Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Marián Sninský
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/31/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219010575
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8219010575.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.11.2020 v Prešove,
v trestnej veci obžalovanej G. B. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1
písm. b) Trestného zákona /ďalej len Tr. zák./, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov sp. zn. 2T/220/2019 zo dňa 28.05.2020, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovanej G. B. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bardejov bola obžalovaná GI. B., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale
bytomW.,K..W.XXX/XX,Z..T.,bezprihláseniaW.,P.S.XX,Z..T.,uznanávinnouzprečinuohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- ako zákonná zástupkyňa od 12.03.2019 do 28.06.2019 umožnila viesť záhaľčivý život a nedbala o
pravidelnú školskú dochádzku svojich detí, a to syna E. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom W.,
K.. W.P. XXX/XX, Z.. T., bez prihlásenia bytom W., P. S. XX, Z.. T., žiaka 4.B triedy J. Š. J. J. F. K.. Š.
XXX R. W., ktorý v školskom roku 2018/2019 za uvedené obdobie celkovo vymeškal 171 vyučovacích
hodín, ktoré sú neospravedlnené a dcéry I. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom W., K.. W. XXX/
XX, Z.. T., bez prihlásenia bytom W., P. S. XX, Z.. T. žiačky O.B. triedy SpZ. Š. J. J. F. K. Š. XXX R.
W., ktorá v školskom roku 2018/2019 za uvedené obdobie celkovo vymeškala 165 vyučovacích hodín,
ktoré sú neospravedlnené.
Za to jej bol uložený podľa § 211 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia
slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bola obžalovaná pre výkon trestu zaradená do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste, podala obžalovaná v zákonnej lehote písomné
odvolanie, v ktorom poukázala na to, že je slobodnou matkou štyroch detí, najmladšie má iba 15
mesiacov, nemá žiadneho partnera a v čase jej väzby sa o ne nemá kto postarať. V podstate na základe
uvedeného navrhla, aby odvolací súd zvážil uloženie iného druhu trestu.
Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokovrozsudku,protiktorýmodvolateľkapodalaodvolanie,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréim
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a v prejednávanej veci navyše, keďže obžalovaná urobilavyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré bolo súdom prvého stupňa prijaté a bola poučená
podľa § 257 ods. 5 Tr. por., len pokiaľ by v časti výroku rozsudku týkajúcej sa jej osoby odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Krajský súd v danom prípade nezistil také chyby,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.. Preskúmaval tak len
napadnutý výrok o treste, pričom zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.
V prejednávanej veci bolo dokazovanie vykonané v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. tak, ako
to bolo pre správne zistenie skutkového stavu na účely rozhodnutia o treste nevyhnutné. Pritom z
odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu a akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval.
Účelom trestu je v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
V zmysle § 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Akoužbolospomenuté,nahlavnompojednávaníokresnýsúdpodľa§257ods.7Tr.por.prijalvyhlásenie
obžalovanej o tom, že je vinná.
Z odpisu registra trestov a spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/107/2019 vyplývajú štyri záznamy,
pričom len v poradí pri prvom z nich sa na obžalovanú hľadí, akoby nebola odsúdená. Napriek
osvedčeniu sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia však neprestala páchať stále rovnakú
trestnú činnosť, teda prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr.
zák.. V súlade s požiadavkou zásady primeranosti a zdržanlivosti, zjavne rešpektujúc jej zložité rodinné
pomery, jej boli ukladané tresty. Najprv trest povinnej práce v trvaní 200 hodín, pri ktorom mala príležitosť
vyhnúť sa výkonu náhradného trestu odňatia slobody, no túto nevyužila a taký trest v trvaní 40 dní
v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia vykonala dňa 12.04.2014. Napriek tomu
svoje správanie nezmenila a v ďalšom trestnom konaní bol jej uložený trest odňatia slobody s jeho
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia vo výmere 1 rok. Javilo sa, že
pôjde o posledné odsúdenie, pretože Okresný súd Nitra ju podmienečne prepustil a v skúšobnej dobe
sa 15.12.2018 osvedčila, no ako bolo v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp.
zn. 2T/107/2019 právoplatne dňa 19.06.2019 dokázané, od 03.09.2018 do 25.01.2019 znova páchala
rovnakú trestnú činnosť, za ktorú jej bol znova uložený trest odňatia slobody, a to vo výmere 10 mesiacov
s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 rokov. V priebehu plynutia tejto skúšobnej
doby uloženej za prečin spáchaný z nedbanlivosti, spáchala rovnaký prečin, ktorý je predmetom tohto
trestného konania, ale už úmyselne.
Obžalovaná bola v predmetnej trestnej veci uznaná vinnou z prečinu, s ktorým Trestný zákon v osobitnej
časti spája uloženie trestu odňatia slobody v sadzbe do 2 rokov, pričom, ako to vyplýva z napadnutého
výroku, okresný súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody stále v prvej polovici trestnej sadzby, a to
vo výmere 10 mesiacov.
Okresný súd odôvodnene a v súlade so zákonom zohľadnil vyrovnaný pomer poľahčujúcej okolnosti
uvedenej § 36 písm. l) Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m) Tr. zák.. Obžalovaná
spáchalapredmetnútrestnúčinnosťúmyselnepotom,čoužbolaopakovanezaobdobnútrestnúčinnosť
potrestaná, po zohľadnení jej osoby a pomerov, ako aj ohrozených možností jej nápravy, z hľadiska
nedostatočnosti doterajších prostriedkov Trestného zákona, ktorých účelom bolo primäť obžalovanú
k riadnemu životu, najmä k nepáchaniu trestných činov, nebolo možné prehliadnuť, že obžalovaná
spáchala predmetnú trestnú činnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre trestnú činnosť
spáchanú síce nedbanlivostným zavinením, ale trestnú činnosť, ktorou porušila rovnaký záujem štátu. Aj
napriek jej priznaniu a prijatiu vyhlásenia obžalovanej o vine a zložitým rodinným pomerom obžalovanej,
krajský súd vzhľadom na spôsobený následok v podobe jeho opakovaného porušenia dospel k záveru,
ževsúladesúčelomtrestuazáujmomnaindividuálnejagenerálnejprevencii,nebolomožnéodvolateľkeuložiť iný druh trestu, ako trest odňatia slobody spojený s výkonom trestu v ústave na výkon trestu s
príslušným stupňom stráženia. Obžalovaná opakovane prejavila sklon k predmetnej trestnej činnosti do
tej miery, že iný druh trestu, ako trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom v ústave na výkon trestu
v príslušnom stupni stráženia, by nebol primeraným a dostačujúcim na dosiahnutie účelu trestu, a to ani
s ohľadom na jej rodinné pomery.
Ani výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody nebolo čo vytknúť, pretože bol skutkovo
odôvodnený a zodpovedal Trestnému zákonu.
Vzhľadom na uvedené, nezistiac dôvody pre vyhovenie podanému odvolaniu, krajský súd odvolanie
obžalovanej podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.