Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/190/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712207078
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6712207078.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: V..
D. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX U., zastúpený: Advokátska kancelária UHAĽ
s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovanej: J. W., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, XXX XX F., zastúpená: JUDr. Ján Krnáč, advokát, Advokátska
kancelária so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, v konaní o určenie právnej neúčinnosti právneho
úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/99/2012 - 347 zo dňa 18.
októbra 2019 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o zamietnutí žaloby m en í tak, že určuje voči žalobcovi
právnu neúčinnosť darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom M. W., nar. XX. XX. XXXX, naposledy
bytom Q. XXXX/X, XXX XX F. a obdarovanou - žalovanou dňa 19. 04. 2010 vo forme notárskej zápisnice
č.NzXXXXX/XXXX,T.XXXXX/XXXXspísanejnaNotárskomúradenotárkyN..Z.I.sosídlomvoF.,ul.Y.
3, predmetom ktorej bol na základe darovania prevod spoluvlastníckeho podielu 1/2 k nehnuteľnostiam
vedeným Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, okres
F., obec F., katastrálne územie F., a to:

- k bytu č. X vo vchode č. X na X.poschodí bytového domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na parcele
X. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2;
- k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemkoch X. č.
XXXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXmXaX.č.XXXX/XX-zastavanéplochyanádvoria
o výmere XXX mX o veľkosti XXXX/XXXXX.

II. M. súdu prvej inštancie v závislom II. výroku o nároku na náhradu trov konania mení tak, že žalovaná
j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti

uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu podanú dňa XX.
XX. XXXX, ktorou sa domáhal voči nemu určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu - darovacej
zmluvy uzavretej medzi darcom M. W., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Q. XXXX/X, XXX XX F. a
obdarovanou - žalovanou dňa 19. 04. 2010 vo forme notárskej zápisnice č. Nz XXXXX/XXXX, T. XXXXX/
XXXXspísanejnaNotárskomúradenotárkyN..Z.I.sosídlomvoF.,ul.Y.X(ďalejaj„darovaciazmluva“),
predmetom ktorej bol na základe darovania prevod spoluvlastníckeho podielu X/X k nehnuteľnostiam

vedeným Okresným úradom F., katastrálny odbor, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, okres F.,
obec F., katastrálne územie F., a to:
- k bytu č. X vo vchode č. X na X.poschodí bytového domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na parcele
X. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2;- k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemkoch X. č.
XXXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXmXaX.č.XXXX/XX-zastavanéplochyanádvoria
o výmere XXX mX o veľkosti XXXX/XXXXX (I. výrok) a priznal žalovanej právo na náhradu trov konania

proti žalobcovi v rozsahu 100 % (II. výrok) (ďalej aj „spoluvlastnícky podiel k bytu“).

2. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že
rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/186/2000 - 18 zo dňa 08. 09. 2000, právoplatným 24. 10.
2000 uložil v danom konaní žalovanému M. W., nar. XX. XX. XXXX zaplatiť žalobcovi sumu 150 000,- Sk

spolusúrokomzomeškaniavovýške17%ročneztejtosumyod18.03.2000dozaplatenia.Pohľadávka
priznaná týmto rozhodnutím nebola dobrovoľne v lehote na plnenie zaplatená, vymáha sa v exekúcii
vedenej u súdnej exekútorky I.. J. O. pod č. EX XXXX/XX a na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. XXEr/
XXXX/XXXX. Súdnou exekútorkou bola vyčíslená predbežne vymáhaná pohľadávka sumou 18 522,01
Eur a predbežné trovy exekúcie sumou 16 524,71 Eur. V priebehu exekúcie bola na pohľadávku žalobcu
(oprávneného) vykonaná zo strany žalovaného (povinného) platba 6 500,- Eur.

3. Dlžník žalobcu M. W. (ďalej aj dlžník žalobcu“) a žalovaná vlastnili v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov (ďalej aj „BSM“) v čase nadobudnutia právoplatnosti daného rozsudku predmetný byt.
Vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu k bytu vo zvyšnej polovici bola jeho manželka - žalovaná.

4. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/462/2000 - 16 zo dňa 01. 02. 2001, právoplatným 30.
03. 2001 bolo zrušené BSM - dlžníka žalobcu a žalovanej z dôvodu získania oprávnenia dlžníka žalobcu
na podnikateľskú činnosť.

5. Dňa 15. 04. 2001 uzavreli dlžník žalobcu a žalovaná dohodu o vyporiadaní BSM, podľa ktorej mal byt

v celosti v dohodnutej cene 870 000,- Sk, ako aj hnuteľné veci patriace do BSM tam uvedené pripadnúť
do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá za zaviazala vyplatiť za to dlžníkovi žalobcu vyrovnací podiel
vo výške 300 000,- Sk do 7 dní od podpisu dohody. V článku IV. je uvedené, že účastníci dohody žiadajú
OÚ odbor katastra nehnuteľností Zvolen o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe tejto
dohody v prospech žalovanej, návrh na vklad vlastníckeho práva na základe tejto dohody o vyporiadaní

BSM však žiaden z nich do troch rokov od zrušenia (zániku) BSM nepodal. V dôsledku uvedeného
bolo po uplynutí troch rokov od zániku BSM v zmysle § 149 ods. 4 O. z. k predmetnému bytu v katastri
nehnuteľností zapísané podielové spoluvlastníctvo dlžníka žalobcu a žalovanej, každého v 1.

6. Dlžník žalobcu v čestnom prehlásení zo dňa 23. 11. 2013, žalovaná, ako aj ich spoločná dcéra J. W.

vo svojej výpovediach v konaní pred súdom prvej inštancie zhodne uviedli, že na kúpu bytu, pôvodne
rodičov žalovanej na základe zmluvy o prevode zo dňa 02. 04. 1998 boli použité prostriedky získané
výlučneapatriacevýlučnežalovanej.Vpôvodnerodičovskombytežiježalovanáodnarodenia.Žalovaná
a jej príbuzní v konaní zhodne tvrdili, že byt bol len formálne zapísaný do BSM.

7. Dňa 19. 04. 2010 darovacou zmluvou dlžník žalobcu daroval svoj spoluvlastnícky podiel k bytu
žalovanej - v tom čase ešte jeho manželke. Na základe darovacej zmluvy bol rozhodnutím vtedajšej
Správy katastra Zvolen č. V XXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX, právoplatným XX. XX. XXXX povolený vklad
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu pôvodne dlžníka žalobcu do katastra nehnuteľností v
prospech žalovanej.

8. Dňa 10. 05. 2010 Správa katastra F. v rámci rozhodovacieho procesu o návrhu na vklad vlastníckeho
práva na základe darovacej zmluvy vyzvala súdneho exekútora N.. C. Y., J. úrad so sídlom I. cesta XX,
H. H., na vyjadrenie sa k jeho upovedomeniu i začatí exekúcie, či proti nemu boli povinným - M. W.
podané námietky. Výzva bola doručená na vedomie dlžníkovi žalobcu dňa 13. 05. 2010 a žalovanej dňa

11. 05. 2010

9. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/196/2010 - 17 zo dňa 31. 01. 2011 bolo manželstvo
dlžníka žalobcu a žalovanej uzavreté dňa 08. 06. 1991 rozvedené.

10. Platobným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXRo/XXX/XXXX bola dlžníkovi žalobcu
uložená povinnosť zaplatiť inému veriteľovi U. Y. pohľadávku vo výške 26 600,- Eur s príslušenstvom.
V súvislosti s touto vymáhateľnou pohľadávkou podal veriteľ proti žalovanej na súde dňa 27. 05. 2010
odporovaciu žalobu, ktorú neskôr vzal späť z dôvodu úhrady pohľadávky v priebehu konania. Konanievedené na základe tejto žaloby na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. XXC/XX/XXXX bolo preto
uznesením č. k. XXC/XX/XXXX - 41 zo dňa 10. 11. 2010, právoplatným 02. 12. 2010 zastavené.

11. Z výpisov z LV č. XXXX zo dňa 22. XX. 2010, 20. 03. 2014, 24. 03. 2014 a 27. 06. 2014 vedeného
pre kat. územie Y. vyplýva, že v tom čase bol dlžník žalobcu výlučným vlastníkom parciel X. č. XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX, č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a č. XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2.

XX. Z výpisov z LV č. XXXX zo dňa 22. 09. 2010 a zo dňa 27. 06. 2014 vedeného pre kat. územie
F. vyplýva, že v tom čase bola parcela X. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX
evidovaná v spoluvlastníckom podiele X/XX v H. dlžníka žalobcu a žalovanej.

XX. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa XX. XX. XXXX vedeného pre kat. územie Y. vyplýva, že v tom čase
bol dlžník žalobcu výlučným vlastníkom parcely X. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere

XXX mX a dvojgaráže s dielňou súp. Č. XXX na nej stojacej, neskôr stavebne prekvalifikovanej na dom.

XX. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa XX. XX. XXXX vedeného pre kat. územie Y. vyplýva, že v tom čase
už bola výlučným vlastníkom parcely X. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a
stavby súp. č. XXX spoločnosť X-Q., s.r.o. so sídlom H. 6, H. H., V.: XX XXX XXX a titulom nadobudnutia

bola dohoda z apríla XXXX o ponechaní si dočasne prevedeného vlastníckeho práva na trvalé.

XX. Z výpisu z B. registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: G., vložka číslo: XXXXX/B zo dňa XX.
XX. XXXX vyplýva, že dlžník žalobcu bol spoločníkom a konateľom spoločnosti SK U. X. s.r.o., sídlom Y.
XX/B, H., V.: XX XXX XXX od roku 2011 do 12. 04. 2013. Základné imanie spoločnosti činilo 5 000,- Eur,

výsledkom hospodárenia za rok 2011 bola strata 1 515,- Eur, vlastné imanie spoločnosti: 3 485,- Eur.
Výsledkom hospodárenia za rok 2012 bola strata 21 477,- Eur, vlastné imanie spoločnosti: - 16 477,- Eur.

16. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica oddiel: Sro, vložka číslo XXXXX/
S zo dňa 11. 02. 2019 vyplýva, že dlžník žalobcu bol spoločníkom a konateľom spoločnosti L. s.r.o., so

sídlom X. na štadión XX, H. H., V.: XX XXX XXX v období od 30. 10. 2009 do 27. 04. 2010.

17. Dňa 28. 11. 2013 dlžník žalobcu zomrel. Uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. XXD/XXX/XXXX -
XX zo dňa XX. XX. XXXX, právoplatným XX. XX. XXXX bolo dedičské konanie po poručiteľovi - dlžníkovi
žalobcu zastavené pre nemajetnosť.

18. V dodatočnom dedičskom konaní začatom na podnet žalobcu na prejednanie novoobjaveného
majetku po jeho dlžníkovi bola uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 5D/64/2014 - 176 zo dňa 17. 02.
2016, právoplatným 10. 03. 2016 určená všeobecná hodnota majetku poručiteľa 5 398,13 Eur, výška
dlhov 35 075,09 Eur, čistá hodnota predĺženého dedičstva - 29 676,96 Eur. Uznesením Okresného

súdu Zvolen č. k. XD/XX/XXXX - 201 zo dňa 26. 07. 2016, právoplatným 13. 09. 2016 bola nariadená
likvidácia dedičstva. Uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. XD/XX/XXXX - 258 zo dňa 04. 07. 2017,
právoplatným 02. 08. 2017 bola vykoná likvidácia dedičstva predajom nehnuteľností: parcely CKN č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX v spoluvlastníckom podiele X/XX, evidovanej
na LV č. XXXX, kat. územie F. v hodnote XXX,- J. žalovanej a parciel X. č. XXX/X - zastavané plochy

a nádvoria o výmere XXX mX, č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XX m2, evidované na LV č. XXXX, kat. územie Y. v hodnote X XXX,- J. spoločnosti
J., s.r.o., so sídlom Za I. XXX/XX, G. U., V.: XX XXX XXX. Uznesením Okresného súdu Zvolen č. k.
XD/XX/XXXX - 275 zo dňa 16 11. 2017, právoplatným 14. 03. 2018 bola z výťažku zo speňaženia
majetku nariadenáúhradatýchtopohľadávok:trovdedičskéhokonaniavovýške99,60Eurapohľadávky

Daňového úradu Banská Bystrica v rozsahu 5 219,40 Eur. Napriek prihláseniu pohľadávky žalobcu do
dedičského konania táto v rámci likvidácie predĺženého dedičstva uspokojená nebola, nakoľko výťažok
zo speňaženia majetku poručiteľa nestačil ani na úhradu celej pohľadávky Daňového úradu Banská
Bystrica.

19. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 42a ods.
1 a 2, 42b ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj O. z.“) za to, že žalobca podal
odporovaciu žalobu v zákonnej trojročnej lehote proti manželke jeho dlžníka, ktorá je blízkou osobou vovzťahu k dlžníkovi, voči ktorému mal právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Súd prvej inštancie však
považoval žalobu za nedôvodnú z viacerých nasledovných dôvodov:

20. V prvom rade sa súd prvej inštancie prejudiciálne zaberal vlastníctvom k bytu. Na základe výpovedí
žalovanej a jej dcéry a čestného prehlásenia dlžníka žalobcu - bývalého manžela žalovanej si osvojil
obranu žalovanej v konaní, že predmetný byt bol len formálne zapísaný do režimu BSM. Podporne
poukázal na dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 15. 04. 2001, konkrétne dojednanie, že byt pripadne
žalovanej. Súd prvej inštancie považoval zhodne so žalovanou darovaciu zmluvu len za zavŕšenie

predchádzajúcich dojednaní, v zmysle ktorých sa vlastníčkou, aj formálne zapísanou v katastri k
predmetnému bytu mala stať žalovaná. Súd prvej inštancie prevzal obranu žalovanej, že táto konala
pri uzatváraní darovacej zmluvy dobromyseľne, napĺňal sa ňou proces vyporiadania BSM, mala za to,
že s takýmto zámerom koná aj jej bývalý manžel. Nemohla s nejakou starostlivosťou poznať úmysel
dlžníka. V konaní nič také zistené a preukázané nebolo. Žalovaná darovaciu zmluvu uzatvárala s čistými
pohnútkami, dobromyseľne, nikdy nebola trestaná, nikdy nebola priestupkovo riešená, nikdy s ňou nebol

vedený civilný spor, v ktorom kde by vystupovala v pozícii nejakého dlžníka. Je obyčajnou, slušnou,
zodpovednou ženou, ktorá si plní všetky povinnosti. Nemala ako vedieť o nejakom dlhu jej bývalého
manžela, ten jej o tom nepovedal, toto manželstvo bolo formálne, nestretávali sa, nevideli, neexistoval
nejaký centrálny register dlhov alebo centrálny register exekučných konaní, aby sa uistila, že dispozičné
právo jej manžela je obmedzené, limitované a podobne. V rámci možností si overila túto situáciu a keď

zistila, že ten úkon je plne v súlade s právnym poriadkom rozhodla sa uzatvoriť predmetnú darovaciu
zmluvu. Z uvedených úvah súdu prvej inštancie možno vyvodiť, že nepovažoval byt za majetok dlžníka
žalobcu a podporne že druhá strana - žalovaná ako jeho blízka osoba nemohla v čase uzavretia
darovacej zmluvy poznať ani pri náležitej starostlivosti úmysel dlžníka žalobcu ukrátiť svojho veriteľa -
žalobcu, nie sú teda splnené podmienky úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu.

21. Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že realizáciou darovacej zmluvy nedošlo ku kvalifikovanému
zmenšeniu majetku dlžníka. Mal totiž za preukázané, že dlžník žalobcu v rozhodnej dobe 19. 04.
2010 disponoval iným rozsiahlym majetkom, z ktorého mohol byť uspokojený nárok, resp. pohľadávka
žalobcu, nakoľko vlastnil parcely X. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Y.,

tieto nehnuteľnosti tvorili aj aktíva v rámci súpisu majetku po nebohom dlžníkovi. Ďalej vlastnil parcelu
X. č. XXX/X, na ktorej sa nachádzala dvojgaráž s dielňou súp č. XXX, zapísané na LV č. XXXX.
Túto nehnuteľnosť vlastnil dlžník nielen v rozhodnej dobe, ale aj neskôr a potom bol prevod tejto
nehnuteľnosti dlžníkom odporovaný až v roku XXXX. Ďalej dlžník žalobcu vlastnil obchodné podiely
v spoločnostiach K. trade a L. s.r.o., v ktorých vystupoval ako spoločník, pôsobil aj ako živnostník

prevádzkujúci rôzne pohostinské zariadenia. Podľa súdu prvej inštancie disponoval aj dostatočnými
finančnými prostriedkami, keď ešte v roku 2011 zakladal novú obchodnú spoločnosť SK U. X. s vkladom
spoločníka vo výške 5 000,- Eur a v tejto spoločnosti pôsobil až do roku 2013. Podľa súdu prvej inštancie
o tom, že dlžník ýžalobcu disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami v roku 2010, svedčí aj
obsah spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 26Ro/161/2009 v spojení so spisom sp. zn. 13C/90/2010. V

týchto konaniach žalobca (súd prvej inštancie mal zrejme na mysli dlžníka žalobcu) vyrovnal pohľadávku
vo výške 26 600,- Eur s príslušenstvom. Žalovaná nevedela o tomto dlhu, ani o dlhu v konaní sp. zn.
26Ro/161/2009 a produkovala identické skutočnosti týkajúce sa zrušenia BSM, vysporiadania BSM, súd
prvej inštancie ju nepovažoval za nehodnovernú, či produkujúcu v konaní protirečivé tvrdenia, ako to
tvrdil žalobca.

22. Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že ďalším predpokladom pre úspešnú odporovaciu žalobu
je možnosť uplatniť vymáhateľnú pohľadávku voči existujúcemu subjektu s príslušnou subjektivitou a
spôsobilosťou. Dlžník žalobcu v tomto prípade zomrel bez právneho nástupcu, na druhej strane súd
prvej inštancie uviedol, že v pozícii právneho nástupcu je štát. Podľa názoru súdu prvej inštancie v

dôsledku úmrtia dlžníka nemožno hovoriť o vymáhateľnej pohľadávke, preto nie sú splnené podmienky
pre odporovateľnosť akéhokoľvek právneho úkonu, ani predmetnej darovacej zmluvy. V dôsledku úmrtia
dlžníka je neprípustné a nezákonné aj akékoľvek exekučné konanie, ktoré sa viedlo alebo vedie voči
osobe dlžníka, ktorý zomrel.

23. Napokon bol súd prvej inštancie s prihliadnutím na okolnosť, že podľa žalobcu je predmetom
exekúcie už len príslušenstvo, nie samotná pohľadávka, ktoré malo vzniknúť zo vzťahu medzi žalobcom
anebohýmdlžníkomnázoru,žebysamalaobligatórneposudzovaťajmorálnarovinaohľadneexistencie
úrokov a ich výšky a to aj v rámci exekučného konania. Z dokladu o platbe 6 500,- Eur vykonanejdlžníkomvprospechžalobcuniejezrejmé,čibolazapočítanánaistinualebonaúrok.Súdprvejinštancie
mal za to, že v prípade neexistencie nejakej dohody rieši (zrejme zákon - poznámka odvolacieho súdu)
otázku tzv. prednosti, t. j. úhrada bez bližšej špecifikácie má byť započítaná prednostne na úrok, alebo

na istinu.

24. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedené uzavrel, že neboli naplnené zákonné podmienky
odporovateľnostiprávnehoúkonu-darovacejzmluvyzodňa19.04.2010,pretožespoluvlastníckypodiel
k bytu mal patriť do výlučného vlastníctva žalovanej, žalovaná postupovala s náležitou starostlivosťou,

nedošlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu a napokon tento zomrel, neexistuje tak
vymáhateľná pohľadávka.

25. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“) vzhľadom na plný úspech žalovanej v spore.

26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f)
a h) C. s. p. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Žalobca videl porušenie práva na spravodlivý proces v nedostatočnom odôvodnení napadnuté
rozhodnutia, nevysporiadaní sa s argumentmi žalobcu a nekritickom prevzatí argumentácie žalovanej
pokiaľ ide o ustálenie režimu vlastníctva k bytu, resp. spoluvlastníckeho podielu k bytu, odôvodnenie

náležitej starostlivosti blízkej osoby, kvalifikovaného nezmenšenia majetku dlžníka žalobcu, vplyv úmrtia
dlžníka na existenciu pohľadávky veriteľa a vplyv platby 6 500,- Eur a jej započítania na úhradu dlhu
v exekúcii.

28. Žalobca súdu prvej inštancie v prvom rade vyčítal, že súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil,

aký bol nadobúdací titul vlastníckeho práva žalovanej k bytu, či ho nadobudla do výlučného vlastníctva
na základe zmluvy o prevode vlastníctva z roku 1998, alebo na základe dohody o vyporiadaní BSM z
roku 2001, alebo na základe darovacej zmluvy z roku 2010, pričom jednotlivé tituly nadobudnutia sa
navzájom vylučujú. Práve v argumentácii žalovanej ohľadne titulu nadobudnutia vlastníctva k bytu, resp.
spoluvlastníckeho podielu k nemu videl žalobca protirečivosť a účelovosť tvrdení žalovanej. Žalobca už v

konanípredsúdomprvejinštancieprezentovalnázor,žeakbytotižbolažalovanánadobudlabytvcelosti
do vlastníctva už v roku 1998, nebol by patril do BSM, a ak by bola o tom žalovaná presvedčená, nebol
by dôvod ho vyporiadavať dohodou v roku 2001. Ak by bol byt predsa len patril do BSM a bol by právne
účinným spôsobom vyporiadaný dohodou z roku 2001, nebol by dôvod na uzatvorenie darovacej zmluvy
v roku 2010. Žalovaná však sama v návrhu na záznam zo dňa 12. 04. 2010 (pred uzvaretím darovacej

zmluvy dňa 19. 04. 2010) sama prehlásila, že k vyporiadaniu BSM dohodou v zákonnej trojročnej lehote
nedošlo. Súd prvej inštancie na argumentáciu žalobcu v odôvodnení rozsudku nereagoval.

29.Pokiaľidesúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstavaprávneposúdenieveci,žalobcamalzato,že
nadobudnutiebytudovýlučnéhovlastníctvažalovanejzmluvouoprevodevlastníctvazroku1998nebolo

v konaní dostatočne preukázané. Žalovaná v konaní nepreukázala pôvod jej výlučných prostriedkov,
z ktorých mala byt nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva. Podľa tvrdenia žalovanej ich mala
nadobudnúť zo zmluvy, ktorej nebola účastníčkou a rozporná bola aj výpoveď svedkyne R., ktorá na
jednej strane prehlásila, že žalovaná nadobudla byt z vlastných prostriedkov a na druhej strane uviedla,
že M. W. sa v roku 2010 odsťahoval a prehlásil, že byt necháva dcére „aby ho zdedila“. Iné dôkazy, napr.

doklad o úhrade kúpnej ceny z vlastných prostriedkov žalovanej v konaní produkované neboli. Tvrdenia
žalovanej o nadobudnutí bytu do výlučného vlastníctva označil za nevierohodné aj vzhľadom na obsahu
dohody o vyporiadaní BSM, podľa ktorej mal majetok tam uvedený a získaný žalovanou (byt a hnuteľné
veci) dosahovať hodnotu 881 487,- Sk, pričom vyrovnací podiel dlžníka žalobcu činil 300 000,- Sk, čo
je nepomer a nelogické, ak na byt už predtým žalovaná vynaložila vlastné prostriedky, a teda z hodnoty

bytu by ho už nemala vyplácať (čo malo byť podľa žalovanej potom aj dôvodom neskoršieho uzavretia
len darovacej zmluvy a nie zmluvy kúpnej).30. Súd prvej inštancie sa navyše nijako nevysporiadal s poukazom žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1461/2006, podľa ktorého a rozhodnutí tam uvedených, aj ak je
nadobudnutý majetok z majetku vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ak na zmluve sú uvedení

obaja, teda prejavujú vôľu nadobudnúť tento majetok do svojho BSM, stáva sa tento nadobúdaný
majetok súčasťou BSM manželov bez ohľadu na to, z akých zdrojov bol nadobudnutý.

31. S poukazom na ust. § 149a O. z., podľa ktorého pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení
§ 143 a 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do

katastra, ust. § 149 ods. 4 O. z., ako aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
5Sp/9/2016 zo dňa 31. 05. 2017 mal žalobca za to, že ani dohoda o vyporiadaní BSM ako nadobúdací
titul vlastníctva k bytu žalovanou neobstojí, nakoľko nepodaním návrhu na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej na základe takejto dohody do troch rokov od zániku
BSM, táto nenadobudla účinnosť (v zmysle jej vecnoprávnych účinkov) a neskôr už ani nemohla,
nakoľko nastali účinky zákonného vyporiadania nehnuteľnosti - nadobudnutia bytu do podielového

spoluvlastníctva dlžníka žalobcu a žalovanej v rovnakých podieloch. Vzhľadom na uvedené súdom prvej
inštancie konštatované dovŕšenie procesu vyporiadania BSM darovacou zmluvou označil žalobca za
odporujúce zákonu a súdnej praxi.

32. Pokiaľ ide o tvrdenia súdu prvej inštancie, z ktorých vyvodil záver o náležitej starostlivosti žalovanej

priuzatváranídarovacejzmluvyžalobcapoukázalnato,žeideoskorodoslovnýprepisprednesuprávnej
zástupkyne žalovanej na pojednávaní zo dňa 20. 09. 2019 uvedeného v zápisnici. Podľa žalobcu sa
jedná o nepreskúmateľné a neodôvodené proklamačné tvrdenia v prospech žalovanej, nie je vôbec
zrejmé, na základe akých skutočností a tvrdení došiel súd k takému radikálne pozitívnemu postoju k
žalovanej aj vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na právnu argumentáciu použitú doteraz v konaní a nie

je vôbec zrejmé, prečo takéto pozitívne opisy žalovanej súd prvej inštancie považoval z právnej stránky
prejednávanej veci za relevantné. Súd prvej inštancie nevysvetlil, na základe akých dôkazov dospel ku
konštatovaniu, že žalovaná nemala ako vedieť o nejakom dlhu svojho manžela, že nemala možnosť
vedieť, že dispozičné právo jej manžela je obmedzené a už vôbec súd neuvádza, ako dospel k záveru
že žalovaná si overila túto situáciu a keď zistila, že ten úkon je plne v súlade s právnym poriadkom

rozhodla sa uzatvoriť predmetnú darovaciu zmluvu. Takto závažné zistenia bez náležitého odôvodnenia
zakladajú nepreskúmateľnosť aj tejto časti rozhodnutia. Žalobca s odkazom na ust. § 42a ods. 2 O. z.
poukázal na to, že znalosť ukracovacieho úmyslu dlžníka blízkou osobou sa zo zákona predpokladá a na
nej spočíva dôkazné bremeno ohľadom preukázania neznalosti ukracovacieho úmyslu dlžníka konaní.
Podľa žalobcu žalovaná toto dôkazné bremeno zákonom prenesené na ňu neuniesla, keď nepredložila a

ani nenavrhla žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že úmysel svojho manžela ani pri náležitej
starostlivosti nepoznala. Tvrdenia žalovanej, že o svojom manželovi nič nevedela a následne od neho
prijala dar vo forme polovice bytu, nie je podľa názoru žalobcu možné považovať za kritérium splnenia
povinnosti náležitej starostlivosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Obdo 4/2016: (uverejnené pod R 67/2017), na ktoré poukázal už v konaní pred súdom

prvej inštancie, v ktorom sa okrem iného uvádza, že z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia
náležitejstarostlivostizostranyblízkejosobydlžníka,nemôžeodkaznavzájomnúdôverumedziblízkymi
osobami nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej strany preukázať vynaloženie určitých konkrétnych
úkonov náležitej starostlivosti tak, ako to predpokladá ust. § 42a O. z....Obranu žalovanej, odôvodnenú
len dôverným vzťahom k otcovi a skutočnosťou, že ak by sa aj na niečo svojho otca spýtala, tak by sa

nič nedozvedela, nie je možné v zmysle § 42a O. z. považovať za úspešnú obranu proti odporovaniu
právnemu úkonu uzavretému s otcom žalovanej. Zákon u nej ako blízkej osoby totiž v tomto prípade
vedomosť úmyslu ukrátiť veriteľa predpokladá a na úspešnú obranu proti odporovateľnosti vyžaduje
vynaloženie náležitej starostlivosti na poznanie tohto úmyslu. Pri akceptácii takejto obrany spočívajúcej v
odkazovaní na dôveru medzi konajúcimi blízkymi osobami, by inštitút odporovateľnosti právnych úkonov

v prípade blízkych osôb stratil na význame, pretože dôvera je vo všeobecnosti skôr obvyklým znakom
vzťahu blízkych osôb. Na ubránenie sa odporovateľnosti preto musí blízka osoba preukázať vyvinutie
takej činnosti (aktivity), pri ktorej mala náležitú snahu zistiť, či prevádzajúci nemá veriteľa, a či uvedeným
úkonom sa nesnaží ho ukrátiť.“ Taktiež poukázal na obdobné závery v judikatúre Najvyššieho súdu
Českej republiky.

33. Podľa žalobcu súd prvej inštancie úplne v rozpore s ustálenou judikatúrou akceptoval len vyjadrenia
žalovanej, že o ničom nevedela. Žalovaná pritom mala uniesť dôkazné bremeno preukázania aktívnych
úkonov náležitej starostlivosti, čo sa jej nepodarilo. Výpovede žalovanej a svedkov v konaní pred súdomprvej inštancie o tom, že vzťahy medzi manželmi boli zlé už pred uzavretím darovacej zmluvy, že sa
bývalý manžel odsťahoval, že podnikal, svedčili podľa žalobcu o potrebe vynaložiť viac ako bežnú
starostlivosť zo strany žalovanej, či určitým právnym úkonom (napr. darovacou zmluvou) bývalý manžel

nechce ukrátiť svojich veriteľov. Ani k tejto argumentácii žalobcu sa súd prvej inštancie vôbec nevyjadril.

34. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že darovacou zmluvou nedošlo ku
kvalifikovanému zmenšeniu majetku jeho dlžníka, nakoľko mal dostatok iného majetku, či financií,
z ktorých mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Zopakoval svoju argumentáciu v konaní pred

súdom prvej inštancie (s ktorou sa súd prvej inštancie taktiež nevysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozsudku). K možnosti uspokojiť sa z parciel X. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X evidovaných na LV č. XXXX pre
k.ú.Y.azparcelyX.č.XXX/Xadvojgarážesdielňounanejstojacej,evidovanýchnaLVč.XXXXprek.ú.
Y. žalobcauviedol,ževčaseúčinnostidarovacejzmluvy(07.12.2010)bolitietonehnuteľnosti zaťažené
viacerými prednostnými exekučnými záložnými právami zriadenými pred exekučným záložným právom
zriadeným v prospech pohľadávky žalobcu, preto po ich výkone sa žalobca nemal objektívne z čoho

uspokojiť. Aj z exekučného spisu vedeného u súdnej exekútorky I.. J. O. pod sp. zn. EX XXXX/XXXX,
ako aj dedičského spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. XD/XX/XXXX je zrejmé, že tieto nehnuteľnosti
vôbec nepostačili ani na uspokojenie iných veriteľov dlžníka žalobcu majúcich pred ním prednosť. Z
výsledkov daného dedičského konania je zjavné, že pri hodnote aktív 5 398,13 Eur a pasív XX 075,09
Eur boli uspokojené z výťažku zo speňaženia jediného majetku dlžníka žalobcu iné jeho dlhy a žalobca

neobdŕžal žiadnu čiastku. Je teda evidentné, že ani súdna exekútorka pri všetkej snahe pohľadávku
žalobcu vymôcť nemohla. Podľa žalobcu je potom nepochopiteľné, ako ho môže bez ďalšieho súd
prvej inštancie odkazovať na uspokojenie sa z uvedených nehnuteľností, keď sám súd na pojednávaní
oboznámil s uznesením, ktoré jasne preukazuje, že z týchto nehnuteľností žalobca uspokojený nebol.

35. Pokiaľ ide o účasť dlžníka žalobcu v spoločnosti L. s.r.o. táto zanikla 27. 04. 2010, kým vecno-právny
účinok darovacej zmluvy nastal až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech
žalovanej dňa 07. 12. 2010. Preto nebolo možné uspokojiť sa a viesť exekúciu na obchodný podiel,
ktorý už dlžníkovi nepatril.

36. K účasti dlžníka žalobcu v obchodnej spoločnosti SK U. X., s.r.o. žalobca uviedol, že aj keď
v nej bol jeho dlžník spoločníkom až do roku 2013, jeho obchodný podiel bol neobchodovateľný
a nevydražiteľný, pretože pri dražbe obchodného podielu je najnižším podaním hodnota podielu
spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti, de facto vlastnom imaní spoločnosti a v roku 2011
bol výsledok hospodárenia spoločnosti -1 515,- Eur a vlastné imanie tvorilo 3 485,- Eur. Účasťou na

tejto spoločnosti v roku 2011 teda nedošlo k zhodnoteniu majetku dlžníka, ale k jeho ďalšiemu zníženiu
a ďalšiemu ohrozeniu pohľadávky žalobcu. V roku 2012 došlo k strate spoločnosti vo výške -21.477,-
Eur a vlastné imanie dosiahlo hodnotu - 16.477,- Eur. V konaní teda vyšli najavo skutočnosti, ktoré
preukazovali neschopnosť dlžníka uspokojiť pohľadávku žalobcu aj z tohto obchodného podielu. Ani s
touto argumentáciou sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

37. Pokiaľ ide o finančné prostriedky dlžníka vo výške 26 600,- Eur, žalobca uviedol, že z týchto bola
uspokojená pohľadávka iného veriteľa vymáhaná exekučne u súdneho exekútora N.. Y., nemohla byť
teda z nich už uspokojená pohľadávka žalobcu. Pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka je nutné

prihliadať nielen na aktíva, ale aj na pasíva dlžníka, najmä ak má viacero dlhov. Žalobca poukázal na
to, že v rovnaký deň, ako bolo N.. Y. vydané poverenie na vykonanie exekúcie, došlo zároveň k podpisu
odporovanej darovacej zmluvy a okamžite tiež k podaniu návrhu na vklad tejto zmluvy do katastra
nehnuteľností. Úhrada sumy 26 600,- Eur nastala následne, až keď Správa katastra F. vyzvala dlžníka
na vyjadrenie sa k upovedomeniu o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti EX XXX/XX-I, na základe

ktorého prerušila vkladové konanie. Dlžník teda účelovo hradil tú exekúciu, kde mu hrozilo najväčšie
riziko a ktorá začala ako prvá.

38. Aj v týchto súvislostiach žalobca napádal dobromyseľnosť a náležitú starostlivosť zo strany
žalovanej. Mal za to, že vedomosť a starostlivosť žalovanej bolo potrebné skúmať ku dňu účinnosti

odporovaného právneho úkonu, t.j. ku dňu 07. 12. 2010. Vyvodzoval to z rozhodnutia T. súdu ČR sp. zn.
31Cdo/619/2000, či B. súd U. sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Až vkladom nastáva skutočnosť prevodu majetku
dlžníka do vlastníctva inej osoby a až vkladom nastáva moment odporovateľnosti právneho úkonu. Nie
je totiž podľa žalobcu logicky možné požadovať po veriteľovi, aby odporoval úkonu, ktorý nie je účinný,alebo účinný ani nikdy nebude a teda na základe ktorého ani k skutočnej zmene vlastníctva nedôjde.
Takistosiveriteľaninemusíbyťtakéhotoúkonuvedomý,najmäpokiaľjemedzidvomaosobamiuzavretá
kúpna zmluva k nehnuteľnosti, kde nebude podaný návrh na vklad do katastra. V tom čase už žalovaná

jednoznačne dobromyseľná, resp. náležite starostlivá byť nemohla, pretože tomu by zodpovedal postup
spočívajúci napr. v odstúpení od darovacej zmluvy v dôsledku jej uvedenia do omylu dlžníkom ohľadne
jeho zadlženosti, o ktorej sa mohla dozvedieť potom, čo nebol vykonaný zápis jej vlastníckeho práva
k darovanej nehnuteľnosti na základe prerušenia vkladového konania pre exekúciu dlžníka. Následne
mohla toto oznámiť správe katastra, aby táto nevykonala vklad a tak mohla s náležitou starostlivosťou

zabrániť ukráteniu veriteľa dlžníka. Žalovaná sa tak však nezachovala a aj potom, ako sa dozvedela
o dlhoch dlžníka a pred účinnosťou darovacej zmluvy nič nepodnikla a ukráteniu veriteľa nezabránila.
Rýdzo pozitívne hodnotenie žalovanej ohľadom jej nevedomosti a hodnovernosti zo strany súdu prvej
inštancie preto žalobca považoval za nepodložené.

39. Za nezrozumiteľnú a nepreskúmateľnú považoval žalobca aj časť odôvodnenia rozsudku súdu prvej

inštancie o vplyve úmrtia dlžníka na existenciu pohľadávky veriteľa. Podľa žalobcu súd prvej inštancie
nezrozumiteľne zmiešava otázku právneho nástupníctva s otázkou odporovateľnosti právnemu úkonu.
Odporovateľný právny úkon predsa dlžník vykonal v čase, keď žil, tento právny úkon existuje aj po
smrti dlžníka, automaticky nezaniká s poukazom na ust § 579 ods. 1 O . z. Podľa názoru žalobcu
o právnom nástupníctve v súvislosti s odporovateľnosťou právnemu úkonu nemá význam uvažovať,

pretože zmyslom uvedeného právneho inštitúti je dosiahnuť uspokojenie z majetku, ktorý ušiel, nebol
teda v čase smrti dlžníka už jeho majetkom, ale majetkom inej osoby - žalovanej. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX odvolávajúce sa
na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XX X. XXX/XXXX z XX. XX. XXXX, z ktorého záverov
vyplýva, že je ústavne akceptovateľný, udržateľný právny názor, podľa ktorého v prípade, ak súd

právoplatným rozhodnutím určil právnu neúčinnosť odporovaného právneho úkonu voči veriteľovi,
možno viesť exekúciu priamo proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech (aj keď
nie je dlžníkom z exekučného titulu) a v danej exekúcii sa uspokojiť z majetku, ktorý odporovateľným
právnym úkonom ušiel z dlžníkovho majetku. Z uvedeného žalobca vyvodil, že že otázka smrti dlžníka,
resp. právneho nástupníctva vo vzťahu k odporovacej žalobe na podiel na nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalovanej je irelevantná, pretože nakoniec bude exekúcia vedená proti žalovanej ako povinnej, a pri
žalovanej ide o existujúci subjekt.

40. Závery súdu prvej inštancie týkajúce sa čiastočnej úhrady pohľadávky žalobcu vo výške 6 500,-
Eur, poukaz na morálnu rovinu a v tejto súvislosti úvahy o tom, na akú časť pohľadávky (istinu,

či príslušenstvo) mala byť táto úhrada započítaná považoval žalobca za najmenej zrozumiteľné. V
priebehu celého konania sa neriešila otázka započítania akejkoľvek platby na istinu alebo príslušenstvo
pohľadávky. V tejto časti považoval rozhodnutie za prekvapivé, nakoľko súd prvej inštancie vopred
neupozornil strany sporu, že sa uvedenou otázkou mieni zaoberať, nebolo teda možné v konaní pred
súdom prvej inštancie na závery súdu reagovať a nezrozumiteľnosť týchto záverov spôsobuje aj úplnú

nemožnosť žalobcu preskúmať závery súdu prvej inštancie a sformulovať proti nim odvolaciu obranu.
Otázka vymáhateľnej pohľadávky bola podľa žalobcu vyriešená už súdnym rozhodnutím, na základe
ktorého sa vedie exekúcia u súdnej exekútorky Mgr. O.. Podľa žalobcu zo spisového materálu je zrejmé,
že suma 6 500,- Eur nedosahuje ani výšku jeho pohľadávky, preto ju nikdy nemohla v celosti uspokojiť
a tak zabrániť ukráteniu veriteľa. Súd prvej inštancie nevymedzil morálnu rovinu, ktorú mal na mysli.

41. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

42. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

Prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne ozrejmila, že byt, darovanie spoluvlastníckeho
podielu ku ktorému bolo predmetom darovacej zmluvy užívali pôvodne jej rodičia ako nájomcovia,
po ich úmrtí ho užívala ako nájomníčka žalovaná, spolu s jej dcérou. Po uzavretí manželstva v roku
1990 sa do tohto bytu nasťahoval dlžník žalobcu. Dňa 02. 04. 1998 bola medzi mestom F. ako
vlastníkom a žalovanou a jej manželom M. W. uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva bytu v zmysle

zák. č. XXX/XXXX Z. z., pričom na úhradu kúpnej ceny boli použité peňažné prostriedky patriace
výhradne do výlučného vlastníctva žalovanej (získané z predaja pozemkov získaných po zomretej
matke). Preto žalovaná považoval zápis bývalého manžela na LV ako bezpodielového spoluvlastníka za
formálny, uviedla, že tento figuroval na zmluve len na základe výslovnej požiadavky mesta Zvolen. Svojepresvedčenie o výlučnom vlastníctve predmetného bytu podoprela poukazom na judikatúru, v zmysle
ktorej vec, ktorá bola získaná za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich
výlučne jednému z manželov (napríklad z peňazí, ktoré mal už v dobe pred uzavretím manželstva

alebo ktoré sám získal darovaním), sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo
výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto získal (napr. R XX/XXXX, s. 123, alebo rozsudok T. súdu ČR sp.
zn. XX X. XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX).
.
43.Naprelomerokov2009a2010sabývalýmanželžalovanejdefinitívneodsťahovalzoznačenéhobytu

a žalovaná mala možnosť s ním definitívne vysporiadať a urovnať všetky nedoriešené a otvorené vzťahy
a otázky, osobitne k označenému bytu zapísanému formálne v prospech podielového spoluvlastníctva
oboch manželov, a to s ohľadom na vyššie opísané skutkové okolnosti a záujmy dcéry. W. a prirodzeným
vyústením tohto snaženia bolo uzavretie darovacej zmluvy zo dňa 19. 04. 2010, ktoré riešenie sa javilo
ako najjednoduchšie zosúladenie skutkového a právneho stavu.

44. Žalovaná trvala na tom, že nemala možnosť predpokladať, či rozpoznať vadný kvalifikovaný
úmysel na strane jej bývalého manžela v súvislosti s uzavretím spornej darovacej zmluvy (takýto
úmysel bývalého manžela ukrátiť svojho veriteľa nebol v konaní ani preukázaný). Žalovaná žiadnym
spôsobom či formou neparticipovala na podnikateľskej činnosti bývalého manžela, nemala k dispozícii
údaje o jeho podnikateľskej činnosti, ani o jeho prípadných dlhoch a veriteľoch, taktiež nemala v

čase uzavretia spornej darovacej zmluvy nemala vedomosť o existencii záväzkového vzťahu (pôžičke)
medzi žalobcom a bývalým manželom žalovanej, nebola ani účastníčkou tohto vzťahu, nebola ani
účastníčkou občianskeho súdneho konania týkajúceho sa predmetného záväzku jej bývalého manžela.
Na označenom byte, resp. spoluvlastníckych podieloch k nemu neviazli v čase uzavretia darovacej
zmluvy žiadne ťarchy ani obmedzenia. Vypracovanie a vyhotovenie darovacej zmluvy nezabezpečovala

samotná žalovaná, ale notárka ako odborne spôsobilá osoba formou notárskej zápisnice, ktorá na
vypracovanie zmluvy nevzhliadla žiadne skutkové ani právne prekážky. Žalovaná pristupovala a
uzatvárala spornú darovacia zmluvu s úprimnými čistými pohnútkami, dobromyseľne a s náležitou
starostlivosťou, sledujúc výhradne naplnenie dohody
o vyporiadaní s bývalým manželom. Uvedené deklaroval aj samotný manžel vo vlastnom vyhlásení,

dcéra žalovanej i svedkyňa A. R.. Žalovaná ako bezúhonná a čestná osoba si v rámci svojich možností
overovala situáciu, a keď aj na notárskom úrade bola ubezpečená, že darovanie je v plnom súlade s
právnym poriadkom a predchádzajúcimi dojednaniami ohľadom zavŕšenia vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, tak sa rozhodla uzatvoriť predmetnú darovaciu zmluvu. V čase uskutočnenia
zmluvy z 19.04.2010 žalovaná s bývalým manželom už dlhodobo nežila, spolu nehospodárili, nemali

spoločnú domácnosť.

45. Žalovaná zdôraznila, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj prípadná vedomosť druhej
strany odporovateľného úkonu o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom. To
znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len

skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie či pohnútky subjektu
(jeho vnútorné zámery ) prejavujú navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu,
či vedomosť o ňom dôvodiť či vyvrátiť. V prejednávanej veci nebol dostatočným a verifikovateľným
spôsobom preukázaný zámer - úmysel bývalého manžela žalovanej sťažiť, poprípade zmariť výkon
budúcej exekúcie tak, ako to má na mysli na vec sa vzťahujúca právna úprava, judikatúra a odborná

literatúra.

46. Podporne, aj keby bol byt v režime BSM, podľa žalovanej nemožno konštatovať danosť
odporovateľnosti (právnej neúčinnosti) spornej zmluvy zo dňa 19. 04. 2010, pretože odporovateľnými
nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, teda reálne úkony, pri ktorých nedochádza k

objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa
nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému
právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z
neho veriteľ uspokojil (takým majetkom môžu byť aj peniaze, ktoré dlžník reálne získal z predaja svojich
vecí ). V prípade, že dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za

prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdŕžal ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak
poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, rovnako nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej
pohľadávky. Aj keď má dlhy, nenastalo v dôsledku tzv. ekvivalentného právneho úkonu zmenšeniedlžníkovho majetku a k uspokojeniu veriteľovej pohľadávky môže slúžiť dlžníkov majetok - aj keď zmenil
podobu svojich aktív - v rovnakej hodnote (cene), ako keby k týmto právnym úkonom nedošlo.

47. Podľa žalovanej bol v konaní spoľahlivo preukázaný záver, že napadnutý právny úkon (darovacia
zmluva) bol úkonom ekvivalentným, pretože v spojení s dohodou o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva zo dňa 15. 04. 2001 a dokladom zo dňa 30. 04. 2001 o vyplatení sumy 300 000,- Sk
dlžník (bývalý manžel žalovanej) za spoluvlastnícky podiel k bytu obdržal - nadobudol peňažné plnenie
skutočne ekvivalentnej povahy. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutia NS ČR sp. zn.

XX X. XXXX/XXXX a sp. zn. XX X. XXXX/XXXX a uzavrela, že nebola splnená jedna z podmienok
úspešnosti odporovateľnosti nejakému právnemu úkonu, a to že realizáciou odporovaného úkonu došlo
ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka.

48. Žalovaná taktiež trvala na tom, že dlžník žalobcu napriek odporovanému právnemu úkonu v čase
jeho uskutočnenia mal dostatok iného majetku, z ktorého mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená.

V tejto súvislosti zopakovala svoje tvrdenia, skutkové zistenia a právne závery súdu prvej inštancie.
Poukázala na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 549/2001, sp. zn. 30 Cdo XXXX/XXXX, v zmysle
ktorých bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie
jeho pohľadávky nesie veriteľ.

49. Ďalšou skutkovou okolnosťou spochybňujúcou tvrdenia žalobcu o vymáhateľnej pohľadávke je podľa
žalovanej zistenie, že medzi žalobcom a dlžníkom (bývalým manželom žalovanej) bolo dňa 05. 11.
2010 (cca 7 mesiacov po uskutočnení namietanej darovacej zmluvy) uskutočnené dojednanie spojené
s vyhotovením príjmových a výdavkových dokladov o tom, že dlžník žalobcovi vyplatil sumu 6 500,- eur
s účelom - vrátená pôžička. Žalobca následne v konaní o odporovateľnej žalobe produkoval tvrdenia

rozporuplnéanekorešpondujúcesuvedenýmidokladmi,akoajvrozporesexekučnýmirozhodnutiami(v
nich je uvedený údaj, že exekútor dojednanie medzi žalobcom a dlžníkom o tom, že pôžička je vrátená,
neakceptoval; že plnenie započítal na istinu; že úrok z omeškania bol vymedzený a naďalej uplatňovaný;
že výška úroku z omeškania uvádzaná žalobcom v konaní a v exekúcii je diametrálne rozdielna).

50. Podľa žalovanej je významnou skutkovou a procesnou skutočnost'ou vylučujúcou záver o
odporovateľnosti spornej darovacej zmluvy aj úmrtie dlžníka bez právneho nástupníctva v dôsledku
likvidáciapredĺženéhodedičstva.Pretojepodľanejnamiestezastavenieexekúcievedenejvočidlžníkovi
súdnym exekútorom Mgr. J. O. pod sp. zn. EX XXXX/XX. Absencia exekučného konania v danej veci
súčasne predstavuje absenciu ďalšej podmienky pre akceptáciu záveru o danosti odporovateľnosti

(právnej neúčinnosti) posudzovanej darovacej zmluvy z 19. 04. 2010. Uplatnenie a konanie o nároku
titulom odporovateľnosti právnemu úkonu predstavuje odvodený derivátny inštitút od exekučného
konania, od existencie ktorého je závislá jeho danosť a opodstatnenosť. Ak nie je exekučné konanie
prípustné (napr. pre absenciu dlžníka a jeho právnych nástupcov) , nie je tak splnená ani podmienka
pre uplatnenie inštitútu odporovateľnosti.

51. Žalovaná napokon považovala rozsudok súdu prvej inštancie za zákonný, jeho odôvodnenie za
dostatočne zrozumiteľné a preskúmateľné a teda kompatibilné aj z hľadiska práva strán sporu
na spravodlivý proces. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v
náležitom a zákonom predpokladanom rozsahu a to zo všetkých zákonom požadovaných hľadísk (aj v

otázkach spochybňovaných žalobcom). Okolnosť, že výroky či odôvodnenie rozsudku nezodpovedajú
očakávaniam (želaniam) žalobcu samozrejme neznamená, že rozsudok nie je odôvodnený a
preskúmateľný.

52. Žalobca v odvolacej replike opätovne poukázal na to, že zmluva o prevode vlastníctva bytu z

roku 1998 bola uzavretá oboma manželmi, preto byt patril v tom čase do H.. Taktiež žalovaná svojím
tvrdením, že za byt vyplatila dlžníkovi žalobcu na základe dohody o vyporiadaní BSM sumu 300 000,-
Sk, potvrdzuje, že byt patril do BSM, inak by nebol dôvod na dojednanie takéhoto záväzku. Pokiaľ však
uvedenou výplatou argumentuje žalovaná z hľadiska, že darovacou zmluvou došlo k zavŕšeniu dohody
o vyporiadaní BSM a teda nedošlo v dôsledku ekvivalentného plnenia ku kvalifikovanému zmenšeniu

majetku dlžníka žalobcu, žalobca podotkol, že toto tvrdenie uviedla až vo vyjadrení k odvolaniu a
nepreukázala ho žiadnymi dôkazmi.53. K zisťovaniu na notárskom úrade a ubezpečeniu notárskym úradom, že darovacia zmluva je v
súlade s právnym poriadkom žalobca uviedol, že takéto konanie žalovanej a ubezpečenie notárskeho
úradu nemožno považovať za konanie, ktoré by preukazovalo náležitú starostlivosť žalovanej. Notársky

úrad nemá povinnosť zisťovať možné záväzky zmluvných strán. Náležitá starostlivosť, ktorú mala
žalovaná vynaložiť, nespočíva v zisťovaní, či darovanie je v súlade s právnym poriadkom, ale či účelom
bezodplatného úkonu zo strany jej manžela nie je napr. ukrátenie jeho veriteľa. Zo samotných vyjadrení
žalovanej., jej dcéry a svedkyne A. R. v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že správanie dlžníka
žalobcu nebolo vždy priame, často klamal, bol v manželstve neverný a o svojej podnikateľskej činnosti

sa s blízkymi osobami nebavil, v čase uzatvorenia darovacej zmluvy boli manželia odlúčení, nežili spolu.
Už len vzhľadom na tieto skutočnosti mala žalovaná manželove pomery, záväzky a finančnú situáciu s
náležitou starostlivosťou zisťovať.

54. Na záver repliky žalobca zopakoval, že aj vzhľadom na výsledky dodatočného dedičského konania
o novoobjavenom majetku jeho dlžníka, viacero exekučných záložných práv iných veriteľov dlžníka

žalobcu, obchodné podiely dlžníka bez hodnoty preukázal, že jediný majetok, z ktorého môže uspokojiť
svoju pohľadávku, je práve spoluvlastnícky podiel k bytu, ktorý jeho dlžník daroval žalovanej.

55. Žalovaná v odvolacej duplike v podstate zopakovala svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k
odvolaniu.

56. Konanie pred súdom prvej inštancie sa začalo dňa 02. 05. 2012 za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) a pokračovalo aj po nadobudnutí účinnosti Civilného
sporového poriadku. Súd prvej inštancie rešpektujúc ustanovenie § 470 ods. 1, 2 C. s. p., podľa ktorého
sa nový procesnoprávny predpis použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti

s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované, prejednal a rozhodol vec už podľa ustanovení C. s. p. Odvolanie žalobcu bolo podané na
súd prvej inštancie už za účinnosti Civilného sporového poriadku dňa 06. 11. 2019. Odvolací súd funkčne
príslušnýnarozhodnutieoodvolanížalobcupodľa§34C.s.p.priprejednaníodvolaniaaplikujevzmysle
príkazu § 470 ods. 1 C. s. p. ustanovenia tohto zákona.

57. Krajský súd preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v
odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich podľa § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich
sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní
nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné a I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej je potrebné podľa § 388 C.
s. p. zmeniť, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

58. Odvolací súd má v prvom rade za to, že žalobca podľa obsahu odvolania uplatnil nielen odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ale aj podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nie odvolací dôvod Ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku

v znení účinnom do 30. 06. 2016 dospela súdna prax k záveru, že „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1
písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“ (pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky prijaté na jeho rokovaní dňa 03. 12. 2015 publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. X/XXXX pod publikačným č. X/XXXX); z
uvedeného stanoviska pre účely odvolacieho konania vyplýva záver, že k odňatiu možnosti účastníka
konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie s dôsledkom vzniku
povinnosti odvolacieho súdu zrušiť takéto rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho

poriadku mohlo dôjsť len výnimočne v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo
zásadnévysvetleniedôvodovpodstatnýchprerozhodnutiesúdu,t.j.vprípadoch,keďzrozhodnutiasúdu
prvej inštancie nebolo možné vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých súd v konkrétnej veci rozhodol.59. Oba odvolacie dôvody boli žalobcom uplatnené dôvodne. Z odôvodnenia rozsudku naozaj nevyplýva
jednoznačný záver, v akom režime vlastníctva bol byt, resp. spoluvlastnícky podiel k nemu, ktorý bol
predmetom darovania, čím je daný odvolací dôvod podľa§ 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. Taktiež v ňom nie

je daná odpoveď na podstatné argumenty žalobcu prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie a
zopakované v odvolaní, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok však
možno napraviť v odvolacom konaní postupom v zmysle § 387 ods. 3 C. s. p., podľa ktorého Odvolací
súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde
prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd

sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

60. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) preto odvolací súd uvádza nasledovné:

61. Na rozdiel od súdu prvej inštancie je odvolací súd názoru, že v tomto prípade sú splnené zákonné

podmienky pre úspech žaloby o odporovateľnosť právnemu úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 19.
04. 2010, ktorej vecno-právne účinky v podobe nadobudnutia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu
podielu k bytu žalovanou od dlžníka žalobcu nastali dňa 07. 12. 2010.

62. V prvom rade sa aj odvolací súd zaoberal otázkou vlastníctva k bytu, resp. spoluvlastníckeho podielu

k nemu. Nakoľko v konaní nebolo sporné, že na zmluve o prevode vlastníctva k bytu z roku 1998 boli
ako kupujúci uvedení obaja manželia - dlžník žalobcu a žalovaná, nie je pre posúdenie právneho režimu
vlastníctva rozhodujúce, z akých prostriedkov bol byt nadobudnutý. Táto otázka je významná len pri
vyporiadaní BSM, kde by sa malo prihliadnuť na to, čo ktorý manžel vynaložil zo svojho na spoločný
majetok (§ 150 O. z.).. Pokiaľ žalovaná v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR

sp. zn. 22 Cdo 3596/2006 zo dňa 07. 01. 2008, ktorý odkazuje aj na R XX/XXXX, v odôvodnení tohto
rozsudku sa uvádza: „Věc, která byla pořízena za trvání bezpodílového spoluvlastnictví z prostředků
patřících výlučně jednomu z manželů (např. z peněz, které měl již v době před uzavřením manželství
nebo které sám získal darováním), se nestává předmětem bezpodílového spoluvlastnictví, ale je ve
výlučném vlastnictví toho, kdo ji takto pořídil (viz např. R XX/XXXX Sbírky soudních rozhodnutí a

stanovisek, s. 123). Tak je tomu v běžných případech koupě věci jedním z manželů z jeho výlučných
zdrojů, resp. prostředků, kdy ji od prodávajícího kupuje sám (svým jménem) pro sebe a kdy se druhý z
manželůnatakovékoupinijaknepodílí.Odlišnédůsledkyvšaknastávajívpřípadě,kdyjesicekupnícena
zcela zaplacena z výlučných prostředků jednoho z manželů, avšak kupujícími jsou oba manželé a oba
jasně projeví vůli nabýt koupenou věc do bezpodílového spoluvlastnictví (rozsudek Nejvyššího soudu

České republiky ze dne 19. dubna 2000 sp. zn. 22 Cdo 1658/98, publikovaný v Právních rozhledech č.
X/XXXX).“ Vzhľadom na uvedené z hľadiska posúdenia režimu vlastníctva je nerozhodné, že mesto
Zvolentrvalonatom,abynazmluveboluvedenýajmanželžalovanej,ženájomcami(nievlastníkmi)bytu
boli predtým jej rodičia a že tam žije od narodenia. Navyše aj podľa názoru odvolacieho súdu, ak by bola
žalovaná skutočne presvedčená, že byt reálne patril len jej, nebol by dôvod dojednať vyrovnací podiel jej

manžela aj za tento byt v dohode o vyporiadaní BSM. V dôsledku uvedeného a nezavkladovania dohody
o vyporiadaní BSM do katastra nehnuteľností v zákonnej lehote nastali účinky stanovené ust. § 149
ods. 4 O. z., byt bol teda od 31. 03. 2004 v podielovom spoluvlastníctve dlžníka žalobcu a žalovanej, u
každého v podiele 1. Spoluvlastnícky podiel dlžníka žalobcu k bytu tak mohol byť predmetom darovacej
zmluvy z 19. 04. 2010.

63. Pokiaľ žalovaná v konaní apelovala na to, že úmysel dlžníka žalobcu ukrátiť ho nebol v konaní
preukázaný, v tejto otázke odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 42a ods. 2 a 3 O. z., z ktorých
vyplýva,žeúmyseldlžníkaprávnymúkonomukrátiťsvojhoveriteľasapreukazujelenvprípadeprávneho
úkonu uzavretého medzi dlžníkom a treťou osobou, ktorá nie je blízkou osobou dlžníka, úmysel ukrátiť

veriteľa pri právnom úkone, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorým došlo medzi dlžníkom
a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb sa predpokladá. Preto bolo
na žalovanej preukázať, že nemohla tento úmysel dlžníka ani pri náležitej starostlivosti poznať. Aj v
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na žalobcom uvádzané uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. XObdo/X/XXXX z 30. marca 2017 (publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí

súdov SR pod č. XX/XXXX), kde sa taktiež uvádza: „Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nie je
podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi (§
116 a § 117 OZ) alebo v prospech týchto osôb. V takomto prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu
dlžníka predpokladá ex lege a skutočný úmysel dlžníka pre procesný úspech žalujúceho veriteľa nie jepodstatný. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne
následky neodvodzuje od subjektívneho motívu (ukracujúceho úmyslu) dlžníka. V takomto prípade
zákon u blízkych osôb dlžníka konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa

poznali; je preto na týchto osobách (ak chcú účinne zabrániť podanej odporovacej žalobe), aby v konaní
preukázali, že úmysel dlžníka v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu nemohli poznať ani
pri vynaložení náležitej starostlivosti.“

64.Zhodnesožalobcomjeodvolacísúdnázoru,ženapreukázanienáležitejstarostlivostipoznaťúmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nestačia ubezpečenia dlžníka, ani vyjadrenie notára, že právny úkon
je v súlade s právnym poriadkom, ale aktívny prístup blízkej osoby, najmä za situácie, ak nezdieľa
spoločnú domácnosť s manželom - dlžníkom, dôvodom rozvodu manželstva je nevera manžela. Taktiež
nevyjadrovanie sa k podnikateľskej činnosti, klamstvá v osobnom živote môžu vzbudiť pochybnosti
o dôveryhodnosti jeho tvrdení. Napokon ako správne podotkol žalobca, nakoľko odporovať možno v
prípade scudzenia nehnuteľností právnemu úkonu až po nadobudnutí jeho vecno-právnych účinkov

spočívajúcichvprevodevlastníckehopráva,zvýzvySprávykatastraF.zodňa10.05.2010navyjadrenie
sa k upovedomeniu o začatí exekúcie adresovanej súdnemu exekútorovi N.. C. Y. doručenej žalovanej
dňa 11. 05. 2010 na vedomie sa mohla žalovaná dozvedieť o inom dlhu dlžníka žalobcu v značnej
výške 26 600,- Eur s príslušenstvom, z čoho pri náležitej starostlivosti mohla rozpoznať aj iný úmysel
dlžníka žalobcu ako „zavŕšiť proces vyporiadania BSM“ darovacou zmluvou, a to úmysel ukrátiť aj iných

veriteľov vrátane žalobcu, navyše ak aj ohľadne pohľadávky 26 600,- Eur s príslušenstvom bola voči nej
podaná odporovacia žaloba a konanie bolo vedené na Okresnom súde F. pod sp. zn. XXC/XX/XXXX.
Následne mohla učiniť právne kroky, ktoré by zabránili rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva
k spoluvlastníckemu podielu k bytu v jej prospech, čo však neučinila.

65. K otázke, či odporovateľným právnym úkonom - darovacou zmluvou došlo ku kvalifikovanému
zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

66. Darovacia zmluva, ako už z jej názvu vyplýva je bezodplatným právnym úkonom, o ekvivalencii
plnenia, či transformácii majetku do inej formy tak v prípade tohto právneho úkonu nemožno hovoriť.

Právnym úkonom, na základe ktorého malo dôjsť k vyplateniu sumy 300 000,- Sk dlžníkovi žalobcu,
nebola darovacia zmluva z roku 2010, ale dohoda o vyporiadaní BSM ešte z roku 2001. Ako vhodnejšia
forma „zhojenia“ nedostatku dohody o vyporiadaní BSM spočívajúceho v nenadobudnutí jej vecno-
právnych účinkov sa preto javí kúpna zmluva s dojednaním, že kúpna cena bola vyplatená v minulosti na
základe dohody o vyporiadaní BSM. Bez ohľadu na uvedené, za predpokladu, že by k vyplateniu sumy

300 000,- Sk aj skutočne došlo, pred uzavretím darovacej zmluvy by mal dlžník žalobcu aj sumu 300
000,- Sk (bez ohľadu na to, či oprávnene) aj spoluvlastnícky podiel k bytu, na základe darovacej zmluvy
teda objektívne došlo k zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu. Navyše v konaní nebolo preukázané, že
k vyplateniu sumy 300 000,- Sk skutočne došlo. Žalovaná sa až vo vyjadrení k odvolaniu odvoláva na
doklad o vyplatení tejto sumy zo dňa 30. 04. 2001, ktorý sa však v súdnom spise nenachádza a z obsahu

spisu (najmä zápisnice o pojednávaní zo dňa 20. 09. 2019 a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie)
ani nevyplýva, že by bolo takýmto dokladom vykonané dokazovanie a prijaté na jeho základe súdom
prvej inštancie nejaké skutkové zistenie. Taktiež nie je z vykonaného dokazovania pred súdom prvej
inštancie zrejmé, či táto suma bola súčasťou finančných prostriedkov vo výške 26 600,- Eur, ktoré boli
použité na vyplatenie iného dlhu dlžníka žalobcu.

67. Z hľadiska posúdenia, či došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu nepostačuje
len záver o zmenšení majetku v dôsledku odporovaného právneho úkonu, ale aj záver o tom, že
dlžník nemal dostatok iného majetku, z ktorého mohla byť pohľadávka veriteľa uspokojená. Pri tomto
posudzovaní je potrebné zohľadňovať nielen aktíva, ale aj pasíva majetku dlžníka. Ako správne podotkol

žalobca, z finančných prostriedkov vo výške 26 600,- Eur bol uhradený iný dlh jeho dlžníka vo vzťahu k
inému veriteľovi nehnuteľností dlžníka žalobcu boli uspokojené iné pohľadávky judikovanej súdom 30.
03. 2010, t.j. pred uzavretím darovacej zmluvy. V dôsledku podania odporovacej žaloby na súd dňa 27.
05. 2010 dlžník žalobcu uprednostnil jej úhradu pred úhradou staršej pohľadávky žalobcu judikovanej
už v roku 2000, nič to však nemení na závere, že v konaní nebolo preukázané, že by v čase uzavretia

darovacej zmluvy, resp. jej účinnosti mal dlžník dostatok finančných prostriedkov na úhradu oboch
pohľadávok.68. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka žalobcu - rôzne pozemky a dvojgaráž s dielňou - z
jednotlivých listov vlastníctva vyplýva, že tieto boli ešte za života dlžníka zaťažené záložným právom z
roku 2004 v prospech V., a.s., a neskôr v roku 2013 rôznymi záložnými právami za účelom zabezpečenia

daňových nedoplatkov, ktoré majú zo zákona pri rozvrhnutí výťažku zo speňaženia majetku dlžníka v
rámci likvidácie dedičstva prednosť pred pohľadávkami veriteľov - súkromných osôb mimo výživného
(175v ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Pokiaľ ide o zastavané plochy a nádvoria a dvojgaráž
s dielňou evidované na LV č. XXXX pre k. ú. Y., tieto boli napokon dohodou účinnou v apríli XXXX
prenechanézpôvodnedočasnéhodotrvaléhovlastníctvaspoločnostiX-Q.,s.r.o.,čotiežsvedčíoťarche

na týchto nehnuteľnostiach v minulosti zabraňujúcej ich speňaženiu.

69. Pokiaľ ide o podnikanie dlžníka žalobcu, existencia samotných daňových nedoplatkov svedčí o
tom, že sa mu v podnikaní veľmi nedarilo. Svedčí o tom aj hospodárenie spoločnosti SK U. X. s.r.o.
založenej v roku 2011, do ktorej bol síce pri jej vzniku vložený vklad vo výške 5 000,- Eur, táto však
už v rokoch 2011 a 2012 vykazovala značnú stratu. Nakoľko obchodný podiel je v zmysle § 61 ods. 1

Obchodného zákonníka mierou účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti, ktorým je
obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním, záporná
hodnota čistého obchodného imania svedčí o nemožnosti veriteľa uspokojiť sa z obchodného podielu
jehodlžníkavspoločnostiSKU.X.s.r.o.Akosprávneuviedolžalobca,účasťjehodlžníkavspoločnostiL.
s.r.o.zaniklakrátkopouzavretídarovacejzmluvy27.04.2010avkonanínebolotvrdenéanipreukázané,

aký a či vôbec bol dlžníkovi žalobcu vyplatený vyrovnací podiel.

70. Taktiež z výsledkov dedičských konaní nevyplýva, že by mal dlžník žalobcu v čase svojej smrti
nejaký obchodný podiel, ktorý by bolo možné zdediť. Výsledky dedičských konaní napokon preukazujú,
že pasíva majetku dlžníka žalobcu niekoľkonásobne prevýšili jeho aktíva, ktoré nestačili na uspokojenie

pohľadávky žalobcu. Taktiež z obsahu exekútorského spisu vedeného u súdnej exekútorky I.. J. O. pod
č. EX XXXX/XX nevyplýva, že by táto zistila majetok dlžníka žalobcu, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku žalobcu.

71. Vzhľadom na vyššie uvedené možno prijať záver, že napriek tomu, že dlžník žalobcu mal v čase

uzavretia, resp. účinnosti darovacej zmluvy, ako aj v čase svojej smrti nejaký majetok, tento zďaleka
nestačil na úhradu všetkých jeho dlhov tak v čase odporovaného právneho úkonu, ako ani v čase
jeho smrti, preto došlo darovacou zmluvou ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka na úkor jeho
veriteľa - žalobcu.

72. Ohľadne pojmu vymáhateľnej pohľadávky a možnosti úspešne odporovať právnemu úkonu dlžníka
aj po jeho zániku v prípade dlžníka - právnickej osoby (a teda analogicky aj po jeho smrti v prípade
dlžníka - fyzickej osoby) odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
Cdo 198/2010 zo dňa 27. 02. 2012, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Hoci v právnej teórii i praxi
nie je jednotný názor na to, aká pohľadávka veriteľa zodpovedá zákonnému pojmu “vymáhateľná

pohľadávka”, podľa názoru dovolacieho súdu niet dôvodu odkloniť sa od záverov vyslovených už v
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. decembra 1999 sp.zn. 3 Cdo 102/99 (R XX/
XXXX). Ako je uvedené v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu “Vymáhateľnú pohľadávku môžeme…
charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde…Na
rozdiel od toho je vykonateľnou taka pohľadávka, ktorú možno exekuovať, ktorej majiteľovi…teda svedčí

vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iný exekučný titul”. Z uvedeného tak vyplýva, že podmienkou
uplatnenia odporovateľnosti teda nie je právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Pokiaľ ide
o aktívnu legitimáciu v konaní o neúčinnosti právneho úkonu, táto prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi,
ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú
pohľadávku [pritom právny úkon dlžníka, ktorým ukracuje možnosť veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku,

je odporovateľný nielen vtedy, ak veriteľova pohľadávka bola vymáhateľnou (vo vyššie uvedenom
význame) už v dobe, kedy bol urobený, ale aj v prípade, ak bol urobený skôr, než sa veriteľova
pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou]. V danom prípade ide o osobitnú situáciu v tom, že
veriteľ (navrhovateľka) nepochybne mal voči dlžníkovi (B.) vymáhateľnú pohľadávku, ktorú si aj voči
dlžníkovi v súdnom konaní uplatnil, táto mu však priznaná nebola z dôvodu, že v priebehu tohto konania

(a súčasne i konania o neúčinnosť právneho úkonu) došlo k zániku dlžníka, zamietnutím návrhu na
vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka. Podľa názoru dovolacieho súdu výklad a aplikácia
práva - ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka - musí v prvom rade napĺňať jeho účel,
ktorým, ako už bolo uvedené, je najmä zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred právnymiúkonmi jeho dlžníka v prípade, že k ukráteniu veriteľa týmito právnymi úkonmi dlžníka dôjde. Preto
zrejme nie je namieste, aby posudzovanie aktívnej legitimácie v konaní o neúčinnosť právneho úkonu
bolo prísne formálne viazané, nad rámec existencie pohľadávky veriteľa v už vymedzenom zmysle

vymáhateľnej pohľadávky, na splnenie ďalšej podmienky spočívajúcej v existencii pohľadávky, ktorá
môže byť (reálne) v občianskom súdnom konaní priznaná. Tento záver podporuje aj argumentácia
navrhovateľky v dovolaní, s ktorou sa najvyšší súd stotožňuje a v ktorej poukázala na to, že ak v čase
podania žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu mala vymáhateľnú pohľadávku voči existujúcemu
dlžníkovi, túto si aj riadne uplatnila na súde a len v dôsledku nekonania (nečinnosti) civilného súdu sa

navrhovateľka dostala do situácie, že dlžník po tom, ako urobil právny úkon ukracujúci navrhovateľku na
uspokojeníjejpohľadávkyzmajetkudlžníka,boleštepredtým,akosúdožalobenavrhovateľkymeritórne
rozhodol, vymazaný z obchodného registra, aktívna legitimácia navrhovateľky v konaní o určenie
neúčinnosti právneho úkonu tým nie je dotknutá. Pripustením opaku by podľa názoru dovolacieho súdu
totiž znamenalo zlegalizovanie postupu, ako sa vyhnúť riziku odporovateľnosti právneho úkonu tým,
že by dlžník (ktorý je právnickou osobou) použil svoj majetok na vklad do základného imania inej

obchodnej spoločnosti (iných obchodných spoločností), ponechal by si iba dlhy, a po zamietnutí návrhu
na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku sa nechal vymazať z obchodného registra. Takýmto
spôsobom by de facto došlo k popretiu účelu ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
teda mal veriteľ preukázateľne voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorú si aj v súdnom konaní
riadne uplatnil, táto mu však nebola právoplatne v takomto konaní priznaná len z dôvodu (medzitým

neho) zániku dlžníka v dôsledku zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku
dlžníka, nestratil tým veriteľ aktívnu legitimáciu v konaní o neúčinnosť právneho úkonu. To potom
znamená, že keď v prejednávanej veci vymedzenú právnu otázku zásadného významu, pre ktorú
pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, odvolací súd vyriešil záporne, napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).“

73. Závery NS SR uvedené v predmetnom uznesení možno podľa názoru odvolacieho súdu analogicky
aplikovať na tento prípad o to viac, že v tomto prípade nejde len o žalovateľnú (splatnú) pohľadávku
žalobcu, ale už o judikovanú - súdnym rozhodnutím priznanú pohľadávku. Z uvedených záverov teda
možno vyvodiť, že dodatočný zánik právnej subjektivity dlžníka (teda aj v dôsledku smrti dlžníka) nemá

vplyv na úspešnosť odporovacej žaloby.

74. Rovnako ako pri pojme vymáhateľnej pohľadávky, aj pokiaľ ide o vplyv úhrady 6 500,- Eur na
úspech odporovacej žaloby, odvolací súd poukazuje na to, že rozhodujúce je naplnenie zákonných
podmienok v čase uskutočnenia, resp. účinnosti právneho úkonu, ktorému veriteľ odporuje (len ohľadne

vymáhateľnosti pohľadávky judikatúra pripúšťa, že postačuje jej vymáhateľnosť v čase rozhodnutia
súdu o odporovacej žalobe). Právna neúčinnosť právneho úkonu rovnako ako neplatnosť právneho totiž
nastáva ex tunc (od počiatku), líši sa od neplatnosti právneho úkonu však tým, že kým neplatný právny
úkon pôsobí voči všetkým je účastníkom (erga omnes), právny úkon je právne neúčinný nie proti jeho
účastníkovi, ale a len voči tomu veriteľovi účastníka právneho úkonu - dlžníka, ktorý mu s úspechom

odporoval. V čase urobenia darovacej zmluvy mal žalobca voči žalovanému vymáhateľnú pohľadávku,
v posledných troch rokoch pred podaním žaloby dlžník žalobcu uzavrel s v tom čase blízkou osobou -
žalovanou právny úkon, ktorým bol žalobca ukrátený, pričom úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sa
predpokladá a žalovaná v konaní nepreukázala, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti tento úmysel
dlžníka poznať. Posúdenie okolnosti - úhrady 6 500,- Eur dlžníkom, spôsob jej zápočtu na pohľadávku

veriteľa a zodpovedanie otázok, či došlo k splneniu dlhu v celom rozsahu, či možno exekúciu viesť
len proti osobe priamo zaviazanej z exekučného titulu - dlžníkovi žalobcu, alebo aj proti osobe, voči
ktorej bola s úspechom uplatnená odporovacia žaloba, t.j. ktorá mala z veriteľom úspešne odporovaného
právneho úkonu prospech, patria do kompetencie exekučného súdu a súdneho exekútora.

75. Krajský súd pristúpil k zmene od I. výroku vo veci samej závislého II. výroku rozsudku súdu prvej
inštancie a rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku
na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho), pretože zmenil prvostupňové rozhodnutie (§
396 ods. 2 C. s. p.). Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. odvolací
súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalovanej trovy (prvoinštančného aj odvolacieho konania) v

rozsahu 100%. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti druhého výroku tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v
zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. Z toho dôvodu určil odvolací súd začiatok lehotyna plnenie náhrady trov konania podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov konania.

76. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.)Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).