Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoZm/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115201538
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5115201538.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Zuzany Štolcovej, v sporovej právnej veci
žalobcu: H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. XXX, XXX XX H., zastúpeného zástupcom: AK
JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO: 50 157 892,
proti žalovanému: J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom N. P. K. XXXX/XA, XXX XX Z., zastúpenému
právnym zástupcom: Mgr. Romanom Kerakom, advokátom, so sídlom V. X, XXX XX L. X, o zaplatenie
peňažnej pohľadávky v sume 11.617,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm/4/2015-283 zo dňa 29.1.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom

Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm/4/2015-323 zo dňa 12.3.2019 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm/4/2015-391 zo dňa 11. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm/4/2015-283 zo dňa 29.1.2019 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm/4/2015-323 zo dňa 12.3.2019 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm/4/2015-391 zo dňa 11. decembra 2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný

súd“) výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.617,87 Eur spolu so 6 %
úrokom ročne zo sumy 11.617,87 Eur od 16.1.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Na základe zmeny právnej úpravy vyplývajúcej z § 372y ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku,
teda zákona č. 99/1963 Zb. v znení platnom a účinnom od 23.12.2005, rozhodol okresný súd uznesením

č.k. 19CbZm/4/2015-38 z 9.11.2016 o zrušení zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu
Žilina zo dňa 13.5.2015 č.k. 19CbZm/4/2015-13. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
23.12.2016.

3. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu najmä v § 471 ods. 2 CSP (zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), Článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. Zákon
zmenkový a šekový (ďalej len „Zákon zmenkový a šekový“), Článku I. § 70 ods. 1 Zákona zmenkového

a šekového, Článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového, Článku I. § 77 ods. 1 Zákona zmenkového
a šekového, Článku I. § 78 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, okresný súd žalobe vyhovel.4. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku primárne vo vzťahu k rozsahu posudzovania
a vyhodnocovania procesnej obrany žalovaného, tak ako bola uvádzaná žalovaným, poukázal na
závery vyplývajúce z uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm/4/2015-32 zo dňa 21.6.2016

v spojení s uznesením č.k. 19CbZm/4/2015-38 zo dňa 9.11.2016. Nakoľko v dôsledku neúčinného
doručenia zmenkového platobného rozkazu žalovanému, tak ako vyplývalo z odôvodnenia uznesenia
č.k. 19CbZm/4/2015-32 zo dňa 21.6.2016 a následného rozhodnutia o zrušení zmenkového platobného
rozkazu vydaného v tejto veci uznesením č.k. 19CbZm/4/2015-34 zo dňa 9.11.2016 na základe aplikácie
úpravy podľa § 372y ods. 1, 2 OSP v jeho znení platnom a účinnom od 23.12.2015, bolo potrebné v

tomto konaní vyhodnotiť skutkovú a právnu dôvodnosť procesnej obrany žalovaného v celom jej obsahu
a rozsahu, tak ako bola v konaní uvedená (v konaní nebol daný priestor pre uplatnenie koncentračnej
zásady vyplývajúcej z úpravy § 175 ods. 4 OSP v spojení s úpravou § 471 ods. 2 CSP).

5. Pokiaľ žalovaný namietal premlčanie práva uplatneného v tejto veci voči nemu, tak okresný súd
vykonal dôkaz oboznámením zmenky, ktorej fotokópia je v spise na č.l. 43 a ktorá bola v origináli

predložená okresnému súdu. Z obsahu tejto zmenky vyplýval údaj o splatnosti zmenky dňom 15.
januára 2015. Pri zohľadnení podania žaloby v tejto veci okresnému súdu dňa 26.1.2015 bolo
nevyhnutné na základe aplikácie úpravy podľa Článku I. § 70 ods. 1 v spojení s Článkom I § 77
ods. 1 Zákona zmenkového a šekového skonštatovať nedôvodnosť žalovaným vznesenej námietky
premlčania. Žalovaný bol vystaviteľom predmetnej zmenky, a teda je priamym dlžníkom zo zmenky a

práva voči nemu sa premlčujú ako voči príjemcovi cudzej zmenky podľa Článku I. § 77 ods. 1, § 78 ods.
1 Zákona zmenkového a šekového, pričom pre majiteľa zmenky citovaná právna úprava vymedzuje pre
uplatnenie jeho práva zo zmenky voči žalovanému ako vystaviteľovi zmenky trojročnú premlčaciu dobu,
s počiatkom jej plynutia od splatnosti predmetnej zmenky.

6. Po vyhodnotení nedôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania ďalej okresný súd
vyhodnocoval procesnú obranu žalovaného, podľa obsahu ktorej tento namietal, že je zmenka vyplnená
vo svojom texte viacerými perami a viacerými druhmi písma. I v tejto časti vykonal okresný súd dôkaz
oboznámením predmetnej zmenky vrátane jej originálu, pričom fotokópia zmenky sa nachádza na č.l. 5
spisu, ako aj výsluchom svedkov p. H. H. a p. F. H. F., ktoré dôkazy vyhodnotil okresný súd jednotlivo a

aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru o nedôvodnosti tejto časti procesnej obrany žalovaného.
Z predloženej zmenky vyplývalo, že táto obsahuje zrozumiteľné vymedzenie všetkých podstatných
náležitostí, ktoré má vlastná zmenka obsahovať na to, aby bolo možné hovoriť o tom, že je zmenkou
platnou v súlade s úpravou Článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového. Uvedené údaje sú v zmenke
vymedzené zrozumiteľne a určito a ich prípadné vyplnenie do tlačiva zmenky rôznymi perami alebo

rôznym typom písma nezakladalo záver o neplatnosti zmenky. Okresný súd poukázal na vyjadrenie
sa vo veci vypočutej svedkyne p. F. H. F., ktorá na pojednávaní dňa 12.9.2017 uviedla, že zmenku
vypisovala tmavším perom, pričom takéto vyjadrenie učinila po zákonnom poučení svedka podľa § 196
ods. 2, § 201 ods. 1 CSP a po nahliadnutí na predložený originál predmetnej zmenky (č.l. 116 spisu).
Rovnako v tejto časti poukázal okresný súd na výpoveď samotného žalobcu, ktorý na otázku právneho

zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 12.9.2017 uviedol, že pokiaľ bola zmenka daná žalovanému
na podpis, boli v nej vyplnené údaje žalobcu, ktoré vyplnila jeho manželka a na mieste boli vyplnené
údaje žalovaného, čo je dôvod, že je zmenka vyplnená viacerými perami. Z uvedeného vykonaného
dokazovaniapotomvyplýva,žezmenkabolaskutočnevypĺňanáviacerýmiperami,ajviacerýmiosobami,
avšak vo výsledku je zmenka zmenkou platnou obsahujúcou riadne, určité, zrozumiteľné vymedzenie

všetkých podstatných náležitostí, uvedenie ktorých vo vlastnej zmenke je v zmysle úpravy Článku I. § 75
Zákona zmenkového a šekového potrebné na to, aby bolo možné skonštatovať, že sa jedná o zmenku
platnú, a teda v tejto časti je procesná obrana žalovaného ťažiskom, ktorej bolo namietanie vyplnenia
zmenky viacerými perami a viacerými typmi písma irelevantná a tým nedôvodná. Svedeckú výpoveď p.
F. H. F. okresný súd hodnotil vzhľadom na dané zákonné poučenie svedkyne ako hodnovernú, pričom

jej vzťah k žalobcovi ako ku osobe blízkej (žalobca a svedkyňa sú manželia), nehodnotí sám o sebe ako
okolnosť znižujúcu hodnovernosť tejto svedeckej výpovede. Rovnako ako hodnovernú hodnotil okresný
súd i svedeckú výpoveď svedka p. H. H. vzhľadom na zákonné poučenie mu dané ako svedkovi.

7. Pokiaľ žalovaný namietal, že vedomosť o zmenke nemá a tak isto nemá vedomosť o sume 11.617,87

Eur, a že túto sumu od žalobcu neprevzal, bolo potrebné podľa okresného súdu s ohľadom na výsledky
vykonaného dokazovania zdôrazniť, že výsledky vykonaného dokazovania svedčia záveru, podľa
ktoréhopredmetnázmenkabolazmenkouzabezpečovacou.Uvedenýzávervyplývazvýpovedežalobcu
na pojednávaní dňa 12.9.2017, ako aj z výpovede svedkyne p. F. H. F.. Podstatou zabezpečovacejzmenky je, že zmenka na základe zmluvy o zabezpečení zmenkou, ktorá stojí medzi kauzálnym
vzťahom a samotnou zmenkou sa nestáva základom zabezpečovacieho záväzku, ktorý by mal vlastnosti
hmotno-právneho zabezpečovacieho záväzku vo vzťahu ku kauzálnej pohľadávke a pre ktorý by bola

typická jeho akcesorita a subsidiarita, ako je tomu medzi zabezpečovacím a zabezpečeným záväzkom.
Kauzálny vzťah predstavuje len príčinu pre uzatvorenie zmluvy o zabezpečení pohľadávky zmenkou a
až na základe ktorej zmluvy o zabezpečení pohľadávky zmenkou sa stáva zmenka zabezpečovacou.
Skutočnosť, že príčinou vystavenia zmenky bol kauzálny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, vytváral
priestor pre uplatnenie kauzálnych námietok podľa Článku I. § 17 Zákona zmenkového a šekového.

Uvedená všeobecná argumentácia v pomeroch tejto sporovej veci viedla okresný súd k záveru, podľa
ktorého kauzálna povaha žalovanej zmenky nevylučuje uplatnenie práva na jej zaplatenie za splnenia
zákonom stanovených podmienok platnosti tejto zmenky a jej splatnosti, ktoré podmienky naplnené
boli. Z výpovede žalobcu, ako aj z výpovede svedkyne p. F. H. F. jednoznačne vyplývalo, že zo strany
žalobcu došlo v období rokov 2007 až 2008 k poskytnutiu finančných prostriedkov žalovanému. Pokiaľ
žalovaný v konaní tvrdil, že výška týchto finančných prostriedkov nezodpovedala tvrdeniam žalobcu,

bolo v tomto sporovom konaní jeho dôkazným bremenom toto svoje tvrdenie preukázať, vo vzťahu k
čomu však zostal žalovaný úplne pasívny. V konaní žalovanému nič nebránilo, a to na základe riadneho
plnenia jeho dôkaznej povinnosti preukázať, aká konkrétna výška finančných prostriedkov mu bola v
rámci kauzálneho vzťahu zabezpečeného predmetnou zmenkou poskytnutá, prípadne že z jeho strany
došlo ku splneniu záväzku vyplývajúceho z tohto kauzálneho vzťahu a v akom rozsahu. Keďže vo vzťahu

k týmto skutočnostiam žalovaný neoznačil a nepredložil okresnému súdu žiadne konkrétne dôkazy,
vychádzal okresný súd z vykonaného dokazovania a skonštatoval, že táto časť procesnej obrany
žalovaného nie je dôvodná a nebráni uplatneniu práva žalobcu ako majiteľa zmenky voči žalovanému
ako voči vystaviteľovi zmenky na základe samotnej zmenky, ktorá predstavuje hmotno-právny základ
zmenkového záväzku žalovaného v súlade s úpravou Článku I. § 48 Zákona zmenkového a šekového.

8. Pokiaľ žalovaný namietal, že podpis na predmetnej zmenke nie je jeho vlastným podpisom a
navrhol na túto okolnosť aj vykonať dôkaz znaleckým dokazovaním, tak okresný súd jeho návrhu na
dokazovanie vyhovel a uznesením č.k. 19CbZm/4/2015-130 zo dňa 30.11.2017 nariadil vo veci znalecké
dokazovanie znalcom z Odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa), pričom

znalcovi uložil znaleckú úlohu po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vo veci posúdiť
pravosť podpisu žalovaného J. L. na prvopise (origináli) zmenky pod označením vystaviteľa zmenky
vystavenej 15.1.2009 v Martine na zmenkovú sumu 11.617,87 Eur, ktorej fotokópia je v spise na č.l. 5
súdneho spisu. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok, ktorý je v spise na č.l. 200 a nasl.,
pričom podľa záveru znalca uvedeného na strane 20 vypracovaného znaleckého posudku zo 7.10.2018

znalec konštatuje, že podpis na prvopise (origináli) zmenky pod označením vystaviteľa zmenky v
znení L. vystavenej dňa 15.1.2009 v Martine na zmenkovú sumu 11.617,87 Eur, ktorá je vo fotokópii
súčasťou spisového materiálu na č.l. 5 spisu a v origináli je v trezore Okresného súdu Žilina, je pravým
podpisom J. L. - žalovaného. Uvedený znalecký posudok vypracoval znalec po tom, ako sa oboznámil
s originálom sporného dokladu - predmetnej zmenky skúmaním na Okresnom súde Žilina 13.9.2018

a s porovnávacími podpismi na dokladoch zhromaždeného porovnávacieho materiálu prostredníctvom
okresného súdu, tak ako vyplýva z obsahu spisu podľa č.l. 136 a 138 a nasl. Žalovaný napriek
jednoznačnému záveru znalca podľa vypracovaného znaleckého posudku tvrdil, že na predmetnej
zmenke nie je jeho podpis, avšak vo vzťahu ku tomuto tvrdeniu nenavrhol vykonať žiaden konkrétny
dôkaz, napríklad kontrolným znaleckým dokazovaním a podobne, hoci mal na to dostatočný procesný

priestor. Okresný súd nemal vedomosť o žiadnej konkrétnej okolnosti, ktorá by mu v uplatnení tohto
jeho procesného práva v konaní pred okresným súdom bránila. Na základe toho okresný súd vychádzal
z jednoznačných záverov vypracovaného znaleckého posudku a skonštatoval nedôvodnosť procesnej
obrany žalovaného, v obsahu ktorej tento namietal, že predmetnú zmenku nepodpísal. Procesná obrana
žalovaného, v obsahu ktorej tento namietal zrejmú nesprávnosť pri vymedzení priezviska žalovaného

vo vydanom zmenkovom platobnom rozkaze, bola vysporiadaná procesným postupom okresného súdu,
v rámci ktorého bol zmenkový platobný rozkaz v tejto veci zrušený uznesením č.k. 19CbZm/4/2015-38
zo dňa 9.11.2016. Vychádzajúc z uvedených záverov okresný súd skonštatoval skutkovú a právnu
dôvodnosť žaloby v celom rozsahu a právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky v celom rozsahu priznal
žalobcovi ako uplatnené skutkovo a právne dôvodne podľa Článku I. § 48 ods. 1 v spojení s Článkom I.

§ 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto
má podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým,
že podľa § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodne o konkrétnej výške náhrady trov konania súd prvej inštanciesamostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí, vydá
vyšší súdny úradník.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý napadnutý rozsudok považoval za nesprávny,
pretože podľa neho malo konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP).
Žalovaný napriek záverom Znaleckého posudku č. 55/2018 v odvolaní namietal, že nikdy nepodpísal

takúto listinu „zmenku“. Nemá žiadnu vedomosť o existencii zmenky vystavenej na jeho rad dňa
15.1.2009 a ani o sume vo výške 11.617,87 Eur a takúto ani od žalobcu nikdy neprevzal. Zdôraznil,
že zmenka bola vyplnená viacerými rôznymi druhmi pier a písiem, preto bola predložená sfalšovaná
zmenka. „Žalovaný nepozná ani svedka osobu H. H..“ Tieto vyššie uvedené skutočnosti uvádzal
žalovaný od začiatku konania a taktiež ich uviedol tak v písomne podaných námietkach ako aj ústne na
pojednávaniach, ktoré boli v tejto právnej veci vykonané. Okresný súd sa týmito skutočnosťami podľa

žalovaného nedostatočne zaoberal a neprihliadol na jeho tvrdenia. Súd má dbať na to, že odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé, v tomto konaní však súd prvej inštancie nedostatočne a nepresvedčivo
(ne)odôvodnil napadnutý rozsudok a nezabezpečil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces (viď
obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2012, sp.zn. 7So/118/2011
- uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2013).

Obdobne aj v Náleze sp.zn. IV. ÚS 14/07 Ústavný súd Slovenskej republiky konštatuje, že: „Riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné“. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

10. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj
len „okresný súd“) doplnil výrok I. rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm/4/2015-283 zo dňa
29.1.2019 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú odmenu vo výške 38,73 Eur do 3

dní od právoplatnosti tohto dopĺňacieho rozsudku.
V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou zo dňa 23.1.2015, ktorá bola
okresnému súdu doručená dňa 26.1.2015 žalobca navrhol, aby okresný súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 11.617,87 Eur spolu so 6 % úrokom zo sumy 11.617,87 Eur
od 16.1.2015 do zaplatenia, na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 38,73 Eur, toto všetko do

3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia. „Rozsudkom č.k. 19CbZm/4/2015-283 súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 11.617,87 EUR spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy 11.617,87 EUR od 16.1.2015 do
zaplatenia, toto všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobca má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením. Súd označeným rozsudkom nerozhodol o uplatnenom práve
žalobcu na zaplatenie zmenkovej odmeny uplatnenej žalobcom v zmysle písomného vyhotovenia žaloby
v sume 38,73 EUR“. Okresný súd rozhodol s poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v §
225 ods. 1, 2, 3 CSP, § 471 ods. 2 CSP, Článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový
a šekový, Článku I. § 70 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, Článku I. § 75 Zákona zmenkového

a šekového, Článku I. § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, Článku I. § 78 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového.

11. V odôvodnení napadnutého dopĺňacieho rozsudku okresný súd uviedol, že „Vzhľadom na
skutočnosť, že súd v rozhodnutí vo veci samej podľa rozsudku č.k. 19CbZm/4/2015-283 zo dňa

29.1.2019 nerozhodol o časti žalobcom vymedzeného predmetu konania, a to o uplatnenom práve
žalobcu na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 38,73 EUR, postupom podľa § 225 ods. 1,
2 CSP rozhodol dopĺňacím rozsudkom tak, ako vyplýva z výroku tohto dopĺňacieho rozsudku. Na
základe výsledkov vykonaného dokazovania súd skonštatoval skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby i
v časti uplatnenej zmenkovej odmeny v sume 38,73 EUR. Pri tomto závere vychádza súd z výsledkov

vykonaného dokazovania, ktoré vyústili do záverov súdu podrobne uvedených v bode 16., 17., 18. a
19. písomného vyhotovenia rozsudku v tejto veci č.k. 19CbZm/4/2015-283 zo dňa 29.1.2019, a to i vo
vzťahu k uplatnenému právu žalobcu na zaplatenie zmenkovej odmeny.“12. K námietke premlčania práva vznesenej žalovaným, okresný súd na základe vykonania dôkazu
oboznámenímzmenky,ktorejfotokópiajevspisenač.l.43spisuabolavoriginálipredloženáokresnému
súdu, konštatuje, že z obsahu tejto zmenky vyplýva údaj o splatnosti zmenky dňom 15. januára 2015.

Pri zohľadnení podania žaloby v tejto veci súdu dňa 26.1.2015 je nevyhnutné na základe aplikácie
úpravy podľa Článku I. § 70 ods. 1 v spojení s Článkom I § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového
skonštatovať nedôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania. Žalovaný je vystaviteľom
predmetnej zmenky, a teda je priamym dlžníkom zo zmenky a práva voči nemu sa premlčujú ako voči
príjemcovi cudzej zmenky podľa Článku I. § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového,

pričom pre majiteľa zmenky citovaná právna úprava vymedzuje pre uplatnenie jeho práva zo zmenky
voči žalovanému ako vystaviteľovi zmenky trojročnú premlčaciu dobu, s počiatkom jej plynutia od
splatnosti predmetnej zmenky. Právo na zaplatenie i zmenkovej odmeny bolo teda uplatnené včas.
Pokiaľ žalovaný namietal, že je zmenka vyplnená vo svojom texte viacerými perami a viacerými druhmi
písma, i v tejto časti vykonal okresný súd dôkaz oboznámením predmetnej zmenky vrátane jej originálu,
(pričom fotokópia zmenky sa nachádza na č.l. 5 spisu), ako aj výsluchom svedkov p. H. H. a p.

F. H. F., ktoré dôkazy vyhodnotil okresný súd jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k
záveru o nedôvodnosti tejto časti procesnej obrany žalovaného. Z predloženej zmenky vyplýva, že
táto obsahuje zrozumiteľné vymedzenie všetkých podstatných náležitostí, ktoré má vlastná zmenka
obsahovať na to, aby bolo možné hovoriť o tom, že je zmenkou platnou v súlade s úpravou Článku I.
§ 75 Zákona zmenkového a šekového. Uvedené údaje sú v zmenke vymedzené zrozumiteľne a určito

a ich prípadné vyplnenie do tlačiva zmenky rôznymi perami alebo rôznym typom písma nezakladá
záver o neplatnosti zmenky. Z uvedeného vykonaného dokazovania vyplývalo, že zmenka bola skutočne
vypĺňaná viacerými perami, aj viacerými osobami, avšak vo výsledku je zmenka zmenkou platnou,
obsahujúcou riadne, určité a zrozumiteľné vymedzenie všetkých podstatných náležitostí, uvedenie
ktorých vo vlastnej zmenke je v zmysle úpravy Článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového

potrebné na to, aby bolo možné skonštatovať, že sa jedná o zmenku platnú, a teda v tejto časti je
procesná obrana žalovaného ťažiskom, ktorej bolo namietanie vyplnenia zmenky viacerými perami a
viacerými typmi písma irelevantná a tým nedôvodná. Svedeckú výpoveď p. F. H. F. okresný súd hodnotil
vzhľadom na dané zákonné poučenie svedkyne ako hodnovernú, pričom jej vzťah k žalobcovi ako
ku osobe blízkej (žalobca a svedkyňa sú manželia), nehodnotil sám o sebe ako okolnosť znižujúcu

hodnovernosť tejto svedeckej výpovede. Rovnako ako hodnovernú hodnotil okresný súd i svedeckú
výpoveď svedka p. H. H. vzhľadom na zákonné poučenie mu dané ako svedkovi. Pokiaľ žalovaný
namietal, že vedomosť o zmenke nemá a tak isto nemá vedomosť o sume 11.617,87 Eur, a že túto
sumu od žalobcu neprevzal, je potrebné s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania zdôrazniť,
že výsledky vykonaného dokazovania svedčia záveru, podľa ktorého predmetná zmenka bola zmenkou

zabezpečovacou. Kauzálny vzťah zabezpečený zmenkou však predstavuje len príčinu pre uzatvorenie
zmluvy o zabezpečení pohľadávky zmenkou a až na základe ktorej zmluvy o zabezpečení pohľadávky
zmenkou sa stáva zmenka zabezpečovacou. Skutočnosť, že príčinou vystavenia zmenky bol kauzálny
vzťahmedzižalobcomažalovaným,vytvárapriestorpreuplatneniekauzálnychnámietokpodľaČlánkuI.
§ 17 Zákona zmenkového a šekového. Kauzálna povaha žalovanej zmenky nevylučuje uplatnenie práva

na jej zaplatenie za splnenia zákonom stanovených podmienok platnosti tejto zmenky a jej splatnosti,
ktoré podmienky naplnené boli. Z výpovede žalobcu, ako aj z výpovede svedkyne p. F. H. F. jednoznačne
vyplývalo, že zo strany žalobcu došlo v období rokov 2007 až 2008 k poskytnutiu finančných prostriedkov
žalovanému. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že výška týchto finančných prostriedkov nezodpovedala
tvrdeniam žalobcu, bolo v tomto sporovom konaní jeho dôkazným bremenom toto svoje tvrdenie

preukázať, vo vzťahu k čomu však zostal žalovaný úplne pasívny. V konaní žalovanému nič nebránilo
na základe riadneho plnenia jeho dôkaznej povinnosti preukázať, aká konkrétna výška finančných
prostriedkov mu bola v rámci kauzálneho vzťahu zabezpečeného predmetnou zmenkou poskytnutá,
prípadne že z jeho strany došlo ku splneniu záväzku vyplývajúceho z tohto kauzálneho vzťahu a v akom
rozsahu. Keďže vo vzťahu k týmto skutočnostiam žalovaný neoznačil a nepredložil okresnému súdu

žiadne konkrétne dôkazy, vychádzal okresný súd z vykonaného dokazovania a skonštatoval, že táto
časť procesnej obrany žalovaného nebola dôvodná a nebráni uplatneniu práva žalobcu ako majiteľa
zmenky voči žalovanému ako voči vystaviteľovi zmenky na základe samotnej zmenky, ktorá predstavuje
hmotno-právny základ zmenkového záväzku žalovaného i v rozsahu priznanej zmenkovej odmeny v
súlade s úpravou Článku I. § 48 ods. 1 bod 4. Zákona zmenkového a šekového.

13. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal, že podpis
na predmetnej zmenke nie je jeho vlastným podpisom a navrhol na túto okolnosť aj vykonať dôkaz
znaleckým dokazovaním, tak okresný súd jeho návrhu na dokazovanie vyhovel a uznesením č.k.19CbZm/4/2015-130 zo dňa 30.11.2017 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa), pričom znalcovi uložil znaleckú úlohu
po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vo veci posúdiť pravosť podpisu žalovaného J. L.

na prvopise (origináli) zmenky pod označením vystaviteľa zmenky vystavenej 15.1.2009 v Martine na
zmenkovú sumu 11.617,87 Eur, ktorej fotokópia je v spise na č.l. 5. Ustanovený znalec vypracoval
písomný znalecký posudok, ktorý je v spise na č.l. 200 a nasl., pričom podľa záveru znalca uvedeného
na strane 20 vypracovaného znaleckého posudku zo 7.10.2018 znalec konštatoval, že podpis na
prvopise (origináli) zmenky pod označením vystaviteľa zmenky v znení L. vystavenej dňa 15.1.2009

v Martine na zmenkovú sumu 11.617,87 Eur, ktorá je vo fotokópii súčasťou spisu na č.l. 5 a v
origináli je v trezore Okresného súdu Žilina, je pravým podpisom J. L. - žalovaného. Uvedený znalecký
posudok vypracoval znalec po tom, ako sa oboznámil s originálom sporného dokladu - predmetnej
zmenky skúmaním na Okresnom súde Žilina 13.9.2018 a s porovnávacími podpismi na dokladoch
zhromaždenéhoporovnávaciehomateriáluprostredníctvomokresnéhosúdu,takakovyplývalozobsahu
spisu podľa č.l. 136 a 138 a nasl. Žalovaný napriek jednoznačnému záveru znalca podľa vypracovaného

znaleckého posudku tvrdil, že na predmetnej zmenke nie je jeho podpis, avšak vo vzťahu k tomuto
tvrdeniu nenavrhol vykonať žiaden konkrétny dôkaz, napríklad kontrolným znaleckým dokazovaním
a podobne, hoci mal na to dostatočný procesný priestor a okresný súd nemal vedomosť o žiadnej
konkrétnej okolnosti, ktorá by mu v uplatnení tohto jeho procesného práva v konaní pred okresným
súdom bránila. Na základe toho okresný súd vychádzal z jednoznačných záverov vypracovaného

znaleckého posudku a skonštatoval nedôvodnosť procesnej obrany žalovaného, v obsahu ktorej tento
namietal, že predmetnú zmenku nepodpísal. Procesná obrana žalovaného, v obsahu ktorej tento
namietal zrejmú nesprávnosť pri vymedzení priezviska žalovaného vo vydanom zmenkovom platobnom
rozkaze, bola vysporiadaná procesným postupom okresného súdu, v rámci ktorého bol zmenkový
platobnýrozkazvtejtovecizrušenýuznesenímč.k.19CbZm/4/2015-38zodňa9.11.2016.Vychádzajúcz

uvedených záverov okresný súd skonštatoval skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby i rozsahu uplatnenej
zmenkovej odmeny v sume 38,73 Eur a právo na jej zaplatenie priznal žalobcovi ako uplatnené skutkovo
a právne dôvodne podľa Článku I. § 48 ods. 1 bod. 4. v spojení s Článkom I. § 77 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového.

14. K procesnému postupu pri vydaní dopĺňacieho rozsudku poukázal okresný súd na úpravu podľa
§ 225 ods. 2 CSP a skutočnosť, že pre vyhlásenie dopĺňacieho rozsudku boli splnené podmienky pre
jeho vyhlásenie v neprítomnosti právnych zástupcov strán, ktorí boli na termín vyhlásenia dopĺňacieho
rozsudku riadne predvolaní „(právny zástupca žalobcu včas a riadne, ako vyplývalo z č.l. 298 spisu
dňom 1.3.2019 a právny zástupca žalovaného postupom súdu podľa § 100 ods. 2 CSP, ako vyplývalo

z úradného záznamu podľa č.l. 303 spisu pri zohľadnení jeho vyjadrenia sa podľa podania z č.l. 306
rub spisu, v obsahu ktorého právny zástupca žalovaného uviedol, že súhlasí so skrátením lehoty na
prípravu pojednávania a s tým, aby na termíne 12.3.2019 vyhlásil okresný súd dopĺňací rozsudok i v
jeho neprítomnosti, ktorú ospravedlnil).“ V nadväznosti na uvedené okresný súd skonštatoval splnenie
podmienok podľa § 180 CSP a nariadil na termíne pojednávania dňa 12.3.2019 pojednávanie v

neprítomnosti právnych zástupcov strán a vyhlásil dopĺňací rozsudok.

15. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý zdôraznil, že nakoľko žalovaný
podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu, sp.zn. 19CbZm/4/2015 zo dňa 29.01.2019, tak z
rovnakých nezmenených dôvodov podal odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku, ktorý považoval za

nesprávny, pretože „ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 365 ods. 1 písm. d/); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/)“. Žalovaný napriek záverom Znaleckého posudku č. 55/2018
uviedol, že nikdy nepodpísal takúto listinu „zmenku“, že nemá žiadnu vedomosť o existencii zmenky
vystavenejnajehoraddňa15.1.2009.„Taktiežnemávedomosťosumevovýške11.617,87€atakútoani

odžalobcunikdyneprevzal.Dávamedopozornosti,žejezjavné,žetátozmenkabolavyplnenáviacerými
rôznymi druhmi pier a písiem a máme podozrenie, že súdu bolo predložená sfalšovaná. Žalovaný
nepozná ani svedka osobu H. H.. Tieto vyššie uvedené skutočnosti uvádzal Žalovaný od začiatku
konania a taktiež ich uviedol tak v písomne podaných námietkach ako aj ústne na pojednávaniach, ktoré
boli v tejto právnej veci vykonané. Súd sa týmito skutočnosťami podľa názoru žalovaného nedostatočne

zaoberal a neprihliadol na jeho tvrdenia.“ Navrhol, aby odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok
okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.16. K doručenému odvolaniu žalovaného proti rozsudku aj dopĺňaciemu rozsudku (ďalej aj len
„odvolanie“) sa písomne vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle
dokazovanie pre účely rozhodnutia v predmetnom konaní, úplne zistil skutkový stav a riadne sa

vysporiadal so všetkými zistenými skutočnosťami, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich
súhrne, pričom dospel k správnym a spravodlivým súdnym rozhodnutiam. Svoje úvahy a postup pri
rozhodnutí okresný súd podrobne popísal v odôvodnení napadnutých rozsudkov, pričom toto považoval
za presvedčivé a dostatočné. Súd prvej inštancie zobral správne do úvahy všetky relevantné okolnosti v
súvislosti s námietkami žalovaného, ktoré uplatnil v priebehu súdneho konania a dôsledne sa zaoberal

aj s ďalšími návrhmi a vyjadreniami zo strany žalovaného. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1
písm. d) CSP, na ktorý poukázal žalovaný v bode II. odvolania, nebol podľa žalobcu daný. Zo strany
okresného súdu nedošlo k žiadnym procesným pochybeniam, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Žalovaný neuvádzal konkrétne pochybenia okresného súdu, ku ktorým malo podľa
neho dôjsť. Pokiaľ žalovaný uviedol v odvolaní, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), tak táto námietka nebola

podľa žalobcu tiež dôvodná. Námietka žalovaného ohľadom skutočnosti, že zmenka je vo svojom
texte vyplnená viacerými perami a viacerými druhmi písma podľa žalobcu neobstojí. Okresný súd
v tejto časti vykonal dôkaz oboznámením predmetnej zmenky, výsluchom žalobcu, ako i výsluchom
svedkov p. H. H. a p. F. H. F., ktoré dôkazy vyhodnotil okresný súd jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti a dospel k jednoznačnému záveru o nedôvodnosti tejto časti procesnej obrany žalovaného.

Predložená zmenka obsahuje zrozumiteľné vymedzenie všetkých podstatných náležitostí, ktoré musí
vlastná zmenka obsahovať, aby bola zmenkou platnou v zmysle Článku I. § 75 Zákona zmenkového
a šekového. Údaje sú v zmenke vymedzené zrozumiteľne a určito a ich prípadné vyplnenie do tlačiva
zmenky rôznymi perami alebo rôznym typom písma nezakladá záver o neplatnosti zmenky. Čo sa týkalo
námietky žalovaného, že nemá vedomosť o zmenke a tak isto nemá vedomosť o sume 11.617,87 Eur

a že túto od žalobcu neprevzal, bolo z vykonaného dokazovania zrejmé, že predmetná zmenka bola
zmenkou zabezpečovacou. Z výpovede tak žalobcu ako i svedkyne p. F. H. F. jednoznačne vyplynulo, že
zo strany žalobcu došlo v období rokov 2007 - 2008 k poskytnutiu finančných prostriedkov žalovanému,
preto aj táto námietka bola žalobcom vyhodnotená ako irelevantná. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného,
že podpis na predmetnej zmenke nie je jeho vlastným podpisom, súd prvej inštancie vykonal dôkaz

navrhnutý žalovaným a nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo,
odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa), pričom znalcovi bola uložená znalecká úloha, aby po
oboznámení sa s obsahom spisu, posúdil pravosť podpisu žalovaného na prvopise zmenky pod
označením vystaviteľa zmenky vystavenej dňa 15.1.2009 v Martine, na zmenkovú sumu 11.617,87
Eur. Znalec v závere podaného znaleckého posudku jednoznačne konštatoval, že podpis na prvopise

zmenky pod označením vystaviteľa zmenky vystavenej dňa 15.1.2009 v Martine, na zmenkovú sumu
11.617,87 Eur, je pravým podpisom žalovaného. Súd prvej inštancie sa jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli
pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné a podané odvolania zo strany žalovaného sú
len snahou žalovaného o oddialenie právoplatnosti rozhodnutí vo veci samej. Odvolania žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm/4/2015-283 zo dňa 29.1.2019 a proti dopĺňaciemu
rozsudku č.k. 19CbZm/4/2015-323 zo dňa 12.3.2019, nie sú dôvodné, preto navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle § 387 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa § 379 v

spojení s § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským
súdomzarešpektovania§219ods.1,3CSPbolnapadnutývspojenísdopĺňacímrozsudkomokresného
súdu (ďalej aj len „rozsudok“) potvrdený ako vecne správne rozhodnutia podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím súdom hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoZm/1/2020,
14CoZm/2/2020-419 zo dňa 23.9.2020 s tým, že podľa § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v
lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe

čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s
§ 378 ods. 1 CSP.19. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Za aplikácie § 379, § 380 ods. 1 CSP, krajský súd posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu
a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného. Ak
žalovaný nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním
podanom odvolaní, tak následne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací mal zákonný priestor sa zaoberať

len tými argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom
odvolania žalovaného, t.j. čo žalovaný v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať
predmetom konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím.

24. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku a stotožnenie sa

s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 387
ods. 2 CSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu
aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení
rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval

tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a
rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,
IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 1, 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté
v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie
odôvodnenia nižšieho súdu.

25. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a tiež, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok rozhodnutie vo veci. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti
uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka
vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej

inštancie.VtejtosúvislostikrajskýsúdpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa14.09.2011,
sp.zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti

pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04)
a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu

tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového
stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 350/08, podľa
ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia

dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je
právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených
(navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu
korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebehkonania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie
je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z

kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Napadnutý rozsudok okresného súdu sa opieral o
tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzal zo správne
aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným
súdom.

26.Vsúvislostisodvolacounámietkou,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávne
rozhodnutie vo veci, odvolací súd len primerane a podporne poukazuje na to, že „...Ústava Slovenskej
republikyneupravuje,akédôsledkymajújednotlivéprocesnénesprávnosti,kuktorýmvpraxidochádzav
konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu
ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý vo svojich

ustanoveniach predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom
súdnom konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje
Občiansky súdny poriadok aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní napraviť
procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám konania,
ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p., pripisuje Občiansky súdny poriadok osobitný význam -

vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania (viď § 237 O.s.p.) a zároveň
tiež za prípustný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Aj niektorým ďalším procesným
vadám konania nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. pripisuje
Občiansky súdny poriadok význam. „Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci"
považuje ale - na rozdiel od procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. - (len) za relevantný

dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pričom však vady tejto povahy prípustnosť dovolania
nezakladajú“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp.zn. 3Cdo 97/2010).

27. V odvolaní žalovaný uviedol, že „Žalovaný napriek záverom Znaleckého posudku č. 55/2018 uvádza,
že nikdy nepodpísal takúto listinu "zmenku". Nemá žiadnu vedomosť o existencii zmenky vystavenej na

jeho rad dňa 15.1.2009. Taktiež nemá vedomosť o sume vo výške 11.617,87 € a takúto ani od žalobcu
nikdy neprevzal. Dávame do pozornosti, že je zjavné, že táto zmenka bola vyplnená viacerými rôznymi
druhmi pier a písiem a máme podozrenie, že súdu bolo predložená sfalšovaná. Žalovaný nepozná ani
svedka osobu H. H..“ a vyčítal okresnému súdu v odvolaní, že „...sa týmito skutočnosťami podľa názoru
žalovanéhonedostatočnezaoberalaneprihliadolnajehotvrdenia.“Povykonaníodvolaciehoprieskumu,

vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu, z ktorého okrem iného vyplýva, že „súd vyhodnocoval procesnú obranu
žalovaného, podľa obsahu ktorej tento namietal, že je zmenka vyplnená vo svojom texte viacerými
perami a viacerými druhmi písma. I v tejto časti vykonal súd dôkaz oboznámením predmetnej zmenky
vrátane jej originálu, pričom fotokópia zmenky sa nachádza na č.l. 5, ako aj výsluchom svedkov p.

H. H. a p. F. H. F., ktoré dôkazy vyhodnotil súd jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel
k záveru o nedôvodnosti tejto časti procesnej obrany žalovaného. Z predloženej zmenky vyplýva, že
táto obsahuje zrozumiteľné vymedzenie všetkých podstatných náležitostí, ktoré má vlastná zmenka
obsahovať na to, aby bolo možné hovoriť o tom, že je zmenkou platnou v súlade s úpravou Článku I.
§ 75 Zákona zmenkového a šekového. Uvedené údaje sú v zmenke vymedzené zrozumiteľne a určito

a ich prípadné vyplnenie do tlačiva zmenky rôznymi perami alebo rôznym typom písma nezakladá
záver o neplatnosti zmenky. V tejto časti súd poukazuje na vyjadrenie sa vo veci vypočutej svedkyne
p. F. H. F., ktorá na pojednávaní dňa 12.9.2017 uviedla, že zmenku vypisovala tmavším perom, pričom
takéto vyjadrenie učinila po zákonnom poučení svedka podľa § 196 ods. 2, § 201 ods. 1
CSP a po nahliadnutí na predložený originál predmetnej zmenky (č.l. 116). Rovnako v tejto časti

poukazuje súd na výpoveď samotného žalobcu, ktorý na otázku právneho zástupcu žalovaného na
pojednávaní dňa 12.9.2017 uviedol, že pokiaľ bola zmenka daná žalovanému na podpis, boli v nej
vyplnené údaje žalobcu, ktoré vyplnila jeho manželka a na mieste boli vyplnené údaje žalovaného,
čo je dôvod, že je zmenka vyplnená viacerými perami. Z uvedeného vykonaného dokazovania potom
vyplýva, že zmenka bola skutočne vypĺňaná viacerými perami, aj viacerými osobami, avšak vo výsledku

jezmenkazmenkouplatnouobsahujúcouriadne,určité,zrozumiteľnévymedzenievšetkýchpodstatných
náležitostí, uvedenie ktorých vo vlastnej zmenke je v zmysle úpravy Článku I. § 75 potrebné na to,
aby bolo možné skonštatovať, že sa jedná o zmenku platnú, a teda v tejto časti je procesná obrana
žalovaného ťažiskom, ktorej bolo namietanie vyplnenia zmenky viacerými perami a viacerými typmipísma irelevantná a tým nedôvodná. Svedeckú výpoveď p. F. H. F. súd hodnotí vzhľadom na dané
zákonnépoučeniesvedkyneakohodnovernú,pričomjejvzťahkžalobcoviakokuosobeblízkej (žalobca
a svedkyňa sú manželia), nehodnotí sám o sebe ako okolnosť znižujúcu hodnovernosť tejto svedeckej

výpovede. Rovnako ako hodnovernú hodnotí súd i svedeckú výpoveď svedka p. H. H. vzhľadom na
zákonné poučenie mu dané ako svedkovi“, ktoré skutočnosti však nenašli premietnutie v odvolaní
žalovaného. Žalovaný neuviedol v odvolaní žiadne konkrétne skutočnosti, neoznačil dôkazy, pre ktoré
by mali byť citované závery okresného súdu nesprávne.

28. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne
rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ
nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a
právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity
preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť
odvolania.

29. V rovine týchto záverov okresného súdu, krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového
materiálu, s vykonanými dôkazmi, konštatuje, že sa stotožnil s vyššie citovanými závermi okresného
súdu. Z tohto dôvodu nemal krajský súd priestor na iné konštatovanie, než že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno v rovine uplatnenej obrany tak, ako bola žalovaným označená pred súdom prvého

stupňa, pričom nie je možné neprihliadať na to, že to bola práve zodpovednosť žalovaného ako
sporovej strany za výsledky ním uplatnenej obrany, ktorý výsledok nepochybne závisel od zistení z
ním navrhnutých a vykonaných dôkazov. Podľa krajského súdu je namieste pripomenúť že „Podľa §
101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny

súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53

ods. 1 O.s.p.). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia
a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným

bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu
nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú

v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná
vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena“.

30. Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena sporovej strany je jeho neúspech
v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k
neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa
pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť

za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena,
teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá
je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda
ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský

súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v rovine tvrdení, ktoré boli uvádzané pred
súdom prvého stupňa a na ktoré nadväzovali tvrdenia uvádzané v odvolaní.31. Ak teda žalovaný v odvolaní vo svojej podstate namietal rozpor postupu okresného súdu so
zásadami zákonnej úpravy, tak krajský súd takýto rozpor po vykonaní odvolacieho prieskumu nemohol
konštatovať pokiaľ išlo o závery okresného súdu v rovine dôvodnosti žalobou uplatneného nároku.

Krajský súd na tomto mieste len pripomína, že pri hodnotení dôkazov zásadne súd nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť,
pretože sa tu uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V súlade s touto zásadou postupoval
okresný súd, podkladom jeho rozhodnutia sú dôkazy, ktoré boli správne vyhodnotené, pričom do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa ním
navrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov(I.ÚS97/97).Prespoľahlivézistenieskutkového
stavu sa nevyžadovali ďalšie dôkazy a tie, ktoré boli vykonané, podľa zistení odvolacieho súdu, zhodnotil
okresný súd a následne vyvodil aj správne skutkové závery.

32. Krajský súd len pre úplnosť v rovine namietaných záverov okresného súdu uvádza, že „Vierohodnosť

určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s
poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie
vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona
dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť

výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je
jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie
určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi
a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná
s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto

poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia
dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o
tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie
dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie
k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť

preukázaná“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo 1/2010 z 28. februára
2011). Vzhľadom na uvedené skutočnosti a skutkový stav veci, nebol pre krajský súd priestor na
základe odvolacej argumentácie žalovaného a ani ním produkovanej obrany pred okresným súdom vo
väzbe na odvolacie dôvody a ich odôvodnenie na odklon od záverov súdu prvého stupňa uvedených
v napadnutom rozsudku.

33. Odvolací súd vo vzťahu k celému rozsahu ako aj obsahu odvolania žalovaného s dôrazom na
argumentáciu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, opäť na tomto mieste považuje za
podstatné uviesť, že preskúmaním napadnutého rozsudku (včítane dopĺňacieho, tak ako je uvedené
v bode 17. tohto rozhodnutia krajského súdu) dospel k záveru o jeho dostatočnom odôvodnení zo

strany súdu prvého stupňa, za rešpektovania právnej úpravy v § 220 ods. 2 CSP. Vo všeobecnej
rovine odvolací súd uvádza, že odôvodnenie rozsudku je práve tou časťou rozsudku, ktorá síce
sama o sebe právoplatnosť nenadobúda, avšak je relevantná, významná z hľadiska presvedčivosti,
logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Okresný súd uviedol, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ako ich posúdil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako

dostatočné bolo odôvodnenie v právnom posúdení veci. Pod právnym posúdením veci sa rozumie
podradenie súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. Odôvodnenie rozsudku
musí obsahovať, podľa akej právnej normy vec bola posúdená, pod hypotézu akej právnej normy bol
subsumovaný súdom zistený skutkový stav. Ide tak o aplikáciu ako aj interpretáciu práva. Je potrebné
uviesť, ako daný skutkový stav bol právne posúdený, ktorú právnu normu súd aplikoval a ako ju v

intenciách konkrétneho prípadu interpretoval. Uvedené v dostatočnej miere z napadnutého rozsudku
vyplýva. V tomto smere bolo dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných
ustanovení, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku v ďalšom vyplynulo, akým spôsobom boli tieto
ustanovenia aplikované, ktoré z citovaných zákonných ustanovení a ako sa premietli do samotného
rozhodnutia okresného súdu vo veci.

34. Vo vzťahu k vyššie uvedeným dôvodom krajský súd len pre úplnosť poukazuje i na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03, podľa ktorého ustanovenie § 157 ods. 2 OSP (teraz
§ 220 CSP) je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody,
na základe ktorých je založené, čo v danom prípade prvostupňový súd vo svojom napadnutom
rozhodnutí dodržal. Vyššie uvádzané skutočnosti a zistenia vyplývajúce z vykonaného odvolacieho

prieskumu odvolacím súdom, viedli odvolací súd k záveru, že namietaným postupom okresného súdu v
prvostupňovomkonanívrovineavrozsahuodvolacíchnámietokžalovanéhonedošlokodňatiumožnosti
žalovaného konať pred súdom.

35. Krajský súd napokon považuje v súvislosti so svojím potvrdzujúcim rozhodnutím za potrebné

poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012,
v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak
v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a
navyše rozviedol vlastnú argumentáciu.

36. Len pre úplnosť odvolací súd na tomto mieste uvádza, že Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takémutouplatneniu(IV.ÚS115/03).Odvolacísúdpopreskúmaníodôvodneniaodvolanímnapadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Rozhodnutie
okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď sa súd v
skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou sporových strán a túto argumentáciu, aj
pokiaľ išlo o tvrdenia žalovaného, riadne vyhodnotil. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných
predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte

relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že
sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenostialebooarbitrárnostirozhodnutiasúdu(I.ÚS188/06).Okremtohokrajskýsúdpovažuje
za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre

rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015,
Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade napadnutý rozsudok okresného súdu,
tak ako už odvolací súd uviedol v tomto rozsudku, i čo do odôvodnenia spĺňal kritériá vecne správneho
rozhodnutia za dostatočného rešpektovania § 220 CSP.

37. Krajský súd teda nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovaného o porušení zásad spravodlivého
procesu súdom prvej inštancie, ktorá vyplývala z obsahu odvolania. V zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP
možno za porušenie práva na spravodlivý proces označiť taký procesný postup súdu, ktorý znemožňuje
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho
konania je aj princíp rovnosti zbraní, ktorý vyžaduje, aby každá sporová strana mala primeranú možnosť

predložiť svoje návrhy, uplatňujúc svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než
podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje protistrana. Zásada rovnosti strán v súdnom procese
sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach
súd rozhoduje (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením strán možno rozumieť iba
také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v

sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje
záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti
ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov súdneho konania spočíva v tom, že všetky strany
sporu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných
podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné

postavenie alebo procesná pozícia, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom
a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny
proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre
všetky strany súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu aplikovať vo vzťahu ku všetkým
stranám, tzn. bez ohľadu, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom

prípade žalovanému, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalobcovi a zároveň postupovať tak,
aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Krajský
súd nezistil, že by okresný súd pristupoval rozdielne k dôkazným návrhom, skutkovým či právnym
tvrdeniam žalobcu a žalovaného, ani že by na žalovaným riadne uplatnené prostriedky procesnejobrany relevantným spôsobom nereagoval v odôvodnení napadnutého rozsudku. Okresný súd sa
vyjadril ku všetkým žalovaným vzneseným námietkam ohľadom žalobcom uplatneného zmenkového
nároku. Neobstojí tvrdenie, že by sa okresný súd nezaoberal vyjadreniami predloženými žalovaným,

keď práve vyporiadanie sa s námietkami žalovaného voči uplatnenému nároku žalobcu predstavuje
podstatnú časť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Okresný súd svojím procesným postupom
vytvoril sporovým stranám rovnaký priestor a možnosti na realizáciu ich procesných práv a plnenie
ich procesných povinností, a preto námietka žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces nemôže
obstáť.

38. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že reagoval len na argumentáciu
žalovaného v odvolaní majúcu pre vec podstatný význam, ktorý postup je v súlade s uznesením
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2015, podľa ktorého
„...súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občiansko-súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku. Táto norma sa uplatňuje v odvolacom konaní (§ 211 Občianskeho
súdneho poriadku). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

39. Krajský súd vzhľadom k aplikácii § 387 ods. 2 CSP, keď sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a naň odkazuje, zvýrazňuje, tak ako už uviedol v tomto rozhodnutí,
že vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného, nie je potrebné ani žiaduce zopakovať opätovne
skutkové zistenia a právne závery, ktoré vyplývajú z napadnutého rozsudku okresného súdu, tak ako

už v tomto rozhodnutí konštatoval a je postačujúce naň len odkázať (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005). Potom nebolo dôvodu, aby boli vykonávané ďalšie dôkazy.
Odvolací súd nezistil odôvodnenosť žalovaným podaného odvolania, preto bol vo vyvolanom odvolacom
konaní napadnutý rozsudok potvrdený, a to aj v závislom výroku o trovách konania, ku ktorým žalovaný
nepodal v odvolaní osobitné námietky, cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP sa v podrobnostiach odkazuje

na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

40. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého,
ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorému bola

priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.