Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120211152
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7120211152.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: L.. U. D., M.. X.X.XXXX, Q. L. XX, XXX XX B., proti žalovaným
1/: D. Ž., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. X, XXX XX B., 2/: B. Ž., M.. XX.X.XXXX, Q. Q. X, XXX XX B. o určenie
neplatnosti zmluvy

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdu dňa6.10.2020domáhal,abysúdurčil,žekúpno-predajnázmluva
uzavretá dňa 21.2.2002 medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ ohľadom prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti zapísanej na C., je neplatná.
2. Dňa 2.12.2020 súd vyzval žalobcu aby v lehote 10 dní oznámil, či trvá na podanej žalobe alebo ju

berie späť, nakoľko po predbežnom právnom posúdení veci sa žaloba javí ako zjavne nedôvodná v
zmysle ust. § 138 CSP.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.1.2021 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť pred
1. pojednávaním.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia :

4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než
sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené

výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
8. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

P r á v n y záver :
10. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.
dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle,
ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).
11. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je a ktorý žalobca
urobil pred začatím prvého pojednávania, súd rozhodol tak, že konanie zastavil. Súd nezisťoval

stanovisko žalovaných 1/ a 2/ k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorenímpredbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj ich prípadný nesúhlas bol právne
neúčinný.
12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená

zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Ak v sporovom
konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na
strane žalovaného. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a

to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý
sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože

po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne
zavinil žalovaný. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu
na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy
žalovaného žalobca.
13. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje zodpovednosť za zavinenie

sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje
tak len z procesného hľadiska.
14. Podľa Čl. 4 ods. 1, 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá
prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu

posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

15. Podľa Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
16. V danom prípade súd zastavil konanie z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť bez odôvodnenia, po
výzve súdu, ktorý ju posúdil ako zjavne bezdôvodnú. Z obsahu spisu je zrejmé, že v danom prípade

nejde o reakciu na správanie žalovaných 1/ a 2/, a teda nie je možné procesné zavinenie pričítať
žalovaným 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ by tak mali právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu v súlade
s ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaným 1/ a 2/ však žiadne trovy v súvislosti s
prebiehajúcim súdnym sporom nevznikli.
17.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení

má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna
a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani
analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis
alebo iuris).
18. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že
princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného
z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity
vyplývajúceho z Čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2
CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu

trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť
nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť
druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné
a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k
nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,17

185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius).
Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení
povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje
autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“19. Súd preto s použitím Základných princípov Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku aplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
konania žalovaných 1/ a 2/ rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.

Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového
poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. § 262 Civilného sporového poriadku o
priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie,

keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore
so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že
konanie zastavil a stranám náhradu trov zastaveného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v

odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.