Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719010229
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3719010229.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha
a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému U. Q., nar. XX.XX.XXXX v F. W., trvale bytom
A. XX, okres F., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom
zasadnutí dňa 22. septembra 2020 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 28. novembra 2019, sp. zn. 1T/103/2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného U. Q. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. novembra 2019, sp. zn. 1T/103/2019 bol
obžalovaný U. Q. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa12.03.2016krátkopred23.45hvobciD.,okresF.,počaskonaniatanečnejzábavyvkultúrnomdome
fyzicky napadol P. O. tak, že ho jedenkrát udrel päsťou do ľavej časti tváre, následkom čoho spadol na
zem, čím poškodenému P. O., trvale bytom F. W., prechodne bytom Q. č. XXX, okresF., spôsobil zranenia
- pomliaždenie ľavej strany tváre, otras labyrintu (rovnovážno-sluchového orgánu vnútorného ucha)
ľavého ucha, otras mozgu ľahkého stupňa, prasklinu šupiny pravej spánkovej kosti, pomliaždenie mozgu
v podobe malých krvácavo-zmliaždených ložísk na spodnej ploche pravého čelového a spánkového

laloka mozgu a v mozočku, ktoré zranenia ho obmedzovali na bežnom spôsobe života po dobu najmenej
troch týždňov, bolesťami hlavy, závratmi a znížením sluchu na poškodenom uchu, prípadne pískaním či
tlakom v uchu, a nemožnosťou fyzickej a nadmernej psychickej záťaže.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný U. Q. odsúdený podľa 364 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1
Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, pričom podľa

§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. okresný súd uložený trest podmienečne odložil s určením skúšobnej doby
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. na 18 (osemnásť) mesiacov.

Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 359 378 74, škodu vo výške
1.087,47 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. poškodeného P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, W., odkázal s
nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení,
teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, napadol odvolaním obžalovaný U. Q. pre nesprávnosť výrokov

o vine, treste a náhrade škody, pričom svoje odvolanie odôvodnil sám i prostredníctvom obhajcu. Vo
svojompísomnomodôvodnenípoukázalnato,žeajkeďpolicajnýorgánmáobstarávaťdôkazyzúradnejpovinnosti, nevykonal šetrenie na mieste udalosti, z tohto miesta neboli zabezpečení žiadni svedkovia,
ktorí by objasnili udalosť ktorá sa tam stala a kto ju spáchal. Súd navyše odmietol návrh jeho obhajcu
na vykonanie výsluchu policajtov, ktorí boli na mieste činu, pričom tak rozpory uvedené v zázname zo

službukonajúcich policajtov neboli odstránené. Namietal postup orgánov činných v trestnom konaní v
súvislosti s vykonaním rekognície podozrivej osoby, nakoľko nebolo v súlade s Trestným poriadkom,
keďže tento úkon vôbec nevykonal a namiesto tohto úkonu predvolal na výsluch svedkov spolu s ním na
rovnakú dobu, kde ho všetci videli a potom postupne policajný orgán vykonával ich výsluchy. Rovnako
namietal postup orgánov činných v trestnom konaní, keď nebola vykonaná rekognícia objektu, v ktorom

ho mal údajne svedok P. M. opoznať. Vo svojom odvolaní ďalej poukázal na rozpory vo výpovedi svedka
P.M.,ktorénebolinijakodstránené,keďnebolizisťovanéďalšieosoby,ktorébymohlipriebehnapadnutia
poškodeného O. objasniť. Tento svedok pri svojej výpovedi tiež uviedol, že poškodeného mal útočník
napadnúť celkom tri razy do tváre, pričom touto verziou sa znalec vo svojom znaleckom posudku ani
nezaoberal. Ďalej vo svojom odvolaní rozsiahlo opätovne namietal procesný postup orgánov činných v
trestnom konaní, keď odmietli vykonať ním namietané úkony vo vzťahu k zabezpečovaniu dôkazov, vo

vzťahu k odstraňovaniu rozporov zistených pri výsluchoch svedkov a napokon namietal spochybnenie
svedkov-bratovI..PoukázalnavýpovedepoškodenéhoasvedkaM.,ktorésúpodľanehoplnérozporov,
a z ktorých vyplýva, že poškodený bol opitý, účelovo klamal, a svedok M. klamal o jeho spoznaní v
servise v A., pričom mal jeho totožnosť resp. meno poznať už zo zábavy. Záverom uviedol, že žiada
odvolací súd, aby jeho argumenty uvedené v odvolaní vyhodnotil ako relevantné a na základe nich ho

spod obžaloby oslobodil.

V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného dodal, že už v rámci vyšetrovania obžalovaný
žiadal, aby boli vypočutí príslušníci polície z OO PZ Púchov - npráp. G. H. a stržm. P. F.. Tento dôkaz
odmietol vykonať vyšetrovateľ, ako aj prokuratúra a aj súd prvého stupňa. Pritom na výsluchoch týchto

policajtov obžalovaný trvá, pretože v ich úradnom zázname zo dňa 13.03.2016 je jednoznačne uvedené,
že poškodený P. O. si nepamätal, ako došlo k jeho zraneniu, nepamätal si či bol niekým napadnutý alebo
spadol sám, a taktiež možní svedkovia incidentu neboli vypočutí. Ďalej poukázal na nehodnovernosť
svedka M., ktorý vypovedal rozporne s tým, čo potvrdil aj svedok P., keď svedok M. vo svojej výpovedi
zo dňa 29.05.2018 uviedol, že v čase, keď bol poškodený zbitý pri bare P. O., bol tam aj S. P.. Svedok P.

pritom vypovedal, že on videl ako zo sály vynášajú poškodeného O., nevidel žiadnu bitku, nevidel kde
stál P. M., P. O. a D. D., v čase keď bol poškodený zbitý. Tieto rozpory súd prvého stupňa nevyhodnotil
správne a rovnako správne nevyhodnotil ani výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní - bratov B. a
P. I., ktorí vypovedali pravdivo pod ťarchou krivej výpovede, že oni incident videli, že bitku s P. O. mal
iný muž pri bare, že to nebol obžalovaný. Najpodstatnejšie pochybenie vidí obžalovaný pri vyšetrovaní

skutku vyšetrovateľom, keď tento predvolal spoločne obžalovaného s poškodeným na výsluchy a to aj s
ostatnými svedkami a títo potom v dôsledku tohto „podstrčenia“ vypovedali o spoznávaní jeho osoby a
že to bol práve on, kto mal napadnúť poškodeného. Na základe uvedeného má za to, že bolo porušené
jeho právo na obhajobu a riadne vykonanie navrhnutých dôkazov a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a) a písm. b) Tr. por. zrušil a spod obžaloby ho oslobodil.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu
poukázala na zákonný a správny rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch, a vzhľadom
na to preto navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí vo svojom konečnom návrhu prostredníctvom svojho obhajcu
poukázal na písomné dôvody svojho odvolania a zotrval na svojom odvolacom návrhu.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 19. júna
2020, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody

pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí vykonanom
dňa 22. septembra 2020 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
výrokov o vine, treste a náhrade škody napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného U. Q. nie je dôvodné. Nezistil
pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371

ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavných
pojednávaniach 05.11.2019 a 28.11.2019 všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom naobjasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako
mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym
záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpoveď obžalovaného U.

Q., ktorý poprel spáchanie skutku s tým, že uvedenej zábavy sa ani nezúčastnil, keďže sa nachádzal
doma so svojou priateľkou G. H., ako aj o výpoveď poškodeného P. O., ale predovšetkým o usvedčujúce
svedecké výpovede svedkov P. M., S. P., D. I., X. L., o výsluchy svedkov z prípravného konania a to
P. O., F. O. i P. M. (nesprávne pritom uviedol, že prítomnosť obžalovaného na inkriminovanej zábave
potvrdili aj svedkyne U. S. a F. H., keď pritom však túto skutočnosť potvrdila ďalšia nestranná svedkyňa

X. L.) a napokon aj o závery znaleckého posudku znalca MUDr. Y. M., PhD. a oboznámené ďalšie
relevantné listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal a o vierohodnosti
ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové
zistenia dostatočne podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a
na ich podklade správne zistil, že obžalovaný U. Q. spáchal skutok spôsobom uvedeným vo výroku
napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa preto dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, keďže tieto boli
vyvrátené vyššie uvedenými dôkazmi, jednoznačne preukazujúcimi, že obžalovaný na zábave na
inkriminovanom mieste a v inkriminovanom čase bol a fyzicky napadol - úderom do tváre - poškodeného
P. O., pričom poškodený následkom tohto útoku stratil vedomie a boli mu týmto útokom spôsobené

zranenia, ktoré ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácie,
súdneho lekárstva, MUDr. Y. M., PhD. vznikli spôsobom korešpondujúcim ohľadne popisu ich vzniku s
výpoveďou poškodeného. K predostretým obhajobným námietkam obžalovaného krajský súd rovnako
dospel k záveru, že tieto tvrdenia sú v priamom rozpore s ostatnými vykonaným dôkazmi a vo vzťahu k
svedeckým výpovediam bratov B. a P. I., ktorí podľa ich výpovedí mali byť priamymi svedkami útoku na

poškodeného,súdprvéhostupňatietosprávnevyhodnotilakonedôveryhodnéanepravdivéspoukazom
na okolnosti tiež správne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Odvolacísúdpopreskúmanívecivzhľadomnauvedenédôvodydospelkrovnakýmskutkovýmzisteniam
ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení

napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú
obžalovaného U. Q. zo spáchania žalovaného skutku. Pokiaľ obžalovaný namietal procesný postup
súdu prvého stupňa v tom smere, že nevykonal aj výsluch ním navrhovaných svedkov - policajtov npráp.
H. G. a stržm. P. F. - krajský súd poukazuje na to, že okresný súd postupoval procesne správne, keď
označený návrh na doplnenie dokazovania v naznačenom smere uznesením odmietol, aj keď tento svoj

záver mal v napadnutom rozsudku aj odôvodniť. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho
odvolaní neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a odvolací súd ich
nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa nepochybil ani pri právnom

posúdení konania obžalovaného U. Q. zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1písm. a) Tr. zákona, pričom
svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim
spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým
právnym záverom ako súd prvého stupňa, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu

napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní, ktoré vo svojej
podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených už pred súdom prvého stupňa,
a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku,
neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania
obžalovaného súdom prvého stupňa, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval

ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého
rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného,
s ktorými sa stotožnil a v podrobnostiach na ne iba odkazuje.

Pochybenie zo strany súdu prvého stupňa nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o uloženom

podmienečnom treste odňatia slobody a náhrade škody. Úhrnný trest odňatia slobody (obžalovaný
spáchal dva trestné činy) uložený obžalovanému, vzhľadom na správne nezistenú žiadnu poľahčujúcu
ani priťažujúcu okolnosť v súlade s ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., podľa trestnej sadzby trestného činu
najprísnejšie trestného z dvoch zbiehajúcich sa trestných činov ustanovenej v § 364 ods. 1 Tr.zákona v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 6 (šesť) mesiacov, súčasne berúc do úvahy aj
nižšiu závažnosť jeho konania, keďže nezanechalo trvalé následky na zdraví poškodeného, je tak
trestom primeraným. Súčasne vzhľadom na okolnosti dôvodne a vecne správne uvedené v odôvodnení

napadnutého rozsudku súd prvého stupňa vyvodil rovnako správny záver, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje podmienečný odklad jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov,
pretožetaktourčenýtrestjetrestomzákonnýmaprimeraným.Trestodňatiaslobodyvrozsahuuloženom
obžalovanému okresným súdom zodpovedá totiž zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho
primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odradzuje ostatných potenciálnych páchateľov od páchania

trestných činov a u ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto
môže v dostatočnej miere plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech
obžalovaného na podklade jeho odvolania vo vzťahu k výrokom o vine a treste odňatia slobody preto
odvolacie námietky obžalovaného neakceptoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom a keďže jeho pochybenie
nezistil ani vo výrokoch o náhrade škody (majú svoje opodstatnenie v ustanovení § 287 ods.1 Tr.por.)
preto odvolanie obžalovaného U. Q. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť p r í p u s t n á.