Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 9, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/141/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414010623
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6414010623.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov
JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obžalovaného K. I., pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 9. decembra 2020, o odvolaní
poškodeného Q. T. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 24.08.2020, sp. zn.
2T/184/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie poškodeného Q. T. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom uznal obžalovaného K. I. rozsudkom zo dňa 24.08.2020, sp. zn.
2T/184/2014 vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že
dňa 19.09.2010 v čase medzi 05,00 hod. až 06,00 hod. na parkovisku pri Q. pošte na ul. Q. v

I., oboma rukami sotil poškodeného Q. T., nar. XX.XX.XXXX do oblasti hrudníka, následkom čoho
poškodený Q. T. spadol na zem v smere dozadu na hlavu, čím mu spôsobil zranenia pomliaždenie
kože a podkožia v záhlaví, dve tržné rany po 0,5cm na vnútornej strane dolnej pery, zlomeninu - trhlinu
záhlavovej kosti lebky vľavo bez posunu, minimálne otras mozgu prvého stupňa s bezvedomím trvajúcim
minimálne jednu hodinu, pomliaždenie mozgu v oblasti čelových lalokov vpravo 34x21 mm vľavo 20x15
mm s drobným zakrvácaním s poškodených cievok, subarachnoidálne krvácanie, subdurálny hygrom

(hematóm) v oblasti čelovo temennej vpravo, pričom uvedené zranenia si vyžiadali dobu liečenia a
práceneschopnosti od 19.09.2010 do 06.11.2010.

Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr.

por. poškodeného Q. T., nar. XX.XX.XXXX v I. nad O., trvale bytom O. nad O., X. XXX, okres I. nad O.,
odkázal na civilný proces.

Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súdom prvého stupňa bol vo veci v zmysle § 172 ods.
2 Tr. por. vyhotovený zjednodušený písomný rozsudok, neobsahujúci odôvodnenie vzhľadom na to, že

obžalovaný K. I., jeho obhajca a okresný prokurátor sa práva podať proti nemu opravný prostriedok
výslovne vzdali.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t. j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie
poškodený Q. T. proti výroku o náhrade škody, a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní
dňa 24.08.2020. Takto podané odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojej splnomocnenkyne

podaním zo dňa 30.09.2020, doručeným okresnému súdu elektronicky dňa 02.10.2020. V dôvodoch
namietal nesprávnosť tohto výroku, majúc za to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre určenievýšky škody. Ďalej dôvodil, že odvolanie smeruje aj voči konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.
Okresný súd dôsledne nevyužíval dostupné zákonné prostriedky na prejednanie veci v primeranom
čase. Z ústneho odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo

odstrániť rozpory ohľadne výšky náhrady škody na zdraví. Takýto záver považuje za nesprávny, nakoľko
vo veci bolo síce vypracovaných viacero posudkov, avšak po vykonaní výsluchov znalcov už neexistovali
dôvodné pochybnosti. Bolo potrebné tieto dôkazy dôsledne vyhodnotiť. Poukázal na obsah ust. § 2 ods.
12 Tr. por. a právnu teóriu podľa N., O.: Logické a metodologické základy důkazu v oboru práva. Na účely
trestného konania je teda podstatnou len dôvodná pochybnosť. Nestačí akákoľvek pochybnosť, to by

sa priečilo účelu trestného konania. Osobitný význam má táto zásada v nadväznosti na ďalšiu zásadu,
a to zásadu kontradiktórnosti procesu. Obžalovaný nepredložil také dôkazy, ktoré by vzbudzovali
dôvodnú pochybnosť ohľadne záverov znaleckých posudkov. V ďalšom rozoberá oprávnenia znalca pri
vykonávaní znaleckej činnosti a jej atribúty. Aby súd mohol znalecký posudok zodpovedne zhodnotiť,
nesmie sa znalec obmedziť vo svojom posudku na podanie len odborného záveru, ale z jeho posudku
musí mať súd možnosť poznať, z ktorých zistení v posudku znalec vychádzal, akou cestou k týmto

zisteniam dospel a na základe akých úvah došiel k svojmu záveru (rozsudok NS ČR civilný 30
Cbo/5359/2007). Zdôraznil, že posudok F.. V. nenapĺňal základnú podmienku preskúmateľnosti. Ani
počas výsluchu nedokázal zrozumiteľne objasniť postup, ako došiel k svojim záverom. Tento svoje
závery vo vzťahu k ostatným znaleckým posudkom neobhájil. Závery F.. Q., lekára H. a C. z R.
nemocnice, vystupujúceho v pozícii svedka, sú takisto nepreskúmateľnými. K. uvádzal tvrdenia týkajúce

sa zdravotného stavu, ktoré však nie je možné preveriť, a teda ani neboli spôsobilé vniesť dôvodnú
pochybnosť ohľadne výšky náhrady za spôsobenú škodu na zdraví vzhľadom na dovtedy vykonané
znalecké dokazovanie. Jeho výpoveď nie je spôsobilá spochybniť závery znalcov pribratých pre zložitosť
veci podľa ust. § 143 ods. 2 Tr. por. Pri znaleckom posudku je nevyhnutné hodnotiť celý proces utvárania
znaleckého dôkazu vrátane prípravy znaleckého skúmania, zabezpečovania podkladov pre znalca,

priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje
závery, spoľahlivosť ním použitýh metód a spôsob vyvodenia záverov znalca. Znalec nesmie sám
vylúčiť niektoré z predložených podkladov len preto, že nezapadajú do ním vytýčenej verzie udalostí
(rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 299/2006).

Ďalšou podstatnou skutočnosťou podľa neho je, že odlišnosti existovali len v rozsahu rozpätia
bodového ohodnotenia (predovšetkým čo sa týka posudku F.. A. a F.. H., nakoľko len tieto obsahovali
preskúmateľné závery). Rozmedzie uvedené v zákone č. 437/2004 Z. z. umožňuje voľnú úvahu znalca
na základe jeho odborných skúseností. Vykonané výsluchy znalcov, ktorých závery umožňovali, aby
súd vyhodnotil, aké bodové ohodnotenie je adekvátnym. Isté nezrovnalosti boli ohľadne označovania

položiek, pri porovnaní záverov posudkov so zákonom č. 437/2004 Z. o náhrade za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia však možno dôjsť k záveru, že pomenovania sa zhodujú a teda je zrejmé,
aké druhy poranenia mali znalci na mysli.

Znalec z odboru chirurgia F.. A. v znaleckom posudku č. 2012/13 ohodnotil bolestné za spôsobené mu

zranenia nasledovne: tržná rana chirurgicky ošetrená (položka č. 2) - 10 bodov, pomliaždeniny a odierky
vo väčšom rozsahu s hematómom (položka č. 5) - 14 bodov, zlom. leb. klenby bez vtl. úlomkov (položka
č. 9) - 45 bodov, otras mozgu ťažšieho stupňa - III. (položka č. 223) - 170 bodov, pomliaždenie mozgu
(položka 225) - 420 bodov a krvácanie do mozgu (položka 227) - 340 bodov. Jeho celkové bodové
ohodnotenie bolo 999 bodov.

Znalec v odbore otorinolaryngológia F.. F. H. v znaleckom posudku č. 010/2013 ohodnotil bolestné
za spôsobené mu zranenia nasledovne: dve menšie tržné rany dolnej pery 2x5 bodov - 10 bodov,
pomliaždenina záhlavnej oblasti hlavy o ploche 10 cm - 10 bodov, zlomenina lebečnej spodiny (položka
8) - 200 bodov, otras mozgu ľahkého stupňa (položka 223) - 30 bodov, pomliaždenie mozgu (položka
224) - 340 bodov a krvácanie do mozgových obalov (položka 226) - 85 bodov. Jeho celkové bodové

ohodnotenie bolo 675 bodov.
Je zrejmé, že dôvodná pochybnosť existovala len ohľadne stupňa otrasu mozgu, ktorá bola odstránená
následným výsluchom znalcov. Aj F.. V. uvádzal taký istý rozsah položiek, avšak ich odlišne obodoval. F..
H. sa vo vypracovanom doplnení ku znaleckému posudku č. 10/2013 vyjadril, že ťažkosti poškodeného
súvisiace s poškodením zmyslového orgánu čuchu a chuti sú v priamej súvislosti s organickými

úrazovými zmenami diagnostikovanými v mozgovom tkanive. Aj napriek časovému odstupu od vzniku
poranenia nemožno jednoznačne spochybniť príčinnú súvislosť s predmetným úrazom z dôvodov
znalcom uvedeným. Po vykonaní výsluchu znalca F.. A. bolo zrejmé, že obhájil svoje závery a to aj
čo sa týka záveru o otrase mozgu III. stupňa. Jedným z definičných kritérií je stav bezvedomia. Podľalekárskej správy zo dňa úrazu sa poškodený v bezvedomí nachádzal, pričom mohlo dochádzať aj k tzv.
lucídnym intervalom, t. j. stavom bdenia. Pri spochybnení tejto skutočnosti svedkom F.. Q. F.. A. uviedol,
že by sa jednalo o otras mozgu III. stupňa aj v tomto prípade, a to vzhľadom na mechanizmus úrazu

i trvalé následky úrazu spočívajúce v postkomočnom syndróme. Podstatnou skutočnosťou tiež je, že
F.. H. sa na pojednávaní vyjadril, že sa v plnom rozsahu prikláňa k záverom F.. A.. Počas výsluchu sa
F.. H. vyjadril opätovne k strate čuchu a chuti, pričom skonštatoval, že mechanizmus úrazu nasvedčuje
vzniku straty čuchu a chuti, nakoľko po úraze vznikli kontúzne ložiská, ktoré tam predtým neboli. V
dôsledku toho nastala atrofia čuchového buľbu. Tieto závery vyplývali z CT vyšetrení vykonaných F..

B.. Tiež poukázal na relevantné skutočnosti, ktoré sa skúmajú - napr. miestne príčiny anosmie (ktoré
však boli vylúčené, nakoľko bola vykonaná magnetická rezonancia) a anamnéza (pričom pred úrazom
neboli žiadne znaky nasvedčujúce zhoršenému čuchu a chuti). Pokiaľ znalec F.. H. uvádzal v znaleckom
posudku záver, že nie je možné bez akýchkoľvek pochybností objektivizovať stratu čuchu, vo výsluchu
tieto svoje vyjadrenia skorigoval, keď uviedol, že mechanizmus zranenia sedí a aké hľadiská je potrebné
skúmať. V tomto smere možno skonštatovať, že sa jedná skôr o právnu otázku resp. hodnotenie

dôkazov, ktoré však patrí do právomoci súdu. F.. H. uviedol (odhadom) aj bodové ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia a to za položku strata čuchu a chuti vo výške 200 bodov. Podľa poškodeným
predloženého bodového ohodnotenia F.. V. z 13.02.2019 za sťaženie spoločenského uplatnenia bol
uvedený postkomočný syndróm - 260 bodov a strata čuchu a chuti - 180 bodov, teda spolu 440 bodov.
Zo strany odsúdeného neboli navrhnuté také dôkazy, ktoré by vzbudili dôvodnú pochybnosť o závere

F.. V. ohľadne výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V ďalšom poškodený poukázal a
citoval obsah judikátov R č. 59/2002, R 34/1963, B 3/1982-22-II, R č. 17/1973, ako aj na ust. § 2 ods.
21 Tr. por. a § 8 ods. 2 Zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov.

Odsúdený poukazoval aj na jeho prípadné spoluzavinenie, z čoho vyvodil záver, že je vhodné ho

odkázať na občianskoprávne konanie. Súd tento záver akceptoval, hoci ani táto samotná skutočnosť
by neznamenala, že by súd nebol povinný rozhodnúť o nároku na náhradu škody. Z vykonaného
dokazovania neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali prípadné pomerné zníženie
náhrady škody. Práve naopak, z výsluchu svedka M. A. vyplynulo, že reakcia odsúdeného na slušné
požiadanie poškodeného, aby odsúdený zaplatil za taxík (čo bolo príčinou roztržky) bola neprimeraná

a nedala sa očakávať. Odsúdený mal v tom čase povesť bitkára. Súdna prax (R č. 55/1973) však
pamätá aj na prípady, keď i prípadná nedbanlivosť poškodeného je v pomere ku konaniu škodu tak
nepatrná, že pomerné zníženie náhrady škody vôbec nebude pripadať v úvahu. Na záver poukazuje na
problematickosť rozhodnutia v kontexte konania neprimeranej dĺžky, konanie trvalo takmer 10 rokov. V
tejto súvislosti poukazuje na konštatovanie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci T. Q. a.s. proti Q.

republike (poškodených v trestnom konaní trvajúcom 10 rokov) porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru, ako
aj článku 13 v spojení s článkom 6 ods. 1 Dohovoru. V posudzovanom prípade sa jednalo o neefektívny
a nehospodárny postup súdu, pričom úlohu zohralo i obštrukčné konanie odsúdeného, s ktorým sa súd
nedokázal náležite vyporiadať. Neprimeranou dĺžkou konania došlo k jeho opätovnej traumatizácii, trpí
od úrazu zapríčineného odsúdeným bolesťami hlavy a inými trvalými následkami. V dôsledku úrazu

dokonca hrozí aj to, že príde o vodičský preukaz a tým aj o prácu, nehovoriac o tom, že necíti chuť
ani vône, čo mu výrazne zasahuje do každodenného života a znemožňuje mu viesť plnohodnotný život.
Tieto následky mu dosiaľ neboli kompenzované, a to v dôsledku nesprávneho rozhodnutia súdu. Do
výhody sa dostal práve odsúdený, nakoľko mu bol uložený len symbolický trest.

Záverom navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu a aby rozhodol
nasledovne: Odsúdený je povinný nahradiť poškodenému sumu 14.875,11 € z titulu bolestného, a to v
lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odsúdený je povinný nahradiť poškodenému sumu 6.551.60 € z
titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, a to do 15 dní od doručenia rozsudku.

Verejné zasadnutie krajského súdu o odvolaní poškodeného bolo vykonané na návrh krajského
prokurátora a obhajcu obžalovaného v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko tento písomným podaním
zo dňa 01.12.2020 doručeným senátu prostredníctvom obhajcu požiadal o vykonanie verejného
zasadnutia v jeho neprítomnosti a na taký postup boli splnené procesné podmienky.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že dokazovanie ohľadom výšky náhrady
škody presahuje rámec tohto konania, preto bol poškodený odkázaný so svojím nárokom na náhradu
škody na civilný proces. Považoval preto podané odvolanie ako nedôvodné a navrhol ho zamietnuť.Naproti tomu splnomocnenkyňa poškodeného na verejnom zasadnutí predniesla návrh v zhode s
písomným vyhotovením odvolania. Zároveň poukázala na dĺžku konania a právo poškodeného na
konanie v primeranom čase a na spravodlivý proces. Poškodený má trvalé následky a tiež čo sa týka

uloženého trestu, tento považujú za neprimerane mierny.

Obhajca obžalovaného nepovažoval za preukázané, aké následky boli poškodenému konaním
obžalovaného spôsobené. Preto súd upravil skutkovú vetu ohľadom čuchu a chuti, na ktoré skutočnosti
bolo aj zamerané znalecké dokazovanie, pričom tieto zranenia zostali stále sporné. Navrhol preto

odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania poškodeného zistil, že toto bolo
podanéoprávnenouosobouvzákonnejlehote,protirozhodnutiu,protiktorémuboloprípustné.Následne
v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku,
proti ktorému podal tento odvolateľ odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by tieto odôvodňovali

podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru,
že odvolanie poškodeného nebolo podané dôvodne.
Primárne je nutné konštatovať, že skutkový stav, pokiaľ ide o ustálenie výroku o náhrade škody, má
oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr.
por. V posudzovanej trestnej veci vykonal okresný súd opakovane hlavné pojednávanie, v jeho priebehu

v rámci dokazovania vypočul dňa 08.06.2015 obžalovaného, svedka - poškodeného Q. T.. L. 15.02.2016
vykonal výsluchy svedkov J. K., F. A. a J. F., dňa 26.04.2016 vykonal výsluch znalca F.. F. H. z odboru
I. a farmácia, odvetvie H., dňa 28.03.2017 výsluchy znalcov odboru I. a farmácia, odvetvie C. F.. P. A.
a F.. P. V. a na hlavnom pojednávaní dňa 26.05.2020 doplnil dokazovanie výsluchom svedka F.. P. Q.,
znalcov F.. P. A. a F.. F. H.. Na hlavnom pojednávaní dňa 24.08.2020 doplnil dokazovanie výsluchom

znalca F.. P. V.. Za splnenia procesných podmienok ust. § 263 ods. 2 Tr. por. prečítal výpoveď svedkyne
F.. L. V. a postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal i jednotlivé listinné dôkazy, ktoré boli zadovážené a
zadokumentované v obsahu trestného spisu.

Pokiaľ ide o konštatovaný výrok o náhrade škody, ktorým okresný súd odkázal poškodeného s jeho

nárokom na náhradu škody na civilný proces postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. por., v tejto súvislosti v
reakcii na odvolacie námietky poškodeného, krajský súd zdôrazňuje, že aj napriek opakovane okresným
súdom vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní výsluchom vo veci pribratých znalcov, títo
v podstate zotrvali na nimi podaných záveroch znaleckých posudkov, pričom znalci z odvetvia C. F..
P. A. a F.. P. V. nedospeli pri hodnotení bolestného za zranenia spôsobené poškodenému v určení

podstatných položiek a ich bodového hodnotenia k zhode. Znalec F.. A. ohodnotil bolestné spolu 999
bodov, a to položka č. 2 tržná rana chirurgicky ošetrená - 10 bodov, položka č. 5 pomliaždeniny a odierky
vo väčšom rozsahu s hematómom na tvári - 14 bodov, položka č. 9 zlomenina lebečnej klenby bez
vpáčenia úlomkov - 45 bodov, položka č. 223 otras mozgu ťažšieho stupňa III. st. - 170 bodov, položka č.
225 pomliaždenie mozgu - 420 bodov a položka č. 227 krvácanie do mozgu - 340 bodov. F.. V. ohodnotil

bolestné spolu 445 bodov, a to položka č. 2 drobné rany dol. pery (v úst. dut.) 2 x 0,5 cm - 10 bodov,
položka č. 10a zlomenina záhlavnej kosti lebky bez posunu úlomkov - 35 bodov, položka č. 223 otras
mozgu II. (stredného) stupňa - 80 bodov, položka č. 224 pomliaždenie mozgu - 120 bodov a položka
č. 227 krvácanie vnútrolebečné menšieho rozsahu, subarachnoidálne aj subdurálny hematom 2 x 100
bodov - 200 bodov. Pokiaľ bol vo veci podaný znalecký posudok F.. F. H., ako znalcom z odvetvia H.,

ktoré rieši problematiku ušných, nosných a krčných chorôb, ich diagnostiku, liečbu (aj operačnú) pri
nádoroch, polypoch a úrazoch daných anatomických lokalít vrátane vyšetrení a liečby porúch hlasu
(hlasiviek) a sluchu, krajský súd zdôrazňuje, že tento bol oprávnený riešiť len tie skutočnosti, ktoré sú
obsahomodvetviajehoznaleckejčinnosti,tedatýkajúcesastratyčuchuachutiupoškodeného.Porucha
zmyslových orgánov čuchu a chuti nebola objektivizovaná, hoci podľa znalcov mohla byť spôsobená

následkom úrazu hlavy, ktorý poškodený utrpel zavinením obžalovaného. Podľa výpovede znalca F.. H.
by bolo pre potvrdenie jednoznačných príčin a rozsahu poruchy čuchu ešte potrebné zrealizovať ďalšie
vyšetrenia.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti,keďnarozhodnutieopovinnostinanáhraduškody
by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo
by ho, s poukazom na dĺžku doterajšieho konania zavinenú predovšetkým jednotlivými procesnými

stranami (najmä obžalovaným a jeho obhajcom, ale aj poškodeným a jeho splnomocnencom), pričom je
na základe žaloby poškodeného proti obžalovanému o náhradu škody podanej dňa 27.05.2011 súbežne
vedené Okresným súdom Žiar nad Hronom aj civilné konanie (sp. zn. 6C/138/2011), súd prvého stupňarozhodol o odkázaní poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces v súlade so stavom
veci a so zákonom.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval senát Krajského súdu v Banskej Bystrici
odvolanie poškodeného za nedôvodné, a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, keď toto odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.