Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 16, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cbi/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120203719
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120203719.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Obec

Jaslovské Bohunice, IČO: 00 312 614, so sídlom Námestie sv. Michala 36/10A, 919 30 Jaslovské
Bohunice, právne zastúpený: Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trenčianska 38,
821 09 Bratislava proti žalovanému: HMG Recovery, k. s., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava,
IČO: 46 333 908, správca úpadcu Chladiace veže Bohunice, spol. s r.o., IČO: 34 109 960, so sídlom
Námestie sv. Michala 171/4, 919 30 Jaslovské Bohunice, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Betáková Krkošová, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, o určenie, že žalobca je veriteľom
popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že Obec Jaslovské Bohunice, so sídlom: Námestie sv. Michala 36/10A, 919 30 Jaslovské
Bohunice, IČO: 00 312 614, je veriteľom nezabezpečenej podriadenej pohľadávky zapísanej v zozname
pohľadávok pod poradovým číslom 165 v konkurze vyhlásenom Uznesením Okresného súdu Trnava
sp. zn. 25K/16/2019 zo dňa 20.1.2020 na majetok úpadcu: Chladiace veže Bohunice, spol. s r.o., so
sídlom Námestie sv. Michala 171/4, 919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 34 109 960, a to:
- nezabezpečenej podriadenej pohľadávky prihlásenej Súhrnnou prihláškou nezabezpečených
pohľadávok poradové číslo 1 zo dňa 2.3.2020 v sume 84.235,17 eur titulom Zmluvy o dielo uzavretej

dňa 24.6.2019.

Úpadca j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.5.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd určil, že žalobca je veriteľom nezabezpečenej podriadenej pohľadávky zapísanej v zozname
pohľadávok pod poradovým číslom 165 v konkurze vyhlásenom Uznesením Okresného súdu Trnava
sp. zn. 25K/16/2019 zo dňa 20.01.2020 na majetok úpadcu Chladiace veže Bohunice, spol. s r.o.,

a to nezabezpečenej podriadenej pohľadávky prihlásenej Súhrnnou prihláškou nezabezpečených
pohľadávok poradové číslo 1 zo dňa 2.3.2020 v sume 84.235,17 eur titulom Zmluvy o dielo uzavretej
dňa 24.6.2019. V žalobe ďalej uviedol, že Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 25K/16/2019 zo dňa
20.1.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 17/2020 zo dňa 27.1.2020, bol vyhlásený konkurz
na majetok úpadcu Chladiace veže Bohunice, spol. s r.o.. Žalobca si ako veriteľ úpadcu v základnej
prihlasovacej lehote podľa ZKR prihlásil súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa
2.3.2020 svoje pohľadávky do konkurzného konania. Ako právny dôvod pohľadávky poradové číslo

1, ktorá je predmetom tohto konania, žalobca v prihláške doručenej správcovi uviedol: „Veriteľ ako
objednávateľ a dlžník ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 24.06.2019 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola
realizácia diela „Prístavba a nadstavba hasičskej zbrojnice (ďalej len „zmluva o dielo“). Dlžník ako
zhotoviteľ dňa 02.08.2019 prevzal stavenisko, pričom podľa článku III. bodu 1. zmluvy o dielo sa zaviazalzačať realizovať dielo do 5 dní od prevzatia staveniska. Napriek výzvam veriteľa ako objednávateľa
však dlžník ako zhotoviteľ s realizáciou diela nezačal a z tohto dôvodu zaslal veriteľ ako objednávateľ
zhotoviteľovi dňa 19.09.2019 odstúpenie od zmluvy o dielo. Na základe vyššie uvedeného a podľa

článku VIII. bodu 4. zmluvy o dielo si veriteľ ako objednávateľ uplatnil voči dlžníkovi ako zhotoviteľovi
nárok na úhradu zmluvnej pokuty, a to vo výške 15% z celkovej dohodnutej ceny diela, čo je 84
235,17 €. Predmetný nárok si veriteľ ako objednávateľ uplatnil v odstúpení od zmluvy o dielo zo dňa
19.09.2019.Všetkydokumentypreukazujúcedôvodnosťnárokuveriteľanazaplateniesumyvovýške84
235,17 € veriteľ predkladá s touto prihláškou pohľadávky.“ Správca po preskúmaní prihlášky a jej príloh,

písomnosťou zo dňa 15.4.2020 oznámil žalobcovi popretie pohľadávky (právny dôvod ktorej je popísaný
vyššie) čo do výšky, pričom správca pohľadávku poprel v celej výške, t.j. 84 235,07 €, čo odôvodnil
nasledovne: „Z prihlášky veriteľa ďalej vyplýva, že si veriteľ prihlasuje zmluvnú pokutu podľa článku VIII.
bodu 4 zmluvy o dielo, podľa ktorého má veriteľ nárok na zmluvnú pokutu v prípade, ak úpadca zanechá
zhotovenie diela bez zákonného, alebo zmluvne dohodnutého dôvodu. K porušeniu zmluvnej povinnosti
úpadcu malo dôjsť tým, že úpadca ako zhotoviteľ nezačal realizáciu diela do 5 dní odo dňa prevzatia

staveniska. Z prihlášky veriteľa ako ani z jej príloh nevyplýva, že k prevzatiu staveniska úpadcom došlo
dňa 02.08.2019, t.j. nie je preukázané, že úpadca porušil povinnosť začať realizovať dielo do 5 dní od
odo dňa odovzdania staveniska (článok III, bod 1 zmluvy o dielo). Naviac veriteľovi mohol vzniknúť nárok
na zmluvnú pokutu iba v prípade (článok VIII, bod 4 zmluvy o dielo), ak úpadca zanechal zhotovovanie
diela, t.j. z gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že so zhotovovaním diela musel aj začať.

Okrem toho veriteľ vo svojej prihláške uvádza, že úpadca s realizáciou diela nezačal. Úpadca neeviduje
prihlásenú pohľadávku veriteľa v účtovníctve.“ S popretím prihlásenej pohľadávky čo do (plnej) výšky zo
stranysprávcužalobcavcelomrozsahunesúhlasí,pričomsvojnárokaodôvodnenosťsvojejpohľadávky
a jej výšku odôvodňuje v súlade s obsahom doručenej súhrnnej prihlášky tak, že správca pri popretí
pohľadávky žalobcu vychádzal z nesprávneho výkladu článku VIII, bodu 4 zmluvy o dielo. Žalobca

kategoricky odmieta tvrdenie žalovaného, že nárok žalobcu na zmluvnú pokutu bol podmienený začatím
realizácie diela. Účelom dohody zmluvných strán vymedzenej v článku VIII. bodu 4 zmluvy o dielo bolo
dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad omeškania úpadcu s realizáciou diela (či už so začatím, alebo
pokračovaním v realizácii diela), čím mala byť zabezpečená ochrana žalobcu ako objednávateľa zo
zmluvy o dielo pred prípadným omeškaním zhotoviteľa (úpadcu) a zbytočnými prieťahmi pri realizácii

diela (najmä s poukazom na to, že žalobca je obec, ktorej investičné zámery sledujú verejný záujem,
teda nejde o bežný obchodný vzťah súkromno-právneho charakteru). Žalobca preto považuje popretie
žalovaného z tohto dôvodu za nesprávne. Rovnako žalobca odmieta tvrdenie žalovaného, že žalobca
v prihláške (ani v jej prílohách) nepreukázal, že by bolo stavenisko odovzdané úpadcovi, a teda ani
nemohlo dôjsť ku vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu. Žalobca priamo v súhrnnej prihláške v

časti „právny dôvod“ uviedol konkrétny dátum odovzdania staveniska, pričom tento dátum preukazuje
aj príloha k prihláške, ktorou je písomnosť/vyjadrenie úpadcu s názvom „Urovnanie zmluvných vzťahov
týkajúcich sa diela Prístavba a nadstavba Hasičskej zbrojnice Jaslovské Bohunice.“ V tejto listine,
konkrétne v druhej vete prvého odseku okrem žalobcu, aj samotný úpadca potvrdzuje riadne prevzatie
staveniska dňa 2.8.2019. Túto skutočnosť zrejme správca pri preskúmaní prihlášky prehliadol. Na

podporu tohto tvrdenia žalobca predkladá aj záznam zo stavebného denníka zo dňa 2.8.2019, ktorý
obsahuje zápis o prevzatí staveniska, a ktorý je podpísaný oprávnenou osobou za zhotoviteľa, ako aj
oprávnenýmiosobaminapodpisovanielistínzaobjednávateľa.KeďžeprílohaPrihláškynezabezpečenej
pohľadávky žalobcu (listina s názvom „Urovnanie zmluvných vzťahov týkajúcich sa diela Prístavba
a nadstavba Hasičskej zbrojnice Jaslovské Bohunice“) obsahovala skutočnosti o prevzatí staveniska

úpadcom, vrátane jeho presného dátumu, predloženie záznamu zo stavebného denníka nebolo už na
preukázanie nároku žalobcu potrebné. Žalobca má za to, že svoj nárok prílohami prihlášky preukázal
správne a dostatočne.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.5.2020 (č.l. 32 spisu) uviedol, že je úplne nepodstatné,

či žalovaný stavenisko prevzal alebo nie. Prevzatie staveniska predsa ešte neznamená, že žalovaný s
vykonávaním diela skutočne aj začal. Navyše to, že žalovaný s vykonávaním diela vôbec nezačal, je
nesporné. Práve to je dôvod, na ktorého základe žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie zmluvnej
pokuty, pričom (žalobca) má za to, že nárok na ňu má podľa Čl. VIII bodu 4 zmluvy o dielo. Zmluvná
pokuta dojednaná v Čl. VIII bodu 4 zmluvy o dielo sa ale nevzťahuje na povinnosť žalovaného začať

s vykonávaním diela, resp. nezabezpečuje splnenie povinnosti žalovaného začať s vykonávaním diela.
Dojednanie o zmluvnej pokute pre prípad, že žalovaný s vykonávaním diela nezačne, zmluva o dielo
neobsahuje vôbec. V Čl. VIII bodu 4 zmluvy o dielo je dojednaná zmluvná pokuta iba pre prípad, že
žalovaný bez zákonného alebo zmluvne dohodnutého dôvodu zanechá zhotovovanie diela. Žalovaný svykonávaním diela ale vôbec nezačal a teda zhotovovanie diela nemal ako zanechať, resp. ustanovenia
Čl. VIII bodu 4 zmluvy o dielo nemal ako porušiť. To sú dôvody, pre ktoré prihlásenú pohľadávku poprel
(aj) čo do právneho dôvodu.

3. Žalobca uvádza vo svojej žalobe, že po preskúmaní prihlášky a jej príloh žalovaný „...písomnosťou
zo dňa 15.4.2020 oznámil žalobcovi popretie pohľadávky (právny dôvod ktorej je popísaný vyššie) čo
do výšky, pričom správca pohľadávku poprel v celej výške, t.j. 84 235,07 €,...“ V žalobe žalobcu je
ďalej uvedené, že „S popretím prihlásenej pohľadávky čo do (plnej) výšky zo strany správcu žalobca

v celom rozsahu nesúhlasí,...“ Predmetom žaloby žalobcu je teda iba popretie prihlásenej pohľadávky
čo do výšky. Prihlásenú pohľadávku ale poprel nielen čo do výšky, ale tiež čo do poradia a právneho
dôvodu. Poradie a právny dôvod prihlásenej pohľadávky však predmetom žaloby nie sú a teda platí, že
pohľadávka prihlásená žalobcom je podriadená a zároveň, že právny dôvod prihlásenej pohľadávky nie
je zistený. Sporiť sa o výšku pohľadávky, ktorej právny dôvod nie je zistený zrejme nemá opodstatnenie.
Preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať trovy konania.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 6.7.2020 (č.l. 38 spisu) uviedol, že zotrváva na všetkých vyjadreniach
obsiahnutých vo svojej žalobe o určenie popretej pohľadávky. Žalobca jednak namietol popretie
prihlásenej pohľadávky čo do plnej uplatnenej výšky, a jednak podrobne namietol tvrdenia správcu
obsiahnuté v popretí právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Žalobca naďalej trvá na nesprávnom

gramatickom výklade článku VIII. bodu 4 zmluvy o dielo zo strany správcu a popiera tvrdenie správcu
o podmienenosti nároku na zmluvnú pokutu začatím realizácie diela. Účelom dohody zmluvných strán
vymedzenej v článku VIII. bodu 4 zmluvy o dielo bolo jednoznačne dojednanie zmluvnej pokuty pre
prípad omeškania úpadcu s vykonávaním diela (či už so samotným začatím, alebo omeškaním počas
realizácie diela). Ochrana zmluvných práv a zmluvného postavenia žalobcu v pozícii objednávateľa ako

orgánu verejnej správy (povinne viazaného mnohými zákonnými postupmi a povinnosťami pri správe
a nakladaní s prostriedkami verejného rozpočtu), je pri dojednávaní záväzkových vzťahov podstatná.
Žalobca preto naďalej považuje popretie pohľadávky žalovaného čo do tohto dôvodu za nesprávne.
Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že nie je relevantná skutočnosť, či bolo, alebo nebolo
prevzaté stavenisko žalovaným. Prevzatie staveniska dodávateľom vyvoláva základné právne účinky

vo vzťahu k začatiu plynutia lehôt na vykonanie a odovzdanie diela, respektíve jeho jednotlivých častí.
Zmluva o dielo a všetky jej jednotlivé ustanovenia boli obidvomi zmluvnými stranami individuálne
vzájomnedojednanéadozmluvnéhozáväzkuobidvezmluvnéstranyvstúpilisplnýmvedomímprávnych
následkov, okrem iných, aj právnych následkov omeškania s plnením, pre prípad ktorého bola výslovne
a jednoznačne dojednaná zmluvná pokuta. Skutočnosť, že stavenisko bolo žalovaným riadne prevzaté

na účel realizácie diela už žalobca preukázal v podanej žalobe. Žalobca kategoricky odmieta poukaz
žalovaného na údajnú nesprávnu formuláciu žaloby, resp. že účelom podania tejto žaloby bolo len
určenie pohľadávky žalobcu čo do výšky. Vychádzajúc z celého obsahu žaloby, ako aj formulácie petitu
žaloby nie je sporné, že žalobca svojou žalobou jednoznačne sleduje určenie právneho dôvodu a výšky
svojej prihlásenej pohľadávky. Žalovaný ani v rámci popretia pohľadávky, ani vo vyjadrení k žalobe

nepopiera samotné uzavretie Zmluvy o dielo (iba odkazuje na nezačatie s plnením uzavretej zmluvy),
čo nasvedčuje tomu, že právny dôvod vzniku pohľadávky (ktorým je zmluva o dielo) je pre správcu
nesporný, aj keď jeho postup v konkurznom konaní je odlišný. Žalobca v každom prípade trvá na tom,
že v podanej žalobe jasne uviedol dôvody oprávnenosti a dôvodnosti svojej pohľadávky (nie len jej
výšky, ale aj právneho dôvodu). Aj z doslovného gramatického výkladu obsahu celej žaloby je zrejmé,

že žalobca namieta aj popretie právneho dôvodu pohľadávky zo strany žalovaného (nie iba popretej
výšky), keď uvádza:
- „S popretím prihlásenej pohľadávky čo do (plnej) výšky zo strany správcu žalobca v celom rozsahu
nesúhlasí, pričom svoj nárok a odôvodnenosť svojej pohľadávky a jej výšku odôvodňuje v súlade s
obsahom doručenej súhrnnej prihlášky nasledovne“.

- „Žalobca má za to, že svoj nárok prílohami prihlášky preukázal správne a dostatočne“.
Tvrdenie žalovaného, že žalobca sa domáha len určenia výšky svojej pohľadávky, žalovaný zrejme
oprel o jednotlivú vetu, alebo slovné spojenie vytrhnuté z kontextu celej žaloby. Takýto poukaz považuje
žalobca za účelový a nesprávny. Žalobca touto žalobou nenamieta jedine popretie svojej prihlásenej
nezabezpečenej pohľadávky čo do poradia ako podriadenej. Od počiatku a aj naďalej trvá na určení jeho

pohľadávky čo právneho dôvodu a jej výšky v súlade so znením celého obsahu žaloby a uplatneného
petitu.5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s prihláškou, oznámením
o popretí, zmluvou o dielo, odstúpením, podaním označným ako „Urovnanie zmluvných vzťahov
týkajúcich sa diela Prístavba a nadstavba Hasičskej zbrojnice Jaslovské Bohunice“, záznamom zo

stavebného denníka ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny
stav:

6. Právny zástupca žalobca v konaní uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu ako aj na dôvodoch,
ktoré sú obsiahnuté v jeho písomných vyjadreniach zotrváva naďalej a dodal, že ak by aj súd bral do

úvahy čisto jazykový výklad pojmu „zanechať“, tak v zmysle krátkeho slovníka spisovného jazyka tento
pojem nemožno vysvetľovať tak ako to učinil žalovaný, ale ide o pojem ktorý znamená „nezmeniť daný
stav, nezasiahnuť do deja situácie alebo odísť od niekoho či niečoho“. Na otázku súdu či mal žalobca
pri uzatváraní zmluvy o dielo pri zadefinovaní znenia článku VIII. odsek 4 na mysli prípad zanechania
zhotovenia diela bez ohľadu na to, či došlo k začatiu výkonu realizácie diela, činnosti zhotoviteľom, alebo
nedošlo a bez ohľadu na to či sa v ňom pokračovalo, aká bola v tomto smere vôľa a úmysel žalobcu,

zástupca odpovedal, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetná dohoda je obsiahnutá v časti „Sankcie“,
je zrejmé že žalobca ako objednávateľ sledoval ochranu svojich záujmov a pri predložení zmluvy mal
na mysli situáciu súvisiacu s čo i len nezačatím prác po tom čo je zmluva platne uzatvorená. Ak by však
aj súd pristúpil k interpretácii predmetného zmluvného dojednania na ťarchu žalobcu, keďže je to on kto
prekladal návrh zmluvy v rámci verejného obstarávania, je nutné v zmysle jazykovej metódy výkladu

posúdiť lexikálny význam slova zanechal tak, ako už uviedol vyššie.

7. Právna zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava popretia
pohľadávky č. 166 zo dňa 15.4.2020 ako aj vyjadrenia pôvodného správcu v predmetom spore zo dňa
28.5.2020 s tým, že žiadame žalobu zamietnuť a priznať trovy konania v plnom rozsahu v prospech

žalovaného.

8. Zo zmluvy o dielo zo dňa 24.6.2019 (č.l. 14 spisu) súd zistil, že žalobca ako objednávateľ a úpadca
ako zhotoviteľ uzatvorili v zmysle § 536 a nasl. ObchZ zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie
diela: Prístavba a nadstavba Hasičskej zbrojnice Jaslovské Bohunice“. V čl. III. ods. 1. Zmluvy sa

zhotoviteľ zaviazal začať realizáciu diela do 5 dní odo dňa prevzatia staveniska. V článku VIII. „Sankcie“
ods. 4 si strany dohodli, že ak zhotoviteľ bez zákonného alebo zmluvne dohodnutého dôvodu zanechá
zhotovenie diela, je povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 15% z ceny diela. Podľa
čl. IX. „Odstúpenie od zmluvy“ ods. 2. je objednávateľ oprávnený od tejto zmluvy o dielo odstúpiť pričom
ďalej sú špecifikované prípady za ktorých k odstúpeniu môže prísť.

9. Z odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 13.9.2019 (rub, č.l. 12 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval
úpadcovi písomné odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 24.6.2019 a to z dôvodu, že po prevzatí
staveniska aj napriek opakovaným výzvam nezačal úpadca s realizáciou diela. Zároveň si uplatnil
žalobca nárok na úhradu zmluvnej pokuty podľa čl. VIII. ods. 4 zmluvy vo výške 84.235,17 eur). K

odstúpeniu je pripojená doručenka o doručení písomnosti úpadcovi dňa 18.9.2019.

10. Z podania úpadcu adresovaného žalobcovi zo dňa 22.11.2019 (č.l. 7 spisu) označeného ako
„Urovnanie zmluvných vzťahov týkajúcich sa diela Prístavba a nadstavba Hasičskej zbrojnice Jaslovské
Bohunice“ súd zistil, že zástupca úpadcu sa v ňom vyjadril: „Následne bolo dňa 2.8.2019 prevzaté

stavenisko“.

11. Zo súhrnnej prihlášky (č.l. 19 spisu) súd zistil, že žalobca si ako veriteľ prihlásil v konkurznom konaní

úpadcu, vedenom na tunajšom súde pohľadávku v celkovej výške 84.235,17 eur. Ako právny dôvod
vzniku pohľadávky uviedol „Veriteľ ako objednávateľ a dlžník ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 24.06.2019
Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola realizácia diela „Prístavba a nadstavba hasičskej zbrojnice (ďalej
len „zmluva o dielo“). Dlžník ako zhotoviteľ dňa 02.08.2019 prevzal stavenisko, pričom podľa článku
III. bodu 1. zmluvy o dielo sa zaviazal začať realizovať dielo do 5 dní od prevzatia staveniska. Napriek

výzvamveriteľaakoobjednávateľavšakdlžníkakozhotoviteľsrealizácioudielanezačalaztohtodôvodu
zaslal veriteľ ako objednávateľ zhotoviteľovi dňa 19.09.2019 odstúpenie od zmluvy o dielo. Na základe
vyššie uvedeného a podľa článku VIII. bodu 4. zmluvy o dielo si veriteľ ako objednávateľ uplatnil voči
dlžníkovi ako zhotoviteľovi nárok na úhradu zmluvnej pokuty, a to vo výške 15% z celkovej dohodnutejceny diela, čo je 84 235,17 €. Predmetný nárok si veriteľ ako objednávateľ uplatnil v odstúpení od zmluvy
o dielo zo dňa 19.09.2019. Všetky dokumenty preukazujúce dôvodnosť nároku veriteľa na zaplatenie
sumy vo výške 84 235,17 € veriteľ predkladá s touto prihláškou pohľadávky“.

12. Z oznámenia zo dňa 15.4.2020 (č.l. 21 spisu) a výpisu zo zoznamu pohľadávok súd zistil, že správca
pohľadávku prihlásenú žalobcom poprel čo do právneho dôvodu, výšky ako aj poradia. Popretie správca
odôvodnil „Z prihlášky veriteľa ďalej vyplýva, že si veriteľ prihlasuje zmluvnú pokutu podľa článku VIII.
bodu 4 zmluvy o dielo, podľa ktorého má veriteľ nárok na zmluvnú pokutu v prípade, ak úpadca zanechá

zhotovenie diela bez zákonného, alebo zmluvne dohodnutého dôvodu. K porušeniu zmluvnej povinnosti
úpadcu malo dôjsť tým, že úpadca ako zhotoviteľ nezačal realizáciu diela do 5 dní odo dňa prevzatia
staveniska. Z prihlášky veriteľa ako ani z jej príloh nevyplýva, že k prevzatiu staveniska úpadcom došlo
dňa 02.08.2019, t.j. nie je preukázané, že úpadca porušil povinnosť začať realizovať dielo do 5 dní od
odo dňa odovzdania staveniska (článok III, bod 1 zmluvy o dielo). Naviac veriteľovi mohol vzniknúť nárok
na zmluvnú pokutu iba v prípade (článok VIII, bod 4 zmluvy o dielo), ak úpadca zanechal zhotovovanie

diela, t.j. z gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že so zhotovovaním diela musel aj začať.
Okrem toho veriteľ vo svojej prihláške uvádza, že úpadca s realizáciou diela nezačal. Úpadca neeviduje
prihlásenú pohľadávku veriteľa v účtovníctve.“

13. Podľa § 29 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) k prihláške sa pripoja

listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie
vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke
v účtovníctve neúčtuje.

14. Podľa § 32 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma

a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca
pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za
vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť
stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom
rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,

vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva
sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade
konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže
byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo
vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo

predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

15. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia

zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

16. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,
pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré

uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.

17. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

18. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.19. Podľa § 32 ods. 16 ZKR uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom
nebola popretá, považuje za zistenú.

20. Podľa § 95 ods. 3 ZKR tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta
a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky
bol spriaznený s úpadcom (ďalej len „spriaznené pohľadávky“); na prípadné zabezpečenie týchto
pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na

pohľadávky zo zmlúv o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté
dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitného predpisu

21. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

22. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

23. Podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené
v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto
ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento

zákon.

24. Ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluvnej pokute (§ 300 až 302) sú koncipované ako
„niektoré ustanovenia...“. Treba ich teda chápať ako osobitné ustanovenia v spojitosti so širšie
konštruovaným režimom zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku (§ 544 a § 545). Pre právne

posúdenie dojednanej zmluvnej pokuty sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka subsidiárne
použijú predpisy občianskeho práva. Prednosť pred ich použitím majú však ustanovenia zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi konania.

25. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
26. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

27.Vkonanímalsúdpreukázanéanebolomedzistranamisporné,žežalobcasiakoveriteľprihlásilsvoju
pohľadávku voči úpadcovi súhrnnou prihláškou v celkovej výške 84.235,17 eur. Správca Oznámením
zo dňa 14.4.2019 informoval žalobcu, že jeho prihlásenú pohľadávku poprel v rozsahu a z dôvodov
uvedených v priloženom zozname pohľadávok, t.j. čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. Žalobca
v konaní tvrdil, že správca nepostupovali správne, keď pri prihlásenej pohľadávke túto poprel čo do

právneho dôvodu a jej výšky na základe ním v zozname uvedených dôvodov.

28. V prvom rade je nutné sa vysporiadať s námietkou, obranou žalovaného, že žalobca v konaní
rozporuje popretie pohľadávky iba čo do výšky a nie aj právneho dôvodu. Ak nie je právny dôvod
pohľadávky zistený, tak potom sporiť sa o výšku pohľadávky nemá opodstatnenie. Súd sa s uvedeným

tvrdením žalovaného nestotožňuje a má za to, že z obsahu celej žaloby bez pochybností vyplýva, že
žalobca nesúhlasí a namieta popretie nielen výšky pohľadávky, ale aj jej právneho dôvodu, titulu vzniku.
Žalobca v čl. II. prvá veta žaloby naviac aj výslovne uvádza, že „...svoj nárok a odôvodnenosť svojej
pohľadávky a jej výšku odôvodňuje v súlade s obsahom doručenej súhrnnej prihlášky nasledovne:...“ Aj
z tohto je zrejmé, že žalobca nenamieta výlučne a len popretie výšky pohľadávky, ale aj popretý právny

dôvod, titul, nárok, odôvodnenosť samotnej pohľadávky. Z uvedeného dôvodu nie je záver a právny
názor žalovaného o tom, že žalobca v žalobe napáda iba popretie pohľadávky čo do výšky, ale už nie
čo do právneho dôvodu správny. Takýto záver a výklad obsahu žaloby a predmetu konania je účelovo
zužujúci, reštriktívny.29. Spornou medzi stranami zostala skutočnosť, či žalobcovi v zmysle čl. VIII. ods. 4 Zmluvy o
dielo zo dňa 24.6.2019 vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty alebo nie. Pre posúdenie tejto

skutočnosti je nutné vychádzať zo znenia predmetného zmluvného dojednania, v zmysle ktorého „Ak
zhotoviteľ zákonného alebo zmluvne dohodnutého dôvodu zanechá zhotovenie diela, je povinný zaplatiť
objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 15 % z ceny diela“. Zo znenia cit. zmluvného ustanovenia
je zrejmé, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu sa viaže na „zanechanie zhotovenia diela“. Zmluvné
strany si tak dohodli zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti nezanechať zhotovenie

diela, neopustiť jeho zhotovenie, realizáciu, neodísť bez jeho dokončenia. Z listinných dôkazov - podania
zhotoviteľa zo dňa 22.11.2019 označeného ako „Urovnanie zmluvných vzťahov týkajúcich sa diela
Prístavba a nadstavba Hasičskej zbrojnice Jaslovské Bohunice„ a zo zápisu zo stavebného denníka mal
súd preukázané, že k prevzatiu diela úpadcom ako zhotoviteľom došlo dňa 2.8.2019. Rovnako tak má
súd preukázané z odstúpenia od zmluvy zo dňa 13.9.2019, že došlo k platnému a účinnému odstúpeniu
od zmluvy o dielo, čím zmluva o dielo bola zrušená. Nie je sporné, že zhotoviteľ - úpadca od prevzatia

diela až po zrušenie zmluvy o dielo, na základe ktorej mal dielo zhotoviť k zhotoveniu nepristúpil,
zanechal dielo bez jeho zhotovenia, dokončenia (ba dokonca aj bez toho, aby čo i len začal s jeho
realizáciou). Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že úpadca svojim nekonaním (zanechaním diela
bezjehozhotovenia)naplnilobsahzmluvnejdohodystránopovinnostiúhradyzmluvnejpokutyvprípade
zanechania zhotovenia diela (porušenia povinnosti dielo nezanechať) a je preto povinný žalobcovi

zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 84.235,17 eur. Výška zmluvnej pokuty je nesporná a je 15
% z ceny diela 561.567,80 eur (čl. IV ods. 1 zmluvy).

30. Žalovaný v konaní taktiež tvrdil, že ak úpadca ako zhotoviteľ s vykonaním diela vôbec nezačal, tak ho
nemal ani ako zanechať a preto neporušil čl. VIII. ods. 4 zmluvy. Takýto výklad podľa názoru súdu nie je

správny. Či úpadca začal alebo nezačal s vykonaním (zhotovením) diela je v danom prípade irelevantné.
„Zanechať zhotovenie diela“, ako skutočnosť ku ktorej sa viaže zmluvná pokuta, mohol žalobca či už
reálne pristúpil k začatiu jeho vykonávania alebo nie, ako tomu bolo v tomto prípade. Rozhodujúce je, že
úpadca uzatvoril platne zmluvu o dielo, na základe ktorej mu vznikla povinnosť dielo vykonať, že dielo
riadne prevzal, a že dielo zanechal bez toho aby ho dokončil. Súd len dodáva, že skutočnosť, že úpadca

zo zhotovením diela ani len nezačal (čiastočne nezhotovil) ešte viac umocňuje dôvodnosť sankcie voči
nemu. Žalobca mohol zanechať dielo už „rozrobené“ ale aj dielo ešte „nezačaté“, ako tomu bolo v tomto
prípade. Je však nutné pripustiť, že zmluvná pokuta sa podľa zmluvy neviaže na ne/začatie realizácie
diela (na porušenie zmluvnej povinnosti „začať realizáciu diela do 5 dní odo dňa prevzatia staveniska“),
na začiatok jeho zhotovenia ale na „zanechanie“ jeho zhotovenia, bez ohľadu či úpadca započal s jeho

zhotovovaním alebo nie, ako je to vyššie bližšie zdôvodnené.

31. Súd preto dospel k záveru, že žalobcom prihlásenú pohľadávku z vyššie uvedeného dôvodu správca
čo do právneho dôvodu a výšky poprel neodôvodnene.

32. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca v konaní jednoznačne preukázal
vznik a existenciu svojej prihlásenej pohľadávky, preukázal a právne zdôvodnil jej právny dôvod ako aj
jej výšku. Žaloba bola podaná dôvodne a súd jej preto vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku,
keď určil, že žalobca je jej veriteľom.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil

úpadcovi povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).37. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, a to bez
ohľadu na to, kto je sporovou stranou konania (že ním je ako žalovaný správca), ako aj bez ohľadu
na to, ako pohľadávku predstavujúcu trovy konania z hľadiska jej uspokojenia upravuje ZKR. Procesne

úspešný žalobca má v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu tých nákladov, ktoré boli potrebné na
účelné uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. V danom prípade mal žalobca plný procesný úspech,
preto mu súd priznal v celom rozsahu náhradu trov konania a uložil úpadcovi, ktorého v konaní zastupuje
správca ako žalovaný, povinnosť ich žalobcovi zaplatiť. Je pravdou, že trovy účastníkov konkurzného
konania, ale aj konaní, ktoré sú vyvolané konkurzným konaním, sú vylúčené z uspokojenia, a preto ich

nemožno, okrem niektorých výnimiek, v konkurznom konaní uspokojiť. Tieto pohľadávky však nemožno
považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva nezanikajú a po prípadnom zrušení
konkurzu ich možno uspokojiť v súdnom alebo inom konaní, za podmienky, že dlžník bude existovať a
bude mať majetok. V prípade, ak v konaní bol procesne neúspešný správca, náhradu trov konania súd
prizná protistrane voči úpadcovi, nie voči osobe správcu, ktorý v konaní vystupuje namiesto úpadcu s
tým, že tieto trovy možno prípadne uspokojiť z úpadcovho majetku, ktorý mu zvýši po zrušení konkurzu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“