Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 11, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819200197
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3819200197.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: M. Y., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom C., O. J. R. XXX/X, občan SR, právne zastúpený: JUDr. Jozef Námešný,
advokát, so sídlom Prievidza, Nábr. sv. Cyrila 47 proti žalovanej: J. R., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. č. XX, občan SR, o zaplatenie 2.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa podanou žalobou dňa 14.01.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia 2.000,- Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 01.01.2017 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe ústnej zmluvy žalobca dňa 20.10.2016

požičal žalovanej sumu 2.000,- Eur tak, že v tento deň jej odovzdal túto sumu v Herni na Rozvoji v
Prievidza, pričom svedkami pri odovzdaní finančných prostriedkov žalovanej boli V. I. a D. B.. Podľa
ústnej dohody mala žalovaná vrátiť požičané finančné prostriedky najneskôr do 31.12.2016, napriek
viacerým ústnym prísľubom žalobcovi finančné prostriedky doposiaľ nevrátila. Naposledy žalobca vyzval
žalovanú k vráteniu zapožičaných finančných prostriedkov prostredníctvom svojho právneho zástupcu
dňa 13.11.2018, avšak žalovaná na tento pokus o zmier žiadnym spôsobom nereagovala. Z uvedeného
dôvodu žalobca žiada, aby súd podanej žalobe vyhovel.

(2) Po vydaní platobného rozkazu dňa 18.02.2019, č.k. 18C/1/2019-12 žalovaná podala v zákonnej
lehote odpor, ktorý odôvodnila tým, že žalobcovi zakladala spoločnosť a následne mu aj spracovávala
účtovnú evidenciu. Spolupráca so žalobcom nebola korektná a preto žalovaná ukončila so žalobcom
spoluprácu v marci roku 2018. Od žalovaného ale za posledné tri mesiace nedostala zaplatené za prácu,
nedohodli sa a všetky kontakty so žalobcom prerušila. Nikdy si od žalobcu žiadne peniaze nepožičala
a nikdy pri tom ani nemohol mať svedkov, ako to tvrdí. So žalobcom sa v herni na Rozvoji stretávala

pracovne, niekedy tam bola prítomná aj p. V. I., niekedy p. D. B.. Nikdy sa s nimi ale nestretla tak, aby
tam boli prítomní všetci traja. Uvedené svedectvo je klamstvo a nezakladá sa na pravde a preto žalovaná
považuje žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu a žiada súd, aby túto zamietol.

(3) V replike zo dňa 31.05.2019 žalobca označil tvrdenia žalovanej za sčasti irelevantné a sčasti
nepravdivé. Zotrval na žalobe v celom rozsahu a trval na vykonaní dokazovania výsluchom ním
navrhnutých svedkov.

(4) V duplike zo dňa 17.07.2019 žalovaná zopakovala svoju procesnú obranu, že od žalobcu si žiadne
finančné prostriedky nepožičala. Práve ona mala od žalobcu dostať odmenu za prácu, ktorú od neho
doposiaľ nedostala a teda je žalobca jej dlžníkom, na čo má aj svedkov a to p. N. M., ktorá od žalobcupočula, že žalovanej dlží peniaze. Aj p. M. žalobca dlhuje peniaze a teda žalovaná nie je jediná, komu
žalobca peniaze dlží. Žiadala o vypočutie svedka p. N. M..

(5)Súd na súdnom pojednávaní dňa 13.09.2019 vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej,
navrhovanýchsvedkov,oboznámenímsaslistinnýmidôkazmiatonajmä:žalobouč.l.1a2,upomienkou
- pokusom o zmier č.l. 4, platobný rozkazom č.l. 12, odporom č.l. 22 a 23, uznesením č.l. 24, replikou č.l.
27, duplikou č.l. 34, žiadosťou o odročenie pojednávania č.l. 40, uznesením č.l. 45 a ostatným obsahom
súdneho spisu sp. zn. 18C/1/2019. Súd nevykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré

na pojednávanie priniesla žalovaná, tieto listinné dôkazy napokon súdu ani nepredložila s poukazom na
prezentovaný postoj súdu, že listinné dôkazy o tom, kde všade je žalobca aktuálne zadlžený, o tom aké
pracovné úlohy súvisiace s vedením účtovnej evidencie pre žalobcu vykonávala a o tom, že jej žalobca
zostal za odvedenú prácu dlžný peniaze nemôžu privodiť účinné popretie skutkových tvrdení v tomto
spore podľa § 151 ods. 2 Zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku.

(6) Vykonaným dokazovaním s prihliadnutím k obsahu vyjadrení strán sporu v ich písomných
vyjadreniach a na pojednávaní súd zistil tento skutkový stav:

(6.1.) Z upomienky ( pokus o zmier) zo dňa 13.11.2018 je zrejmé, že žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu vyzval žalovanú titulom ústnej zmluvy o pôžičke k vráteniu požičanej sumy 2.000,-

Eur a to najneskôr do 30.11.2018, podľa poznámky na tejto listine bola výzva daná na poštovú prepravu
13.11.2018.

(6.2.)Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že on žalovanej skutočne sumu 2.000,- Eur
požičal. Udialo sa v jeho prevádzke herne, ktorú vlastnil 5 rokov spolu s jeho spoločníkom p.B.. Žalovaná

pre ich spoločnosť pracovala ako ekonómka a stretávali sa s ňou pravidelne, aj p. I., ktorá v prevádzke
pracovala sa s ňou tiež pravidelne stretávala. Sumu 2.000,- Eur, ktorú požičal žalovanej si on požičal z
firemných finančných prostriedkov (pretože on svoje peniaze nemal) po tom, čo s tým jeho spoločník p.
B. súhlasil. Následne túto sumu p. I. (ktorá mala v prevádzke vtedy služby) vybrala z trezoru a podala
jej ich, je to zapísané aj v kalendári, že žalovaná má dlžobu. Sumu 2.000,- Eur žalovanej vydávala p. I.,

pretože ona mala na starosti výplaty výhier z automatov. Pri odovzdaní peňazí bola p. I. a p. B.s, zároveň
žalobca tvrdí, že sa dohodol so žalovanou na vrátení sumy do dvoch mesiacov a počítali s tým, že ich
žalovaná vráti do konca roka 2016. On si pritom bol vedomý toho, že do konca mesiaca októbra 2016
musí sám túto sumu vrátiť do firemných prostriedkov, pretože ku koncu každého mesiaca sa robila v
herni uzávierka. Sumu 2.000,- eur do firmy aj vrátil, pričom žalovaná mu doposiaľ túto sumu nevrátila

napriek tomu, že ju vyzýval k jej vráteniu.

(6.3.)Zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že žalobca sa v celom rozsahu pridržiava podanej žaloby
zo dňa 14.1.2019. Tvrdil, že žalobca na základe ústnej dohody zapožičal žalovanej dňa 20.10.2016
čiastku 2.000,- Eur s tým, že sa ústne dohodli na jej vrátení do 31.12.2016. Navrhol vypočuť svedkov,

ktorí boli priamo prítomní pri tom, ako došlo k prevzatiu sumy 2.000,- Eur. Mal za to, že z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo ( keďže pôžička je reálny kontrakt), že žalobca ako fyzická osoba
reálne požičal žalovanej spornú sumu, pričom v čase pôžičky si on sám ako fyzická osoba tento obnos
požičal z finančných prostriedkov spoločnosti a následne sumu 2.000,- Eur žalobca pred svedkami
žalovanej odovzdal.

(6.4.)Žalovaná pred súdom vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcu nikdy o pôžičku v sume 2.000,- Eur
nežiadala a nikdy s ním neuzavrela zmluvu o pôžičke. Má vedomosť aj od iných osôb, že žalobca je
gambler, má veľa exekúcií, nemal peniaze, takže nevie, prečo by jej uvádzanú sumu požičiaval. Do
prevádzkyherne chodilaasidvakrátdomesiaca,p.I.poznáosobne,robilavherničašníčku.P.B.pozná,

v kancelárii herne sa s ním ale stretla iba jediný krát a to na začiatku ich spolupráce, v herni je pravda že
ho pár krát stretla ale veľmi málo ( 2-3 krát do roka), a potom až v roku 2017, kedy p. B. chcel prepísať
spoločnosť na jeho manželku, pričom od 21.09.2017 bola prepísaná spoločnosť na manželku svedka p.
B., k výpovedi svedka p. B. uviedla, že svedok klame ak tvrdí, že sa spolu stretli 20.10.2016 v herni.

(6.5.)Svedok p. V. I. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že so žalobcom žije 10 rokov, pracovala
pre neho ako krupiérka v herni, kde pracuje od roku 2012. Žalovanú pozná, bola to jej priateľka. Žalobca
spolu s p. B. boli spolumajitelia herne, podnikali pod obchodným menom K. s.r.o.. Žalovaná chcela
požičať sumu 2.000,- Eur, ona bola pri tom aj keď si žalovaná túto sumu 2.000,- Eur prevzala. Ku dňu,kedy malo dôjsť k uzavretiu ústnej pôžičky uviedla, že v ten deň poobede žalovaná prišla do herne a
oslovila žalobcu, či jej požičia, na čo žalobca povedal že dobre a dohodli sa na vrátení do konca roka
2016. Žalobca nemal pri sebe peniaze, tak volal p. B., že či môže tieto žalovanej požičať z trezoru herne,

suma 2000,- eur v bankovkách po 50 a 100,- eur sa žalovanej odovzdala. Pri odovzdávaní bola ona,
žalobcaap.B..Žiadnydokladotomvystavenýnebol,pretožemalidobrévzťahysožalovanou.Svedkyňa
uviedla, že reálne tieto peniaze odovzdal žalovanej žalobca po tom, čo ich ona vybrala z trezoru a dala
ich žalobcovi. Vie o tom, že žalovaná žalobcovi dlžnú sumu nevrátila, neskôr ani nedvíhala telefonáty,
zatajovala sa. Požičanie sumy 2000,- Eur ona sama poznačila aj do kalendára.

(6.6.) Svedok p. D. B. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že žalobcu pozná 15 rokov, mali spolu
firmu Herňu Granát s.r.o. a podnikali spolu do roku 2016, kedy sa firma prepísala na jeho manželku.
Uviedol, že v októbri 2016 poobede prišiel ako mal vo zvyku do herne, pričom žalobca so žalovanou
sedeli v kancelárii, na čo ho oslovil žalobca, že by žalovaná potrebovala požičať 2.000,- Eur ale že on

takúto sumu nemá a že či si môže zobrať z firemných peňazí. V tom čase už bola majiteľkou firmy jeho
manželka. Žalobca tak zobral peniaze z trezoru s tým, že ich tam aj vráti. Svedok tvrdil, že bol fyzicky
pri tom, keď bola suma 2.000,- Eur odovzdávaná žalovanej, prebehlo to tak, že bola zavolaná p. I.,
ktorá mala vtedy službu, tá sumu 2.000,- Eur vybrala z trezoru, dala ju žalobcovi a ten ich dal žalovanej.
Žalobca mu oznámil, že žalovaná tieto peniaze do konca roka vráti, čo jeho ale nezaujímalo, pretože

žalobcovi vopred povedal, že túto sumu jej požičiava na ,,svoje triko“ a že on si požičiava z firmy a on
túto sumu musí do firmy aj vrátiť a ako si to dohodne žalobca so žalovanou, to už je jeho problém, do
konca mesiaca sa však suma musela do firemných prostriedkov vrátiť a na konci mesiaca to muselo byť
vyrovnané. Žalobca na konci mesiaca túto sumu do firemných peňazí aj vrátil. Svedok zároveň potvrdil,
že pracuje na týždňové turnusy v Rakúsku a pracoval tam takýmto spôsobom aj v októbri 2016.

(6.7). Svedok p. N. M. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že obidve strany sporu pozná. Žalobcu
pozná preto, že pre neho pracovala v jeho nehnuteľnosti v Chorvátsku a so žalovanou sa stretla práve
na dovolenke v Chorvátsku. Ona od žalobcu doposiaľ nedostala vyplatenú mzdu. Vyjadrila subjektívnu

pochybnosť, že by žalobca žalovanej požičiaval sumu 2.000,- Eur, keď ani ju doposiaľ nevyplatil. Bola
svedkom toho, ako žalobca s p. I. počas dovolenky v Chorvátsku na žalovanú nadávali, zároveň si aj
na verejnosti vykrikovali, že žalobca má veľa dlžôb. Tvrdila, že žalobca jej dlhuje mzdu a myslí si, že
žalobca je dlžný aj žalovanej.

(6.8.) Z fotokópie strany stolového kalendára na rok 2016 v 42. kal. týždni je ku dňu 20.10.
poznámka“ ,,Rudy-požičal Pôžička J. H. 2000,-“

(7)Sporovéobčianskesúdnekonaniejeovládanéprejednacouzásadou,ktoráspočívavtom,žetvrdenie
skutočností a navrhovanie dôkazov na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporového konania.
Podľa prejednacej zásady je súd oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených
(tvrdených a preukázaných) procesnými stranami. S prejednacou zásadou súvisia procesné inštitúty
povinnosti tvrdenia (bremenom tvrdenia) a dôkaznej povinnosti (dôkazné bremeno). Dôkazná povinnosť

je povinnosťou strany sporu označiť dôkazy (dôkazné prostriedky) na preukázanie tvrdených
skutočností. Pokiaľ takéto dôkazy neuvedie, neunesie dôkazné bremeno. Povinnosť označiť dôkazy
sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej
povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu,

zisteného z dôkazov navrhnutých stranami sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistených a
vykonaných dôkazov.

(8) Podľa Čl. 8 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ,,CSP“) strany sporu sú povinné

označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.(9)Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

(10)Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

(11)Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

(12)Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

(13)V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou.

Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní vecí, t.j. jej reálnom odovzdaní, druhové
určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a dohoda o určení času vrátenia. Premetom zmluvy o
pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych
vzťahov. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, to znamená, že pre jej platnosť sa vyžaduje v čase jej
uzavretia aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Je pravdou, že zákon nevyžaduje, aby táto zmluva

bola uzatvorená písomné, takže stačí aj jej ústna forma, prípadne môže byť uzavretá konkludentne,
avšakprejejplatnosť,tedaabybolaplatneuzatvorenásavyžadujereálneodovzdaniepredmetupôžičky.
Základnou povinnosťou dlžníka je potom vrátiť vec rovnakého druhu, rovnakého množstva a rovnakej
kvality.

(14)V konaní bolo sporné, či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, na základe
ktorej potom žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi žalovanú sumu 2.000,- Eur s príslušenstvom.
Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že dňa 20.10.2016 uzavrel so
žalovanou ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanej sumu 2.000,- Eur v
hotovosti k rukám žalovanej. Žalobcu teda zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať súdu, že došlo k

reálnemu odovzdaniu sumy 2.000,- Eur žalovanej. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na
vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi a to buď bezhotovostným
spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním v hotovosti. Preukázanie reálneho poskytnutia peňažných
prostriedkov bolo podmienkou zistenia, či došlo k vzniku zmluvy o pôžičke, keďže zmluva o pôžičke má
reálnu povahu a na jej vznik je potrebné okrem dohody strán aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky

dlžníkovi.

(15) V civilnom procese sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. Zásada voľného hodnotenia
dôkazov vyjadruje, že skutkový záver, ktorý sudca urobí o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdených
skutočností vzhľadom k zisteniam získaným z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia

sudcu a jeho logického myšlienkového postupu. Ak súd vykonal viacero dôkazov, nemôže prihliadať
iba k niektorým z nich a urobiť iba tieto dôkazy predmetom svojich úvah a svojho hodnotenia, pričom
ostatné dôkazy iba konštatuje, ale každý z vykonaných dôkazov musí urobiť predmetom svojich úvah
a hodnotenia a to aj v negatívnom zmysle, t.j. vysvetlením, prečo k zisteniam plynúcim z niektorých
dôkazov nie je možné prihliadať (napr. že dôkazy nie sú hodnoverné, zistenia z dôkazov plynúce nie

sú logicky opodstatnené a pod.) a to najmä vtedy, ak si tieto zistenia z jednotlivých dôkazov plynúce
vzájomne odporujú alebo sa dokonca úplne vylučujú. Výsledkom voľného hodnotenia dôkazov je potom
objektivizované vnútorné presvedčenie, či určité skutkové tvrdenie bolo dokázané alebo nie. Sudca má
považovať za dokázané len tie skutočnosti, ktorým na základe slobodného vnútorného presvedčenia
prizná hodnotu pravdivosti. Prednesy strán podliehajú v procese dokazovania voľnému hodnoteniu

a zámerné uvádzanie nepravdivých prednesov môže mať negatívne dôsledky pri hodnotení dôkazov
znížením vierohodnosti strany, ktorá klamala. Zatajovanie alebo klamanie môže mať za následok stratu
vierohodnosti predkladaného dôkazu, svedka, alebo jednej z procesných strán.

(16) Ústne dojednaná zmluva o pôžičke je neformálny právny vzťah, ktorý je však potrebné nielen tvrdiť,

ale aj preukázať, a to v už vyššie uvedenej pravdepodobnosti hraničiacej s istotou, nepripúšťajúcou
rozumné pochybnosti. Na preukázanie svojich tvrdení ohľadom poskytnutia pôžičky žalobca navrhol
priame dôkazy iba vlastnou výpoveďou a výsluchom svedkov p. V. I. a p. D. B., ktorí mali byť prítomní
pri poskytnutí pôžičky žalovanej. Záznam v kalendári žiadnu podstatnú dôkaznú hodnotu nemá. Zpriebehu súdneho pojednávania dňa 13.09.2019 bolo zrejmé, že medzi žalovanou a svedkom p. I. I. je
výrazný negatívny vzťah, ktorý súvisí s ukončením pracovného vzťahu so žalovanou. Dôkaz výsluchom
svedka p. I. I. bol jedných z kľúčových dôkazov žalobcu, ktorý mal preukázať pravdivosť jeho tvrdení.

Negatívne nastavenie navrhnutého svedka p. I., ktoré nie je neutrálne a objektívne má tiež vplyv na
dôveryhodnosť výpovede svedka a je preto tiež potrebné vziať do úvahy aj tieto skutočnosti a zohľadniť
ich pri hodnotení dôkazov a tvrdení, produkovaných žalobcom. V tejto súvislosti však súd dodáva, že
pri posúdení vierohodnosti svedeckej výpovede samotný vzťah svedka k jednej zo strán sporu nemôže
byť sám osebe dôvodom pre diskvalifikáciu výpovede takéhoto svedka (z Nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS

276/2014 zo dňa 9.6.2015 ,, Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba
na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť
výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch,
kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi
sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo
k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov

konania.“).Uvedené súd udáva vo vzťahu k svedkovi p. I. I., ktorá je dlhoročnou životnou partnerkou
žalobcu. Súd dospel k záveru, že tvrdenia a dôkazy produkované zo strany žalobcu, ktorými malo
byť preukázané poskytnutie spornej pôžičky nie sú dostatočne hodnoverné, resp. sú nedôveryhodné.
Žalobca vo svojom výsluchu tvrdil, že sumu 2.000,- Eur žalovanej požičal dňa 20.10.2016 v priestoroch
herne. K odovzdaniu malo dôjsť tak, že po dohode so spoločníkom p. B. mala fyzicky vybrať p. I. sumu

2.000,- Eur z trezora, kde boli uložené firemné finančné prostriedky, a následne ona mala túto sumu
fyzicky dať žalovanej s tým, že ju vráti do konca roka 2016. Žalobca opakovane potvrdil, že sumu 2.000,-
Eur žalovanej reálne dávala v hotovosti p. I., čo odôvodnil tým, že ona mala na starosti výplatu výhier
z bankomatov. Tvrdil, že sumu 2.000,- Eur pritom on sám musel do firemných prostriedkov do konca
mesiaca október vrátiť zo svojich vlastných prostriedkov, pričom mu doposiaľ žalovaná sumu 2.000,-

Eur nevrátila. Naopak obaja žalobcom navrhnutí svedkovia (ktorí síce potvrdili, že majú vedomosť o
tom, že došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke) tvrdili, že videli ako
došlo k odovzdaniu sumy 2.000,- Eur žalovanej, avšak skutkový dej reálneho odovzdávania sumy
2.000,- Eur opísali rozporne s výpoveďou žalobcu keď uviedli, že k fyzickému odovzdaniu sumy 2.000,-
Eur malo dôjsť tak, že p. I. sumu 2.000,- Eur z trezoru vybrala, bankovky odovzdala žalobcovi a ten

ich vydal žalovanej ako pôžičku. Žalobca tak vlastnou procesnou činnosťou takto definitívne vyvrátil
akúkoľvek mieru dôveryhodnosti vlastných svedkov. Z výpovede svedka p. V. I. bolo ďalej zistené, že
žalobca mal pred poskytnutím pôžičky telefonovať p. B. z dôvodu, aby dostal od spoločníka súhlas s
požičaním sumy 2.000,- Eur z firemných finančných prostriedkov za účelom toho, aby túto sumu mohol
žalobca ako fyzická osoba požičať žalovanej. Avšak svedok p. B. žiadny telefonát nepotvrdil, naopak dej

rozhodného dňa opísal súdu tak, že fyzicky prišiel do prevádzky herne kde videl ako žalobca a žalovaná
sedia v kancelárii, o niečom sa rozprávajú, na čo sa žalobca opýtal p. B., či žalovanou žiadanú súdu
môže zobrať z kasy, pretože on sám pri sebe takúto sumu nemá. Žalovaná mala za to, že svedok
p. B. klame a vyjadrila pochybnosť aj o tom, či sa v danom čase, kedy malo údajne dôjsť k uzavretiu
pôžičky ( 20.10.2016) vôbec svedok p. B. zdržiaval na území Slovenska, pretože pracuje v zahraničí.

Prácu v zahraničí na týždňové turnusy potvrdil sám svedok p. B. keď uviedol, že pracuje v Rakúsku a
pracovaltamajvoktóbriroku2016.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenazásadukontradiktórnosticivilného
sporového konania ( na ktorú súd opakovane poukázal aj v priebehu súdneho pojednávania), kedy súd
vykonáva dôkazy len na návrh strán sporu, preto ak žalovaná spochybnila, že sa dňa 20.10.2016 p.
B. na území SR nenachádzal, nenavrhla k tomuto tvrdeniu žiaden relevantný dôkaz, ktorým by toto

hodnoverne preukázala. Žalovaná taktiež tvrdila, že p. I., ktorá mala byť v inkriminovaný deň 20.10.2016
v prevádzke herne a fyzicky prítomná pri odovzdávaní sumy 2.000,- Eur bola v období, kedy žalovaná
pre žalobcu pracovala ako ekonómka práceneschopná, žiadny relevantný dôkaz ktorý by preukazoval
tvrdenie, že p. I. bola dňa 20.10.2016 práceneschopná žalovaná do sporu nepredložila, hoci ako sama
uviedla disponuje týmito údajmi vo svojom počítači. Výsluch svedka p. N. M. nie je priamym dôkazom

k preukázaniu poskytnutia pôžičky, pretože už z pojmového vymedzenia svedka vyplýva, že svedkom
môže byť iba osoba, ktorá priebeh skutkového deja sama vnímala.

(17) V danom prípade bolo pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu rozhodujúcim zistenie, či došlo k
odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanej, keďže podľa § 657 Občianskeho zákonníka k zmluve o pôžičke

nedochádza len na základe dohody zmluvných strán ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky
dlžníkovi. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe
a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom
spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutiesúdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania.
Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za
výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov. Súd dospel k záveru, že žalobca

nepredložil súdu žiadny svojou povahou nezávislý dôkaz, ktorým by bolo možné jeho tvrdenia verifikovať
v miere dostatočnej pre vytvorenie skutkového záveru, že ním tvrdenú pôžičku žalovanej skutočne
poskytol. V zmysle zásady ,,vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. práva patria len bdelým, teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s
dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou súd nemohol záznam v kalendári vyhodnotiť ako dôkaz,

ktorý má podstatnú dôkaznú hodnotu, pritom opak by bol pravdou, ak by bol daný záznam opatrený čo
i len vlastnoručným podpisom žalovanej.

(18)Vyhodnotením každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov vo vzájomných súvislostiach s
prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, tak súd dospel ku skutkovému
záveru, že žalobcom tvrdená pôžička vo výške 2.000,- Eur, ktorú mal poskytnúť žalovanej dňa

20.10.2016 nie je preukázaná v potrebnej miere zodpovedajúcej praktickej istote bez akýchkoľvek
rozumných pochybností. Po zvážení všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca
v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ako žalobca uniesť mal, preto súdu nezostávalo iné ako
podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď nemal vôbec preukázaný vznik právneho vzťahu zo
zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou, z ktorého tak nemohlo žalobcovi vzniknúť žiadne právo

na plnenie.

(19) O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 100 %,
preto jej patrí nárok na náhradu trov konania. Žalovaná si však v konaní v podanom odpore zo dňa

16.04.2019 uplatnila trovy konania spočívajúce v úhrade súdneho poplatku za podaný odpor, pričom
podľa aktuálneho znenia zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch sa súdny poplatok za podaný odpor
nevyrubuje. S poukazom na to, že iné trovy konania si žalovaná neuplatnila ani nevyplynuli z obsahu
súdneho spisu súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.