Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/138/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116211991
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116211991.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. O. XX, proti

žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Francúzska republika, boulevard
Haussmann 1, Paríž 750 09, konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 811 09, IČO: 47258713, zastúpený
zástupcom: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Šoltésovej 14, o určenie neplatnosti
právnych úkonov a iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Súd z r u š u j e predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn.
21C/437/2015 zo dňa 14.01.2016.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 29.06.2016 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha
určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.01.2013, (ďalej
aj ako „úverová zmluva“, resp. „zmluva“). Okrem toho sa domáha zrušenia Dohody o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov k uvedenej úverovej zmluve XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.01.2013, (ďalej

aj ako „dohoda o zrážkach zo mzdy“), uloženia povinnosti žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne
spoločnosti Askoll Slovakia s.r.o., nevykonávať zrážky zo mzdy voči žalobkyni, nariadenia povinnosti
žalovanémuvrátiťužstrhnutéprostriedkyžalobkyni,uloženiazákazužalovanémupoužívaťvzmluvácho
úvere, uzatvorených VOP, vypracovaných vo formulárovej podobe, dojednaní vzťahujúcich sa k zrážkam
zo mzdy.

2. Túto žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že Okresný súd Trenčín jej uznesením o nariadení

predbežného opatrenia sp.zn. 21C/437/2015 uložil v lehote 60 dní od doručenia uznesenia podať
návrh na začatie konania vo veci samej. So žalovaným uzavrela zmluvu o úvere, ktorej zrejme aj
samostatnou súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom si nie je vedomá jej podpísania.
Na základe úverovej zmluvy, ktorú uzatvorila so žalovaným jej bola poskytnutá jednorazová čiastka
15.126 eur účelovo na splatenie dlhov. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pretože umožňuje siahnuť jej na
majetok bez toho, aby mohla zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Sama nevie určiť aktuálnu

výšku svojho dlhu. Žalovaný si nárokuje v žiadosti o vykonávaní zrážok zo mzdy sumu vo výške
25.492,70 eur. Žalovaný sa so žiadosťou o realizáciu zrážok obrátil priamo na jej zamestnávateľa a
požadoval, aby z jej mzdy vykonával zrážky. Žalobkyňa mala záujem získať od žalovaného úver, musela
sa podrobiť vopred určenej a formulovanej zmluvnej podmienke upravenej vo formulárovej zmluve oúvere bez toho, aby s ňou žalovaný tuto podmienku individuálne dohodol. Dohoda o zrážkach zo mzdy
a jej vykonávanie bez súdnej kontroly je neprijateľná podmienka. Žalovaný vo svojej zmluve používa
len neprimerané podmienky, ktoré sú pre dlžníka neprijateľné a zakladajú hrubý nepomer v právach

účastníkov zmluvy, keď zmluva ukladá povinnosti len dlžníkovi. Neuvádza aktuálnu výšku toho, čo má
na základe identifikovanej zmluvy o úvere a konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy plniť veriteľovi, lebo
to nevie. O vykonávaní zrážok zo mzdy jej zamestnávateľom sa dozvedela až pri výplate. Na mzdovej
učtárni si vyžiadala podklady pre koho sú vykonávané zrážky zo mzdy a na akom základe. Žalovaný
ju s touto skutočnosťou nezoznámil ani so žiadnou výzvou na zaplatenie dlhu. Neobjasnil jej z čoho sa

jeho nároky následne skladajú, vrátane jej jednotlivých položiek. Na základe vykonávaných zrážok zo
mzdy dochádza k jej závažnej ujme, najmä čo sa týka zabezpečovania jej základných ľudských potrieb a
bývania, vrátane jej rodiny. Nejedná sa o prednostnú pohľadávku, na základe rozhodnutia súdu, nejedná
sa o exekúciu. Nesmie byť zrazená z mesačnej mzdy aj základná suma. Podľa jej názoru, by mal byť
potrebný súhlas jej zamestnávateľa s vykonávaním zrážok zo mzdy. Skúšala sa dohodnúť so žalovaným
dňa 9.12.2015, bohužiaľ bez úspechu. Právo na mzdu patrí medzi základné práva. Taktiež ňou najatá

spoločnosť Attila Financial s.r.o., Trenčín, ktorá rieši komplexne jej všetky dlhy, zaslala žalovanému
návrhy na riešenie jej situácie spoločne s plnou mocou, doteraz bez akejkoľvek odpovede žalovaného.
Žalovaný reagoval na jej návrhy s tým, že ak nebude plniť zmluvné podmienky bude postupovať cestou
súdneho a následne exekučného konania s uplatnením zmluvných pokút na príslušnom súde. Chcela
sa dohodnúť so žalovaným na nižších splátkach, to však neakceptoval. V Zmluve o spotrebiteľskom

úvere a Dohode o plnení v splátkach už boli sumy vrátane ročných percentuálnych mier nákladov,
predpokladaných ročných percentuálnych mier nákladov, ročnej úrokovej sadzby vopred predtlačené.
Údaje v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Dohoda o plnení v splátkach, nekorešpondujú s údajmi
v nich uvedených celkovo nárokovanými čiastkami splátok a počtom mesiacov splácania s celkovou
požadovanou sumou splátkového kalendára, RPMN, odplatou za poskytnutie služby. Súd by mal teda

zohľadniť aj § 43a ods. l a § 44 ods. 2 OZ, vzhľadom na to, že údaje uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere (ktorá predstavuje návrh na uzatvorenie zmluvy) a Dohoda o plnení v splátkach sa nezhoduje s
údajmi (ktorá predstavuje prijatie /akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy) a súd by mal tak dospieť k
názoru, že nedošlo k zavŕšeniu právneho úkonu - uzatvoreniu zmluvy. Teda zmluva o spotrebiteľskom
úvere (právny úkon) sa nestali perfektné. Musí tu ísť o vzájomne a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch

zmluvných strán, inak platná zmluva nevznikne, a pokiaľ sú v zmluve a dohode iné údaje, či nie sú
v nich vôbec obsiahnuté, je v zmysle § 44 ods. 2 OZ odmietnutím návrhu a predstavuje nový návrh,
pretože mení obsah navrhovanej zmluvy a pretože je zrejmé, že zmluva nebola prijatá bezvýhradne,
čím nedošlo ku konsenzu zmluvných strán a tým ani k platnému a perfektnému uzatvorenie zmluvy.
Žalobkyňa považuje zmluvu a Dohodu o plnení v splátkach vzhľadom na ich nejasnosti, neurčitosti

a nezrozumiteľnosti v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ za neplatné právne úkony, nakoľko ani
po realizácii výkladu podľa ustanovenia § 35 ods. 2 OZ nebolo možné objasniť neurčitosť v prejave
vôle žalovaného uzavrieť zmluvu o úvere, ktorá smerovala na jednorazové poskytnutie úveru, ktorý
žalobkyňa mala pravidelne splácať v mesačných splátkach, taktiež údaje týkajúce sa požadovanej a
schválenej RPMN, úrokové sadzby úroku sú nejasné, neurčité a nezrozumiteľné a to nielen pre bežného

občana. Aj pre ňu nie je zrejmé, v akej výške bol, prípadne mal byť poskytnutý úver a jej RPMN, a
preto v danom prípade v dôsledku neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu (prejavu vôle) ide
o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastáva zo zákona, a na ktorú by mal súd prihliadať
z úradnej povinnosti - ex offo. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, v zmysle § 37 ods. l
OZ a pri aplikácii ustanovenia na ochranu spotrebiteľov (predovšetkým § 54 ods. 2 a § 5b zákona č.

250/2007 Z.z.), by mal súd rozhodnúť a v rozsudku určiť, že návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú neplatné. Úverová zmluva je vytlačená na vopred pripravenom
formulári, je písaná drobným písmom vrátane OP, z toho dôvodu bola pre ňu málo čitateľná, nepochopila
ju, nemohla ju akokoľvek ovplyvniť, jediné čo mohla, bolo pripojiť podpis na zmluvu a dohodu. Ďalšie
podklady predložené na podpis, prezentované ako nutné podklady pre uzatvorenie úveru, bez ich

akéhokoľvek vysvetlenia, mimo úverovej zmluvy, ani nevedela čo vlastne podpisuje, domnievala som
sa, že ide o technické údaje k úveru. Nebol vytvorený ani časový priestor na prečítanie zmluvy a jej
ďalších podkladov, bolo jej iba oznámené aká je výška úveru, aká je mesačná splátka a kde má zmluvu
a jej ďalšie podklady podpísať. Nemohla akokoľvek obchodným podmienkam oponovať, a aj keď úver
podpísala, ešte z toho nevyplýva, že s OP či úverovou zmluvou plne súhlasila a porozumela jej. Nežiada

vykonávať meritórne preskúmanie úverovej zmluvy alebo OP, len sa domáha adekvátneho riešenia jej
situácie. Tiež netvrdí a nepopiera platnosť zmluvy hlavnej tzv. zmluvy o úvere. OP možno podpísala
v rámci podpísania žiadosti o poskytnutie rýchlej pôžičky, čo ale nesvedčí o jej súhlase a nepamätá
sa na tento úkon, vrátane podpisu Dohody o zrážkach zo mzdy, čo pokladá za neplatný právny úkon,úplne v rozpore s dobrými mravmi. Bez podpísania úverovej zmluvy a jej dodatkov či ďalších podkladov,
ktoré jej neboli vysvetlené, by asi úver nedostala. Domáha sa zrušenia dohody a nevykonávanie zrážok
zo mzdy súdnou cestou. Žalovaný ju mal najprv oboznámiť s výzvou o splatenie dlhu či využiť dohôd

o znížení splátok či ich odkladu, vzhľadom k jej súčasnej situácii a nie ihneď využiť zrážky zo mzdy.
Poskytnutýúverpovažujezaúžernícky.Neuvádzaaktuálnuvýškutoho,čománazákladeidentifikovanej
zmluvy o úvere a konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov plniť veriteľovi, lebo to nevie.
Zistenie akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky je považované za úžeru, pre ktorú bude uzavretá
úverová zmluva automaticky neplatná. Domnieva sa, že je od nej požadované úžerné protiplnenie, a

má právo kedykoľvek sa obrátiť na súd a žiadať, aby súd uzavretú zmluvu vyhlásil za neplatnú, a to
práve z dôvodu úžery, ak sa preukáže, že veriteľ vypočítal nesprávne mieru nákladov na úver. Veriteľ
voči nej uplatňuje v súbehu niekoľko sankcií, postupov, využíva všetko čo je mu dostupné, s jasným
cieľom a tým je získanie neoprávneného prospechu na jej úkor, úplne v rozpore s dobrými mravmi,
s možnosťou obchádzania zákona, vrátane možného rozhodcovského konania, s tendenciou konania
zo zištnosti. S veriteľom žiadnu dohodu na realizáciu zrážok zo mzdy alebo z iného príjmu vedome

nepodpísala, podpísanie takejto dohody popiera. V žiadosti o realizácii dohody o zrážkach zo mzdy
úplne chýba poučenie o možnosti podania odporu voči realizácii zrážok zo mzdy v prípade nesúhlasu
s touto dohodou. Všetky zaisťovacie atribúty, vrátane sankčných pokút, sa jej javia úplne v rozpore s
dobrými mravmi a ako neplatné právne úkony. K žalobe žalobkyňa pripojila listy obchodnej spoločnosti
Attila Financial s.r.o. adresované žalovanému v jej mene, listy žalobkyne z 09.12.2015 adresované

žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne, list žalovaného obchodnej spoločnosti Attila Financial s.r.o.
o zamietnutí splátkového režimu, oznámenie žalovaného zo dňa 15.06.2016, ktoré sa týka iného úveru
(č. úverového účtu XXXXXXXXXXXXXX) a kópiu jej občianskeho preukazu.

3. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 24.10.2016. V ňom

poukázal na podstatný obsah úverovej zmluvy zo dňa 25.01.2013, na nesplácanie úveru riadne a
včas a na časť III: Bod 3 úverovej zmluvy, ktorej obsahom je Dohoda o zrážkach zo mzdy. Ďalej
uviedol, že dňa 20.11.2015 podal pre nesplácanie úveru žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy
zamestnávateľovi žalobkyne. Dňa 07.12.2015 žalovanému tento oznámil, že príjem žalobkyne je
zaťažený predchádzajúcimi pohľadávkami a na tretiu už nezostávajú finančné prostriedky. Vzhľadom

k tomu neboli zo mzdy žalobkyne vykonávané pre žalovaného pre predmetný úver žiadne zrážky.
Žalobkyňa začala so žalovaným komunikovať prostredníctvom obchodnej spoločnosti Attila C. s.r.o.,
organizačnej zložky obchodnej spoločnosti Attila C. s.r.o. v likvidácii, ktorá má sídlo v Českej republike.
Napriek tejto komunikácii podala žalobkyňa na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorému Okresný súd Trenčín dňa 14.01.2016 uznesením vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať

sa uplatňovania zrážok zo mzdy. Následne žalovaný dňa 05.02.2016 vyzval žalobkyňu a spoludlžníka
p. Kováča na splatenie dlžnej čiastky a riadne uhrádzanie splátok úveru. Keďže dlžníci naďalej úver
nesplácali, žalovaný k 04.03.2016 vyhlásil úver za splatný v celom rozsahu, po predchádzajúcom
upozornení na túto možnosť. Ďalej namietal tvrdenie žalobkyne, že dohoda o zrážkach zo mzdy
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako

spotrebiteľa. V danom prípade si žalovaný iba zabezpečuje plnenie zmluvných povinností žalobkyne,
na ktoré sa zaviazala. V prípade tvrdenia žalobkyne, že nepodpísala úverovú zmluvu, ktorej súčasťou je
dohoda o zrážkach zo mzdy, nie je potom zrejmé, na akom základe prijala úver vo výške 15.126 eur. Jej
tvrdenia sú účelové. Táto dohoda bola uzatvorená v súlade s právnym poriadkom. Záverom poukázal
na to, že viaceré tvrdenia v žalobe nie sú v logickej súvislosti, a že úverová zmluva obsahuje všetky

náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. K vyjadreniu pripojil aj jeho žiadosť o vykonávanie zrážok
zo mzdy z 20.11.2015, emailovú odpoveď zamestnávateľa žalobkyne z 07.12.2015, list žalovaného z
31.12.2015adresovanýžalobkyni,listžalovanéhoz30.12.2015adresovanýobchodnejspoločnostiAttila
Financial s.r.o., výzvu žalovaného z 05.02.2016 adresovanú žalobkyni a Jurajovi Kováčovi, oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 09.03.2016 adresované žalobkyni a U. O., osobný dotazník

žalobkyne a Juraja O. z 25.01.2013 a úverovú zmluvu z 25.01.2013.

4. Na doručené vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa replikou zo dňa 13.03.2017, v ktorej
v podstate zopakovala svoju relevantnú argumentáciu, pričom súd konštatuje celkovú zmätočnosť
(vnútornú rozpornosť, čiastočnú nelogickosť) argumentácie, a to aj vzhľadom na predmet konania a

podanú žalobu (neplatnosť úverovej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy). Žalobkyňa predostiera novú
argumentáciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.5. Na repliku žalobkyne reagoval žalovaný duplikou zo dňa 03.04.2017. V nej uviedol, že úver
nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože úverová zmluva obsahuje všetky potrebné
náležitosti. Argument žalobkyne, že nevedela o podpísaní dohody o zrážkach zo mzdy je účelový a

nepreukázateľný.

6. Bez výzvy súdu na písomné vyjadrenie sa k duplike žalovaného opätovne písomne vyjadrila
žalobkyňa. Vo vzťahu k tomuto vyjadreniu možno uviesť, že v zásade ide o opakovanie argumentácie
žalobkyne, avšak už iba v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa tohto vyjadrenia

žalobkyňa navrhla, aby súd určil iba predmetnú dohodu za neplatnú a vo zvyšku žalobu zamietol. Po
určení neplatnosti tejto dohody sa jej javí zvyšok žaloby ako nadbytočný. Doplnenie argumentácie ďalej
spočívalo v tom, že žalobkyňa bližšie odôvodnila svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku.

7. Bez výzvy súdu na písomné vyjadrenie sa k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobkyne písomne vyjadril

žalovaný. Súd k tomuto vyjadreniu v stručnosti uvádza, že išlo o stručné zopakovanie doterajšej obrany
žalovaného k časti žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

8. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobkyňu a právneho
zástupcu žalovaného. Pojednávania sa zúčastnila žalobkyňa a právna zástupkyňa žalovaného.

9. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že zotrváva na podanej žalobe a svojich doterajších vyjadreniach.
Žalovaný ako veriteľ nevie uviesť akú sumu peňažných prostriedkov od žalobkyne prijal titulom splácania
úveru, resp. vykonaním zrážok zo mzdy. Predmetný úver, ktorý bol čerpaný vo výške 15.126 eur, riadne
splácala prvé dva roky, neskôr splácať úver prestala. Boli vykonané asi dve zrážky zo mzdy, neskôr

ju začala zastupovať spoločnosť Attila financial s.r.o.. Určite nezaplatila viac ako čerpala na istine.
Spoludlžníkom z úverovej zmluvy je aj jej bývalý žijúci manžel, Juraj Kováč, s ktorým sú právoplatne
rozvedený. Úver si čerpali ako manželia. Chce splácať len to čo si požičala teda istinu úveru, nechce
splácať úrok, ktorý sa jej zdá úžernícky. Chce sa nejako dohodnúť na splátkach.

10.Právnazástupkyňažalovanéhonapojednávaníuviedla,žežalovanýsapridržiavasvojichdoterajších
písomných vyjadrení. Poukazuje najmä na nedôvodnosť žaloby vo vzťahu k požadovanému určeniu
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V tomto smere poukazuje na písomné vyjadrenie z č. l. 94 a
nasl.. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že žalovaný jej nepreukázal výšku doteraz vrátených peňažných
prostriedkov titulom splácania úveru, resp. vykonaných zrážok zo mzdy, poukazuje na rozhodnutie SD

EÚ vo veci O. W. proti Home Credit Slovakia, ktorý skonštatoval, že tzv. amortizačnú tabuľku musí veriteľ
dlžníkovi - spotrebiteľovi predložiť na základe žiadosti dlžníka. V tomto prípade však žalobkyňa o takúto
amortizačnú tabuľku nepožiadala. Žalovaný má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v
súlade s právnymi predpismi. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neplatná, nakoľko nebola uzatvorená
v rozpore správnymi predpismi. Je súčasťou riadne uzavretej úverovej zmluvy. Ak žalobkyňa tvrdí, že

ide o neprijateľnú, neplatnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto dohoda nebola individuálne dojednaná,
je tak isto potrebné, aby preukázala, že táto dohoda spôsobuje značnú mieru nerovnováhy v právach a
povinnostiach zmluvných strán. Toto však žalobkyňa v konaní nepreukázala. Navrhuje, aby súd žalobu
v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to č. l. 9 - 12 a to je listová
komunikácia spoločnosti Attila financial s.r.o., č. l. 13 žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, č. l.
15 list žalobkyne zo dňa 09.12.2015, č. l. 17,18 zamietnutie splátkového režimu, č. l. 49 žiadosť o
vykonávanie zrážok zo mzdy, č. l. 51 vyjadrenie zo dňa 30.12.2015, č. l. 52 žiadosť o prerušenie
vykonávania zrážok zo mzdy, č. l. 53 list zo dňa 30.12.2015 adresovaný spoločnosti Attila, č. l. 54

výzva na splatenie dlžnej časti úveru, č. l. 55 žiadosť o ukončenie vykonávania zrážok zo mzdy, č. l.
56 vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, č. l. 57 osobný dotazník, č. l. 61 úverová zmluva medzi
veriteľom Cetelem a Oľga Kováčová, Juraj Kováč, z pripojeného spisu 21C/437/2015 uznesenie OS TN
zo dňa 14.01.2016 a uznesenie KS TN zo dňa 14.04.2014. Na základe takto vykonaného dokazovania
súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia

právnych predpisov a vec právne posúdil.

11. V rámci zisteného skutkového stavu je predovšetkým potrebné uviesť, že bolo preukázané, že
uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 21C/437/2015 zo dňa 14.01.2016 bolo nariadené predbežnéopatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne
na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej pod. č. 42636074449007, vzťahujúcej sa k
poskytnutému spotrebiteľskému úveru č. 302301976 zo dňa 25.1.2013, a to do právoplatného skončenia

konania vo veci samej. Takisto súd uložil obchodnej spoločnosti Askoll Slovakia spol. s r.o., so sídlom
916 25 Potvorice 331, IČO: 31 445 977 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne
v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej pod. č. 42636074449007,
vzťahujúcej sa k poskytnutému spotrebiteľskému úveru zo dňa 25.1.2013, a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Zároveň bolo žalobkyni (ako navrhovateľke) uložené, aby v lehote

60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podala návrh na začatie konania vo veci samej. Takisto
bolo preukázané, že dňa 25.01.2013 uzavrela žalobkyňa spolu so svojim bývalým manželom Jurajom
Kováčom ako dlžníci, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere so žalovaným ako veriteľom. Na základe tejto
úverovej zmluvy im bol obom poskytnutý úver vo výške 15.126 eur na splatenie úverov (úverový
účel). Pred uzatvorením úverovej zmluvy vyplnili obaja dlžníci osobný dotazník (č.l. 57). Dlžníci z tejto
úverovej zmluvy svoj dlh riadne neplnili. Dňa 20.11.2015 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne

o vykonávanie zrážok zo mzdy, na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou textu
úverovej zmluvy, a to v bode 3 časť 3 zmluvy. Dňa 07.12.2015 zamestnávateľ žalobkyne žalovanému
oznámil, že zrážky zo mzdy žalobkyne nie je možné pre neho vykonávať, pretože sa vykonávajú pre iné
dve dosť vysoké pohľadávky a nie je dostatok finančných prostriedkov aj pre pohľadávku žalovaného.
Dňa 05.02.2016 vyzval žalovaný žalobkyňu a Juraja Kováča na doplatenie dlžnej čiastky úveru v sume

1.238,50 eur. Listom zo dňa 09.03.2016, ktorý bol adresovaný žalobkyni a Jurajovi Kováčovi, vyhlásil
žalovaný mimoriadnu splatnosť úveru. Výšku dlhu vyčíslil v sume 14.747,97 eur. Dňa 29.06.2016 podala
žalobkyňa túto žalobu.

12.1 Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, návrhom na začatie

konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

12.2 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán,

ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

12.3 Podľa § 470 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12.4 Podľa § 228 ods.1 Civilného sporového poriadku výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre

strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je
ustanovené inak.

12.5 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12.6 Podľa § 551 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.12.7 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13.1 Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha :
- určenia neplatnosti úverovej zmluvy,
- zrušenia (určenia neplatnosti) dohody o zrážkach zo mzdy,

- uloženia povinnosti žalovaného a spoločnosti Askoll Slovakia spol. s r.o. nevykonávať zrážky zo mzdy
voči žalobkyni,
- uloženia povinnosti žalovanému vrátiť už strhnuté prostriedky žalobkyni (výška nebola špecifikovaná),
- uloženia zákazu žalovanému používať v zmluvách o úvere, uzatvorených VOP, vypracovaných vo
formulárovej podobe, dojednania vzťahujúce sa k zrážkam zo mzdy.

13.2 Súd sa zaoberal dôvodnosťou každého z požadovaných žalobných návrhov osobitne.

14.1 K požadovanému určeniu neplatnosti úverovej zmluvy a zrušeniu dohody o zrážkach zo mzdy súd
uvádza nasledovné:

14.2 K požadovanému zrušeniu dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné úvodom uviesť, že súd nemá
oprávnenie zrušovať právne úkony, napr. zmluvy či dohody, preto sa žalobkyňa nemôže úspešne
domáhať požadovaného zrušenia Dohody o zrážkach zo mzdy. Poukazujúc však na právny názor
Krajského súdu v Trenčíne, ktorý bol vyjadrený v inom spore žalobkyne, ktorý bol vedený na tunajšom
súde pod sp.zn. 17C/55/2016, a to v uznesení sp.zn. 6Co/70/2018 z 08.06.2018, sa súd zaoberal

„neplatnosťou“ predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Krajský súd v Trenčíne totiž v uvedenom
uznesení uviedol, že „slovenský právny poriadok definíciu pojmu "zrušenie" zmluvy, ktorým sa súd prvej
inštancie zaoberal, nepozná, ale z gramatického hľadiska ide o všeobecný pojem označujúci zánik
záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa i prípadnú otázku (ne)platnosti právneho
úkonu.“ Argumentácia žalovaného takisto nebola zameraná v tom smere, že by namietal formuláciu

žalobného návrhu v tejto otázke. Naopak jeho obrana spočívala v argumentácii o platnosti tejto dohody.

14.3 Žaloba žalobkyne bola podaná na súde v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(OSP), ktorý stratil svoju platnosť a účinnosť dňom 01.07.2016, kedy nadobudol platnosť a účinnosť
Civilný sporový poriadok (CSP). Tieto dva procesné predpisy, ktoré súd aplikoval v priebehu konania

upravujú procesne prípustné žaloby rôzne. Ako je uvedené vyššie, žalobkyňa sa domáha určenia
neplatnosti dvoch právnych úkonov, teda určenia právnej skutočnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako
samostatný právny úkon je súčasťou textu úverovej zmluvy, avšak jedná sa o samostatný právny úkon.
Preto súd posudzoval platnosť oboch úkonov samostatne. Podľa OSP je možné domáhať sa určenia aj
neplatnostiprávnehoúkonu,akjenapožadovanomurčenídanýnaliehavýprávnyzáujem.PodľaCSPsa

je možné domáhať neplatnosti právneho úkonu (určenia právnej skutočnosti) ak právo na požadované
určenie vyplýva z osobitného predpisu. Právo domáhať sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy vyplýva
z § 11 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2018 (Spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Preto je žaloba v tejto časti

jednoznačne procesne prípustná. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
však nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu. Teda podľa explicitného znenia CSP sa
nemožno domáhať určenia jej neplatnosti. CSP však v ustanovení § 470 ods.2 ustanovuje, že právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Súd vzhľadom na toto ustanovenie uzatvára, že ak bola podaná žaloba v čase účinnosti

OSP, ktorý procesne pripúšťal takýto druh žaloby, priznáva podanej žalobe tento účinok. Teda, že je
možné rozhodovať na základe podanej žaloby aj o neplatnosti právneho úkonu, ak je daný naliehavý
právny záujem na požadovanom určení.

14.4 Navyše ako je zrejmé aj z uvádzaného ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku, výpočet

procesne prípustných žalôb nie je úplný. Vyplýva to z použitia slova „najmä“ v tomto ustanovení.
Preto je na úvahe súdu, aby posúdil, či požadované určenie je procesne prípustné. Súd po tomto
posúdení konštatuje, že tomu tak je. Súd pri tomto rozhodnutí vzal do úvahy aj podstatu právneho
vzťahu sporových strán a účel namietaného právneho úkonu. Ako je zrejmé zo skutkových okolnostíprípadu, právny vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľským, teda vzťahom medzi
spotrebiteľom (žalobkyňou) a dodávateľom (žalovaným). Tento vzťah bol založený uzatvorením zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Realizovanie dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne (dlžníka) umožňuje

žalovanému uspokojiť si svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly takejto
pohľadávky. V prípade takéhoto zabezpečenia pohľadávky nie je potrebné a nutné, aby si žalovaný
pre uplatnenie svojho práva musel podať žalobu o splnenie povinnosti dlžníka na súd. Takýto postup
sám osebe spôsobuje v právnom vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý je spotrebiteľským vzťahom,
nerovnováhu. Táto nerovnováha v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa

právnehoporiadku(vrátaneprávaEÚ)nežiaducaajepotrebnéjuvyvážiť.Abyžalovanýmoholdosiahnuť
súdny prieskum pohľadávky žalovaného voči nemu, javí sa vhodným a účelným, aby mu nebolo iba
procesným predpisom (ktorý je iba prostriedkom v dosahovaní ochrany porušených alebo ohrozených
práv) zabránené, domáhať sa neplatnosti takejto dohody o zrážkach zo mzdy. Je potom na posúdení
súdom, v závislosti od zisteného skutkového stavu, či jeho tvrdenie o neplatnosti dohody o zrážkach sa
ukáže v takomto konaní ako dôvodné. Ak súd určí napadnutú dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú,

bude žalovaný ako veriteľ odkázaný na podanie žaloby na súd, ktorý rozhodne o splnení povinnosti
dlžníka, ak takúto skutočnosť súd zistí. Samotná pohľadávka veriteľa tým nie je dotknutá. Z uvedeného
následne vyplýva aj naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy. Zo žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy je celkom zjavné, že žalovaný mieni uspokojovať
svoju pohľadávku zo mzdy žalobkyne. Uvedený výklad súdu vyplýva aj z čl. 4 a čl. 3 Základných

princípovCivilnéhosporovéhoporiadku,podľaktorýchkaždéustanovenieCivilnéhosporovéhoporiadku
jepotrebnévykladaťvsúladesÚstavouSlovenskejrepubliky,verejnýmporiadkom,princípmi,naktorých
spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť
pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s
trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Jeho výklad nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho

slovách a vetách jasné a nepochybné, avšak nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich
účelu a zmyslu podľa odseku 1. Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Ako vyplýva
z uvedeného, nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu. Jedným
z viacerých účelov sledovanými Civilným sporovým poriadkom je podľa názoru súdu aj poskytnutie
vyššej miery ochrany práv spotrebiteľovi. Tento cieľ možno vyvodiť z ustanovenia § 290 a nasl. Civilného
sporového poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvodovú správu k § 290 a nasl. Civilného

sporového poriadku, podľa ktorého objektívnu hmotnoprávnu i procesnoprávnu nerovnosť určitých
subjektov práva, musí súd kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov divergentných od
všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak by nebol naplnený účel sporového konania,
ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv. V súvislosti s
uvedeným, nie je podľa názoru súdu možné dovolávať sa doslovného znenia § 137 Civilného sporového

poriadku, ktorý navyše zavádza iba príkladmý výpočet procesne prípustných žalôb.

14.5 Vo vzťahu k požadovanému určeniu neplatnosti oboch právnych úkonov však súd uvádza to,
že tejto časti žaloby nebolo možné vyhovieť z iného procesného dôvodu. Ním je tá skutočnosť, že
sporovou stranou v tomto konaní nie je zároveň aj účastník predmetnej úverovej zmluvy a zároveň

dohody o zrážkach zo mzdy, a to Juraj Kováč (žijúci bývalý manžel žalobkyne), teda samotný spoludlžník
z úverovej zmluvy (účastník úverovej zmluvy a účastník dohody o zrážkach zo mzdy, ako časti úverovej
zmluvy). V zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky účastníkom konania o určenie
neplatnosti právneho úkonu musí byť účastník tohto právneho úkonu. V opačnom prípade, by rozsudok
v tejto veci nezaväzoval tohto účastníka právneho úkonu (vzhľadom na § 228 Civilného sporového

poriadku, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak). Pre jedného
účastníka by tak právny úkon platný bol a pre iného nie, čo je stav zjavne neželaný. V tomto smere
súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 122/2002, či sp.zn. 1Cdo
11/2003). V danom prípade tak ide o tzv. neúplný okruh účastníkov konania. Už len z tohto dôvodu musel

súd žalobu vo vzťahu určenia neplatnosti úverovej zmluvy a určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorá je časťou úverovej zmluvy, a ktorej účastníkom je bývalý manžel žalobkyne, zamietnuť. Preto
sa súd nezaoberal vecnou dôvodnosťou tejto časti žaloby, teda či napadnuté právne úkony sú platnými
právnymi úkonmi.15.1 K požadovanému uloženiu povinnosti spoločnosti Askoll Slovakia spol. s r.o. nevykonávať zrážky
zo mzdy voči žalobkyni súd uvádza nasledovné:

15.2 Súd tejto časti žaloby vyhovieť nemohol, pretože aj v tomto prípade obchodná spoločnosť Askoll
Slovakia spol. s r.o. nebola sporovou stranou v tomto konaní (nebola označená ako žalovaný), preto súd
nemohol rozhodovať o uložení povinnosti tejto obchodnej spoločnosti. Rozsudok vydaný v tomto konaní
by pre tento subjekt práva nebol záväzný a nespĺňal by požiadavku vykonateľnosti rozsudku.

16.1 K požadovanému uloženiu povinnosti žalovaného vrátiť už strhnuté prostriedky žalobkyni súd
uvádza nasledovné:

16.2 Súd tejto časti žaloby vyhovieť nemohol, pretože žalobkyňa neuviedla sumu peňažných
prostriedkov, ktorých vrátenia sa domáha a takisto v tejto časti žaloby neuniesla bremeno tvrdenia

rozhodných skutkových okolností. Takisto je potrebné uviesť, že ako uviedla výslovne samotná
žalobkyňa, čerpala s bývalým manželom úver od žalovaného v sume 15.126 eur, pričom z tohto úveru
nebola vrátená ani istina poskytnutého úveru. Teda je celkom zrejmé, že žalovaný sa na úkor žalobkyne
ani neobohatil. Naopak o bezdôvodnom obohatení možno uvažovať na strane žalobkyne a jej bývalého
manžela, ak by bola úverová zmluva neplatná.

17.1 K požadovanému uloženiu zákazu žalovanému používať v zmluvách o úvere, uzatvorených VOP,
vypracovaných vo formulárovej podobe, dojednania vzťahujúce sa k zrážkam zo mzdy súd uvádza
nasledovné:

17.2 Súd tejto časti žaloby vyhovieť nemohol, pretože súd nemá podľa Civilného sporového poriadku
oprávnenie ukladať zákaz dodávateľom používať v zmluvách nejaké zmluvné podmienky a žalobkyňa
nemá právo domáhať sa vydanie takého rozsudku. Navyše rovnako nemenej významnou skutočnosťou
je, že žalobkyňou požadovaný zákaz je nevykonateľný pre jeho neurčitosť.

17.3Záveromtejtočastiodôvodneniasúduvádzaajto,žežalobkyňavpísomnomvyjadreníz12.05.2017
sama uviedla, že súd by mal žalobu zamietnuť, s výnimkou určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy. Žaloba sa jej okrem určenia neplatnosti tejto dohody javí ako nadbytočná.

18.1 Podľa § 336 ods.1, ods.4 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred

začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak bola žaloba odmietnutá alebo
zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

18.2Podľa§335ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuneodkladnéopatrenienariadenépozačatíkonania
vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta
alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

18.3 Súd výrokom III tohto rozsudku podľa § 336 v spojení s § 335 ods.1 Civilného sporového poriadku

zrušil predbežné opatrenie nariadené pred začatím konania vo veci samej uznesením Okresného súdu
Trenčín sp.zn. 21C/437/2015 zo dňa 14.01.2016. Rozhodol tak preto, že žalobu vo veci samej zamietol.

19. Záverom odôvodnenia tohto rozsudku súd poukazuje na skutočnosť, ktorú považuje za potrebnú
zvýrazniť a tou je to, že to bola žalobkyňa ako spoludlžníka, ktorá čerpala od žalovaného úver v sume

15.126eurzaúčelomsplatenieinýchúverov,tentoriadnespolusosvojimbývalýmmanželomnesplácala
už krátko po poskytnutí úveru, celkovo nevrátila žalovanému ani sumu istiny úveru a podanou žalobou
namieta neplatnosť písomných právnych úkonov, ktoré sama podpísala. Popri tomto úverovom vzťahu, z
ktoréhojejvznikolexistujúcidlhjepritomžalobkyňadlžníčkouajinýchveriteľov.Otáznoujetakexistencia
zodpovednosti žalobkyne za právne úkony, ktoré robí, existencia rešpektu k oprávneným záujmom jej

zmluvných partnerov, či existencia poctivého zámeru pri vstupe do zmluvného vzťahu, z ktorého je plynie
plnenie bezprostredne už pri jeho vzniku.20.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

20.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný
bol v konaní plne úspešný. O výške trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa

poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.