Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/15/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212203288
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Pivarčiová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4212203288.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobkýň: X) B. E., N..
XX.XX.XXXX, C. A. E. XX/XX V., XX-XXX X., W., X) K. E., N.. XX.XX.XXXX, C. A. B. F. C., N.. X, W. H.,
XX-XXXX.,C.,obochzastúpenýchMgr.ĽudmilouVorčákovou,advokátkousosídlomJánaMilca737/25,
Žilina, proti žalovanej: V. S. A., N.. XX.XX.XXXX, C. A. L.. T.Í. Š. X/XXXX, K., zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. Borsosová & JUDr. Vajliková, s.r.o., Ul. bisk. Királya 6, Komárno, o zaplatenie náhrady

za užívanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 1.248,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 5,12 eur od 01.07.2011 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.08.2011 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.09.2011 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.10.2011 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.11.2011 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.12.2011 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.01.2012 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.02.2012 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.03.2012 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.04.2012 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.05.2012 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.06.2012 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.07.2012 do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.08.2012 do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.09.2012 do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.10.2012 do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.11.2012 do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.12.2012 do zaplatenia,

8,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.01.2013 do zaplatenia,
5,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.02.2013 do zaplatenia,
5,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.03.2013 do zaplatenia,
5,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.04.2013 do zaplatenia,
5,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.05.2013 do zaplatenia,
5,50 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.06.2013 do zaplatenia,

5,50 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.07.2013 do zaplatenia,
5,50 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.08.2013 do zaplatenia,
5,50 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.09.2013 do zaplatenia,
5,50 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.10.2013 do zaplatenia,
5,50 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.11.2013 do zaplatenia,
5,25 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.12.2013 do zaplatenia,
5,25 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.01.2014 do zaplatenia,

5,25 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.02.2014 do zaplatenia,5,25 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.03.2014 do zaplatenia,
5,25 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.04.2014 do zaplatenia,
5,25 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.05.2014 do zaplatenia,

5,25 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.06.2014 do zaplatenia,
5,15 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.07.2014 do zaplatenia,
5,15 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.08.2014 do zaplatenia,
5,15 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.09.2014 do zaplatenia,
5,05 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.10.2014 do zaplatenia,

všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 1.248,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 5,12 eur od 01.07.2011 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.08.2011 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.09.2011 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.10.2011 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.11.2011 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.12.2011 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.01.2012 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.02.2012 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.03.2012 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.04.2012 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.05.2012 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.06.2012 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.07.2012 do zaplatenia,

8,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.08.2012 do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.09.2012 do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.10.2012 do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.11.2012 do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.12.2012 do zaplatenia,

8,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.01.2013 do zaplatenia,
5,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.02.2013 do zaplatenia,
5,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.03.2013 do zaplatenia,
5,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.04.2013 do zaplatenia,
5,75 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.05.2013 do zaplatenia,

5,50 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.06.2013 do zaplatenia,
5,50 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.07.2013 do zaplatenia,
5,50 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.08.2013 do zaplatenia,
5,50 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.09.2013 do zaplatenia,
5,50 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.10.2013 do zaplatenia,

5,50 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.11.2013 do zaplatenia,
5,25 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.12.2013 do zaplatenia,
5,25 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.01.2014 do zaplatenia,
5,25 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.02.2014 do zaplatenia,
5,25 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.03.2014 do zaplatenia,

5,25 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.04.2014 do zaplatenia,
5,25 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.05.2014 do zaplatenia,
5,25 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.06.2014 do zaplatenia,
5,15 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.07.2014 do zaplatenia,
5,15 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.08.2014 do zaplatenia,

5,15 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.09.2014 do zaplatenia,
5,05 % ročne zo sumy 31,88 eur od 01.10.2014 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa 1/ má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,96 %.

Žalobkyňa 2/ má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,96 %. o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením v právnej veci Okresného súdu Komárno sp. zn. 10C/257/2009 zo dňa 8.2.2012 súd
vylúčil na samostatné konanie vzájomný návrh žalovaných na platenie nájomného. Vzájomný návrh je

v súčasnosti vedený pod sp. zn. 10C/15/2012. Svoj nárok na platenie nájomného žalobkyne zdôvodnili
tým, že sú spoluvlastníčkami nehnuteľnosti vedenej v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX W. K..Ú..
K., N. W..Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 657 m2, súp. č. XXXX, M. M. Č.. XX A.
Č.. XX N. X. W. N. F. L. Č.. XXXX/XX, K.. Žalovaná je vlastníčkou podielu 10/16-ín, žalobkyne vlastnia
podiel po 3/16-iny. V konaní vedenom pod sp. zn. 10C/257/2009, predmetom ktorého bolo zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k tomuto bytu, bolo od začiatku konania nesporné, že

predmetnú nehnuteľnosť užíva žalovaná sama, sama rozhoduje o tom, ako s touto nehnuteľnosťou
hospodári, odmieta, aby žalobkyne čo i len vošli do bytu a odmieta im vydať od neho kľúče. Týmto
konaním zasahuje do ich vlastníckeho práva. To, či v byte v skutočnosti býva, resp. nebýva, je z pohľadu
náhrady za užívanie bytu irelevantné, pretože je preukázané, že nehnuteľnosť užíva iba ona. Ako
podielové spoluvlastníčky majú zákonné právo pomerne k veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov

predmet vlastníctva užívať, resp. požadovať náhradu za užívanie bytu. Sumu v mesačnej výške 46,00
eur každej jednotlivo si uplatnili titulom bezdôvodného obohatenia. Uviedli, že na základe miestneho
zisťovania výšky nájomného z ponúk realitných kancelárií je preukázané, že nájomné za jednoizbový byt
o výmere 27-28 m2 na F. L. M. K. v čase podania vzájomného návrhu sa pohybovalo okolo 200,00 eur
mesačne a za jednoizbový zariadený byt 250,00 eur mesačne bez energií. Predmetný byt bol zariadený

aj nábytkom. Z uvedeného dôvodu na podiel každej z nich pripadá suma mesačne 46,00 eur, ktorú
žiadajú od žalovanej od 23.10.2009, t.j. odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí osvedčenia o dedičstve
po ich neb. otcovi v dedičskej veci vedenej pod č.k. 5D/819/2008.

2. Žalobkyňa 1/ uviedla, že so svojim otcom a jeho manželkou t.j. žalovanou sa málo stretávala. Od

pohrebu otca nie je v žiadnom kontakte so žalovanou, nakoľko táto si neprijala, aby jej matka (prvá
manželka otca) bola prítomná na pohrebe. Podľa nej je logické, že keď zdedili podiel bytu po otcovi, tak
budú môcť so sestrou prespávať v byte, pokiaľ sa budú zdržiavať na Slovensku. Chceli v byte prespať,
keď docestovali na pohreb otca. Žalovaná s týmto nesúhlasila z dôvodu, že v byte má svoje osobné veci,
že sa bude nekomfortne cítiť a preto im nevydá kľúče k bytu, ale zaplatí im dve noci v hoteli, čo aj urobila,

avšak ich pobyt sa predĺžil na 10 dní a zvyšné dni museli zaplatiť ony. Prvýkrát sa domáhala vstupu do
bytu po dedičskom konaní, druhýkrát asi o dva mesiace neskôr, avšak žalovaná ani v jednom prípade
nevyhovela. Pre uvedené prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzvala žalovanú na sprístupnenie
bytu a poskytnutie kľúčov, ale na túto výzvu žalovaná vôbec nereagovala a preto sa obrátila žalobou na
súd. Má vedomosť aj o tom, že ich spoločný byt bol žalovanou určitú dobu prenajímaný.

3. Žalobkyňa 2/ uviedla, že v predmetnom byte bývať nechcela, ale chcela mať do neho prístup. Dva
až trikrát do roka chodí do K.. Kým žil jej otec a byt obýval spolu so žalovanou, bez problémov mala
možnosť prespávať u nich. Po smrti otca ju žalovaná do bytu nevpúšťala, na výzvu, aby jej sprístupnila
byt, reagovala odmietavo, ani na písomnú výzvu nebola ochotná dať jej kľúče od bytu.

4. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že aj z výpovedí žalobkýň vyplýva, že nikdy
nemali záujem sporný byt užívať, nakoľko obe bývajú v zahraničí. Nie je mysliteľné, aby byt, ktorý
obýva ako väčšinová spoluvlastníčka slúžil ako hotel pre žalobkyne, ktoré by chceli sporadicky do bytu
prichádzať bez jej vedomia a súhlasu, keď v tom čase ona mala nasťahované v tomto byte svoje osobné

veci. Po dedičskom konaní mala záujem prevziať do svojho výlučného vlastníctva predmetný byt a
vyporiadať sa so žalobkyňami podľa ceny nehnuteľnosti určenej v dedičskom konaní, avšak žalobkyne
požadovali od nej podstatne vyššiu sumu za ich podiely, preto podielové spoluvlastníctvo dohodou
nevyporiadali. Odvtedy došlo k zhoršeniu ich vzťahov až natoľko, že žalobkyne sa jej vyhrážali, že
svojvoľne vymenia zámok na byte, podávali na ňu trestné oznámenia, až sa rozhodla odsťahovať sa z

bytu. Asi pol roka bývala u svojej svokry a od nej sa odsťahovala do podnájmu, kde býva i v súčasnosti.
Okrem podielu na byte žalobkyne zdedili aj pasíva viaznuce na tento byt, a to pohľadávku Tatra banky
z titulu úveru, ktorú mesačne spláca po 107,85 eur a 3,50 eur za poplatky, z čoho podiel 6/16-ín, ktoré
by mali platiť žalobkyne predstavuje spolu 41,75 eur. Za byt aj keď ho neužíva, musí platiť paušálny
poplatokzavýkonsprávy,inkasnýpoplatokzagenerálneopravy,poistnéaGOfond,daňznehnuteľnosti.

Zásadne popierala, že by tento byt prenajímala. Poskytla ho na bývanie na jeden mesiac susedke V.B., ale bez akejkoľvek finančnej náhrady. Pokiaľ by sa žalobkyne domáhali iba toho, aby mohli občas
prespať v byte, nebol by problém, ale ony chceli, aby do bytu mala prístup aj ich matka, s čím žalovaná
zásadne nesúhlasila. Nakoľko úver a všetky výdavky spojené s užívaním bytu hradila aj za žalobkyne

ona, je vylúčené, aby sa na ich úkor obohatila. Opakovane zdôrazňovala, že z bytu bola nútená odísť
kvôli neznesiteľným sústavným útokom žalobkýň na jej osobu a nebezpečným vyhrážaniam. Zastávala
názor, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo na jej strane, ale na strane žalobkýň, ktoré odo
dňa, kedy zdedili podiely na byte, uplatňujú len svoje práva, ale nijako sa nepričinili na úhrade úveru
ani výdavkov spojených s týmto bytom, hoci na základe Osvedčenia o dedičstve okrem aktív zdedili

aj pasíva v podieloch zodpovedajúcich ich podielu na dedičstve poručiteľa. So žalobkyňou 1/ mala
dobrý vzťah, so žalobkyňou 2/ ani ona, ani jej nebohý manžel neboli v kontakte minimálne 8 rokov.
Byt, ktorý majú v spoluvlastníctve, je jednoizbový s podlahovou plochou cca. 28 m2. Je pravdou, že
žalobkyne do bytu nevpúšťala, nakoľko sa ich bála. Sumu 250,00 eur mesačne za užívanie garsónky
považovala za neprimerane vysokú, keďže podľa sledovaného trhu s nehnuteľnosťami nájomné za
užívanie garsónky vrátane réžií sa pohybuje od 100,00 eur do 150,00 eur. Nakoľko žalobkyne predmetný

nárok uplatňujú z titulu bezdôvodného obohatenia, vzniesla s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka námietku premlčania. Ďalej poukázala na to, že v období, za ktoré žalobkyne
žiadajú náhradu, t.j. od 23.10.2009 byt neužíva a žalobkyne nepreukázali, že by sa boli domáhali
toho, že predmet spoluvlastníctva chcú užívať. Iba v čase, keď žalovaná bývala v byte sa domáhali,
aby im dovolila v byte prespať. Keďže ide o jednoizbový byt a nebolo miesto na ubytovanie všetkých

záujemcov o prespatie, zaplatila im nocľah v hoteli, čo samy žalobkyne aj potvrdili. Sama je nútená bývať
v prenajatom byte, za ktorý platí nájomné popri tom, že aj na predmet podielového spoluvlastníctva
hradí všetky výdavky výlučne sama. Mala za to, že akákoľvek náhrada pre žalobkyne by bola v rozpore
s dobrými mravmi.

5. Dňa 23.10.2012 žalovaná doručila súdu vzájomný návrh, ktorým sa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalobkýň tým, že aj za nich realizovala plnenia, ktoré mali plniť ony,
a to vo výške po 1.158,42 eur, ktorú sumu žiadala od oboch žalobkýň spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,45 % ročne odo dňa podania vzájomného návrhu. Išlo o nasledovné plnenia:
- na úvere:

- v roku 2008 v sume 220,28 eur (za mesiace november až december obe po 107,85 eur + 2 x 2,29
eur poplatky banke),
- v roku 2009 v sume 1.321,68 eur (12 x 107,85 eur + 12 x 2,29 eur poplatky),
- v roku 2010 v sume 1.311,06 eur (za mesiace január a február po 107,85 eur, od marca do decembra
10 x 105,82 eur a poplatky 4 x 2,29 eur a 8 x 3,50 eur),

- v roku 2011 v sume 1.311,84 eur (12 mesiacov x 105,82 eur + poplatky 12 x 3,50 eur),
- v roku 2012 v sume 1.093,20 eur (od januára do októbra 10 x 105,82 eur a 10 x 3,50 Eur).
Dokoncaoktóbra2012naúvere celkomzaplatila5.258,06eurzčoho3/16-inypredstavujúsumu985,89
eur;
- na mesačných zálohových platbách za užívanie bytu ako paušálny poplatok, za výkon správy, inkasný

poplatok, poistné a do GO fondu
- v roku 2008 v sume 22,60 eur,
- v roku 2009 v sume 135,92 eur,
- v roku 2010 v sume 180,96 eur,
- v roku 2011 v sume 316,80 eur,

- v roku 2012 v sume 263,90 eur.
Do konca októbra 2012 na týchto platbách zaplatila spolu 920,18 eur, z čoho 3/16-iny činia 172,53 eur.

6. Vzájomný návrh žalobkyňa viackrát upresnila, resp. pozmenila. Podaním zo dňa 30.03.2015 časť
vzájomného návrhu, a to na úhradu sumy 1.093,20 eur vzala späť, nakoľko tento jej nárok bol

zohľadnený v konaní o zrušenie a vyporiadenie podielového spoluvlastníctva. V ďalšom si uplatnila
už len náklady, ktoré za žalobkyne uhrádzala od 01.11.2008 do 31.08.2014 v sume po 459,40 eur a z
tejto sumy si uplatnila aj ročný úrok z omeškania vo výške 8,45 % odo dňa podania návrhu. Posledné
upresnenie vzájomného návrhu v časti istiny je zo dňa 02.02.2016, v ktorom žalovaná uviedla, že
mesačné zálohové platby za užívanie bytu za roky 2008 a 2009 zostali nezmenené, za rok 2010 ich

vyúčtovala v sume 1.330,96 eur, za rok 2011 v sume 701,43 eur, za rok 2012 v sume 439,71 eur, za rok
2013 v sume 442,66 eur a za rok 2014 v sume 289,34 eur. Zároveň si žalovaná vyúčtovala aj platby do
ZSE Energia, a.s., a to za rok 2010 v sume 209,48 eur, za rok 2011 v sume 170,64 eur a za rok 2012
v sume 130,95 eur. Ďalej si žalovaná uplatnila aj náhradu za platenie poistného do UNIQA poisťovňa,a.s. vo výške 16,60 eur ročne od roku 2009 do roku 2014, t.j. za 6 rokov spolu sumu 99,60 eur. Spolu
teda žalovaná vyčíslila náklady v celkovej výške 3.973,29 eur, z čoho podiel každej zo žalobkýň 3/16-
iny predstavuje sumu 745,00 eur, ktorú žalovaná požaduje od každej zo žalobkýň spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,45 % ročne od podania vzájomného návrhu až do zaplatenia.

7. Žalobkyne k vzájomnému návrhu žalovanej zo dňa 18.10.2012 podali písomné vyjadrenie, ktorom
uviedli, že sumu každej po 46,00 eur mesačne počnúc od 23.10.2009 až do právoplatného rozhodnutia
vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva (10C/257/2009) nežiadajú z titulu

vydania bezdôvodného obohatenia, ale z titulu náhrady za užívanie nehnuteľnosti podľa § 137 ods.1
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka. Požadovaná
suma predstavuje vyjadrenie finančnej protihodnoty za to, že žalovaná ako podielová spoluvlastníčka
užíva od 23.10.2009 podiel zo spoločnej veci im patriaci. Uznávajú, že okrem aktív zdedili aj pasíva,
avšak nie v rozsahu, ako boli vyúčtované a predložené v protinávrhu žalovanej. Je nespochybniteľné,
že podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka do výšky dedičstva zodpovedajú za dlhy poručiteľa,

avšak pohľadávku Tatra banky, a.s., ktorú uhradila ako solidárny dlžník, si uplatňuje formou zápočtu na
vyplatenie spoluvlastníckeho podielu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Ďalej namietali, že v roku 2008 a 2009 neboli spoluvlastníčkami nehnuteľnosti a teda neboli povinné
uhrádzať žiadne poplatky spojené s uvedenou nehnuteľnosťou. Nestotožnili sa s tvrdením žalovanej,
že sa na ich úkor akýmkoľvek spôsobom obohatili. Žalovaná ich žiadnym spôsobom nevyzvala k tomu,

aby sa pričinili na hradení výdavkov súvisiacich s bytom, naopak sústavne im bránila v užívaní bytu
a týmto zasahovala do ich vlastníckeho práva. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok NS SR sp. zn.
4Cdo/55/2009 zo dňa 21.12.2009, podľa ktorého „aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k
dohode v užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru,
že vec je užívaná bez právneho dôvodu“. Nakoľko bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, v danom prípade
nie je splnená ani jedna z podmienok, aby mohli na úkor žalovanej získať bezdôvodné obohatenie.
Medzi stranami sporu nedošlo k dohode o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, ani k dohode týkajúcej sa
finančnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti. Nakoľko žalovaná užíva celú nehnuteľnosť a odmieta pre

nich vyhotoviť kópiu kľúčov od bytu, týmto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva a preto majú
právo na ekvivalentnú peňažnú náhradu za toto užívanie. Tento ich nárok vyplýva priamo zo zákona, z
ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka.

8. Po právoplatnom ukončení veci vedenej pod sp. zn. 10C/257/2009, predmetom ktorej bolo zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti, a to schválením
zmieru zo dňa 13.8.2014, ktorým bol podiel väčšinovej spoluvlastníčky prikázaný do podielového
spoluvlastníctva menšinových spoluvlastníkov, obe sporové strany upresnili žalobný petit tak, že
uplatnené nároky žiadajú do dňa právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru, t.j. do dňa
24.9.2014.

9. Žalobkyne k vzájomnému návrhu žalovanej aj po opakovaných upresneniach zaujali záporné
stanovisko, žiadali ho v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že predmetný byt nemali možnosť užívať
a vzniku týchto nákladov sa dalo zabrániť ešte v roku 2010, kedy vyzvali žalovanú, aby tento byt
prenajala inej osobe, alebo im umožnila celý byt užívať. Na toto ona reagovala tak, že ona je väčšinovou

spoluvlastníčkou a má právo rozhodovať o tom, ako nakladať s bytom. Preto sú toho názoru, že náklady
uplatnené v protinávrhu (po čiastočnom späťvzatí, s čím súhlasili), by mala hradiť žalovaná. Z opatrnosti
namietali aj premlčanie právneho nároku žalovanej uplatnenom vo vzájomnom návrhu.

10. Súd dňa 08.03.2017 vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 10C/15/2012-189 tak, že žalobu zamietol

a určil, že žalovaná nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že mal
za preukázané, že žalovaná spoločnú vec neužívala od jesene 2009, kedy sa pre nezhody so
spoluvlastníčkami odsťahovala zo spoločného bytu a odvtedy je byt neobývaný. Bolo preukázané aj
to, že až na jeden mesiac (august 2010) bez súhlasu spoluvlastníčok žalovaná umožnila bývanie
v tomto byte svojej známej, V.T. B. bez nároku na akúkoľvek finančnú odplatu. Pokiaľ teda niekto

získal bezdôvodné obohatenie za užívanie podielov žalobkýň za uvedený mesiac, tak to bola V.
B. a nie žalovaná. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobkyňa od 23.10.2009
užívala spoločnú vec strán sporu a týmto by získala akýkoľvek majetkový prospech na úkor ostatnýchspoluvlastníkov, že žalobkyniam prináleží finančná náhrada za to, že svoje vlastníctvo neužívali od
23.10.2009, preto súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

11. Proti tomuto rozsudku podali žalobkyne odvolanie, keďže sa nestotožnili s tvrdením súdu prvej
inštancie, že nemali záujem predmetný byt užívať, nakoľko dlhodobo žijú v zahraničí. Žalobkyne napriek
tejto skutočnosti, mali záujem na užívaní predmetného bytu, mali záujem vykonávať všetky práva, ktoré
im ako spoluvlastníkom patria, vyzvali žalovanú na zaplatenie nájomného, ako aj na sprístupnenie bytu
spoluvlastníkom výzvou zo dňa 26. 05. 2011, vyzvali žalovanú na vyhotovenie kľúčov potrebných na

prístupdobytu.Žalovanávšaknemalazáujemriešiťvzniknutúsituáciu,správalasaarogantneavkonaní
vedenom pod sp. zn. 10C/257/2009 (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) uviedla, že
je pravdou, že navrhovateľky nevpúšťala do bytu. Uvedené konanie žalovanej je nielen v rozpore s
dobrými mravmi, ale aj v rozpore s vlastníckym právom žalobkýň, ktoré samé nemohli byt užívať, ale ho
užívala tretia osoba bez právneho vzťahu k bytu a bez ich súhlasu. Žalobkyne využili zákonnú možnosť
žiadania náhrady za užívanie nehnuteľností, ktorá vyplýva priamo z ustanovenia § 137 Občianskeho

zákonníka v spojení s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázali na rozsudok
Najvyššieho súdu SR č. 4Cdo 55/2009 zo dňa 21. 12. 2009. Ďalej vytkli súdu prvej inštancie, že dospel
k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď uviedol, že žalobkyne potvrdili, že nikdy nemali záujem užívať
svoj spoluvlastnícky podiel. Nie je zrejmé, na základe akého dôkazu súd dospel k takémuto názoru,
keďže opak je pravdou. Záujem o užívanie vlastníckeho práva bol preukázaný prvou výzvou zo dňa

06.10.2010, ďalej výzvou zo dňa 27.05.2011 o sprístupnenie bytu, súdnym zmierom zo dňa 13.08.2014,
ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a prikázal nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva
žalobkýň, ako aj týmto konaním. Naopak, bola to žalovaná, ktorá v odpovedi na výzvu uviedla, že nie je
a ani nebude ochotná uzatvoriť so žalobkyňami žiadnu nájomnú zmluvu, o čom rozhodla ako väčšinová
spoluvlastníčka bytu.

12. O podanom odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 25.07.2018 č.k. 25Co/303/2017-225,
ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia
odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie neskúmal a nezaoberal sa tým, že žalobkyne si uplatnili
svoje právo vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva podľa § 137 Občianskeho zákonníka. Súd prvej

inštancie síce toto ustanovenie v napadnutom rozsudku uviedol, nie je zrejmé, či ho vôbec v danej
veci aplikoval, nakoľko rozhodnutie v tomto smere nezdôvodnil. Žalobu zamietol z dôvodu, že nebolo
preukázané, že žalovaná byt užívala a že by týmto získala akýkoľvek majetkový prospech na úkor
ostatnýchspoluvlastníkov.Vôbecsanezaoberaltvrdenímžalobkýň,žežalovanáimneumožnilaužívanie
predmetného bytu, odmietla im vydať kľúče od bytu. Z tohto dôvodu je absolútne bezpredmetné

jej tvrdenie, že byt neužívala od roku 2009, mala ho však vo svojej dispozičnej moci, keď mala kľúče od
bytu, ktoré odmietla žalobkyniam poskytnúť. Taktiež je úplne bezpredmetné v danej veci, že žalobkyne
trvalo žijú v cudzine. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že žalobkyne
vyzývali žalovanú na sprístupnenie nehnuteľnosti, požadovali úhradu za užívanie bytu žalovanou, ktorá
nebola ochotná uzavrieť žiadnu nájomnú zmluvu, umožnila užívanie bytu cudzej osobe, bez súhlasu

spoluvlastníkov. Ďalej odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či súd prvej
inštancie spor posúdil z titulu práva vyplývajúceho z podielového spoluvlastníctva, resp. vec posúdil
ako bezdôvodné obohatenie. Úplná absencia zdôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie znemožňuje
odvolaciemu súdu jeho preskúmanie. Zároveň je nevyhnutné konštatovať, že dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie nezodpovedá jeho rozhodnutiu. Z tohto dôvodu odvolací súd nemal inú možnosť,

ako napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie
totiž okrem nesprávneho právneho posúdenia veci (nie je zrejmé ako právne vec posúdil), nevykonal i
dôkazy potrebné pre rozhodnutie v danej veci, keď sa nárokom žalobkýň dostatočne nezaoberal a už
vôbec sa nezaoberal a nevyžadoval predloženie dôkazov zo strany žalovanej k jej vzájomnému návrhu.

13. Po vrátení veci odvolacím súdom žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 02.10.2018 uviedla, že
predmet podielového spoluvlastníctva neužíva od októbra roku 2009 z dôvodu, že žalobkyne ju svojim
neprístojným správaním a bezdôvodnými vyhrážkami vyštvali z bytu. Žalovaná možnosť užívania
predmetu podielového spoluvlastníctva žalobkyňami po tom, ako sa z bytu vysťahovala, podmieňovala
tým, aby vo výške zodpovedajúcej ich spoluvlastníckemu podielu uhrádzali pasíva. Konanie žalobkýň

voči žalovanej bolo šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobkyne svoj vážny záujem o
užívanie ich podielov na spoločnej nehnuteľnosti nepreukázali a tiež nepreukázali ani to, aká ujma im
vznikla, t.j. aký úžitok by dosiahli pri obvyklom užívaní spoločnej veci. V podaní zo dňa 20.05.2019
žalovaná spresnila, že úroky z omeškania žiada priznať odo dňa podania upresnenia protinávrhu, tedaod 05.02.2016. Zároveň poukázala na ustanovenie Zmluvy o záložnom práve zo dňa 21.02.2015 k
predmetnému bytu, v zmysle ktorých sa záložný dlžník zaviazal nezriadiť k predmetu záložného práva
nájomné príp. podnájomné práva v prospech tretej osoby, a to až do úplného splatenia pohľadávky s

tým, že v prípade porušenia tohto záväzku si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu v sume 15 % zo
sumy úveru. Byt teda nemohol byť prenajatý tretej osobe až do úplného splatenia úveru, preto priznať
žalobkyniam akúkoľvek finančnú náhradu za užívanie aj napriek tomu, že žalovaná preukázateľne byt
neužívala, ale žalobkyne v prenajatí bytu nepodporovala, by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

14. Žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 08.04.2019 namietali, že žalovaná v priebehu celého konania
nedokázala určiť výšku jej nároku, neustále dochádzalo k upresňovaniam protinávrhu a ani predložiť
relevantné dôkazy. Vo vyjadrení zo dňa 01.07.2019 žalobkyne uviedli, že úrok z omeškania žiadajú od
23.10.2009 z toho dôvodu, že žalovaná im od počiatku nadobudnutia ich vlastníckeho práva upierala
právo užívania tejto nehnuteľnosti. Od uvedeného dátumu im prislúcha aj náhrada za užívanie tejto
nehnuteľnosti,aležalobkyneuvedenúnáhradužiadajúod11/2009,t.j.odceléhonasledujúcehomesiaca

po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobkyne žiadajú náhradu nájmu vo výške 250,00
eur ako výške zodpovedajúcej sume za zariadený byt. Obhliadka bytu sa konala v roku 2013, t.j. takmer
štyri roky po úmrtí Q. E.. V čase jeho úmrtia bol byt zariadený. Žalovaná neoprávnene vysťahovala
zariadenie bytu bez súhlasu žalobkýň. V podaní zo dňa 16.09.2019 žalobkyne uviedli, že v súlade s
bodom 2.3. písm. b) záložnej zmluvy sa záväzok nezriadenia okrem iného aj nájomného týka tretej

osoby. Žalobkýň 1/ a 2/ sa to teda netýkalo, keďže tak, ako to vyplýva aj z návrhu nájomnej zmluvy, ktorý
bol žalovanej zaslaný, nájom žiadali pre seba ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti a nie ako tretie osoby.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie nasledovnými dôkaznými prostriedkami: výsluchom strán sporu,
výsluchom svedkov Z. S., P. A., V. V., Q. W., V. B., Q. E., R. S., Z. K., nasledovnými listinami:

ponukami realitných kancelárií, splátkovým kalendárom k úveru č. XXXXXXXXXX, vyúčtovaniami
nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, predpismi
mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platnými od 01.07.2010, 01.08.2010, 01.09.2010,
01.01.2011,01.03.2012, výzvou na zaplatenie nájomného a návrhom na uzatvorenie písomnej
nájomnej zmluvy zo dňa 06.10.2010 s doručenkou, vyjadrením k výzve na zaplatenie nájomného

a návrhu na uzatvorenie písomnej nájomnej zmluvy zo dňa 14.10.2010, výzvou na sprístupnenie
bytu spoluvlastníkom zo dňa 26.05.2011 s doručenkou, stanoviskom k výzve na sprístupnenie bytu
spoluvlastníkom zo dňa 31.05.2011, osvedčením o dedičstve sp. zn. 5D/819/2008, Dnot 377/2008
zo dňa 22.10.2009 po nebohom Q. E., vyjadreniami realitných kancelárii o výške obvyklého
nájomného, poštovými peňažnými poukazmi, poistkou č. XXXXXXXXXX, rodným listom Q. E., žiadosťou

adresovanou spoločnosti ZSE Energia, a.s. zo dňa 18.02.2019, zmluvou o záložnom práve zo dňa
24.02.2005, oznámením UNIQA poisťovňa, a.s. zo dňa 14.08.2019, oznámením ZSE Energia, a.s. zo
dňa 16.08.2019 a pripojeným spisom Okresného súdu Komárno sp. zn. 10C/257/2009. Vykonaným
dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

16. Nehnuteľnosť vedená na katastrálnom odbore Okresného úradu K. N. R. Č.. XXXX W. K..Ú..
K. ako jednoizbový byt č. XX N. X. W., M. M. Č.. XX M. A. F. B. B.. Č.. XXXX N. W. T. „. Č..
XXXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 657 m2 a podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške XXXX/XXXXXX tvorila
v polovici predmet dedičstva po neb. Q. E., zomrelom 21.11.2008. Dedičské konanie po ňom bolo

vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 5D/819/2008, Dnot 377/2008. Podľa Osvedčenia o
dedičstve zo dňa 22.10.2009 vydaného JUDr. Leilou Baštrnákovou, notárom a súdnym komisárom,
zákonnými dedičmi poručiteľa sú jeho dcéry, t.j. žalobkyne 1/ a 2/, syn Q. E. a pozostalá manželka,
t.j. žalovaná. Predmetom dedičstva bola vyššie uvedená nehnuteľnosť a ťarcha, záložné právo v
prospech Tatra banky a.s. Hodnota nehnuteľnosti bola dedičmi dohodnutá sumou 21.600,00 eur,

dlžoba voči peňažnému ústavu činila 5.840,61 eur. Q. E. svoj podiel z dedičstva prenechal bezplatne
svojim súrodencom v rovnakom pomere. Na základe dedičskej dohody žalobkyne a žalovaná uvedenú
nehnuteľnosť nadobudli do podielového spoluvlastníctva, taktiež aj dlh voči Tatra banke, a.s. podľa
pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Na základe Osvedčenia o dedičstve,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 22.10.2009, sa žalobkyne stali vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti

v podiele 3/16, žalovaná v podiele 10/16. Žalobkyne 1/ a 2/ predmet podielového spoluvlastníctva
nikdy neužívali, nakoľko dlhodobo žijú v zahraničí, žalobkyňa 1/ M. W., žalobkyňa 2/ M. C., kde majú
založené rodiny. Nemali v úmysle obývať spoločný byt od okamihu, čo ho smrťou otca nadobudli do
podielového spoluvlastníctva, iba v ňom sporadicky prenocovať. Táto skutočnosť medzi stranami nebolasporná. Žalobkyne listom zo dňa 07.10.2010 vyzvali žalovanú na zaplatenie nájomného za obdobie
od 21.11.2008 do 15.10.2010 vo výške 3.450,00 eur (23 mesiacov po 75,00 eur x 2 pre každú
z nich). Zároveň jej navrhli uzavretie nájomnej zmluvy s tým, že pokiaľ nebude súhlasiť s úpravou

nájomných vzťahov, ponúknu možnosť nájmu tretej osobe. Táto výzva bola žalovanej doručená dňa
11.10.2010, na čo reagovala podaním z 14.10.2010, v ktorom zaujala stanovisko, že nie je ochotná
uzavrieť žiadnu nájomnú zmluvu, pretože byt, ktorý tvorí predmet podielového spoluvlastníctva, neužíva
od októbra 2009, kedy bola žalobkyňami v byte prepadnutá a žiadali od nej, aby im byt prenechala. Sumu
3.450,00 eur im nezaplatí, pretože už minimálne o túto sumu sa ony bezdôvodne obohatili na jej úkor. Je

väčšinovou spoluvlastníčkou a napokon ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
sa vedie na súde konanie. Listom zo dňa 27.05.2011 žalobkyne vyzvali žalovanú na sprístupnenie bytu a
to tak, že má vyhotoviť kľúče potrebné na prístup do bytu a zaslať ich na adresu advokátskej kancelárie
ich právnej zástupkyne do 7 dní od doručenia výzvy, t.j. od 31.05.2011. Žalovaná vo svojom stanovisku
zo dňa 31.05.2011 k výzve žalobkýň uviedla, že ako väčšinová spoluvlastníčka má právo rozhodovať
o spôsobe hospodárenia s bytom, žalobkyne nemajú záujem nadobudnúť byt do svojho vlastníctva a

nemajú ani záujem ho užívať, pretože žijú trvale v zahraničí. Všetky platby súvisiace s bytom znáša
výlučne žalovaná.

17. Svedkyňa P. A., bývajúca v schodišti, v ktorom sa nachádza predmetný byt uviedla, že podľa nej
odvtedy, čo sa žalovaná odsťahovala, je jej byt neobývaný. Od susedov vie, že občas tam chodila vetrať

a polievať kvety susedka menom V..

18. Svedkyňa V. V., susedka žalovanej dosvedčila, že má vedomosť o tom, že medzi stranami sporu
boli nezhody, kvôli čomu sa žalovaná z bytu odsťahovala. V byte približne 2-3 týždne bývala susedka V..

19. Svedok Q. W. vypovedal, že do septembra 2010 býval v obytnom dome, kde je aj byt strán sporu a
dosvedčil, že dovtedy v tomto byte okrem žalovanej nikto nebýval.

20. V. B. ako svedkyňa uviedla, že je v priateľskom vzťahu so žalovanou. Od roku 1997 do júna 2008
bývala v tom istom schodišti, kde má žalovaná byt. V byte žalovanej s jej súhlasom bezplatne prebývala v

auguste 2010. Žalovaná od nej nepýtala ani náhradu výdavkov spojených s užívaním bytu, lebo vedela,
že má finančné ťažkosti. Žalobkyne nepozná, ich súhlas si nevyžiadala, ani nevedela, že žalovaná nie
je výlučnou vlastníčkou bytu. Do predmetného bytu od septembra 2010 nevstúpila resp. asi dvakrát tam
bola vyvetrať, potom kľúče vrátila žalovanej.

21. Svedok Q. E., strýko žalobkýň uviedol, že na presný dátum sa nepamätá, ale približne po smrti
jeho brata, teda asi na jeseň 2009 sa žalovaná odsťahovala k jeho matke, lebo jej bolo smutno v byte,
v ktorom predtým bývala s manželom. Od nej sa odsťahovala na jar 2010. So žalobkyňami udržiaval
sporadický kontakt. Obe bývali v zahraničí, pokiaľ prišli na Slovensko zvykli prenocovať u jeho matky.
Odvtedy, čo ich otec zomrel, jeho matku, ktorá je od augusta 2010 umiestnená v dome sociálnych

služieb Y. M. K., navštívili iba raz.

22. Uznesením Okresného súdu Komárno vo veci sp. zn. 10C/257/2009 zo dňa 13.08.2014 bol
schválený zmier strán sporu, ktorým bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti vedenej
na LV č. XXXX W. K.. Ú.. K. zrušené a vyporiadané tak, že podiel žalovanej 10/16-ín bol prikázaný

do vlastníctva žalobkýň 1/ a 2/ v rovnakom pomere, po 5/16-ím k celku. Rozhodnutie súdu nadobudlo
právoplatnosť dňom 24.9.2014.

23. Súd dotazom na realitné kancelárie zisťoval, za aké nájomné mohol vlastník bytu v rokoch 2009 až
2014 prenajímať jednoizbový byt s kuchyňou a príslušenstvom s obytnou plochou 28 m2, v danej lokalite

M. K.. Podľa realitnej kancelárie G. T., B..T..Y.. za 240,00 eur, podľa P., B..T..Y.. v rokoch 2009-2011 za
100,00 eur bez režijných nákladov a v rokoch 2012-2014 za 110,00 - 130,00 eur bez režijných nákladov,
podľa B. Z., B..T..Y.. od 150,00 - 180,00 eur vrátane réžií, podľa A., B..T..Y.. od 110,00 do 150,00 eur,
podľa J., B..T..Y.. od 170,00 do 200,00 eur bez režijných nákladov, podľa E., B..T..Y.. od 200,00 - do
250,00eur+režijnénáklady.Žalobkyňanapreukázanieprimeranéhonájomnéhopredložilasúduponuku

na internete spoločnosti J., B..T..Y.. na prenájom bytu s obytnou plochou 27 m2 v K. N. F. L.. za 200,00
eur mesačne a ponuku spoločnosti E. B..T..Y.. na prenájom bytu s obytnou plochou 34 m2 v K. N. S.
L.. za 250,00 eur mesačne.24. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) vlastník
je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky
a nakladať s ním.

25. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

26. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

27. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

28. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

29. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

30. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je

o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Predmetom tohto konania je žaloba žalobkýň ako spoluvlastníčok nehnuteľnosti, ktorou si uplatňujú
voči žalovanej ako ďalšej spoluvlastníčke peňažné plnenie za to, že neužívali spoločnú vec v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu v celkovej sume 2.714,00 eur pre každú zo žalobkýň, spolu s úrokom z

omeškania od 23.10.2009. Žalobkyne pri výpočte náhrady za užívanie nehnuteľnosti vchádzali z ponuky
realitných kancelárií, ktoré boli aktuálne v čase podania návrhu.

35. Obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v
medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky

podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje
aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137
ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu
jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme

peňažnéhoplnenia.Tomutoprávupotomkorešpondujepovinnosťspoluvlastníka,ktorývec užíva,takéto
plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Aj keď medzi podielovými
spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je
možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom na užívanie veci
je ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a

povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym.
V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne
podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. Z vyššie uvedeného možno
vyvodiť záver, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia vočidruhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu,
ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva, ktorý je osobitne v Občianskom zákonníku upravený.
Vprípade,žesaspoluvlastníciospôsobeužívaniaspoločnejveci,prípadneojejnáhradenedohodnú,ide

onárok,ktorývyplývazustanovenia§137ods.1Občianskehozákonníkavspojenís§123Občianskeho
zákonníka. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej
premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

36. V danej veci je nesporné, že strany sporu boli v rozhodujúcom čase podielovými spoluvlastníkmi

dotknutej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola v dispozičnej sfére žalovanej (vlastnila od nej kľúče), ktorá
žalobkyniam 1/ a 2/ neumožnila užívanie predmetného bytu (ktorú skutočnosť aj sama potvrdila) a
neposkytla in ani náhradu vo forme peňažného plnenia, keď sa odmietala dohodnúť na jej výške.
Súd vychádzajúc aj z právneho názoru odvolacieho súdu má za to, že žalobkyne sa bezpochyby
domáhali umožnenia užívania predmetnej veci, ktorú skutočnosť preukázali písomnými výzvami a tiež
domáhaním sa peňažného plnenia voči žalovanej za to, že neužívajú spoločnú vec v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho podielu a za to, že im žalovaná užívanie spoločnej veci neumožnila. Uplatnili si
teda právo, ktoré vyplýva z podielového spoluvlastníctva, a ktoré sa opiera o ustanovenie § 137 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Toto právo má majetkovú povahu a premlčuje sa v trojročnej všeobecnej
premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

37. Súd teda vyhodnotil, že nárok žalobkýň je daný, však nemal dostatočne za preukázanú dôvodnosť
nároku v tej výške, ako si ho žalobkyne uplatnili, teda vychádzajúc z obvyklého nájmu vo výške
250,00 eur, keďže vyjadrenia realitných kancelárií ohľadom obvyklého nájmu za obdobnú nehnuteľnosť
boli rôzne. Súd mal za to, že bolo potrebné vychádzať z hodnoty nájmu zariadeného bytu, keďže
bolo znaleckým posudkom, ktorý je súčasťou pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn.

10C/257/2009 preukázané, že byt bol v roku 2011 zariadený. Keďže žalobkyne nemali k bytu prístup a
obhliadkou v roku 2012 bolo zistené, že byt je prázdny, je zrejmé, že zariadenie z tohto bytu vysťahovala
žalovaná. Keďže však v roku 2011 zariadenie v byte nepochybne bolo, bolo ho možné prenajať aj
so zariadením. Žalobkyne pri vyčíslovaní nároku vychádzali z inzerátnej ponuky nájmu zariadeného
jednoizbového bytu na S. L. M. K.. Dotknutý byt, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve strán sporu je

však na F. L., t.j. v úplne inej lokalite mesta. Je všeobecne známe, že lokalita bytu značne ovplyvňuje
jeho hodnotu, a teda aj hodnotu, za ktorú ho možno prenajať, preto súd pri určení výšky náhrady, ktorú je
žalovaná povinná žalobkyniam poskytnúť vychádzal len z tých dôkazov, teda len z tých správ realitných
kancelárií, ktoré sa týkali bytov na F. L.. Takto súd z obdržaných správ viacerých realitných kancelárií
vyhodnotil, že priemerná výška nájomného za obdobný byt v rovnakej lokalite bola v rozhodujúcom

období vo výške 170,00 eur. Z toho na každú zo žalobkýň pripadá podiel 3/16, teda suma 31,88 eur.
Žalobkyne si uplatnili náhradu za obdobie od novembra 2009 do septembra 2014, teda za 59 mesiacov,
čo predstavuje na každú zo žalobkýň sumu 1.880,92 eur (31,88 eur x 59 mesiacov). Keďže žalovaná
vzniesla námietku premlčania súd skúmal, či nárok žalobkýň nie je premlčaný, pričom zistil, že tomu
tak nie je. Právo spoluvlastníka domáhať sa náhrady za to, že mu nie je umožnené užívať svoj podiel

na veci sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Žalobkyne si náhradu uplatnili za
obdobie od 11/2009 do 09/2014, pričom tento nárok si uplatnili dňa 06.12.2011 na pojednávaní v konaní
vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10C/257/2009, z ktorého bol tento nárok vylúčený na
samostatné konanie. Premlčacia doba za prvý mesiac požadovanej náhrady začala plynúť prvým dňom
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý žalobkyne žiadajú náhradu, teda za mesiac 11/2009 začala

premlčacia doba plynúť dňa 01.12.2009. Keďže žalobkyne si nárok na súde uplatnili dňa 06.12.2011, je
zrejmé, že tak urobili pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, preto námietka premlčania vznesená
žalovanou nie je dôvodná.

38. Ohľadom vzájomnej žaloby žalovanej má súd za to, že tak, ako sa žalobkyne ako podielové

spoluvlastníčky nehnuteľnosti podieľajú na právach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci,
tak sú povinné podieľať sa aj na povinnostiach, a teda aj na nákladoch, ktoré boli žalovanou vynaložené
na nehnuteľnosť. Keďže žalovaná si voči žalobkyniam uplatnila nárok na zaplatenie sumy 745,00 eur od
každej zo žalobkýň, je zrejmé, že žiada menej, než si uplatnili žalobkyne voči nej, preto súd tento prejav
žalovanej nepovažoval za vzájomnú žalobu, ale ako prostriedok procesnej obrany žalovanej smerujúci

k započítaniu vzájomných pohľadávok. Z uvedeného dôvodu súd po upresňovaní nároku žalovanej
nerozhodoval o zmene vzájomnej žaloby resp. o jej čiastočnom späťvzatí.39.Žalovanásipoúpravevzájomnéhonárokuvočižalobkyniamuplatňovala zaplateniesumy745,00eur
odkaždejzožalobkýň,pričomtútosumužalovanáurčilaakopodielžalobkýňnaplatbách,ktoréžalovaná
v súvislosti so spoluvlastníctvom bytu vykonala v rokoch 2008 - 2014 v prospech ALTERNATÍVY s.r.o.,

v prospech ZSE Energia, a.s. a v prospech UNIQA poisťovňa, a.s. Súd po vykonanom dokazovaní
považoval všetky tieto platby za dostatočne preukázané, keďže žalovaná na ich preukázanie predložila
súdu relevantné listinné dôkazy (vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2008,
2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, predpisy mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platné
od 01.07.2010, 01.08.2010, 01.09.2010, 01.01.2011,01.03.2012, poštové peňažné poukazy, poistku

č. XXXXXXXXXX, oznámenie UNIQA poisťovne, a.s. zo dňa 14.08.2019, oznámenie ZSE Energia,
a.s. zo dňa 16.08.2019). Keďže aj žalobkyne vzniesli námietku premlčania, súd skúmal, či uplatnený
nárok žalovanej voči žalobkyniam nie je premlčaný, pričom zistil, že čiastočne tomu tak je. Žalovaná si
prvýkrát uplatnila nárok voči žalobkyniam dňa 23.10.2012, pričom žiadala náhradu za plnenia vykonané
v prospech ALTERNATÍVY s.r.o. za roky 2008 - 2012. Keďže aj v tomto prípade sa nárok žalovanej
premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, je zrejmé, že žalovaná si nárok za plnenie

uskutočnené v prospech ALTERNATÍVY s.r.o. za rok 2008 uplatnila po uplynutí premlčacej doby, preto
súd tento nárok žalovanej voči žalobkyniam neuznal. Ďalšie nároky na náhradu plnenia uskutočneného
v prospech ALTERNATÍVY s.r.o. si žalovaná uplatnila dňa 08.04.2015 a následne aj dňa 05.02.2016.
Nároky za plnenia uskutočnené v prospech ALTERNATÍVY s.r.o. za roky 2009, 2010, 2011, 2012, 2013
a 2014 súd žalovanej uznal, keďže boli uplatnené pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Nároky

za plnenia uskutočnené v prospech ZSE Energia, a.s. za roky 2010, 2011 a 2012 si žalovaná uplatnila
až dňa 05.02.2016, z čoho jednoznačne vyplýva, že boli uplatnené až po uplynutí trojročnej premlčacej
doby, preto ich súd žalovanej neuznal. Nároky za plnenia uskutočnené v prospech UNIQA poisťovne,
a.s. za roky 2009 až 2014 si žalovaná uplatnila dňa 05.02.2016, z čoho vyplýva, že za obdobie od 2009
do 2012 boli uplatnené až po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto súd žalovanej nárok na náhradu

za plnenia v rokoch 2009 až 2012 neuznal.

40. Súd teda žalovanej uznal vzájomný nárok za platby vykonané v prospech ALTERNATÍVY s.r.o. za
rok 2009 vo výške 135,92 eur, za rok 2010 vo výške 1.330,96 eur, za rok 2011 vo výške 701,43 eur, za
rok 2012 vo výške 439,71 eur, za rok 2013 vo výške 442,66 eur a za rok 2014 vo výške 289,34 eur, za

plnenia uskutočnené v prospech UNIQA poisťovne, a.s. za rok 2013 vo výške 16,60 eur a za rok 2014
vo výške 16,60 eur, spolu teda vo výške 3.373,22 eur, z čoho podiel pripadajúci na každú zo žalobkýň
3/16 predstavuje sumu 632,48 eur.

41. Každej zo žalobkýň teda vzniklo voči žalovanej právo na zaplatenie sumy 1.880,92 eur a zároveň

každej zo žalobkýň vznikla povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 632,48 eur. Po vzájomnom započítaní
pohľadávok má každá zo žalobkýň voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 1.248,44 eur (1.880,92 eur
- 632,48 eur).

42. Keďže žalovaná sa s plnením dostala do omeškania, vznikol žalobkyniam aj nárok na úroky

z omeškania. Súd pri rozhodovaní o nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vychádzal z toho,
že žalovaná sa nemohla dostať do omeškania s celou dlžnou sumou už dňa 23.10.2009 (deň
po nadobudnutí právoplatnosti osvedčenia o dedičstve po neb. Q. E.), keďže nároky na náhradu
za nemožnosť užívania nehnuteľnosti v sume zodpovedajúcej obvyklému nájmu nehnuteľnosti v
zodpovedajúcom podiely vznikali žalobkyniam postupne v každom jednotlivom mesiaci. Preto má súd za

to, že žalobkyniam vznikol nárok na úroky z omeškania za každý mesiac od prvého dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. Zároveň súd sumu 632,48 eur, ktorú žalovanej uznal ako pohľadávku voči
žalobkyniam na započítanie, započítal na úhradu za plnenie na celých prvých 19 mesiacov (19 x 31,88
eur = 605,72 eur, t.j. plnenie súd započítal do mája 2011 a z 20 - teho mesiaca, t.j. z júna 2011 súd
započítal zvyšnú sumu 26,76 eur (632,48 eur - 605,72 eur), teda za mesiac 06/2011 zostala neuhradená

suma 5,12 eur, s ktorou sa žalovaná dostala do omeškania od 01.07.2011. Za každý ďalší nasledujúci
kalendárny mesiac až po 09/2014 súd každej zo žalobkýň priznal úroky z omeškania zo sumy 31,88 eur
od prvého dňa nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd určil v zmysle
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a keďže nešlo medzi stranami o záväzkový vzťah, súd vychádzal zo
znenia nariadenia v znení účinnom v čase vzniku omeškania prihliadajúc na základnú úrokovú sadzbu

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.43. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Lehotu na plnenie súd v zmysle § 232 ods.
3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) určil na tri dni od právoplatnosti
rozsudku.

44.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodovalpodľa§262ods.1vspojenís §255ods.2CSP,
teda podľa pomeru úspechu strán v spore. Každá zo žalobkýň si žalobou uplatnila nárok na zaplatenie
sumy 2.714,00 eur. Keďže žalovaná si úspešne uplatnila sumu 632,48 eur na započítanie vzájomných
pohľadávok, v tejto časti konania (632,48 eur) bol úspech strán sporu rovnaký, preto súd pri určovaní

pomeru úspechu strán v spore na túto časť konania neprihliadal a pri určení pomeru úspechu strán v
sporevychádzalzvýchodiskovejsumy2.081,52eur(2.714,00eur-632,48eur).Ztejtosumymalakaždá
zo žalobkýň úspech v priznanej sume 1.248,44 eur s príslušenstvom a neúspech v zamietnutej sume
833,08 eur s príslušenstvom. Úspech každej zo žalobkýň preto predstavuje 59,98 % a úspech žalovanej
voči každej zo žalobkýň predstavuje 40,02 %. Čistý úspech každej zo žalobkýň voči žalovanej preto
predstavuje 19,96 % (59,98 % - 19,96 %), preto v tomto rozsahu súd tak žalobkyni 1/ ako aj žalobkyni 2/

priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok.