Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116202482
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116202482.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
JaroslavaGallaaJUDr.KlaudieKoskovej,vprávnejvecinavrhovateľaV..T.K.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom A. A., P. XXXX/XX, t. č. F. 4, XXXX X., F., v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou GEREG
& MESSINGEROVÁ s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná Strieborná 4 a manželky navrhovateľa
D. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., M., v konaní zastúpená P. kanceláriou Líška & Partners s.r.o., so

sídlom Košice, Kuzmányho 57, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletej R. A. K., nar. XX. XX. XXXX, toho času bytom u navrhovateľa, zastúpenej Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, za účasti okresného prokurátora v Banskej Bystrici, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 6. septembra 2018, č. k.: 32 P/49/2016 - 488, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Maloletú R. A. K., nar. XX. XX. XXXX dočasne odovzdáva do osobnej starostlivosti otca V.. T. K., nar.
XX. XX. XXXX, ktorý je oprávnený ju zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Matka D. K., nar. XX. XX. XXXX je povinná dočasne prispievať na výživu maloletej R. A. K., nar. XX.
XX. XXXX výživným v sume 93,61 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom

doručenia tohto uznesenia.
Vo zvyšku súd návrh zamieta .
Toto neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 32P/49/2016.“
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11. 02. 2016
domáha rozvodu s manželkou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V

časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností žiada zveriť maloletú na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti a určiť matke (manželke) prispievať na maloletú výživným v sume 150,- Eur mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk otca a upraviť styk matky s maloletou.
3. Dňa 20. 07. 2018 navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd
zveril maloletú do dočasnej osobnej starostlivosti otca a matke maloletej aby uložil povinnosť dočasne
prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred

k rukám otca maloletej, počnúc dňom doručenia rozhodnutia.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol podaný dôvodne. Poukázal na ust. § 367 CMP, ktoré predstavuje faktické opatrenie
smerujúce k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Súd mal osvedčené, že vzťahy medzi
rodičmi maloletého dieťaťa sú narušené a neusporiadané. Medzi rodičmi síce prebieha komunikácia
ohľadne maloletej, avšak nie je ju možné považovať za vecnú a bezproblémovú. Matka maloletej

namieta nedostatok komunikácie a nedostatočnú možnosť stretávania sa s maloletou, poukazuje na
jej nepriaznivý fyzický vývin a vzhľad. Otec maloletej na druhej strane poukazuje na nedostatočnýzáujem matky o maloletú, nečakané a neplánované návštevy ako aj to, že matka neprispieva na
maloletú žiadny výživným, čo matka na druhej strane spochybňuje. Súd mal osvedčené, že maloletá je
od augusta 2016 v starostlivosti navrhovateľa v Dánsku, kde navštevuje základnú školu s vynikajúcimi

výsledkami. V domácnosti otca stále zázemie, otec s maloletou trávi svoj voľný čas a venuje sa jej.
Súd nemal osvedčené také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ohroziť zdravý fyzický a duševný vývoj
maloletej. Súd na druhej strane zhodnotil ako neprimerané správanie matky, ktorá zobrala so súhlasom
otca maloletú na dovolenku, avšak tú do domácnosti otca nevrátila. Toho následkom bola nutnosť
vycestovania otca po maloletú za účelom jej prevzatia na území Slovenskej republiky a jej prepravy do

Dánska na náklady otca. Skutočnosť, že sa maloletá nachádza v domácnosti otca, ktorý jej poskytuje
starostlivosť, však sama o sebe nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd však z
priebehu nepravidelného styku matky s maloletou, ako aj z podania matky zo dňa 10.08.2018, dospel
k záveru, že je naliehavé a nevyhnutné zabezpečiť stabilitu výchovného prostredia maloletej, a to do
rozhodnutia súdu vo veci samej. Matka v podaní zo dňa 10.08.2018 v II. časti uviedla, že v súčasnosti
žije v Holandsku v podnájme s priateľom, kde aj pracujú. Poukázala na to, že školy v anglickom jazyku sú

tu normálnym štandardom a sú päť minút od jej práce. Maloletej je tak schopná a pripravená zabezpečiť
štúdium na školách s minimálne takým štandardom ako má v Dánsku. Na uvedené následne matka v
III. časti uvedeného podania tiež uviedla, že napriek jej návrhu na vykonanie dokazovania, ktoré súd
nariadil dňa 22.06.2017, už nemá záujem ďalej čakať a prizerať sa na to, ako jej dieťa trpí a bezohľadne
sa stáva nástrojom navrhovateľa jej ublížiť. Súd z tohto tvrdenia matky, v spojení s prekvapivými

návštevami maloletej, nadobudol odôvodnený dojem, že matka má v úmysle premiestniť maloletú do jej
domácnosti a teda odobrať ju z prostredia, ktoré maloletá pozná a kde momentálne navštevuje školu,
v ktorej sa jej darí. Súd preto za účelom zabezpečenia súdneho konania dočasne odovzdal maloletú
do starostlivosti navrhovateľa. Súd v konaní o starostlivosti maloletých je povinný prijať takéto opatrenia
(dočasného charakteru) za účelom zabezpečenia ochrany práv maloletého dieťaťa, akým je stabilita

výchovného prostredia v mieste obvyklého pobytu, kde si maloletá plní školskú dochádzku. Je tomu tak
najmä v prípade, ak v priebehu súdneho konania je dané dôvodné riziko neoprávneného premiestnenia
maloletého dieťaťa do krajiny, kde maloleté dieťa nemá obvyklý pobyt. Matka si musí byť vedomá,
že v prípade, ak by došlo k premiestneniu maloletej do Holandska (alebo iného štátu), kde maloletá
nemá obvyklý pobyt, jednalo by sa o tzv. rodičovský únos, ktorého následkom je spravidla konanie o

návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch
medzinárodných únosov detí prijatého dňa 25.10.1980 v Haagu. Je úlohou súdu, aby v odôvodnených
prípadoch zamedzil uvedenému následku, aby maloletú nevystavil neprimeranej ujme spojenej s ďalším
súdnym konaním (konanie o návrat) a z neho vyplývajúcim návratom maloletého dieťaťa do krajiny
obvyklého pobytu. Nie je v záujme maloletej, aby v čase prebiehajúceho súdneho konania maloletá

zmenila výchovné prostredie, v ktorom sa fakticky nachádza už dva roky, kde má vytvorené sociálne a
rodinné väzby a vo vzťahu ku ktorému už súd vykonal čiastočné dokazovanie. Z uvedených dôvodov
súd dočasne zveril maloletú do starostlivosti navrhovateľa.
5. Súdpovažovalzadôvodnýajnávrh,abymatkadočasneprispievalanavýživumaloletejvnevyhnutnej
miere, pričom súd poukázal na § 366 CMP. Mal osvedčené, že rodičia maloletej spolu nežijú a netvoria

spoločnú domácnosť. Otec zabezpečuje starostlivosť o maloletú sám, matka výživným neprispieva.
Keďže súdu neboli známe zárobkové pomery matky, jej možnosti ani schopnosti, a z jej podaní mal
osvedčené, že je zamestnaná, žije v Holandsku s priateľom v podnájme, uložili jej povinnosť prispievať
na výživu maloletej v nevyhnutnej miere. Konštatoval, že toto výživné by malo zodpovedať aspoň
životnému minimu v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR číslo 196/2018.

Návrhu v časti vyhovel a vo zvyšku ohľadom výživného ho zamietol ako nedôvodný.
6. Súd zároveň konštatoval právo matky na stretávanie sa s maloletou, hoci z obsahu spisu vyvstala
potreba úpravy jej s maloletou, zároveň poukázal na to, že nedisponuje dostatočnými informáciami o
možnosti matky stretávať sa v pravidelných intervaloch s maloletou. Z tohto dôvodu nemôže dočasne
nariadiť styk, ak existujú pochybnosti, či sa styk matky s maloletou bude v stanovenom čase vôbec sa

realizovať. Poukázal na to, že je na matke, aby v prípade potreby dočasnej úpravy styku podala návrh,
z ktorého bude dostatočne zrejmé, že je schopná sa v súdom stanovenom čase s maloletou stretávať.
7. Proti uzneseniu sa odvolala matka. Žiadala ho zrušiť z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. a) a
písm. d) CSP. Zároveň uviedla, že vzhľadom na ňou uvádzané skutočnosti, ako aj súčasný stav súdom
jednostranného hodnotenia dôkazov a umelého predlžovania konania, ktoré bezprostredne sleduje len

záujem jedného účastníka konania týmto vznáša námietku zaujatosti. Z hľadiska dôvodov odvolania
poukázala na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) CSP.
8. Zdôraznila, že návštevu dcéry naposledy realizovala 21. 7. 2018, pričom išlo o neohlásenú návštevu,
ktorejsazúčastnilajjejpriateľ.Dôvodneohlásenejnávštevyspočívalvtom,žeakotcovioznámi,žeprídeza dcérou, všetky jej snahy sú zo strany otca maloletej bezodkladne sabotované, a to či už vycestovaním
otca s dcérou do zahraničia, alebo jednoducho náhlym opustením domácnosti bez možnosti sa s otcom
alebo dcérou spojiť telefonicky.

9. Táto návšteva trvala iba 3 hodiny, keď dcéra opakovala, že ockovi bude bez nej doma smutno. Po
návrate dcéry do domácnosti otca jej priateľ oslovil otca s tým, „Prestaň sa správať ako psychopat, pozri
čo robíš tomu dieťaťu“, na čo otec maloletej vedomý si skutočnosti, že dcéra nerozumie slovenskému
jazyku, začal vrieskať a celkovo sa správať neprístojne, nadávať a vyhrážať sa jej ako aj jej priateľovi
v snahe eskalovať situáciu a vyvolať fyzický konflikt, následkom čoho bezodkladne bez komentovania

jeho správanie odišli.
10. Na toto poukazuje z dôvodu, že otec podal návrh 20. 7. 2018, teda pred uvedeným incidentom,
pričom do toho času medzi otcom maloletej a ňou ani jej priateľom nedošlo k žiadnym stretom. Tomu
zodpovedá aj fakt, že samotný návrh otca je v časti opisu skutočnosti, ktoré majú jeho a dcéru
bezprostredne ohrozovať, vágny a absolútne neurčitý. Napriek tomu súd tieto zohľadnil pri celkovom
odôvodení svojho rozhodnutia.

11. V prípade otcom uvádzaných tvrdení o jeho nevedomosti o jej súčasnej adrese a krajine, v ktorej
sa nachádza, uviedla, že adresu mu niekoľkokrát oznámila a minimálne ju mal uvedenú ako spiatočnú
adresu na všetkých balíkoch, v ktorých dcére posiela zakúpené oblečenie, hračky, darčeky.
12. Pokiaľ ide o poberanie rodičovského príspevku a dlžôb voči štátnym úradom v Dánsku, uviedla, že
odo dňa, kedy bola s dcérou nútená opustiť spoločnú domácnosť v Dánsku a presťahovať sa na územie

SR, ju otec maloletej do spoločnej domácnosti odmietol pustiť s tým, že po celú dobu jej neprítomnosti
poberal rodičovský príspevok, čo v súčasnosti nevie zdôvodniť príslušným úradom. Taktiež v prípade jej
dlžôb otca niekoľkokrát vyzvala, aby výzvy s úhradou, ak existujú, jej preposlal, čo sa nestalo.
13. S poukazom na ustanovenie § 367 CMP namietala, že súd rozhodol v rozpore so zákonom, keď
rozhodnutie bolo vydané po viac ako mesiaci a pol, pričom citované ustanovenie upravuje odovzdanie

do starostlivosti inej osoby, otec sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril
maloletú do dočasnej osobnej starostlivosti otca. Zdôraznila, že citované ustanovenie sa aplikuje vtedy,
keď dieťa je u osoby, ktorá má povinnosť dieťa vydať osobe, ktorú v rozhodnutí označí súd. V čase
vydania rozhodnutia však maloletá dcéra bola po celý čas s otcom, a teda aj súdom realizovaný výrok
rozhodnutia nemá oporu v skutkovom stave, vykonanom dokazovaní a celkovo nie je dôvodný.

14. Pokiaľ ide o vynikajúce školské výsledky maloletej, čo súd mal preukázané a mohol ustáliť len z
predpokladu vyjadrenia školského zariadenia, ktoré tvorí súčasť podania otca, uviedla, že uznesenie o
ustanovení prekladateľa jej bolo doručené v polke mesiaca september, pričom doteraz jej nebol zaslaný
preklad tohto hodnotenia, čo dostatočne odzrkadľuje súčasný stav, že súd vyhodnocuje tvrdenia otca
ako pravdivé, a to aj napriek skutočnosti, že tieto nemal nejako podložené dôkaznými prostriedkami.

15. Pokiaľ ide o trávenie voľného času otca s maloletou, s prihliadnutím na závery konajúceho súdu
namietala, že nie je zrejmé, ako súd vyhodnotil ňou poukazované neustále zahraničné cesty otca,
ktoré bezprostredne narúšajú školskú dochádzku maloletej dcéry, kde táto sa zúčastňuje na pracovných
cestách otca, nie je výnimočné, že aj v rozsahu niekoľkých týždňov v priebehu kalendárneho mesiaca,
pričom prespáva v hotelových zariadeniach. Uviedla, že len tento rok dcéra s otcom absolvovala

pracovné cesty, a to v termíne od 27. 2. do 4. 3. v Španielsku a Francúzsku, od 9. 4. do 19. 4. v Singapure
a Kórei, od 10. 5. do 14. 5. na Slovensku, pričom len pred nedávnom sa mali vráti z Nórska.
16. Rovnako nie je zrejmé, na základe čoho súd nepovažoval za osvedčené skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé ohroziť zdravý fyzický a duševný vývoj maloletej dcéry, keď maloleté dieťa napriek tomu, že
konanie je vedené viac ako dva roky, ani raz nevzhliadol, teda sa zrejme v celom rozsahu stotožnil len s

tvrdeniami otca. Jej správanie súd vyhodnotil, keď mala maloletú so súhlasom otca zobrať na dovolenku,
avšak túto do domácnosti otca nevrátiť, čoho dôsledkom bol otec na svoje náklady povinný vycestovať
na Slovensko, za neprimerané.
17. V súvislosti s tým uviedla, že s otcom sa v čase pred dovolenkou dohodla, že náklady na vyzdvihnutie
maloletej bude v celom rozsahu hradiť ona s tým, že otec po ukončení jej dovolenky maloletú vyzdvihne

na území SR. S prihliadnutím na uvedené nie je zrejmé, podľa akého pravidla a súdnej praxe súd
vyhodnotil tvrdenia otca uvádzané v jeho podaní zo dňa 8. 9. 2017 za pravdivé a zásadné do tej miery,
aby bezprostredne bez akýchkoľvek dôkazov vedel zaujať stanovisko o neprimeranosti jej údajného
správania. Z odôvodnenia vyplýva, že dôvodom pre vydanie neodkladného opatrenia je jediná veta z
jej podania zo dňa 15. 8. 2018, ktorá u súdu vzbudila obavu z rodičovského únosu dieťaťa. Táto veta

bola súdom bez akéhokoľvek dôvodu vytrhnutá z celkového kontextu jej podania a súd bez akéhokoľvek
dôkazu jednoducho si osvojil tvrdenia otca. Počas celého konania nebola z jej strany realizovaná jediná
skutočnosť, ktorá by súdu dala dôvod obávať sa o záujem maloletej dcéry, kde všetky jej snahy a záujmy
stretávať sa s dcérou boli stále realizované v súlade so zákonom, pričom fakt, že súdu oznámila, že žije vHolandsku, kde má stabilné zamestnanie a domov, kde sa v súčasnosti nachádza aj jej rodina a kde vie
pre svoju dcéru zabezpečiť rovnaké štandardy ako otec, predsa neodôvodňuje súdom vyvodené závery.
18. Vo vzťahu k určenej vyživovacej povinnosti poukázala na § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z., pričom

súčasná výška minimálnej vyživovacej povinnosti je stanovená na 28,08 EUR. Preto nie je zrejmé, na
základečohosúddospelkzáverutak,akohouvádzasavovýrokurozhodnutia,pretoženemalvedomosť
o jej príjmoch.
19. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec. Napadnuté uznesenie žiadal potvrdiť. Skutočnosti, ktoré
uviedla matka v odvolaní, považoval za nepravdivé a zavádzajúce. Zotrval na všetkých skutočnostiach

tak, ako ich uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože nemá dôvod klamať.
Považuje v záujme ich maloletej dcéry, aby táto mala zabezpečené stabilné výchovné prostredie,
ktoré u neho má, nakoľko žije výlučne u neho. Má vytvorené stabilné sociálne a rodinné väzby, v
škole dosahuje výborné výsledky. Matka s dcérou komunikuje minimálne, nepodieľa sa na žiadnych
nákladoch, tak na tom trvá, pretože tieto skutočnosti sú pravdivé. Matke nikdy v stretnutí s maloletou
nebránil, pričom poukázal na to, že matka sa nijakým spôsobom nesnaží adekvátne vybudovať si vzťah

s maloletou. Prísť neohlásene raz za pol roka na 3 hodiny nepovažuje za primeraný výkon rodičovských
práv a povinností zo strany matky, nehovoriac o tom, že sa nejakým spôsobom nepodieľa na výžive
maloletej. Inak povedané, so všetkým sa matka plne spolieha len na neho, je veľmi jednoduché napísať
kvetnaté reči o zabezpečení školy, či čohokoľvek, avšak realita je taká, že matka neplatí ani len súdom
stanovené výživné vo výške 93,61 EUR mesačne, teda v rozsahu životného minima na neplnoleté a

nezaopatrené dieťa. Hovoriť potom z matkinej strany o zabezpečení akejkoľvek školy pre maloletú a
rovnakých štandardov ako zabezpečuje on, mu príde ako vyjadrenie mimo reality. Ročné školné školy v
Amsterdame, na ktorú sa odvoláva, sa pohybuje takmer vo výške 20.000 EUR, v čom nie sú započítané
ďalšie výdavky spojené so školou, a to zápis do školy, doprava do školy, mimoškolské aktivity v rozsahu
ďalších 3000 - 4.000 EUR. Matka na jednej strane nevie zaplatiť výživné v rozsahu životného minima

na maloletú, na druhej strane nereálne deklaruje o zabezpečení potrieb školy, čo nijakým spôsobom
nekorešponduje s realitou a čo matka ani nepreukázala.
20. Ku dňu vyhotovenia vyjadrenia mu nie je známa adresa matky. Pokiaľ by to tak bolo, všetky dánske
a nórske úrady by posielali úradné výzvy s jej dlžobami ako aj ostatnú úradnú dokumentáciu priamo na
jej adresu. Podľa dánskych a nórskych zákonov ako aj právnych noriem EÚ a EEA si nesplnila svoju

ohlasovaciu povinnosť, najmä vo vzťahu k daňovým a bankovým inštitúciám. Keby adresou disponoval,
väčšinu právnych a úradných úkonov musí urobiť sama, v tomto ju nemôže zastupovať. To sa týka aj
problematického poberanie detských prídavkov, ktoré sú vedené na jej meno a sama dobre vie a bola
poučená aj úradmi, že je to len na ňu. Bolo by vhodné aj žiadúce, aby matka aj v rámci jej podaní
adresovaných súdu uvádzala aj adresu, kde sa v súčasnosti nachádza sa, teda jej miesto prechodného

pobytu a adresu na doručovanie.
21. Pokiaľ matka uvádza, že dcére posiela darčeky v baníkoch, uviedol, že spiatočná adresa na týchto
baníkoch nebola uvedená. Podotkol, že išlo o 2-3 malé balíky pre maloletú s oblečením, ktoré bolo
jednoducho dcére malé (ponožky pred dvojročné dieťa, nohavice kratšie a užšie o niekoľko centimetrov).
Veľmi rád by povedal, že matka dala maloletej niečo navyše, avšak klamal by. Nie je tomu tak po

materiálnej stránke, ale hlavne nie ani po citovej stránke. Nikdy nepoberal na maloletú žiadny príspevok,
či už na území SR alebo v zahraničí. Všetky príspevky poberá matka, ide o skutočnosti, ktoré sú
preukázateľné. Fyzicky chodia na jeho účet v Dánsku, ale právne je to vedené ako príspevok, ktoré
poberá matka a akékoľvek zmeny musí a môže nahlasovať iba ona.
22. Pokiaľ matka uvádza, že dcéra s ním cestovala niekoľko krát na jeho služobné cesty, uviedol, že

vždy išlo o pracovné cesty v rozsahu 2 až 3 dni a výlučne so súhlasom školy. Podotkol, že väčšina týchto
ciest sa uskutočnila v čase prázdnin alebo voľných školských dní dcéry, kedy jeho pracovnú cestu spojili
s výletom do daného miesta, čím maloletej rozširuje všeobecne obzor a rozvíja jej záľubu v cestovaní.
Škola akúkoľvek cestu s ním koordinovala, v žiadnom prípade nešlo o žiadnej cesty v rozsahu, ako
matka uvádza. Jednoznačne nemá vedomosti ani ako prebieha školský rok maloletej a koľko vlastne dní

v škole nebola. Údaje, ktoré udáva napr. v súvislosti s cestou do Kórei, sú zavádzajúce a nepravdivé,
nakoľko tam boli iba 48 hodín. Pokiaľ matka uvádza, že sa informuje v škole ohľadom maloletej, toto
pravda nie je, nakoľko opätovne danú situáciu preberal so všetkými učiteľmi, ako aj s vedením školy,
matka sa u nikoho na maloletú neinformovala.
23. Pokiaľ ide o jeho prácu lekára, nemá a nemal žiadne nočné služby, všetok čas plne prispôsobuje

tomu, že sa stará o maloletú. Pokiaľ matka uvádza, že maloletá musela čakať pred školou na lavičke,
kedy pre ňu príde, uviedol, že to nie je pravda, pretože v konečnom dôsledku pred školou sa žiadna
lavička nenachádza a nikdy sa tam nenachádzala.24. Pokiaľ ide o jeho starostlivosť o maloletú a o plnenie si povinností vo vzťahu k nej, k uvedenému
sa môžu vyjadriť aj dánske sociálne služby, ktoré ich rodinu sledovali aj pred tým kvôli alkoholovým
excesom jeho manželky v čase, keď s nimi ešte manželka žila v jednej domácnosti. V danom čase

matku niekoľkokrát do bezvedomia opitú našli susedia alebo záchranná služba, preto v dôsledku týchto
skutočností vykonávali dánske sociálne služby dohľad nad starostlivosťou maloletej, o ktorú sa však
dlhodobo stará výlučne on. Chovanie matky problematizvalo aj jeho pracovné postavenie a vzťah jeho
zamestnávateľa k nemu po takto nevhodnej stigmatizácii rodiny s maloletým dieťaťom.
25. Čo sa týka vyhrážok priateľa jeho manželky, na týchto trvá na, nemá žiaden dôvod si to vymýšľať. Je

dostatočne vyťažený prácou a starostlivosťou o dcéru, aby mal takýmto spôsobom zavádzať. Považuje
za absolútne nevhodné, aby ho pred ich maloletou dcérou vyzýval priateľ jeho manželky na „férovku“
ako "chlap proti chlapovi“. Vyhrážky priateľa jeho manželky sa opakovali niekoľkokrát spolu s verbálnym
vulgárnym napádaním jeho pred maloletou. Vyhrážky prestali až vtedy, keď oznámil, že bude žiadať
políciu o ochranu a súčasne zablokoval jeho telefónne číslo v telefónne. Je pre neho neakceptovateľné,
aby človek s takýmto vulgárnym a agresívnym chovaním sa mal akokoľvek podieľať na výchove ich

dcéry s poukazom na zdokumentovateľné alkoholové excesy do bezvedomia jeho manželky. V závere
sa ohradil voči súkromnej komunikácii SMS správ, ktoré zaslala matka v prílohe odvolania, pretože nikdy
nedal matke ani inej osobe súhlas so zverejnením súkromnej komunikácie. Naviac, správy sú vytrhnuté
z kontextu a komunikácia nie je úplná.
26. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že maloletá je od augusta 2016 v

starostlivosti otca v Dánsku, ktorý jej zabezpečuje potrebnú stabilitu výchovného prostredia a o maloletú
sa riadne a zodpovedne stará. Maloletá navštevuje základnú školu v Dánsku, kde dosahuje vynikajúce
výsledky. Spoločne s otcom radi trávia voľný čas a plnia svoje záujmy. Vo výchovnom prostredí otca
má maloletá vytvorené silné sociálne a rodinné väzby a zabezpečené všetky podmienky pre jej zdravý
fyzický, duševný i emocionálny vývin a vývoji. Nakoľko rodičia spolu nežijú, spoločne nehospodária

a nezabezpečujú starostlivosť o maloletú, dočasná úprava pomerov účastníkov konania je v záujme
maloletého dieťaťa a neodporuje zákonu. Napadnuté uznesenie žiadal potvrdiť, pretože je toho názoru,
že plne rešpektuje záujem maloletého dieťaťa.
27. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa§ 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 CSP potvrdil ako vecne

správne.
28. Vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti sa nadriadený súd zaoberal tým, či sú splnené
predpoklady, ktoré by odôvodňovali vylúčenie namietanej sudkyne. Z námietky vyplýva, že matka
namieta postup sudkyne, keď jednostranne hodnotí dôkazy, umelo predlžuje konanie a sleduje iba
záujem jedného účastníka konania.

29. Podľa § 49 CSP je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho
pomer k sporu, stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené
pochybnosti o jeho nezaujatosti. V zmysle ods. 3 dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Vzhľadom na obsah námietky
odvolací súd dospel k záveru, že námietka neobsahuje také skutočnosti, z ktorých by bolo možné

vyvodiť, že je namietaný dôvod, ktorý predpokladá vylúčenie sudkyne z rozhodovania veci. Námietka
je všeobecná, dotýka sa výlučne okolností spočívajúcich v procesnom postupe sudcu, preto o tejto
námietke nadriadený súd nerozhodoval.
30. Preskúmaním veci samej odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď
prihliadol na najvyšší záujem dieťaťa, pričom z predložených dôkazov mal osvedčené dôležité skutkové

okolnosti relevantné pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, zároveň správne aplikoval
príslušné právne normy.
31. Podľa § 324 ods. 1 CSP počas konania súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. V
zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 CSP).
32. Podľa článku 4 CMP platí, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom
záujme. Citované ustanovenie korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa (oznámené pod číslom
104/1991 Zb.), ako medzinárodný dokument, ktorý po jeho podpísaní a ratifikovaní zaväzuje aj
Slovenskú republiku, a rámcovo vymedzuje základné zásady, ktorých cieľom je poskytovať ochranu

dieťaťu v rôznych oblastiach jeho života a jednou z takýchto oblastí je aj občianske súdne konanie.
Podľa článku 3 Dohovoru musí byť pri akejkoľvek činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých detí, prvoradým
kritériomzáujemdieťaťa.Záujemdieťaťazabezpečujúpredovšetkýmhmotnoprávneustanovenia,najmä
Zákona o rodine. Úlohou súdu preto je v každom konaní dôkladne skúmať hmotnoprávne predpokladypre vydanie rozhodnutia vo veci. Súd je povinný vždy prihliadnuť na záujem dieťaťa ak rozhoduje o
výkone rodičovských práv a povinností (§ 36 Zákona o rodine).
33. Odvolací súd všeobecne musí konštatovať, že charakter neodkladného opatrenia nedovoľuje

vykonávať dokazovanie, ako je to vo veci samej, preto v takomto prípade iba osvedčuje rozhodujúce
skutočnosti. Preto námietka, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam nie je namieste, keď vo svojom rozhodnutí súd dostatočne popísal skutkové zistenia, ktoré
považoval za osvedčené a ktoré považoval za významné pre rozhodnutie. Jednoznačne bolo však
zistené, že rodičia maloletej problematicky komunikujú, čo zrejme vyplýva z okolností ich vzájomného

spolužitia a následného rozchodu. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodne nejde o stav, ktorý je na
prospech maloletému dieťaťu. K riešeniu situácie nenapomáha ani to, že rodičia sú v rozdielnych
krajinách, pričom otec je v Dánsku s maloletou, matka podľa jej tvrdenia v Holandsku. Celá podstata
odvolania matky spočíva v popisovaní komunikácie s otcom, keď každý z rodičov má na vec iný pohľad,
hoci ide o ten istý dejový rámec udalostí. Okresný súd pri svojom rozhodovaní všetky tieto skutočnosti
zohľadňoval a veľmi podrobne vo svojom rozhodnutí popísal a odôvodnil.

34. Bolo bezpochyby osvedčené, že otec sa o maloletú dcéru riadne a zodpovedne stará, na veľmi
dobrej úrovni komunikuje so školou. Matka vytýka otcovi, že s maloletou cestuje, avšak zo správy školy
nevyplýva,žeškolabymalavýhrady,právenaopak,maloletúpovažujezavýbornúžiačku.Otecmaloletej
je lekár, teda vykonáva zodpovedné povolenie, ktoré je vyžaduje neustále vzdelávanie, s čím môžu
byť spojené aj služobné cesty. Pokiaľ túto služobnú cestu spojí s výletom s maloletou dcérou, pričom to

nie je na neprospech maloletej vo vzťahu k školskej dochádzke, námietku matky nemožno považovať
v tomto smere za dôvodnú.
35. Pokiaľ ide o stretávaní sa matky s maloletou, nie je správny postup, ak matka vykoná návštevu
neohlásene, najviac, za prítomnosti svojho priateľa, ktorý, ako sa zdá z vyjadrení, nadmieru zasahuje do
vzťahu rodičov maloletej, a to pravdepodobne nedovoleným spôsobom. Pokiaľ sa stretnutie realizuje za

okolností, ako to popisuje otec, je absolútne neprípustné, aby sa priateľ matky absolútne nedovoleným
spôsobom angažoval vo vzťahu k výchove maloletej. Niet žiadneho dôvodu pre to, aby on otca maloletej
poúčal, ako má konať vo vzťahu k maloletej. Za tejto situácie je nevyhnutné, aby vzťah k maloletej
riešili výlučne rodičia. To predpokladá zlepšenie komunikácie, rozumnú dohodu. Otec musí umožniť
matke s maloletou telefonovať, prípadne Skypovať a pod., taktiež umožniť osobný kontakt po dohode,

ktorá musí byť v súlade s pracovnou vyťaženosťou rodičov, ale aj denným rozvrhom maloletého dieťaťa.
Odvolaciemu súdu sa zdá, že otec tvrdí, že matka o maloletú nemá záujem, pričom zjavne vyhľadáva
dôvody, pre ktoré maloletá nemôže telefonovať, prípadne sa s matkou stretnúť. Toto sú však skutočnosti,
ktoré prestavujú okolnosti rozhodujúce je pre vec samu.
36. Matka tvrdí, že jej adresa je známa. Otec poukazuje na to, že adresu nepozná. Z obsahu spisu,

jeho časti, ktorý je odvolaciemu súdu k dispozícii, nemožno dať jednoznačnú odpoveď na to, kto hovorí
pravdu. Vzhľadom na rôzne povinnosti, ktoré boli v odvolaní a vo vyjadrení uvedené je však vhodné,
aby adresa matky bola známa. Matka sa má v odvolaní uvádza, že pracuje a má domov. Aj napriek tejto
skutočnosti vo svojom odvolaní uvádza adresu Hronsek, Hronsecká cesta 100, Vlkanová, Slovenská
republika. Ani v odvolaní jej nič nebráni uviesť skutočnú terajšiu adresu, keď sama tvrdí, že je známa.

Z tohto dôvodu sa tvrdenie otca zdá dôveryhodnejšie, ako tvrdenie matky.
37. Pokiaľ ide o námietky matky ohľadom školských výsledkov, z námietky matky odvolací súd nevie
zistiť dôvod tejto argumentácie, keď tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie osvedčené z potvrdenia
školy. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení je logické, že súd vychádza z predložených
dôkazov navrhovateľom neodkladného opatrenia, pričom ide o potvrdenie školy, teda nejde o dôkaz

poskytnutý treťou osobou, ktorá by mohla byť napr. zaujatá. Nie je pravdou, že by súd vyhodnocoval
tvrdenia navrhovateľa ako pravdivé a že nie sú podložené dôkaznými prostriedkami, pretože opak je
pravdou.
38. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku ohľadom nesprávnej aplikácie ustanovenia
§ 367 ods. 1, CMP, pretože argumentácia v odvolaní je príliš formalistická a nezodpovedá potrebám

úpravyvovzťahukmaloletýmdeťom.Okresnýsúdsprávnerozhodol,keďdočasneodovzdalmaloletúdo
starostlivosti otca, pretože v konaní je nariadené znalecké dokazovanie, konanie vo veci samej prebieha
dlhú dobu, je preto dôvodné, aby o starostlivosti o maloletú bolo rozhodnuté aj z hľadiska právnej istoty. V
danom prípade nejde o dočasné zverenie do výchovy, ale iba do starostlivosti, pričom pri uplatnení tohto
ustanovenia nie vždy nastáva situácia, kedy musí dochádzať faktickému odovzdaniu dieťaťa, pretože

toto sa už môže u takejto osoby nachádzať.
39. Vo vzťahu k určenému výživnému súd prvej inštancie rozhodol taktiež správne. Argumentácia matky
s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. nie je namieste, pretože ide o situáciu,
kedy sa určuje vyživovacia povinnosť v minimálnom rozsahu v prípade, keď na to existujú podmienky,predovšetkým, že rodič nemá žiadny príjem. V odvolaní matka jednoznačne uviedla, že má stabilné
zamestnanie. Súdu z rozhodovacej činnosti sú známe príjmy zamestnancov v daných krajinách, preto
určené výživné zodpovedá zákonom stanoveným kritériám, ktoré nevychádzajú z určenia vyživovacej

povinnosti v minimálnom rozsahu, ktoré sa odvíja od životného minima, ale, ako správne prvoinštančný
súd konštatoval, súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere. V
prípade zamestnania rodiča nevyhnutná miera neznamená minimum v zmysle citovaného ustanovenia
§ 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Odvolací súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že matka neuviedla
ani len zmienku o plnení svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej, že by poskytla skutočne finančnú

hodnotu pre potreby maloletého dieťaťa, hoci takúto povinnosť má.
40. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).