Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820200441
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3820200441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľa (osoby povinnej
platiť výživné) N. E., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom T. XX/X, R., zastúpeného H.. H. Q.,
advokátom so sídlom Q. sv. O. XX, R. proti G. E., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom Ľ. K. XXX/X,
R., zastúpenému H.. Y. Y., advokátkou so sídlom Q. M., X. 2, o zrušenie výživného na plnoleté dieťa,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. augusta 2020, č. k.
16Pc/2/2020-72, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že z r u š u j e vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa k G. E., určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.12.2018, č.
k. 14P/57/2017-142 s účinnosťou od 03.02.2020.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i
a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa (osoby povinnej platiť výživné)
doručenýsúdudňa03.02.2020,ktorýmsadomáhalzrušeniavyživovacejpovinnostiksvojmuplnoletému
synovi G. E. (výrok I.). Súčasne priznal oprávnenému z výživy G. E. nárok na náhradu trov konania

voči navrhovateľovi v rozsahu 100% (výrok II.) a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania
štátu vo výške 16,60 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti svojho rozhodnutia na účet Okresného súdu
Prievidza (výrok III.).

2.Zvykonanéhodokazovaniasúdprvejinštanciezistil,ževyživovaciapovinnosťnavrhovateľavočivtedy
mal. G. E. bola naposledy určená rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 07.12.2018, č. k. 14P/57/2017-142
vo výške 140,- eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2018, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

11.12.2018. Súkromná obchodná akadémia v R. potvrdila, že plnoletý G. E. v školskom roku 2019/2020
bol žiakom 2. triedy externého maturitného štúdia, ktoré je spoplatnené vo výške 597,- eur
za školský rok, štúdium prebieha počas sobôt. Z jeho výsluchu vyplynulo, že od septembra 2017 do
roku 2019 študoval dennou formou na Strednej odbornej škole T. T. v R., odbor technické
a informatické služby v stavebníctve len do polroka 2. ročníka, kedy požiadal o prerušenie štúdia z
dôvodu, že mu tento odbor nevyhovoval a od septembra 2019 začal študovať na uvedenej

Súkromnej obchodnej akadémií v R.. Do školy chodieva každú sobotu, nikde nepracuje, od januára
2020 má problémy s kolenami a pravou achilovkou a bol mu zistený nábeh na reumu - artritídu. Z
oznámenia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že G. E. nie je poberateľom žiadnych dávok, je evidovaný akouchádzač o zamestnanie od 01.09.2019 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R.. Z lekárskych správ
vyplynulo, že zdravotný stav G. E. je toho času nepriaznivý pre pretrvávajúce bolesti päty a kolena, ktoré
sú pravdepodobne dlhodobejšieho charakteru, pravidelne absolvuje ortopedické vyšetrenia (rozmedzie

14 - 21 dní), do úvahy pripadá sedavé zamestnanie, berie injekcie, ktoré si sám hradí.

3. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o
rodinedospelsúdprvejinštanciekzáveru,ženávrh navrhovateľaozrušeniejehovyživovacejpovinnosti
je v súčasnosti v celom rozsahu neopodstatnený, nakoľko plnoletý syn navrhovateľa je v súčasnosti

študentom externého maturitného štúdia na Súkromnej obchodnej akadémii v R., kde osobné štúdium
na uvedenej škole absolvuje vždy v sobotu, v každom kalendárnom týždni počas školského roka,
od septembra 2019 je evidovaný na úrade práce bez akéhokoľvek príjmu a v období posledného trištvrte
roka u neho pretrvávajú zdravotné problémy, kvôli ktorým sa zúčastňuje pravidelných lekárskych
vyšetrení a absolvuje pravidelnú liečbu injekciami v hodnote 300,- eur mesačne. Okrem toho z výsledkov
vykonaného dokazovania vyplýva, že štúdium na uvedenej strednej škole je spoplatnené, a to v

priemere v sume 59,70 eur mesačne. Na základe uvedených zistení dospel súd prvej inštancie k záveru,
že i keď sa popri štúdiu externou formou plnoletý syn navrhovateľa zaevidoval na úrade práce ako
uchádzač o zamestnanie, nebolo mu sprostredkované žiadne vhodné zamestnanie, prostredníctvom
ktorého by dosahoval pravidelný príjem. Taktiež dlhšiu dobu u neho pretrvávajú zdravotné problémy,
ktorých liečba je finančne náročná, na základe čoho vyhodnotil, že plnoletý syn navrhovateľa nie je

v súčasnosti naďalej schopný sa samostatne živiť, i keď študuje formou externého štúdia, a
preto návrh navrhovateľa ako neopodstatnený v celom rozsahu zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ (osoba povinná
platiť výživné) a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vyhovel návrhu na

zrušenievyživovacejpovinnostikjehosynovi.Uviedol,žezvýsledkovvykonanéhodokazovaniavyplýva,
že jeho plnoletý syn je študentom externého maturitného štúdia na Súkromnej obchodnej akadémií, kde
štúdium absolvuje v sobotu v každom kalendárnom týždni počas školského roka a od septembra 2019
je evidovaný na úrade práce bez akéhokoľvek príjmu. Pretrvávajú u neho zdravotné problémy,
kvôli ktorým sa zúčastňuje lekárskych vyšetrení. Dôvodil, že súdna prax formu štúdia, ktorú absolvuje

jeho syn, nepovažuje za prípravu na sústavné zamestnanie, nakoľko sa nejedná o denné štúdium. Súd
sa žiadnym spôsobom nezaoberal, či skutočne v jeho prípade ide o racionálnu prípravu na budúce
povolanie, či ním študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu a zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu
práce a vôbec sa nezaoberal tým, prečo študuje na súkromnej škole a aké boli dôvody, prečo
nenavštevuje školu nezaťaženú školným. Nezaoberal sa ani účelnosťou štúdia. Domnieva sa, že ide o

štúdium samoúčelné, aby si mohol „predlžovať mladosť“. Súd neskúmal, či uvedené štúdium vylučuje,
aby mohol pracovať aspoň príležitostne formou napríklad brigád. Súd konštatoval, že u syna pretrvávajú
zdravotné problémy a z toho vyvodil, že nie je v súčasnosti schopný sa sám živiť. S týmto záverom
polemizuje z dôvodu, že údajné zdravotné problémy syna sa začali prejavovať od času, keď
sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, jeho zdravotné záznamy sú len z tohto obdobia.

5. G. E. vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny a zákonný v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľova interpretácia pojmu
„schopnosť samostatne sa živiť“ nezodpovedá Zákonu o rodine, ktorý upravuje vyživovaciu povinnosť
rodičov voči deťom. Aplikačná prax v súvislosti s otázkou týkajúcou sa štúdia ako okolnosti, počas

ktorej trvá vyživovacia povinnosť rodičov, vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne
sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa, pričom je však súčasne
konštatovaná nutnosť posudzovať okolnosti každého prípadu prísne individuálne, a to vo vzťahu
k uplatneniu dieťaťa na trhu práce, jeho získaným vedomostiam a zručnostiam a podobne. Zánik
vyživovacej povinnosti nemôže spôsobiť skutočnosť, že dieťa je schopné akejkoľvek zárobkovej činnosti

bez ohľadu na jeho odôvodnené záujmy, schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú spôsobilosť, ako
aj bez ohľadu na spoločenskú potrebu takejto práce (R 16/1968). Nemožno vychádzať len z toho, že
dieťa už skončilo základnú školskú dochádzku, nie je v učebnom pomere, nie je dostatočne vyvinuté a
práceschopné, ale za rozhodujúce je treba považovať, či vzhľadom na konkrétne okolnosti má
dieťa skutočne možnosť sa samostatne živiť (R 23/2002). V danej veci sa jedná o externé štúdium na

strednej škole, pričom navrhovateľom uvádzaný rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn.
8Co/659/2014 pojednáva o zrušení vyživovacej povinnosti oprávnenej osoby, ktorá študovala externou
formou na vysokej škole, preto ide o prípad odlišný. Poukázal na fakt, že v súčasnosti nemá ani
maturitu, čo ho výrazne obmedzuje v akomkoľvek uplatnení na trhu práce, ktoré je náročné aj preosoby s ukončeným stredoškolským vzdelaním s maturitou. Nemá ani výučný list, pretože doposiaľ
žiadne stredoškolské štúdium neukončil, jeho uplatnenie na trhu práce ako aj možnosť sa samostatne
živiť sú mizivé. Na svoje povolanie sa pripravuje štúdiom na strednej škole tak, aby sa v budúcnosti

mohol riadne zamestnať a pokrývať svoje životné náklady. Toto stredoškolské štúdium nie je možné
vyhodnotiť ako snahu o predlžovanie mladosti alebo snahu o samoúčelné štúdium. Pokiaľ sa domáhal
odvolateľ hodnotenia kvality školského zariadenia, ktoré navštevuje, takéto hodnotenie súdu v konaní
o zrušenie vyživovacej povinnosti neprináleží a nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou, nakoľko
povinnosťousúdujezhodnotenie,čioprávnenáosobajeschopnásasamaživiť.Rovnakobezpredmetné

je, či mohol navštevovať bezplatnú školu a z akého dôvodu navštevuje súkromné školské zariadenie.
Od navrhovateľa nikdy nepožadoval, aby mu prispieval na školné v súkromnom zariadení. Výživné
od navrhovateľa vo výške 140,- eur mesačne nepokrýva ani jeho základné výdavky a nieto školné a
štúdium. Navrhovateľ si svoju vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní, čo rieši v inom súdnom konaní.
Za absurdné považoval, že navrhovateľ spochybňoval správy ošetrujúcich lekárov týkajúce sa jeho
zdravotných ťažkostí, pričom uviedol, že navrhovateľ sám podobnými ťažkosťami trpí a zrejme sa jedná

o genetickú predispozíciu druhého účastníka na ochorenie pohybového aparátu. Žiadnym relevantným
spôsobom správnosť týchto lekárskych správ nevyvrátil.

6. Žiadne ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP v rozsahu podaného
odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I.
a súvisiaceho výroku II. zmeniť podľa § 388 CSP a vo výroku III. zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol na základe skutkového stavu zisteného
súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP.

8. V danej veci sa navrhovateľ ( osoba povinná platiť výživné) domáhal proti svojmu plnoletému synovi
zrušenia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že zistil, že syn prestal navštevovať Strednú odbornú školu
obchoduaslužiebvR.anavštevujeSúkromnúobchodnúakadémiuvR.,ktoréštúdiumnespĺňazákonné
podmienky a nie je sústavnou prípravou na ďalšie zamestnanie, nakoľko štúdium prebieha iba v sobotu

alebo cez víkend.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti nie je dôvodný,
nakoľko plnoletý syn navrhovateľa nie je v súčasnosti schopný sa samostatne živiť, i keď študuje formou
externého štúdia, je evidovaný na úrade práce a nebolo mu sprostredkované žiadne voľné zamestnanie,

pretrvávajú u neho zdravotné problémy.

10. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje.

11. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov.

12. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Z citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosiahli,

alebo nedosiahli plnoletosť. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá aj po dosiahnutí plnoletosti, ak
sa dieťa sústavným štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie.

14. Základným predpokladom pre trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k svojmu synovi by bol
odôvodnený záver súdu, že tento nie je doposiaľ schopný sa sám živiť, nakoľko sa sústavným štúdiom

pripravuje na svoje budúce povolanie.

15. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola určená vyživovacia povinnosť navrhovateľa
k jeho vtedy maloletému synovi G. rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.12.2018, č. k.14P/57/2017-142 vo výške 140,- eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2018. V tom čase
mal. G. študoval dennou formou na Strednej odbornej škole T. T. v R.. Štúdium na tejto strednej škole
ukončil z dôvodu, že mu odbor, ktorý študoval nevyhovoval (študoval od septembra 2017 do polovice

roku 2019) a od septembra 2019 študuje na Súkromnej obchodnej akadémií v R., pričom sa jedná o
externé maturitné štúdium, kde výučba prebieha len počas sobôt.

16. Odvolací súd zastáva jednoznačný záver, že pokiaľ štúdium trvá zo siedmych dní v týždni jeden
deň (v sobotu) a 5 pracovných dní osoba oprávnená na poberanie výživného nepracuje, nie je možné

uzavrieť, že sa sústavným (denným) štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie. Nie je pritom
rozhodujúce, aká je kvalita školy, ktorú navštevuje, nie je ani rozhodujúca výška školného, rozhodujúce v
danej veci je, že oprávnený navštevuje 2. ročník strednej školy maximálne štyrikrát do mesiaca. Takéto
štúdium nie je možné považovať za sústavnú prípravu na budúce povolanie.

17. Je potrebné zdôrazniť, že oprávnený je plnoletý, má 19 a pol roka, je evidovaný ako uchádzač o

zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny R.. Za takýchto okolností nie je možné uzavrieť,
že ide o dieťa, ktoré nie je schopné sa živiť, na ktorom závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že
doposiaľ mu úradom práce nebolo sprostredkované vhodné zamestnanie. Takýto záver nevyplýva ani
zo zdravotnej dokumentácie, ktorú súdu predložil a ktorá sa týka skutočne obdobia od podania návrhu
na zrušenie výživného navrhovateľom, pričom oprávnený deklaruje svoje zdravotné obtiaže spočívajúce

v bolesti kolena, ktoré už ustali (viď č. l. 56) a bolesťou pravej päty, ktoré sú liečené. Z uvedených
zdravotných záznamov bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že jeho zdravotný stav ho neobmedzuje
v takej miere, že by nemohol vykonávať minimálne sedavé zamestnanie (viď č.l. 41 - stanovisko J.. J.),
čiže má možnosť a schopnosť sám sa živiť. Žiadna aktivita oprávneného v zabezpečení si vhodnej práce
z obsahu spisu nevyplýva.

18. Pokiaľ G. E. poukazoval na rozhodnutie R 16/1968 a tvrdil, že zánik vyživovacej povinnosti
nemôže spôsobiť skutočnosť, že dieťa je schopné akejkoľvek zárobkovej činnosti bez ohľadu na jeho
odôvodnené záujmy, schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú spôsobilosť, ako aj bez ohľadu na
spoločenskú potrebu takejto práce, odvolací súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie sa týkalo osoby

maloletej po skončení povinnej školskej dochádzky, teda osoby v diametrálne rozdielnom postavení,
ako je G. E., ktorý je plnoletý, jeho štúdium nie je možné považovať za štúdium, ktorým sa sústavne
pripravuje na svoje budúce povolanie, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, jeho zdravotný stav
ho neobmedzuje v takej miere, že by nemohol vykonávať žiadnu prácu a je preto v jeho možnostiach
a schopnostiach sám sa živiť.

19.Ztýchtodôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,akojejuvedenévovýrokovej
časti tohto rozsudku, a to s účinnosťou od podania návrhu (§ 78 Zákona o rodine). O trovách konania
rozhodol podľa § 52 CMP.

20.Pokiaľideotretívýrokrozsudkusúduprvejinštancie,ktorýmuložilnavrhovateľovipovinnosťnahradiť
trovy konania štátu vo výške 16,60 eur v lehote 3 dní, odvolací súd uvádza, že uvedené rozhodnutie nie
je v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie vôbec zdôvodnené, v dôsledku čoho je toto rozhodnutie
nepreskúmateľné a odvolací súd nemohol preskúmať jeho správnosť.

21. Civilný sporový poriadok zakotvil v § 220 ods. 2 požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia, čo
znamená, že v odôvodnení rozhodnutia súd musí uviesť podstatné skutkové a právne zdôvodnenie
každého výroku svojho rozhodnutia, ktoré musí byť presvedčivé. Pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia súdu
prvej inštancie absentuje akékoľvek odôvodnenie výroku III., odvolaciemu súdu nezostávalo iné, ako
uvedený výrok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).