Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118209417
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118209417.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu V. N., R.., so sídlom X. XXX/R.,
XXX XX V., C.: XX XXX XXX, proti žalovanej U. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX X.
X., o zaplatenie 1.484,34 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
10Csp/164/2018-111 zo dňa 08. januára 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. N e p r i b e r á do konania D. združenie X. D. P. F., so sídlom X. nám. 7, XXX XX V., C.: XX XXX XXX.

II. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. a III..

III. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.484,34 eura, dlžné úroky z istiny vo výške
353,88 eura, bankové poplatky vo výške 4,65 eura a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
1.484,34 eura od 1.8.2018 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30
eur splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 42%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1, 2, § 565, § 53
ods. 9, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, § 497, § 506, § 396 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 232 ods.
3, 4, § 255 ods. 2, § 257, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzavrel so žalovanou K. o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička

č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol úver vo výške 1.500,- Eur. Celková čiastka úveru mala byť
2.571,36 Eur. S poskytnutým úverom súviseli poplatky, a to poplatok za zmenu zmluvných podmienok
na žiadosť klienta vo výške 40,- Eur, 1. upomienka pri omeškaní splátky vo výške 10,- Eur, 2. upomienka
vo výške 25,- Eur, upozornenie pred výzvou na splatenie úveru vo výške poštovného v zmysle tarifySP, a.s., výzva na splatenie úveru vo výške 3,50 Eur, vyhotovenie mimoriadneho výpisu z úverového
účtu vo výške 0,66 Eur, poplatok za vystavenie potvrdenia o zostatku úveru 20,- Eur. Výzvou zo dňa
20.10.2015 upozornil žalobca žalovanú na omeškanie s platením splátok úveru a na možnosť vyhlásiť

úver za predčasne splatný. Následne listom zo dňa 05.11.2015 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru ku dňu 05.11.2015. Podľa aktuálneho stavu úveru žalovaná poukázala žalobcovi celkovo úhrady
vo výške 99,- Eur, z ktorých žalobca započítal na istinu sumu 15,66 Eur, na poplatky 43,- Eur a na úroky
40,34 Eur. Žalobca vyúčtoval žalovanej poplatky - poplatok za zmenu úverových podmienok vo výške
7,- Eur, poplatok za 2. upomienku na úverovom účte 25,- Eur, poplatok za upozornenie pred výzvou

1,15 Eur a za výzvu na splatenie úveru 3,50 Eur. Z výsluchu žalovanej vyplýva, že úver brala preto, lebo
potrebovala na zabezpečenie domácnosti.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca
uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v spojení s Obchodným zákonníkom a Občianskym zákonníkom. Uzatvorená zmluva

obsahovala všetky povinné náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. rešpektujúc jeho
eurokonformnývýklad.Nárokuplatnenýžalobounazaplatenieistiny1.484,34Eurjetakvplnomrozsahu
dôvodný, keď žalovaná žalobcovi pohľadávku v uvedenej výške neuhradila, jej výšku nerozporovala,
a preto ju súd zaviazal k jej uhradeniu. Ďalej uviedol, že k uvedenej sume bolo potrebné priznať aj
úrok z istiny vyčíslený do zosplatnenia úveru vo výške 353,88 Eur, ktorý pozostával z kapitalizovaného

zmluvného úroku vyčísleného do zosplatnenia vo výške 147,19 Eur, úroku z omeškania za omeškanie
od 15.06.2015 do 31.07.2018 vo výške 206,69 Eur. Pokiaľ ide o bankové poplatky považoval súd za
dôvodné priznať poplatok za upozornenie pred výzvou vo výške 1,15 Eur a poplatok za výzvu na
splatenie úveru vo výške 3,50 Eur, ktoré boli v zmluve riadne dohodnuté a v konaní preukázané. Súd
však nepriznal poplatok za zmenu úverových podmienok vo výške 7,- Eur a poplatok za 2. upomienku vo

výške25,-Eur,pretožeichrealizácioužalobcavkonanížiadnymspôsobomnepreukázal.Ztohtodôvodu
žalobu v časti o zaplatenie 32,- Eur zamietol. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného
dlhu vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania, a to od 01.08.2018 do zaplatenia. Súd
ďalej nepovažoval za opodstatnený nárok žalobcu týkajúci sa kapitalizovaného zmluvného úroku za
obdobie od 06.11.2015 do 31.07.2018 vo výške 745,49 Eur, ako aj zmluvného úroku vo výške 18,35%

ročne zo sumy nesplatnej istiny, teda úroku po zosplatnení úveru. Poukázal na to, že dlžník v prípade
mimoriadnej splatnosti úveru síce nemá povinnosť platiť (zmluvné) úroky, na druhej strane stráca výhodu
splátok a je povinný zaplatiť celý (zvyčajne nie malý) dlh naraz a skôr, ako bolo pôvodne zjednané, preto
argumentácia o „zvýhodňovaní“ dlžníka neplniaceho si svoje zmluvné povinnosti nemôže obstáť. Súd
tiež zohľadnil aj zlú sociálnu situáciu žalovanej, a preto aby sa predišlo i ohrozeniu živobytia žalovanej,

súd jej povolil splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Podľa názoru súdu povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi ekonomické
problémy v jeho obchodnej činnosti a tiež neprimerane nezasiahne ani do hospodárskych pomerov
žalobcu, ktorá má v predmete svojej obchodnej činnosti okrem iného zaradené aj poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov, a ktorej pohľadávky jej dlžníci splácajú bežným spôsobom v splátkach.

5. O trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257
zákona č. 160/2015 Z. z.. Žalobca bol úspešný v rozsahu 71% a žalovaná mala úspech v rozsahu 29%,
preto má žalobca voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42% (71%-29%), o ktorých
výške bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v rozsahu, v ktorom súd žalobu
vo zvyšku zamietol. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Mal za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a
arbitrárne, pretože nie je zrejmé z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel záver, že po

vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Poukázal
na to, že rozhodovacia prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru je
rôznorodá, čo nie je v súlade s princípom právneho štátu. V prípade zmluvného úroku zastáva názor,
že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy, čo znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne
spojené s istinou úveru od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa

za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru je tak spojený aj jeho nárok na zmluvné
úroky, pričom žalovaná si bola tohto nároku vedomá a svojím podpisom zmluvy sa tieto zmluvné úroky
zaviazala uhrádzať. Ďalej poukázal na to, že už z jazykového výkladu je zrejmé, že veriteľ má nárok
na úrok až do splatenia úveru a zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú máveriteľ nárok. Poukázal na to, že úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov a na
základe úverovej zmluvy predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho
poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Zhrnul, že

v prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom
prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovanej doposiaľ nedošlo, na základe čoho je naďalej
oprávnený aj na zaplatenie tejto položky. Ďalej nesúhlasil s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním
úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa, keďže oba typy úrokov sú
diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, preto nemôže ísť o dvojité sankcionovanie

žalovanej. Uviedol, že dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu, úroky
z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. V tejto
súvislosti poukázal aj na rozhodnutia krajských súdov SR a Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu
a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesplnením procesných podmienok, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym
právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval

príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. K námietke nesplnenia procesných podmienok odvolací súd uvádza, že žalobca len formálne
poukázal na uvedený odvolací dôvod, avšak v podanom odvolaní bližšie nešpecifikoval v čom vidí jeho
naplnenie, preto odvolací súd na tento odvolací dôvod neprihliadal.

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci

sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňujesvoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že k naplneniu tejto odvolacej námietky nedošlo.

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací
súd má za to, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Po podaní odvolania zo strany žalobcu, súd prvej inštancie rozhodol uznesením sp. zn.
10Csp/164/2018-128 zo dňa 12.03.2019 o návrhu žalobcu zo dňa 07.01.2019 na zmenu účastníka na
strane žalobcu tak, že pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu P., vstúpil ako nový žalobca V. N., R.

16. V priebehu odvolacieho konania bol zo strany D. združenia X. D. P. F. (ďalej len „Občianske
združenie“) podaný návrh na pribratie do konania podľa § 95 ods. 1 C.s.p., k čomu odvolací súd uvádza,
že uvedené ustanovenie Civilného sporového poriadku upravuje inštitút pribratia osobitného subjektu,
ktorý je svojím charakterom inštitútom fakultatívnym, teda súdy nie sú povinné návrhom samotných
sporových strán alebo tretích strán vyhovieť. V prípade, ak sa vstupu do konania domáha tretia osoba,

ktorá nebola stranou sporového konania, či inak zúčastnenou osobou v konaní, potom z jej procesného
postavenia vyplýva, že táto nepožíva žiadne procesné práva a povinnosti a ani právo na uskutočnenie
určitého procesného postupu zo strany súdu (napr. výzva strane na ktorej má vystupovať, či súhlasí s
pribratím tohto subjektu do konania). V prípade, ak súd dospeje k názoru, že účasť takéhoto subjektu nie
je nevyhnutná pre konanie, potom je návrh na jej pribratie bez právnej relevancie. V predmetnom prípade

mal odvolací súd za to, že účasť Občianskeho združenia nie je v konaní nevyhnutná, preto nepovažoval
za potrebné vyzývať žalovanú, aby vyslovila, či súhlasí so vstupom tretieho subjektu do konania.

17. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským,

pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny
predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom,
keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou

spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

18. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti týkajúcej sa poplatku za zmenu úverových podmienok,
poplatok za 2. upomienku a nárok žalobcu na zaplatenie úroku po zosplatnení. Žalobca odvolanie podal

voči uvedenému zamietavému výroku, avšak v podanom odvolaní sa venoval len časti týkajúcej sa
zamietnutiuúrokupozosplatneníúveru.Napriekuvedenémuodvolacísúdlenpresprávnosťrozhodnutia
súdu prvej inštancie uvádza, že v tejto časti považuje jeho rozhodnutie za správne, nakoľko ani odvolací
súd z obsahu spisu nemal za preukázané, že tieto úkony boli zo strany žalobcu, resp. jeho právneho
predchodcu reálne uskutočnené, a že preto bol žalobca, resp. jeho právny predchodca oprávnený si

tieto aj zaúčtovať. Žalobca ako ani jeho právny predchodca v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno,
z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie rozhodol správne, keď tieto žalobou uplatnené nároky zamietol.

19. K námietke žalobcu, že po zosplatnení mu patrí aj úrok z istiny odvolací súd uvádza, že by nemali
byť pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že

možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje
dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to
dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje
tzv. splatnosť úveru.20. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný
stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj

spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je
zrejmé,žedošlokzmenezáväzku,ktorábolaprivodenáomeškanímspotrebiteľaasúčasnepredčasným
zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a
aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku

spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku
určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom.

21. Ako už správne uviedol súd prvej inštancie, predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej
podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať
jednorazové, okamžité vrátenie celej úverovej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu

jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú
sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy
istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí
veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať

zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime
dojednaného záväzku.

22. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako
cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich

úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a
teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde
veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho

strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov
od spotrebiteľa za obdobie po zosplatnení. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu

po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru).

23. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať,nietdôvoduaninato,abyveriteľinkasovalúroky,ktorébymupatrilivýhradnezastavuoprávnenej

držby prostriedkov spotrebiteľom. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku
nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

24. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

25.Vzhľadomnavyššieuvedenépretoodvolacísúdpovažovalrozhodnutiesúduprvejinštancietýkajúce
sa nepriznania požadovaných zmluvných úrokov vo výške 18,35% ročne zo sumy nesplatenej istiny od
01.08.2018 do zaplatenia, t.j. úrokov po zosplatnení za správny.

26. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok

o trovách konania.

27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V

odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť
priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn.
6Cdo/544/2015.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).