Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoCsp/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216217335
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2216217335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:Mgr.RenátaGavalcováasudcov:JUDr.

Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a. s.,
IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava, právne zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš &
Partners, s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, proti žalovaným: 1/ W. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. ulica XXX/XX, Q., 2/ P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, Q., o zaplatení
sumy 2.660,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 16. augusta 2019, č. k. 15Csp/308/2016-112, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. vo vzťahu medzi žalobcom

a žalovanou 2/ p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému 1/ a žalovanej 2/ povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.660,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25
% ročne zo sumy 2.633,25 eur od 01.10.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, vo výroku II. súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku III. žalobcovi priznal proti žalovaným
1/ a 2/ nárok spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady

rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd I. inštancie právne odôvodnil použitím ust. § 290 CSP, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1
OZ, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z., § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená

zmluva bola uzatvorená platne, má písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria
súčasť zmluvy. Žalovaní nárok žalobcu nijako nesporovali po vecnej, ako ani po právnej stránke.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania, a to aj s ohľadom na splnenie náležitostí úverovej zmluvy
podľa § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. súd dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie 2.660,03
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.633,25 eur od 01.10.2016 do
zaplatenia bola podaná dôvodne, keď suma 2.660,03 eur je súčtom zvyšku nezaplatenej istiny úveru
1.885,21 eur, nezaplatených zmluvných úrokov vzniknutých a vyčíslených do predčasného zosplatnenia

úveru (15.11.2013) vo výške 74,11 eur, úrokov z omeškania vzniknutých a vyčíslených do 30.09.2016
vo výške 563,36 eur a omeškaných poplatkov vo výške 137,35 eur. Predmetný úver bol pre omeškanie
s platením mesačných splátok v súlade s úverovou zmluvou (bod 9 Obchodných podmienok pre ČSOB
spotrebiteľské úvery v znení účinnom od 08.04.2009 tvoriacich súčasť zmluvy o úvere) a zákonnouúpravou (§ 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka - predchádzajúca výzva z 15.09.2013) predčasne
zosplatnený s účinnosťou ku dňu 15.11.2013, čím vznikla žalovaným povinnosť jednorazovo uhradiť
banke celú zostávajúcu časť pohľadávky z úveru. Žalovaní do zosplatnenia úveru uhradili celkovo

6.226,52 eur, z toho na istinu úveru podľa prehľadu splácania na č.l. 36 bola započítaná suma 4.114,79
eur, pričom žalovaní po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby, a ani potom počas konania už
žiadne ďalšie úhrady neuskutočnili. Na základe uvedeného súd žalobe v časti sumy 2.660,03 eur
s prislúchajúcimi nevyčíslenými úrokmi z omeškania tak ako je uvedené vo výroku I ako dôvodnej
vyhovel, pretože súd mal s poukazom na obsah zmluvy a na citované zákonné ustanovenia dostatočne

preukázanú opodstatnenosť uplatneného nároku v tejto časti. Na základe uvedeného súd zároveň
zaviazal žalovaných aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.633,25
eur v zmysle citovaných ustanovení od 01.10.2016 do zaplatenia, keďže sa žalovaní s plnením týchto
svojich záväzkov nepochybne dostali do omeškania. Na žiadosť žalovanej 2/ na povolenie splácania
dlhu nemohol prihliadnuť, pretože žalovaná 2/ sa nedostavila na pojednávanie a ani predtým nijakým
spôsobom svoje finančné a majetkové pomery nezdokladovala, čo súdu bránilo v rozhodovaní o takej

žiadosti. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 16.08.2019, ktoré súd vykonal v neprítomnosti
žalovaných v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP, nakoľko sa riadne a včas predvolaní žalovaní
na pojednávanie nedostavili, a to žalovaný 1/ bez akéhokoľvek ospravedlnenia a žalovaná 2/ z dôvodu
práceneschopnosti, pričom však ani jeden zo žalovaných nepožiadal o odročenie pojednávania. Čo sa
týka námietky žalovanej 2/ ohľadom prípadného zániku jej záväzku z úverového vzťahu vyporiadaním

BSM medzi ňou a žalovaným 1/, súd uvádza, že táto námietka je neopodstatnená, pretože taký rozsudok
je záväzný len vo vzťahu k stranám sporu (§ 228 ods. 1 CSP) a nie je záväzný voči tretím osobám a
nemá vplyv na zmenu v osobe dlžníka. Pokiaľ ide o uplatnené zmluvné úroky vzniknuté a vyčíslené za
obdobie od 16.11.2013 do 30.09.2016 vo výške 536,58 eur a zmluvné úroky vo výške 9,90 % ročne
zo sumy 1.885,21 eur od 01.10.2016 do zaplatenia, súd tento nárok nepriznal a žalobu v tejto časti

zamietol (výrok II), pretože podľa názoru súdu z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva,
že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria
dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, a to aj v prípade jeho
predčasnéhozosplatnenia,pričomnáslednesadlžníkdostávadoomeškaniaajepovinnýplatiťibaúroky

z omeškania (R 59/1998). Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti (v časti prevyšujúcej
nárok priznaný vo výroku I ) zamietol (výrok II). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1, 2 CSP, pričom dospel k záveru, že žalobca má právo
na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci
úspešný na 100 % v časti istiny rozhodujúcej pre určenie celkového úspechu strany v spore. O výške

tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolania žalovaná 2/, v ktorom uviedla, že s predmetným
rozhodnutím súdu sa nestotožňuje a podáva odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP,

keď súd v predmetnej veci vydal rozsudok dňa 16.8.2019 a v tomto období bola práceneschopná, ktorú
skutočnosť včas a pred pojednávaním oznámila súdu a preukázala potvrdením o PN, ktoré jej bolo
vystavené zo strany ošetrujúceho lekára. Z uvedeného objektívneho dôvodu nemohla byť prítomná na
tomto pojednávaní a žiadala odročiť pojednávanie a v zmysle § 183 ods. 1 OSP malo byť pojednávanie
odročené tak, aby bola zachovaná možnosť riadnej ochrany jej práv v predmetnom spotrebiteľskom

spore. Súd napriek tomu pojednávanie neodročil a bez jej prítomnosti vydal rozsudok, ktorý ju zaviazal
spoločne s exmanželom plniť žalobcovi. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd vydal
rozhodnutie, ktorým napadnutý rozsudok zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

5. Žalovaný 1/ odvolací návrh nepodal.

6. K odvolaniu žalovanej 2/ zaslal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že žiada, aby odvolací
súd rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil a zaviazal žalovanú 1/ k náhrade trov odvolacieho
konania. Poukázal na základný nedostatok argumentácie žalovanej 2/, a to skutočnosť, že žalovaná
2/ síce ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Sama

skutočnosť, že sa pojednávania nezúčastní automaticky nezakladá žiadosť o odročenie pojednávania.
Z ust. § 183 ods. 1 CSP jednoznačne vyplýva, že o odročenie musí strana aktívne požiadať. A v tejto
súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 226/2018, v ktorom sa uvádza, že pre
legitímne pojednávanie v neprítomnosti účastníka musia byť splnené súčasne dve podmienky, a toúčastník bol riadne predvolaný a absentuje žiadosť účastníka o odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3

CSP),vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštancie(§383a§384CSP),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej 2/ nie dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne s použitím § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovaných

1,2/ solidárne zaplatenia sumy 2.660,03 eur spolu s úrokom vo výške 536,58 eur, úrokom vo výške 9,9
% ročne zo sumy 1.885,21 eur od 1.10.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 2.633,25 eur od 1.10.2016 do zaplatenia.

9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie

ohľadne výrokov I. a III.

10. Žalovaná 2/ vo svojom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, nakoľko dňa 16.8.2019 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa

nemohla zúčastniť z dôvodu, že bola práceneschopná, ktorú skutočnosť oznámila súdu a preukázala aj
potvrdením o práceneschopnosti a zároveň požiadala o odročenie pojednávania, avšak súd aj napriek
tomu dňa 16.8.2019 pojednával a vo veci vyhlásil rozsudok.

11. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký

chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktorémuCivilnýsporovýporiadok(predtýmObčianskysúdnyporiadok)priznávazaúčelomochranyjeho
práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 102/04, ako
aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná
najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

12. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a
princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v

tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za

účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

13. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo
148/2011, ktorý konštatuje, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem

rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania
všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnomrámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,
ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. I.ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č.

209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takémuto uplatneniu (napr. sp. zn. IV.ÚS 115/03, III.ÚS 119/03, III.ÚS 209/04). Súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam (sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04).

15. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudská práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, seria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie
rozsudkusúduvovnútroštátnychpodmienkachSlovenskejrepublikyustanovuje§157ods.2OSP,podľa

ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo
veci vyjadril žalovaný, príp. iný účastník konania, stručne jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ustanovenia § 220 ods.

2 CSP (§ 157 ods. 2 OSP) pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je
v rozpore aj úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práva na tento argument (rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 410/03).

16. Súd, ktorý sa vysporiadava s argumentáciou účastníka konania, nemôže ju odmietnuť len pre
nesprávnosť, ale musí uviesť, v čom táto nesprávnosť konkrétne spočíva. Rozhodujúcou skutočnosťou
tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné

(s ktorými sa súd musí vyrovnať). Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Vetrenko v. Moldavsko
(rozhodnutie z 18. mája 2010) uviedol, že opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentmi alebo
zjavne svojvoľne (arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentmi, je nezlučiteľné s ideou spravodlivého
procesu.

17. V čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie účinný CSP stojí na zásade predvídateľnosti
rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup súdu
pri konaní a rozhodovaní. Účastníci by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu
v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 189/2010 z 24. mája 2011, č. k. 7 Cdo

42/2010 zo 17. októbra 2011). Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany spravodlivú ochranu ich
práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu
a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Procesný postoj strany zásadne
nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony
a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky

tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v
súladesplatnýmprocesnýmporiadkom,atoajprirešpektovanídruhucivilnéhoprocesu,vktoromstrana
uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

18. Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992
Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.19. Podľa § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie.

20. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré
boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude
konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

21. Podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých

dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

22. Podľa § 183 ods. 2 Civilného sporového poriadku od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali
krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje,

odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť
iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť
inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

23. Podľa § 183 ods. 3 Civilného sporového poriadku strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania,

oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s
prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

24. Podľa § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na
odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.

Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú
adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 16.8.2019 o
8.15 hod. dňa 20.5.2019 a súčasťou predvolania na pojednávanie bolo aj poučenie o procesných

právach a povinnostiach sporových strán, a to aj v zmysle ust. § 183 a § 184 ods. 2 CSP. Žalovanej
2/ bolo predvolanie na termín pojednávania doručené dňa 14.6.2019. Dňa 15.8.2019 bolo súdu
doručené podanie žalovanej 2/ označené ako ospravedlnenie, v ktorom uvádza, že nevie sa zúčastniť
pojednávania, ktoré sa bude konať dňa 16.8.2019 o 8.15 hod. zo zdravotných dôvodov a súčasťou tohto
ospravedlnenia bolo aj vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti od 15.8.2019 MUDr.

Alžbetou Tóthovou. Zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.8.2019 vyplýva, že súd v nej konštatoval, že
na pojednávanie sa nedostavila riadne a včas predvolaná žalovaná 2/, ktorá podaním zo dňa 15.8.2019
ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov pričom priložila aj doklad o PN,
avšak týmto podaním zároveň nepožiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, aby súd nekonal v jej
neprítomnosti. Súd následne vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti

žalobcu, žalovaného 1/ a žalovanej 2/.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval v
súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP a citovanými zásadami spravodlivého súdneho procesu
a svojím postupom neodňal žalovanej 2/ možnosť konať pred súdom. Z obsahu spisu jasne vyplýva,

že žalovaná 2/ svojim podaním zo dňa 15.8.2019 len ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní dňa
16.8.2019, avšak zároveň nepožiadala o odročenie pojednávania a to aj napriek procesnému poučeniu
v zmysle §§ 183, 184 CSP zo strany súdu v predvolaní na pojednávanie. Z uvedeného dôvodu tak súd
prvej inštancie nemal dôvod pojednávanie odročiť aj keď preto možno boli u žalovanej 2/ vážne dôvody
(preukázanie jej práceneschopnosti), avšak absentovala jej žiadosť o odročenie pojednávania, ktorá

zákonná podmienka musela byť splnená kumulatívne.

27. Z uvedeného dôvodu, tak súd prvej inštancie vyššie opísaným správnym procesným postupom
neznemožnil strane - žalovanej 2/, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a preto odvolaciemu
súdu nezostala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 387

ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolaciehokonania voči žalovanej 2/ v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 CSP).

29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada(§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).