Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211204391
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8211204391.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému:
J. F., X.. XX.X.XXXX, Z. X, XXX XX F. - X. E., právne zastúpený: JUDr. Jana Švantnerová, advokátka,
Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov, o zaplatenie sumy 6 516,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/173/2011 - 390 zo dňa 21. mája 2019,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku čo do istiny 1691,24 eur, s výnimkou výroku, ktorým súd v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

Zrušuje rozsudok v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 691,24 eur od 6.7.2010 do
zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 691,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 1 691,24 Eur od 6.7.2010 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48%, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Súd vec právne posúdil okrem iného podľa ustanovenia § 3 ods. 1, § 39, § 48 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 a
2, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 457, § 458 ods. 1 a 2, § 489 ods. 1, § 517
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1 a ods.
2 písm. b), § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 1 a 2, § 5, § 25 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zmluvný vzťah z predloženej kúpnej a leasingovej
zmluvy medzi sporovými stranami je podľa názoru súdu vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ju
uzatváral ako osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a právny predchodca

žalobcu naopak v zmluvnom vzťahu so žalovaným konal ako podnikateľ, ktorý v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti uzatváral nepomenované leasingové zmluvy, obsahom ktorých bol finančný
leasing, teda dočasné poskytnutie finančných prostriedkov záujemcom o kúpu motorového vozidla
s tým, že vlastníctvo k tomuto motorovému vozidlu ako predmetu leasingu počas celého splácania
spotrebiteľského úveru zostávalo vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu ako prenajímateľa a

to až do splatenia všetkých leasingových splátok a posledného odpredajného poplatku, ktorý bol v
danom prípade dohodnutý v sume 39,50 eur (1 190,- SKK) s DPH. Súd mal za to, že na tento
právny vzťah sú aplikovateľné aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj všeobecné ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách upravené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. O vedomosti právneho
predchodcu žalobcu o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu svedčí aj odkaz vyslovený priamo

v zmluve k uvádzanému údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov ako aj na čl. 14 predložených
obchodných podmienok. Predložená zmluva je štandardnou formulárovou zmluvou, nakoľko bola pre
žalovaných ako spotrebiteľov vopred pripravená na predtlačenom formulári bez možnosti dojednávať
obsah zmluvy alebo jej zmeny.

4. Vykonaným dokazovaním súd I. inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len z časti.
Právny predchodca žalobcu so žalovaným preukázateľne uzavreli kúpnu a leasingovú zmluvu, ktorou
sa žalovaný zaviazal plniť zmluvné podmienky. Žalovaný však nedodržiaval svoje povinnosti, ktoré sa
zmluvne zaviazal, čo medzi stranami sporné nebolo, a preto právny predchodca žalobcu v súlade so
zmluvnými podmienkami platne odstúpil od úverovej zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo

žalovanému doručené 14.5.2010, kedy nastali právne následky odstúpenia od zmluvy, ktorými je podľa
§ 48 ods.2 Občianskeho zákonníka jej zrušenie od začiatku a tým vznik vzájomnej povinnosti zmluvných
stránvrátiťvšetko,čopodľanejdostali(§457Občianskehozákonníka).Momentomúčinnostiodstúpenia
od zmluvy tak vznikol medzi účastníkmi záväzok z bezdôvodného obohatenia a účastníci zrušenej
zmluvybolipovinnívrátiťsinavzájomplnenia,ktorédostali.Použitienevýhodnejšiehoobchodnéhopráva

a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah by predstavovalo v zmysle § 54 Občianskeho
zákonníka zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

5. Na základe vykonaného dokazovania bolo vo veci preukázané, že predmetom kúpnej a leasingovej
zmluvy č. Z. bolo nové motorové vozidlo obstarané od jeho predajcu v cene 19 750,38 eur (595 000,-

SKK).Preneuhrádzanieleasingovýchsplátokžalovaný9.4.2010dobrovoľneodovzdalpredmetleasingu
osobe poverenej k odobratiu vozidla právnym predchodcom žalobcu (spoločnosti H. R.. R. K..S..) a
dňa 4.5.2010 bolo toto vozidlo označenou spoločnosťou prevezené do L. a odovzdané zástupcovi
spoločnosti U. R. R..K..S.. pánovi F., ktorý v protokole o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla
vyznačil v opise stavu poškodení aj prasknutie čelného skla a poškodenie pravého blatníka. K tomuto

skutkovému deju o doplnení protokolu z 9.4.2010 súd dospel po posúdení originálu predloženého
protokolu na základe voľným okom zistiteľného odlišného spôsobu písma a použitého pera oproti
ostatnej časti pôvodne vyplneného protokolu. Dňa 18.5.2020 bol k hodnote motorového vozidla
vypracovaný na objednávku právneho predchodcu žalobcu znaleckou organizáciou R. R..K..S.., J.
XX, L. znalecký posudok č. XXX/XXXX, podľa ktorého malo v čase ohodnocovania motorové vozidlo

všeobecnú hodnotu 7 115,- eur aj s DPH. Následne za túto znalecky určenú cenu bolo vozidlo na
základe kúpnej zmluvy z 11.6.2010 odpredané pánovi K. Š.. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný
počas trvania leasingového vzťahu zaplatil žalobcovi sumu počiatočnej zvýšenej splátky 1 975,08 eur
(59 500,- SKK) a v necelých 29-ich splátkach splatných po uzavretí zmluvy (až do 7.1.2010) spolu
sumu 9 128,56 eur. Teda po odpočítaní sumy získanej z odpredaja motorového vozidla (7 115,- eur)

a všetkých žalovaným na splatenie lízingu zaplatených čiastok (11 103,64 eur), rozdiel medzi právnym
predchodcomžalobcuposkytnutýmifinančnýmiprostriedkaminazakúpeniepredmetuleasingut.j.sumy
19 750,38 eur (595 000,- SKK) a vyššie špecifikovanými úhradami predstavujúcimi sumu 1 531,74 eur,
súd hodnotil ako bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor právneho predchodcu žalobcu, resp. po
postúpení pohľadávky na úkor žalobcu, ktoré je povinný žalovaný žalobcovi vydať.

6. Tvrdenie žalovaného, že právny predchodca žalobcu sa protiprávne snažil odpredať odobraté
motorové vozidlo pod jeho reálnu cenu nebola vykonaným dokazovaním preukázaná. Právny
predchodca žalobcu ho totiž odpredal za cenu zistenú znaleckým posudkom a jeho odpredajom nezískalani nižšiu sumu, t.j. pod jeho preukázanú hodnotu, a nezískal ani vyššiu sumu, ako bola znalecky
určená hodnota vozidla, v prípade ktorom by bolo spravodlivé pri stanovení hodnoty bezdôvodného
obohatenia prihliadnuť práve na takto získanú skutočnú sumu z odpredaja pôvodného predmetu lízingu.

Žalovaný síce tvrdil, že by bol schopný vozidlo na trhu odpredať za vyššiu sumu, ale relevantné dôkazy v
tomto duchu neposkytol. To však nič nemení na skutočnosti, že právny predchodca žalobcu odpredával
motorové vozidlo spôsobom, ktorý nesignalizuje, že ako dodávateľ porušil povinnosť postupovať s
primeranou odbornou starostlivosťou, pretože vychádzal z ceny určenej znaleckým posudkom, pričom
ani po oboznámení sa s jeho plným písomným vyhotovením súd nezistil, že by žalovaným popierané

spôsobené poškodenia spočívajúce v prasknutom čelnom skle malo vplyv na výšku posudkom určenej
znaleckej ceny. Nebol teda zistený žiaden podstatný vplyv žalovaným tvrdeného (a súčasne žiadnym
dôkazom nepreukázaného) užívania motorového vozidla v čase od 9.4.2010, kedy bolo vozidlo
žalovaným dobrovoľne odovzdané poverenej spoločnosti do 6.5.2010, kedy bolo vozidlo poskytnuté na
preskúmanie znalcovi na určenie ceny vozidla znaleckým posudkom. Právnym predchodcom žalobcu
vykonaný presun vozidla na zmluvným spôsobom centrálne dohodnuté miesto uskladnenia vozidiel

odobratých z leasingu, t.j. na parkovisko spoločnosti U. R. R..K..S.. B. F. G. L., je potrebné hodnotiť ako
žalobcom oprávnené použitie motorového vozidla.

7. Podľa názoru súdu I. inštancie, ani vyhodnotenie zníženia účinnosti tlmičov pérovania zohľadnené pri
výpočtehodnotyvozidlaznalcomnemožnospoukazomnapravidelnýservisvozidlapovažovaťzadôvod

spochybňujúci znaleckým posudkom zistenú všeobecnú hodnotu vozidla, pretože vozidlo malo v čase
jeho odovzdania najazdených cca 136 000 km, čo žalovaným spochybnené nebolo, a táto skutočnosť
(prejazdenie zisteného počtu kilometrov) musela mať vplyv na opotrebovanie niektorých súčastí a
dielov motorového vozidla. Záruka za akosť sa spravidla nevzťahuje na bežné opotrebovanie vzniknuté
riadnym používaním veci, preto žalovaným namietaná okolnosť realizácie pravidelného servisu náprav,

tlmičov a bŕzd vozidla z právneho hľadiska neobstojí. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v
krátkom čase pred odovzdaním vozidla boli tlmiče vymenené za nové, alebo že by neboli opotrebované
tak, ako to bolo zistené znalcom pri ním vykonanom posúdení. Žalovaný nekvantifikoval, o akú sumu
bola všeobecná hodnota motorového vozidla oproti predloženému znaleckému posudku podhodnotená,
nepredložil žiadne odlišné odborné posúdenie stavu a hodnoty vozidla pri jeho odovzdaní a znalecké

dokazovanie súdom v tomto smere ani nenavrhoval a nezložil na jeho vykonanie v súlade s § 253
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) žiaden finančný preddavok. Po tak dlhom čase, ktorý
uplynul odo dňa odovzdania motorového vozidla je možné si len ťažko predstaviť, akým spôsobom
by žalovaný chcel preukázať svoje tvrdenia o úmyselnom podhodnotení všeobecnej hodnoty ním
odovzdaného motorového vozidla právnym predchodcom žalobcu. Žalobca totiž v konaní opakovane

popieral užívanie tohto vozidla po jeho odovzdaní žalovaným a žalovaný žiadne primerané dôkazy o
opaku neposkytol. Navyše, súd I. inštancie zastával názor, že v prípade porušenia odbornej starostlivosti
právneho predchodcu žalobcu v súvislosti s odobratím a odpredajom motorového vozidla (napr. aj jeho
neoprávneným užívaním), by takéto konanie mohlo byť dôvodom pre uplatnenie nároku žalovaného
na náhradu škody založenej na porušení takejto odbornej starostlivosti voči spotrebiteľovi, resp. na

nekalejobchodnejpraktike,zaktorúbyžalobcazodpovedal,takýtonárokvšakžalovanýmnebolvkonaní
riadne vyčíslený a ani uplatnený príslušnou procesnou formou (teda ako protinárok). Preto podľa názoru
súdu žalovaným opakovane prednášané námietky nemôžu mať vplyv na vyššie ustálenú povinnosť
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 531,74 eur, predstavujúcu rozdiel medzi majetkovou hodnotou
poskytnutou právnym predchodcom žalobcu žalobcom na základe kúpnej a leasingovej zmluvy a

hodnotou vrátenou žalovaným v priebehu trvania leasingu a po jeho skončení.

8. Z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov tak súd I. inštancie považoval nárok na zaplatenie sumy
1 531,74 eur z titulu bezdôvodného obohatenia za súčasť žalobcom špecifikovanej straty z odpredaja
majetku uplatnenej v sume 3 174,34 eur. Právne posúdenie každého uplatneného nároku je vecou

súdu, a preto nie je podstatné, že túto stratu žalobca vysvetľoval ako náhradu škody vzniknutú v
súvislosti s predčasným ukončením zmluvy, keďže opísaný nárok na bezdôvodné obohatenie má taktiež
právny základ v predčasnom ukončení zmluvy, konkrétne v právnom akte odstúpenia od zmluvy, ku
ktorému podľa zistených skutkových okolností prípadu pristúpil právny predchodca žalobcu oprávnene.
Keďže právny predchodca žalobcu platne od zmluvy odstúpil a to so spätnými účinkami, na zmluvu

sa hľadí ako keby nebola uzavretá. Preto nie je možné žalobcovi priznať žiaden iný nárok, teda ani
nárok na zmluvnú pokutu, na zaplatenie poplatku za ukončenie lízingovej zmluvy, na úroky z omeškania
1% denne z neuhradených splátok, na neuhradené náklady agentúry a ani na samotné neuhradené
splátky leasingu, ktoré všetky boli dohodnuté v zmluve alebo v ustanoveniach do nej inkorporovanýchžalovaným podpísanými obchodnými podmienkami a to ani keby obsahovali ustanovenia o ich použití
na čas po odstúpení od zmluvy. Takéto ustanovenia by boli podľa názoru súdu rozporné s kogentnou
úpravou § 54 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a

pretoichnemožnopriznať.Natútočasťnárokusatedavzťahujevýrokozamietnutížalobyvprevyšujúcej
časti.

9. Súd I. inštancie však súčasne zastáva názor, že odstúpením od zmluvy nebolo dotknuté právo žalobcu
na náhradu škody, ak zo skutočností, pre ktorú sa od zmluvy odstupuje, možno vyvodiť aj zodpovednosť

za škodu. V ďalšom teda posudzoval žalobcom uplatnené nároky na náhradu škody zo zákonných
hľadísk pre uplatnenie tohto typu nároku. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody
vyplýva, že sa tejto škody domáhal z dôvodu porušenia povinností žalovaným, následkom čoho od
zmluvy odstúpil. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorého predpokladom vzniku je: 1. protiprávny úkon, 2.
spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Pre vznik

zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov.
Prineexistenciičolenjednéhoznich,zodpovednosťzaškoduniejedaná.Skutočnouškodousarozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).

10. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno bolo preukázané splnenie
predpokladu protiprávneho úkonu (žalovaný nepopieral, že prestal uhrádzať jednotlivé leasingové
splátky a k odstúpeniu od zmluvy došlo dôvodne). S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj
splnenietretiehopredpokladuprevznikškody(kauzálnynexus),pretožedôvodomtvrdenéhozmenšenia
majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) bol protiprávny úkon žalovaného - nedodržanie zmluvnej

povinnosti riadne uhrádzať splátky lízingu a nesporné je aj zavinenie vzniknutého stavu žalovaným. Súd
dospel k záveru, že z tohto právneho titulu je dôvodné priznať žalobcovi náhradu nákladov na odhlásenie
vozidla v sume 25,- eur + 4,50 eur na kolkové známky, vynaloženie ktorých bolo preukazované
faktúrou spoločnosti H..S..J. R..K..S.. v sume 1 017,40 eur s pripojeným rozpisom nákladov na
jednotlivé motorové vozidlá, ktorých odhlásenie bol označenou spoločnosťou pre žalobcu zabezpečený

(žalovaného sa týkala pod položkou 7/ suma 25,- eur). Ďalej je mu dôvodné priznať náhradu nákladov za
vypracovanie znaleckého posudku vo výške 70,- eur nakoľko potreba vypracovania znaleckého posudku
vznikla v príčinnej súvislosti s odobratím motorového vozidla a vypracovanie znaleckého posudku bolo
v záujme zmluvných strán, pričom túto časť nároku žalobca preukázal aj listinnými dôkazmi (faktúrou
č. XXXXXXXX z 26.5.2010 spoločnosti R. R..K..S..) a napokon aj náhradu nákladov za parkovanie

vozidla v období od 4.5.2010 do 2.6.2010, ktoré boli preukázané listinnými dôkazmi (likvidačnými listami
spoločnosti U. R., R..K..S.. k faktúre č. XXXXXXXXX z 1.6.2010 a č. XXXXXXXXX z 1.7.2010 a výpismi
z účtu o ich úhrade za spolu 30 dní realizovanej parkovania predmetu lízingu). Tieto všetky náklady
súd považoval za primerané a nevyhnutne vynaložené právnym predchodcom žalobcu v súvislosti s
odobratím a odpredajom vozidla, ako zodpovedajúce jeho majetkovému úbytku v dôsledku porušenia

povinností žalovaného a tak s prihliadnutím na úvodné konštatovania v tomto bode aj za spĺňajúce
podmienky pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného za túto škodu.

11. Súd I. inštancie však nepovažoval za oprávnený nárok žalobcu vo vzťahu k náhrade nákladov
agentúry v sume 287,98 eur, preukazovaných vystavenou faktúrou tejto spoločnosti č. XXXX/XXXX zo

6.5.2010 a jej úhradou, keď z doloženej faktúry nevyplýva, v čom tento úkon spočíval a aké reálne
náklady s ním právnemu predchodcovi žalobcu vznikli. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný
predmet lízingu odovzdal zástupcovi spoločnosti H. R..K..S.. dobrovoľne na dohodnutom mieste v F., o
čom svedčil aj vzájomne podpísaný protokol. V záverečnej správe označené návštevy žalovaného pred
odovzdaním vozidla za účelom dosiahnutia splácania leasingu súd nepovažuje za nevyhnutné úkony,

ktorých náklady by mal znášať žalovaný. Tieto úkony agentúry ani nie sú žalovaným verifikované a boli
realizované len z iniciatívy právneho predchodcu žalobcu a v jeho prospech. Nárok na túto náhradu
tak z hľadiska podmienok vzniku nároku na náhradu škody považuje súd za nepreukázaný. Rovnako
nemohol žalobcovi vzniknúť ani nárok na nezaplatené úroky odo dňa odstúpenia, keďže zmluva zanikla
so spätnými účinkami, v dôsledku čoho žalobcovi nemôže patriť žiaden nárok na zmluvne dohodnutý

úrok a ani zmluvná pokuta opierajúca sa o ustanovenie čl. 12 bodu 4. obchodných podmienok. Súd preto
celkovo priznal titulom náhrady škody žalobcovi sumu 159,50 eur a aj v prevyšujúcej časti uplatneného
nároku titulom náhrady škody považoval žalobu za nedôvodnú.12. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o
plnenie veriteľ požiadal. Vzhľadom k tomu, že čas plnenia nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia, či náhrady škody nebol medzi účastníkmi dohodnutý a ani čas plnenia tohto typu nároku nie
je zákonom stanovený a ani nebol určený v rozhodnutí, žalovaný bol v súlade s ust. § 563 Občianskeho
zákonníka povinný plniť žalobcovi jeho peňažnú pohľadávku až deň nasledujúci po tom, ako ho žalobca
o plnenie požiadal. Ohľadne súdom uznanej dôvodnej časti nároku sa žalobca dostal do omeškania po
doručení protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy zo 16.6.2010, ktorý žalovaný prevzal

21.6.2010, o čom svedčí žalobcom predložená kópia doručenky v spise. Keďže žalovaný bol vyzvaný
žalobcom na zaplatenie vysporiadania v lehote 14 dní, dôvodný je záver, že od 6.7.2010 sa dostal do
omeškania a bol povinný žalobcovi zaplatiť aj úrok z omeškania.

13. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku na úrok z omeškania, tento bol žalobcom uplatnený vo výške
0,1% denne, čo je v prepočte 36,5 % ročne. Uvedená výška požadovaného úroku z omeškania je v

rozpore s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády v znení účinnom
v čase vzniku omeškania, teda 6.7.2010, podľa ktorých má žalobca nárok len na zaplatenie úroku z
omeškaniavovýškeo8%vyššejakojezákladnáúrokovásadzbaECBplatnákprvémudňuomeškanias
plnenímpeňažnéhodlhu.K6.7.2010bolazákladnáúrokovásadzbaECBnaúrovni1%,pretooprávnene
mohol žalobca požadovať zaplatenie úroku z omeškania len vo výške 9 % a nie požadovaných 36,5 %

ročne. Preto súd priznal žalobcovi z dôvodnej časti uplatneného nároku, t.j. zo sumy 1 691,24 eur úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie od 6.7.2010 do zaplatenia a vo zvyšku aj nárok na zaplatenie
úroku z omeškania zamietol ako nedôvodný.

14. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Keďže právny zástupca žalovaného bol ustanovený súdom podľa medzičasom
zrušeného § 30 O.s.p. a v čase ustanovenia ktorého § 149 ods. 2 O.s.p. normoval, že v prípade
ustanovenia zástupcu účastníkovi súdom sa pri náhrade trov konania postupuje podľa osobitného
predpisu, ktorým aj v súčasnosti je zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v

materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“).

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, podal odvolanie

žalovaný včas. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok - vo výroku o zaplatení úrokov v zmysle
§ 388 C.s.p. zmenil tak, že úroky z omeškania vo výške 9 % je povinný zaplatiť zo sumy 1691,24,- eur
od 21.5.2020.

16. Uviedol, že právny predchodca žalobcu Credium Slovakia a.s. sa voči žalovanému domáhal

vyplatenia sumy 6.516,11,- eur s úrokom z omeškania 0,1% denne - čo je neprimerané a v rozpore
s dobrými mravmi /§39 Občianskeho zákonníka/. V dôsledku zlej finančnej situácie prestal splácať
leasingové splátky, odovzdal predmet leasingu s tým, že po odpredaji predmetu leasingu, bude nárok
spoločnosti Credium a.s. uspokojený z predaja. Vozidlo odovzdal 9.4.2010. Právny predchodca žalobcu
doručeným pokusom o zmier žiadal zaplatiť sumu 8.712,04,- eur /č.l. 21/. Požadovanú sumu 8.712,04,-

eur nebol ochotný zaplatiť, trval na tom, aby si pohľadávku voči nemu uhradili z predaja motorového
vozidlaažalovanýzaplatírozdiel.Popodanížalobyžalobcaužpožadovalsumu6.516,11,-eur.Motorové
vozidlo predali p.Š. za cenu 7.115,- eur. Kúpna zmluva doručená súdu obsahuje len prvú stranu /čl.82/
teda vôbec nie je zrejmé, kedy p. R. auto kúpil pretože podľa stále menených podkladov z G. J. L. bolo
mot. vozidlo písané od 14.9.07 do 21.6.2010 na žalovaného, od 21.6.2010 do 1.12.2011 na p. P. a od

1.12.2011 na p.Y. /.čl.72., čl. 124., čl. 137 mala kúpiť A.. F.. č.l. 249, na č.l 283 je uvedené, že žalovaný
bol majiteľom od 14.9.2007 do 29.6.2010 a od 29.6.2010 bolo mot. vozidlo odhlásené z okresu L.. Pritom
na č.l. 279 G. J. L. oznámil súdu, že doklady sú skartované.

17. Podľa názoru žalovaného, súd mohol leasingovú zmluvu - vo výroku o úroku z omeškania

posudzovať aj podľa § 39 OZ že je v rozpore s dobrými mravmi, teda dohoda o výške úrokov by bola
absolútne neplatná. Súd priznal úroky odo dňa 6.7.2010 čo je 14 dní po tom, ako žalovaný prevzal
protokol o finančnom vysporiadaní zo dňa 16.6.2010. Protokol o finančnom vysporiadaní namietal, v
čase 16.6.2010 bol ešte stále vedený ako majiteľ až do 29.6.2010, podľa iného potvrdenia DI PZ do21.6.2010. Protokol namietal aj z dôvodu, dopisovania poškodení v Preberacom protokole a namietal
vyčíslenie ako napr. účtovanie si odvozu pri preberaní vozidla - čo namietal tým, že vozidlo do F. doviezol
žalovaný a teda žalobcovi nemohli vzniknúť žiadne náklady na odvoz vozidla z L..

XX. Súd taktiež nezvážil skutočnosť - dĺžky konania - čo bolo zapríčinené tým, že terajší žalobca je už
tretím právnym nástupcom pôvodnej spoločnosti Credium a.s a preto sústavným menením žalobcu - sa
konanie neprimerane predlžovalo.

19. Súd nezvážil skutočnosť, že už na pojednávaní 11.12.2013 ponúkol žalobcovi dohodu na vyplatenie
1.500,- eur, následne túto dohodu ponúkol opäť na pojednávaní 9.10.2014. Žalobca na ponúkaný zmier
nepristúpil, preto nie je vinou žalovaného, že vec bola ukončená až v roku 2020 a teda úrok z omeškania
od 6.7.2010 považuje za právne nedôvodné.

20. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. S napadnutým rozsudkom sa stotožnil a navrhol ho

ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súhlasí so splácaním pohľadávky v pravidelných mesačných
splátkach.

21. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného smerujúce proti
výroku v časti o povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu je nedôvodné.

22. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

23.Odvolacísúdmázato,žesúdprvejinštanciedospelksprávnemuzáveruvtomsmere,žeuzatvorená

kúpna a leasingová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalobcu a že je
namieste aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj Zákon o spotrebiteľských
úveroch platný v čase uzatvorenia zmluvy.

24. V danom prípade ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia právny predchodca žalobcu so žalovaným

preukázateľne uzavreli kúpnu a leasingovú zmluvu, ktorou sa žalovaný zaviazal plniť zmluvné
podmienky. Žalovaný však nedodržiaval svoje povinnosti, ktoré sa zmluvne zaviazal, čo medzi stranami
sporné nebolo, a preto právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými podmienkami platne odstúpil
od úverovej zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo žalovanému doručené 14.5.2010, kedy
nastali právne následky odstúpenia od zmluvy, ktorými je podľa § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka

jej zrušenie od začiatku a tým vznik vzájomnej povinnosti zmluvných strán vrátiť všetko, čo podľa
nej dostali (§ 457 Občianskeho zákonníka). Momentom účinnosti odstúpenia od zmluvy tak vznikol
medzi účastníkmi záväzok z bezdôvodného obohatenia a účastníci zrušenej zmluvy boli povinní vrátiť
si navzájom plnenia, ktoré dostali. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody
vzniknutejporušenímzmluvy.OdvolacísúdsavcelomrozsahustotožnilsodôvodnenímsúduI.inštancie

v časti priznaného nároku žalobcovi.

25. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok vo výroku čo do priznania istiny 1691,24 eur v
zmysle § 387 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

26. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu I. inštancie v časti priznaného úroku z omeškania
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného smerujúceho proti výroku v časti o priznaní úroku z
omeškania je dôvodné.

27. Žalovaný v dôsledku zlej finančnej situácie odovzdal predmet leasingu dobrovoľne s tým, že

po odpredaji predmetu leasingu, bude nárok spoločnosti Credium a.s. uspokojený z predaja. Z
predloženého protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. Z. odstúpenej z dôvodu
neplatenia zo dňa 16.6.2010 vyplýva, že žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu prvú
navýšenú splátku 1975,08 eur, súčet všetkých uhradených leasingových splátok vo výške 9128,56 eur,spolu teda uhradil 11.103,64 eur. Predmet leasingu dobrovoľne vrátil dňa 9.4.2010. Z faktúry č. O. zo
dňa 16.6.2010 vyplýva, že vozidlo bolo odpredané p. Š. za cenu 7.115,- eur (č.l. 82 súdneho spisu).
Právny predchodca žalobcu Credium Slovakia a.s. sa voči žalovanému žalobou domáhal vyplatenia

sumy 6.516,11,- eur.

28. Pokusom o zmier (č.l. 21) zo dňa 2.6.2011 sa domáhal právny predchodca žalobcu zaplatenia
sumy 8712,04 eur. Súd I. inštancie napadnutým rozsudkom priznal z uplatneného nároku žalobcu sumu
1691,24,- eur.

29. Súd I. inštancie prijal záver, že žalovaný je v omeškaní od 6.7.2010. Avšak z odôvodnenia jeho
rozhodnutia nie je možné vyvodiť, akými úvahami sa riadil pri ustálení doby odkedy je žalovaný v
omeškaní. Podľa odôvodnenia súdu I. inštancie žalovaný sa dostal do omeškania po doručení protokolu
o finančnom vyporiadaní leasingovej zmluvy zo dňa 16.6.2010, ktorý žalovaný prevzal 21.6.2010, s tým,
že bol vyzvaný plniť v lehote 14 dní od doručenia výzvy.

30. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný dôvodne namietal výšku uplatneného
nároku žalobcom. Súd I. inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel aj k správnemu záveru,
že uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne (36,5 % ročne) je v rozpore s
ustanovením § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

31.Jepotrebnéprisvedčiťžalovanému,ženevedelakúvýškuuplatnenéhonárokumáplniť,keďžepočas
celého konania tento nárok žalobcu dôvodne namietal. Výšku priznaného nároku sa dozvedel až z
rozhodnutiasúduI.inštancie.StoutoargumentáciousasúdI.inštancievodôvodnenísvojhorozhodnutia
nevyporiadal. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú aké dôkazy súd I. inštancie s tým súvisiace

vykonal a vyhodnotil. Preto odvolací súd nemohol dať odpoveď na odvolaciu námietku žalovaného vo
vzťahu odkedy je v omeškaní, pretože sám nepoznal, na základe ktorých dôkazov a úvah dospel súd I.
inštancie k záveru o potrebe priznať úrok z omeškania od 6.7.2010.

32. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom

vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé

33. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje

spôsobom,ktorýzáväzneurčujeustanovenie§220ods.2C.s.p.dochádzanielenktomu,žerozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozhodol

tak, že zrušil rozsudok vo výroku v časti priznania úroku z omeškania od 6.7.2010 a vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nedostatočne odôvodnené rozhodnutie
je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby
uskutočniljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.

35. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami a dôkazmi
predloženými účastníkmi v priebehu konania, vykonať potrebné dokazovanie a následne ustáliť vo
svojom rozhodnutí taký právny záver, ktorý bude preskúmateľný najmä v tých otázkach, ktoré boli zjavne
sporné medzi účastníkmi počas konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zjavné úvahy, ktorými sasúdriadilprirozhodovaníopriznaníúrokuzomeškania.Následnevovecirozhodnetak,abyrozhodnutím
nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

36. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).