Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, June 29, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216208668
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2216208668.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobkyne: Ing. I. U., narodená
X.X.XXXX, bytom F. B. XXX/XX, Y. F., zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Z. I., narodený XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, Y. F.,
zastúpený: JUDr. Albína Vágóová, advokátka, so sídlom Ružová 265, Dunajská Streda, o náhradu
škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 16C/235/2016-341
zo dňa 3.10.2019 vo výrokoch II., III., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie mení v zamietajúcom výroku II. v napadnutej časti náhrady

nákladov spojených s liečením v sume 520,74 eur tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu
nákladov spojených s liečením v sume 196,94 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok
súduprvejinštancievzamietajúcomvýrokuII.vnapadnutejčastináhradynákladovspojenýchsliečením
v sume 520,74 eur potvrdzuje vo zvyšnej sume 323,80 eur a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje
v zamietajúcom výroku II. v napadnutej časti náhrady ušlého zisku v sume 1.592,15 eur.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania mení

tak, že žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu
46 %.

III. Žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 82 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č. k. 16C/235/2016-213 zo dňa 20.7.2018 súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému
uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni náhradu škody 158,95 eur
a ušlý zisk 729,70 eur, výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody 3.611,25 eur a ušlého
zisku 1.592,15 eur zamietol, výrokom III. žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu 70,82 %

trov konania.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 10Co/194/2018-308 zo dňa 31.5.2019 v
dôsledku podania odvolania žalobkyňou rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 16C/235/2016-213 zo dňa
20.7.2018 v napadnutej zamietajúcej časti veci samej a v časti trov prvoinštančného konania zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nesprávny
procesný postup, keďže na pojednávaní dňa 20.7.2018 ukončil dokazovanie napriek tomu, že súkromný

znalecký posudok, ktorého vypracovanie zadala žalobkyňa znaleckému ústavu, bol už v pokročilom
štádiu rozpracovania znaleckým ústavom a mal byť v najbližšom čase predložený súdu prvej inštancie.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 16C/235/2016-213 zo dňa 20.7.2018 v napadnutej
zamietajúcej časti veci samej a v časti trov prvoinštančného konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšiekonanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku) s
tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať
dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je

potrebné náležite odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po čiastočnom zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
odvolacím súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 16C/235/2016-341 zo dňa 3.10.2019 (ďalej
aj „napadnutý rozsudok"). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil

povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni náhradu škody 529,80 eur, výrokom
II.žalobuzamietolvčastiozaplatenienáhradyškody3.094,74euraušléhozisku1.592,15euravýrokom
III. žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu 53,54 % trov konania.

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 444, § 449 ods. 1, §
442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 2, § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za

bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa mala živnostenské oprávnenie od
17.2.2014 do 1.9.2014. Žalobkyňa ako mandatár a spoločnosť Euromilk, a.s. ako mandant podpísali
dňa 14.4.2014 mandátnu zmluvu na dobu určitú do 14.7.2014, ktorou sa žalobkyňa zaviazala pre
mandanta v jeho mene zariaďovať určité činnosti (objednávky, dizajn obalového materiálu, štatistiky

predaja, vybavovanie reklamácií, či komunikácia so zákazníkmi mandanta), za čo sa mandant zaviazal
žalobkynizaplatiťmesačneodmenu740eurbezDPH.ŽalobkyňaakododávateľaspoločnosťPROSAM,
spol. s r.o. podpísali dňa 1.2.2014 zmluvu o spolupráci na neurčitý čas, ktorou sa žalobkyňa zaviazala
pre túto spoločnosť vykonávať rozvoz darčekových balíčkov a s tým spojené úkony za odplatu podľa
množstva darčekových balíčkov, vyplnených návratných kartičiek a uzavretých zmlúv. Dňa 21.6.2014 v

čase okolo 04.00 hod. v Dunajskej Strede na Kukučínovej ulici v kaviarni arthe café pri barovom pulte
žalovaný fyzicky napadol tam prítomnú žalobkyňu tak, že päsťou pravej ruky ju udrel do nosa, čím jej
spôsobilzranenia,atoudretietváresozlomeninounosovejkostivpravobezposunutiasdobouliečeniaa
práceneschopnosťou v trvaní 21 dní. Žalobkyňa bola pre zlomeninu nosa bez dislokácie hospitalizovaná
v Nemocnici s poliklinikou Dunajská Streda v období od 21.6.2014 06.30 hod. do 24.6.2014 do 15.10

hod., keď bola prepustená do domácej liečby na vlastnú žiadosť a zodpovednosť. Žalobkyňa bola v čase
od 21.6.2014 do 31.8.2014 evidovaná ako práceneschopná. Žalobkyňa absolvovala lekárske vyšetrenia
na Slovensku: 17.7.2014, 19.8.2014, 12.12.2014, 25.5.2017 v ORL ambulancii JUDr. T. U., 25.7.2014
a 15.8.2014 v neurologickej ambulancii MUDr. U. I., 19.8.2014 v psychiatrickej ambulancii MUDr. G.
F. a 28.8.2014 v ambulancii všeobecného lekára pre dospelých MUDr. V. B.. Žalobkyňa absolvovala

31.7.2014 lekárske vyšetrenie v Maďarsku v ambulancii plastického chirurga Dr. L. T.. Žalobkyňa
vykonala v období od 21.6.2014 do 28.8.2014 na Slovensku viacero ciest z adresy svojho trvalého
pobytu do Nemocnice s poliklinikou Dunajská Streda a späť. Žalobkyňa sa od 1.9.2014 zamestnala v
Maďarsku, kde aj platí zdravotné odvody. Žalobkyňa dosiahla v období od februára 2014 do augusta
2014príjmy9.719euravýdavky5.681eur.Dňa16.7.2015podstúpilažalobkyňaoperáciu-septoplastiku

v intratracheálnej narkóze na maďarskej Klinike ušno-nosovo-krčnej Semmelweisovej univerzity a po
bezproblémovom pooperačnom období bola 17.7.2015 prepustená. Operácia bola bezplatná a bola
vykonaná v maďarskej štátnej nemocnici. Operácia bola vykonaná v príčinnej súvislosti so skutkom
žalovaného z 21.6.2014. Zranenia, ktoré žalobkyni spôsobil žalovaný 21.6.2014, nezanechali na jej
zdravotnom stave z otorinolaryngologického hľadiska žiadne funkčné trvalé následky

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie v napadnutej časti rozsudku tým, že nárok na náhradu
liečebných nákladov v sume 520,74 eur považoval za neopodstatnený. Zo znaleckého posudku č.
83/2014 mal ustálené, že liečba žalovanej bola v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného len v období
od 21.6.2014 do 11.7.2014. Pokiaľ ide o ceny pohonných hmôt za cesty na Slovensku do 11.7.2014, zo

zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by sa žalobkyňa zúčastnila na vyšetrení 1.7.2014, pretože o
tom nepredložila žiaden doklad. Taktiež nepredložila žiaden doklad o tom, že by vynaložila náklady na
cesty vykonané 21.6.2014, 24.6.2014 a 30.6.2014. Okrem operačného zákroku z 16.7.2015 žalobkyňa
nepreukázala, že by vyšetrenia, ktoré absolvovala po 11.7.2014 na Slovensku a neskôr v Maďarsku,boli v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a tak nemôže mať nárok na náhradu s tým súvisiacich
nákladov. Pre absenciu príčinnej súvislosti nemôže byť žalobkyňa úspešná ani s cestovnými výdavkami
v podobe odmeny pre taxikárov v Budapešti (25,39 eur) a ceny pohonných hmôt za cesty vykonané

po 11.7.2014 (11,63 eur). Neobstoja ani náklady na úradné preklady maďarských lekárskych správ (20
eur), pretože žalobkyňa nepreukázala žiaden relevantný dôvod, pre ktorý operáciu nemohla absolvovať
na Slovensku, kde by takéto preklady neboli potrebné a v Maďarsku v tom čase bývala navyše len
prechodne. Nebolo preukázané, čoho sa týkali v žalobe vyčíslené náklady 291,15 eur za operačný
zásah nosa v Budapešti 16.7.2015, keďže žalobkyňa tvrdila, že operačný zákrok bol bezplatný, lebo

bol vykonaný v štátnej nemocnici. Súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie liečebných nákladov
v sume 520,74 eur zamietol.

7.Ďalejvecneargumentovalsúdprvejinštancietým,ženemoholprijaťtvrdeniežalobkyne,žezárobkovú
činnosť nemohla vykonávať až do 1.9.2014. Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, ktoré žalobkyňa
predložila, totiž samo o sebe nepreukazuje takúto príčinnú súvislosť, možno z neho vyvodiť len to,

že žalobkyňa bola práceneschopná na účely sociálneho poistenia. Ani Znalecký posudok č. 216/2018
nekonštatoval jednoznačne takýto záver a zo Znaleckého posudku č. 83/2014 vyplynulo, že liečba
žalobkyne trvala od 21.6.2014 do 11.7.2014. Z vystavených faktúr za júl a august 2014 a výkazu
o príjmoch a výdavkoch za obdobie až do konca augusta 2014 je zrejmé, že žalobkyňa v tomto
období podnikala. Žalobkyňa síce tvrdila, že prácu za ňu vykonávala tretia osoba, ale túto skutočnosť

nepreukázala. Je tiež zjavné, že žalobkyňa sa na adrese svojho prechodného pobytu v Maďarsku (F.
X, V.) zdržiavala už prinajmenšom od 31.7.2014, teda v čase, keď mala dodržiavať liečebný režim na
Slovensku. Podľa vyjadrenia znaleckej organizácie mohla liečenie pritom absolvovať aj ambulantnou
formou, čo jej umožňovalo neporovnateľne väčšiu flexibilitu, než ústavná starostlivosť. Aj vzhľadom na
tieto okolnosti súd prvej inštancie neprijal tvrdenie žalobkyne, že zárobkovú činnosť nemohla vykonávať

až do 1.9.2014 a za opodstatnený považoval nárok žalobkyne na ušlý zisk za obdobie preukázaného
trvania liečby v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, teda od 21.6.2014 do 11.7.2014. V tomto
rozsahu 729,70 eur bol ušlý zisk žalobkyni priznaný rozsudkom z 20.7.2018 a vo zvyšku (2.321,85 -
729,70 = 1.592,15) súd prvej inštancie žalobe žalobkyne nemohol vyhovieť.

8. Súd prvej inštancie priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,54
% (z pohľadu žalobkyne 1.418,45 : 4.686,89, teda 23,23 % : 76,77 %).

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti náhrady škody v sume 520,74 eur a v časti
ušlého zisku v sume 1.592,15 eur podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1

písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje so skutkovým
záverom súdu prvej inštancie, že lekárske správy z Maďarskej republiky neboli žalobkyňou preložené
do slovenského jazyka, keďže preklad zdravotnej dokumentácie zabezpečovala znalecká organizácia
a v konečnom dôsledku bola lekárska dokumentácia preložená v Znaleckom posudku č. 216/2018.
Rovnako za nesprávny skutkový záver považuje žalobkyňa tvrdenie, že žalovaná bola práce neschopná

iba od 21.6.2014 do 11.7.2014 v zmysle posúdenia Znaleckého posudku č. 83/2014, keďže tento záver
je v zjavnom rozpore so záverom Znaleckého posudku č. 216/2018, v ktorom sa uvádza, že trvanie
práceneschopnosti žalovanej od 21.6.2014 do 31.8.2014 je možné podľa zdravotnej dokumentácie
považovať za preukázané a odôvodnené, pričom súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom sa
nevyrovnal s rozporom so Znaleckým posudkom č. 216/2018 a ani riadne neodôvodnil, prečo vychádzal

práve zo Znaleckého posudku č. 83/2014. Znalecký posudok č. 83/2014 bol vykonaný na účely trestného
konania, v ktorom sa riešia diametrálne odlišné otázky a znalecké posúdenie je zamerané mierne iným
smerom. Lekárskevyšetreniaanávštevyodbornýchlekárovuskutočnenéipodátume11.7.2014súviseli
so zdravotnými problémami žalobkyne, ktoré sú dôsledkom škodovej udalosti, a to zhoršené dýchanie,
tak aj neurologické zdravotné problémy. Dňa 30.6.2014 bola žalobkyňa na vyšetrení u odborného

lekára, ktorý rozhodol o jej pracovnej neschopnosti. Rovnako nie je správny záver súdu prvej inštancie,
že majetková škoda vrátane ušlého zisku po 11.7.2014 nie je v príčinnej súvislosti s ušlým ziskom
žalobkyne, keďže práceneschopnosť žalovanej trvala až do 1.9.2014. V podanej žalobe si žalobkyňa
uplatnila aj náklady na odborné vyšetrenie nosa v Budapešti dňa 24.3.2015 - 92,25 eur, CT vyšetrenie
nosa v Budapešti dňa 26.5.2015 - 21,07 eur, odborné vyšetrenie v Budapešti dňa 27.5.2015 - 58,23

eur, operačný zásah nosa v Budapešti dňa 16.7.2015 - 291,15 eur a cestovné na taxíky v Budapešti
dňa 17.7.2015 - 25,39 eur, pričom súdu prvej inštancie boli predložené listinné dôkazy, ktoré dokazujú
uvedené skutočnosti. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, žežalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 520,74 eur ako náhradu nákladov a sumu 1.592,15
eur ako náhradu ušlého zisku.

10. Žalovaný odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal, k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektmi - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom
(§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok,ktoréalenezistil(§380ods.

2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)

a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre čiastočnú zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej (§ 388 Civilného sporového poriadku) a pre čiastočné
potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej (§ 387 ods.
1 Civilného sporového poriadku).

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie po čiastočnom zrušení a vrátení mu veci ostatným
rozhodnutím odvolacieho súdu bolo rozhodovanie o požiadavke žalobkyne na uloženie povinnosti
žalovanému zaplatiť jej sumu 5.216,69 eur, z čoho suma 514,80 eur predstavuje náhradu za bolesť,
suma 2.574 eur predstavuje náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, suma 535,74 eur
predstavuje náhradu nákladov spojených s liečením a suma 1.592,15 eur predstavuje náhradu ušlého

zisku. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 529,80 eur, ktorá suma 529,80 eur pozostáva z náhrady za bolesť v sume 514,80
eur a z náhrady nákladov spojených s liečením v sume 15 eur a výrokom II. žalobu o zaplatenie sumy
3.094,74 eur, ktorá suma 3.094,74 eur pozostáva z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 2.574 eur a z náhrady nákladov spojených s liečením v sume 520,74 eur, a o zaplatenie náhrady

ušlého zisku v sume 1.592,15 eur, zamietol. Vzhľadom na to, že proti rozsudku súdu prvej inštancie vo
vyhovujúcom výroku žalovaný odvolanie nepodal a proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom
výroku v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.574 eur žalobkyňa
odvolanie nepodala, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku II. v časti o zaplatenie sumy
2.574 eur nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku). Predmetom

odvolacieho prieskumu tak zostal rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. v napadnutej
časti o zaplatenie náhrady nákladov spojených s liečením v sume 520,74 eur a v napadnutej časti
náhrady ušlého zisku v sume 1.592,15 eur a v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania. Vzhľadom
na rozsah a dôvody odvolania žalobkyne je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či postupom súdu
prvejinštanciedošlokporušeniuprávanaspravodlivýsúdnyproces,čikonaniemáinúvadu,ktorámohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne posúdil uplatnený nárok.

13. Predovšetkým sa žiada uviesť, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v
miere potrebnej pre jeho rozhodnutie, avšak vec čiastočne nesprávne právne posúdil, keď z obsahu

spisu sú zrejme všetky skutočnosti, ktoré je možné použiť pri zmene súdneho rozhodnutia.

14. Ako prvé žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne určil dobu trvania
jej práceneschopnosti od 21.6.2014 do 11.7.2014, hoci jej práceneschopnosť trvala od 21.6.2014 do
31.8.2014, ktorá skutočnosť vyplýva zo Znaleckého posudku č. 216/2018, pričom Znalecký posudok č.

83/2014, vyhotovený pre účely trestného konania, mal súd prvej inštancie posúdiť len ako listinný dôkaz.

15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobkyne vo vzťahu
k posúdeniu dĺžky trvania jej práceneschopnosti vznesené a má za to, že súd prvej inštancie vdostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil vo vzťahu k dobe liečenia
žalobkyne i správne právne závery. Ani v odvolacom konaní neboli žalobkyňou tvrdené, ani preukázané
také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok inú úvahu odvolacieho súdu o tejto otázke. V

tejto súvislosti odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné uviesť, že hoci žalobkyňa v odvolaní
namieta dobu trvania jej práceneschopnosti od 21.6.2014 do 11.7.2014 určenú súdom prvej inštancie, jej
námietkajenepresná,keďžesúdprvejinštanciemalzato,žedobaliečenia(niedobapráceneschopnosti
ako tvrdí žalobkyňa v odvolaní) bola od 21.6.2014 do 11.7.2014, pričom doba liečenia a doba
práceneschopnosti nie sú totožné pojmy. Liečením sa rozumie doba od začiatku do skončenia liečenia,

pričom skončením liečenia je treba rozumieť ustálenie zdravotného stavu poškodeného.

16. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že hodnovernosť záverov Znaleckého posudku č. 216/2018 o dobe
trvania jej práceneschopnosti od 21.6.2014 do 31.8.2014 nebola ničím vyvrátená. Súd prvej inštancie
pri určení doby liečenia od 21.6.2014 do 11.7.2014 vychádzal najmä zo záverov Znaleckého posudku č.
83/2014, z ktorého vyplýva, že priemerná doba liečenia fyzických poranení žalobkyne bola do 11.7.2014,

zo záverov Znaleckého posudku č. 216/2018, z ktorého vyplýva, že objektivizované poranenia nosa a
tváre žalobkyne bolo možné liečiť ambulantne, zo zistenia, že žalobkyňa po úraze bola prepustená do
domácej liečby na vlastnú žiadosť a zodpovednosť už po troch dňoch, že už v mesiaci júl 2014 počas
liečebného režimu sa nachádzala v Maďarsku a v júli a v auguste 2014 bola ekonomicky činná, keďže
v júli 2014 vystavila dve faktúry č. 201411, č. 201412 a v auguste 2014 vystavila faktúru č. 20143.

Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že trvanie doby liečenia žalobkyne od
21.6.2014do11.7.2014bolspoľahlivopreukázanéaskutkovézisteniasúduprvejinštancieotejtootázke
považuje za dostatočné (ods. 11., ods. 35. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Pokiaľ ide o
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie v súvislosti s trvaním doby liečenia žalobkyne, tu k záverom
súdu prvej inštancie ťažko niečo dodať. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobkyne o tejto otázke

sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s náležitými zisteniami súdu prvej inštancie vyplývajúcimi
z vykonaných dôkazov.

17. V súvislosti s posúdením doby liečenia žalobkyne považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť,
že pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má

z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť, pričom jednotlivé dôkazy hodnotí samostatne a
všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. I keď zo Znaleckého posudku č. 216/2018 vyplynulo zistenie,
že trvanie práceneschopnosti žalobkyne od 21.6.2014 do 31.8.2014 bolo odôvodnené, a to najmä
ťažkosťami s dýchaním a bolesťou hlavy pri postkomočnom syndróme, z ostatných dôkazov (uvedených
v predchádzajúcom odseku) vykonaných v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo zistenie

o dobe liečenia žalobkyne od 21.6.2014 do 11.7.2014. Odvolací súd poukazuje, že hoci Znalecký
posudok č. 216/2018 vychádza pri posudzovaní doby trvania práceneschopnosti z dostupnej zdravotnej
dokumentácie(akojevňomuvedené),bližšiesvojezáverynerozvádza,resp.nezdôvodňuje.Zlistinného
dôkazu - zo Znaleckého posudku č. 83/2014 totiž jednoznačne vyplýva, že zo žiadneho neurologického
vyšetrenia nevyplýva objektívny nález poškodenia mozgu udávaný žalobkyňou a neurologická liečba

bola vedená pre subjektívne ťažkosti žalobkyne, avšak bez negatívnych objektívnych nálezov, keď
žalobkyňa bola obmedzovaná v obvyklom spôsobe života nutnosťou nechať sa vyšetriť, krátkodobou
hospitalizáciou ukončenou na vlastnú žiadosť a v domácej liečbe krátkodobo sťažením dýchania cez
nos a pobolievaním hlavy. Navyše žalobkyňa sa z časti počas domáceho liečenia ani nezdržovala v
mieste svojho bydliska, nachádzala sa v Maďarsku a v mesiacoch júl a august 2014 bola ekonomicky

činná. Na týchto záveroch nemení nič ani pochybenie súdu prvej inštancie, keď Znalecký posudok č.
83/2014 neposudzoval ako listinný dôkaz, keďže nebol vyhotovený pre účely tohto civilného konania
ale ako znalecký posudok podaný vo veci, nakoľko postup súdu prvej inštancie pri určení trvania
doby liečenia žalobkyne bol náležite odôvodnený v hodnotení jednotlivých dôkazov vo vzájomných
súvislostiach bez toho, aby vychádzal výlučne a len zo záverov Znaleckého posudku č. 216/2018. Súd

prvej inštancie svoj postup pri zodpovedaní tejto otázky náležite a presvedčivo odôvodnil a odvolací
súd nemá žiadne pochybnosti vo vzťahu k namietanej arbitrárnosti tohto postupu. Odvolacia námietka
žalobkyne o nesprávnom stanovení doby jej liečenia súdom prvej inštancie nie je náležitá.

18. Žalobkyňa ďalej nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že jej nárok na náhradu nákladov

spojených s liečením v sume 520,74 eur nie je opodstatnený, konkrétne namietala, že náklady
vynaložené na cestovné za účelom lekárskych kontrol, predpisov liekov, zmeny liečebného režimu
boli odôvodnené aj po dátume 11.7.2014 a rovnako náklady na odborné vyšetrenie nosa v Budapešti
dňa 24.3.2015 v sume 92,25 eur, CT vyšetrenie nosa v Budapešti dňa 26.5.2015 v sume 21,07 eur,odborné vyšetrenie v Budapešti dňa 27.5.2015 v sume 58,23 eur, operačný zásah nosa v Budapešti
dňa 16.7.2015 v sume 291,15 eur a cestovné na taxíky v Budapešti dňa 17.7.2015 v sume 25,39
eur sú opodstatnené. V prípade nákladov na vyšetrenia, ktoré žalobkyňa absolvovala po 11.7.2014

(teda aj v odvolaní namietaného odborného vyšetrenia nosa v Budapešti dňa 24.3.2015 v sume 92,25
eur, CT vyšetrenia nosa v Budapešti dňa 26.5.2015 v sume 21,07 eur, predoperačného vyšetrenie v
Budapešti dňa 27.5.2015 v sume 58,23 eur) a cestovných nákladov, súd prvej inštancie konštatoval,
že s výnimkou operačného zákroku nebola preukázaná príčinná súvislosť s konaním žalovaného a vo
vzťahu k nákladom na benzín žalobkyňa nepredložila žiaden doklad, že by vynaložila náklady v podobe

ceny za pohonné hmoty. Vo vzťahu k operačnému zákroku dňa 16.7.2015 súd prvej inštancie vychádzal
z vyjadrenia žalobkyne, že zákrok z toho dňa bol bezplatný.

19. Pre úspešnosť žaloby o náhradu škody je nevyhnutné preukázanie kumulatívneho naplnenia
predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu ktorými sú: porušenie právnej povinnosti (protiprávny
úkon), existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Porušením právnej povinnosti je myslený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická alebo
právnická osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila
svoje povinnosti. Pritom nie je rozhodujúce, či právna povinnosť vyplýva z právneho predpisu
alebo zo záväzkovoprávneho vzťahu. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva
na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá (injuria non praesumitur). Pod škodou

je potrebné rozumieť akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do jeho
subjektívnych práv. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti
za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny
a následku, pričom vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný
a nie sprostredkovaný. Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah (výška), aj

ohľadne príčinnej súvislosti, zaťažuje tiež poškodeného. Ku skúmaniu zavinenia v prípadoch, kde zákon
za zodpovednosť za škodu vyžaduje zavinenie, sa pristúpi v súdnom konaní až po tom, keď bola
zistená príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Na rozdiel od
predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny
charakter, zavinenie má subjektívny charakter, pretože predstavuje vnútorný psychický vzťah škodcu k

vlastnému protiprávnemu úkonu a ku škode.

20. Z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu
nestačí všeobecná úvaha o možných následkoch konania škodcu, či pripustenie možnosti vzniku škody
v dôsledku jeho protiprávneho konania, ale príčinná súvislosť musí byť naisto daná. O vzťah príčinnej

súvislosti ide vtedy, ak škoda na zdraví vznikne v dôsledku konkrétneho zavineného protiprávneho
úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku. Vzhľadom
nato, že existencia príčinnej súvislosti sa nepredpokladá, musí byť bezpečne preukázaná, nestačí tu iba
pravdepodobnosť a ako už bolo uvedené dôkazné bremeno je v tomto smere na strane žalobkyne.

21. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že bola daná zodpovednosť
žalovaného za operačný zákrok u žalobkyne dňa 16.7.2015 v dôsledku úmyselného ublíženia na zdraví,
ktorá príčinná súvislosť bola preukázaná Znaleckým posudkom č. 216/2018, ako správne konštatoval
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (odsek 17., 35. rozsudku súdu prvej inštancie) a ku ktorého
záverom o tejto otázke niet čo dodať. Zo záverov Znaleckého posudku č. 216/2018 vyplynulo, že

operácianosadňa16.7.2015bolavykonanávpríčinnejsúvislostisoskutkomžalovanéhodňa21.6.2014,
operácia bol zameraná na vyriešenie deformity nosovej priehradky s posunom doľava, operačný
zákrok bol vykonaný za účelom zlepšenia dýchania nosom cez ľavú nosovú dierku. Z vykonaného
dokazovania tiež vyplynulo, že dňa 24.3.2015 absolvovala žalobkyňa v Budapešti u Dr. R. X. odborné
vyšetrenie nosa s odporúčaním absolvovania absolvovania operácie za účelom zlepšenia dýchania

cez nos, za ktoré vyšetrenie podľa Faktúry č. 2835/2015 zaplatila žalobkyňa sumu 92,25 eur (po
prepočte forintov na eurá), dňa 26.5.2015 absolvovala žalobkyňa v Budapešti v Radio Dental Extra
Kft. CT vyšetrenie nosa, za ktoré vyšetrenie podľa Faktúry č. 2015/02208/kp zaplatila žalobkyňa sumu
21,07 eur a dňa 27.5.2015 absolvovala žalobkyňa v Budapešti v Ambulancii Corvin predoperačné
vyšetrenie, za ktoré vyšetrenie podľa Faktúry č. 20150298 zaplatila žalobkyňa sumu 58,23 eur. Vo

vzťahu k týmto trom uvedeným vyšetreniam možno bez pochybností konštatovať, že predchádzali
operačnému zákroku nosa u žalobkyne dňa 16.7.2015 a bez ich absolvovania by nebolo ani možné
pristúpiť k vykonaniu predmetného operačného zákroku, keďže na základe ich absolvovania bola
konštatovanávhodnosťoperácienosažalobkynezaúčelomzlepšeniadýchania,vyhodnotenýzdravotnýstav žalobkyne pred operáciou a posúdené riziko plánovaného operačného zákroku vrátane liečebno-
diagnostického postupu v predoperačnom, intraoperačnom a pooperačnom období. Ak teda bolo v
konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, že operačný zákrok nosa u žalobkyne dňa 16.7.2015 bol

uskutočnený v dôsledku poškodenia jej zdravia žalovaným, pričom k operačnému zákroku by nemohlo
dôjsť bez absolvovania vyšetrení dňa 24.3.2015, dňa 26.5.2015 a dňa 27.5.2015, dospel súd prvej
inštancie k nesprávnemu záveru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia žalobkyne
v dôsledku protiprávneho konania žalovaného a vznikom škody žalobkyne spočívajúcej vo vynaložení
nákladov za tieto odborné, CT a predoperačné vyšetrenia celkom v sume 171,55 eur, na ktorých náhradu

od žalovaného má žalobkyňa zjavne nárok.

22. Vo vzťahu k operačnému zákroku dňa 16.7.2015 si žalobkyňa v žalobe zo dňa 2.6.2016 uplatnila
nárok na náhradu liečebných nákladov v sume 291,15 eur. Vo vyjadrení zo dňa 23.6.2017 však
žalobkyňa už uviedla, že tento operačný zákrok dňa 16.7.2015 bol bezplatný (hradený zo zdravotného
poistenia poistenca), keďže ho absolvovala v štátnej nemocnici, a preto si nárok na náhradu škody

súvisiaci s operačným zákrokom nevyčíslila. Ak teda žalobkyňa v rozpore so svojim tvrdením v
žalobe následne uviedla, že tento operačný zákrok bol uskutočnený bezplatne a svoj rozpor v
týchto vyjadreniach žiadnym spôsobom nevysvetlila, správne súd prvej inštancie dospel k záveru o
neopodstatnenosti tohto nároku. Tu odvolací súd dopĺňa, že žalobkyňa si nesplnila svoju dôkaznú
povinnosť, nakoľko neuniesla ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, keď predniesla v konaní pred

súdom prvej inštancie odlišné tvrdenia o operačnom zákroku nosa dňa 16.7.2015, pričom kontradikciu
medzi nimi žiadnym spôsobom neobjasnila. Vykonaným dokazovaním, ako to správne súd prvej
inštancie konštatoval, nebola potom preukázaná opodstatnenosť nákladov v sume 291,15 eur na
operačný zákrok nosa dňa 16.7.2015.

23.Vovzťahuknákladomnacestovnétaxíkomdňa17.7.2015znemocnicenadruhýdeňpoabsolvovaní
operácie nosa dňa 16.7.2015 a následne dňa 18.7.2015 do nemocnice na pooperačnú kontrolu
spolu v sume 25,39 eur (po prepočte forintov na eurá) odvolací súd konštatuje na rozdiel od súdu
prvej inštancie ich dôvodnosť. Rovnako ako v prípade odborného vyšetrenia nosa, CT vyšetrenia
nosa a predoperčného vyšetrenia je zjavná príčinná súvislosť medzi ich vznikom a protiprávnym

konaním žalovaného, keďže uvedené náklady na cestovné boli vynaložené v bezprostrednej súvislosti
s operáciou nosa žalobkyne dňa 16.7.2015. Pokiaľ by totiž žalovaný nespôsobil škodu na zdraví
žalobkyne, neabsolvovala by žalobkyňa operáciu nosa dňa 16.7.2015, necestovala by dňa 17.7.2015 po
skončení hospitalizácie z nemocnice do miesta svojho bydliska a dňa 18.7.2015 z miesta svojho bydliska
do nemocnice na pooperačnú kontrolu a nevznikli by jej náklady spojené s cestovaním taxíkom. I vo

vzťahu k týmto nákladom na cestovné v sume 25,39 eur tak dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu
záveru o neexistencii príčinnej súvislosti, keďže vecná súvislosť príčiny a následku je zjavná nielen vo
všeobecnej rovine ale aj v konkrétnych súvislostiach. Skutočnosť, že žalobkyňa zaplatila sumu 25,39
eur za cestovanie taxíkom vyplýva z pokladničných dokladov zo dňa 17.7.2015, zo dňa 18.7.2015 a
z príjmového dokladu zo dňa 18.7.2015 priložených k žalobe. Opodstatnenosť nároku žalobkyne na

zaplatenie náhrady nákladov na cestovné v sume 25,39 eur je daná.

24. Ďalej žalobkyňa v odvolaní namietala nepriznanie nákladov na cestovné za účelom lekárskych
kontrol, predpisu liekov, zmeny liečebného režimu, pričom súd prvej inštancie v tomto smere uzavrel,
že vo vzťahu k nákladom na benzín žalobkyňa nepredložila žiaden doklad, že by vynaložila náklady v

podobe ceny za pohonné hmoty. Žalobkyňa si uplatnila (mimo iného) nárok na zaplatenie sumy 12,65
eur, ktorá suma predstavuje v zmysle podania žalobkyne zo dňa 19.5.2017 náklady na pohonné hmoty
na cestovanie z miesta jej pobytu do miest, kde jej boli poskytované jednotlivé ošetrenia v období od
21.6.2014 do 19.11.2015. Na preukázanie skutočnej výšky škody v sume 12,65 eur predložila žalobkyňa
Technický preukaz motorového vozidla ev. č. DS 322 FD a Prehľad priemernej ceny PHM v roku 2014

z internetu.

25. Skutočnou škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení
jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch.
Otázka preukázania vzniku skutočnej škody ako jedného z predpokladov pre vznik zodpovednosti za

škodujevkonaníonáhraduškodyesenciálna.Dôkaznébremenokžalobkyňoutvrdenýmskutočnostiam
(teda aj k vzniku škody), zaťažuje žalobkyňu, pričom vzhľadom na relevantné popieranie tohto nároku
žalovaným, žalobkyňa dôkazné bremeno o vzniku škody v sume 12,65 eur neuniesla. Žalobkyňa totiž
nepredložila súdu prvej inštancie žiaden relevantný listinný dôkaz o tom, že skutočne zaplatila cenu zapohonné hmoty celkom v sume 12,65 eur. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie reálneho zaplatenia tejto ceny za pohonné hmoty.
Za tejto dôkaznej situácie je i podľa názoru odvolacieho súdu možné urobiť jednoznačný záver o tom,

že ani nárok žalobkyne na zaplatenie nákladov na cestovanie spočívajúci v nákupe pohonných hmôt
celkom v sume 12,65 eur nie je daný.

26. Súd prvej inštancie nepovažoval za opodstatnenú požiadavku žalobkyne na náhradu ušlého zisku
v sume 1.592,15 eur za obdobie po 11.7.2014, teda za obdobie od 12.7.2014 do 31.8.2014, čo

odôvodnil tým, že žalobkyňa v tomto období podnikala, zdržovala sa v mieste svojho prechodného
pobytu v V., nedodržovala liečebný režim, a preto nemohol súd prvej inštancie prijať jej tvrdenie, že
zárobkovú činnosť nemohla vykonávať až do 1.9.2014. Žalobkyňa nesúhlasila s týmto záverom súdu
prvej inštancie, v odvolaní namietala, že jej práceneschopnosť trvala až do 31.8.2014, pričom pri výpočte
ušlého zisku žalobkyňa v žalobe vychádzala z jej príjmu z podnikania od 17.2.2014 do 21.6.2014 v
sume 4.038 eur, ktorý príjem z podnikania vydelila počtom 4 mesiacov, čo podľa žalobkyne predstavuje

priemerný mesačný príjem z podnikateľskej činnosti v sume 1.009,50 eur.

27. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení
(rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré bolo možné, nebyť škodovej udalosti. Pri určení výšky ušlého
ziskusavychádzazosumy,ktorúbyzanormálnychokolností-nebyťškodnejudalosti-získalpoškodený

zo svojej činnosti s prihliadnutím na náklady, ktoré by musel na dosiahnutie týchto výnosov vynaložiť.
Ušlý zisk teda predstavuje majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá (na rozdiel od skutočnej
škody) spočíva v tom, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu (zväčšeniu) majetku
poškodeného, ktoré poškodený mohol odôvodnene t. j. dokladovateľným spôsobom očakávať vzhľadom
na bežný (pravidelný, normálny) chod vecí. Musí však vždy ísť o zisk, ktorý sa dal reálne očakávať (nie

hypotetický ušlý zisk), čo však so sebou prináša povinnosť vierohodného preukázania tejto skutočnosti
zo strany poškodeného. Nestačí teda iba všeobecný - pravdepodobný predpoklad, ale vždy musí ísť o
prospech, ktorý sa dal podľa obvyklého priebehu vecí na základe dostatočne overených (doložených)
a vyčíslených vecných podkladov očakávať.

28. Poškodený teda musí preukázať, že škodová udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému
zisku. Takáto výška ušlého zisku sa musí prakticky blížiť k istote. Spôsob zisťovania ušlého zisku potom
v každom jednotlivom prípade závisí od skutkových okolností a tvrdení poškodeného o konkrétnych
okolnostiach, z ktorých vyvodzuje, že by v žalovanom období dosiahol zisk, o ktorý prišiel. Žalobkyňa
vzhľadom na to, že pred poškodením zdravia podnikala na základe živnostenského oprávnenia od

17.2.2014, v danom prípade mala predovšetkým preukazovať, že v príčinnej súvislosti so škodou na
zdraví, ktorú utrpela, nedosiahla zisk z podnikania z konkrétnych už existujúcich záväzkov, resp. v
budúcnosti majúcich sa byť uzatvorených záväzkov. Spôsob zisťovania ušlého zisku závisí v každom
jednotlivom prípade na skutkových tvrdeniach poškodeného, ktorými je uplatnený nárok na náhradu
škody zdôvodnený. V danom prípade teda boli významné tvrdenia o podmienkach vzniku nároku

žalobkyne na zisk z podnikania v nadväznosti na trvanie nevyhnutnej doby jej liečenia, pričom už v
odseku 16. tohto rozhodnutia odvolací súd konštatoval zhodu názoru so súdom prvej inštancie, že doba
liečenia žalobkyne trvala od 21.6.2014 do 11.7.2014. Žalobkyňa dokonca sama predložila v konaní pred
súdom prvej inštancie dve faktúry za mesiace júl 2014 a jednu faktúru za mesiac august 2014, z ktorých
vyplýva, že si fakturuje služby poskytnuté spoločnosti PROSAM s. r. o. v zmysle Zmluvy o spolupráci

pri rozvoze, distribúcií, logistike, spracovaní výkazov a štatistík zo dňa 1.2.2014, čo spoľahlivo svedčí
o fakte, že v období po 11.7.2014 svoju podnikateľskú činnosť vykonávala. Hoci žalobkyňa následne
po tomto zistení súdu prvej inštancie tvrdila, že prácu za ňu vykonávala tretia osoba, na podporu tohto
svojho tvrdenia nepredložila a ani nenavrhla vykonať žiaden dôkaz, dokonca ani bližšie neozrejmila,
o ktorú konkrétnu tretiu osobu sa jednalo, aké mali dohodnuté podmienky výkonu práce s treťou

osobou, či tretia osoba vykonávala prácu za žalobkyňu bezplatne alebo odplatne a pod.. Žalobkyňa tak
nepreukázala, že i po ukončení doby liečenia prišla o pravidelne sa opakujúce sa obchodné príležitosti v
dôsledku škodovej udalosti, resp. nepreukázala, že v dobe od 12.7.2014 do 31.8.2014 prišla v príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 21.6.2014 o predvídateľné príjmy práve v sume 1.592,15 eur.
Žalobkyňa žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by umožňovali prijať záver o tom, že jej ušiel konkrétny

príjem (zisk) z dôvodu poškodenia jej zdravia neuvádzala. To, že ku dňu 31.8.2014 predstavoval rozdiel
príjmov a výdavkov z podnikania žalobkyne sumu 4.038 eur, nie je bez ďalšieho dôkaz, že by takýto
rozdiel príjmov a výdavkov dosiahla aj naďalej. Preto žalobkyňa neuniesla svoje bremeno tvrdenia, akoani dôkazné bremeno, na preukázanie nároku na uplatnený ušlý zisk v sume 1.592,15 eur, z ktorého
dôvodu súd prvej inštancie správne jej žalobu v tejto časti zamietol.

29. Napokon žalobkyňa v odvolaní argumentovala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnutý
dôkaz - vyjadrenie od spoločnosti Euromilk, a.s. k zmluve o spolupráci so žalobkyňou. Na pojednávaní
konanom dňa 3.10.2019 zástupca splnomocnenca žalobkyne navrhol vykonať dôkaz písomným
vyjadrením od spoločnosti Euromilk, a.s. k zmluve o spolupráci so žalobkyňou. Súd prvej inštancie tento
žalobkyňou navrhnutý dôkaz nevykonal dôvodiac, že medzi jej práceneschopnosťou po dni 11.7.2014

a konaním žalovaného dňa 21.6.2014 nie je daná príčinná súvislosť.

30. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis
strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. To znamená, že súd nie je viazaný
návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať

pred súdom. Súd prvej inštancie správne nevyhovel návrhu žalobkyne na vykonanie dôkazu písomným
vyjadrením od spoločnosti Euromilk, a.s. k zmluve o spolupráci so žalobkyňou, keďže vykonanie tohto
dôkazu by bolo nehospodárne. Odvolací súd preskúmaním odvolacej námietky žalobkyne dospel v
zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že vykonanie dôkazu písomným vyjadrením od spoločnosti
Euromilk, a.s. k zmluve o spolupráci so žalobkyňou nemohlo žiadnym spôsobom ovplyvniť zistený

skutkový stav vyplývajúci z dovtedy vykonaných dôkazov, nebol spôsobilý preukázať právne významné
skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, a preto by bolo vykonanie tohto dôkazu nadbytočné. Ako
už bolo konštatované vyššie, žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala žiadne
skutočné okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že k zamýšľanému príjmu v sume 1.592,15
eur by skutočne došlo v rozhodnom období došlo, keďže žalobkyňa svoj nárok na ušlý zisk opierala

výlučne o výkaz príjmov a výdavkov k 31.8.2014, avšak netvrdila žiadne podstatné skutočnosti o
pravdepodobnosti dosiahnutia rovnakého rozdielu v príjmoch a výdavkoch v celom rozhodnom období,
o podmienkach a predpokladoch pre jeho dosiahnutie. Súd prvej inštancie preto svojim postupom
žalobkyňunevylúčilzrealizácieprocesnéhoprávanavrhovaťdôkazy,ktoréjejprocesnýpredpispriznáva
a správne tento návrh na doplnenie dokazovania ako neúčelný zamietol. Odvolacia námietka žalobkyne,

že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, je
tak neopodstatnená.

31. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli odvolací súd na rozdiel od súdu

prvej inštancie k záveru o opodstatnenosti nároku žalobkyne na náhradu nákladov spojených s liečením
za odborné, CT a predoperačné vyšetrenia v Budapešti v sume 171,55 eur a náhradu nákladov za
cestovné taxíkom v sume 25,39 eur, teda spolu v sume 196,94 eur a zhodne so súdom prvej inštancie
k záveru o nenaplnení podmienok pre priznanie nároku žalobkyne na náhradu zvyšných nákladov
spojených s liečením v sume 323,80 eur a nároku žalobkyne na náhradu ušlého zisku v sume 1.592,15

eur. Rozsudok súdu prvej inštancie tak spočíva z časti na nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu
k opodstatnenosti nároku žalobkyne na náhradu nákladov spojených s liečením, pričom vecne správnym
je záver o opodstatnenosti nároku na náhradu liečebných nákladov v sume 196,94 eur. Vzhľadom na
toto pochybenie súdu prvej inštancie bolo potrebné pristúpiť k zmene rozsudku súdu prvej inštancie
v zamietajúcom výroku v napadnutej časti náhrady liečebných nákladov v sume 520,74 eur tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu nákladov spojených s liečením v sume 196,94 eur do
trochdníodprávoplatnostirozsudkuakpotvrdeniurozsudkusúduprvejinštancievzamietajúcomvýroku
vo zvyšnej napadnutej časti náhrady nákladov spojených s liečením v sume 323,80 eur a v napadnutej
časti náhrady ušlého zisku v sume 1.592,15 eur.

32. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu, preto odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil z časti k zmene rozsudku súdu
prvej inštancie v zamietajúcom výroku vo veci samej (§ 388 Civilného sporového poriadku) a z časti k
potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku vo veci samej (§ 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

34.Podľa§396Civilnéhosporovéhoporiadkuustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvejinštancie
sa použijú aj na odvolacie konanie (ods. 1). Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku
na náhradu trov konania na súde prvej inštancie (ods. 2).

35. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

36. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (ods. 2).

37. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie vo výroku vo veci samej z časti zmenil,
je v zmysle citovaného ustanovenia § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku povinný rozhodnúť aj o
nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

38. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd rozhodol podľa
ustanovenia § 396 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 2
Civilného sporového poriadku. I v dôsledku čiastočného zvrátenia výsledku konania pred súdom prvej
inštanciezostalúspešnejšoustranousnárokomnanáhradutrovkonanianaďalejžalovaný,avšakzmenil

sa rozsah jeho nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Z uplatneného nároku
celkom v sume 6.092,05 eur bolo žalobkyni priznaných 1.615,39 eur a vo zvyšku (4.476,66 eur) bola
žaloba zamietnutá. Tzv. hrubý úspech žalobkyne predstavuje 27 % (1.615,39 : 6.092,05 x 100 = 27 %) a
tzv. hrubý úspech žalovaného predstavuje 73 % (4.476,66 : 6.092,05 x 100 = 73 %). Rozdiel v úspechu
oboch procesných strán potom predstavuje prevažný čistý úspech žalovaného v rozsahu rozdielu oboch

percentuálnych vyjadrení hrubého úspechu strán, teda 46 % (73 % - 27 %). Takto potom podľa výsledku
konania prináleží žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
práve v rozsahu 46 %. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po
právoplatnom skončení veci.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Z uplatneného nároku žalobkyne v odvolacom konaní v sume 2.112,89 eur bolo žalobkyni v dôsledku
čiastočnej zmeny rozsudku súdu prvej inštancie priznaných 196,94 eur a vo zvyšnej napadnutej časti

(1.915,95 eur) bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Tzv. hrubý úspech žalobkyne predstavuje
9 % (196,94 : 2.112,89 x 100 = 27 %) a tzv. hrubý úspech žalovaného predstavuje 91 % (1.915,95 :
2.112,89 x 100 = 91 %). Rozdiel v úspechu oboch procesných strán potom predstavuje prevažný čistý
úspech žalovaného v rozsahu rozdielu oboch percentuálnych vyjadrení hrubého úspechu strán, teda
82 % (91 % - 9%). Takto potom podľa výsledku konania prináleží žalovanému voči žalobkyni nárok na

náhradu trov odvolacieho konania práve v rozsahu 82 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne opäť súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku po právoplatnom skončení veci.

40. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).