Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jozef Škrab
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cb/262/2002
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8002899787
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8002899787.30
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, samosudca JUDr. Jozef Škrab, v obchodnej veci žalobcu: Nic.Breuers Handel -
en Export Maatschappij B.V., so sídlom Venrayseweg 114 a, 5928 RH Venlo, Holandsko, zastúpeného
Mgr. Martinom Dohňanským, advokátom, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 53, proti žalovaným: 1/
PaeDr. Q. C., r.č. XXXXXX/XXXX, M. XX, O., zastúpenému JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, so
sídlomvBratislave15,Klincová35,2/PaeDr.B.A.,rod.M.,r.č.XXXXXX/XXXX,E.XXXX/X,E.,3/Ing.Q.
C., r.č. XXXXXX/XXXX, O. XXXXX/XX, O. - A., zastúpenému JUDr. Katarínou Kapčákovou, advokátkou
so sídlom v Prešove, Weberova 12220, o zaplatenie sumy vo výške 3.089.754,23 Eur (93.081.935,95
Sk) s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaní v 1. - 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške
2.105.405,49 Eur s 13 % ročným úrokom z omeškania od 5. 12. 2002 do zaplatenia, s tým, že do výšky
plnenia jedného z nich zaniká povinnosť ostatných žalovaných.
V prevyšujúcej časti návrh žalobcu proti žalovaným v 1. - 3. rade na plnenie spoločne a nerozdielne vo
výške 984.348,74 Eur s príslušenstvom v y l u č u j e na samostatné konanie.
Návrh žalobcu výlučne proti žalovanému v 1. rade o zaplatenie 143.606,80 Eur s príslušenstvom v y
l u č u j ena samostatné konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca uplatnil najprv proti žalovanému v 1. rade právo na zaplatenie sumy vo výške 93.081.935,77 Sk
s 13 % úrokom z omeškania ročne od 5. 12. 2002 do zaplatenia. Návrh zdôvodnil tým, že je holandskou
spoločnosťou podnikajúcou v oblasti obchodu s ovocím a zeleninou. V roku 1997 začal spolupracovať s
podnikateľom PaeDr. Q. C. - ALVA (žalovaným v 1. rade) a jeho spolupracovníkmi Ing. Q. C. a PaedDr.
B. A. (žalovanými v 3. a 2. rade), ktorí spolu tvorili združenie bez právnej subjektivity. Spolupráca
bola založená na dodávkach tovaru - ovocia a zeleniny za účelom získania popredného miesta na
slovenskom trhu s uvedenou komoditou a vybudovania veľkoskladov s distribučnou činnosťou v regióne
Východného Slovenska. Osobou, s ktorou žalobca obchodoval ako so svojím obchodným partnerom,
bol žalovaný v 1. rade a ten taktiež výlučne platil za dodávky tovaru a komunikoval so žalobcom. Tento
žalovaný spočiatku za dodaný tovar riadne platil. Neskôr však za dodávky tovaru platiť prestal a situácia
sa nezmenila ani po ďalšej komunikácii s ním. Neuhradenú časť pohľadávok vo výške 2.231.752,56 Eur
(93.081.935,77 Sk) si žalobca uplatnil návrhom ako pohľadávku predstavujúcu kúpnu cenu za dodaný
tovar, vyfakturovaný faktúrami (č.l. 9 - 463). Kúpnu cenu si žalobca uplatnil v slovenských korunách,
ktoré sa z Eur prepočítajú ku dňu vypracovania žaloby, t.j. k 10. 12. 2002. K uvedenému dňu bol kurz
NSB 41,708 Sk za 1 Euro. Keďže žalobca nemal so žalovaným splatnosť faktúr dohodnutú, vyzval ho na
ich uhradenie výzvou zo dňa 14. 11. 2002, ktorá mu bola doručená dňa 29. 11. 2002. Pretože žalovaný
pohľadávku nezaplatil ani v lehote 5 dní, pohľadávka sa stala splatnou 4. 12. 2002.Na návrh žalobcu súd uznesením zo dňa 14. 4. 2004 pod č. k. 5Cb/262/02 - 562 pripustil, aby do konania
pristúpila žalovaná v 2. rade (PaedDr. B. A.) a žalovaný v 3. rade (Ing. Q. C.). Zároveň týmto uznesením
pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
93.081.935,77 Sk s 13 % úrokom z omeškania ročne od 5. 12. 2002 do zaplatenia. Rozšírenie návrhu
o žalovaných v 2. a 3. rade žalobca zdôvodnil tým, že podľa ust. § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sú všetci žalovaní zo záväzkov voči tretím osobám zaviazaní spoločne a nerozdielne. Účastník, ktorý
vystúpil alebo ktorý bol vylúčený zo združenia, sa nezbavuje zodpovednosti za záväzky z činnosti
združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia (§ 840 Občianskeho zákonníka). Združenie
malo podľa dohody o zániku zmluvy o združení zaniknúť k 31. 12. 2000. Žalovaný v 1. rade je pasívne
legitimovaný z dôvodu zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar ako člen združenia fyzických osôb. Z
rovnakého dôvodu sú pasívne legitimovaní aj žalovaní v 2. a 3. rade ako ďalší členovia združenia. V
prípade,akbyžalovanýv1.radepreukázalplatnýprevodčastipodnikunaALVAdružstvo,bolbypasívne
legitimovaný z dôvodov zákonného ručenia podľa § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Žalobca podaním zo dňa 8. 1. 2007 (č.l. 863) žiadal pripustiť zmenu návrhu tak, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. - 3. rade uhradiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 88.755,632,09 Sk s 13 %
úrokomzomeškania ročneod5.12.2002dozaplateniastým,žedovýškyplneniajednéhoznichzaniká
povinnosť ostatných žalovaných. Žalovaného v 1. rade žiadal zaviazať výlučne na zaplatenie sumy vo
výške 4.326.303,69 Sk s 13 % úrokom z omeškania ročne od 5. 12. 2002 do zaplatenia. Konajúci súd
procesným uznesením na pojednávaní dňa 12. 3. 2007 (č.l. 906) vyššie uvedenú zmenu návrhu pripustil.
Žalobca naposledy podaním zo dňa 23. 5. 2011 (č.l. 1219) špecifikoval uplatnený nárok tak, že
žalovaných v 1. - 3. rade žiadal zaviazať spoločne a nerozdielne na zaplatenie 2.946.147,44 Eur
(88.755.637,63 Sk) s príslušenstvom a výlučne zaviazať žalovaného v 1. rade na zaplatenie 143.606,80
Eur (4.326.298,33 Sk) s príslušenstvom, spolu na zaplatenie istiny 3.089.754,23 Eur (93.081.935,95 Sk).
Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k návrhu zo dňa 11. 3. 2003 (č.l. 472), ako aj počas celého konania,
žiadal návrh voči jeho osobe zamietnuť. Tvrdenia žalobcu v návrhu považoval za nepreskúmateľné,
pretože z nich nie je zrejmé, akým spôsobom ustálil rozsah údajného nároku, ktorého sa domáha, a to
najmä aká je jeho výška, akým spôsobom, na základe akej právnej úpravy a podobne dospel k záveru
o existencii dlhu v Eurách a následne v Sk. Ďalej, pre aké dôvody či príčiny žalobca dospel k záveru, že
jeho dlžníkom je práve tento žalovaný. Zároveň žalobca nepredložil žiadne doklady o dovoze tovaru na
územie Slovenskej republiky a ich odovzdanie žalovanému v 1. rade. Ďalej tvrdil, že žalobca neprihliada
na skutočnosť, že dlh, ktorého zaplatenia sa domáha, neexistuje, pretože zanikol.
Žalovaní v 2. a 3. rade počas celého konania sa pripájali k vyjadreniam žalovaného v 1. rade a jeho
právneho zástupcu a taktiež žiadali návrh žalobcu z tých istých dôvodov proti ním zamietnuť ako
nedôvodný.
O návrhu žalobcu naposledy súd rozhodol rozsudkom zo dňa 30. 6. 2009 pod č.k. 5Cb/262/2002 -
1080 tak, že žalovaných v 1. - 3. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo
výške 2.237.390,83 Eur s 13 % ročným úrokom z omeškania od 5. 12. 2002 do zaplatenia s tým, že
do výšky plnenia jedného z nich zaniká povinnosť ostatných žalovaných. V zvyšnej časti nárok žalobcu
proti žalovaným v 1. - 3. rade na plnenie spoločne a nerozdielne a nárok žalobcu vo vzťahu výlučne k
žalovanému v 1. rade vylúčil na samostatné konanie.
Na odvolanie žalovaných v 1. a 3. rade Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 5. 5. 2010 pod č.k.
1Obo/29/2010 - 1140 ako súd odvolací zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10. 6. 2009
pod č.k. 5Cb/262/2002 - 1080 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil záver, že z rozsudku, ani z
jeho odôvodnenia, sa nedá zistiť, ktoré faktúry, resp. nároky má zaplatiť žalovaný v 1. rade a ktoré
konanie vylúčil na samostatné konanie. V súvislosti so zmluvou o predaji podniku na ALVA družstvo
uviedol, že podľa § 245 ods. 2 Obchodného zákonníka na platnosť zmluvy postačuje podpis iba jedného
člena predstavenstva. Taktiež súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, ako sa vysporiadal
so započítacou námietkou žalovaných v 1. a 3. rade oproti pohľadávke spoločnosti žalobcu. Nakoniec,
odvolací súd poukázal na nemožnosť vylúčenia princípu solidárnej zaviazanosti všetkých účastníkov
združenia voči tretím osobám, ktorý vyplýva z ust. § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
uviedol, že súd musí veľmi starostlivo v každom rozhodovanom prípade individuálne riešiť otázku, čiúčastníci zaniknutého združenia zodpovedajú za záväzky združenia, ktoré vzniknú pred jeho zánikom
solidárne alebo či sa jej mohli zbaviť, pričom musí mať vždy na zreteli súlad konania účastníka s dobrými
mravmi.
V intenciách uznesenia Najvyššieho súdu SR tunajší súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere
odvolacím súdom listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalovaní v 1. - 3. rade dňa 1. 1. 1997 uzavreli Zmluvu o združení osôb s názvom ALVA Prešov, so sídlom
v Prešove, Ďumbierova 28 (č.l. 504). Jedným z predmetov činnosti združenia bola aj veľkoobchodná
činnosť s ovocím a zeleninou, potravinárskym, priemyselným a spotrebným tovarom a maloobchodná
činnosť s ovocím a zeleninou. Rozdelenie príjmov, výdavkov, zisku a úhrady prípadnej straty bolo v
zmluve vymedzené podielom pre žalovaného v 1. rade (40 %), pre žalovaného v 2. rade (20 %) a pre
žalovaného v 3. rade (40 %). Dňa 1. 3. 1997 účastníci združenia uzavreli Dodatok č. 1 k zmluve o
združení (č.l. 506).
NazákladeDohodyozánikuzmluvyozdruženíosôbzodňa31.12.2000(č.l.507)saúčastnícizdruženia
dohodli,žezdruženiezanikákudňu31.12.2000dohodouvšetkýchúčastníkov.Dodatkomč.1kDohode
o zániku zmluvy o združení z toho istého dňa (č.l. 508) bolo dohodnuté, že práva a záväzky vymedzené
v prílohe tohto dodatku prechádzajú na PaedDr. Q. C. (žalovaného v 1. rade). Na neho prechádzajú ako
nástupcu združenia aj majetok a neznáme nároky, ktoré vznikli v čase existencie združenia v súvislosti
s činnosťou združenia, eventuálne činnosťou účastníkov združenia pri dosiahnutí dojednaného cieľa.
Zároveň v bode 7 Dodatku č. 1 bolo dohodnuté, že žalovaný v 1. rade je oprávnený podľa vlastnej
úvahy disponovať s majetkom zaniknutého združenia, a to najmä vykonávať všetky úkony spojené so
zabezpečením nárokov, ich vymáhaním, prijímaním plnení, a to vždy vo vlastnom mene a na vlastný
účet.
Zmluvou o predaji podniku zo dňa 26. 2. 2001 (č.l. 512) uzavretou medzi predávajúcim - žalovaným v
1. rade, podnikajúcim pod obchodným menom ALVA, Ďumbierska 28, IČO: 10 739 807, a kupujúcim -
ALVA družstvo, Kúpeľná 1/A, Prešov, IČO: 31 733 018, sa predávajúci zaviazal previesť na kupujúceho
vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia k prevádzkovaniu spôsobilej
firmy PaedDr. Q. C. - ALVA, uvedenej v účtovnej evidencii predávaného podniku. Súčasťou prevodu
na základe zmluvy o predaji podniku boli aj záväzky voči dodávateľom, štátu, zamestnancom podľa
špecifikácie, ktorá tvorí prílohu č. 5 tejto zmluvy a je jej neoddeliteľnou súčasťou. Dodatkom č. 2 k zmluve
o predaji podniku zo dňa 28. 3. 2001 (č.l. 510) bolo dohodnuté, že predávajúci spolu s nehnuteľnými,
hnuteľnými vecami, majetkovými hodnotami a inými právami, ako sú uvedené zistiteľne z jeho evidencie
a účtovníctva, prevádza na kupujúceho a kupujúci preberá aj všetky záväzky a nároky, a to aj v čase
uzavretia tejto zmluvy neznáme, či nevyčíslené, ktoré vznikli pri činnosti, eventuálne v súčinnosti s
činnosťou predávajúceho.
Prílohou Dodatku č. 1 zo dňa 31. 12. 2000 k Dohode o zániku zmluvy o združení osôb boli aj záväzky
vymedzené v tejto prílohe, prechádzajúce na žalovaného v 1. rade. Z tejto prílohy (č.l. 612 - 616)
vyplýva, že po zániku združenia na žalovaného v 1. rade prešli aj záväzky vo vzťahu k žalobcovi vo
výške 70.114.976,08 Sk.
Prílohu č. 5 k Zmluve o predaji podniku, uzavretú medzi žalovaným v 1. rade a ALVA, družstvo, Prešov
dňa 26. 2. 2001, tvorí súpis záväzkov z titulu neuhradených faktúr vo vzťahu k žalobcovi, a to ku dňu
28. 2. 2001 (č.l. 621 - 647).
Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 2. 4. 2004 (č.l. 557) potvrdil, že už od začiatku roka 1997
žalobca zasielal združeniu faktúry za ovocie a zeleninu. Tieto faktúry za dodaný tovar boli riadne
preclené v zmysle Colného zákona a tovar bol riadne ním prevzatý. Teda aj faktúry, ktorých zaplatenie
je predmetom sporu, ako záväzok prešli zo zaniknutého združenia na jeho osobu ako podnikateľa. Na
základe spomínanej zmluvy o predaji podniku ten istý záväzok prešiel z jeho účtovníctva na ALVA,
družstvo. Teda záväzok z týchto faktúr fakticky nespochybňoval, trval však na tom, že ich odpredal ako
záväzok so svojím podnikom ALVA, družstvu.
Žalovaná v 2. rade sa na pojednávaní dňa 12. 9. 2005 (č.l. 678), ako aj na ostatných pojednávaniach,
pripájala k tvrdeniam a vyjadreniam žalovaného v 1. a 3. rade.Žalovaný v 3. rade na pojednávaní dňa 4. 7. 2005 (č.l. 668) potvrdil zoznam neuhradených faktúr ku dňu
31. 12. 2000 vo vzťahu k žalobcovi ako dodávateľovi v celkovej výške 70.114.976,08 Sk. Ďalej potvrdil,
že ide o zoznam neuhradených faktúr, ktoré prešli na žalovaného v 1. rade po zániku združenia ako na
osobu podnikajúcu pod obchodným názvom ALVA, IČO: 10 739807, ako neuhradený záväzok vo vzťahu
k žalobcovi. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že medzi združením a žalobcom existoval riadny obchodný
vzťah, na základe ktorého združenie preberalo dodávky ovocia od žalobcu, o čom môžu svedčiť aj
jednotlivé colné deklarácie o preclení tohto tovaru. Aj keď nie vždy priamym dodávateľom tovaru bola
spoločnosť žalobcu, objednávky združenie zadávalo priamo iba žalobcovi.
Na pojednávaní dňa 3. 4. 2006 (č.l. 750) žalovaní v 1. a 3. rade popreli prechod záväzku z titulu
neuhradených faktúr žalobcovi zo združenia na osobu žalovaného v 1. rade a zo žalovaného v 1. rade
Zmluvou o predaji podniku na ALVA, družstvo, a to na základe zoznamu neuhradených faktúr na č.l.
612 - 616 a prílohy č. 5 k Zmluve o predaji podniku (č.l. 621 - 647). (Ide o účtovnú evidenciu záväzku z
titulu jeho prechodu zo združenia na žalovaného v 1. rade a zo žalovaného v 1. rade na ALVA, družstvo
z titulu neuhradených faktúr vo vzťahu k žalobcovi.) Dodatočne začali namietať správnosť uvedenej
účtovnej evidencie. Na ďalších pojednávaniach tvrdili, že neuhradené faktúry na č.l. 612 - 616 a v prílohe
č. 5 Zmluvy o predaji podniku ( č.l. 621 - 647) vo vzťahu k žalobcovi považovali za neopodstatnené,
pričomdoevidencieneuhradenýchfaktúrichzaviedliibazdôvodusprávnostiichevidenciepodľazákona
o účtovníctve. Túto ich obranu na pojednávaní dňa 3. 4. 2006 súd považoval iba za špekulatívnu a
tendenčnú, pretože Zákon o účtovníctve č. 563/1997 Zb. (účinný k 31. 12. 2000) v žiadnom ustanovení
povinnosť evidovať faktúry od dodávateľov i napriek tomu, že ich odberateľ (združenie) neuznáva,
neuvádza. Naopak, ak účastníci združenia faktúry vo vzťahu k žalobcovi pokladali za nedôvodné, nič
im nebránilo, aby ich vrátili späť žalobcovi ako fakturované bez právneho dôvodu. Takýto postup však
žalovaní v 1. až 3. rade počas celého konania nepreukázali. Preto ich obranu v tomto smere súd uznať
nemohol.
Podľa § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní
spoločne a nerozdielne.
Uvedenéustanovenieosolidárnejzaviazanostiúčastníkovzdruženiazazáväzkyzdruženiamákogentný
charakter. Teda v tomto prípade je solidárna pasívna legitimácia žalovaných v 1. až 3. rade ako
účastníkov združenia plne daná a vylučuje jej zbavenie sa. Ak sa aj účastníci združenia v Dohode o
zániku zmluvy o združení osôb v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31. 12. 2000 (č.l. 507, 508) dohodli, že práva
a záväzky združenia prechádzajú výlučne na PaedDr. Q. C. (žalovaného v 1. rade), nič to nemení na
tom, že za záväzky vo vzťahu k tretím osobám, teda aj vo vzťahu k žalobcovi, sú v zmysle kogentného
ustanovenia§835ods.2Občianskehozákonníkazaviazaníspoločneanerozdielne.Spomínanádohoda
a dodatok zo dňa 31. 12. 2000 sú v podstate iba vnútorným dojednaním účastníkov o tom, ako sa
vzájomne medzi sebou vysporiadajú za prípadné už uhradené záväzky združenia jednotlivým veriteľom,
teda aj vo vzťahu k žalobcovi. Zároveň takáto ich dohoda nemá vplyv na ich povinnosť ako účastníkov
združenia plniť záväzky z kúpnej zmluvy vo vzťahu k žalobcovi. Na solidárnej zodpovednosti žalovaných
ako účastníkov združenia vo vzťahu k žalobcovi nemení nič ani spomínaná Zmluva o predaji podniku
uzavretá medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a ALVA, družstvom, ako kupujúcim, a to aj za toho
predpokladu, že žalovaný v 1. rade zo zmluvy o predaji podniku by bol ručiteľom za plnenie prevedených
záväzkov kupujúcim podľa § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Okrem uvedeného, solidárna zodpovednosť žalovaných v 1. až 3. rade ako účastníkov združenia za
záväzky združenia po jeho zániku vo vzťahu k žalobcovi je daná aj v náväznosti na § 531 a § 533
Občianskeho zákonníka. Prevzatie dlhu a pristúpenie k záväzku v zmysle týchto ustanovení v každom
prípade predpokladá súhlas veriteľa (žalobcu). Takýto súhlas žalobca ako veriteľ na prevzatie dlhu
(resp. pristúpenie k záväzku) budúcemu, resp. pôvodnému dlžníkovi z titulu dohody o tom, že práva
a záväzky združenia prechádzajú výlučne na žalovaného v 1. rade alebo zmluvou o predaji podniku
medzi žalovaným v 1. rade a ALVA, družstvom, nedal. Z tohto dôvodu stále trvá solidárna zodpovednosť
žalovaných v 1. až 3. rade za záväzky združenia aj do jeho zániku vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi v
zmysle § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na tom nič nemení ani konštatovanie odvolacieho súdu,
že je potrebné v každom rozhodovanom prípade individuálne riešiť otázku, či účastníci zaniknutého
združenia zodpovedajú za záväzky združenia, ktoré vznikli pred jeho zánikom, solidárne alebo či sa tejto
zodpovednosti mohli zbaviť, pričom súd musí mať vždy na zreteli súlad konania účastníkov s dobrýmimravmi. Podľa názoru konajúceho súdu, solidárna zodpovednosť účastníkov združenia podľa § 835
ods. 2 Občianskeho zákonníka zbavenie sa solidárnej zodpovednosti vylučuje, a to bez ohľadu na súlad
konania účastníkov s dobrými mravmi.
Podľačl.1DohovoruOSNozmluváchomedzinárodnejkúpetovaru(ďalejlen„Dohovor“),tentoupravuje
zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, ak tieto štáty
sú zmluvnými štátmi. Tento Dohovor bol prijatý a nadobudol platnosť dňom 1.4.1991 pre Slovenskú
republiku. Dohovor bol oznámený zákonom č. 160/1991 Zb..
Podľa čl. 11 Dohovoru, zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú
sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane
svedkov.
Podľa čl. 30 Dohovoru, predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň
vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených
zmluvou a týmto Dohovorom.
Podľa čl. 31 Dohovoru, ak nie je predávajúci povinný dodať tovar v určitom inom mieste, jeho povinnosť
dodať tovar spočíva:
a/ v odovzdaní tovaru prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva o kúpe zahŕňa
prepravu tovaru;
b/ pri tovare, ktorý je v zmluve určený jednotlivo alebo síce podľa druhu, avšak sa má dodať z určitého
skladu alebo vyrobiť alebo zhotoviť, a strany vedeli v čase uzavretia zmluvy, že tovar je alebo sa má
vyrobiť alebo zhotoviť v určitom mieste, v umožnení kupujúcemu nakladať tovar v tomto mieste, ak sa
naň nevzťahuje ustanovenia písm. a/;
c/ v ostatných prípadoch v umožnení kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci
svoje sídlo podnikania v čase uzavretia zmluvy.
Podľa čl. 53 Dohovoru, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade
so zmluvou a týmto Dohovorom.
Podľa čl. 54 Dohovoru, povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu zahŕňa povinnosť urobiť opatrenia a
vyhovieť formalitám, ktoré ustanovuje zmluva alebo zákony a iné právne úpravy na to, aby sa umožnilo
zaplatenie kúpnej ceny.
Podľa čl. 55 Dohovoru, ak sa zmluva platne uzavrela, ale nie je v nej výslovne alebo nepriamo
ustanovená kúpna cena a ani ustanovenie umožňujúce jej určenie, predpokladá sa, že strany, pokiaľ
neprejavili inú vôľu, nepriamo určili kúpnu cenu zodpovedajúcu kúpnej cene, ktorá sa všeobecne
účtovala v dobe uzavretia zmluvy za taký tovar za porovnateľných okolností v príslušnom obchodnom
odvetví.
Podľa čl. 60 Dohovoru, povinnosť kupujúceho prevziať dodávku spočíva:
a/ vo vykonaní všetkých úkonov, ktoré možno od neho rozumne očakávať, a na ten účel, aby predávajúci
mohol dodať tovar,
b/ v prevzatí tovaru.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nie je dôvodná obrana žalovaných, že medzi
nimi ako účastníkmi združenia a žalobcom neexistoval záväzkový obchodný vzťah z titulu dodávky
tovaru. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.11.2003 (č.l. 522) zároveň popísal názorným spôsobom existenciu
a priebeh prebiehajúceho obchodu medzi združením a priamo ním, a to aj v tých prípadoch, ak žalobca
objednal pre združenie tovar cestou iného holandského dodávateľa. O vzniku záväzkového vzťahu
medzi žalobcom a členmi združenia ALVA, o jeho priebehu, svedčia žalobcom predložené faktúry s
príslušenstvom na č.l. 4 až 463, ako aj colné doklady o preclení tovaru žalovaným v 1. rade za združenie,
ktoré konajúci súd obdržal od Colného úradu v Nitre a Prešove. Tieto colné doklady sú pripojené k
tomuto súdnemu spisu. O existencii záväzkového vzťahu medzi účastníkmi svedčí aj výpoveď svedka
Ing. O. A. (č.l. 800) a v neposlednom rade aj vyššie uvedené účtovné zoznamy neuhradených faktúr
žalobcovi, ktoré ako záväzok mali prejsť zo združenia po jeho zániku na žalovaného v 1. rade a následne
zo žalovaného v 1. rade na základe zmluvy o predaji podniku na ALVA, družstvo prechádzajú aj zozdruženia pri jeho zánku výlučne na žalovaného v 1. rade ako podnikateľa. Teda na základe týchto
vykonaných a označených dôkazov súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanými vznikol a
trval právny vzťah z titulu zmluvy o medzinárodnej kúpe tovaru.
Čosatýkavýškyuplatnenéhoapriznanéhonárokužalobcutýmtorozsudkom,vtomtoštádiukonaniasúd
vychádzal zo zoznamu neuhradených faktúr združenia vo vzťahu k žalobcovi v zmysle ich špecifikácie
na č.l. 612 - 616 a č.l. 621 - 647. Tento súpis faktúr bol vyhotovený, ako už bolo vyššie uvedené, za
účelom dohody zániku zmluvy o združení v zmysle jej Dodatku zo dňa 31. 12. 2000. Ak touto zmluvou
v znení jej dodatku sa účastníci združenia dohodli, že práva a záväzky združenia uvedené v prílohe
tohto dodatku prechádzajú na PaedDr. Q. C. (žalovaného v 1. rade), je potrebné vychádzať z toho, že
združenie záväzok vo vzťahu k žalobcovi z titulu nehradených faktúr uznáva, ak ho mienilo previesť po
zániku združenia výlučne na žalovaného v 1. rade ako fyzickú osobu - podnikateľa. Zároveň súd je toho
názoru, že evidencia neuhradených faktúr vo vzťahu k žalobcovi tatiež utvrdzuje tú skutočnosť, že medzi
účastníkmi došlo k uzavretiu platného právneho vzťahu zo Zmluvy o medzinárodnej kúpe tovaru.
Pri priznaní nároku žalobcu týmto rozsudkom čo do istiny súd vychádzal z týchto faktúr:
Faktúra č. SKK
-------------------------------------------------------------------------
589/00 274.508,56
588/00 267.483,90
591/00 298.051,31
590/00 298.051,31
593/00 100.632,49
594/00 274.508,56
597/00 219.374,15
596/00 286.279,93
595/00 286.279,93
12879 72.676,86
603/00 96.058,29
607/00 163.304,85
606/00 286.279,93
605 B 236.131,30
605 A 187.659,66
604/00 95.162,64
608/00 153.057,78
609/00 250.517,55
611/00 105.755,82
612/00 83.471,87
610/00 286.279,93
613/00 72.976,15
614/00 53.974,33
615 A 88.805,67
615 B 51.405,10
615 C 140.367,72
617/00 46.844,54
Faktúra č. SKK
616/00 299.837,07
619/00 280.394,25
618/00 280.394,25
622/00 77.978,99
14223 40.644,15621/00 252.028,63
625/00 70.007,29
626/00 78.086,89
627/00 71.689,40
620/00 244.762,79
623/00 274.508,56
628/00 78.624,28
624/00 268.644,19
493-4-5-6 531.624,60
630/00 78.909,18
631/00 75.582,39
629/00 91.141,82
632/00 256.851,-
634/00 57.931,60
637/00 56.609,24
638/00 59.109,81
633/00 256.851,49
635/00 58.669,02
636/00 58.366,85
639/00 53.006,82
640/00 37.963,46
641/00 46.375,39
642/00 45.791,30
643/00 45.906,25
645/00 47.531,85
648/00 247.198,96
644/00 47.611,60
647/00 45.249,44
650/00 70.030,11
646/00 43.668,40
649/00 274.508,56
651/00 67.052,08
653/00 70.333,99
652/00 60.724,96
655 B 81.373,07
655 A 399.245,93
15890,15891 128.471,49
654/00 226.037,13
659/00 401.513,84
657/00 392.222,35
660/00 201.287,81
656/00 413.544,53
658/00 392.222,35
661/00 415.765,10
16469-70 141.757,73
662/00 415.765,10
663 A 354.983,84
663 B 62.698,59
16918 105.513,93
Faktúra č. SKK
665/00 165.147,75
664/00 135.765,37
670/00 345.136,83
667/00 380.450,97
668/00 380.450,97666 B 197.119,42
666 A 207.833,08
669/00 368.506,-
672/00 345.136,83
673/00 420.981,62
674/00 324.310,23
17182-4-5 400.508,16
671/00 345.136,83
675/00 319.274,34
676/00 435.361,89
677/00 35.825,94
17390,17397 308.043,89
679/00 298.051,31
680/00 71.651,87
678/00 298.051,31
17796,17797 318.992,74
681/00 298.051,31
686/00 295.563,97
687/00 286.279,93
683/00 466.825,16
685/00 612.753,16
18145 50.930,58
688/00 286.279,93
18146 226.386,52
682/00 598.335,99
690/00 206.212,38
691/00 383.901,56
684/00 256.472,76
694/00 626.572,59
689/00 286.279,93
692/00 316.766,53
696/00 303.937,-
697/00 303.937,-
698/00 303.937,-
18347 217.301,91
695/00 347.701,37
693/00 481.230,82
699 B 266.967,20
703/00 153.952,58
699 A 243.264,50
705/00 604.984,90
700/00 298.051,31
702/00 298.051,31
704/00 329.045,23
701/00 298.051,31
683 T 83.167,35
708/00 491.655,95
706/00 340.343,40
707/00 306.849,14
Faktúra č. SKK
--------------------------------------------------------------------------
711/00 298.051,31
713/00 298.051,31
712/00 298.051,31
18828 52.709,65710/00 347.672,79
709/00 291.389,40
714/00 313.476,94
717/00 333.365,45
716/00 333.365,45
19061 191.798,77
718/00 333.365,45
723/00 283.621,99
719/00 383.699,18
720/00 349.057,42
722/00 367.419,50
721/00 130.904,98
724/00 426.998,24
727/00 356.908,21
726/00 229.288,99
725/00 150.821,14
86,19388 649.114,12
19393 159.090,40
730/00 385.009,39
734/00 424.333,05
18606,18608,18095 317.298,84
19574 328.862,79
729/00 479.743,40
728/00 464.783,94
733/00 433.382,08
19691 346.505,85
735/00 392.222,35
736/00 385.009,39
739/00 428.876,97
744/00 213.535,37
746/00 415.765,10
740/00 593.740,25
745/00 415.765,10
748/00 341.327,34
20034,20237 307.071,08
750/00 208.506,95
742/00 593.740,25
751/00 816.493,98
749/00 299.923,86
747/00 389.575,06
756/00 384.749,23
757/00 459.970,90
743/00 587.822,57
20240,20277,20333 220.254,41
754/00 486.393,38
759/00 220.446,79
753/00 463.042,97
758/00 440.328,47
761/00 431.186,46
760/00 472.838,38
Faktúra č. SKK
---------------------------------------------------------------------------
755 B 175.896,39
755 A 120.016,88
768/00 248.705,57762/00 358.259,36
764/00 480.095,90
20545,20546 405.022,08
769/00 442.367,14
766/00 796.165,74
767/00 364.810,39
752 A 171.427,96
752 B 179.070,73
763/00 355.519,10
765/00 471.049,64
771/00 462.850,62
770/00 245.019,33
772/00 457.113,35
775/00 375.148,61
773 442.572,71
778 451.079,24
779 451.079,24
777 355.457,26
776 A 45.742,04
776 B 348.742,03
741 T 74.637,37
738/00 348.929,69
741/00 615.438,40
731/00 334.041,03
732/00 298.044,92
737/00 259.482,13
602/00 152.157,87
592/00 238.242,47
598 A 219.433,86
598 B 238.850,23
599/00 202.523,16
601/00 210.677,83
11173-4-11220 250.394,49
13775-6 626.648,64
----------------------------------------------------------------------------
Spolu 63.427.445,81 Sk (2.105.405,49 Eur).
Označené faktúry žalobca založil do spisu a súd o dôvodnosti uvedenej fakturácie kúpnej ceny z titulu
platného právneho vzťahu zo zmluvy o medzinárodnej kúpe tovaru pochybnosti nemal. Preto v tejto
časti návrhu žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 1. - 3. rade vyhovel, pričom žalovaných na toto plnenie
zaviazal spoločne a nerozdielne.
Taktiež žalobcovi priznal uplatnený 13 % ročný úrok z omeškania od 5. 12. 2002 do zaplatenia (§ 369
ods. 1 v spojení s § 502 ods. 1 Obch. zákonníka, účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi
účastníkmi). Úrok z omeškania bol priznaný od 5. 12. 2002, pretože žalobca výzvou zo dňa 14. 11. 2002
vyzval žalovaných na zaplatenie pohľadávky v lehote 5-tich dní, pričom výzva im bola doručená dňa 29.
11. 2002. Splatnosť pohľadávky teda nastala v zmysle výzvy dňa 14. 12. 2002, pričom úrok z omeškania
bol žalobcovi priznaný dňom nasledujúcim.
Pre úplnosť v súvislosti s existenciou záväzkového obchodného vzťahu medzi účastníkmi konania z
titulu kúpnej zmluvy prichodí uviesť, že ak by medzi účastníkmi združenia ALVA a žalobcom neexistoval
záväzkový obchodný vzťah z titulu kúpnej zmluvy a z neho vyplývajúci záväzok žalovaných vo vzťahu k
žalobcovi z titulu nezaplatených faktúr za nákup tovaru združením, nebol by na strane ALVA, družstva,
Prešov, dôvod uplatniť si započítaciu námietku z titulu náhrady škody v rozsahu 126.806.000,- Sk
(započítanie pohľadávok na č.l. 806) oproti pohľadávke žalobcu vo výške 103.033.516,23 Sk . S
touto započítacou námietkou sa však súd nezaoberal, pretože nešlo o započítanie pohľadávok medzi
účastníkmi tohto konania, ale o započítanie pohľadávok ALVA, družstva, oproti pohľadávky spoločnostižalobcu. Z toho dôvodu nie je dôvodné tvrdenie žalovaných, že pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom
tohto konania, týmto započítaním zanikla.
Keďže žalobca si uplatnil proti žalovaným v 1. - 3. rade právo na zaplatenie sumy 88.755.637,63
Sk (2.946.147,44 Eur), zvyšný návrh žalobcu proti žalovaným v 1. - 3. rade na plnenie spoločne a
nerozdielne vo výške 984.348,74 Eur s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie. Taktiež na
samostatné konanie vylúčil aj nárok žalobcu výlučne vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade vo výške 4.326.298,33 Sk (143.606,80 Eur), a to podľa § 112 ods. 2
O.s.p.
O trovách konania bude rozhodnuté v rozhodnutí o celej prejednávanej veci (v rozhodnutí o zvyšnej
časti nároku žalobcu).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou podpísaného súdu na
Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Rozsudok je vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.