Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/37/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717209256
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5717209256.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Mazúcha
a členov senátu JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Adriany Gallovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: X. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom mesto S. - Q. o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 3,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 17Er/3289/2017-24 zo dňa 12. júna 2019,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd odvolanie oprávneného proti výroku I. uznesenia Okresného súdu Martin,
č.k.17Er/3289/2017-24 z 12.6.2019, ktorým okresný súd vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého,PhD., z vykonávania exekúcie, o d m i e t a, pretože smeruje proti výroku rozhodnutia, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

Uznesenie okresného súdu vo výroku II., ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením prvým výrokom vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., z vykonávania exekúcie. Druhým výrokom zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd s poukazom najmä na ustanovenie § 243h ods. 1
Exekučného poriadku, § 30 ods. 1, 3 a 7, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) v nadväznosti na § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v podstate tým, že rozhodcovská
doložka (vyjadrená v Rozhodcovskej zmluve) spôsobila značnú nerovnováhu v právach povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd ju posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v
zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, je zároveň v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnou. S poukazom na
neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec,
preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný
právny akt, ktorý nemôže byť podkladom pre vedenie exekúcie.
Pokiaľ ide o výrok o vylúčení súdneho exekútora z vykonania exekúcie, súdny exekútor oznámil
exekučnému súdu skutočnosť, že bol v minulosti zamestnancom oprávneného a že v konaní vedenom
na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 5 Er/934/2008 bol v tejto súvislosti vylúčený
z vykonávania exekúcie vzhľadom na závery uvedené v Náleze Ústavného súdu SR, sp.z. III.
ÚS 322/2010z 13.4.2011. V tejto súvislosti exekučný súd uviedol, že nestrannosť a nezávislosť
súdneho exekútora sú zákonnými predpokladmi výkonu exekúcie. Pre vylúčenie súdneho exekútora
z vykonávania exekúcie postačuje možnosť pochybnosti o jeho nezaujatosti. Exekučný súd dospel k

záveru, že v danej veci možno mať objektívne pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora pre jeho
pomer k účastníkovi exekučného konania - oprávnenému.

3. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vyjadril presvedčenie, že v danom prípade exekučný
súd prekročil rámec právomoci, ktorú mu zveruje Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2.
V posudzovanej veci na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis -
konkrétne ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd môže preskúmavať
predložený exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje §
34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Exekučný súd však nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa
opiera exekučný súd v napadnutom rozhodnutí, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že
rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný
súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu
(odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore
s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Uvedená požiadavka
znamená, že súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Postupom exekučného súdu a jeho výkladom ustanovenia
§ 45zákona samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Takisto vyjadril nesúhlas s výkladom ustanovenia § 53
ods. 4 písm. r/Občianskeho zákonníka, ktorý zaujal okresný súd.
Vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým exekučný súd súdneho exekútora vylúčil z
vykonávania exekúcie uviedol, že pokiaľ ide o konania o sťažnostiach fyzických a právnických osôb,
nález Ústavného súdu SR je individuálnym rozhodnutím, ktoré sa dotýka konkrétneho konania a
zaväzuje len účastníkov tohto konania. Preto exekučný súd nesprávne záver o nevyhnutnosti jeho
vylúčenia oprel o Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS 322/2010 z 13.4.2011, ktoré rozhodnutie
Ústavného súdu SR nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy ním nie sú viazané. Poukázal na
viaceré rozhodnutia súdov, ktoré rozhodli, že nie je vylúčený z vykonávania exekúcie.

4. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
exekučného konania (§ 362 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1
CSP a contrario), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní(§
379 a § 380 CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým exekučný súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
Odvolanie oprávneného proti výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým rozhodol o vylúčení súdneho
exekútora z vykonávania exekúcie, odmietol podľa § 386 písm. c) CSP, lebo smeruje proti výroku
rozhodnutia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.
marca2017.

7. Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich
zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. O vylúčení, resp. nevylúčení súdneho exekútora exekučný súd rozhoduje uznesením, voči ktorému
podľa § 30 ods. 10 Exekučného poriadku nie je prípustné odvolanie.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku I. napadnutého uznesenia,
ktorým exekučný súd rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, ako neprípustné
podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

11. Odvolací súd, pokiaľ ide o výrok II. napadnutého uznesenia, po preskúmaní napadnutého uznesenia,
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil
skutkový stav v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie, na jeho podklade dospel k správnym
skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neplatnosť uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy.

12. Odvolací súd sa stotožnil s procesným postupom exekučného súdu, ktorý realizujúc svoje
oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, posudzoval, či exekučný
titul - rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (bez ohľadu na to, či bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky),od ktorej existencie odvodzuje rozhodcovský súd svoju právomoc, nebola vôbec uzavretá
alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie
alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku. Takáto interpretácia ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva z účelu právnej
úpravy týkajúcej sa spotrebiteľov. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach zmluvných strán založených spotrebiteľskou zmluvou v neprospech spotrebiteľa.

13. Ďalej treba konštatovať, že rozhodcovská zmluva dojednaná medzi oprávneným a povinnou bola
koncipovaná na jednej listine, bola dodržaná zákonom vyžadovaná jej písomná forma, má však
charakter formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti zjavne používa
prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a celkom zjavne nemal spotrebiteľ
reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť. I podľa názoru odvolacieho súdu je
však dojednanie rozhodcovskej zmluvy uvedeným spôsobom v spotrebiteľskom vzťahu neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Okresný súd dostatočne
vysvetlil dôvody neprijateľnosti uvedenej zmluvy, z ktorého dôvodu odvolací súd na výklad uvedený v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje.

14. Osobitne však dopĺňa, že aj keď dojednaná rozhodcovská zmluva nemala výhradný charakter -
neurčovala ako jediný súd na riešenie sporov medzi účastníkmi rozhodcovský súd v prípade, že by
žalobcom bol povinný, táto okolnosť však nezmenila nič na fakte, že pri podaní žaloby oprávneným,
sa druhá procesná strana musela podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je
rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ bezprostredne
zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma
eventualitami. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať v zmluvnom vzťahu svoju vôľu bol vytvorený
celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany.

15. Odvolací súd je toho názoru, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje takmer vo všetkých
prípadoch práve veriteľ, a to predovšetkým kvôli charakteru uzatváranej zmluvy a veľmi obmedzeného
spektra potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou. Poučenie
povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým, že výber jednej z alternatív
riešenia sporu spočíva na žalobcovi, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde
a ponechanie spotrebiteľovi možnosti za primeraných okolností sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej
zmluve. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že oprávnený, ktorý rozhodcovskú zmluvu formuloval
a inicioval jej uzavretie, disponuje právne kvalifikovanými zamestnancami. Naopak spotrebiteľovi, ktorý
prišiel za oprávneným s cieľom uzatvoriť zmluvu o úvere, a ktorý často ani nemá žiadnu vedomosť
o rozhodcovských súdoch, je predložená rozhodcovská zmluva (odvolací súd má pritom pochybnosti
o tom, že by spotrebiteľ bez prispenia dodávateľa sám iniciatívne požadoval uzavretie rozhodcovskej
zmluvy), v dôsledku čoho je spotrebiteľ nútený spraviť v neprimerane krátkom čase kvalifikované

rozhodnutie o tom, ktorý orgán bude v budúcnosti v prípade vzniku sporu kompetentný o tomto
spore rozhodnúť. Časová a finančná tieseň spotrebiteľa spolu s predložením rozhodcovskej zmluvy,
mnohokrát obsahujúcej rozsiahly a neprehľadný odborný text, priamo pri podpisovaní zmluvy o úvere,
vedú spravidla k tomu, že spotrebiteľ neraz pristúpi na podmienky, ktoré by za iných okolnosti neprijal.
Obava, že slabšia strana (spotrebiteľ) si nedokáže naplánovať svoj osud v závažnej veci, akou je
prípadný neskorší rozhodcovský proces, je teda viac ako oprávnená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy
rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

16. Na základe uvedeného odvolací súd nemal dôvod akceptovať odvolacie námietky oprávneného,
ktoré často ani nekorešpondujú s dôvodmi, na ktorých exekučný súd založil svoje rozhodnutie.
Nenáležitou je námietka oprávneného o prekročení zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu v
zmysle § 45 ods. 1, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy
súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval
svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j.
oprávnenie posúdiť či rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v spotrebiteľskej veci nie je v rozpore so
zákonom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky podľa generálnej klauzuly upravenej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
spôsobujú značný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, z
ktorého dôvodu je absolútne neplatná.

17. Oprávnený tiež namietal, že k právnemu názoru okresného súdu mohol zaujať stanovisko až
v podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, za situácie, že platné právo pripúšťa proti
rozhodnutiu exekučného súdu odvolanie, treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou
oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z
oprávneným predložených listinných dôkazov a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v ním podanom
odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity
konania. Zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania, ako aj náklady na
výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým
je princíp racionality (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6ECdo/179/2014 z 26.5.2015,
sp.zn.8ECdo/27/2015 z 29.5.2014, sp.zn. 6 Cdo/75/2013 z 12.2.2014).

18. Naviac vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax súdu prvej inštancie i tohto senátu odvolacieho
súdu v skutkovo a právne obdobných a v mnohých prípadoch totožných veciach, ktoré sú oprávnenému
nepochybne známe, nemohlo byť uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného prekvapivé.

19. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou oprávneného ohľadne neúplne zisteného skutkového
stavu súdom prvej inštancie, ktorý argumentoval, že rozhodnutie exekučného súdu je založené na
tom, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa podrobne zaoberal spôsobom a dôvodmi uzavretia
rozhodcovskej zmluvy uzavretej 04.06.2013, posúdiac ju ako individuálne nedojednanú, spôsobujúcu
nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán v neprospech povinného.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodcovská zmluva v posudzovanej veci obsahuje neprijateľné
podmienky, ktorá skutočnosť je sankcionovaná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka jej absolútnou
neplatnosťou. Následne rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci rozhodcom, ktorý odvodil
svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať
za spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. e) Exekučného poriadku. Preto odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne podľa 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Podľa Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Mar 14, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.