Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116226758
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1116226758.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v sporovej veci žalobcu:

A. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom B.. D. XX, XXX XX I., právne zastúpený JUDr. Lubomír Müller,
euroadvokát, so sídlom Symfonická 1496/9, Praha 5, Česká republika, proti žalovanému: Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 813
11 Bratislava, o zaplatenie 924,06 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 924,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 01.12.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti týkajúcej sa príslušenstva z a m i e t a .

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou osobne podanou na Okresnom súde Bratislava I dňa 20.12.2016 domáhal od
žalovaného zaplatenia paušálnej náhrady za stratu na zárobku za obdobie nezákonného väznenia od
12.06.1996 do 15.05.1997, a teda za obdobie 11 mesiacov a 4 dní vo výške 924,06 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01.12.2016 do zaplatenia. Súčasne žiadal náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že rozsudkom Vojenského obvodného súdu Bratislava zo dňa
17.04.1996, sp. zn. 1 T 97/1996 bol uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených
silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v tom čase platnom znení a bol odsúdený
k trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne. Podľa rozsudku Veľkého senátu
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 07.07.2011 vo veci Bayatyan proti Arménii je perzekúcia
osôbpreodopretievojenskejslužbyznáboženskýchdôvodovporušenímprávanaslobodunáboženstva
podľa čl. 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aplikáciu tohto rozsudku na pomery

Slovenskej republiky rieši Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.03.2014 č. k. IV. ÚS
161/2014-11 vo veci H. B. tak, že na odstránenie dôsledkov kriminalizácie odmietnutia výkonu vojenskej
služby z dôvodu svedomia alebo náboženského presvedčenia je spravidla potrebné aplikovať zákon
č. 119/1990 Zb. Ústavný súd Slovenskej republiky nehovorí konkrétne ktoré ustanovenie zákona č.
119/1990 Zb. by sa malo použiť. Vo veci prejedávanej Ústavným súdom Slovenskej republiky použil
Okresný súd Bratislava I § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. a vyslovil účasť odsúdeného na súdnej
rehabilitácii. Podobne postupovali súdy aj v ďalších podobných prípadoch. V prípade žalobcu išlo o

jeho odsúdenie pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. Tento trestný čin je vyslovene uvedený v § 4 písm. e/ zákona č. 119/1990 Zb.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015 bola vyslovená účasť
žalobcu na súdnej rehabilitácii podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. per analogiam. Žalobca bolodsúdený po 01.01.1990 a preto § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. musí byť použitý per analogiam
s prihliadnutím k tomu, že Ústava Slovenskej republiky žiadny iný nástroj na nápravu ako zákon č.
119/1990 Zb. neuvádza. Dňa 31.05.2016 žalobca požiadal žalovaného o odškodnene. Žalovaný dňa

23.11.2016 odškodnenie odmietol s tým, že nie je daný právny titul pre priznanie odškodnenia podľa
zákona č. 119/1990 Zb., lebo žalobca bol väznený v období po 01.01.1990. Pokiaľ bol ale žalobca
rehabilitovaný per analogiam podľa zákona č. 119/1990 Zb., tak má per analogiam podľa rovnakého
zákona aj nárok na odškodnenie. Konkrétne má nárok na paušálnu náhradu ušlého zisku podľa § 23
ods. 1 písm. a/ zákona č. 119/1990 Zb. Predmetom žaloby je paušálna náhrada ušlého zisku za obdobie

nezákonného väznenia od 12.06.1996 do 15.05.1997 vo výške 924,07 €. Žalobca požiadal žalovaného
o odškodnenie dňa 23.11.2016 a jeho nárok mal byť uspokojený do 6 mesiacov. Keďže sa tak nastalo
žalobca má od 01.12.2016 nárok na úrok z omeškania.

3. Na preukázanie žalobného nároku žalobca k žalobe pripojil rozsudok Vojenského obvodového súdu
Bratislava zo dňa 17.04.1996, sp. zn. 1 T 97/1996, uznesenie Vyššieho vojenského súdu Trenčín zo dňa

23.05.1996, sp. zn. 4 To 91/1996, potvrdenie o prepustení z výkonu väzby zo dňa 15.05.1997, uznesenie
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatné dňa 09.03.2016,
žiadosť o odškodnenie zo dňa 31.05.2016, žiadosť o odškodnenie - odpoveď žalovaného zo dňa
23.11.2016.

4. Žalovaný písomným vyjadrením zo dňa 20.02.2017, osobne podaným na tunajší súd dňa 20.02.2017,
žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Namietal, že nie
sú splnené podmienky pre priznanie odškodnenia podľa zákona č.119/1990 Zb. Poukázal na § 1 ods. 1
zákona č. 119/1990 Zb., podľa ktorého účelom zákona je zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia, ktoré
sú v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti a na § 33 ods. 2 tohto zákona, ktorý sa má použiť

na rehabilitáciu a odškodnenie osôb nezákonne zbavených osobnej slobody v súvislosti s trestnými
činmi v období od 25.02.1948 do 01.01.1990. Rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca (rozsudok ESĽP
zo dňa 07.07.2011 vo veci Bayatyan proti Arménii a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 13.03.2014, č. k. IV. ÚS 161/2014-11 vo veci H. B.) označil za skutkovo odlišné, ktoré nie je
možné použiť na danú vec. Podstatným rozdielom je to, že vo veci prejednávanej Ústavným súdom

Slovenskej republiky bol sťažovateľ uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia brannej moci podľa
§ 265 ods. 1 Trestného zákona č. 86/1959 Zb. rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava
zo dňa 22.12.1959, sp. zn. 2 T 202/1959, t. j. v období ktorý zodpovedá účelu zákona č. 119/1990
Zb. vymedzenému v jeho ustanovení § 1 ods. 1. Žalobca bol ale odsúdený v čase, kedy slovenský
právny poriadok umožňoval odopretie výkonu vojenskej služby z dôvodu svedomia alebo náboženského

presvedčenia, čím nemohlo dôjsť k porušeniu čl. 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, v dôsledku čoho nemožno prihliadať na rozsudok ESĽP zo dňa 07.07.2011 vo veci Bayatyan
proti Arménsku, ktorý reflektuje na situáciu, kedy právny poriadok túto možnosť nepripúšťa. Aj samotný
odsudzujúci rozsudok žalobcu konštatuje, že žalobca svoju zákonom stanovenú možnosť na odopretie
vojenskej služby nevyužil včas. Ak Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt

2/2015 vyslovil účasť žalobcu na súdnej rehabilitácii pre analógiam podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990
Zb. nezakladá to aj žalobcov nárok na odškodnenie podľa tohto zákona. Pri priznávaní odškodnenia
podľa zákona č. 119/1990 Zb. je nevyhnuté osobitne skúmať, či sú splnené všetky podmienky pre jeho
priznanie. V danom prípade tieto podmienky s poukazom na časové hľadisko vydania odsudzujúceho
rozsudku a účel zákona, splnené nie sú. Z opatrnosti sa žalovaný vyjadril aj k podmienkam pre

priznanie odškodnenia podľa všeobecného odškodňovacieho predpisu, a to zákona č. 58/1969 Zb. a
bol toho názoru, že ho nie je možné na odškodnenie žalobcu aplikovať pretože takýto nárok nebol
vopred predbežne prerokovaný na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, čo je hmotnoprávna
podmienka pre podanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. a tiež nie sú kumulatívne
splnené podmienky pre priznanie takéhoto nároku a to: existencia nezákonného rozhodnutia, vznik

škodyapríčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutímavznikomškody.Uznesenieoúčastižalobcu
na súdnej rehabilitácii zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015 nie je možné ani per analogiam považovať
za zrušujúce rozhodnutie. Bol toho názoru, že žalobca nepreukázal ani podmienku vzniku škody ako
majetkovej ujmy, predstavujúcej zmenšenie jeho majetku. Vo svojom vyjadrení žalovaný namietol výšku
uplatneného úroku z omeškania, ktorú žalobca stanovil na 5,05 % ročne od 01.12.2016 do zaplatenia. V

tejtosúvislostižalovanýpoukázalna§3nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.20/2013Z.z.,ktorýmsa
mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. V zmysle predmetného nariadenia
výška úroku z omeškania v rozhodnom období predstavuje 5 % ročne z dlžnej sumy. Žalovaný nenavrhol
žiadne dôkazy.5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval podaním zo dňa 31.07.2017, doručeným tunajšiemu súdu
dňa 02.08.2017 tak, že podstatné v danej veci je to, že žalobca bol odsúdený a následne právoplatne

rehabilitovaný podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. a preto má nárok na odškodnenie podľa § 23
ods. 1 tohto zákona. O odškodnenie riadne požiadal dňa 31.05.2016 a žalovaný jeho nárok odmietol
dňa 23.11.2016, to znamená že jeho nárok bol predbežne prerokovaný. K tvrdeniu žalovaného, že
žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia a vznik majetkovej škody žalobca uvádza,
že odsudzujúci rozsudok Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 17.04.1996, sp. zn. 1 T

97/1996 je nezákonným rozhodnutím. Pričom skutočnosť, že išlo o nezákonné rozhodnutie, potvrdzuje
rehabilitačné uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015. Vznik
majetkovej škody žalobca preukázal potvrdením, že v súvislosti s takýmto nezákonným rozhodnutím
bol od 12.06.1996 do 15.05.1997 vo výkone trestu. Žalobca má za to, že výšku nároku nemusí nijakým
spôsobom preukazovať, pretože ide o paušálnu náhradu podľa § 23 ods. 1 písm. a/ zákona č. 119/1990
Zb. v platnom znení.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: rozsudok Vojenského obvodového súdu
Bratislava zo dňa 17.04.1996, sp. zn. 1 T 97/1996, uznesenie Vyššieho vojenského súdu Trenčín zo dňa
23.05.1996, sp. zn. 4 To 91/1996, potvrdenie o prepustení z výkonu väzby zo dňa 15.05.1997, uznesenie
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatné dňa 09.03.2016,

žiadosť o odškodnenie zo dňa 31.05.2016, žiadosť o odškodnenie - odpoveď žalovaného zo dňa
23.11.2016, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.02.2017, osobne podaným na tunajší súd dňa
20.02.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z rozsudku Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 17.04.1996, sp. zn. 1 T 97/1996 tunajší

súd zistil, že žalobca bol uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách
podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona, pretože v úmysle vyhnúť sa trvalo vojenskej službe odmietol
prevziať povolávací rozkaz č. 020575, na základe ktorého mal nastúpiť na základnú vojenskú službu
dňa 04.10.1994 k VÚ 8700 Michalovce a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.
Na výkon trestu bol žalobca zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny.

8. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatného
dňa 09.03.2016, tunajší súd zistil, že súd týmto uznesením rozhodol tak, že podľa § 33 ods. 2 per
analogiam zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, je A. S., narodený
XX.XX.XXXX, bytom B.. D. XX, XXX XX I., účastný súdnej rehabilitácii vo vzťahu k rozsudku bývalého

Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 17.04.1996, sp. zn. 1 T 97/1996.

10. Žiadosťou o odškodnenie a zadosťučinenie zo dňa 31.05.2016, doručenou na Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "MS SR"), žalobca požiadal o odškodnenie a
zadosťučinenie na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015,

právoplatného dňa 09.03.2016, ktorým bola per analogiam vyslovená jeho účasť na súdnej rehabilitácii
podľa § § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. v platnom znení. Žiadal
a/ náhradu mzdy za obdobie nezákonného väznenia v trvaní 11 mesiacov a 4 dní; paušálna náhrada
vo výške 924,07 € (83 x 11 + 83 : 30 x 4) s prihliadnutím k § 23 ods. 1 písm. a/ zákona č. 119/1990
Zb. v platnom znení,

b/ náhradu nákladov výkonu trestu za rovnakú dobu; paušálna náhrada vo výške 55,67 € (5 x 11 + 5: 30
x 4) s prihliadnutím k § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 119/1990 Zb. v platnom znení,
c/ náhradu nákladov pôvodného trestného konania; paušálna náhrada vo výške 6,70 € s prihliadnutím
k § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 119/1990 Zb. v platnom znení,
d/ cestovné výdavky zo dňa 09.03.2016 vo výške 85,17 € podľa rozpisu.

e/ náhradu nemateriálnej ujmy (morálnej a citovej) na základe princípu primeranosti s prihliadnutím k
čl. 5 ods. 5 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb.), čl. 9 ods. 5 a čl.
14 ods. 6 Medzinárodného protokolu o občianskych a politických právach (č. 120/1976 Zb.) a rozsudku
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 29.05.1997, č. 54/1996/673/859-860 v obdobnej kauze Tsirlis
a Kouloumpas proti Grécku - 11.133,- €.

11. MS SR odpoveďou na žiadosť o odškodnenie a zadosťučinenie zo dňa 23.11.2016, č.
43680/2016/143 žalobcovi oznámil, že vychádzajúc zo zákona č. 119/1990 Zb. jeho žiadosti o
odškodnenie nevyhovuje, keďže nie je daný právny titul pre priznanie odškodnenia podľa uvedenejprávnej úpravy vzhľadom na to, že žiadateľ bol odsúdený za trestný čin nenastúpenia služby v
ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. spáchaný v roku 1994 a vo
veci bolo rozhodnuté rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 09.03.2016,

sp. zn. 9 Nt 2/2015, teda v období po 01.01.1990.

12. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, účelom zákona je zrušiť
odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti
rešpektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných

dokumentoch a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle
preskúmanie prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na
úseku trestného konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom
odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených
nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali. Činy,
ktoré smerovali k uplatneniu práv a slobôd občanov zaručených ústavou a vyhlásených vo Všeobecnej

deklarácii ľudských práv a v nadväzujúcich medzinárodných paktoch o občianskych a politických
právach, boli česko-slovenskými trestnými zákonmi vyhlásené za trestné v rozpore s medzinárodným
právom a medzinárodnému právu odporovalo aj ich trestné stíhanie a trestanie.

13. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. v znení noviel, nárok na odškodnenie zahŕňa najmä:

a/ náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške
83 eur, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na
zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov,
b/ náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s väzbou alebo výkonom trestu odňatia slobody,
pokiaľ táto náhrada nepatrí podľa iných predpisov,

c/ náhradu trov trestného konania vo výške 6,70 eura, výkonu väzby vo výške 20 eur za každý mesiac
väzby a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 5 eur za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ poškodený
nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených trov,
d/ náhradu zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní,
e/ náhradu zaplateného peňažného trestu alebo úhrnu vykonaných zrážok z odmeny za prácu pri výkone

trestu nápravného opatrenia.

14. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 119/1990 Zb. v znení noviel, veta prvá, odškodnenie v plnom rozsahu sa
poskytuje len vtedy, ak bolo odsudzujúce súdne rozhodnutie úplne zrušené podľa druhého alebo piateho
oddielu alebo také rozhodnutie bolo úplne zrušené podľa tretieho oddielu a poškodený bol oslobodený

spod obžaloby.

15. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. pri uplatňovaní nárokov podľa § 23, 26 a 27 sa postupuje
podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. v znení noviel, nárok treba uplatniť na súde v lehote troch
rokov od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší
trestaleborozhodnutia,ktorýmsatrestnéstíhaniezastavilo;inaknárokzaniká.Počaspredchádzajúceho
prerokúvania nároku podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., najviac však šesť mesiacov táto lehota pre

uplatnenie nároku neplynie.

17. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. v znení noviel ustanovenia tohto zákona sa použijú
obdobne k rehabilitácii a odškodneniu osôb nezákonne zbavených osobnej slobody v súvislosti s
trestnými činmi uvedenými v § 2 a 4 v období od 25.2.1948 do 1.1.1990, i keď nebolo zahájené trestné

konanie, pokiaľ nedošlo k plnému odškodneniu podľa skôr platných predpisov. Ustanovenie § 27 sa
použije obdobne.

18.Vpredmetnomkonanísažalobcadomáhalodžalovanéhozaplatenia924,06€súrokomzomeškania
vo výške 5 % (pôvodne 5,05 %) ročne od 01.12.2016 do zaplatenia, ako paušálnej náhrady za stratu

na zárobku za obdobie nezákonného väznenia od 12.06.1996 do 15.05.1997, potom ako tunajší súd
uznesením zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatným dňa 09.03.2016, rozhodol o jeho účasti
na súdnej rehabilitácii podľa § 33 ods. 2 per analogiam zákona č. 119/1990 Zb.19. Súd na základe vykonaného dokazovania, rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava zo
dňa 17.04.1996, sp. zn. 1 T 97/1996 mal za preukázané, že dňa 17.04.1996 bol žalobca uznaný vinným
z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona a

bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne. Uvedené medzi stranami
sporné nebolo. Sporné nebolo ani to, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt
2/2015, právoplatným dňa 09.03.2016, bola vyslovená účasť žalobcu na súdnej rehabilitácii podľa §
33 ods. 2 per analogiam zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov vo
vzťahu k rozsudku bývalého Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 17.04.1996, sp. zn. 1 T

97/1996. Žalobca na základe tohto uznesenia, žiadosťou doručenou MS SR dňa 31.05.2016 požiadal
o odškodnenie vo výške 924,07 €. Odpoveďou MS SR na žiadosť o odškodnenie a zadosťučinenie
zo dňa 23.11.2016, č. 43680/2016/143 mal tunajší súd za preukázané, že MS SR žiadosti žalobcu
na odškodnenie nevyhovelo, z dôvodu, že nie je daný právny titul pre priznanie odškodnenia podľa
zákona č. 119/1990 Zb. vzhľadom na to, že žalobca bol odsúdený za trestný čin nenastúpenia služby
v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. spáchaný v roku 1994 a vo

veci bolo rozhodnuté rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 17.04.1996,
sp. zn. 1 T 97/1996, teda v období po 01.01.1990.

20. Sporným v konaní bolo to, či žalobcovi na základe rozhodnutia tunajšieho súdu zo dňa 09.03.2016,
sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatného dňa 09.03.2016, o jeho účasti na súdnej rehabilitácii, patrí

odškodnenie vo výške 924,06 € podľa § 23 ods. 1 písm. a/ zákona č. 119/1990 Zb. Vychádzajúc z
uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatného dňa 09.03.2016,
ktorým bola vyslovená účasť žalobcu na súdnej rehabilitácii podľa § 33 ods. 2 per analogiam zákona č.
119/1990 Zb. bol súd toho názoru, že žalobcom uplatnený nárok je potrebné posudzovať podľa zákona
č. 119/1990 Zb. Vychádzajúc z § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb., podľa ktorého sa odškodné poskytuje

osobám nezákonne zbavených osobnej slobody v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v § 2 a 4 v
období od 25.02.1948 do 01.01.1990, dospel súd k záveru, že názor žalobcu pre priznanie odškodnenia
podľa zákona č. 119/1990 Zb. je správny.

21. K podmienkam pre priznanie odškodnenia podľa všeobecného odškodňovacieho predpisu, a to

zákona č. 58/1969 Zb. súd je toho názoru, že žalobcovi nemožno uplatnený nárok priznať podľa
zákona č. 58/1969 Zb. pretože zákon č. 119/1990 Zb. je špeciálnym zákonom o súdnej rehabilitácii
a keďže žalobcovi bola uznesením tunajšieho súdu č09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatného
dňa 09.03.2016, vyslovená účasť na súdnej rehabilitácii podľa § 33 ods. 2 per analogiam zákona č.
119/1990 Zb. je potrebné aj jeho nárok na odškodnenie posudzovať podľa zákona č. 119/1990 Zb. Podľa

všeobecnej zásady o zákone všeobecnom a špeciálnom (lex specialis derogat generali) jednoznačne
vyplýva, že ak sú naplnené podmienky pre použitie špeciálnej úpravy, musí sa táto úprava aplikovať a
nemožno použiť úpravu všeobecnú. Znamená to, že pre osoby, ktoré podľa zákona č. 119/1990 Zb. sú
osobami oprávnenými žiadať odškodnenie, platí pre uplatňovanie a uspokojovanie majetkových nárokov
vo vzťahu medzi nimi a štátom zvláštna právna úprava, bez ohľadu na to, ktorý predpis je pre ne

priaznivejší.

22. Je pravdou, že trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného
zákona je uvedený v § 4 písm. e/ zákona č. 119/1990 Zb. Uvedený trestný čin bol žalobcom spáchaný
tým, že v úmysle vyhnúť sa trvalo vojenskej službe odmietol prevziať povolávací rozkaz č. 020578,

na základe ktorého mal nastúpiť na základnú vojenskú službu dňa 04.10.1994 k VÚ 8700 Michalovce.
Za tento trestný čin bol žalobca odsúdený rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa
17.04.1996, sp. zn. 1 T 97/1996, teda po 01.01.1990, pričom žalobca bol odsúdený na nepodmienečný
trest odňatia slobody, čím žalobca je osobou nezákonne zbavenou osobnej slobody. Keďže žalobcovi
bola uznesením tunajšieho súdu zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatným dňa 09.03.2016,

vyslovená účasť na súdnej rehabilitácii podľa § 33 ods. 2 per analogiam zákona č.
119/1990 Zb. je potrebné aj jeho nárok na odškodnenie posudzovať podľa zákona č. 119/1990 Zb. Hoci
žalobcabolodsúdenýpo01.01.1990,tunajšísúdvychádzalzoskutočnosti,žežalobcabolrehabilitovaný
per analogiam podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb., a preto má aj per analogiam podľa tohto
predmetného ustanovenia zákona č. 119/1990 Zb. aj nárok na odškodnenie, a to vo výške 924,06 €.

23. V prípade príslušenstva,kedy si žalobca v žalobe pôvodne uplatňoval úrok z omeškania 5,05
%, tunajší súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a žalobcovi priznal úrok z omeškania vovýške 5 % s poukazom na § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok podľa pomeru úspechu vo veci a plne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania priznal
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno
odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo
mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.