Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 24, 2012

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14Er/893/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6607214720
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2012:6607214720.3

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mliekárenská č. 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému V. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX
XX V. Č.. XX o vymoženie 2 604,46 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom pod sp. zn. EX 931/07 s a z

a s t a v u j e .

Oprávnený PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi
Mgr. Drahomírovi Kriváňovi trovy exekúcie vo výške 91,17,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

Povinnému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 03.12.2007 podal súdny exekútor Mgr. Drahomír Kriváň súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie 2 604,46,- Eur (78 462,- Sk) s príslušenstvom, prílohou
ktorejžiadostijenávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,doručenýdosídlaexekútorskéhoúradudňa
23.11.2007. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený v danej veci domáhal vykonania exekúcie

proti povinnému za účelom vymoženia pohľadávky vo výške 2 604,46,- Eur (78 462,- Sk) spolu s 6 %
ročným úrokom zo sumy 2 654,25,- Eur (79 962,- Sk) od 07.03.2006 do 30.11.2006, 6 % ročným
úrokom zo sumy 2 604,46,- Eur (78 462,- Sk) od 01.12.2006 do zaplatenia, zmenkovou odmenou vo
výške 8,86,- Eur (267,- Sk), trovami rozhodcovského konania vo výške 49,79,- Eur (1 500,- Sk) a trovami
exekúcie, na podklade Rozhodcovského rozsudku sp.zn. RK-107/06/GR vydaného dňa 28.04.2006
JUDr. Gustávom Retom, rozhodcom so sídlom v Bratislave. Exekučný súd dňa 07.12.2007 aj v dôsledku

nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku a zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní upravujúcich rozsah prieskumného oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním
poverenia, udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Podaním zo dňa 12.11.2010 súdny exekútor predložil vec tunajšiemu súdu v zmysle § 57 ods. 4 EP z
dôvodu, že nadobudol pochybnosti o prípustnosti exekúcie vzhľadom na skutočnosť, že podľa súčasnej

judikatúry je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a neprijateľná rozhodcovská
doložka prieči dobrým mravom, pričom výkon práv a povinností z tejto doložky tiež odporuje dobrým
mravom. V dôsledku toho súd prikročil k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a to
v zmysle zákonného zmocnenia v § 45 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.Exekučným titulom v danej veci je Rozsudok sp. zn. RK-107/06/GR vydaný dňa 28.04.2006 JUDr.

Gustávom Retom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.08.2006 a vykonateľnosť dňa 28.08.2006.
Uvedeným rozhodcovským rozsudkom uložil rozhodcovský súd povinnému zaplatiť oprávnenému sumu
79 962,- Sk spolu so 6 % ročným úrokom od 07.03.2006 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške
267,- Sk a nahradiť oprávnenému trovy rozhodcovského konania vo výške 1 500,- Sk. Z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že povinný bol zaviazaný na uvedené plnenie z titulu nesplateného

úveru poskytnutého mu na základe zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 3937142187, uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným dňa 22.04.2004.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. V
zmysle § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa

§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Tento právny predpis v § 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru

alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1 uvedeného
zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V zmluve o revolvingovej pôžičke č. 3937142187, uzatvorenej dňa 22.04.2004, si účastníci dojednali,
že oprávnený ako veriteľ poskytne povinnému ako dlžníkovi pôžičku vo výške 76 032,- Sk a povinný sa

zaviazal vrátiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o úroky a zmluvnú odmenu v 36 mesačných splátkach
po 2 112,- Sk.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení

tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia

alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Zo zmluvy revolvingovej pôžičke č. 3937142187, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa
22.04.2004jezrejmé,žedodávateľpriuzavieraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekonala
ako podnikateľ, úver jej nebol poskytnutý na účely zamestnania, ani povolania. Súd po preskúmaníobsahu úverovej zmluvy musel konštatovať, že uvedený zmluvný vzťah spadá pod špeciálnu úpravu
spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom
prípade sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu, na základe

zmluvy, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi revolvingovú pôžičku, ktorá je jedným
z druhov spotrebiteľských úverov a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a uhradiť celkové náklady spojené s pôžičkou. Chápanie revolvingovej pôžičky, ako sústavného
poskytovania služieb a tým jej vylúčenie spod zákona o spotrebiteľských úveroch by odporovalo definícii
spotrebiteľského úveru a znamenalo by porušenie smernice a nezregulovanie časti spotrebiteľských

úverov.

Revolvingová pôžička má všetky znaky úveru - poskytnutie finančných prostriedkov, platba poplatkov a
úrokov). Za sústavné poskytovanie služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, za ktoré sa platí v
priebehu ich dodávania formou splátok, môže byť napr. poistná zmluva (viď. recitál smernice ods. 12),
ale aj napr. zmluva o dodávkach elektriny a plynu, faktúry za telefón, káblovku, nákup kolekcie kníh po

častiach na splátky a pod. Pri takýchto typoch zmlúv totiž v žiadnom prípade nejde o úver, je to len
platenie za službu v splátkach - či už v preddavkoch (elektrina, plyn) alebo následne po dodaní služby
(telefón).

Na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľskú zmluvu, nie je rozhodujúce, aká je právna
forma zmluvy, predpokladom však je, že ju uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ. Ide o druh zmluvy, pre ktorú
najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké
náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu
tzv. slabšej zmluvnej strany. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri
uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 379/2008 Z.z. účinná od
1.11.2008 výslovne do § 52 ods. 4 zakotvila, že spotrebiteľom môže byť iba fyzická osoba. Zmluva o
revolvingovej pôžičke č. 3937142187, uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 22.04.2004, je

teda zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou tak, ako je táto vymedzená v ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a pre ktorú Občiansky zákonník ustanovuje osobitné podmienky a určuje, aké náležitosti
zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky).

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z
článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných

strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymiustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane".

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým

vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica

priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo
dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto
podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I
10875)".

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom
komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku
Slovenskejrepubliky(viďustanoveniaObčianskehozákonníkav§52anasl.včaseuzatvoreniaúverovej
zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).

Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo
zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku,
resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.

Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka,

ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde
má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne
jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť
obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s
obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu.

Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo
zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici.
Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí
mu to menej obtiažnym.

Rozhodca JUDr. Gustáv Ret odvodil svoju právomoc od článku 16 Zmluvných dojednaní, kde je
uvedené, že "akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy, budú
riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní
podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 16.2 tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia

sporov podľa tejto Zmluvy spočíva na žalobcovi". Podľa toto istého článku zmluvy, v ktorom je
obsiahnutá rozhodcovská doložka tiež platí, že "akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením
či neplatnosťou s ustanoveniami tejto Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v
písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledovných rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, advokát

so sídlom Tomášikova 30, Bratislava 3, JUDr. Ján Smetana, advokát so sídlom Horná 51, Banská
Bystrica, JUDr. Marianna Mochnáčová, advokátka so sídlom Tyršovo nábrežie 11, Košice. V prípade, že
postupne, alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať
funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ".

Rozhodcovská doložka v zmluve o revolvingovej pôžičke nie je dojednaná individuálne, čo zjavne
vyplýva z jej zaradenia do Zmluvných dojednaní ako súčasti formulárovej (typovej, adhéznej)
zmluvy o revolvingovej pôžičke. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskúdoložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami
a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým Zmluvným
dojednaniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola

spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky odporuje dobrým mravom. Vzhľadom na to, súd exekúciu v celosti z úradnej moci
zastavil.

Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za
stratu času vypočítaných podľa § 14, 15, 22 a 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 165,37,- Eur, spočívajúce
v odmene za 3 hodiny účelne vynaložené na výkon exekúcie po 6,64,- Eur, 18 paušálnych úkonov po
3,32,- Eur, hotové výdavky vo výške 59,30,- Eur a 19% DPH vo výške 26,39,- Eur.

Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v exekučných
konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Exekučné konanie sa začalo dňom, v ktorom došiel exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 ods.

2 Exekučného poriadku), t.j. dňa 23.11.2007, preto súd aplikoval pri rozhodovaní o trovách exekúcie na
danú právnu vec ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení účinnom do 30.04.2008.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách exekútorov v znení neskorších

predpisov v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo
ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa
počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa
odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú
špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý jednotlivý

úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú
tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na
začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e)

doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom
konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé
zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto
náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a
poplatky.

Podľa § 23 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, náhrada za stratu času patrí
súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu
alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, náhrada podľa odseku 1 je 20

Sk za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá
aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.Podľa § 85j zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 01.01.2011,
v období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia

(Eurostat) uverejní údaje 36) o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej
ako 3%, je základná sadzba dane na tovary a služby 20% zo základu dane. Skončenie obdobia
uplatňovania základnej sadzby dane 20% podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej
republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Súd v súlade zo zásadou účelnosti a hospodárnosti konania preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie sp.
zn. 931/07 a exekútorovi nepriznal paušálnu odmenu za úkony žiadosť o poskytnutie súčinnosti -
dopravný inšpektorát, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, žiadosť o
poskytnutie súčinnosti - Sociálna poisťovňa, upovedomenie o začatí exekúcie, upovedomenie o začatí
exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním

pohľadávky z účtu v banke, nakoľko ide o administratívne, rutinne vykonávané úkony a vzhľadom na
skutočnosť, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané
v súvislosti s exekučnou činnosťou, neprináleží súdnemu exekútorovi za tieto úkony odmena podľa § 14
ods. 1 písm. a) vyhlášky. Administratívnymi prácami v zmysle § 25 vyhlášky je potrebné rozumieť všetky
činnosti, na realizáciu ktorých nie sú potrebné osobitné odborné vedomosti. Povahu administratívnych

prácmajúaj úkonytaxatívnevymenovanév§15ods.1vyhlášky,zaichvykonanievšakpatríexekútorovi
paušálna odmena. Navyše, nie je v súlade s právnou úpravou, aby bol súdny exekútor odmeňovaný za
totožný úkon duplicitne podľa niekoľkých ustanovení vyhlášky (teda aj paušálnou sumou aj hodinovou
odmenou). Preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu za úkon exekučnej činnosti podľa § 14
ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky označený ako žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd navyše upozorňuje súdneho exekútora, že odmenu podľa § 14 ods. 1 a/ citovanej vyhlášky nie je
možné určovať súčtom minút jednotlivých činností, ale odmena mu patrí podľa § 14 ods. 2 citovanej
vyhlášky za každú aj začatú hodinu. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani 8 x odmenu za úkon príkaz
na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, keďže odmena za doručenie príkazu na
začatie exekúcie mu vzhľadom na znenie § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky nepatrí "za každé" doručenie,

teda mu prináleží iba 1 krát. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu za žiadosť o doručenie
upovedomenia, keďže tento úkon dokonca vôbec nefiguruje v § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky medzi
odmeňovanými úkonmi. Na záver súd konštatuje, že súdny exekútor pochybil, keď si uplatnil daň z
pridanej hodnoty z celkovej sumy trov exekúcie, teda aj z náhrady hotových výdavkov. Súd môže priznať
daň z pridanej hodnoty s poukazom na zákonného ustanovenie § 196 EP len vo vzťahu k odmene

súdneho exekútora. S ohľadom na zmenu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, účinnú
ku dňu 01.01.2011 sa však súd rozhodol, že súdnemu exekútorovi prizná DPH vo výške 20%, namiesto
súdnym exekútorom pôvodne účtovaných 19 %.

Súd teda priznal súdnemu exekútorovi odmenu 8 paušálnych úkonov vo výške 26,56,- Eur (získanie

poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z
účtu v banke, 2 x žiadosť o poskytnutie súčinnosti - soc. poisťovňa, žiadosť o poskytnutie súčinnosti -
dopravný inšpektorát, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky
z účtu v banke), náhradu hotových výdavkov vo výške 59,30,- Eur (poštovné - 55,72,- Eur, náklady na

vedenie spisu - 3,58,- Eur, plus 20% DPH z odmeny súdneho exekútora vo výške 5,31,- Eur, čo spolu
predstavuje sumu 91,17,- Eur.

Podľa § 203 EP v znení účinnom do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie

O trovách exekúcie rozhoduje súd na základe svojej úvahy a na základe zavinenia. V danej
veci oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, keďže navrhol jej vykonanie na podklade
rozhodcovského rozsudku, ktorý odvodil svoju právomoc od ustanovení zmluvy, ktorá odporovala
dobrým mravom. Preto súd zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu

exekútorovi.

Povinnému žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.Proti tomuto rozhodnutiu, ktoré vydal vo veci vyšší súdny úradník podal odvolanie oprávnený. Poukázal
na zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia. Uviedol, že vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie potvrdil exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok
v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 EP. Ku dňu vydania uznesenia č.k. 14Er/893/2007-10 nedošlo
pritom k žiadnej pre toto konanie relevantnej zmene príslušných ustanovení právnych predpisov, na
ktoré sa exekučný súd odvoláva. Ďalej oprávnený namietal, že napadnutým rozhodnutím mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom v tomto exekučnom konaní, nakoľko podnet súdneho exekútora,
na ktorého základe exekučný súd začal konať, mu nebol doručený a nemal možnosť sa k nemu ani
vyjadriť. Ďalej poukázal na to, že prejednanie spotrebiteľskej veci v rozhodcovskom konaní je prípustné,
a teda rozhodcovská doložka je prípustná aj v spotrebiteľskej zmluve. Zákaz takého ustanovenia
v rozhodcovskej doložke, ktoré by vyžadovalo od spotrebiteľa postupovať výlučne pri riešení svojich
nárokov neznamená súčasne zákaz veriteľovi, aby ako prvý začal rozhodcovské konanie. Spotrebiteľ

môže zostať v konaní rovnako nečinným bez ohľadu na to, či ide o konanie pred všeobecným
súdom alebo rozhodcovským súdom. Tvrdenia súdu o sťažení prístupu k súdu sú nedôvodné, nakoľko
rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné. Písomná forma konania však neznamená žiadny
zásah do práv jeho účastníka, nakoľko svoje argumenty môže vždy uplatniť písomne. Čo sa týka
dostupnosti takéhoto miesta ani v konaní pred všeobecným súdom sa nevychádza striktne z princípu

dostupnosti súdu. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že neobstojí ani tvrdenie súdu, že Smernica č.
93/13/EHS je priamo vykonateľným prameňom komunitárneho práva. Takýto záver nevyplýva ani z
primárneho práva európskych spoločenstiev, ani z judikatúry ESD. Naopak, judikatúra pripúšťa iba
nepriame použitie smernice ako výkladovej pomôcky pri aplikácii národného práva, za podmienky
dostatočnej určitosti právnej normy v nej obsiahnutej. Smernica č. 93/13/EHS tak v žiadnom prípade

nemôže zakladať priame práva a povinnosti účastníkom súkromnoprávnych vzťahov v prípade absencie
príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy v čase uzavretia zmluvy. Exekučný súd nielen že priamo
aplikoval ustanovenia smernice na predmetný zmluvný vzťah, ale svoju argumentáciu o nekalej povahe
rozhodcovskej doložky založil výlučne na ustanovení písm. q/ bodu 1 Prílohy ku Smernici č. 93/13/EHS.
Súd tak navyše postupoval napriek skutočnosti, že Zmluva o revolvingovej pôžičke č. 39371-42187 bola

medzi povinným a oprávneným uzavretá ešte pred vstupom Slovenskej republiky do EÚ. Z uvedeného
je zrejmé, že súd použil nesprávne ustanovenie právneho predpisu, v dôsledku čoho vec nesprávne
právne posúdil. Ďalej sa v odvolaní zaoberal rozsahom oprávnení exekučného súdu vo vzťahu k
zákonu o rozhodcovskom konaní, pričom poukázal na to, že postup súdu, kedy sa zaoberá zmluvným
podmienkami a posudzuje ich platnosť za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným

titulom podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je postupom v rozpore so zákonom, resp. jeho
obchádzaním, keďže exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať,
nakoľko jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní by
bolo preskúmanie rozsudku rozhodcom. Exekučný súd svojím postupom porušuje zásadu sporového
konania, a to dispozičnosť a kontradiktórnosť vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy,

aby bola zmluva preskúmaná. Poukazuje ďalej na to, že právo nemožno dosahovať neprávom. Žiadal
preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Keďže odvolanie oprávneného smerovalo proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného

čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušilo a vo veci opätovne rozhodol sudca.

Súd vec opätovne posúdil, pričom sa stotožnil s právnym názorom, ktorý vo svojom rozhodnutí vyslovila
vyššia súdna úradníčka. Súd mal za to, že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú

povahu zmluvnej podmienky a zabezpečovať rovnováhu, teda musí existovať medzi spotrebiteľom a
predajcom alebo dodávateľom. Taktiež bol toho názoru, že smernica je prameňom komunitárneho práva
s poukazom na neúplnú transpozíciu do Právneho poriadku Slovenskej republiky. Exekučný súd je preto
povinnýaplikovaťjejustanovenianaprebiehajúceexekučnékonanieexoffozohľadňujúcichprioritupred
vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v príslušných právnych predpisoch. Z tých dôvodov

bol názor, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, nakoľko spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal, prieči
sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto súd
rozhodol o zastavení exekúcie.Čo sa týka priznania trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd vychádzal z rovnakých právnych úvah
ako vyššia súdna úradníčka v napadnutom rozhodnutí a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 91,17 Eur.

V súlade s ustanovením § 203 EP v znení účinnom do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie. Preto súd zaviazal
oprávneného k náhrade trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi z právneho dôvodu a vo výške,

ktorú vyčíslila a právne zdôvodnila vyššia súdna úradníčka v napadnutom rozhodnutí.

Povinnému žiadne trovy nevznikli, preto mu súd trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.