Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218012029
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2218012029.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného A. J., pre pokračovací
prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona
účinnéhood1.augusta2019,oodvolaníobžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStreda
zo 6. novembra 2019, č. k. 18T/122/2018-176, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. októbra 2020
v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. J., narodený XX. februára XXXX v L. Q., trvalé bydlisko L. XXXX/XX, V., t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou

o d s u d z u j e :

Podľa § 44 Trestného zákona súd u obžalovaného upúšťa od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest
uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo 6. marca 2019, sp. zn.
1T/8/2019,právoplatným6.marca2019,považujenaochranuspoločnostiajehonápravuzadostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo 6. novembra 2019, č. k. 18T/122/2018-176, bol
obžalovaný A. J. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu krádeže podľa §
212 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona účinného od 1. augusta
2019 na tom skutkovom základe, že

1./ dňa 21.11.2017 v čase okolo 09.04 hod. v meste V., okr. Dunajská Streda na ulici Gazdovský rad
pri obytnom bloku č. XX, počas vytyčovania plynovodu bez použitia násilia odcudzil prístroj slúžiaci na
zameriavanie plynovodu zn. Radeton R 4000 T10, výrobného čísla 11/T10-A-4509 UK, čím spôsobil
škodu pre SPP - distribúcia, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 44/B, Bratislava vo výške 840,- eur, pričom
bolo zistené, že bol rozsudkom zo dňa 30.03.2016, vydaným Okresným súdom v Dunajskej Strede pod
spisovou značkou 2T 31/15 právoplatným dňa 15.04.2016 za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch odsúdený,

2./ dňa 30.11.2017 v čase okolo 23.00 hod. v meste V., okr. Dunajská Streda na Záhradníckej ulici za
pomoci roxorovej tyče vylomil visací zámok na dverách plechovej garáže, cez ktoré sa dostal do vnútra
garáže, odkiaľ odcudzil 14 ks rybárskych udíc s navijakmi a 1 ks elektrickú okružnú pílu zn. Dewalt,žltočiernej farby, rok výroby 2015, čím majiteľovi garáže C. V., nar. X.XX.XXXX, trvalo bytom V., L. XXXX/
X, okres Dunajská Streda spôsobil škodu vo výške 1.130,- Eur, pričom bolo zistené, že bol rozsudkom
zo dňa 30.03.2016, vydaným Okresným súdom v Dunajskej Strede pod spisovou značkou 2T/31/15

právoplatným dňa 15.04.2016 za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno
l/, § 37 písmeno h/, 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť)
mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradil do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súčasne obžalovaného zaviazal podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku nahradiť škodu poškodenému
C. V. vo výške 1.060 eur.
Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuokresnýsúdskonštatoval,žeobžalovanýnahlavnompojednávaní
realizoval vyhlásenie o vine, ktoré okresný súd prijal, preto vykonal dokazovanie len čo do výroku o
treste. Následne okresný súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky vykonaného dokazovania týkajúce

sa trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu okresný súd poukázal na kritéria upravené v ust. §
34 odsek 4 Trestného zákona. Obligatórne tiež skúmal pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, konkrétne že sa k spáchaniu
trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona) a

jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol v minulosti odsúdený (§37 písmeno n/ Trestného zákona). Pri
ukladaní trestu potom okresný súd postupoval podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona a vzhľadom na
vyrovnaný pomer trest ukladal v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky. V
tomto rozpätí obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, ktorý
považoval okresný súd za zákonný, spravodlivý a dostatočný vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho

predchádzajúci život i s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu. Okresný súd akcentoval
predovšetkým fakt, že obžalovaný bol doposiaľ 11-krát súdne trestaný, pričom len s ohľadom na prvé
dve odsúdenia (z roku 2010) sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený, že je osobou, ktorá
sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, že krádeže sa dopustil už po ôsmy krát a že spôsobenú
škodu poškodenému neuhradil ani len čiastočne. Námietku obžalovaného, že doposiaľ mu uložené

nepodmienečné tresty odňatia slobody predstavujúce v súhrne viac ako 5 rokov by mali byť dôvodom
uloženia trestu na dolnej hranici, označil okresný súd za nedôvodnú.
Na výkon trestu zaradil okresný súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s odôvodnením, že v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Zároveň súd rozhodol podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku tak, že obžalovanému uložil povinnosť
nahradiť škodu poškodenému C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, V., vo výške 1.060,- eur.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní zahlásil obžalovaný voči nemu ihneď odvolanie.
Prokurátor si ponechal lehotu na podanie odvolania, ktorá mu márne uplynula.
Zahlásené odvolanie odôvodnil obžalovaný jednak sám, ale aj prostredníctvom ustanoveného obhajcu

Mgr. Petra Gazdíka (ďalej tiež ustanovený obhajca).
Obžalovaný vo vlastnoručne spísanom odvolaní namietal uložený trest ako neprimerane prísny.
Poukázal na skutočnosť, že v čase spáchania skutku bol drogovo závislý, čím sa nechce vyviňovať, no
faktom je, že skutky spáchal pod vplyvom závislosti, ktorá skutočnosť mala byť v konaní predmetom
dokazovania, nakoľko je dôležitá pri ukladaní trestu. V minulosti, keď bol súdený za inú trestnú činnosť,

tak bola skúmaná jeho závislosť od drog a alkoholu. Je toho názoru, že aj v tejto trestnej veci malo
byť vykonané znalecké dokazovanie za účelom skúmania jeho duševného stavu, či vzhľadom na
svoju závislosť od týchto látok vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Ďalej uviedol, že si vo
výkone trestu uvedomil negatívne dôsledky užívania drog, je odhodlaný na slobode abstinovať a viesť
riadny život. S poukazom na uvedené žiadal napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a vec vrátiť

okresnému súdu, aby dokazovanie v naznačenom smere doplnil. Alternatívne žiadal krajský súd, aby
mu upustil od potrestania resp. ďalšieho trestu vzhľadom na doteraz mu uložené tresty s tým, že mu má
byť uložené ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré lepšie u neho splní účel ako trest.
Obžalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že nakoľko ustanovený obhajca dokazovanie v tomto smere
nenavrhol, tiež mu neporadil ako nahradiť škodu poškodenému, rovnako sa s ním neporadil pred prvým

pojednávaním a celkovo má problémy sa s ustanoveným obhajcom skontaktovať, tak voči nemu stratil
dôveru a žiadal ustanoviť nového obhajcu.
Ustanovený obhajca v odôvodnení odvolania uviedol, že obhajoba považuje uložený trest za
neprimerane prísny. Faktom totiž je, že obžalovaný si musí odpykať tresty za iné trestné činy vovýmere viac ako 5 rokov, ktorá skutočnosť mala byť pri výmere trestu za tieto trestné činy zohľadnená.
Akcentovať len trestnú minulosť obžalovaného nepovažuje obhajoba za správne, nakoľko človek sa
môže vplyvom okolností zmeniť. Obžalovaný ako sám vraví sa trestnej činnosti dopúšťal pod vplyvom

drog, pričom počas výkonu trestu vzťah k drogám prehodnotil a je odhodlaný do budúcna abstinovať.
Uloženie ďalšieho trestu za danej situácie je podľa obhajoby pre obžalovaného skôr demotivujúce a
nepovedie k jeho náprave.
Z prezentovaných dôvodov ustanovený obhajca navrhol, aby krajský súd v zmysle ust. §
321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a v zmysle

ust. § 322 odsek 3 Trestného poriadku uložil obžalovanému miernejší trest pri dolnej hranici základnej
trestnej sadzby.
Súčasne sa obhajca vyjadril aj k námietkam zo strany obžalovaného k spôsobu výkonu obhajoby.
Uviedol, že obžalovaný mal možnosť radiť sa s ním pred pojednávaním, že 5.
novembra 2019 bol za obžalovaným v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou za účelom porady, kde mu
vysvetlil možnosti obhajoby. Taktiež sa s obžalovaným radil pred hlavným pojednávaním 6. novembra

2019 v jeho priebehu a aj po vyhlásení napadnutého rozsudku. Skúmanie duševného stavu a príčetnosti
obžalovaného on z pozície obhajcu neinicioval z dôvodu, že zo spisového materiálu nevyplývala žiadna
konkrétna skutočnosť, ktorá by to odôvodňovala. Pokiaľ ide o náhradu škody, advokát nie je „kuriérom“
medzi obžalovaným a poškodenými osobami. Obžalovaný po celý čas trestného konania vedel, komu
má spôsobenú škodu nahradiť a v akej výške a mohol tak hocikedy urobiť. Obhajca ďalej uviedol, že

so stratenou dôverou obžalovaného k jeho osobe nemôže nič urobiť, no domnieva sa, že sa tak stalo
z dôvodu, že konajúca sudkyňa obžalovanému uložila podľa vlastnej subjektívnej úvahy trest vo väčšej
výmere, ako v skutočnosti očakával. Dodal, že strata dôvery medzi ním a obžalovaným je vzájomná,
on ako obhajca nemieni stratenú dôveru obnovovať, preto v konečnom návrhu žiadal, aby súd žiadosti
obžalovaného vyhovel.

Krajský súd uznesením zo 14. júla 2020, sp. zn. 6To/44/2020, žiadosti obžalovaného o oslobodenie
obhajcu Mgr. Petra Gazdíka spod povinnosti obhajovania nevyhovel z dôvodov, ktoré rozviedol v
predmetnom uznesení.
K písomne dôvodom odvolania sa prokurátor nevyjadril.
Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie

4. mája 2020.
Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 6. októbra 2020.
Na verejné zasadnutie sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, ustanovený obhajca obžalovaného
a formou eskorty bola zabezpečená aj účasť obžalovaného.
Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí z vlastnej iniciatívy doplnil

oboznámením podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
1T/8/2019, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo 6.
marca 2019, č. k. 1T/8/2019-401, uznaný za vinného pre skutky spáchané v bodoch 1/ a 2/ (v dňoch 1.
až 3.4.2018) a v bode 3/ (dňa 15.2.2018), právne kvalifikované v bode 1/ a 2/ ako pokračovací zločin
krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom

na ust. § 138 písmeno e) Trestného zákona, z toho v bode 1/ obžaloby v jednočinnom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona a v bode 3/ právne kvalifikovanom ako zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek
1 písmeno b), písmeno d) Trestného zákona.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, pri použití § 41 odsek 1,
odsek 2, § 38 odsek 2, § 36 písmeno l), § 37 písmeno m) Trestného zákona na úhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Okresný súd obžalovaného na výkon
uloženého trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Cit. rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť vyhlásením, t. j. 6.
marca 2019, nakoľko sa prokurátor ako aj obžalovaný vzdali práva na podanie odvolania.
Návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania znalcom za účelom preskúmania jeho ovládacích a
rozpoznávacích schopností v čase skutku, krajský súd zamietol ako nadbytočný.
Iné návrhy na doplnenie dokazovania neboli, preto krajský súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

Následne sa pristúpilo ku konečným návrhom. V rámci neho prokurátor žiadal odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť. Ustanovený obhajca uviedol, že sa pridržiava písomne zdôvodneného
odvolania, žiada zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť zákonný a
spravodlivý trest. Eventuálne, ak prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, žiada, aby bolo odjeho uloženia upustené. Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že svoj čin ľutuje a chcel by nahradiť
spôsobenú škodu.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa§316odsek1 Trestnéhoporiadku,odvolacísúdzamietneodvolanie,akbolopodanéoneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a
zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti
výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 odsek
1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, aj keď z iných
ako ním prezentovaných dôvodov.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, krajský súd zo zápisnice z hlavného
pojednávania zistil, že okresný súd nepostupoval správne, nakoľko si nepripojil a v rámci dokazovania
neoboznámil podstatný obsah trestného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/8/2019,

hoci v predmetnom konaní bol obžalovaný medzičasom právoplatne odsúdený za majetkovú trestnú
činnosť a prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, čo bolo zrejmé už z odpisu registra trestov
obžalovaného (v spise na č. l. 169).
Hoci uvedený nedostatok nebol odvolaním vytýkaný, krajský súd na toto pochybenie okresného súdu
prihliadol, nakoľko by odôvodňovalo podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku,

keďže neuloženie súhrnného trestu, ak na to sú resp. boli splnené zákonné podmienky, je nepochybne
dovolacím dôvodom.Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,

trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Podľa § 42 odsek 3 Trestného zákona, ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie
odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok
bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.
K ukladaniu súhrnného trestu krajský súd uvádza, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý

spáchal skôr, ako bol slovenským súdom prvého stupňa vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok (ktorý sa
stalprávoplatnýmamožnonanehoprihliadať)zainýjehotrestnýčinatietotrestnéčinysúvoviacčinnom
súbehu,uložímusúhrnnýtrestpodľazásadnauloženieúhrnnéhotrestu.Taktomodifikovanéaupravené
ustanovenie § 42 odsek 1 Trestného zákona zodpovedá dlhodobej súdnej praxi ustálenej viacerými
stanoviskami a judikátmi súdov. Aby bolo možné uložiť páchateľovi súhrnný trest, musia byť splnené

všetky vyššie uvedené podmienky.
Základným predpokladom uloženia súhrnného trestu je, aby medzi trestným činom, ktorý je predmetom
prebiehajúceho konania a trestným činom, vo vzťahu ku ktorému má byť uložený súhrnný trest existoval
viacčinný súbeh. Viacčinný súbeh trestných činov je z časového hľadiska vtedy, ak v období medzi
prvým z nich a posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký trestný čin

toho istého páchateľa (bez ohľadu na to, či sa odsudzujúci rozsudok týkal niektorého z týchto trestných
činov alebo trestného činu spáchaného ešte skôr, mimo okruhu týchto skúmaných trestných činov),
a to takého rozsudku, ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok v trestnom stíhaní pre tento trestný
čin vyhlásený a ktorý potom svojho času aj nadobudol právoplatnosť a možno naň dosiaľ prihliadať.
Z uvedeného vyplýva, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku spôsobuje, že vo vzájomnom

pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin
spáchaný po tomto okamihu. Súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a to len vtedy,
ak páchateľ bol za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti odsúdený a ak možno na takéto odsúdenie
prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom

prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom (za, ktorý už bol
odsúdený).
Aj platná judikatúra akcentuje, že viac trestných činov je v súbehu len potiaľ, pokiaľ medzi prvým a
posledným z nich nebol vyhlásený, súdom prvého stupňa, odsudzujúci (hoci aj neprávoplatný) rozsudok
za nejaký trestný čin. Činy spáchané po odsudzujúcom rozsudku do doby jeho právoplatnosti treba

posúdiť obdobne ako recidívu (R 8/1974). Ak bol trestný čin spáchaný po vyhlásení odsudzujúceho
rozsudku súdom prvého stupňa, nejde o súbeh, a teda je vylúčené uloženie súhrnného trestu v zmysle
§ 35 ods. 2 Trestného zákona (teraz § 42 ods. 1 Trestného zákona), aj keď bol tento rozsudok v ďalšom
konaní zrušený a nový odsudzujúci rozsudok súd prvého stupňa vyhlásil až po spáchaní trestného činu,
za ktorý sa ukladá trest (R 52/1971).

Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk a po dôkladnom oboznámení sa obsahom
pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/8/2019 dospel krajský súd k záveru, že
v súdenej trestnej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na uloženie súhrnného trestu podľa §
42 Trestného zákona, nakoľko aktuálne súdené skutky spáchal obžalovaný 21. a 30. novembra 2017 a
skutky vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/8/2019 spáchal v dňoch 15. februára 2018

a 1. až 3. apríla 2018. Všetky tieto trestné činy (skutky) tvoria zbiehajúcu sa trestnú činnosť, nakoľko
medzi nimi nebol vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin obžalovaného.
Z registra trestov obžalovaného sa mohlo okresnému súdu javiť, že takéto účinky (vyhláseného prvého
odsudzujúceho rozsudku pretínajúceho viacčinný súbeh trestných činov) má rozsudok Okresného súdu
Dunajská Streda zo 7. februára 2018, č. k. 2T/61/2016-165, právoplatný 16. marca 2018, avšak ak by

si bol okresný súd pripojil potrebné spisy, zistil by, že cit. rozsudok nebol v trestnej veci Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 2T/61/2016 vyhlásený v poradí ako prvý, ale druhý. Prvý odsudzujúci rozsudok
v danej veci bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní konanom 29. marca 2017, sp. zn. 2T/61/2016, ktorý
rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Trnave z 21. septembra 2017, sp. zn. 5To/64/2017, zrušenýlenvovýrokuotresteaspôsobejehovýkonuavrátenýokresnémusúdunaďalšiekonaniearozhodnutia.
Vina bola právoplatná.
Z vyššie uvedeného je potom nepochybné, že skutky resp. trestné činy spáchané v dňoch 21. a

30. novembra 2017, 15. februára 2018 a 1. až 3. apríla 2018 tvoria zbiehajúcu sa trestnú činnosť
obžalovaného, za ktorú mu je potrebné uložiť jeden súhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich (zo zbiehajúcich sa) najprísnejšie trestný.
Keďžesúhrnnýtrestvzmysleust.§42 odsek2Trestnéhozákonanesmiebyťmiernejšíakotrestuložený
skorším rozsudkom (tým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere

3 roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia), bolo
namieste zvážiť u obžalovaného buď uloženie prísnejšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody
alebo postup podľa § 44 Trestného zákona, podľa ktorého súd upustí od uloženia súhrnného trestu
podľa § 42 Trestného zákona, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre

ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť

vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa

a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a

nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk pre ukladanie trestu ako aj faktov, že sa
obžalovaný k celej zbiehajúcej trestnej činnosti od začiatku priznával a úprimne ju oľutoval a v oboch
trestných konaniach pred súdom realizoval vyhlásenie o vine, ktoré bolo prijaté, prihliadajúc na nemenej

významný fakt, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo 6. marca 2019, č. k. 1T/8/2019-401,
bol obžalovanému ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody za krádež vlámaním s malou škodou
podľa ust. § 212 odsek 4 Trestného zákona účinného do 1. augusta 2019 v rozpätí od troch rokov do
desiatich rokov, pričom novela Trestného zákona účinná od 1. augusta 2019 rovnaký trestný čin (krádež
vlámaním s malou škodou) postihuje oveľa miernejším trestom odňatia slobody až na dva roky (§ 212

odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019), dospel krajský súd
k záveru, že by ukladanie prísnejšieho súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody bolo pre
obžalovaného v tomto prípade neprimerane prísne.Preto krajský súd zvolil postup podľa ust. § 44 Trestného zákona a obžalovanému upustil od uloženia
súhrnného trestu súc toho názoru, že vyššie spomínaný nepodmienečný trest odňatia slobody uložený
obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo 6. marca 2019, sp. zn.

1T/8/2019, právoplatným 6. marca 2019, je na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného možné
považovať za dostatočný.
Na základe prezentovaných úvah krajský súd postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno d),
písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a spôsobe jeho
výkonu a na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám spôsobom uvedeným vo

výroku (enunciáte) tohto rozsudku, pretože skutkové zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred
okresným a krajským súdom to umožňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.