. Maloletý nechodí na žiadne krúžky. Maloletý je zdravý, ale chodí na kožné a nefrológiu. Matka
má zvýšené výdavky na mastičky a vitamíny pre maloletého. Prídavok na maloletého poberá matka a
uplatňuje si tiež daňový bonus na maloletého. Matka má príjem iba zo zamestnania. Nepodniká, nemá
majetkovúúčasťvžiadnejobchodnejspoločnosti,aninevykonávafunkciuštatutárnehozástupcužiadnej

obchodnej spoločnosti. Matka nemá partnera. Nevlastní nehnuteľnosti, auto ani iné veci vyššej hodnoty.

14/ Z odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky súd zistil, že otec maloletého
bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.09.2011 sp. zn. 1T 124/11, právoplatným dňa
28.09.2011odsúdenýabol muuloženýtrestodňatiaslobodypodmienečnena6mesiacovsoskúšobnou

dobou v trvaní 2 roky od 29.09.2013. Predtým bol rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 22.09.2009 sp. zn. 2T/178/2008, právoplatným dňa 05.10.2010 odsúdený na nepodmienečný trest
odňatia slobody na tri roky v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol
podmienečne prepustený dňa 22.11.2012 so skúšobnou dobou na tri roky.

15/ Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N. súd zistil, že otec je výlučným
vlastníkom rodinného domu, súp. číslo XXX, postavenom na parcele číslo XXX a pozemkov parc. číslo
XXX o výmere 400 m2 zastavaná plocha a nádvorie a parc. číslo XXX o výmere 127 m2 záhrada. Na
predmetných nehnuteľnostiach viaznu ťarchy, a to záložné právo na zabezpečenie pohľadávky z úveru vprospech Slovenskej sporiteľne, a.s.; exekučné záložné právo pre Exekútorský úrad Galanta na základe
Exekučného príkazu EX 1807/2009 v prospech maloletého Matúša a plnoletého Michala a exekučné
záložné právo pre Exekútorský úrad Galanta na základe Exekučného príkazu EX 1273/2009 v prospech

maloletého Matúša a plnoletého Michala. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie N.
súd zistil, že otec je výlučným vlastníkom pozemkov parc. číslo XX/X o výmere 288 m2 záhrada,
parc. číslo XX/X o výmere 596 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XX/X o výmere 215 m2 trvalý
trávny porast, parc. č. XX o výmere 76 m2 trvalý trávny porast a parc. č. XX o výmere 376 m2 záhrada.
Na predmetných nehnuteľnostiach viaznu ťarchy, a to exekučné záložné právo pre Exekútorský úrad

Galanta na základe Exekučného príkazu EX 1807/2009 v prospech maloletého Matúša a plnoletého
Michala a exekučné záložné právo pre Exekútorský úrad Galanta na základe Exekučného príkazu EX
1273/2009 v prospech maloletého Matúša a plnoletého Michala.

16/ Na pojednávanie nariadené na deň 12.02.2019 a následne na deň 13.06.2019 sa otec maloletého
nedostavil, predvolanie na pojednávanie mal riadne vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní

neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania. Otec bol už predtým vypočutý dožiadaným
súdom, Okresným súdom Považská Bystrica. Súd pojednával preto v neprítomnosti otca maloletého
podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení zákona č. 87/2017 Z. z.
(ďalej len „C.s.p.“). K termínu pojednávania nariadeného na deň 12.02.2019 a následne ani k termínu
pojednávania nariadeného na deň 13.06.2019 otec maloletého súdu nedoručil lekárske potvrdenie o

svojom zdravotnom stave, ani neaktualizoval svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery.

17/ Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na

začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

18/ Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem

výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19/ Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

20/ Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21/ Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22/ Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23/ Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.24/ Podľa § 111 písm. c) C.m.p., v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
výžive maloletého.

25/ Podľa § 121 C.m.p., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

26/ Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov súd
dospel k záveru, že návrh matky maloletého na zvýšenie výživného je dôvodný. Súd skúmal, či došlo
k zmene pomerov od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca, ktorá povinnosť bola upravená
právoplatným súdnym rozhodnutím - rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.06.2008
č.k. 8C/87/2007-168, ktorým súd okrem už vyššie uvedeného rozhodol o povinnosti otca prispievať na
výživu maloletého Matúša sumou 49,79 eur (1.500,- Sk) mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci

od právoplatnosti rozsudku. V čase rozhodovania súdu bol otec práceneschopný od 06.04.2008 v
dôsledku úrazu. Otec maloletého poberať nemocenské dávky vo výške 15,94 eur (480,16 Sk) na deň
(cca 478,- eur mesačne). Tento rozsudok bol vo výroku o výživnom potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 21.10.2008 sp. zn. 17Co/188/2008. Preskúmaním rozsudku v časti o výške
vyživovacej povinnosti odvolací súd zistil, že maloletý Matúš mal 5 rokov a navštevoval Materskú školu

v Bratislave. Matka bola zamestnaná ako zdravotná sestra a mala priemerný čistý mesačný zárobok
vo výške 404,97 eur (12.200,- Sk) a 39,83 eur (1.200,- Sk) mesačne príplatok za obtiažnosť. Otcov
mesačný príjem bolo nemocenské titulom úrazu, ktorá práceneschopnosť trvala aj v čase rozhodovania
odvolacieho súdu a otec poberal nemocenské dávky vo výške 15,94 eur (480,16 Sk) na deň (cca
478,- eur mesačne). Otec býval v staršom rodinnom dome v Pružine, mesačne hradil 127,10 eur

(3.829,- Sk) za úver, 29,84 eur (900,- Sk) za stavebné sporenie a 87,63 eur (2.640,- Sk) za plyn a
elektriku. Následne bolo o výške výživného rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo
dňa 12.05.2011 č.k. 22P/61/2011-81 na návrh otca na zníženie výživného. Súd zamietol návrh otca
na zníženie výživného na vtedy obe maloleté deti. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že
otec svoj posledný pracovný pomer dobrovoľne ukončil, takže v ďalšom súd vychádzal z príjmu, aký

dosahoval u tohto posledného zamestnávateľa. Otec bol vo výkone trestu odňatia slobody, nakoľko bol
uznaný vinným zo zločinu týrania osoby blízkej a osoby zverenej, čo si spôsobil vlastným zavinením.
U maloletého Matúša súd zistil, že jeho nástupom do 1. triedy základnej školy nastala výrazná zmena
pomerov, čo by odôvodňovalo zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Matka sa však na pojednávaní
vyjadrila, že by aj požiadala o zvýšenie výživného, ak by otec nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Toto rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.12.2012 sp. zn. 11CoP
218/11-112 potvrdené. K zárobkovým pomerom otca pred nástupom do výkonu trestu odvolací súd
uviedol, že otec pracovný pomer v spoločnosti VS-MONT s.r.o. skončil dohodou. Na skutočnosť, že
otec vo výkone trestu odňatia slobody má obmedzenú možnosť pracovať, a tým aj dosahovať príjem,
neprihliadal ani odvolací súd z dôvodu celkových majetkových pomerov otca, keď tento je vlastníkom

nehnuteľností vedených v katastrálnom území Pružina na liste vlastníctva č. XXXX a liste vlastníctva
č. XXX, ktoré nehnuteľnosti boli predmetom exekúcie na výživné na maloleté deti. Ďalej z dôvodu,
že otec okrem trestného činu týrania osoby blízkej alebo zverenej bol uznaný vinným aj z trestného
činu zanedbania povinnej výživy (trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 18.07.2011, sp.zn.
1T/124/2011), ktorá skutočnosť sama o sebe vylučuje možnosť zníženia výživného na maloleté deti.

Matka podala v tomto konaní dňa 24.11.2015 návrh na zvýšenie výživného. Maloletý je starší, v čase
podania návrhu mal 12 rokov, bol žiakom šiesteho ročníka, druhého stupňa základnej školy a v čase
rozhodovania súdu mal maloletý 16 rokov a bol žiakom deviateho ročníka, druhého stupňa základnej
školy a bol prijatý na Strednú veterinárnu školu do Nitry od školského roka 2019/2020. Matka, hoci
došlo už aj v čase posledného rozhodovania o výške výživného k zmene pomerov na strane maloletého

nežiadala zvýšiť výživné s prihliadnutím ku skutočnosti, že otec maloletého bol v čase, keď súd konal o
jeho návrhu na zníženie výživného, vo výkone trestu odňatia slobody a sama znášala vo zvýšenej miere
úhradu nákladov maloletého. Matka má zvýšené výdavky na maloletého za posledné roky na školu,
spojené s prechodom maloletého na druhý stupeň základnej školy, stravu, oblečenie, obuv, hygienu.
Maloletý narástol, meria 180 cm. Matka maloletému uhrádza náklady na školské potreby a pomôcky,

električenku, krémy a lieky na liečbu kožných problémov maloletého a bývanie. Výživné určené vo výške
49,79 eur zďaleka nepokrýva úhradu týchto výdavkov. Maloletý rád číta knižky o prírode, geografii,
zaujíma sa o chémiu a dejepis. Od školského roka 2019/2020 bude študentom strednej školy a bude
bývať na internáte. Maloletý je nielen starší, čím došlo k zvýšeniu jeho výdavkov, ide o chlapca, ktorýmá nepochybne zvýšené výdavky v jeho veku na stravu, oblečenie a obuv, nakoľko rýchlo rastie.
Taktiež došlo aj k zvýšeniu životných nákladov za posledné roky. Maloletý by rád chodil na výlety
zo školy, chcel ísť do tábora, k moru, na výlety mimo školy, čo mu však matka zo svojho príjmu a

výživného na maloletého vo výške cca 50,- eur mesačne nemohla uhrádzať. Matka dokonca maloletému
nemohla zabezpečovať ani obedy v školskej jedálni, preto sa tam maloletý nestravoval. Matka mu
nosila a nosí svoje obedy z práce a aj varí, nakoľko maloletý Matúš je vo veku, keď rýchlo rastie.
Matka zabezpečuje sama aj osobnú starostlivosť o maloletého. Otec so starostlivosťou o maloletého
matke nepomáha, s maloletým sa nestretáva od roku 2013. Nezakupuje mu ani darčeky na meniny,

narodeniny a Vianoce. Súd po vykonanom dokazovaní aj vypočutím matky má za to, že jej návrh na
zvýšenie výživného je dôvodný. Od poslednej úpravy výšky výživného nepochybne došlo k zmene
pomerov na strane maloletého. Matka je tak ako aj v pôvodných konaniach zamestnaná ako zdravotná
sestra s príjmom vyššie uvedeným, naďalej býva na ubytovni, kde jej a jej deťom bývanie poskytuje
zamestnávateľ. Nemá ani vlastnú kuchyňu a práčovňu, varí v kútiku, alebo v spoločnej miestnosti a
za každé pranie hradí určený poplatok. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej

hodnoty, nemá žiadne úspory, musela si požičiavať, splácať požičané financie a aj v súčasnosti,
keďže otec ani doteraz určené výživné neplatí riadne a včas, sa dostáva do mínusu na svojom účte.
Otec preukazoval súdu, že bol vedený na úrade práce, že poberal dávky v hmotnej núdzi. Avšak otec
súdu nepreukázal, že si hľadať aktívne zamestnanie. Otec tvrdil, že má zhoršený zdravotný stav, ktorú
skutočnosť však súdu rovnako nepreukázal. Otec maloletého už v čase podania návrhu na zvýšenie

výživného nebol vo výkone trestu odňatia slobody, mal možnosť pracovať a bol aj schopný pracovať.
To, že si aktívne zamestnanie nehľadal a riadne na pracovnú zmluvu, resp. dohodu o práci vykonávanej
mimo pracovného pomeru nepracoval, nie je dôvodom, na ktorý by súd prihliadal ako dôvod, ktorý by
bránil zvýšeniu vyživovacej povinnosti. Pokiaľ je otec zdravý, schopný pracovať, je jeho povinnosťou
zabezpečovať príjem, nakoľko má vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, ktoré samo

ešte nie je schopné si príjem zabezpečiť, keďže si plní povinnú školskú dochádzku, resp. sa štúdiom
pripravuje na svoje budúce povolanie. Navyše otec maloletého bol schopný pod hrozbou opätovného
trestného stíhania jednorazovo uhradiť zameškané výživné na maloletého v januári 2019 vo výške 498,-
eur. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, otec je vlastníkom rodinného domu a viacerých pozemkov v
katastrálnom území Pružina. Súd pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného a vzájomnom návrhu

otca na zníženie výživného prihliadal aj na túto skutočnosť. Ďalej súd prihliadol na to, že otec maloletého
má vyživovaciu povinnosť iba k mladšiemu synovi Matúšovi, nakoľko starší syn Michal štúdium ukončil
a je zamestnaný a podľa vyjadrenia matky otec na jeho výživu neprispieva od roku 2016. Súd v konaní
tiež zistil z vyjadrenia otca, že otec maloletého pracuje načierno, bez uzatvorenia zmluvy, resp. dohody,
na tzv. fušky ako sám uviedol, lebo by inak neprežil. Súd tak vychádzal zo skutočnosti, že otec má okrem

príjmu z dávky v hmotnej núdzi, ktorý príjem súdu preukazoval, aj iné príjmy. Otec súdu preukazoval, že
je povinný splácať úver, ktorý bol vzatý na kúpu rodinného domu. Súd poukazuje na to, že výživné má
prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Na základe vyššie uvedených zistení, s prihliadnutím
na odôvodnené potreby maloletého, na skutočnosť, že o maloletého sa osobne riadne stará matka
maloletého, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a ktorá si vyživovaciu povinnosť

plní aj svojou každodennou starostlivosťou o maloletého, a teda s prihliadnutím na skutočnosť, ktorý z
rodičovavakejmieresaomaloletéhoosobnestará,sprihliadnutímnaschopnosti,možnostiamajetkové
pomery povinného rodiča, otca maloletého, skutočnosť, že prevažnú časť nákladov maloletého hradila
matka maloletého po podstatne dlhú dobu od rozvodu manželstva a ktorá aj keď došlo k podstatnej
zmene pomerov na strane maloletého jeho nástupom na prvý stupeň základnej školy nežiadala zvýšiť

výživné, keď otec maloletého bol vo výkone trestu odňatia slobody, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 24.11.2015. Súd má za to, že nie je
spravodlivé,abymatkamaloletého,ktorásaosobneriadnestaráomaloletého,ajznášalapodstatnúčasť
nákladov maloletého a otec odôvodňoval nemožnosť zvýšenia výživného, resp. potrebu jeho zníženia

tým, že celé roky nemá riadne zamestnanie a vlastní popritom nehntueľné majetky. Pri rozhodovaní o
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa,
ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob školskej prípravy, nadanie či záujmy a zároveň
vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ako aj z tej
skutočnosti, v akej miere sa ktorý z rodičov o dieťa osobne stará. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch

rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Potreby dieťaťa sú rôzne, u dieťaťa útleho veku sú náklady
na uspokojovanie odôvodnených potrieb porovnateľne nižšie ako náklady na uspokojovanie potrieb
dieťaťa navštevujúceho školské zariadenie, strednú a vysokú školu a dieťaťa, ktoré je nadané, aktívne
a venuje sa rôznym záľubám a vzdelávaniu. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. Výživným súnáklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom,
tak po stránke fyzickej ako i po stránke duševnej. Súd mal preukázané, že otec sa s maloletým stretáva
minimálne, nad rámec doteraz súdom určeného výživného matke neprispieval a navyše toto výživné ani

neplatil riadne a včas a maloletému nezakupoval ani darčeky k meninám, narodeninám a na Vianoce.
Súd tak z uvedených dôvodov zvýšil vyživovaciu povinnosť otcovi od podania návrhu matky a zamietol
návrh otca na zníženie výživného. Súd otca zaviazal splácať zročné výživné za obdobie od 24.11.2015
do 31.05.2019 v sume 2.965,20 eur (42 mesiacov x 70,21 eur /rozdiel 120 - 49,79/ + 7 dní z mesiaca
11/2015 x 2,34 eur /70,21:30 dní/ = 2.948,82 + 16,38 = 2.965,20 eur) v splátkach v sume 98,84 eur

mesačne (rozložených na 30 mesiacov), spolu z bežným výživným, počnúc dňom 01.06.2019 k rukám
matky pod následkom straty výhody splátok s prihliadnutím k výške zročného výživného, príjmu otca a
jeho výdavkom. To však nebráni otcovi, aby zročné výživné uhradil aj k rukám matky aj jednorazovo.
Súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec mal vedomosť o tom, že prebieha konanie o zvýšenie
výživného, vedel že dlhodobo výška výživného upravovaná nebola, podstatnú časť nákladov hradila
matka maloletého, napriek zmene pomerov a zvýšeniu životných nákladov mohol predpokladať, že

k zvýšeniu výživného dôjde, preto mohol už priebežne platiť vyššie výživné, aby mu zročné výživné
vzniklo v čo najnižšej sume.

27/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, keďže Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak.

28/ Na základe uvedených skutkových dôvodov a uvedených zákonných ustanovení súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.) v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu podľa Exekučného poriadku.

Bez právnych účinkov podajú odvolanie tí účastníci konania, ktorí sa vzdali odvolania po vyhlásení
rozsudku.