Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120011408
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3120011408.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Dušana Krč-Šeberu a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obvineným 1) I. U., nar. XX.XX.XXXX v V.,
trvale bytom Y. XXX, G. a 2) E. E., nar. XX.X.XXXX v V., trvale bytom G. XXX, G., trestne stíhaných pre
prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona, na neverejnom
zasadnutí dňa 27.januára 2021, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti

uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/107/2020 zo dňa 21.12.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.12.2020, sp. zn. 3T/107/2020 bolo rozhodnuté
nasledovne:

„Podľa § 216 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 241 odsek 1 písmeno g) Trestného poriadku
súd podmienečne zastavuje trestné stíhanie vedené proti obvinenému I. U., nar. XX.XX.XXXX a E. E.,
nar. XX.XX.XXXX, v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 3T/107/2020, pre
skutok právne posúdený ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 2
Trestného zákona na skutkovom základe, že

od nezistenej doby do 17:20 hod. dňa 13.12.2019 v rozpore s ustanovením § 13 odsek 1 písmena a)
zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a ustanovenia § 31 odsek 1 písmeno d) zákona
č. 326/2005 Z. z. o lesoch po predchádzajúcej dohode viedli motorové vozidlá zn. Volkswagen Golf,
ev. číslo PD XXX GU (držiteľ a vlastník E. E.) a zn. R. R ev. číslo PD XXX GT (držiteľ a majiteľ I.
U.) po parcelách KN-E č. 1576/4 - 1576/8, 1577 - 1585, 1597/8, 1693/1 - 1693/4, 1694/1, 1674/2,
1695/1 - 1695/3, 1696/1, 1696/2, 1697 - 1699/3, 1702/1 - 1702/3, 1701, 1700/1, 1700/2, 1700/3, 1730

- 1739, 1740/1, 1740/2, 1741 - 1743, 1744/1, 1744/2, 1745, 1747, 1748 (evidované ako orná pôda),
katastrálneho územia Zliechov, okres Ilava, ktoré patria do Chránenej krajinnej oblasti Strážovské
vrchy (územie vyhlásenie Vyhláškou č. 14/1989 Zb.), Chráneného vtáčieho územia Strážovské vrchy a
navrhovaného územia európskeho významu Strážovské vrchy, kde platí II. stupeň ochrany, kde vjazd a
státie motorovým vozidlom je zakázaný, pričom na vykonanie jazdy na uvedených pozemkoch nemali
príslušné povolenie.

Podľa § 216 odsek 2 Trestného poriadku sa obvinenému I. U. a E. E. určuje skúšobná doba v trvaní
1 (jeden) rok.“

Proti tomuto uzneseniu prokurátor podal písomne v zákonnej lehote sťažnosť v neprospech oboch
obvinených, ktorú sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil. V úvode písomných dôvodov prokurátor

poukázal na výrokovú časť napadnutého uznesenia. V dôvodoch sťažnosti prokurátor ďalej uviedol
nasledovné:„Samosudkyňa Okresného súdu v Trenčíne, v trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve
Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície v Trenčíne pod ČVS:ORP-12/2-VYS-TN-20, proti

obvinenému I. U. a obvinenému E. E. pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305
ods.2Tr.zák.formouspolupáchateľstvapodľa§20Tr.zák.naskutkovomzáklade,žeodnezistenejdoby
do 17:20 hod. dňa 13.12.2019 v rozpore s ustanovením § 13 odsek 1 písmena a) zákona č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny a ustanovenia § 31 odsek 1 písmeno d) zákona č. 326/2005 Z. z. o
lesoch po predchádzajúcej dohode viedli motorové vozidlá zn. Volkswagen Golf, ev. číslo PD XXX GU

(držiteľ a vlastník E. E.) a zn. Audi A6, ev. číslo PD XXX GT (držiteľ a majiteľ I. U.) po parcelách KN-E č.
1576/4 - 1576/8, 1577 - 1585, 1597/8, 1693/1 - 1693/4, 1694/1, 1674/2, 1695/1 - 1695/3, 1696/1, 1696/2,
1697 - 1699/3, 1702/1 - 1702/3, 1701, 1700/1, 1700/2, 1700/3, 1730 - 1739, 1740/1, 1740/2, 1741 -
1743, 1744/1, 1744/2, 1745, 1747, 1748 (evidované ako orná pôda), katastrálneho územia Zliechov,
okres Ilava, ktoré patria do Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (územie vyhlásenie Vyhláškou
č. 14/1989 Zb.), Chráneného vtáčieho územia Strážovské vrchy a navrhovaného územia európskeho

významu Strážovské vrchy, kde platí II. stupeň ochrany, kde vjazd a státie motorovým vozidlom je
zakázaný, pričom na vykonanie jazdy na uvedených pozemkoch nemali príslušné povolenie.“

Podľa § 241 ods. 1 písm. g/ Tr. por. samosudkyňa podmienečne zastavila trestné stíhaniu vo vzťahu k
obomobvinenýmapodľa§216ods.2Tr.por.každémuzobvinenýchurčilaskúšobnúdobuvtrvaní1rok.

Po podaní obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Trenčín bola na Okresnom súde Trenčín
vykonaná dňa 09.12.2020 mediácia, v rámci ktorej obvinení I. U. a E. E. vyhlásili slobodne, vážne
a zrozumiteľne a určito, že spáchali skutok, pre ktorý sú stíhaní a prejavili účinnú ľútosť. Obaja sa
Správe CHKO Strážovské vrchy Orlové písomne ospravedlnili. Obvinení súčasne splnili podmienky

alternatívneho ukončenia trestného konania z formálneho hľadiska.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospela samosudkyňa k záveru, že v danej trestnej veci
boli splnené všetky zákonné podmienky pre uplatnenie inštitútu podmienečného zastavenia trestného
stíhania podľa § 216 Tr. por. s tým, že má za to, že takéto rozhodnutie možno dôvodne považovať za

dostačujúce z hľadiska dosiahnutia účelu, ktorý sa inak sleduje prejednaním veci súdom a uložením
trestu, prípadne upustením od potrestania, s prihliadnutím na osobné pomery obvinených a ich doterajší
bezúhonný život a okolnosti prípadu, povahu a závažnosť spáchaného činu, ktoré tiež viedli k určeniu
skúšobnej doby obvineným v trvaní 1 (jedného) roka, ktorej dĺžku súd určil najmä z hľadiska okolností
spáchaného trestného činu.

Ďalej samosudkyňa poukázala na to, že obvinení sa ku spáchaniu skutku priznali, svoje konanie
oľutovali, s podmienečným zastavením trestného stíhania súhlasili. Samosudkyňa poukazuje na
bezúhonnosť obvinených v oblasti trestných činov.

Proti predmetnému uzneseniu prokurátor podal v zákonnej lehote dňa 23.12.2020 sťažnosť.

Uznesenie Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 3T 107/2020 zo dna 21.12.2020, ktorým bol vo vzťahu k
obvineným I. U. a E. E. podmienečne zastavené trestné stíhanie pre prečin porušovania ochrany rastlín
a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. nepovažujem

za postačujúce vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti u oboch obvinených. Samosudkyňa
správne uznala vinu obvinených zo spáchania žalovaného skutku, nie je však možné stotožniť sa s
rozhodnutím, ktorým trestné stíhanie podmienečne zastavila a určila skúšobnú dobu na spodnej hranici
zákonného rozpätia bez uloženia primeraných obmedzení.

Konanie obvineného I. U. nie je možné považovať za konanie nižšej závažnosti, vzhľadom na ktoré by
prichádzalo do úvahy podmienečné zastavenie trestného stíhania.

Obvinený I. U. v prípravnom konaní popieral trestnosť svojho konania a uvádzal ,že obvinenie sa
nezakladá voči jeho osobe na pravde, pretože nejazdil po predmetných parcelách, ale len zišiel na tzv.

parkovisko. Ak by na predmetné parcely zišiel, pravdepodobne by vzhľadom na typ vozidla zapadol.
Ďalej nesúhlasí s formuláciou skutkovej vety, kde sa uvádza, že jazdil od presne nezistenej doby, ale
podľa jeho slov tam bol len jedenkrát, a to vtedy, keď sa snažil s vozidlom dostať na vozovku, pretože sanepozornosťou zošmykol. Uviedol, že nevedel, že predmetné miesto patrí do CHKO, nakoľko to nebolo
nikde označené.

S poukazom na uvedené nie je možné prijať záver, že obvinený I. U. spáchanie skutku úprimne oľutoval,
prípadne, že by sa ku spáchaniu skutku priznal a uznal jeho trestnosť. Uvedené dôvody neumožňujú
postup podľa § 216 Tr. por.

Obvinený E. E. v prípravnom konaní rovnako ako obvinený I. U. trestnosť svojho konania poprel a

uviedol,ženapredmetnéparcelyišielautomzdôvodu,žetamodbočilspolupáchateľobvinenýI.U.,ktorý
tam chcel ísť vykonať malú potrebu. Tvrdenie obvineného E. E. v prípravnom konaní je bez logického
základu, nakoľko každý z obvinených išli svojim motorovým vozidlom, autá neboli zaparkované na
krajnici, práve naopak, svedok a oznamovateľ Bc. U. K. uviedol, že videl ako obe mtorové vozidlá jazdili
hore a dole kopcom, ktorý v minulosti slúžil ako lyžiarska zjazdovka. Priznanie sa obvineného E. E.
a oľutovanie konania tak považujem za účelové konanie obvineného a z jeho strany, rovnako ako zo

strany obvineného I. U., s ktorým sa vopred dohodol, že sa idú uvedeným spôsobom na mieste bývalej
lyžiarskej zjazdovky zabávať, neboli splnené ani formálne znaky potrebné pre podmienečné zastavenie
trestného stíhania.

V súvislosti s materiálnou stránkou spáchaného trestného činu zdôrazňujem, že skutok sa stal v

lokalite Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (územie vyhlásené Vyhláškou č. 14/1989 Zb.) v
lokalite Chráneného vtáčieho územia Strážovské vrchy a v navrhovaného územia európskeho významu
Strážovské vrchy, kde platí zvýšený stupeň ochrany. Motívom konania obvinených nebolo nič iné, ako
tzv.drifftovanímjazdiťpolesných apoľnohospodárskychpozemkoch.Miesto,kdesaobvinenísosvojimi
motorovými vozidlami nachádzali sa nachádza ďaleko od odbočky Čičmany, ktoré sa občas využíva ako

parkovisko. Táto skutočnosť vyplýva nielen z výpovede svedka Mgr. M. P., ale aj z priloženej mapky.
Závažnosť konania obvinených je zvýšená aj tou skutočnosťou, že u nás žijúce divé zvieratá, časť z nich
rieši prežitie nepriaznivých zimných podmienok, tzv. zimnými spánkom (hibernáciou), ostatné zvieratá
migrujú do oblastí s prístupnejšou potravou, pokiaľ im to ľudské zásahy do krajiny dovoľujú. Práve jazda
motorovými vozidlami po lesných a poľnohospodárskych pozemkoch a zvlášť agresívnym spôsobom,

akým obvinení jazdili, spôsobujú obmedzenie a poškodenie prirodzeného správania sa zveri.

Vneposlednomradepoukazujemnaneuloženieakejkoľvekformyobmedzeniasúvisiacejsospáchaným
skutkom. Trest zákazu činnosti zabezpečuje pre spoločnosť to, aby výkon tej ktorej činnosti nebol pre
nikoho príležitosťou na páchanie trestnej činnosti. Uloženie zákazu činnosti sa viaže na podmienku, že

sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s tou činnosťou, ktorá sa mu zakazuje. Pojem „súvislosť“
trestného činu s takouto činnosťou zahrňuje najmä taký prípad, keď trestný čin je v priamej príčinnej
súvislostispáchateľovoučinnosťouakojehonásledok.Súvislosťousarozumieajakákoľvekináspojitosť
posudzovanej činnosti so spáchaným trestným činom. Najčastejšie ide o prípady, kde výkon činnosti
umožňuje alebo uľahčuje spáchanie trestného činu, alebo poskytuje k nemu príležitosť. Pri rozhodovaní

o uložení zákazu činnosti musí sa súd dôsledne riadiť najmä hľadiskami o účele trestu (§ 23 Tr. zák.).

Za účelom naplnenia prevencie individuálnej ak aj generálnej nie je možné považovať podmienečné
zastavenie trestného stíhania za postačujúce. Cieľlom uloženia zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel je postihovať prostriedkami trestného práva výkon činnosti nad rámec oprávnení daných

zákonom, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu životného prostredia, flóry, fauny, prípadne niektorej
z ich zložiek, čo je v danom prípade jednoznačne indikované. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to,
že obvinení doposiaľ viedli riadny život.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd Trenčín podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

zrušil uznesenie Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 3T/107/2020 zo dňa 21.12.2020 a uložil orgánu,
proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.“

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr.
por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému prokurátor podal sťažnosť, ako

aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru,
že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.Krajský súd na základe preskúmania konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,
nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, pre ktoré by malo byť zrušené
sťažnosťou prokurátora napadnuté uznesenie okresného súdu z dôvodu samotnej existencie takýchto

procesných pochybení aj bez následného pristúpenia k prieskumu správnosti samotného napadnutého
uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že v dôvodoch sťažnosti prokurátora nie je
ani vytýkaná existencia takýchto procesných chýb.
Na základe preskúmania správnosti samotného sťažnosťou prokurátora napadnutého výroku uznesenia
okresného súdu o podmienečnom zastavení trestného stíhania podľa § 216 ods. 1 s poukazom na

§ 241 ods. 1 písm. g) Tr. por., sa senát krajského súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie
prokurátora, uvedenej v dôvodoch podanej sťažnosti. Prokurátor namietal, že neboli splnené formálne
animateriálnepodmienkynapodmienečnézastavenietrestnéhostíhaniaavpodstatevyčítalokresnému
súdu neprimeranú miernosť rozhodnutia s určením skúšobnej doby na dolnej hranici trestnej sadzby
bez uloženia primeraných obmedzení a trestu zákazu činnosti vzhľadom na charakter trestnej činnosti
a jej závažnosť.

Podľa § 216 ods. 1 Tr. por. v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení obvinenia
do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho

vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne,
b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo
urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a
c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno
takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

Podľa § 241 ods. 1 písm. g) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť
závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby
najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie
podmienečne zastaví podľa § 216 ods.

Pokiaľ ide o dôvody sťažnosti prokurátora, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia k nim
uviedol nasledovné:

„V predmetnej veci je trestné stíhanie vedené proti obvinenému pre prečin s hornou hranicou trestnej

sadzby jeden rok, pričom:
· obvinený I. U. bol poučený o možnosti podmienečného zastavenia trestného stíhania s tým, že s touto
možnosťou súhlasil;
· obvinený sa k spáchaniu stíhaného skutku v plnej miere priznal, pričom z obsahu trestného spisu
nevyplynuli žiadne odôvodnené pochybnosti o vykonaní takéhoto jeho vyhlásenia v zmysle § 216 odsek

1 písmeno a) Trestného poriadku, teda že by toto bolo neslobodné, nevážne či nezrozumiteľné;
· obvinený úprimne oľutoval spáchanie činu;
· obvinený nebol v minulosti súdne trestaný, má evidované tri priestupky.

· obvinený RC. E. bol poučený o možnosti podmienečného zastavenia trestného stíhania s tým, že s
touto možnosťou súhlasil;
· obvinený sa k spáchaniu stíhaného skutku v plnej miere priznal, pričom z obsahu trestného spisu
nevyplynuli žiadne odôvodnené pochybnosti o vykonaní takéhoto jeho vyhlásenia v zmysle § 216 odsek
1 písmeno a) Trestného poriadku, teda že by toto bolo neslobodné, nevážne či nezrozumiteľné;

· obvinený úprimne oľutoval spáchanie činu;
· obvinený nebol v minulosti súdne trestaný, má evidovaný jeden priestupok.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospela samosudkyňa k záveru, že v danej trestnej veci
boli splnené všetky zákonné podmienky pre uplatnenie inštitútu podmienečného zastavenia trestného

stíhania podľa § 216 Trestného poriadku s tým, že má za to, že takéto rozhodnutie možno dôvodne
považovať za dostačujúce z hľadiska dosiahnutia účelu, ktorý sa inak sleduje prejednaním veci súdom
a uložením trestu, príp. upustením od potrestania, s prihliadnutím na osobné pomery obvinených a ich
doterajší bezúhonný život a okolnosti prípadu, povahu a závažnosť spáchaného činu, ktoré tiež viedli kurčeniu skúšobnej doby obvinenému v trvaní 1 (jedného) roka, ktorej dĺžku súd určil najmä z hľadiska
okolností spáchaného trestného činu.“

V súvislosti s úpravou zákonných podmienok podmienečného zastavenia trestného stíhania, uvedených
v § 216 ods. 1 Tr. por., ktorých nesplnenie prokurátor v prípade oboch obvinených namieta, krajský
súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z uvedeného ustanovenia nevyplýva nutnosť priznania sa k
spáchaniu skutku za súčasného úprimného oľutovania. V zmysle § 216 ods. 1 písm. a) Tr. por. sa pre
rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania vyžaduje vyhlásenie obvineného, že spáchal

skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané
slobodne, vážne a zrozumiteľne.

Z obsahu predloženého spisového materiálu nepochybne vyplýva, že bola na súd podaná obžaloba vo
vyššie uvedenej trestnej veci obvinených. Po podaní obžaloby probačný a mediačný úradník okresného
súdu Trenčín na základe pokynu samosudkyne zisťoval za súčinnosti obvinených podmienky na

podmienečné zastavenie trestného stíhania. Obaja obvinený po zákonnom poučení do zápisnice pred
probačným a mediačným úradníkom vyhlásili, že spáchali skutok, pre ktorý sú stíhaní a svoje konanie
oľutovali. Obsahom predloženého spisu je aj samostatné vyhlásenie podpísané každým obvineným, v
ktorých zhodne vyhlasujú, že spáchali skutok, za ktorý sú stíhaní, ktoré vyhlásenie vykonávajú slobodne,
vážne, určito a zrozumiteľne. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou prokurátora, že by obsah výpovede

obvinenýchzprípravnéhokonaniavylučovalmožnosťurobiťvyhláseniepodľa§216Tr.por.vneskoršom
štádiu trestného konania. Obvinený má právo konať v rámci svojej obrany (dovolenej) a vypovedať
spôsobom, akým uzná za vhodné. Krajský súd poukazuje aj na to, že žiadne ustanovenie Trestného
poriadku neviaže možnosť rozhodnutia súdu o podmienečnom zastavení trestného stíhania podľa § 241
ods. 1 písm. g) Tr. por. na priznanie sa obvineného vo výpovedi z prípravného konania, ale na splnenie

podmienok podľa § 216 ods. 1 písm. a) až c) Tr. por. aj v štádiu po podaní obžaloby (viď aj znenie
ustanovení § 282 ods. 1 a § 290 ods. 5 Tr. por.).

V súvislosti s argumentáciou prokurátora, že sa skutok stal v Chránenej krajinnej oblasti Strážovské
vrchy, kde platí zvýšený stupeň ochrany, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že objektom

chráneným ustanovením § 305 ods. 2 Tr. zák., je ochrana prírody pred neoprávneným poškodzovaním
aj spôsobom, ktorým je vstup motorových vozidiel na lesné alebo poľnohospodárske pozemky. Takýto
zákaz vstupu motorových vozidiel je uložený práve z dôvodu, aby nedošlo k rušeniu poľovnej zvery
a k poškodeniu biotopov chránených druhov rastlín a živočíchov. Pokiaľ prokurátor v rámci svojej
argumentácie odôvodňuje zvýšenú závažnosť konania obvinených tým, že obvinení mali s vozidlom

jazdiť v chránenej oblasti, krajský súd poukazuje na tom, že jazda motorovým vozidlom bez povolenia v
chránenej oblasti je pojmovým znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 305 ods. 2
Tr. zák. Preto táto skutková okolnosť bez ďalšieho nemôže mať žiadny zásadný vplyv na posudzovanie
závažnosti spáchaného skutku.

Pri posudzovaní správnosti napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že okresný súd
z hľadiska posudzovania závažnosti činu vo vzťahu k možnosti využitia inštitútu podmienečného
zastavenia trestného stíhania postupoval správne. Podľa názoru krajského súdu okresný súd správne
zistil, že v prípade obvinených aj podľa obsahu skutkovej vety podanej obžaloby, ktoré skutkové závery
korešpondujú s obsahom dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, sa u obvinených jednalo o

jednorazové konanie, že konaním obvinených nedošlo k narušeniu pôdneho fondu, poškodeniu rastlín,
pretože skutok sa stal v zimnom období, kedy pôda bola zamrznutá pod súvislou vrstvou snehu (viď
fotografie na č.l. 123). Zo správnych skutkových zistení teda vyplýva, že konanie obvinených okrem
možného rušenia lesnej zvery nemalo prakticky žiadne negatívne následky na prírodu.

Za dôvodnú nepovažuje krajský súd ani námietku prokurátora o nevyhnutnosti uloženia trestu zákazu
činnosti obvineným. Pokiaľ prokurátor v písomných dôvodoch sťažnosti uvádza, že „pri rozhodovaní
o uložení trestu zákazu činnosti musí sa súd dôsledne riadiť najmä hľadiskami o účele trestu (§ 23
Trestného zákona)“, krajskému súdu nie je zrejmé, aký účel trestu mal prokurátor touto formuláciou na
zreteli,keďžeustanovenieprokurátoromoznačeného§23Tr.zák.upravujeotázkynepríčetnosti.Krajský

súd tiež poukazuje na to, že inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania podľa § 216 Tr. por.
je riadnou súčasťou platného a účinného právneho poriadku Slovenskej republiky, teda zákonodarca
priamo predpokladá, že za splnenia zákonných podmienok má byť tento inštitút príslušnými orgánmi aj
aplikovaný. Ak teda prokurátor sa v podanej sťažnosti domáha uloženia trestu zákazu činnosti obomobvineným, pričom ustanovenie § 216 Tr. por. uloženie takéhoto trestu nedovoľuje (a ani žiadneho iného
trestu podľa § 32 Tr. zák.), krajský súd vyjadruje právny názor, že pri podmienečnom zastavení trestného
stíhania nie je možné uložiť trest zákazu činnosti. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné

zdôrazniť, že rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania nie je konečným rozhodnutím v
rámcitrestnéhostíhania,tedaanitrestnéhostíhaniaobvinenýchvtomtokonkrétnomprípade,tedatakéto
rozhodnutie ani nemôže znamenať, že obvineným za skutok, pre ktorý sú trestne stíhaní, nemôže byť
uložený žiadny trest. Je tomu tak preto, že ak by obvinení v skúšobnej dobe neviedli riadny život, hrozilo
by im, že sa rozhodne o pokračovaní trestného stíhania, v rámci ktorého by bolo dôvodné očakávať, že

nielenže budú uznaní za vinných zo spáchania skutku, ale im bude uložený aj trest.

Pokiaľ ide o určenie skúšobnej doby okresným súdom vo výmere 1 rok krajský súd pri zistených
okolnostiach spáchania skutku a poznatkoch o osobách obvinených považuje okresným súdom určenú
skúšobnú dobu za súladnú s ustanovením § 216 ods. 2 Tr. por. a primeranú.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora proti
napadnutému uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.