Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/131/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010219
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3820010219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. januára 2021
prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného

G. L.,

nar. X.X.XXXX v R., trvale bytom D., M. A. č. XX, prechodne bytom Q. L., Ul. X. apríla. X/X, okres
Prievidza, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/46/2020 zo dňa 19. augusta 2020 a
takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o
uložených trestoch.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný G. odsudzuje podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 36
písm. j), l), n), 38 ods. 2, 3, 56 ods. 1, 2 Tr. zák. k peňažnému trestu 1.500 eur (jedentisícpäťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný G. L. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr.zák., pretože dňa
21. novembra 2019 v čase asi o 05.35 hodine viedol po ceste I/64 smerom od Obce Q. L. do G. U.,
okres D., osobné motorové vozidlo značky T. iXX, evidenčné číslo U., pričom pri odbočovaní vľavo na
parkovisko pri hlavnom vchode do spoločnosti W. v U. G.. H. číslo X nedal prednosť v jazde protiidúcemu

cyklistovi C. N., nar. XX.XX.XXXX, čím porušil ustanovenie § 19 ods.4 Zákona číslo 8/2009 Z. z. O
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho do neho narazil prednou
časťou vozidla a spôsobil C. N. zranenia - otras mozgu I. stupňa, tržne zmliaždenú ranu hlavy v oblasti
temena a záhlavia, tržne zmliaždenú ranu tváre v oblasti pod pravým okom, zlomeninu tŕňového výbežkuVII. krčného stavca, zlomeninu V. a VII. hrudného stavca, tržne zmliaždenú ranu ľavého kolena, ktoré
ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života trinásť týždňov.

Bol za to odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 38 ods. 3, 36 písm. l) Tr. zák. k trestu
odňatia slobody na 15 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
18 mesiacov.

Podľa§ 61 ods. 2, 38 ods. 3, 36 písm. l) Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť

motorové vozidlá všetkého druhu na 16 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaný a prokurátor.
Obžalovaný odvolanie zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku.
Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Z podrobného
písomného odvolania vyplýva, že to smeruje proti obidvom výrokom o treste, pričom obhajca nesúhlasil

s uložením trestu odňatia slobody ani trestu zákazu činnosti. Za primeraný trest považoval uloženie
alternatívneho peňažného trestu ako samostatného trestu vo výške 600 €. V súvislosti s uloženými
trestami obhajca zároveň považoval rozsudok súdu prvého stupňa v tomto smere za nepreskúmateľný,
pretože súd prvého stupňa neuviedol ani konkrétne okolnosti prípadu ani konkrétne okolnosti k osobe
obžalovaného, ktorými sa riadil v otázke určenia druhu a výmery trestu. Obhajca súdu prvého stupňa

vytýkal, že obžalovanému nepriznal aj poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. - vedenie
riadneho života, podľa § 36 písm. k) Tr.zák. - pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov
trestného činu, ako aj podľa § 36 písm. n) Tr. zák. v podobe napomáhania pri objasňovaní dopravnej
nehody príslušným orgánom. Vzhľadom tiež na bezúhonnú osobu obžalovaného, ale tiež na okolnosti
skutku - najmä nedostatočná viditeľnosť poškodeného na bicykli, vyslovil obhajca názor, že z pohľadu

zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák. postačuje uloženie alternatívneho trestu. Vo vzťahu
k nesprávnosti uloženia aj trestu zákazu činnosti obhajca uviedol, že v prípade obžalovaného nejde
o nejaké nezodpovedné konanie vybočujúce z rámca správania sa zodpovedného vodiča, ale že išlo
o nešťastnú zhodu okolností, pod ktorú sa podpísalo najmä počasie a zlá viditeľnosť. Preto uloženie
trestu zákazu činnosti považoval obhajca za prílišný formalizmus. V súvislosti s týmto trestom obhajca

poukázal tiež na to, že obžalovaný potrebuje vodičské oprávnenie k výkonu svojho zamestnania, ale tiež
na vozenie manželky na povinné a opakujúce sa lekárske vyšetrenie. Obhajca navrhol podľa § 321 ods.
1 písm. a), b), c), d) Tr. por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť
súdu prvého stupňa, aby túto znovu prejednal a rozhodol o uložení primeraného trestu nespojeného s
trestom odňatia slobody za súčasného neuloženia trestu zákazu činnosti.

Prokurátor v neprospech obžalovaného odvolanie písomne zahlásil tak, že toto smeruje proti výroku o
treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu. Prokurátor tento trest uložený vo výmere
16 mesiacov považoval za príliš mierny. Podľa názoru prokurátora obžalovaný nie je bezúhonnou
osobou, pretože bol dvakrát postihnutý ako vodič za prekročenie rýchlosti. Obžalovaný porušil dôležitú

povinnosť, keď pri odbočovaní vľavo z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu narazil do bicyklistu, ktorý išiel
v protismere po hlavnej ceste. Poškodený pritom utrpel závažné zranenia, ktoré ho obmedzovali v
obvyklom spôsobe života 13 týždňov. Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušiť
výrok o treste s tým, aby odvolací súd sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol o uložení trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu pri strede prvej polovice trestnej sadzby.

Na verejnom zasadnutí o odvolaniam navrhli prítomné procesné strany vyhovieť svojím písomným
návrhom a odvolanie protistrany navrhli ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný taktiež navrhol doplniť
dokazovanie rozhodnutím Sociálnej poisťovne o 70 % invalidite jeho manželky.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného je dôvodné, čo zároveň prakticky znamená, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K napadnutým výrokom o trestoch spoločne z pohľadu obidvoch podaných odvolaní, senát odvolacieho
súdu uvádza, že súd prvého stupňa pochybil v neprospech obžalovaného, keď pri svojom rozhodovaní
dôsledne neprihliadol ku všetkým skutkovým okolnostiam, ktoré viedli k vzniku dopravnej nehody.
Zároveň nedostatočne prihliadol, resp. neprihliadol ku všetkým poľahčujúcim okolnostiam.

1) Odvolaniu obžalovaného je možné prisvedčiť už v tom, že z písomných dôvodov rozsudku súdu
prvého stupňa dostatočne nevyplývajú všetky okolnosti prejednávaného prípadu, ktorými sa mal súd
prvého stupňa riadiť pri rozhodovaní o druhoch trestov a ich výmerách. Senát odvolacieho súdu sa
naviac nestotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa pokiaľ „motív“ konania obžalovaného
videlvjehonepozornostipririadenímotorovéhovozidlaavnerešpektovanípravidielcestnejpremávky.V
danom prípade u obžalovaného nemožno prakticky hovoriť o žiadnej motivácii na spôsobenie dopravnej

nehody (obžalovaný bol uznaný vinným z nedbanlivostného trestného činu). Súdom prvého stupňa
uvádzaná „nepozornosť“ obžalovaného pri riadení motorového vozidla bola „príčinou“, ktorá vyústila v
dopravnú nehodu, čím obžalovaný porušil pravidlo cestnej premávky o prednosti v jazde.

Vyššie uvedená „nepozornosť“ obžalovaného ako vodiča z pohľadu zistených objektívnych skutkových

okolností, ktoré sa spolupodieľali na vzniku predmetnej dopravnej nehody, ale vôbec nemala svoj
základ v takej jazde obžalovaného, ktorá by mala byť charakterizovaná ako riziková, hazardérska už
svojím vonkajším prejavom priečiaca sa pravidlám cestnej premávky, čo je spravidla kvalifikované ako
porušenie dôležitej povinnosti vodiča. Práve naopak obžalovaný pri odbočovaní z hlavnej cesty na
parkovisko vľavo zastal, dal prednosť protiidúcemu vozidlu a až potom vykonal odbočujúci manéver,

ktorý v konečnom dôsledku vyústil do zrážky s bicyklistom. K tomu obžalovaný výslovne uviedol: „že si
cyklistu „nevšimol“, inak by neodbočoval...“.

Toto obžalovaného samozrejme nezbavuje trestnej zodpovednosti, avšak „nevšimnutie si“ poškodeného
nebolo vyvolané rýchlosťou jazdy obžalovaného, nevenovaním sa vedeniu motorového vozidla, zjavným

nerešpektovaním dopravných predpisov, či požitým alkoholom. Práve naopak je možné prisvedčiť
obžalovanému v tom, že „prehliadol“ cyklistu v dôsledku protiidúcich svietiacich vozidiel, z ktorých
jednému dal prednosť a ďalšie vozidlá boli v dostatočnej vzdialenosti, aby bezpečne prešiel. V čase
nehody bola tma, pričom viditeľnosť zhoršovala aj mokrá vozovka (fotodokumentácia z miesta nehody).
Nebola pritom vyvrátená obrana obžalovaného o tmavom oblečení poškodeného. ako aj nedostatočnom

osvetlení jeho bicykla.

Okrem zhoršených výhľadových pomerov, senát odvolacieho súdu poukazuje aj na ďalšie skutkové
okolnosti predmetnej „zrážky“ vozidla obžalovaného s cyklistom. Sem patrí najmä to, že cyklista sa
obžalovanému prakticky „zjavil“ po prejdení protiidúceho motorového vozidla, ktorému obžalovaný inak

správne dal prednosť. Pre obžalovaného ako vodiča, teda takto jazdiaci cyklista za motorovým vozidlom
ostával „zakrytý“.

Naviac senát odvolacieho súdu významne poukazuje aj na ďalšiu skutkovú okolnosť, ktorá má význam
pri posudzovaní „kvalitatívnej“ stránky porušenia pravidla v cestnej premávke v podobe nedania

prednosti v jazde protiidúcemu cyklistovi pri odbočovaní vľavo. Z protokolu o mieste nehody vyplýva, že
k zrážke nedošlo v protismernom jazdnou pruhu hlavnej cesty, ale už na parkovisku pred spoločnosťou
v Novákoch. Toto potvrdil aj samotný poškodený, ktorý uviedol, že s bicyklom jazdil až za pravou
krajnicou, pretože pred danou spoločnosťou „je parkovisko“. Obžalovaný teda v skutočnosti nedal
prednosť cyklistovi jazdiacemu už mimo hlavnej cesty na parkovisku.

Ďalej senát odvolacieho súdu poukazuje na to, že obžalovanému mali byť priznané aj ďalšie dve
poľahčujúce okolnosti. Z pohľadu rozhodnutia o druhu trestu má význam poľahčujúca okolnosť podľa
§ 36 písm. j) Tr. zák. - vedenie riadneho života. Súd prvého stupňa dostatočne nevysvetlil, prečo
túto poľahčujúcu okolnosť obžalovanému nepriznal. Senát odvolacieho súdu je pritom toho názoru,

že priznaniu tejto poľahčujúcej okolnosti nebráni doterajší život a práca obžalovaného, a to ani dva
spáchané priestupky v doprave a zahladené odsúdenie súdom. Obžalovaný je držiteľom vodičského
oprávnenia už 14 rokov, pričom priestupky spáchal pred 10-timi, resp. 8-mimi rokmi. Pokiaľ ide ozahladené odsúdenie, toto bolo ešte v roku 1984 za prečin k peňažnému trestu, ktoré je zahladené od
dňa 17.9.1985 (35 rokov).

Taktiež súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou, keď „vyhlásenie“
obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe nevyhodnotil aspoň ako
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. - v podobe napomáhania orgánom činným v trestnom
konaní a súdu prvého stupňa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti.
Súd prvého stupňa pri ukladaní trestov pritom síce použil ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. -

zníženie hornej hranice trestnej sadzby pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností. V prospech
obžalovaného nepochybne svedčí, ak tento pomer je vyšší (v prejednávanom prípade namiesto 1:0,
správny pomer 3:0).

Naproti tomu sa ale senát odvolacieho súdu nestotožnil s názorom obhajcu v tom, že u obžalovaného
prichádza do úvahy aj použitie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k) Tr. zák. - pričinenie sa

o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľné nahradenie spôsobenej škody.
V tomto smere len návšteva poškodeného v nemocnici, vrátane ospravedlnenia sa ani súčinnosť s
poisťovňou (inak by poisťovňa voči obžalovanému mohla žiadať regres) neznamenajú ani odstránenie
škodlivých následkov ani nahradenie škody. Takéto konanie obžalovaného po spáchaní trestného činu
je dostatočne „pokryté“ poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Tr. zák. v podobe priznania sa a

úprimného oľutovania.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd z podnetu odvolania obžalovaného podľa § 321 ods. 1 písm.
b), d), e), ods. 2 Tr. por. zrušil výroky o trestoch v rozsudku súdu prvého stupňa. Z vyššie uvedených
dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie, porušil ustanovenia Trestného zákona, pričom uložené tresty
sú neprimerane prísne.

V súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd sám rozhodol o uložení trestu obžalovanému
za spáchaný nedbanlivostný prečin v doprave. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v konaní obžalovaného

išlo o ojedinelé, výnimočné, dá sa povedať „nešťastné“ nedbanlivostné konanie, za ktoré na prevýchovu
obžalovaného nie je potrebné vplývať trestom odňatia slobody, a to ani v jeho podmienečne odloženej
podobe. Ide o prípad, kedy uloženie a výkon alternatívneho trestu bude nepochybne postačovať
na prevýchovu obžalovaného, ktorý si svoje vodičské zlyhanie dostatočne uvedomil. Peňažný trest
vo výmere 1.500 € so stanovením náhradného trestu 1 mesiac odňatia slobody je preto trestom

primeraným. K tomuto len pre úplnosť senát odvolacieho súdu dodáva, že rovnaký trest v rovnakej
výmere vtedy korún československých uložený obžalovanému v roku 1984, tohto na 35 rokov „napravil“
tak, že sa už nedopustil úmyselnej trestnej činnosti.

Z pohľadu spáchania trestného činu v doprave sa senát odvolacieho súdu osobitne starostlivo zaoberal

otázkou, či je nevyhnutne potrebné vplývať na obžalovaného ako vodiča aj trestom zákazu činnosti.
Je faktom, že je v súlade s ustálenou súdnou praxou, ak sa takýto trest uloží pri dopravnej nehode s
ťažšímnásledkomnazdraví,akvodičporušízároveňdôležitúpovinnosť.Súčasnevšaksprávneobhajca
poukázal na to, že ukladanie tohto trestu nemôže byť formalistické. Senát odvolacieho súdu dospel k
záveru, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových a právnych okolností predmetnej dopravnej nehody

významne svedčiacich v prospech obžalovaného, že obžalovanému nie je potrebné „odňať“ vodičské
oprávnenie a aj týmto trestom pôsobiť na jeho prevýchovu. Zachovanie možnosti obžalovanému riadiť
motorové vozidlá nepochybne bude na prospech aj jeho rodine (zachovanie zamestnania, starostlivosť
o zdravie 70 %-tnej invalidnej manželky), čím bude naplnená aj zásada čo najmenšieho vplyvu na rodinu
a jemu blízke osoby - § 34 ods. 3 Tr. zák. V prejednávanej trestnej veci pritom nejde o prípad, kedy

dodržiavanie tejto zásady vplyvu na rodinu by bolo na prekážku individuálnej a generálnej funkcie trestu.

Napokon pre neuloženie trestu zákazu činnosti svedčí aj okolnosť, že nebolo preukázané po spáchaní
trestného činu v doprave, že by obžalovaný porušil už vyše roka dopravné priestupky.

2) Vo vzťahu k odvolaniu prokurátora z pohľadu tam vytýkaných chýb sa už negatívne vyjadril odvolací
súd pri vysvetľovaní svojich skutkových a právnych úvah a rozhodnutia o odvolaní obžalovaného.
Obžalovaného je nutné považovať za bezúhonnú osobu, pričom porušenie dôležitej povinnosti
obžalovaného ako vodiča je prakticky „hraničné“. Aj keď nechce senát odvolacieho súdu zľahčovaťspôsobený následok na zdraví poškodeného, tento následok z pohľadu použitej právnej kvalifikácie
podľa § 157 Tr. zák. - spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví sa výrazne nevymyká z prejednávaných
trestných vecí takejto povahy. Z týchto dôvodov s poukazom aj na výrok v bode I. tohto rozsudku,

odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.