Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/339/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520205358
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7520205358.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o mal. L. T.
nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
dieťaťa rodičov Q. Q. nar. X.X.XXXX bývajúcej v A. č. XX zastúpenej JUDr. Martinou Gombosovou
advokátkou so sídlom na Floriánskej ul. č. 16 a otca N. T. nar. X.X.XXXX bývajúceho na B. ul. č. X v

C. zastúpeného JUDr. Andreou Oroszovou advokátkou so sídlom na Floriánskej ul. č. 19 v Košiciach
v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 12.10.2020
č.k. 19P/251/2020-41 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v napadnutých výrokoch o určení výživného a úprave styku otca s maloletou L..

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením nariadil neodkladné opatrene, ktorým dočasne zveril mal. L. T. nar.
XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť dočasne prispievať na výživu mal.
L. sumou 80 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom
nariadenia tohto uznesenia. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného pre mal. dieťa
neodkladným opatrením zamietol. Zároveň dočasne upravil styk otca s mal. L. tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v dobe od piatku od 17.00 hod. do nedele do

17.00 hod. s tým, že otec je oprávnený prevziať mal. L. pred miestom bydliska matky v určenom čase
a je povinný mal. L. v dobe určenej na ukončenie styku vrátiť matke do miesta jej bydliska. Matka je
povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ju otcovi.

2. V odôvodnení uviedol, že matka podala 2.9.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
doplnila 8.9.2020, ktorým žiadala, aby súd dočasne zveril mal. L. do jej dočasnej starostlivosti a určil

výživné zo strany otca na maloletú vo výške 100 eur mesačne. V doplnenom podaní z 8.9.2020 matka
uviedla, že navrhuje upraviť rodičovské práva a povinnosti k mal. L. aj vo veci samej, tak, že navrhuje
zveriť mal. L. do jej osobnej starostlivosti, navrhuje určiť výživné zo strany otca na maloletú vo výške
100 eur mesačne a styk otca s maloletou navrhuje upraviť po dohode rodičov, event. na každý druhý
víkend v mesiaci. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že bola do 6 rokov veku
s mal. L. na rodičovskej dovolenke, ďalej že maloletá L. je dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami a vyžaduje si veľa pozornosti, čo sa týka plnenia školských povinností, pričom v auguste 2020
bola matka nútená opustiť byt otca maloletej a musela si nájsť prechodné bývanie pre seba i dcéru, ktoré
jej poskytla sestra. V súčasnej dobe je matka nezamestnaná, bez príjmu, je evidovaná ako uchádzačka
o zamestnanie na úrade práce. V súčasnej dobe poberá iba rodinné prídavky na dieťa, iný príjem nemá.
Podľa vyjadrenia matky sa matka nevie dohodnúť s otcom na starostlivosti o mal. L.. Dňa 8.9.2020 podal
na súde otec mal. L. návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým

navrhol, aby súd zveril mal. L. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec maloletú
vyzdvihne v mieste bydliska matky každý párny týždeň v nedeľu o 9:00 hod. a odovzdá ju matke v streduo 18:30 hod. a každý nepárny týždeň vo štvrtok otec maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky o 17:00
hod. a matke ju odovzdá v nedeľu o 18:30 hod. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 18P/200/2020. Súd
uznesením spojil konania, oba návrhy rodičov, vedené pod sp.zn. 19P/251/2020 a sp. zn. 18P/200/2020

na spoločné konanie.

3. Konajúci súd prešetrením pomerov v rodine maloletého dieťaťa mal preukázané, že je potrebné
dočasne upraviť pomery v rodine nariadením neodkladného opatrenia a rozhodnúť o zverení mal. L. do
osobnej starostlivosti matky. V záujme zabezpečenia stability a istoty rodinného prostredia u maloletej,

prihliadnuc na záujem maloletého dieťaťa a jeho zdravý fyzický a psychický vývin, s poukazom na
prejavený názor maloletej, súd nariadil neodkladné opatrenie a rozhodol na základe návrhu matky o
zverení maloletého dieťaťa do dočasnej osobnej starostlivosti matky. V domácnosti, kde to času matka
býva, šetrením pomerov bolo preukázané, že matka má v tejto domácnosti vytvorené podmienky pre
zabezpečenie každodennej starostlivosti o maloletú. Je zjavné, že rodičia majú medzi sebou konfliktný
vzťah, ktorý pretrváva a nevedia sa dohodnúť ohľadne rodičovských práv a povinností. Maloleté dieťa

nemôže byť preto terčom ich vzájomných atakov a rodičia si medzi sebou musia vytvoriť pravidlá pri
výchove dieťaťa. Preto s poukazom na tieto skutočnosti, rešpektujúc aj názor maloletej, ktorá chce ostať
v starostlivosti matky, súd návrhu matky v tejto časti vyhovel. Matka zároveň žiadala dočasne upraviť
výživné zo strany otca na maloletú. Kritéria určovania rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča
sú dané ustanoveniami § 62 a nasl. Zákona o rodine a sú iné, ako sú kritéria určenia výživného v

nevyhnutnej miere, kde súd bez rozsiahlejšieho dokazovania, na základe nevyhnutnosti a dočasnosti
riešenia a zabezpečenia právnej istoty určí výšku výživného pre maloleté dieťa tak, aby to postačovalo
na pokrytie jeho nevyhnutných výdajov, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia maloletého dieťaťa.
Preto súd na základe doposiaľ vykonaných dôkazov určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 80 eur
mesačne. Matka maloletej ničím neosvedčila výšku nevyhnutného výživného v sume 100 eur mesačne

na maloletú, preto súd určil výšku výživného neodkladným opatrením tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti uznesenia a v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného vo vyššej sume ako nedôvodný
zamietol. Súd tiež dočasne upravil styk otca s maloletou L.. Je potrebné, aby nedošlo k oslabeniu
puta medzi rodičom a maloletým dieťaťom, ktoré nie je v jeho starostlivosti, dočasne upraviť styk tohto
rodiča s dieťaťom, v nevyhnutnej miere, čiže v rozsahu, ktorý zodpovedá charakteru neodkladného

opatrenia, tak, aby bol zabezpečený pravidelný kontakt oprávneného rodiča a maloletého dieťaťa. Preto
súd, prihliadnuc na vek maloletej, na možné voľnočasové a mimoškolské aktivity maloletej, upravil
styk otca s mal. L. v rozsahu, ktorý je uvedený vo výroku uznesenia, a to na dobu každého druhého
víkendu v mesiaci. Takto dočasne upravený styk otca s maloletou zodpovedá záujmom maloletého
dieťaťa v rozsahu nevyhnutnom a teda zodpovedajúcom charakteru neodkladného opatrenia a zároveň

rešpektuje právo otca podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa dočasne a v nevyhnutnej miere
a to všetko do času, kým na základe ďalšieho dokazovania nebude súd môcť rozhodnúť o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vo veci samej a to všetko s prihliadnutím na záujem
maloletého dieťaťa, ktorý je pre súd vždy prioritný.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec a to proti výrokom o
výživnom a úprave styku. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP a navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
alternatívne aby uznesenie v rozsahu napadnutom odvolaním zmenil tak, že zaviaže otca maloletej
dočasne prispievať na výživu maloletej L. sumou 40 eur mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci

vopred k rukám matky, upraví styk otca s maloletou L. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
každý nepárny týždeň v dobe od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny týždeň od
utorka od 16.00 hod. do piatku do 18.00 hod. s tým, že otec maloletú L. v určených časoch vyzdvihne
v mieste bydliska matky a po styku ju odnesie do miesta bydliska matky. Matka je povinná maloletú na
styk s otcom riadne pripraviť. V súvislosti s napadnutým výrokom o výživnom namieta inú vadu konania,

majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa
náležitosti podľa platného právneho predpisu účinného v čase vyhlásenia a vyhotovenia rozhodnutia.
Súd nijakým spôsobom nevysvetlil z akých dôvodov považoval výživné v sume 80 eur za také výživné,
ktoré by na základe nevyhnutnosti a dočasnosti riešenia a zabezpečenia právnej istoty postačovalo
na pokrytie nevyhnutných výdajov, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia maloletého dieťaťa. Pri

tomto určení výživného sa súd obmedzil len na strohé konštatovanie, keď v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol „Preto na základe doposiaľ vykonaných dôkazov určil vyživovaciu povinnosť otca
vo výške 80 eur mesačne.“ Súd sa však neunúval ani demonštratívnym výpočtom uviesť, ktoré dôvody
pri určení výšky výživného na maloletú vzal do úvahy, o to menej, že navyše uviedol, že „Matkamaloletej ničím neosvedčila výšku nevyhnutného výživného v sume 100 eur mesačne na maloletú, preto
súd určil výšku výživného neodkladným opatrením tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia
a v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného vo vyššej sume ako nedôvodný zamietol.“

Poukázal na to, že matka maloletej je dobrovoľne nezamestnaná de facto od času ako zistila, že je
tehotná, t.j. už viac ako 10 rokov. Nakoniec odmietla každú jednu ponuku zamestnať sa, ktorú jej
našiel aj tie, ktoré jej našla rodina, či ona sama. Napriek tomu, že je vyučenou kuchárkou, niekoľkokrát
odmietla zamestnať sa v jasliach, v škôlkach a školách ako kuchárka a tiež ako upratovačka s rôznymi
odôvodneniami, že nebude robiť za taký nízky príjem, že ju bolí chrbát atď. V tejto súvislosti preto

uvádza, že bol jedinou osobou, ktorá po celý čas zabezpečovala príjem pre rodinu a podieľala sa na
všetkých nákladoch v domácnosti napriek tomu, že matka maloletej bola schopná pracovať, avšak je
dlhoročne dobrovoľne nezamestnaná a ukracuje tak rodinu aspoň o minimálny príjem, ktorý jej bol v
spomínaných zamestnaniach ponúkaný. Absencia aspoň základných myšlienkových pochodov a úvah,
ktorýmisasúdspravovalprirozhodovaníovýživnom,absenciadôvodovsmerujúcichklogickémuzáveru
o výške sumy výživného práve vo výške 80 eur preto odôvodnene zakladá odvolací dôvod podľa § 365

ods. 1 písm. d) CSP, pretože napadnuté rozhodnutie trpí inou vadou konania, ktorou je nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia. V tomto smere je potom kontralogické, že súd ho zaviazal na výživné vo
výške 80 eur, keď sám v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že toho času je jeho príjem
nulový, žije z úveru, ktorý v roku 2019 čerpal vo výške 12.000 eur ako pomoc štátu živnostníkom v
rámci kompenzácií a je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 150 eur mesačne.

Napriek tomu, že súd prostredníctvom kolízneho opatrovníka zistil o ňom tieto informácie, zaviazal ho
k vyživovacej povinnosti vo výške 80 eur, čo je v jeho situácii, kedy jeho „príjem“ pozostáva len zo
sumy vyplácaného čiastočného invalidného dôchodku vo výške 155,80 eur neprípustným stavom a pre
neho nezvládnuteľnou situáciou, pretože nemá na to, aby dokázal uhrádzať výživné pre maloletú v
takejto výške. Naproti tomu, ak súd vychádzal pri učení výšky výživného z toho, že čerpal v roku 2019

úver vo výške 12.000 eur z ktorého v súčasnosti žije, taktiež nezakladá odôvodnenosť určenia výšky
výživného na maloletú v spomínanej výške, pretože takéto čerpanie úveru sa nepovažuje za jeho príjem
a už vôbec nezakladá možnosť úvahy o jeho určitej životnej úrovni s nárokom maloletej na možnosti
podieľaťsananej.Skutočnosť,žečerpaltentoúvernaopakznižujejehoživotnúúroveňajehomajetkové
schopnosti platiť výživné na maloletú v spomínanej výške, pretože de facto v súčasnosti žije „na dlh“

a úver stále nesplatil napriek tomu, že skoro celú vyplatenú sumu už spotreboval na rozbeh svojej
pracovnej činnosti ako živnostníka a nevyhnutné náklady s tým spojené, ako napr. platenie odvodov do
sociálnej poisťovne vo výške 167,89 eur mesačne, odvodov do zdravotnej poisťovne vo výške 15,85 eur
a má aj ďalšie výdavky, ktoré neboli obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí a súd sa nimi pri rozhodovaní
nemohol zaoberať, pričom ide o mesačné výdavky na stavebné sporenie vo výške 20 eur, sporenie

Prima banka 50 eur, sporenie pre maloletú vo výške 20 eur, inkaso byt 186,90 eur, elektrina VSE
27,90 eur, internet 32,14 eur, mobil cca 27 eur, zdravotné poistenie 3 eur a splácanie 2 úverov v Prima
banke aj s poistením vo výške 114,46 eur + 2,29 eur mesačne a v Unicredit banke vo výške 34,56 eur
mesačne, vrátane všetkých poplatkov. Namietal ďalej, že súd určenie rozsahu jeho styku s maloletou
odôvodňuje len v jedinom bode napadnutého rozhodnutia (v bode 23.) kedy uvádza že „Je potrebné,

aby nedošlo k oslabeniu puta medzi rodičom a maloletým dieťaťom, ktoré nie je v jeho starostlivosti,...
tak, aby bol zabezpečený pravidelný kontakt oprávneného rodiča a maloletého dieťaťa....Takto dočasne
upravený styk otca s maloletou zodpovedá záujmom maloletého dieťaťa v rozsahu nevyhnutnom a teda
zodpovedajúcom charakteru neodkladného opatrenia a zároveň rešpektuje právo otca podieľa sa na
výchove maloletého dieťaťa dočasne a v nevyhnutnej miere...“. Konštatoval, že až absurdne vyznieva

tvrdenie súdu, kedy ako to sám v odôvodnení uvádza „..aby nedošlo k oslabeniu puta medzi rodičom a
maloletým dieťaťom...“, určí rozsah styku v tak obmedzenom rozsahu len každý 2. týždeň v mesiaci cez
víkendy. V tejto súvislosti má za to, že napadnuté rozhodnutie v časti upravujúcej jeho styk s maloletou je
zmätočným a nepreskúmateľným, pretože v odôvodnení relevantným spôsobom nevysvetlil, prečo určil
styk s maloletou práve v tak obmedzenom rozsahu. Súd ďalej uvádza „....prihliadnuc na vek maloletej,

na možné voľnočasové a mimoškolské aktivity maloletej, upravil styk otca s maloletou L. v rozsahu, ktorý
je uvedený vo výroku uznesenia, a to na dobu každého druhého víkendu v mesiaci.“ Nie je absolútne
zrejmé, z čoho pri určení stykov súd skutočne vychádzal a aké dôvody vzal do úvahy ako smerodajné,
keď sa mimo tohto bodu v celom napadnutom rozhodnutí nenachádza jediná zmienka o voľnočasových
a mimoškolských aktivitách maloletej. Je preto neprípustné, aby súd pri určení rozsahu styku poukazoval

na neexistujúce aktivity maloletej, ktoré nemajú oporu ani vo vykonanom dokazovaní, pretože maloletá
sa o nich absolútne nezmieňuje. Práve naopak, maloleté nemá (zatiaľ) žiadne také aktivity, ktoré by ju
obmedzovali v stretávaní sa s ním v širšom rozsahu. Uvedené preto zakladá odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. f) CSP, kedy súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam, nakoľko bez toho, aby vzal do úvahy relevantné atribúty, a to najmä, že mal. dieťa je na neho
prirodzene zvyknuté, žilo s ním do augusta 2020 v spoločnej domácnosti, kde s ním trávilo každý jeden
deň a pri ktorom bolo spokojné a šťastné, má byť od neho odlúčené až takým radikálnym spôsobom,

kedy sa s ním bude môcť stretávať len každý druhý víkend. Konštatoval, že súd sa nijakým spôsobom
nevysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou sa jeho vzťahu s maloletou, na ich spoločne trávený čas,
na jeho starostlivosť o maloletú od jej narodenia ani s argumentáciou, kedy upozorňoval na škodlivosť
správania matky k ich dcére a poukazoval na konkrétne situácie, ktoré sa stali a ktoré sa navyše bežne
opakujú. Situácia po odchode maloletej s jej matkou je pre neho nesmierne náročná, pretože maloletá je

pod takým výrazným vplyvom matky, že stráca vlastný názor, resp. jej názor je matkou potlačovaný a je
jej „pretlačovaný“ názor len jej matky, ktorý si má za každých okolností osvojiť a zobrať tak za svoj. Pred
kolíznym opatrovníkom upozorňoval na nebezpečenstvo takéhoto výrazného vplyvu matky na maloletú,
kedy ho pred maloletou schválne očierňuje, nadáva naňho, uráža ho a inak ho ponižuje, čo sa bude len
prehlbovať pokiaľ nebude mať možnosť stretávať sa s maloletou v širšom rozsahu, kedy by maloletá
mala šancu upevniť si naštrbený vzťah, ktorý majú len kvôli absolútne nevhodnej manipulácii matkou.

Nerozumie, prečo sa súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal týmito relevantnými
okolnosťami a rozhodol takým spôsobom, ktorý aj keď dočasne, ale s určitosťou spôsobí nenapraviteľné
škody pre všetkých zainteresovaných, pretože v tak obmedzenom rozsahu stykov sa maloletá bude od
neho postupne viac a viac odlučovať, odcudzovať a tak puto otca a dcéry utrpí nenapraviteľnú ujmu.
Vplyv matky na maloletú bude silnieť a z matkinej strany presadzovanie negatívnych až nenávistných

názorov na neho si maloleté dieťa osvojí a bude ich považovať za vlastné, čo sa už začína diať a čo je
zrejméajzoskutkovéhostavu,sktorýmsaOkresnýsúdabsolútnenevysporiadal.Poukázalnato,žebez
povšimnutia ostalo konštatovanie maloletej, že ,,..ocko ju chce iba preto, že idú zvyšovať dane a ocko
bude mať za ňu viac peňazí...“, pričom na otázku odkiaľ to vie, kolíznemu opatrovníkovi odpovedala ,,..že
sleduje televízne noviny.“ V prípade, keby sa súd zaberal aj týmto tvrdením maloletej, jednoznačne by

zistil, že takýto výrok maloleté dieťa vo veku deviatich rokov nemá šancu povedať bez toho, aby ju to
niekto dospelý nenaučil, resp. že by to od niekoho nepočula. Tu je evidentne viditeľný výrazný negatívny
vplyv matky na maloletú a jej cielená manipulácia, ktorá má viesť k tomu, aby dieťa na neho zastávalo
takéto absurdné názory. Rovnako tak aj ďalšie tvrdenia maloletej sú odrazom vplyvu jej matky, keď
maloletá uviedla, že ocko ju čaká každý deň pred školou, že ocko jej nedovolí navštevovať ZŠ v A., preto

musí dochádzať do školy do Košíc, že s ním chodievala na kofolu a on na pivo. Totiž, ani jediné vyššie
uvedené tvrdenie maloletej nie je pravdivé. Maloletú vyzdvihol pred školou len jediný krát a raz sa s ňou
pred školou náhodne stretol. Navštevovať jej ZŠ v A. v žiadnom prípade nezakázal, na túto tému sa
spolu ani nerozprávali. Má však za to, že pre maloletú nie je priaznivé, aby bola vytrhávaná z kolektívu na
ZŠ K. v C., kde dosahuje výborné výsledky a ktorá je v porovnaní so školou v A. na oveľa lepšej úrovni.

Bez ohľadu na uvedené matke navrhol, aby bývali v Košiciach, pričom ju informoval o dvoch nájomných
bytoch v susedstve, ktoré sa uvoľnili a pokiaľ by bývali s maloletou v Košiciach, maloletá by nemusela
dochádzať a bol by jednoduchšie a bezpečnejšie zabezpečený styk práve v tomto období. Matka však
tieto možnosti odmietla. Rešpektuje však názor maloletej, že chce byť s matkou u svojej tety a rozumie
tomu, že pri rozhodovaní je názor dieťaťa potrebné považovať za prioritný, avšak znova zvýrazňuje, že

názor maloletej nemusí byť nevyhnutne jej skutočnou vôľou práve s poukazom na manipuláciu zo strany
jej matky. V kontexte uvedeného je preto podľa jeho názoru nevyhnutné, aby bol zistený skutočný názor,
záujem a vôľa maloletej, nezaťažená vplyvom okolia a iných osôb, a to prostredníctvom odborníka na
danú oblasť.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec vo vzťahu k výroku o výživnom poukazuje na
skutočnosť, že je dlhodobo nezamestnaná. K tejto námietke uviedla, že pôvodne bývala aj s maloletou
v byte otca na B. č. X v C., odkiaľ ich otec v auguste 2020 jednoducho vypratal a preto bola nútená
byt opustiť. Keďže nedisponuje žiadnou nehnuteľnosťou nemala preto inú možnosť ako zabezpečiť si
prechodné bývanie, ktoré jej bolo poskytnuté jej sestrou v A.. Rodičia sa nevedia dohodnúť na výbere

školského zariadenia pre maloleté dieťa (otec nesúhlasí s preložením maloletej zo ZŠ K., ktorá bola
v bezprostrednej blízkosti bytu otca, ale je značne vzdialená od súčasného bydliska v A.). Maloletá
teda aj napriek zmene bydliska navštevuje naďalej ZŠ na K. ulici č. XX. Vo veci nezhody rodičov
ohľadom výberu školského zariadenia pre maloletú je vedené aj konanie pred Okresným súdom Košice
- okolie pod sp.zn. 19P/274/2020. Jej povinnosťou je v každý pracovný deň ráno cestovať s maloletou

a odprevadiť ju z miesta ich pobytu v A. do školy v Košiciach, a to v čase pred 8:00 hod. tak, aby
maloletá bola načas prítomná na vyučovaní. To v celkovom dôsledku zanemená, že by sa reálne vedela
dostaviť na potenciálne pracovisko až okolo 8:30 hod. a zároveň by pre ňu bolo nevyhnutnosťou mať
nastavené pracovné zmeny takým spôsobom, aby vedela pre maloletú po skončení vyučovania prísťa odprevadiť ju domov, čo je pri 8 hodinovom pracovnom čase nereálne. Ak by maloletá navštevovala
školu a školskú družinu v mieste bydliska, značne by to skrátilo čas dochádzky do školy a bola by reálna
aj samostatná dochádzka dcérky do a zo školy, vzhľadom na krátku vzdialenosť. To by jej umožnilo

uchádzať sa o zamestnanie s pracovným časom, aký je obvyklý, čiže s nástupom medzi 7.00-8.00
hod. a skončením medzi 15.00-16.00 hod.. V súvislosti s výberom školského zariadenia je podstatná
aj skutočnosť pomerne výrazného rozdielu výdavkov na školské zariadenie nachádzajúce sa v A. a v
Košiciach (napr. výdavky na družinu - zatiaľ čo v Košiciach ide o sumu 11 eur, v A. je to 5 eur na mesiac).
Otec poukazuje aj na to, že ona ukracuje rodinu o najmenej minimálny príjem. Tu platí vyššie uvedené

a tiež to, že ona sa osobne stará o maloleté dieťa a vynakladá určité úsilie na jej výchovu a výživu.
Na opačnej strane, otec sa na výchove maloletého dieťaťa v plnom rozsahu nepodieľa. Zatiaľ čo jej sú
priznané rodinné prídavky na dcéru v sume 23 eur, otec maloletej si uplatňuje od jej narodenia daňový
bonus, na čo nikde nepoukázal. Uvádza, že pravidelné mesačné výdavky na maloletú predstavujú sumu
vo výške približne 70 eur, pričom túto sumu predstavujú len výdavky spojené so školským zariadením
(zabezpečenie stravy v školskom zariadení vo forme obedov, družina, cestovné). Pokiaľ by sa tieto

výdavky rozdelili na polovicu (nakoľko obaja rodičia sú povinní rovnako prispievať na výživu a výchovu
maloletého dieťaťa), išlo by o sumu vo výške 35 eur. Táto suma ale nezahŕňa iné, bežné, výdavky ako
je iná strava (raňajky, desiata, olovrant, večera) alebo každodenné hygienické potreby (toaletný papier,
zubná pasta, prášok, aviváž, šampón na vlasy, sprchový gél a pod.). Suma výživného, ktorú otec v
odvolaní navrhuje (vo výške 40 eur) je jednoznačne nedostatočná a zodpovedá skôr sume poskytovanej

osobami v hmotnej núdzi. Skutočnosť, že otec namieta platenie výživného vo výške 80 eur stanovenej
súdom z dôvodu jeho súčasných výdavkov a rovnako z dôvodu, že v nedávnom čase čerpal úver vo
výške 12.000 eur a momentálne je povinný splácať dlh vyplývajúci z uvedeného úveru, je podľa jej
názoru v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine irelevantná. Konštatuje, že ak bol otcovi schválený úver
vo vyššie uvedenej výške, jeho priemerný mesačný zárobok musí predstavovať dostatočnú sumu na

platenie výživného vo výške 80 eur a musí pozostávať aj z iných príjmov ako reálne otec uvádza.
Zároveň splátka úveru nemá a nemôže mať prednosť pred výživným. Poukázala v tejto súvislosti na
princíp potencionality príjmov a citovala rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo
236/2018.Výškavýživnéhourčenásúdomjepodľajejnázoruavzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti
dostatočne primeraná a odôvodnená. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou má za to, že úprava

stanovená súdom je po posúdení skutkových okolností správna. Otec sa síce odvoláva na to, že dieťa je
naňho prirodzene zvyknuté a že s ním žilo do augusta 2020, ale dôvod, prečo s ním dieťa momentálne
v spoločnej domácnosti už nežije je ten, že nemala na výber a zo spoločnej domácnosti sa v dôsledku
konania otca museli vysťahovať. Otec sa rovnako odvoláva na skutočnosť, že jej ponúkal informácie o
dvoch nájomných bytoch v Košiciach, kde by sa mohli presťahovať. Ona však vzhľadom na jej súčasnú

situáciu nie je schopná splácať nájomné za byt v Košiciach a s tým, aby maloletá žila s otcom nesúhlasí,
nakoľko maloletá chce žiť s ňou ako matkou, má k nej hlboký citový vzťah a ona sa chce o svoju maloletú
dcéru osobne starať. Citujúc § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 4 ZoR navrhla, aby Krajský súd Košice ako
odvolací súd uznesenie v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správne a odôvodnené.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol podstatné skutočnosti ako boli uvedené v jeho odvolaní
(o vzťahu s matkou maloletej, jej správaní, jeho upozorneniam na jej správanie a vplyv jej správania na
maloletú, o dobrovoľnej nezamestnanosti matky, že „vypratanie“ bolo z jeho strany najlepším riešením,
aby zachránil svoje postavenie v rodine, ktoré matka znevažovala a podceňovala). Zdôraznil, že tvrdenie
matky, že doprevádzaním dieťaťa má sťaženú možnosť zamestnať sa na obvyklý pracovný čas je

absolútne neobstojným tvrdením, pretože matka aj keď bývala v Košiciach nemala záujem zamestnať
sa. Hodnotil dôvody nezamestnania sa matky s tým, že z vlastnej vôle a dobrovoľne je v situácii, že
si nemôže dovoliť iné bývanie ako u svojej rodiny. Vyjadril sa k výdavkom na dieťa a poukázal na
vyššie uvedené rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie, v ktorom súd uviedol, že otec zastrešuje
najmä finančné náklady na pomôcky, čo je logické keďže matka bola a stále je bez príjmu a o všetky

výdavky sa stále staral on. Obedy ani družinu v školskom zariadení matka neplatí, pretože obedy sú
zdarma a navyše dieťa obeduje doma a tiež nechodí do družiny. Ďalej sa otec vyjadroval k splatnosti a
splátkam poskytnutého úveru, o ktorom sa nikdy nevyjadril a ani nenaznačil, že by splátku úveru chcel
uprednostňovať pred výživným. Je pre neho až absurdný záver matky vo vyjadrení, že „..jeho priemerný
mesačný príjem musí predstavovať dostatočnú sumu na platenie výživného 80 eur a musí pozostávať

aj z iných príjmov ako reálne uvádza...“ keď je zrejmé, že banka nevyžadovala preukázanie platobnej
schopnosti otca. Práve preto využil možnosť čerpať úver od Prima banky, ktorá bola v tom čase jedinou,
ktorá nevyžadovala preukázanie sa pravidelným príjmom, resp. iným preukázaním platobnej schopnosti
splácať úver. Naproti tomu UniCredit Bank, v ktorej mu poskytli úver 2.453 eur pri preverovaní platobnejschopnosti overila len pohyby na účte, ktoré považovala za postačujúce. Je preto nekorektnou úvahou
matky, že aj v tomto čase musí mať otec taký mesačný zárobok, ktorý má predstavovať dostatočnú
sumu na platenie výživného. Nerozumie ani tvrdeniu matky, že kvôli schválenému úveru má taký príjem,

ktorý pozostáva aj z iných príjmov. Matka má dlhodobo vedomosť, že sa mu ako živnostníkovi nedarí
a práve z tohto dôvodu čerpal úver a veľmi kritickú finančnú situáciu prežíva aj v období koronakrízy,
kedy je jeho príjem nulový. Nie je preto ani pri vynaložení všetkých síl v jeho majetkových možnostiach
a schopnostiach prispievať na výživu maloletej sumou 80 eur mesačne. Uzavrel, že úpravou styku
rozhodnutím súdu, v čase, keď je maloletá pri ňom, snaží sa pre ňu vytvoriť príjemnú atmosféru a robí

všetko pre to, aby bola situácia pre dieťa zvládnutejšia. Robí všetky kroky k tomu, aby sa celá situácia v
rodine stabilizovala, avšak často sa mu to nedarí, keď maloletá príde od matky negatívna, zle naladená
a odmietajúca s ním robiť akékoľvek aktivity s odôvodnením, že „...mamka mi povedala, že ťa nemusím
počúvať...“ a iné. Ani raz sa pred maloletou nevyjadril o matke negatívne, práve naopak, snaží sa celú
situáciu poňať citlivo a zodpovedne, pretože tým berie ohľad na maloletú, ktorá všetko intenzívne vníma.
Bolo by preto jednoduchšie, aby k tomu podobne pristupovala aj matka, ktorá však robí kroky k tomu,

aby ho maloletá znenávidela a odmietala k nemu chodiť. Od rozhodnutia súdu je bežné, že matka mu
odmieta maloletú odovzdať, prípadne podmieňuje styk s maloletou aktuálnymi negatívnymi výsledkami
na Covid-19, čo on plní. V závere otec uviedol vlastný názor na rozhodnutie odvolacieho súdu.

7. Výroky uznesenia súdu prvej inštancie o výchove a o zamietnutí návrhu matky na určenie výživného v

prevyšujúcom rozsahu odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom
preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 CSP).

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

10. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť
úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia,
pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania

o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh
podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Inštitút neodkladného
opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú
právadieťaťazjavneohrozenédodoby,keďonárokudieťaťa,ktoréjeinštitútomhmotnéhoprávanebude

rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Neodkladné opatrenie je neodkladným v tom
zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo
jeho účelom je len neodkladná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajenaliehavosťpotrebyneodkladnejúpravypomerov,ktorá
je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby

musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.

11. Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutých výrokoch o úprave styku a výživnom v zmysle
zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP a dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým konajúci súd nariadil otcovi platiť výživné

v nevyhnutnej miere, pretože príjem matky, ktorej jediným zdrojom v čase rozhodovania súdu boli
prídavky na dieťa je natoľko nízky, že nepostačuje ani na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej
v nevyhnutnej miere, čím matka vo svojom návrhu osvedčila nebezpečenstvo hroziace najlepšiemu
záujmu maloletej, ako aj naliehavosť potreby okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia.
Matka je nezamestnaná, je vedená na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom naďalej

vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú dcéru, ktorá má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a
je nútená sprevádzať ju do a zo školy zo A. do Košíc, keďže rodičia sa nevedia dohodnúť na zmene
ZŠ v mieste bydliska maloletej. Otec v odvolaní uvádza, že jeho príjem tvorí len čiastočný invalidný
dôchodok 155,80 eur. Úver, ktorý čerpal v roku 2019 ako pomoc štátu živnostníkom ešte nesplatila skoro celú vyplatenú sumu už spotreboval na rozbeh jeho pracovnej činnosti ako živnostníka. Na
druhej strane uvádza svoje mesačné výdavky v sume takmer 700 eur. Odvolací súd tak konštatuje,
že určené výživné zodpovedá potrebám maloletej v nevyhnutnej miere a nezistil okolnosti na strane

otca, ktoré by odôvodňovali určenie výživného nižšou sumou s prihliadnutím na rozsah výdavkov ním
deklarovaných, ktoré pokiaľ ide o splácanie úverov, sporení, internetu, či mobilu nie je možné považovať
za výdavky, ktoré by mali mať prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktoré nie je
schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 5 Zák. o rodine). Zjednodušene povedané, pokiaľ je otec schopný
uhrádzať deklarované výdavky vrátane sporenia je nepochybné, že má možnosti a schopnosti plniť

si vyživovaciu povinnosť aspoň v rozsahu 80,- € mesačne. Nestotožnil sa s námietkou týkajúcou sa
pomerov matky, pretože táto si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej plní aj osobnou starostlivosťou a
rozhodujúcim subjektom pri určení vyživovacej povinnosti je v tomto prípade otec, ktorý sa nepodieľa na
výchove a výžive maloletej osobnou starostlivosťou, ktorý ako povinný rodič má maloleté dieťa sústavne
sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím
svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania, pracovných skúseností, organizovať svoje pracovné

aktivity a výdavky tak, aby mal reálnu možnosť plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.
Odvolacísúdposúdenímvšetkýchrelevantnýchskutočnostídospelkzáveru,žedočasneurčenévýživné
súdom prvej inštancie v rozsahu 80 eur mesačne predstavuje denné výživné 2,66 eur, zodpovedá v
danom prípade rozsahu nevyhnutného výživného podľa § 366 CMP.

12. Otec ďalej namietal rozsah úpravy styku s maloletou určený na každý nepárny týždeň od piatku
od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a navrhoval úpravu styku s maloletou každý nepárny týždeň
od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny týždeň od utorka od 16.00 hod. do
piatku do 18.00 hod.. Odvolací súd konštatuje, že ingerencia súdu nariadením neodkladného opatrenia o
úprave styku otca s maloletou dcérou L. je dôvodná, nakoľko každý prípad prerušenia spolužitia rodičov

maloletého dieťaťa, ktorý je spojený s vymanením maloletého z osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
je dôvodom prakticky bezodkladnej potreby upravenia rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu. Takáto úprava však musí mať svoje opodstatnenie (porovnaj ÚS 586/2014). Je potrebné
zdôrazniť, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti, je prioritný záujem detí,
ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného pôsobenia.

Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je však otázkou právnou, nie skutkovou a pre jeho
posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených predovšetkým v Dohovore o právach
dieťaťa, kde z čl. 8 ods. 1 vyplýva, že dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi,
ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením
nezákonných zásahov.

13. Odvolací súd sa stotožnil s rozsahom a frekvenciou stretnutí, ktoré zodpovedajú účelu neodkladného
opatrenia, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a vzťahy
medzi nimi sú problematické, v dôsledku čoho by otec mohol byť vylúčený z pravidelného styku s dcérou,
čo by bolo v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Konštatuje, že striktná a vykonateľná úprava

stretávania otca s maloletým dieťaťom eliminuje ďalšie potencionálne dohadovanie medzi rodičmi, resp.
reálnu hrozbu, že konfliktné situácie medzi rodičmi by mohli ohroziť psychickú pohodu dieťaťa. Odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danom prípade správne dočasne upravil rozsah styku otca s
mal. L., keď prihliadol na vek maloletej, na možné voľnočasové a mimoškolské aktivity s tým, že takto
dočasne upravený styk otca s maloletou zodpovedá záujmom mal. dieťaťa a zároveň rešpektuje právo

otca podieľať sa na výchove dieťaťa do času, kým na základe ďalšieho podrobného dokazovania (a to aj
s ohľadom na možné voľnočasové aktivity mal. L., na vôľu dieťaťa aj s ohľadom na jej vek) nebude môcť
súd rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo veci samej. Vo vzťahu k argumentácii
otca je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie upravil styk neodkladným opatrením ex offo postupom
podľa § 360 ods. 1 CMP, teda bez návrhu niektorého z rodičov vychádzajúc zo šetrenia pomerov v

rodine mal. dieťaťa. Nie je preto zrejmé, s akou argumentáciou sa mal súd vysporiadať, keď žiadne
dokazovanie nevykonával a vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností sa rodičia vyjadrili len v
rámci šetrenia vykonávaného kolíznym opatrovníkom a zároveň žiadne procesné návrhy v tomto smere
neprodukovali.

14. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o výživnom a úprave styku neodkladným
opatrením, odvolací súd v tejto časti uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a
pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnenísa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, resp. doplnil na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).