Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 5, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/409/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514204910
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7514204910.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne E. L., Č., J. L. X, zastúpenej
JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, proti žalovaným 1)
I. B., Č., I. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Michalom Treščákom, ml., advokátom, Advokátska kancelária,
Košice, Thurzova 6 a 2) I. B., Ž. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku 15C/92/2014-125 z 23.2.2017 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán
k nehnuteľnostiam zapísaným na Správe katastra Košice - okolie na LV č.XXXX T.. Ú.. Č. ako dom č.

súpisné XXX na parc. registra C KN č.1120, evidovanej na LV č. XXX T.. Ú.. Č. a na LV č.XXX T.. Ú..
Č. ako parcela registra C KN č.1118, záhrady o výmere 272 m2, parcela registra C KN č.1119 záhrady
o výmere 99 m2, parcela registra C KN č.1120 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 424 m2 a
parcela registra C KN č.1121 - záhrady o výmere 614 m2 a vyporiadava tak, že označené nehnuteľnosti
prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne. II. Žalobkyňa je povinná žalovaným - každému jednotlivo
vyplatiť ako náhradu ich spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach 11 466,70 € a to do 30 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. III. Stranám sporu trovy konania nepriznáva.
2. Proti výroku rozsudku, obsiahnutému v bode III. rozsudku, podala žalobkyňa včas odvolanie.
3. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol: O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP (jeho znenie
citoval). Cit. zákonné ust. umožňuje mu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného
zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo
sčasti nepriznal. Jeho úvaha, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,

musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri
skúmaní,čisúvkonkrétnejvecidanédôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prihliadajednak„k“majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, ako aj „k“ okolnostiam, ktoré
viedli k uplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania a p. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania prihliadal na cit. zák. ust. a skutočnosť, že dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP
sa skúmajú vždy u účastníka konania povinného plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Taktiež

prihliadol aj na predmet konania, okolnosti prípadu, postoj účastníkov v priebehu konania (žalovaní si v
priebehu konania realizovali procesné práva priznané im CSP a nesťažovali jeho postup).
4.Žalobkyňavodvolaníďalejuviedla:Žiadavzmysle§388CSProzsudoksúduvovýrokuobsiahnutomv
bodeIII.rozsudkuzmeniťarozhodnúť,žeakoúspešnámánároknaplnúnáhradutrovkonania.Rovnako
žiada v zmysle § 2 ods.2 vety prvej zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, keďže bola súdom od poplatku oslobodená, a súd jej žalobe v plnom rozsahu vyhovel, podľa

výsledku konania, zaviazať žalovaných zaplatiť súdny poplatok 2 751,50 €, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku vo výroku pod bodom III. rozsudku. Svoje odvolanie odôvodňuj v zmysle § 365 CSP tak, žesúd dospel, na základe vykonaných dôkazov ku nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie v
bode III. rozsudku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o omyl súdu pri aplikácii § 257
CSP na zistený skutkový stav. Rozhodnutie súdu musí logicky vyplývať z právnej normy, príp. z ďalších

úvah uvedených v rozhodnutí. Pri výklade a aplikácii neurčitých právnych pojmov, akým je určite aj
pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“ (úvodzovky žalobkyňa), musí argumentácia súdu obsahovať
dostatočný počet úvah, ktoré zrozumiteľne premosťujú tieto neurčité pojmy s konkrétnymi skutkovými
situáciami. Argumenty uvádzané súdom v zdôvodnení rozhodnutia v bodoch 13. a 14 zdôvodnenia
výroku pod bodom III. rozsudku, si navzájom odporujú. Súd sa nedokázal vyrovnať s „argumentami“

obsiahnutými v jej písomnom podaní adresovanom súdu a jemu doručenými 17.3.2015, ktoré mali
jednoznačne rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci výroku v bode III. rozsudku o náhrade trov
konania. Jej argumenty obsiahnuté v písomnom podaní adresovanom a doručenom súdu 17.3.2015,
keďichmienilodmietnuť,muselichvodôvodnenírozhodnutiavyvrátiťaleboaspoňspochybniť.Uvedené
súd v zdôvodnení rozhodnutia obsiahnutom pod bodmi 13. 14 neurobil, čo je podľa ustálenej judikatúry
vo veci považované za neprípustné a svojvoľné vyrovnanie sa súdu s „argumentami“ sporových strán

v konaní. Ak podľa názoru súdu bolo potrebné vo veci náhrady trov konania aplikovať § 257 CSP
(jeho znenie cituje), CSP vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
konkrétnom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia § 257
CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, kde síce sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a n. CSP, súd však dôjde k záveru,

že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Podľa jej názoru v
konaní sa nevytvoril priestor na aplikáciu § 257 CSP. Cituje znenie § 255 ods.1 CSP. V tejto súvislosti
poukazuje na judikát uverejnený v Civilnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 54/1973

(cituje, čo sa v ňom uvádza). Pre prípadnú aplikáciu § 257 CSP má zásadný význam zistenie tej
skutočnosti, či žalobca pred podaním návrhu na súd, ostatným spoluvlastníkom navrhol zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v žalobe na súde,
a dosiahol plný úspech vo veci. Presne táto situácia nastala, čo preukázala predloženými dôkazmi, aj
v aktuálnom prípade. Pri aplikácii uvedeného ust. procesného predpisu musí súd skúmať, či vo veci

sú prítomné dôvody osobitného zreteľa, ak má byť aplikované uvedené ust. procesného predpisu. Pri
posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých strán v konaní, teda aj tej strany sporu, ktorého majetková sféra by
bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá, a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu
ku uplatneniu práva na súde, a ich postoj v konaní. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva má význam zistenie o tom, či žalobca pred podaním žaloby na súde navrhol ostatným
spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý
uplatnil v žalobe a dosiahol plný úspech vo veci. Z označených dôvodov navrhuje vo veci rozhodnúť tak,
ako to navrhuje v petite odvolania.
5. Žalovaný v 1.rade k odvolaniu predložil toto vyjadrenie, v ktorom, o. i., uviedol: S názorom žalobkyne

však nemôže súhlasiť a rozsudok súdu považuje za správny v celom jeho rozsahu. Súd v odôvodnení
napádaného rozhodnutia poukázal na to, že k aplikácii § 257 C. s. p. došlo s prihliadnutím na
predmet konania, okolnosti prípadu a postoj účastníkov v priebehu konania, kedy žalovaní nijakým
spôsobom nesťažovali postup súdu. Závery súdu o splnení podmienok pre aplikáciu § 257 C. s.
p. a nepriznaní náhrady trov žiadnej zo sporových strán považuje práve s poukazom na okolnosti

prípadu a správanie sa tak samotnej žalobkyne ako aj žalovaných za správne a spravodlivé. On ako
aj žalovaný 2/ od počiatku konania súhlasili s navrhovaným zrušením podielového spoluvlastníctva
a taktiež aj s jeho vysporiadaním spôsobom ako to v žalobe navrhla žalobkyňa. Z konania bolo
nesporne preukázané, že mal záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a mal
záujem toto vyriešiť dohodou, čo však vzhľadom na konanie žalobkyne nebolo možné. Podľa jeho

názoru začatie súdneho konania bolo zo strany žalobkyne neúčelné a nedôvodné, nakoľko už počas
rokovaní medzi nimi ako spoluvlastníkmi ešte pred podaním žaloby bolo zrejmé, že obaja žalovaní so
zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasia. Práve žalobkyňa bola tou, ktorej správanie sa jasne
naznačovalo, že výzva na uzatvorenie dohody pred podaním žaloby bola len účelová bez reálneho
záujmu vyriešiť spor mimosúdne. Ako bolo v konaní ním už uvedené, v prvom rade zástupkyňa

žalobkyne s ním odmietala komunikovať, kým si nezvolí zástupcu, následne po dohode a vykonaní
obhliadky predmetných nehnuteľnosti napriek prísľubu neumožnila žalovaným odniesť si hnuteľný
majetok, ktorý im patril a odmietla uskutočniť ďalšie stretnutie. Na jeho listy z 29.11.2013 a 28.2.2014
adresované jej po vykonaní obhliadky už nereagovala a so žalovanými viac nekomunikovala. V rozpores ústnou dohodou o ďalšom postupe podala žalobu na súd, pričom v tejto tvrdila, že žalovaní neboli
ochotní sa dohodnúť. V prvostupňovom konaní však boli jej tvrdenia - podľa jej názoru - vykonaným
dokazovaním dostatočne vyvrátené. Je pravdou, že navrhol ešte pred začatím súdneho konania listom

z 14.11.2013 iný spôsob vyporiadania, avšak išlo len o protinávrh predložený na rokovanie. Pokus o
dohodu v zmysle § 142 ods.1 O. z. nemožno vykladať ako jednostranne predloženú ponuku jedného
zo spoluvlastníkov, ktorú musia ostatní bez výhrad prijať, inak je daný dôvod pre úspešné uplatnenie
žaloby o zrušenie podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa zjavne nemala vôbec žiadny záujem na
zmierlivom riešení veci dohodou a jej úmyslom bolo od počiatku vyvolať súdny spor a tým neoprávnene

získať od žalovaných plnenie vo forme trov právneho zastupovania, nakoľko vedela o ich záujme na
zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckeho vzťahu. Toto konanie žalobkyne je len vyústením jej zlých
osobných vzťahov so žalovanými, ako jej súrodencami, ktoré však nemôže byť na ujmu žalovaným.
V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 158/2015 (cituje z neho). Už
od začiatku konania sa snažil o jeho rýchle a hospodárne vedenie a skončenie, nakoľko včasným
rozhodnutím súdu by sa predišlo vzniku ďalších trov konania a ukončenie súdneho konania by mohlo

mať za následok aj zlepšenie narušených rodinných vzťahov sporových strán. Nakoľko k mimosúdnej
dohode, ktorou by sa predišlo tomuto konaniu, nedošlo práve z dôvodu odmietnutia komunikácie zo
stranyžalobkyne,votázkenáhradytrovkonaniajedanýdôvodnapostuppodľa§257C.s.p.Vzáveresa
chce vyjadriť aj k žalobkyňou tvrdenému plnému úspechu vo veci. Žalobkyňa zjavne opomína osobitnú
povahu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde pri posudzovaní úspechu

v konaní nie je rozhodujúcim len to, či podielové spoluvlastníctvo bolo rozsudkom súdu zrušené a
vyporiadané spôsobom navrhovaným v žalobe, ale esenciálnou skutočnosťou pre rozhodnutie o trovách
podľa zásady úspechu je práve správanie sa podielových spoluvlastníkov pred podaním žaloby. V
tomto smere opätovne poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR 1.ÚS 2862/2007 (cituje z neho).
Zo správania sa žalobkyne je zrejmé, že by bolo nanajvýš nespravodlivé, aby napriek jej nezáujmu

vysporiadaťspoluvlastníctvodohodouanedôvodnémuvyvolaniusúdnehokonania,jejzdôvodupodania
žaloby s petitom, ktorý bol od počiatku aj v záujme žalovaných mal byť priznaný nárok na plnú náhradu
trov konania. Vzhľadom na uvedené považuje odvolanie žalobkyne podané proti III. výroku rozsudku
súdu za neopodstatnené a navrhuje rozsudok v jeho výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne
správny.

6. Podľa 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
8. Rozsudok, okrem výroku III., nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a §
379 CSP), preto nebol, okrem výroku III., v odvolacom konaní preskúmavaný.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok vo výroku
III. potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, už aj so zreteľom na skutočnosti uvedené

vo vyjadrení k odvolaniu, a nepovažuje za potrebné na zdôraznenie správnosti výroku III. napadnutého
rozsudku nič doplniť (§ 387 ods.3 CSP).
10. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
11. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
13. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov, žalovaný
v 1.rade v ňom žiadne trovy neuplatnil a žalovanému v 2.rade v ňom žiadne trovy nevznikli.
14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konaťpred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.