Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2020

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1Er/1856/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3706203707
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Pekárová
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2020:3706203707.2

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného ŘEMPO VEGA, s.r.o., so sídlom Česká
republika, Skopalíkova 2354/47a, 767 01 Kroměříž, IČO: 25 384 868, právne zastúpeného spoločnosťou
Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352 proti
povinnému Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X, XXX XX K. G., vedenej na Exekútorskom
úrade Mgr. Milana Somíka, so sídlom Martin, Československej armády 1, o vymoženie 3 026,79 eur s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie.

II. Súd z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Upovedomením o zastavení starej exekúcie súdny exekútor oznámil oprávnenému, že sa exekúcia, v

zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako zákon č. 233/2019 Z. z.), zastavila, pretože od doručenia
prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov.

2. Oprávnený podal námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktorými žiadal
upovedomenieozastavenístarejexekúciezrušiť.Predmetnéupovedomenieozastavenístarejexekúcie

bolo podľa oprávneného vydané v rozpore so zákonom, nakoľko bolo dňa 18.12.2019 uhradených 15,-
eur priamo na účet oprávneného, t. j. v exekučnom konaní bol dosiahnutý zákonom predpokladaný
výťažok a nie je teda možné prebiehajúcu exekúciu zastaviť postupom podľa zákona č. 233/2019 Z.
z. Oprávnený ďalej uviedol, že má za to, že zákon č. 233/2019 Z. z. je protiústavný. Má za to, že
ustanovenia zákona č. 233/2019 Z. z. sú v rozpore s Ústavou SR a Dohovorom, a to konkrétne s čl. 1
ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto dal oprávnený
exekučnému súdu podnet na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom, a
to konkrétne o súlade ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods.
1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. K podaným námietkam sa vyjadril aj súdny exekútor, ktorý uviedol, že zo všeobecnej aplikačnej
praxe exekučných súdov ako aj zo Stanoviska Ministerstva spravodlivosti zo dňa 20.12.2019, ktorým
vysvetľuje podmienky aj dôvody zastavenia starých exekúcií vyplýva, že vymožených 15,- eur musí
byť v dispozičnej sfére súdneho exekútora: „Dosiahnutým výťažkom v zmysle § 2 ods. 2 písm. f)
zákona č. 233/2019 Z.z. je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na
základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t. j. to, čo vymohol súdny exekútor

svojou exekučnou činnosťou podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca
2017 v príslušnej starej exekúcii. Presnejšie povedané, dosiahnutým výťažkom je to, čo by podliehalopravidlám rozdeľovania podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017.
Domnievame sa, že plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami, ktoré za zaplatenie
dlhuzodpovedajú(ručiteľ,príp.záložnýdlžník),mimoexekučnéhokonania(napr.priamooprávnenému),

prípadne plnenia neidentifikované, na tieto účely za dosiahnutý výťažok považovať nemožno.“ Súdny
exekútor ďalej uviedol, že oprávnený oznámil prijatie plnenia v každom exekučnom konaní dňa
18.12.2019. Podľa oznámenia oprávneného, plnenie bolo uhradené priamo na účet oprávneného a teda
v zmysle Stanoviska Ministerstva spravodlivosti zo dňa 20.12.2019, ktorým vysvetľuje podmienky aj
dôvody zastavenia starých exekúcií, takéto plnenie za dosiahnutý výťažok považovať podľa súdneho

exekútora nemožno.

4. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

5. Podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a)

nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má
stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur.

6. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej
len „Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní“), proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie,

ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u
exekútora námietky.

7.Podľa§7ods.3Zákonaoukončeníniektorýchexekučnýchkonaní,súddôvodnýmnámietkamvyhovie
tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné

námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o
námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

8. Podľa § 10 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2
koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho

úradníka je prípustná sťažnosť.

9. Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sú procesným inštitútom, ktorým zákon
umožňuje oprávnenému brániť sa proti nedôvodne zastavenej exekúcii a ktorých účelom je zrušenie
upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Exekučný súd v konaní o námietkach proti upovedomeniu o

zastavení starej exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť zastavenia starej exekúcie a námietky proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie posudzuje v čase rozhodnom pre zastavenie starej exekúcie.

10. Súd berúc do úvahy horeuvedené ako i po oboznámení sa s obsahom spisu, najmä s poverením,
s upovedomením o zastavením starej exekúcie a s námietkami proti upovedomeniu o zastavení

starej exekúcie má za to, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané správne a námietky
oprávneného sú v celom rozsahu nedôvodné.

11. V zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. dochádza k zastaveniu exekúcie zo zákona v prípade, ak uplynula
rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi. Zároveň však

zákon ustanovuje, kedy k uplynutiu rozhodnej doby nedochádza (kedy sa predlžuje) alebo v ktorých
prípadoch sa stará exekúcia nezastavuje, aj keď uplynie rozhodná doba. Jedným z prípadov, kedy sa
stará exekúcia nezastavuje, hoci uplynula rozhodná doba piatich rokov, je existencia výťažku vo výške
aspoň 15,- eur v období posledných 18 mesiacov predo dňom, kedy sa stará exekúcia mala podľa toho
zákona zastaviť. Zákon č. 233/2019 Z. z. bližšie neuvádza, čo sa rozumie pod výťažkom v exekúcii.

Podľa výkladu Ministerstva spravodlivosti, na ktorý poukázal aj súdny exekútor, sa výťažkom rozumie
plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich
k vymoženiu plnenia, t. j. to, čo vymohol súdny exekútor svojou exekučnou činnosťou podľa § 63 ods.
1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 v príslušnej starej exekúcii. Takýto výklad
považujesúdzasprávnyaustálenýajvrozhodovacejpraxi.Súdvšaknepovažujezasprávnepochopený

súdnym exekútorom výklad Ministerstva spravodlivosti v tej časti, kedy toto uvádza, že plnenia, ktoré boli
poskytnuté mimo exekučného konania (napr. priamo oprávnenému), prípadne plnenia neidentifikované,
na tieto účely za dosiahnutý výťažok považovať nemožno. Na základe tohto výkladu súdny exekútor
nepovažujezavýťažokvšetkyplnenia,ktorébolizostranypovinnéhouhradenépriamooprávnenému.Tovšakniejesprávne.StanoviskoMinisterstvaspravodlivostizavýťažoknepovažujelenplneniapovinného
priamo oprávnenému mimo rámca exekučného konania. Je totižto zrejmé, že plnenie povinného, ku
ktorému došlo po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie, hoci smerovalo voči oprávnenému a nie voči

súdnemu exekútorovi, bolo plnením v rámci exekučného konania. Je tomu tak preto, že povinný plnil
pod priamou hrozbou dôsledkov už začatého exekučného konania. Súd tak uzatvára, že v prípade, ak
bolo plnené zo strany povinného po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, toto plnenie
je možné považovať za výťažok exekúcie (samozrejme len pokiaľ sa nepreukáže, že išlo o plnenie na
iný dlh).

12. V danom prípade oprávnený tvrdí, že povinný dňa 18.12.2019 uhradil priamo na jeho účet
sumu 15,- eur. Ako potvrdenie vykonania tejto platby predložil oprávnený tabuľku, kde sú uvedené
exekučné konania a prijaté platby v nich. Odhliadnuc od toho, že už tá skutočnosť, že v približne
300 exekučných konaniach uhradili povinní všade po 15,- eur v rovnaký deň 18.12.2019 (čiže tesne
pred účinnosťou zákona č. 233/2019 Z. z.) sa javí ako značne nepravdepodobná, súd uvádza, že

táto tabuľka nepreukazuje dostatočným spôsobom vykonanie platby zo strany povinného. Preukázanie
vynaloženia platby v danom prípade zaťažuje oprávneného, nakoľko vykonanie platby v čase pred
tým, ako malo dôjsť k zákonnému zastaveniu exekúcie uplynutím rozhodnej doby, je v jeho prospech,
keďže dosiahnutím výťažku by nedošlo k zastaveniu exekúcie. Preto bolo povinnosťou oprávneného
túto skutočnosť riadne a bezpochybne preukázať. Keďže oprávnený existenciu výťažku nepreukázal,

súd má za to, že došlo k zákonnému zastaveniu exekúcie uplynutím rozhodnej doby.

13. Čo sa týka námietok oprávneného, že ohľadne nesúladnosti jednotlivých ustanovení zákona č.
233/2019 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky, tu súd zdôrazňuje, že v zmysle diverzifikácie štátnej moci
všeobecným súdom neprináleží posudzovať a záväzným spôsobom hodnotiť, resp. posudzovať súlad

zákonovapodzákonnýchprávnychpredpisovsústavou.Podľačl.125ods.1písm.a)ÚstavySlovenskej
republiky, Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými
zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a
vyhlásenéspôsobomustanovenýmzákonom.Ústavnýsúdniejesúčasťousystémuvšeobecnýchsúdov,
ale je jediným prvkov sústavy ústavného súdnictva. Z tohto postavenia Ústavného súdu vyplýva, že

úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia
a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach
a základných slobodách (k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS
47/2013-10 zo dňa 30. januára 2013). V zmysle uvedeného sa tunajší súd domnieva, že všeobecnému

súdu neprináleží vo svojich rozhodnutiach podávať výklad týkajúci sa prípadného posúdenia súladu
všeobecného právneho predpisu s ústavou. Súlad zákona s Ústavou Slovenskej republiky alebo
ústavným zákonom je oprávnený posúdiť len Ústavný súd. Súd je preto povinný, v prípade, ak s
prihliadnutím na okolnosti prípadu má za to, že existuje rozpor zákona, rozhodného pre vec vedenú na
všeobecnom súde, s Ústavou alebo ústavným zákonom, konanie prerušiť a vec predložiť Ústavnému

súdu na rozhodnutie formou návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, sa súd pri posudzovaní nutnosti obrátiť sa na Ústavný súd za účelom
iniciovania konania o súladnosti ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky
poohliadol na aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu v súvislosti s predmetným zákonom. Súd

v tejto súvislosti poukazuje na obsah Tlačovej správy z neverejného zasadnutia II. senátu Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. S2/12/2020 publikovanú dňa 01.06.2020, z obsahu ktorej vyplýva, že
Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal ústavnými sťažnosťami podanými v súvislosti
s ustanoveniami zákona č. 233/2019 Z. z., pričom rozhodol opakovane totožným spôsobom, a síce tak,
že ústavné sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené. Hoci v týchto prípadoch nešlo o konanie

o súladnosti zákona s Ústavou, ale len o konania o individuálnych ústavných sťažnostiach, už tieto
rozhodnutia dávajú jasný náhľad na to, akým spôsobom sa Ústavný súd vyrovnal s novým zákonom
č. 233/2019 Z. z. Príkladom je možné uviesť, že v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 234/2020 Ústavný súd
konštatoval, že sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými

upovedomeniami o zastavení starej exekúcie v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií,
je zjavne neopodstatnená. Rovnako konštatoval zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti sťažovateľky v
súvislosti s námietkou porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods.
1 listiny a analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Vzhľadom nauvedené, súd nemá za to, že by zákon č. 233/2019 Z. z. bol v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky
a že by bolo nutné iniciovať konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky za účelom posúdenia jeho
súladnosti s Ústavou Slovenskej republiky. Súd tak návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 2

písm. b) CSP zamietol.

15. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie doručené oprávnenému spĺňa všetky zákonom
stanovené náležitosti. Súd nezistil žiadne pochybnosti, pre ktoré by upovedomenie o zastavení starej
exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom. Preto súd námietky oprávneného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd
Považská Bystrica v troch vyhotoveniach.

Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie
urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie sťažnosti.

Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu
a okolnosti sporu možné a účelné.

Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.