Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9Pc/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620205437
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7620205437.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľov: 1/

Y.. S. J., W.. X.X.XXXX, F. Y. L. XXXX/X, T., 2/ F. I., W.. XX.X.XXXX, F. Y.. C.. Š. XXXX/XX, N., 3/ Y.. Y.
J., W.. XX.X.XXXX, F. I. Y. XXX/XX, L. Š., 4/ Ľ. J., W.. XX.XX.XXXX, F. I. Y. XXX/XX, L. Š., zastúpení
splnomocneným zástupcom 1/ Y.. S. J., W.. X.X.XXXX, F. Y. L. XXXX/X, T., proti oprávnenej osobe: S.
J., W.. XX.X.XXXX, F. L. Š., t.č. Domov sociálnych služieb v N., N. XX, o neurčenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. N e u r č u j e vyživovaciu povinnosť plnoletých detí a to Y.. S. J., W.. X.X.XXXX, F. I., C.. J., W..
XX.X.XXXX, Y.. Y. J.Á., W.. XX.X.XXXX, Ľ. J., W.. XX.XX.XXXX voči otcovi navrhovateľov S.Š. J., W..
XX.X.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia v 1. až 4. rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.11.2020 domáhali
neurčenia vyživovacej povinnosti z ich strany ako dospelých detí voči ich otcovi. V návrhu uviedli,
že manželstvo ich rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn.
5C/138/2006-37 zo dňa 9.11.2006, ktorým boli zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný
výživným. Rozvodu manželstva predchádzal už v roku 1998 návrh matky na určenie výživného, ktorý
však zobrala späť a následne v roku 1999 návrh na úpravu rodičovských práv a povinností, ktorým

Okresný súd v Poprade sp. zn. P/111/99-34 zo dňa 2.7.1999 schválil rodičovskú dohodu, maloleté deti
zveril matke a zaviazal otca výživným. Následne ešte Okresný súd v Spišskej Novej Vsi rozsudkom sp.
zn. 16P/359/2010-22 zo dňa 26.10.2010 zvýšil výživné na vtedy mal. Ľ. a taktiež vtedy už dospelej, na
VŠ študujúcej Martine a to rozsudkom sp. zn. 1C/131/2010 zo dňa 13.10.2010. Po rozvode rodičov cca
v roku 2008 boli v dôsledku exekúcií otca nútený sa presťahovať s matkou k tete a od toho času s otcom
nežili v spoločnej domácnosti. Ich ďalšie stretávania s otcom boli sporadické a zväčša náhodné. Po smrti
tety dom zdedila ich mamka, dom bolo potrebné kompletne zrekonštruovať. Išlo o nevyhnuté opravy,

pričom všetci sa snažili podieľať, podľa schopností a možností, na nákladoch spojených s chodom
domácností a to aj pred rekonštrukciou, počas nej a podieľajú sa doposiaľ. Navrhovateľka v 2. rade
má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, jej príjmom je rodičovský príspevok, jej manžel
je zamestnaný od 1.10.2020. Navrhovateľ v 1. rade má vyživovaciu povinnosť k manželke, ktorá je
študentkou druhého ročníka doktorandského štúdia. Podniká v oblasti finančného sprostredkovania,
jeho príjmy sa každoročne menia. Priemerný mesačný príjem z za rok 2019 bol vo výške 467,54 Eur/
mesačne. V spoločnej domácnosti v súčasnosti na adrese

aj naďalej s mamkou bývajú navrhovatelia v 3. a v 4. rade. Navrhovateľka v 3. rade je zamestnaná
s pravidelným čistým mesačným príjmom cca 640,- Eur. Navrhovateľ v 4. rade je zamestnaný s
pravidelným čistým mesačným príjmom cca 812,- Eur. Na základe výziev od Domova sociálnych služieb
v N. na dokladovanie príjmových pomerov im bolo oznámené, že otec je umiestnený v tomto sociálnomzariadení a že mu na základe jeho príjmu vznikla povinnosť platiť len časť úhrady za sociálnu službu.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým poukázali na
to, že rodičia sa rozviedli v roku 2006. Dôvodmi rozvodu bol nezáujem o deti, otcove uprednostňovanie

kamarátov a návštev pohostinstiev pred rodinou a deťmi. Od tejto doby a ani predtým sa o nich otec
nestaral, nejavil o nich záujem. Neplatil výživné, ktoré mu bolo stanovené súdom. Svojimi nesplácanými
dlhmi vytváral neustále napätie, ktoré následne viedlo k jeho nadmernej konzumácii alkoholu. Dlhé roky
nebolzamestnanýanemalžiadenpríjem.Pokiaľsiprácunašiel,vždytobololennakrátkyčasaprípadnú
príležitostnú mzdu minul na alkohol.

Vzťahy medzi nimi sú narušené a nebol už ani z ich strany záujem vymáhať od neho dlžné výživné.
Vzhľadom na disfunkciu rodinných vzťahov a to vzťahu otca s deťmi, tu dochádza k rozporu s dobrými
mravmi.

2. Otec navrhovateľov v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 23.11.2020 uviedol, že je
prijímateľom sociálnej služby v Domove sociálnych služieb v N.. Na základe rozhodnutia Prešovského

samosprávnehokraja,odborusociálnychvecíjeodkázanýnaposkytovaniesociálnychslužiebvdomove
sociálnychslužiebsostupňomodkázanostiVI.Jepoberateľomdávkyvhmotnejnúdzivsume123,50Eur
mesačne. Na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby z 21.11.2019 a jej dodatku č. 3 platného od
1.7.2020 je povinný platiť za sociálnu službu, pričom po zaplatení úhrady mu musí ostať 25 % životného
minima na úhradu nevyhnutných potrieb. Platba za službu je pri 30 dňoch 303,- Eur. Keďže mu musí

ostať vreckové vo výške 25 % životného minima, za službu môže platiť len 69,79 Eur. Ku dňu 31.10.2020
má z toho dôvodu evidovanú pohľadávku 2 133,49 Eur. Dňa 14.2.2020 požiadal o sociálnu výpomoc
obec L. Š., ktorá mu bola schválená vo výške 490,30 Eur a ktorú využil na zaplatenie pohľadávky voči
DSS v N.. Dňa 10.2.2020 mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie na úhradu pohľadávky
oprávneného Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., jej príslušenstvo a trovy exekúcie v sume 1 066,19

Eur, ktorý nemá z čoho uhradiť. Keďže bol neplatičom povinného zdravotného poistenia má nárok len
na neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

3. Otec navrhovateľov sa na pojednávanie vo veci nedostavil. Jeho neprítomnosť bola ospravedlnená
zo strany Domova sociálnych služieb v N. z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, o čom údu bolo

predložené aj lekárske potvrdenie. Keďže otec navrhovateľov nežiadal odročenie pojednávania, súd
pojednával v jeho neprítomnosti. Súd pojednával aj v neprítomnosti navrhovateľov v 32. až 3. rade, ktorí
sa zastupovanie v konaní splnomocnili navrhovateľa v 1. rade.

4. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to rodnými listami navrhovateľov,

rozsudkami o výživnom, výzvami na dokladovanie príjmových pomerov navrhovateľov, dokladmi o
zárobkových a osobných pomeroch navrhovateľov, lekárskymi správami, rozhodnutím obce, lekárskymi
správami, zmluvou o poskytovaní sociálnej služby a jej dodatkom a zistil tento skutkový stav:

5. Z navrhovateľmi predloženými rodnými listami mal súd preukázaný príbuzenský pomer medzi

účastníkmi konania. Z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. P/111/199-34 zo dňa 2.7.1999 bolo
zistené, že už počas trvania manželstva rodičov navrhovateľov bol zo strany ich matky podaný návrh na
úpravu rodičovských práv a povinností z dôvodu, že rodičia detí spolu nežili od januára 1999. Uvedeným
rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli maloleté deti S., F., Y. E. Ľ. zverené
do osobnej starostlivosti ich matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu detí sumou spolu vo výške

3 000,- Sk mesačne.

6. Manželstvo rodičov navrhovateľov bolo rozvedené v čase, keď boli maloletí a to rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5C/138/2006-37 zo dňa 9.11.2006, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 11.2.2006. Na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti

matky a otec bol zaviazaní prispievať na ich výživu sumou spolu 2 043,- Sk mesačne. Návrh
na rozvod manželstva bol podaný zo strany matky navrhovateľov z dôvodu, že otcom detí boli
uprednostňovaní pred rodinou kamaráti, z dôvodu častého požívania alkoholických nápojov z jeho
strany,jehonezamestnanosti,neskorýchpríchodovdomovanáslednýchhádok.RozsudkomOkresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1C/131/2010-15 zo dňa 13.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 9.11.2010 bolo zvýšené výživné zo strany otca pre navrhovateľku v 3. rade na minimálne zákonné
výživné. V tom čase navrhovateľka v 3. rade študovala na vysokej škole. Výživné bolo zvýšené aj pre
navrhovateľa v 4. rade a to rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/359/2010-22 zo
dňa 26.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2010 na sumu 50,- Eur mesačne.7. Výzvou na dokladovanie príjmových pomerov zo dňa 23.3.2020 Domov sociálnych služieb v N.
vyzval navrhovateľa v 1. rade na dokladovanie jeho príjmových pomerov a to ako poskytovateľ sociálnej

služby pre S. J., ktorému vznikla povinnosť na základe jeho príjmu platiť len časť úhrady za sociálnu
službu. Nezaplatená úhrada za sociálnu službu je vedená ako pohľadávka s tým, že povinnosť platiť
úhradu alebo jej časť prechádza na zaopatrené plnoleté dieťa. Dňa 18.5.2020 bola navrhovateľovi v 1.
rade doručovaná opätovná výzva na dokladovanie príjmových pomerov.

8. Navrhovatelia v 1 až 4. rade predložili s návrhom listiny preukazujúce ich zárobkové a osobné
pomery, z ktorých bolo zistené, že príjem navrhovateľa v 1. rade za rok 2019 predstavoval sumu 467,54
Eur mesačne, príjem navrhovateľky v 2. rade pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 270,- Eur
mesačne, čistý priemerný mesačný príjem navrhovateľky v 3. rade za obdobie roku 2019 bol 686,66 Eur
a u navrhovateľa v 4. rade vo výške 812,03 Eur.

9. Príjmom otca navrhovateľov je dávka v hmotnej núdzi vo výške 123,50 Eur mesačne. Otec
navrhovateľov má zdravotné problémy, ktoré dokladoval predložením lekárskych správ.

10. Dňa 21.11.2019 bola medzi poskytovateľom sociálnej služby Domovom sociálnych služieb v N. a
otcom navrhovateľov ako prijímateľom sociálnej služby uzavretá Zmluva o poskytovaní sociálnej služby.

Sociálna služba je otcovi navrhovateľov poskytovaná v Domove sociálnych služieb v N. od 21.11.2019
na neurčito. Úhrada za sociálnu službu bola určená v sume 303,- Eur mesačne. Dňa 30.6.2020 bol
uzatvorený Dodatok č. 3 k uvedenej zmluve, podľa ktorého otec navrhovateľom ako prijímateľ služby
uhrádza za služby sumu 69,79 Eur mesačne a suma 233,21 Eur mesačne bude vedená ako pohľadávka.

11. RozhodnutímobceL.Š.zodňa21.2.2020bolaotcovinavrhovateľovpriznanájednorazovápeňažná
dávka vo výške 490,30 Eur a to na základe jeho žiadosti zo dňa 19.2.2020.

12. Voči otcovi navrhovateľov je vedené exekučné konanie na návrh oprávneného Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s., Bratislava.

13. Podľa § 72 ods. 1 zákona 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, prijímateľ sociálnej služby je povinný
platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby zmluvou podľa § 74
ods. 7 písm. h), ak tento zákon neustanovuje inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať
úhradu za vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností

podľa § 15 ods. 3.

14. Podľa § 73 ods. 11 zákona 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, ak prijímateľ sociálnej služby nemá
príjem alebo jeho príjem nepostačuje na platenie úhrady za sociálnu službu, môže úhradu za sociálnu
službu alebo jej časť platiť aj iná osoba. Osoba podľa prvej vety môže uzatvoriť s poskytovateľom

sociálnej služby zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu.

15. Podľa § 73 ods. 12 zákona 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne
prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti
úhrady za sociálnu službu, prechádza táto povinnosť postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov,

ak sa ich príjem spoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby;
zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne
zostať 1,65-násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom. Na účely povinnosti
platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu u osôb
uvedených v prvej vete platia ustanovenia § 72 ods. 10, 12 a 14 rovnako. Zaopatrené plnoleté deti alebo

rodičia môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu
službu podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 73 ods. 13 zákona 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, ak nedôjde k uzatvoreniu
zmluvy podľa odseku 12 medzi poskytovateľom sociálnej služby a zaopatrenými plnoletými deťmi alebo

rodičmi,obecalebovyššíúzemnýcelokvydározhodnutievrozsahusvojejpôsobnostiopovinnostitýchto
fyzických osôb zaplatiť úhradu tomuto poskytovateľovi sociálnej služby za sociálnu službu alebo jej časť
za prijímateľa sociálnej služby, ktorému nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo
jej časť. Právoplatným rozhodnutím súdu o neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletéhodieťaťa alebo rodiča voči prijímateľovi sociálnej služby sú pri rozhodovaní podľa prvej vety obec a vyšší
územný celok viazaní. Na účely rozhodovania podľa prvej vety má v konaní zaopatrené plnoleté dieťa,
rodič a poskytovateľ sociálnej služby podľa prvej vety postavenie účastníka konania. Prijímateľ sociálnej

služby má na účely tohto rozhodovania postavenie zúčastnenej osoby.

17. Podľa § 66 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), deti, ktoré sú schopné samy
sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

18. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom
rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,
možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

21. Rodičia a deti majú vzájomnú vyživovaciu. Plneniu vyživovacej povinnosti detí voči rodičom
predchádza vzájomná vyživovacia povinnosť manželov a poskytovanie príspevku na výživu
rozvedeného manžela. V danej veci je zrejme, že otec navrhovateľov je rozvedený a to po dobu dlhšiu

ako 5 rokov, po ktorú by od právoplatnosti rozvodu manželstva mal nárok na uvedený príspevok.
Zo strany otca navrhovateľov preto neprichádza do úvahy domáhať sa manželského výživného resp.
príspevku na výživu rozvedeného manžela, a preto má možnosť domáhať sa výživného len od svojich
detí.

22. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné sa živiť a
určuje sa podľa zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Naproti tomu
vyživovacia povinnosť detí voči rodičom prichádza do úvahy len vtedy, ak tieto sú schopné samé
sa živiť a ak ju rodičia potrebujú, pričom poskytovaná výživa má byť primeraná. Pri rozhodovaní o
vyživovacej povinnosti dieťaťa voči rodičovi súd tiež poukazujúc na ustanovenie § 75 Zákona o rodine

posudzuje odôvodnené potreby na strane oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného.

23. Z vykonaného dokazovania je v danej veci preukázané, že otec navrhovateľov je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi a je odkázaný na sociálnu službu v špecializovanom sociálnom zariadení. Už len

vzhľadom k tomu sú u neho splnené predpoklady na určenie výživného v jeho prospech ako oprávnenej
osoby. Pokiaľ sa týka navrhovateľov, títo sú schopní sami sa živiť, každý z nich má určitý pravidelný
príjem.

24. Napriek uvedenému má súd za to, že návrh navrhovateľov je dôvodný. Súd pritom poukazuje

na ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine a to, že priznanie výživného zo strany navrhovateľov
ich otcovi by odporovalo dobrým mravom. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie
umožňuje súdu posúdiť, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade,

že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva.

25. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že otec navrhovateľov si svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosťrodičavočideťomneplnil,vdôsledkučohobolovýživnézjehostranypredetiurčovanésúdom.
Od roku 2008, kedy všetci navrhovatelia boli ešte maloletí, nežil v spoločnej domácnosti s deťmi a

neprejavoval o ne ani záujem. Nestýkali sa, neprispieval riadne na ich výživu, ani pri príležitosti sviatkov.
Uvedené skutočnosti otec navrhovateľov ani nepoprel vo svojom písomnom vyjadrení. Je preto možné
konštatovať, že medzi navrhovateľmi a ich otcom nie je vytvorený ani citový vzťah rodiča a dieťaťa.26. Za situácie, kedy si otec navrhovateľov neplnil svoje riadne rodičovské povinnosti vyplývajúce mu
zo zákona o rodine, by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby navrhovatelia boli viazaní povinnosťou
v zmysle § 66 Zákona o rodine. Súd preto určil, že navrhovatelia nemajú vyživovaciu povinnosť voči

svojmu otcovi pre rozpor s dobrými mravmi.

27. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o
trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

28. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. O trovách konania súd rozhodoval poukazujúc na citované ustanovenie § 57 Civilného
mimosporového poriadku. Navrhovatelia boli v konaní úspešní, avšak náhradu trov konania
nepožadovali a preto súd rozhodol v zmysle ich návrhu a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového

poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.