Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 9, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/115/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817204332
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5817204332.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Bc. S. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y., P. XX/XX, právne zastúpený JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom so
sídlom K. XXX, proti žalovanej: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., S. XXX/XX, právne zastúpená JUDr.
Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom J., S. XXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

a o zaplatenie 17.600 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č.k. 2C/37/2017-155 zo dňa 7. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c
i a na ďalšie konanie.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. zostáva n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nachádzajúcejsavk.ú.H.E.zapísanejnaLVč.XXXX-rozostavanéhorodinnéhodomupostavenéhona
KN-C parcele č. 372/6, na základe späťvzatia žaloby zastavil (výrok I.). Žalovanú zaviazal k povinnosti
zaplatiť žalobcovi sumu 17.600 € s príslušným úrokom z omeškania titulom vrátenia poskytnutej pôžičky
podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka (výrok II.). Vo zvyšnej časti uplatneného nároku na vrátenie

poskytnutej pôžičky - v rozpore so zákonom uplatneného úroku z omeškania, žalobu ako nedôvodnú
zamietol (výrok III.). Stranám sporu v zmysle § 255 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov konania
nepriznal, vzhľadom na odlišný charakter prejednávanej veci (výrok IV.). Po poslednej zmene návrhu
žalobcu z 27.5.2019, o ktorej rozhodol uznesením v rozsahu, ako ju pripustil uznesením z 29.5.2019,
rozhodoval o nároku žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 17.600 € s príslušenstvom titulom
vrátenia pôžičky uzavretej dňa 24.9.2015 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. Na

základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalovaná potvrdila,
že so žalobcom uzatvorila písomnú zmluvu o pôžičke, avšak tvrdila, že žalobca jej v skutočnosti poskytol
pôžičku len vo výške 11.000 € a nie vo výške 17.600 €, ako je v zmluve uvedené. Vychádzal z obsahu
písomne uzatvorenej zmluvy, v ktorej žalovaná ako dlžníčka opakovane potvrdila prevzatie sumy 17.600
€ v hotovosti pri podpise zmluvy, na základe čoho dospel k záveru, že zmluva o pôžičke je platná.
Žalovaná žiadnym spôsobom nevysvetlila, z akého dôvodu žalobcovi v zmluve potvrdila, že jej požičiava

sumu 17.600 €, pričom v skutočnosti mal jej poskytnúť len 11.000 €. Žalovaná v priebehu konania sa
rôznym spôsobom vyjadrovala ohľadom splatenia pôžičky, na základe čoho jej obranu nepovažoval
za hodnovernú pri preukazovaní tvrdenia o vrátení pôžičky. Na základe uvedeného nepovažoval za
dôvodný návrh žalovanej na vypočutie svedkyne Q. Y., matky žalovanej, za účelom preukazovania
tvrdenia o vrátení pôžičky s prihliadnutím na skutočnosť, že tento návrh bol zo strany žalovanej podaný
procesne oneskorene.2.ProtirozsudkusúduprvejinštancievovýrokochII.aIV.podalavzákonomstanovenejlehoteodvolanie
žalovaná. Uviedla, že podania žalobcu z 18.1.2018, 15.11.2018 a z 27.5.2019 sú zmätočné, keď žalobca
na preukázanie svojich návrhov nepredložil žiadne dôkazy a ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz na

preukázanie tvrdení, že nároky, ktorých sa voči nej domáha, sú dôvodné. Všetky podania žalobcu
neobsahujú náležitosti podľa § 132 CSP. Zo strany súdu bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny
proces, keďže všetky uvedené procesné podania žalobcu jej súd doručil až na pojednávaní konanom
dňa 29.5.2019, čo je v rozpore s podmienkami uvedenými v § 142 a § 143 ods. 1 CSP. Žalobca
zmenený návrh na základe podania z 27.5.2019, ktorý jej bol doručený na pojednávaní dňa 29.5.2019,

žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil a nepripojil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení,
pričom bezprostredne po doručení zmeny žaloby na pojednávaní sa nemohla k tejto zmene pripraviť.
Naviac, žalobca sa osobne nezúčastnil ani jedného pojednávania nariadeného vo veci. Vychádzajúc z
podmienok uvedených v § 657 Občianskeho zákonníka, žalobca v konaní neprodukoval žiadny dôkaz,
ktorým by preukázal, že by ním tvrdenú sumu, ktorá mala byť predmetom zmluvy o pôžičke, skutočne
jej reálne aj odovzdal. Naviac, v zmysle bodu 4 zmluvy o pôžičke si dohodli splácanie pôžičky formou

splátok, na ktoré podmienky súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadal. Žalobca podal žalobu o
zaplatenie sumu 17.600 € až dňa 27.5.2019, ktorý návrh bol pripustený uznesením súdu z 29.5.2019,
na základe čoho došlo k premlčaniu práva žalobcu na vrátenie pôžičky v zmysle § 103 Občianskeho
zákonníka, z dôvodu čoho vznáša proti uvedenému nároku námietku premlčania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Uviedol, že pôvodne sa domáhal určenia vlastníckeho práva, ktoré však zmenil a predmetom
ďalšieho konania bola žaloba o zaplatenie sumy 17.600 € s príslušenstvom, z ktorého výsledku mal súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vychádzať.

4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie sa riadne
vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalovanej, pričom k spoplatneniu dlhu došlo výzvou žalovanej zo
dňa 13.9.2017. Namietal, že žalovaná vzniesla námietku premlčania až v odvolaní proti rozsudku súdu
prvej inštancie.

5. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu (vo výroku o trovách konania) považovala
rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas (§ 362 ods. 1
CSP) strany sporu, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP, § 355 ods. 2 v spojení § 357 písm. m/ CSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý v napadnutom výroku II. a v súvisiacom výroku
IV. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v rozsahu zrušenia mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III., odvolaním

nenapadnuté stranou sporu, zostáva nedotknutý.

7. Podľa 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

8.Podľa§132ods.2CSP,opísanierozhodujúcichskutočnostínemožnonahradiťodkazomnaoznačené
dôkazy.

9. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

10. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

11. Podľa § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich

skutočností tvrdených v žalobe.12. Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

13. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca (pôvodnou) žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 20.9.2017 sa domáhal určenia vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe rodinného
domu postavenej na KN-C parcele č. 672/6, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. H. E.. V priebehu ďalšieho
trvania sporu, žalobca podaniami z 16.1.2018, 12.11.2018 a 27.5.2019 tak, ako je to uvedené aj v

bodoch 2 až 7 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, niekoľkokrát menil podanú žalobu, keď
na základe posledného podania z 27.5.2019 sa už nedomáhal určenia vlastníckeho práva v zmysle
pôvodne podanej žaloby, domáhal sa uplatnenia splnenia povinnosti žalovanou na peňažné plnenie
s tým, že súd prvej inštancie v časti návrh žalobcu na zmenu žaloby zamietol (bod 6 odôvodnenia),
pričom na pojednávaní dňa 29.5.2019 pripustil zmenu žaloby v rozsahu na uloženie povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 17.600 € s príslušenstvom z dôvodu vrátenia tejto sumy titulom uzavretia zmluvy

o pôžičke zo dňa 24.9.2015.

14. V nadväznosti na vyššie uvedené, je potrebné súhlasiť s odvolacími námietkami žalovanej, že
po podaní pôvodnej žaloby na určenie vlastníckeho práva na základe ďalších podaní/podania z
27.5.2019 žalobcu, tieto podania/toto podanie neobsahuje náležitosti podľa § 132 CSP, teda pravdivé

a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Podľa teórie (Veľký komentár Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív, Civilný sporový poriadok k ustanoveniu § 132 CSP)
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samostatný základ žaloby. Žalobca
má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia,
z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby

nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré
sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v
žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v
takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po
skutkovej stránke.

15. Zo zápisnice o pojednávaní z 29.5.2019 vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu na
pripustenie zmeny návrhu žalobcu na základe podania z 27.5.2019 (č.l. 116 spisu) tak, že zmenu návrhu
o zaplatenie 22.578 € s príslušenstvom, a to titulom pôžičiek zo dňa 7.11.2014 vo výške 2500 €, zo
dňa 19.1.2015 vo výške 15.000 € a zo dňa 24.6.2015 vo výške 5.078,55 € zamietol a pripustil zmenu

žaloby vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu voči žalovanej ohľadom zaplatenia sumy 17.600 €
s príslušenstvom, a to titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. Po podaní návrhu na pripustenie zmeny petitu žaloby na základe
podania žalobcu z 27.5.2019, nie je zrejmý postup súdu prvej inštancie, ktorý by do dňa pojednávania
uvedené podanie žalovanej doručoval a nie je to zrejmé ani zo zápisnice o pojednávaní, keď zároveň

žalovaná bola súdom vyzvaná, aby sa k žalobe ohľadom uzatvorenia zmluvy o pôžičke z 24.9.2015
vyjadrila.

16. Teória k ustanoveniu § 142 ods. 1 CSP (vyššie citovaný Veľký komentár k Civilnému sporovému
poriadku) uvádza, že zákon ustanovuje, že súd by mal o zmene žaloby rozhodnúť spravidla na

pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Uvedený postup má zrejme sledovať hospodárnosť
konania. Je však potrebné prihliadať aj na práva žalovaného, ktorý sa so zmenenou žalobou oboznámi
len na pojednávaní a pokiaľ ide o zložitú zmenu, nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby
bezprostredne na pojednávaní na tento návrh reagoval. Ak žalovaný žiada primeraný čas na vyjadrenie
k zmene žaloby, je potrebné, v záujme práva na spravodlivý proces, aby súd pojednávanie odročil a

určil žalovanému primeranú lehotu na vyjadrenie. Možno preto odporučiť, že v prípade, ak má žalobca
v úmysle realizovať komplikovanejšiu zmenu žaloby, je hospodárnejšie urobiť písomným podaním, aby
sa mohol k nej vyjadriť žalovaný a súd jej (ne)pripustenie zvážiť. V týchto prípadoch je dôvodné a
hospodárne, aby súd o (ne)pripustení zmeny žaloby rozhodoval pred pojednávaní a rozhodnutie o
(ne)pripustení zmeny žaloby stranám doručoval spolu s predvolaním na pojednávanie, t.j. nie až na

pojednávaní. Dôvodom tohto postupu je, aby sa strany mohli na pojednávanie riadne pripraviť, najmä,
ak boli informované o tom (v závislosti od rozhodnutia o zmene žaloby), čo je predmetom sporu a čo
sa bude na pojednávaní prejednávať.17. Okolnosti uvádzané vyššie nastali aj v prejednávanej veci, keďže žalobca oproti pôvodnej žalobe (o
určenie vlastníckeho práva) sa domáhal vo vzťahu k žalovanej splnenia povinnosti na základe uzavretej
zmluvy o pôžičke, t.j. na základe diametrálne odlišných skutkových okolností, ako aj právneho posúdenia

veci. Žalobca v podaní z 27.5.2019 vo vzťahu k zmenenému návrhu na zaplatenie sumy 17.600 €
titulom zmluvy o pôžičke uviedol, že „žalovanej boli poskytnuté pôžičky na stavbu rodinného domu a
to: že sa jednalo o pôžičky zo dňa 7.11.2014 vo výške 2.500 €, zo dňa 19.1.2015 vo výške 15.000 €,
zo dňa 24.6.2015 vo výške 5.078,55 €“ (vo vzťahu k ktorým súd zmenu návrhu nepripustil) „a zo dňa
24.9.2015 v sume 17.600 €“ (zmluva o pôžičke, vo vzťahu k ktorej súd zmenu žaloby pripustil) a vo

vzťahu ktorej žiadne ďalšie skutkové tvrdenia žalobca neposkytol. Z hľadiska uvedeného, odvolací súd
dospel k záveru, že uvedeným postupom súdu prvej inštancie tým, že rozhodoval o žalobe - podaní,
ktoré neobsahovalo náležitosti uvedené v § 132 ods. 1 CSP a o zmene žaloby, o ktorej súd rozhodoval
v rozpore s podmienkami uvedenými v § 142 ods. 1 CSP, bolo porušené právo žalovanej na spravodlivý
proces. Preto bude povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci späť na ďalšie konanie postupovať
tak, aby podmienky vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach v súvislosti s riadnym podaním

žaloby a následným procesným postupom boli vo vzťahu k strane sporu (žalovanej) v plnej miere
naplnené.

18. Vo vzťahu k posudzovaniu zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie

dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo
konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou takejto dohody je okrem označenia zmluvných
strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky, z obsahu musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí), keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Pokiaľ k odovzdaniu peňazí

nedôjde, medzi zmluvnými právny vzťah z pôžičky nevznikne.

19. Pri posudzovaní otázky dôkazného bremena je zrejmé, že zmluva o pôžičke je v zmysle § 657
Občianskeho zákonníka tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ
aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny

vzťah z pôžičky nevznikne (k tomu porovnaj napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30. júna
2010 sp. zn. 3Cdo/325/2009), a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitosti
vôle) boli dané. Preto v takýchto prejednávaných veciach je pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o
pôžičkenevyhnutnézistiť,čidošlokjejposkytnutie-odovzdaniupeňazí.Skutočnosťposkytnutiapôžičky
v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca. V prípade, ak veriteľ uvedenú skutočnosť

preukáže, dochádza k presunu dôkazného bremena na dlžníka (žalovanú), že reálne poskytnutú sumu
veriteľovi vrátil.

20. Za nesprávne považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania,
pokiaľ aplikoval pri rozhodovaní ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. Pokiaľ žalobca na základe podanej

žaloby sa vo vzťahu k žalovanej domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vo vzťahu k ktorej
bolo konanie zastavené na základe späťvzatia žaloby, jedná sa o konanie so samostatným skutkovým
a právnym základom, vo vzťahu ktorému je potrebné posúdiť pomer úspechu samostatne. Konanie o
splnenie povinnosti (§ 137 písm. a/ CSP) je skutkovo a právne iným konaním, vo vzťahu ktorému bude
súdposudzovaťmieruúspechustránsporuvkonanísamostatnevrozhodnutí,ktorýmsakonanieskončí.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže v procesnom postupe súdu prvej inštancie pri
rozhodovaní o nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 17.600 € titulom poskytnutej
pôžičky došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces, z ktorého dôvodu je potrebné
považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné a nesprávne, odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutých výrokoch odvolaním žalovanej a v súvisiacom výroku o trovách konania
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).