Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Obdo/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113218122
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Marková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6113218122.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Restart drink s.r.o., so sídlom Ul. 29. augusta
36/A, 811 09 Bratislava, IČO: 45 582 696, právne zastúpeného HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova
6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, proti žalovanému: Ing. F. B., nar. XX. Z. XXXX, bytom V., právne
zastúpenému: JUDr. Blanka Nagyová, advokátka, so sídlom Štúrova 44, 040 01 Košice, o zdržanie sa
nekalosúťažného konania, odstránenie závadného stavu, uloženie previesť práva zo zmlúv a o užívaní

menného priestoru v internetových doménach, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.
zn. 10CbPv/8/2013, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. júna
2015, č. k. 43Cob/572/2014-154, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. júna 2015, č. k.
43Cob/572/2014-154 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. 10. 2014, č. k.
10CbPv/8/2013-124 uložil žalovanému (predtým Ing. F. B. - Ben Tech, so sídlom Belanská 574/6,
Liptovský Mikuláš, IČO: 43 098 878 - pozn. dovolacieho súdu) zdržať sa užívania menného priestoru
v internetovej doméne SK s menným reťazcom restartdrink.sk, v internetovej doméne CZ s menným
reťazcom restartdrink.cz a v internetovej doméne EU s menným reťazcom restartdrink.eu a vo zvyšku
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov na ich náhradu nemá právo.

V odôvodnení uviedol, že žalobca (po čiastočnom späťvzatí žaloby) v žalobe žiadal uložiť žalovanému
povinnosť zdržať sa užívania menného priestoru v internetovej doméne SK s menným reťazcom
restartdrink.sk, v internetovej doméne CZ s menným reťazcom restartdrink.cz, a v internetovej doméne
EU s menným reťazcom restartdrink.eu a bezodplatne previesť práva zo zmlúv o užívaní menného
priestoru v internetových doménach SK, CZ a EU. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie
za preukázané, že žalobca, ako majiteľ CTM Restart, mal v predmete podnikania podobný rozsah

činnosti ako žalovaný, ktorý držal menný priestor v internetovej doméne SK, CZ a EU s reťazcom
restartdrink.sk, restartdrink.cz a restartdrink.eu a obaja sa stretávali, ako súťažitelia, na relevantnom trhu
nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v ďalších štátoch Európskej únie. Žalovaný po ukončení
spolupráce so žalobcom nedisponoval so súhlasom žalobcu na užívanie práv spojených s ochrannou
známkou žalobcu, preto žalovaný držal priestor (s reťazcom restartdrink) v internetovej doméne SK, CZ
a EU protiprávne. Konaním žalovaného dochádzalo k hrozbe zámeny žalobcu a žalovaného v očiach

zákazníkov, čo poškodzovalo dobrú povesť žalobcu a spôsobovalo mu aj škodu. Konanie žalovaného
posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, lebo doménové meno „restart“ je úplne identické s
CTM žalobcu „Restart“. Úplne zhodné slovné označenie v internetových doménach registrovaných pre
žalovaného môže užívateľov internetu zmiasť a sťažiť im prístup k informáciám o službách žalobcu.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný ako držiteľ internetových domén zasahuje do práv
žalobcu a návrhu žalobcu v znení prvej výrokovej vety petitu vyhovel. Vo vzťahu k návrhu žalobcu uložiť

žalovanému povinnosť bezodplatne previesť práva zo zmlúv o užívaní menného priestoru v uvedených
internetových doménach, súd prvej inštancie dospel k záveru, že prevod doménového mena na žalobcuprekračuje rámec práva na odstránenie protiprávneho vzťahu a nie je relevantným prostriedkom, lebo
doménové meno sa v rámci ochrany pred nekalou súťažou a práv k ochranným známkam považuje za
nehmotný statok, ku ktorému sa viažu absolútne práva. Zdôraznil, že nárok na odstránenie závadného

stavu má smerovať predovšetkým k obnoveniu pôvodného stavu, čo by malo byť dosiahnuté uložením
povinnosti odhlásiť u registrátora zaregistrovanú doménu. Podľa súdu prvého stupňa by vyhovenie
návrhu v tejto časti prekračovalo limit daný uplatneným odstraňovacím nárokom a preto žalobu v tejto
časti zamietol. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, podal odvolanie žalobca.

3. Rozsudkom z 25. 10. 2015, sp. zn. 43Cob/572/2014, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica v napadnutej časti zmenil tak, že uložil žalovanému bezodplatne
previesť práva zo zmluvy o užívaní menného priestoru v internetovej doméne SK s menným reťazcom
restartdrink.sk a internetovej doméne EU s menným reťazcom restartdrink.eu na žalobcu. Rozsudok

súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi
trovy prvoinštančného konania vo výške 1 648,50 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 401,40 eur.
Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi v sume 69,91 eur.

4. Odvolací súd rozhodnutie odôvodnil tým, že sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že

žalobcom navrhovaný prevod doménového mena na žalobcu prekračuje rámec práva na odstránenie
protiprávneho stavu a ani s tým, že obnovenie pôvodného stavu by malo byť dosiahnuté uložením
povinnosti odhlásiť u registrátora zaregistrovanú doménu a nie nad rámec odstraňovacieho nároku
uložiť povinnosť previesť doménu na žalobcu, pričom poukázal na svoje rozhodnutie vydané v
obdobnej veci 19. 12. 2013 pod sp. zn. 43Cob/94/2013. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel

súd prvého stupňa k nesprávnemu záveru, keď na jednej strane uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa používania vyššie uvedeného doménového mena a na strane druhej návrh žalobcu na prevod
protiprávne zaregistrovaného doménového mena zamietol. Odvolací súd vychádzal z právneho názoru,
že ak žalobca podá návrh na uloženie povinnosti previesť doménové meno a sú splnené príslušné
predpoklady, je na základe rozhodnutia súdu možné takúto povinnosť previesť, doménové meno uložiť a

to tým skôr, že zo strany žalovaného išlo o protiprávnu registráciu, ktoré konanie nemôže požívať právnu
ochranu. Pokiaľ zápisom doménového mena dôjde k porušeniu práva k ochrannej známke, prípadne
k nekalosúťažnému konaniu, patrí tým, do práv ktorých bolo zasiahnuté, právo na ochranu, pretože
týmto protiprávnym konaním je im bránené v registrácii a užívaní doménového mena. Aj keď žiaden
právny predpis platný na území Slovenskej republiky priamo prevod doménového mena neupravuje, je

jeho registrácia v takomto prípade nesporne porušením hospodárskej súťaže a súd má právo takéto
protiprávne konanie v zmysle § 53 Obchodného zákonníka postihnúť, a to aj uložením povinnosti
previesť doménu na žalobcu. Z hľadiska eurokonformného výkladu poukázal na potrebu prihliadnuť na
právnu úpravu čl. 22 bod 11 Nariadenia komisie ES č. 874/2004, podľa ktorej je uloženie prevodu
doménového mena na žalobcov možné, ako aj na rozhodovaciu prax súdov členských štátov EÚ,

ktorá je v podobných veciach rovnaká. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie
o tom, že by nárok na odstránenie závadného stavu mal smerovať k obnove pôvodného a teda
predchádzajúceho stavu, nakoľko pri doménovom mene, ktoré má svoju reálnu hodnotu, nie je možné
dosiahnuť obnovenie predchádzajúceho stavu, ale len nastolenie takého stavu, aký by bol mal byť, keby
si žalovaný protiprávne nezaregistroval doménové meno obsahujúce prvky ochrannej známky žalobcu.

Takýto stav je možné zabezpečiť len tým, že súd uloží žalovanému, ako porušovateľovi, povinnosť
previesť ním protiprávne registrované doménové mená na žalobcu. Rozhodnutie o trovách konania
odvolací súd odôvodnil použitím ust. § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p.

5.Protitomutorozsudkupodalžalovanýdovolanie,ktoréodôvodniltým,žesamupostupomodvolacieho

súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prípustnosť dovolania odôvodnil tiež
ust. § 238 ods. 1 O. s. p. Dovolateľ mal za to, že odvolací súd svojim postupom porušil jeho právo
na spravodlivý proces, ak svoje rozhodnutie nečakane založil na iných právnych záveroch než súd

prvej inštancie, ak právny názor vyjadrený v napadnutom rozsudku prezentoval najmä s poukazom na
citovanie svojho právneho názoru vyjadreného vo veci sp. zn. 43Cob/94/2013, ako aj s poukazom na
právnu úpravu obsiahnutú v Nariadení komisie ES č. 874/2004; nepostupoval v súlade s ust. § 213
ods. 2 O. s. p. a neumožnil dovolateľovi vyjadriť sa k možnej aplikácii iných zákonných ustanovenírozhodujúcich pre rozhodnutie vo veci. Ďalej namietal, že odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup nie je v odôvodnení dostatočne vysvetlený,
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tiež nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Dovolateľ videl inú

vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v tom, že odvolací súd nevykonal
žiaden dôkaz k preukázaniu, či boli splnené príslušné predpoklady, na základe ktorých bolo možné
rozhodnúť o uložení povinnosti bezodplatne previesť práva zo zmluvy o užívaní menného priestoru v
internetových doménach na žalobcu, keď túto zmluvu ani neskúmal, nezaoberal sa jej obsahom a ani ju
neuviedol v napadnutom rozsudku. Odvolací súd tiež nevysvetlil a neuviedol, ktoré dôkazy nasvedčujú

argumentácii o protiprávnej registrácii doménového mena na strane žalovaného. Odvolací súd sa
nevysporiadal s nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keď v čase vydania napadnutého
rozhodnutia žalovaný nebol podnikateľom (podnikateľskú činnosť ukončil ku dňu 01. 01. 2015). Za
nesprávny právny záver považoval žalovaný názor odvolacieho súdu o potrebe prihliadnutia na úpravu
čl. 22 bod 11 Nariadenia komisie ES č. 874/2004, nakoľko ustanovenie čl. 22 bod 11 Nariadenia je
adresované výlučne len orgánu riešenia sporov a nie súdu. Citované Nariadenie, totiž neposkytuje

takýto nárok prevodu priamo doménovou autoritou v inom, ako v alternatívnom riešení sporu. Keďže
sa žalobca rozhodol namiesto alternatívneho riešenia sporov (ADR), uplatniť nárok na prevody domén
žalovaného spoločne s inými nárokmi pred vnútroštátnym súdom, vyriešenie otázky možnosti prevodu
spočíva na vnútroštátnom hmotnom práve, ktoré takýto prevod neupravuje, a to ani s poukazom na ust.
§ 53 Obchodného zákonníka. Dovolateľ sa rovnako nestotožnil ani s rozhodnutím odvolacieho súdu o

náhrade trov konania, ktoré považoval za zmätočné a neodôvodnené. Na základe uvedeného žiadal
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

6. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť a uplatnil si trovy
dovolacieho konania vo výške 89,50 eur. Žalobca mal za to, že žalovaný bol oboznámený s rozhodnutím

sp. zn. 16CbPv/13/2008 (kde bol predmet konania rovnaký), ako aj s aplikáciou právnych predpisov,
ktoré boli pre rozhodnutie veci rozhodujúce, nakoľko boli súčasťou argumentácie žalobcu v odvolaní,
ktoré bolo žalovanému doručené. K námietke dovolateľa o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia
odvolacieho súdu žalobca uviedol, že podľa jeho názoru je rozsudok odvolacieho súdu v súlade s ust. §
157 ods. 2 O. s. p. a odvolací súd sa v odôvodnení vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a jeho myšlienkový postup je dostatočne vysvetlený. Uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci
nezakladá prípustnosť dovolania a nevykonanie dôkazov nezakladá procesnú vadu podľa § 237 ods.
1 O. s. p. Ďalej poukázal na to, že zánikom živnostenského oprávnenia nedochádza k zániku právnej
subjektivity a ani procesnej spôsobilosti žalovaného.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, riadne zastúpený,
bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie je opodstatnené.

8. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016, platí, že ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti. Podľa §
470 ods. 2 prvá veta C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nakoľko dovolanie bolo podané pred 01. 07. 2016, teda
za účinnosti O. s. p., dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. a prípustnosť
dovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1 a § 238 ods. 1 O. s. p.

9. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,
pokaľ to zákon pripúšťa.

10. Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.).

11. Dovolanie môže účastník podať len z dôvodov taxatívne uvedených v § 241 ods. 2 O. s. p. a
odôvodniť ho môže len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b) konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd nesúhlasí so
záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobcom navrhovaný prevod doménového mena na žalobcuprekračuje rámec práva na odstránenie protiprávneho stavu a ani s tým, že obnovenie pôvodného stavu
by malo byť dosiahnuté uložením povinnosti odhlásiť u registrátora zaregistrovanú doménu a nie je
nad rámec odstraňovacieho nároku uložiť povinnosť previesť doménu na žalobcu, preto rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 220 O. s. p. zmenil a o nároku žalobcu bezplatne previesť
na neho práva zo zmluvy o užívaní menného priestoru v internetovej doméne SK s menným reťazcom
restartdrink.sk a internetevej doméne EU s menným reťazcom restartdrnk.eu rozhodol opačne ako súd
prvej inštancie a to tak, že žalobe aj v tejto časti vyhovel.

13. Z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia vyplýva, súdu prvej inštancie v napadnutej časti rozhodnutia
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd nenariadil vo veci odvolacieho pojednávanie.

15. Ak dospel odvolací súd k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a že sa na vec
vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je
pre rozhodnutie veci rozhodujúce, mal vyzvať účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto
ustanovenia vyjadrili. Vyplýva to z ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p. Zo zápisnice z pojednávania
odvolacieho súdu z 25. 06. 2015 vyplýva, že súd sa obmedzil len na vyhlásenie zmeňujúceho rozsudku,

teda nezopakoval, prípadne nedoplnil v potrebnom rozsahu dokazovanie a nevyplýva z nej ani to, žeby
odvolací súd vyzval účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu ustanovení Nariadenia komisie ES
č. 874/2004, z 28. 04. 2004, vyjadrili. Dovolací súd je toho názoru, že pri existencii úpravy § 213 ods. 2
O. s. p. porušenie tejto povinnosti je kvalifikované ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom,
čo je dôvod na podanie dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.

16. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu, vychádzajúc
zo skutočností, s ktorými sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezaoberal a bez toho, aby
účastníkovi konania umožnil sa k novým právnym záverom vyjadriť, prípadne predložiť dôkazy, ktoré
z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie neboli významné, týmto postupom odňal

účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.

17. Ďalšieho pochybenia sa odvolací súd dopustil tým, že nevykonal žiadne dokazovanie o otázke
platnosti, resp. existencie zmluvy v čase rozhodovania a ktorú odvolací súd nijako neidentifikoval vo
výroku rozhodnutia. Je zrejmé, že sa neoboznámil ani s jej obsahom, keďže do spisu nebola doložená.

Ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie,
mal dokazovanie v zmysle § 214 ods. 1 O. s. p. sám v potrebnom rozsahu zopakovať, resp. doplniť.
Preto základným nedostatkom napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je podľa dovolacieho súdu,
nesprávny procesný postup odvolacieho súdu spočívajúci v tom, že odvolací súd napriek tomu, že súd
prvej inštancie o tejto časti nároku, ktorá je predmetom rozhodnutia odvolacieho súdu, nevykonal žiadne

dokazovanie, keďže dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku, dokazovanie nedoplnil a vo
veci samej rozhodol tak, že sa uspokojil len s tvrdením žalobcu. Tým, že nezískal podklad pre svoje
odlišné závery v zmysle § 132 O. s. p. jeho postup nie je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti
občianskeho konania.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že odvolací súd v napadnutom rozsudku nedal
presvedčivú odpoveď na podstatné otázky. Za týchto okolností rozsudok odvolacieho súdu nie je v
súladesust.§157ods.2O.s.p.Keďžeodvolacísúdsvojerozhodnutieneodôvodnilústavneprijateľným
spôsobom, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p.

19. Z uvedených skutočností vyplýva, že v konaní na odvolacom súde došlo k procesnej vade podľa
ust. § 237 písm. f/ O. s. p., na ktorú musí dovolací súd prihliadať, aj keby ako dôvod nebola uplatnená
v dovolaní (§ 242 ods. 1 O. s. p.).

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle ust. § 449 ods. 1

C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ust. § 450 C. s. p.

21. V novom konaní odvolací súd potom ako doplní dokazovanie v naznačenom smere, vo veci znovu
rozhodne a súčasne rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.