Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/158/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816207545
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7816207545.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu S Slovensko, spol. s r.o.,
Tomášikova 17, 821 02 Bratislava, IČO: 35 812 419, zast. Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o.
Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 724 111 proti žalovanému C A R N E X, spoločnosť s ručením
obmedzeným, Parchovany, Priemyselná 2, 071 01 Michalovce, IČO: 31 688 381, zast. JUDr. Danica
Holováčová, Čajakova 5, 040 01 Košice, o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Kúpna zmluva, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
v katastri nehnuteľností, Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, okres: Z., obec : Z., katastrálne
územie: Z., ako parcely registra „C“, spoluvlastnícky podiel: 1/2, evidované na katastrálnej mape ako :
pozemok-parcelasparcelnýmčíslom: XXXX/XX,ovýmere XXXm2,druhpozemku:zastavanéplochy
a nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok, na ktorom je dvor, umiestnenie pozemku : pozemok je
umiestnený v zastavanom území obce, pozemok - parcela s parcelným číslom : XXXX/XX, o výmere
XXX m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok, na ktorom

je rozostavaná stavba, umiestnenie pozemku : pozemok je umiestnený v zastavanom území obce;
zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností, Okresným úradom Rožňava,
katastrálny odbor, okres: Z., obec: Z., katastrálne územie : Z., ako parcely registra „C“, spoluvlastnícky
podiel: 1/1, evidované na katastrálnej mape ako pozemok - parcela s parcelným číslom : XXXX/XX, o
výmere XXX m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok, na
ktorom je dvor, umiestnenie pozemku : pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, stavba, popis

stavby : rozostavaná budova, na parcele č. XXXX/XX, druh stavby : rozostavaná budova, umiestnenie :
stavba postavená na zemskom povrchu zo dňa 06.07. 2016, spolu s návrhom na vklad v znení Dodatku
č. 1 zo dňa 15.08. 2016 uzavretá medzi spoločnosťou C A R N E X, spoločnosť s ručením obmedzeným,
Parchovany, IČO: 31 688 381, so sídlom Priemyselná 2, Michalovce 07101, Slovenská republika,
zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel : Sro, vložka č. 4487/V, a Z. Z., r.č.
XXXXXX/XXXX, bytom T. XX, XXX XX Z., štátny občan SR a L. Z., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom T. XX,
XXX XX Z., štátny občan SR je voči žalobcovi n e ú č i n n ý m právnym úkonom.

II. Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov konania proti žalovanému s tým, že o výške týchto
trov súd rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v konaní žiadal, aby súd určil, že Kúpna zmluva, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti
zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností, Okresným úradom Rožňava,
katastrálny odbor, okres: Z., obec : Z., katastrálne územie: Z., ako parcely registra „C“, spoluvlastnícky

podiel: 1/2, evidované na katastrálnej mape ako : pozemok - parcela s parcelným číslom : XXXX/XX,
o výmere XXX m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok,
na ktorom je dvor, umiestnenie pozemku : pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, pozemok- parcela s parcelným číslom : XXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku : zastavané plochy a
nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok, na ktorom je rozostavaná stavba, umiestnenie pozemku :
pozemok je umiestnený v zastavanom území obce; zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom

v katastri nehnuteľností, Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, okres: Z., obec: Z., katastrálne
územie : Z., ako parcely registra „C“, spoluvlastnícky podiel: 1/1, evidované na katastrálnej mape ako
pozemok-parcelasparcelnýmčíslom: XXXX/XX,ovýmere XXXm2,druhpozemku:zastavanéplochy
a nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok, na ktorom je dvor, umiestnenie pozemku : pozemok
je umiestnený v zastavanom území obce, stavba, popis stavby : rozostavaná budova, na parcele č.

XXXX/XX, druh stavby : rozostavaná budova, umiestnenie : stavba postavená na zemskom povrchu
zo dňa 06.07. 2016, spolu s návrhom na vklad v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.08. 2016 uzavretá
medzi spoločnosťou C A R N E X, spoločnosť s ručením obmedzeným, Parchovany, IČO: 31 688 381,
so sídlom Priemyselná 2, Michalovce 07101, Slovenská republika, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Košice I, oddiel : Sro, vložka č. 4487/V, a Z. Z., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom T. XX,
XXX XX Z.Ň., štátny občan SR a L. Z., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom T. XX, XXX XX Z., štátny občan SR

je voči žalobcovi neúčinným právnym úkonom. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovským rozsudkom
Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp.zn. Rsp V-10/2015
rozhodcovský súd rozhodol tak, že žalovaní I. a II. sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 122.390,34 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške : 8,05 % zo sumy 161.844,34 Eur od 13.10. 2014 až do 12.02.
2016, t.j. 17.383,19 Eur, 9,05 % zo sumy 147.370,34 Eur od 12.02. 2016 až do 15.02. 2016, t.j.

109,62 Eur, 9,05 % zo sumy 122,390,34 Eur od 15.02. 2016 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozhodcovského rozhodnutia. Žalovaní v I. a II. rade sú povinní zaplatiť aj trovy konania
vo výške 16.978,61 Eur vrátane DPH a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.513,64 Eur vrátane DPH
spolu s paušálnou náhradou vo výške 40,- Eur na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v J & T
Banke, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to všetko do troch

dní od právoplatnosti rozhodcovského rozhodnutia. V postavení žalobcu v konaní na Rozhodcovskom
súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp.zn. Rsp V-10/2015 bola spoločnosť
S Slovensko, spol. s.r.o., IČO: 35 812 419, so sídlom Tomášikova 17, 821 02 Bratislava. V postavení
žalovaného v I. rade v konaní na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
v Bratislave sp. zn. Rsp V-10/2015 bola spoločnosť React Trading s.r.o., IČO: 36 830 569, so sídlom

Južná trieda 82, 040 01 Košice. V postavení žalovaného v II. rade v konaní na Rozhodcovskom
súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp.zn. RsP V-10/2015 bol Z. Z., r.č.
XXXXXX/XXXX,bytomT.P. XX,XXXXXZ.,štátnyobčanSR.RozhodcovskýrozsudokRozhodcovského
súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp.zn. Rsp V-10/2015 nadobudol
právoplatnosť 09.05. 2016 a vykonateľnosť dňa 13.05. 2016. Ani jeden z dlžníkov si povinnosť uloženú

právoplatnýmavykonateľnýmrozhodcovskýmrozsudkomdobrovoľneneplnil,pretožalobca,spoločnosť
S Slovensko, spol. s.r.o., IČO: 35 812 419, so sídlom Tomášikova 17, 821 02 Bratislava (ďalej len
„žalobca“) podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal súdneho exekútora JUDr. Petra Stodolu
aby povinnosť uložená rozhodcovským súdom bola vymáhaná. Na základe návrhu zo dňa 30.05. 2016
je na exekútorskom úrade vedená exekúcia pod sp.zn. EX 69/2016, v rámci ktorej súdny exekútor dňa

08.08. 2016 vydal upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn. EX 69/2016- 16 a sp.zn. EX 69/2016 -
18. Počas prebiehajúcej exekúcie sa žalobca (ako oprávnený v exekúcií) dozvedel, že povinný Z. Z.
previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam : zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom v
katastri nehnuteľností, Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, okres: Z., obec : Z., katastrálne
územie: Z., ako parcely registra „C“, spoluvlastnícky podiel: 1/2, evidované na katastrálnej mape ako :

pozemok-parcelasparcelnýmčíslom: XXXX/XX,ovýmere XXXm2,druhpozemku:zastavanéplochy
a nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok, na ktorom je dvor, umiestnenie pozemku : pozemok je
umiestnený v zastavanom území obce, pozemok - parcela s parcelným číslom : XXXX/XX, o výmere
XXX m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok, na ktorom
je rozostavaná stavba, umiestnenie pozemku : pozemok je umiestnený v zastavanom území obce,

zapísanýmnaListevlastníctvač. XXXX,vedenomvkatastrinehnuteľností,OkresnýmúradomRožňava,
katastrálny odbor, okres: Z., obec: Z., katastrálne územie : Z., ako parcely registra „C“, spoluvlastnícky
podiel: 1/1, evidované na katastrálnej mape ako pozemok - parcela s parcelným číslom : XXXX/XX, o
výmere XXX m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok, na
ktorom je dvor, umiestnenie pozemku : pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, stavba, popis

stavby : rozostavaná budova, na parcele č. XXXX/XX, druh stavby : rozostavaná budova, umiestnenie :
stavba postavená na zemskom povrchu, (všetky nehnuteľnosti ďalej spolu ako „nehnuteľnosti“). Z. Z.
(ďalej aj ako „povinný“) previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného na základe Kúpnej
zmluvy zo dňa 06.07. 2016, ktorú uzavreli Z. Z., L. Z. a spoločnosť C A R N E X, spoločnosť s ručenímobmedzeným, Parchovany, IČO: 31 688 381. Následne bol medzi účastníkmi zmluvy dňa 15.08. 2016
uzatvorený Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve. Prevod podielu bol podľa žalobcu uskutočnený účelovo s
zámerom znemožniť vymoženie žalobcovej pohľadávky. Napriek skutočnosti, že povinný mal vedomosť

o tom, že je zaviazaný z rozhodcovského rozsudku a je povinný plniť záväzok v zmysle rozsudku,
svoj nehnuteľný majetok previedol na tretiu osobu, žalovaného. Z vyššie opísaného skutkového a
právneho stavu je podľa žalobcu nepochybne preukázaný úmysel povinného úmyselne ukrátiť žalobcu,
nakoľko mu bol známy právny stav a to rozhodnutie rozhodcovským rozsudkom, aj začatá exekúcia,
upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 08.08. 2016. Dodatok ku Kúpnej zmluve podpísali žalovaný

s povinným dňa 15.08. 2016, v čase keď bolo povinnému dobre známe začatie exekúcie. Rovnako
rozhodnutie, ktorým povolil Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor vklad bol zo dňa 18.08. 2016.
Podľa zmluvného dojednania mal žalovaný odovzdať kúpnu cenu pri podpise kúpnej zmluvy. V zmysle
ust. § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z.z. sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5.000,-
Eur. Preto k vyplateniu tejto sumy nemohlo dôjsť v hotovosti. Exekučným šetrením bolo zistené, že tieto
finančné prostriedky - kúpna cena, nie je pripísaná na účet povinného a rovnako je neštandardné, aby

pri takejto finančnej operácii, pri dojednanej výške, nebolo uvedené číslo účtu predávajúceho v kúpnej
zmluve. Ani exekútor, ktorý vykonal šetrenie, finančné prostriedky za prevod nehnuteľností u povinného
nezistil. Z týchto skutočnosti vyplýva dôvodné riziko, že žalovaný mal vedomosť o úmysle ukrátiť
veriteľa, nakoľko z doterajšieho priebehu exekúcie je možné vyvodiť záver, že žalovaný nesplnil finančný
záväzok, na ktorý bol zaviazaný. Účelom právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov je zabrániť

nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa a tiež zabezpečenie
ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a tým
k zmareniu, resp. k ohrozeniu možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa. Veriteľovi zákon priznáva
možnosť prostredníctvom odporovacej žaloby uplatniť právo na určenie, že dlžníkove právne úkony,
pokiaľ vedú ku skráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné. Ďalej je

podozrivé, že žalovaný neskontroloval právny stav prevodcu - povinného, nadobúdanej nehnuteľnosti.
Táto skutočnosť je bezpochyby zrejmá, pretože ak by jeho právny stav skontroloval, disponoval by
informáciou o prebiehajúcej exekúcií na majetok povinného. Tieto skutočnosti mohol žalovaný zistiť
v Centrálnom registri exekúcií. Centrálny register exekúcií je verejným zoznamom dostupným na
webovom sídle komory, do ktorého sa zapisujú údaje o každej právoplatne neskončenej exekúcii.

V kúpnej zmluve je prehlásenie predávajúceho, že k prevádzaným nehnuteľnostiam nie je začaté
exekučné konanie, avšak nepravdivosť prehlásenia sa žiadnym ustanovením nesankcionuje a žalovaný
ani napriek tejto skutočnosti nepreviedol žiadnu lustráciu pre potvrdenie prehlásenia. To iba s vyššie
uvedeným faktami potvrdzuje podozrenie, že išlo len o predstierané prehlásenie, o ktorom žalovaný
vedel, že nie je pravdivé.

2. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, t.j. že spoločnosť
CARNEX s.r.o. ( do 20.10. 2016 pod názvom C A R N E X, spoločnosť s ručením obmedzeným,
Parchovany) vôbec nemala byť a ani nemôže byť žalovaným v predmetnom súdnom konaní o
neúčinnosť právneho úkonu, nakoľko vo vzťahu k spoločnosti CARNEX, s.r.o. nemožno uplatniť ani

jednu zo skutkových podstát odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré sú upravené v ustanovení § 42a
Občianskeho zákonníka. Aj v zmysle občianskoprávnej teórie určenie aktívnej a pasívnej legitimácie
odporovateľnosti legitimovaného subjektu musí byť založené na existencii a/ záväzkového vzťahu
žalobcu a jeho dlžníka a b/ vzťahu dlžníka a tretej osoby, ktorá sa má stať nástupcom majetkových
hodnôt dlžníka (alebo právnym nástupcom tretej osoby), prípadne je dlžník v inom vzťahu s takouto

treťou osobou. Pasívne legitimovaným subjektom je teda tretia osoba alebo právny nástupca (napr.
dedič). Proti ďalším osobám, ktoré nevstúpili do právneho vzťahu s dlžníkom je možné s úspechom
podať žalobu len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti
ichpredchodcovi.ZustanoveníObčianskehozákonníkavyplýva,žepasívnelegitimovanýmiosobamije:
osoba (bez ohľadu na vzťah k dlžníkovi ), pri ktorej dlžník prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia

a spôsobil tým stav predpokladaný v ustanovení § 42a ods. 5 OZ. Z výpisu z obchodného registra
spoločnosti CARNEX s.r.o. je zrejmé, že Z.X. Z., resp. L. Z. nemali v spoločnosti CARNEX s.r.o. ani
majetkovú účasť, nikdy neboli ani jej štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom ani
likvidátorom, teda nejde ani o prípad podľa ustanovenia § 42a ods. 3 písm. b/, c/, d/ OZ. Rovnako nejde
ani o prípad upravený v ustanovení § 42a ods. 4 OZ, nakoľko dlžník Z. Z. nie je právnickou osobou a

nakoniec nejde ani o prípad upravený v ustanovení § 42a ods. 5 OZ, keďže v danom prípade Z. Z. ako
dlžník neprevzal žiadny záväzok bez primeraného protiplnenia, na základe čoho by mali nastať následky
uvedené v § 42a ods. 5 písm. a/ - c/ OZ.3. Žalobca naďalej tvrdil, že podľa zmluvného dojednania mal žalovaný odovzdať kúpnu cenu pri
podpise kúpnej zmluvy. Exekučným šetrením bolo zistené, že tieto finančné prostriedky - kúpna cena,
nie je pripísaná na účet povinného a rovnako je neštandardné, aby pri takejto finančnej operácii, pri

dojednanej výške, nebolo uvedené číslo účtu predávajúceho v kúpnej zmluve, ani súdny exekútor,
ktorý vykonal šetrenie, finančné prostriedky za prevod nehnuteľností u povinného nezistil. Kvalifikované
zmenšenie majetku dlžníka preukazuje samotný dlžník v námietkach proti exekúcii, v ktorých uviedol, že
nedisponuje žiadnym ďalším majetkom, ktorým by mohol uspokojiť veriteľa. Znaky skutkovej podstaty sú
vyjadrené v ust. § 42a ods. 2 OZ, podľa ktorého možno odporovať právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v

poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy.
Ustanovenie § 42a ods. 2 OZ prvá veta predstavuje skutkovú podstatu, pri ktorej OZ nevyžaduje účasť
blízkej osoby 1. Odporovacia žalobe môže smerovať proti akejkoľvek osobe, ktorá mala prospech z
právneho úkonu dlžníka, a na ktorú previedol dlžník svoj majetok, ak toto spôsobilo nemožnosť uspokojiť
veriteľa dlžníka. Nie je preto správny výklad žalovaného, že iná ako blízka osoba nemôže mať prospech
z takéhoto úkonu a teda nemôže byť pasívne legitimovaná. Okrem obrany žalovaného cez nedostatok

pasívnej legitimácie sa tento žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril k dôvodom a spôsobu výplaty
kúpnej ceny a k správnosti (pravdivosti) tvrdení predávajúcich v kúpnej zmluve. Úmysel dlžníka ukrátiť
je dostatočne preukázaný tvrdeniami v podanej žalobe a prílohami k nej priloženými. Podľa uvedeného
je zrejmé, že došlo k prevodu predmetných nehnuteľností, avšak absentuje akýkoľvek dôkaz o tom, že
kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola zaplatená. V zmysle uvedeného je tak preukázaný prevod

nehnuteľností bez preukázania odplaty. Má za to, že nehnuteľnosti boli prevedené bez odplaty, čo
preukazuje vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, nakoľko bezodplatný prevod
nehnuteľnosti musel u žalovaného vzbudiť dojem, že prevod dotknutých nehnuteľností je úkonom v
rozpore s právnym poriadkom.

4. Žalovaný sa k tomuto tvrdeniu žalobcu nevyjadril.

5. Na pojednávaní dňa 15.05. 2018 a 16.04. 2019 právny zástupca žalobcu tvrdil, že predpokladmi
odporovania sú vymáhateľná pohľadávka, skutočnosť a úmysel ukrátiť veriteľa , úmysel žalovaného,
o tom, že mal vedomosti o zmarení vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu a skutočnosť, že žaloba bola

podaná v trojročnej lehote. Jediná skutková okolnosť, ktorú je treba objasniť, je vedomosť žalovaného
o tom, že scudzením nehnuteľnosti bol žalobca ako veriteľ ukrátený, vymáhateľnosťou pohľadávky.
Zo skutkového a právneho stavu je možné vyvodiť závery, že žalovaný vedel o tom, že scudzením
nehnuteľného majetku dôjde k zmareniu vymáhateľnej pohľadávky. V zmysle zmluvy, ktorou bol predaný
nehnuteľný majetok bolo určené, že kúpna cena bude odovzdaná pri podpise zmluvy. Súdny exekútor

šetrením zistil, resp. nezistil, že kúpna cena bola prevedená na účet predávajúceho. Nakoľko v zmysle
zák.č. 394/2012 Z.z. je zakázané v hotovosti prevádzať sumu vyššiu ako 5.000,- Eur, má zato, že
týmto je preukázané to, že k skutočnému zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, pričom porušenie podľa
zák.č. 394/2012 Z.z. je charakterizované ako priestupok alebo správny delikt. Fungujúca obchodná
spoločnosť je s limitáciou prevodov v hotovosti oboznámená. V čase prevodu a podpisu zmluvy bolo

možné vedené exekučne konania na prevodcov dohľadať vo verejnom registri exekúcií. Z rozhodovacej
praxe NS a ÚS vyplýva, že subjektívne konania, teda úmyselné je vždy ťažko dokázateľné a preto
treba všetky okolnosti právne ako aj skutkovo posúdiť tak, aby veriteľ nebol poškodený a ukrátený
na svojich právach. Samotný inštitút odporovateľnosti úkonov je zameraný a určený na to, aby veriteľ
sa mohol úspešne domáhať vymoženia svojej pohľadávky. V exekučnom konaní proti prevodcovi sám

prevodca v námietkach žiadal o zastavenie exekúcie pre svoju nemajetnosť. Ak však prijal peňažné
plnenie od kupujúceho, je zrejmé, že nebol nemajetný a pokiaľ kúpa bola naozaj odplatná, v tom čase
sa nemohol domáhať zastavenia exekúcie pre nemajetnosť. Námietky vyhotovil prevodca dňa 02.05.
2016. V kontexte prípravy kúpnych zmlúv a dokumentov je možné pozorovať veľmi rýchle konanie tak,
aby došlo k zavkladovaniu vlastníckeho práva v prospech žalovaného čo rovnako navodzuje dojem ,

že žalovaný dobre vedel o úmysle ukrátiť žalobcu. Štatutári obchodných spoločností sú povinní konať
v obchodných veciach s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovení o mandátnej zmluve. Samotný
Občiansky zákonník pri odporovateľných právnych úkonoch vyžaduje náležitú starostlivosť, v spojení
so štatutárnym orgánom spoločnosti je však požadovaná vždy odborná starostlivosť. Žalovaný mal
skontrolovať register exekúcií pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Ďalším dôvodom preukazujúcim tvrdenia

žalobcu o účelovosti tohto prevodu je aj skutočnosť, že žalovaný v tomto konaní vedel, že kupuje
nehnuteľnosť so záložným právom Prvej stavebnej sporiteľne. Ak by skutočne išlo o nie účelový prevod,
osoba konajúca so starostlivosťou dobrého hospodára by predsa nekúpila nehnuteľnosť zaťaženú
dvoma záložnými právami. V súvislosti s prebiehajúcou exekúciou a blokáciou peňažných prostriedkovpovinného, táto doteraz nebola ukončená a peňažné prostriedky doteraz neboli zinkasované. Žalobca
nerozporoval výšku kúpnej ceny, ale poukazuje na to, že je neštandardné aj v súvislosti so zákonom o
obmedzení hotovostných platieb, aby tak vysoká kúpna cena bola vyplatená v hotovosti a pri podpise

kúpnej zmluvy, bežným štandardom je vinkulácia v banke alebo u notára , výplata až po zavkladovaní
do katastra.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
okrem iného aj v otázke prítomnosti úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Dlžník nie je ani nikdy nebol

osobou blízkou voči žalovanému. Z uvedeného dôvodu sa na žalovaného nemôže aplikovať tvrditeľná
právna domnienka o prítomnosti vedomosti dlžníkovho úmyslu ukrátiť uspokojenie pohľadávky veriteľa.
Aj v zmysle právneho názoru NS ČR sp.zn. 21Cdo/549/2001 bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o
tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa nesie samotný veriteľ. Vo
vzťahu ku kúpnej zmluve táto bola uzatvorená dňa 06.07. 2016, Upovedomenie o začatí exekúcie č.k.
Ex/69/2016 - 19 je zo dňa 08.08. 2016 vo vzťahu k tomuto upovedomeniu má zato, že nie je v tomto

konaní objasnené, kedy došlo k jeho doručeniu dlžníkovi. V čase podpisu kúpnej zmluvy samotný dlžník
a tým skôr ani nadobúdateľ nemal vedomosť o prebiehajúcej exekúcii. Vo vzťahu ku kúpnej cene je toho
názoru, že táto bola dohodnutá ako ekvivalentná cena. Jedná sa o sumu 130.000,- Eur. Žalobca v
konaní nespochybňuje primeranosť kúpnej ceny. Kúpna zmluva je synallagmatický a dvojstranný právny
úkon. Zakladá vzájomný vzťah, pri ktorom sú predávajúci aj kupujúci súčasne oprávnení aj povinní nie v

zmysle exekučnom ale v zmysle záväzkovom. Predávajúci sa podpisom zmluvy stali veriteľmi žalovanej
ako kupujúceho. Vychádzajúc z obsahu kúpnej zmluvy malo dôjsť k úhrade kúpnej ceny hotovostnou
platbou.Tútohotovostnúúhradužalobcaspochybňujeatospoukazomnapríslušnéustanoveniazákona
o obmedzení platieb v hotovosti. Aj v zmysle § 5 tohto zákona však vykonanie hotovostnej úhrady
nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, ktorý bol právnym titulom k danej úhrade. Napokon aj žalobca

sa v tunajšom konaní nedomáha neplatnosti ale neúčinnosti. Pokiaľ by bolo pravdou, že k úhrade kúpnej
ceny nemalo dôjsť, ako to tvrdí žalobca, má zato, že práve s poukazom na povahu kúpnej zmluvy
ako synallagmatického právneho úkonu by sa majetok prevodcov nezmenšil, iba by došlo k zmene
jeho štruktúry, kde z pôvodne hmotného nehnuteľného majetku sa stáva majetok finančný v podobe
pohľadávky, ktorá je právom v zmysle občiansko-právnej teórie, v danom prípade by malo povahu práva

na úhradu alikvotnej časti kúpnej ceny. Poukázal na právne závery vyjadrené v rozsudku KS v Žiline
sp.zn. 13Cob/94/2015. Odporovateľnými nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony. V uznesení
exekučného súdu, ktorým bol OS Košice II. v konaní sp.zn. 48Er/2772/2016 v rámci ktorého prevodca
Z.A.Y. Z. vystupoval ako povinný, kde na str. 2, bod 3. odôvodnenia sa uvádza, že voči povinnému 2/
bol vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, pričom na základe tohto

príkazu mali byť zablokované finančné prostriedky vo výške vymáhanej pohľadávky 208.753,69 Eur s
príslušenstvom. Evidentne dlžník pán Z. týmto majetkom disponovať musel. V opačnom prípade by
nebolo možné takúto sumu zablokovať. Táto skutočnosť má vplyv pre tunajšie konanie. Žiaden právny
predpis explicitne neukladá povinnosť využívať webovú službu Slovenskej komory exekútorov, ktorou
je Centrálny register exekúcií, prevodca v rámci zmluvy učinil isté vyhlásenie, ktorým sa nadobúdateľ

v dobrej viere spravoval.

7. Súd uložil žalovanému, aby preukázal odplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 06.07. 2016,
teda, že kúpna cena bola skutočne vyplatená a to aj listinným dôkazom z účtovníctva. Žalovaný túto
povinnosť nesplnil, ani po urgencii súdom.

8. Podľa 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

9. Podľa § 150 ods. 1/, 2/ CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

10. Podľa§ 151 ods. 1/, 2/ CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.11. Súd vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi : kúpnou zmluvou zo dňa 06.07. 2016,
uzavretou medzi predávajúcim Z. Z. N. L. Z.Ž. rod. H. a kupujúcim CARNEX s.r.o., Parchovany,
dodatkom č. 1 k tejto kúpnej zmluve zo dňa 15.08. 2016, návrhom na vklad vlastníckeho práva

zo dňa 06.07. 2016, rozhodnutím OÚ Rožňava, Katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam, číslo vkladu V 1396/2016, zo dňa 18.08. 2016, rozhodcovským
rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp.zn. Rsp
V-10/2015 zo dňa 18.03. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.05. 2016 a vykonateľnosť dňa
13.05. 2016, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 08.08. 2016 sp.zn. EX 69/2016 - 16 zo dňa 08.08.

2016 a upovedomením o začatí exekúcie sp.zn. EX 69/2016 - 18 zo dňa 08.08. 2016.

12. Súd vec právne takto posúdil :

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu

právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch

medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

13. Úmysel dlžníka ukrátiť odporovateľným právnym úkonom uspokojenie veriteľa je charakteristickým
prvkom objektívneho odporového práva a vo vzťahu k záväznému deklarovaniu relatívnej neúčinnosti
úkonu predstavuje kritérium zásadného významu. Pri podpornej aplikácii trestnoprávnej terminológie

stačí nepriamy úmysel, teda ak dlžník vedel, že svojím úkonom ukracuje uspokojenie veriteľovej
pohľadávky a pre prípad, že takýto následok reálne nastane, bol s tým uzrozumený. Právna úprava
rozlišuje medzi ukracujúcimi úkonmi, ktoré dlžník urobil v prospech osoby jemu blízkej a v prospech
osoby, ktorá tento status nespĺňa. Pokiaľ veriteľ odporuje právnemu úkonu dlžníka, ktorým bol v
posledných troch rokoch prevedený jeho exekvovaný majetok na tretiu osobu nespĺňajúcu kritéria podľa

ods. 3 a 4 § 42a, je povinný v konaní tvrdiť a preukázať ukracujúci úmysel dlžníka a kumulatívne aj to, že
daný úmysel musel byť tretej osobe známy. Ukracujúci úmysel dlžníka sa pritom nemusí bezprostredne
vzťahovať na žalobcu a mohol pôvodne smerovať aj k ukráteniu iného dlžníkovho veriteľa, pokiaľ
jeho účinky negatívne dopadajú aj na samotného žalujúceho veriteľa. Dlžník navyše nemôže konať
výlučne s týmto úmyslom a ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky nemusí byť jediným cieľom

odporovateľného právneho úkonu. Stačí vedomosť dlžníka o ukrátení veriteľa; a to aj v prípade, ak
odporovateľným právnym úkonom plní dlžník svoju právnu alebo morálnu povinnosť. Ukracujúci úmysel
dlžníka nemôže súd v týchto prípadoch prezumovať, ale žalobcom tvrdené konanie je povinný dôsledne
vyhodnotiť a to v nadväznosti na vykonané dokazovanie a celkové súvislosti prejednávaného prípadu.

14. Súd zistil nasledovný právny stav :

Žalobca preukázal úmysel povinného ukrátiť žalobcu a že tento úmysel musel byť žalovanému známy. V
čase uzavretia odporovaného úkonu a jeho dodatku ( kúpna zmluva s dodatkom), mal povinný vedomosť
o začatí exekúcie (o svojej povinnosti plniť žalobcovi mal vedomosť už právoplatným rozhodcovským

rozsudkom). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný nesplnil finančný záväzok, vyplývajúci mu
z kúpnej zmluvy (žalovaný nepreukázal opak). Súdu tiež z dokazovania vyplynulo, že ani predávajúci
(dlžník žalobcu) sa od žalovaného ani nedomáhal vyplatenia kúpnej ceny ( resp. nebol preukázaný, ani
tvrdený opak). Súd je tiež toho názoru, že žalovaný mal možnosť dostupným, jednoduchým spôsobom
si zistiť, či voči predávajúcemu nie je vedená exekúcia (hoci mu táto povinnosť nevyplýva zo zákona)

Súdu tiež pripadá neštandardný spôsob výplaty kúpnej ceny vo výške 130.000,- Eur dohodnutej v kúpnej
zmluve - „pri podpise zmluvy“ (bez bližšieho určenia a bez uvedenia čísla účtu), z čoho vyplýva, že
bola dohodnutá výplata v hotovosti, čo odporuje zákonu, čo muselo byť obom stranám kúpnej zmluvy
známe. Tvrdenie žalovaného, že tento samotný fakt nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu (a žalobcasa neplatnosti ani nedomáha), je pravdivé, ale v konečnom dôsledku tento postup žalovaného a dlžníka
žalobcu len nasvedčuje tomu, že je daná a preukázaná vedomosť tretej osoby (žalovaného) o úmysle
dlžníka žalobcu ukrátiť svojho veriteľa. Najmä v tomto konaní žalovaného ako kupujúceho súd vidí jeho

vedomosť o úmysle dlžníka (predávajúceho) ukrátiť žalobcu ako jeho veriteľa. Súd preto žalobe vyhovel,
majúc zato, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v tomto konaní, preukázal dôvody na odporovateľnosť
právneho úkonu v zmysle § 42 a ods. 2, OZ prvá veta, žalovaný naopak, svoju obranu neuniesol..

15. Podľa § 153 ods. 1/, 2/, 3/ CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v

odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

16. Súd nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz - výsluch konateľa žalovaného v rozhodnom čase - E.
W., pretože ide o dôkaz, ktorý súd považoval za prostriedok procesnej obrany žalovaného, ktorý nebol
uplatnený včas a to aj vzhľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Jeho vypočutie by vyžadovalo

nariadenie ďalšieho pojednávania, čo vzhľadom na postup a postoj žalovaného v konaní ( odročovanie
viacerých pojednávaní z dôvodov na strane žalovaného) žiadosti o poskytnutie dodatočnej lehoty na
predloženie listinného dôkazu žiadaného žalobcom, ktorý napokon súdu predložený nebol, viedlo súd k
tomu, že tento dôkaz navrhnutý žalovaným nevykonal, čo súd považuje za postup v súlade so zákonom.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal plnú
náhradu trov konania.

18. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v zmysle § 262 ods. 2/ CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364
C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku
2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú

v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného §
odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizáciepodľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe

treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).