Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Pc/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719203026
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5719203026.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci navrhovateľky:

G. A., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. S., Y.. Č.. L. J. G., L. X, XXX XX S., proti mužovi, ktorého otcovstvo má
byť určené: O. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Š.N. XX/X, XXX XX S., za účasti maloletého dieťaťa: O. A.,
J.. XX.XX.XXXX, G. W. S., zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Martin, pracovisko Martin, v konaní o určenie otcovstva, úprave výkonu rodičovských práv a povinností
a o výžive maloletého, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že O. S., J.. X.XX.XXXX je otcom maloletého O. A., J.. XX.X.XXXX.

Ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému O. A. súd schvaľuje medzi účastníkmi d o h o d u v
tomto znení:

F.. S. O. A. J.. XX.X.XXXX sa zveruje do výchovy a opatery S. G. A., J.. XX.X.XXXX

III. O. S., J.. X.XX.XXXX sa zaväzuje platiť výživné na maloletého O. A., J.. XX.X.XXXX vo výške 100,-
€ mesačne od 26.5.2019, splatné vždy k 20. dňu v mesiaci k rukám matky vopred s tým, že zameškané

výživné od 26.5.2019 do 31.7.2020 v sume 1.416,66 € sa zaväzuje O. S. splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 50,- € splatných spolu s bežným výživným.

IV. Účastníci sa dohodli na styku O. S. s maloletým O. A. tak, že O. S. má právo stretávať sa s maloletým
každý pondelok, stredu a sobotu v čase od 15.00 - 17.00 hod. s tým, že dieťa vyzdvihne od matky v
mieste bydliska a na tom istom mieste dieťa po styku odovzdá späť matke.

V. Štát má voči navrhovateľke právo na 50 % náhradu trov konania.

VI. Štát má voči O. S. J.. X.XX.XXXX právo na 50 % náhradu trov konania.

VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.07.2019, sa navrhovateľka
domáhala určenia, že O. S., J.. XX.XX.XXXX (t.j. muž, ktorého otcovstvo má byť určené) je otcom
maloletého O. A., J.. XX.XX.XXXX a zároveň úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k

maloletému. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti, poznali sa
len krátko, asi 2 mesiace predtým ako otehotnela. Nebývali spolu, len sa stretávali. Keď sa dozvedela,
že je tehotná, tak chcela ísť na interrupciu, no bolo už neskoro na absolvovanie tohto zákroku. Keď
bola v nemocnici, tak ju bol muž, ktorého otcovstvo má byť určené pozrieť a sľúbil, že uzná otcovstvo,ale nikdy k tomu potom nedošlo. V čase, keď otehotnela sa intímne nestretávala s iným mužom. Muž,
ktorého otcovstvo má byť určené dieťa nenavštevuje. Maloletému dal len jedny plienky a umelé mlieko,
inak nikdy jej na maloletého O. finančne neprispel.

2. Uznesením č. k. 17Pc/8/2019 - 17 zo dňa 08.10.2019 súd maloletému O. A., J.. XX.XX.XXXX pre
konanie ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Martin.

3. Na pojednávanie, konané dňa 30.07.2020, sa neustanovil kolízny opatrovník, hoci bol riadne a včas

predvolaný. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľky, výsluchom účastníkov konania a ďalšími
listinami založenými v spise.

5. Na pojednávaním konanom dňa 21.11.2019 navrhovateľka uviedla, že s domnelým otcom mali

taký zvláštny vzťah. Ona bývala v podnájme a on za ňou chodieval denne. Stretávali sa niekedy v
novembri, decembri 2018, možno aj skôr. Predtým mala dlhodobý vzťah dvojročný, ktorý skončil vtedy,
keď otehotnela s O.. Avšak s týmto mužom už nespávala aspoň pol roka pred narodením maloletého.
Keď oznámila domnelému otcovi, že je tehotná, on povedal, že nie je otcom. Nebol maloletého pozrieť
vôbec, iba raz v pôrodnici.

6. Na pojednávaním konanom dňa 21.11.2019 domnelý otec uviedol, že pripúšťa, že môže byť otcom
maloletého, ale nie je si istý, nakoľko keď chodil k navrhovateľke našiel ju aj s inými mužmi.

7. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, a to znalkyňou z odboru genetika, odvetvie analýza DNA,

ktorá vypracovala znalecký posudok č. 15/2020, z výsledkov ktorého vyplýva, že otcovstvo O. S.,J..
XX.XX.XXXX, voči maloletému O. A.Š., J.. XX.XX.XXXX, možno považovať za prakticky dokázané s
pravdepodobnosťou 99,999999982 %.

8. Na pojednávaní konanom dňa 30.07.2020 účastníci konania uviedli, že sa vedia dohodnúť ohľadne

úpravy práv a povinností k maloletému Damiánovi, tak, že by domnelý otec platil na malého výživné
od narodenia vo výške 100 € mesačne, tiež sa vedia dohodnúť aj na styku s maloletým, a to tri krát
do týždňa - pondelok, streda, sobota od 15.-17. hod. Zároveň navrhovateľka súhlasila so splácaním
zameškaného výživného splátkami po 50 €.

9. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

10. Podľa § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za

otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa
menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

11. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), s konaním o určenie otcovstva
je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

12.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť ak sa
zmenia pomery.

19. Určenie otcovstva sa v zákone o rodine opiera o tri domnienky otcovstva, ktoré sú vyvrátiteľné:
1. domnienka otcovstva svedčiaca manželovi matky, 2. domnienka svedčiaca mužovi, ktorý spolu s
matkou súhlasne vyhlási, že je otcom dieťaťa a 3. domnienka otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý s
matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako
300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Poradie uplatnenia domnienok je fixné. Pokiaľ

sa uplatní prvá je vylúčená aplikácia druhej až do doby, kým sa nebude prvá právoplatne zapretá atď.
V danom prípade nedošlo k uznaniu otcovstva a ani k súhlasnému vyhláseniu. Otcovstvo súd určoval
na základe domnienky otcovstva svedčiacej mužovi, ktorý s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodnej
pre počatie dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania a výsledkov znaleckého posudku z odboru
genetika, ktorý potvrdil otcovstvo O. S.J., J.. XX.XX.XXXX, voči maloletému O. A., J.. XX.XX.XXXX, súd

preto otcovstvo k maloletému určil tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

20. Keďže s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností a o výžive mal. dieťaťa a rodičia maloletého sa ohľadne úpravy práv a povinnosti k mal. O.
dohodli, súd schválil rodičovskú dohodu, ktorá je podľa súdu v záujem maloletého, javí sa primeraná

veku a potrebám maloletého ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov.

21. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorý mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

22. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

23. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania bolo ustanovené znalecké dokazovanie, súd
zaviazal účastníkov na zaplatenie preddavkov na znalecké dokazovanie, ktoré však účastníci nezložili.
Súd preto zo štátnych prostriedkov musel zaplatiť znalkyni preddavok na znalečné a doplatok znaleckej

odmeny. Vzhľadom k uvedenému, nakoľko štátu v konaní vznikli trovy, súd priznal štátu voči účastníkom
konania nárok na náhradu trov konania, a to každému v polovici. O výške náhrady trov konania, súd
rozhodne samostatným uznesením.

25. O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok

na náhradu trov konania, nakoľko žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ich
náhradu v tomto konaní nemožno ani požadovať.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov,

nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.