Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 16, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15Csp/308/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216217335
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2216217335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Československá
obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava, právne zastúpeného: Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, proti
žalovaným: 1/ W. C., N.. XX.XX.XXXX, A. D. L. XXX/XX, Q., X/ P. C., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXX/X,
Q., o zaplatenie 2.660,03 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.660,03 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.633,25 eur od 01.10.2016 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovaným 1/ a 2/ nárok spoločne a nerozdielne nahradiť trovy

konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.11.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaných
spoločne a nerozdielne k zaplateniu istiny vo výške 2.660,03 eur spolu s
príslušenstvom podľa žalobného návrhu a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj
žalobný nárok odôvodnil tým, že žalobca na základe úverovej zmluvy zo dňa 27.10.2009 poskytol

žalovaným peňažné prostriedky vo výške 6.000,- eur, ktoré sa žalovaní zaviazali vrátiť formou zmluvne
dojednaných pravidelných mesačných anuitných splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaných s
platením splátok úveru žalobca na základe oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 16.11.2013, a to
po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia úveru zo dňa 15.09.2013
(posledná výzva), oznámil žalovaným predčasné zosplatnenie úveru, ktoré nastalo ku dňu 15.11.2013
a zároveň vyzval žalovaných na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Žalovaní do zosplatnenia úveru uhradili
celkovo 6.226,52 eur, z toho na istinu úveru podľa prehľadu splácania na č.l. 36 bola

započítaná suma 4.114,79 eur, pričom žalovaní po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby, a ani
potom počas konania už žiadne ďalšie úhrady neuskutočnili. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči
žalovaným nezaplatenú istinu úveru vo výške 1.885,21 eur, nezaplatené zmluvné úroky vzniknuté a
vyčíslené do predčasného zosplatnenia úveru (15.11.2013) vo výške 74,11 eur, zmluvné úroky vzniknuté
a vyčíslené za obdobie od 16.11.2013 do 30.09.2016 vo výške 536,58 eur, úroky z omeškania vzniknuté
a vyčíslené do 30.09.2016 vo výške 563,36 eur, omeškané poplatky vo výške 137,35 eur, zmluvné

úroky vo výške 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1.885,21 eur od 01.10.2016 do zaplatenia
a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.633,25 eur od 01.10.2016 do zaplatenia.2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa C.s.p., spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami
vyjadrili v lehote 10 dní, súd doručil žalovaným do vlastných rúk dňa 19.04.2017 a postupom podľa §
116 ods. 2 / 106 ods. 3 C.s.p. prostredníctvom zverejnenia oznámenia dňa 11.06.2019.

3.Vovecibolonariadenépojednávanienadeň16.08.2019,ktorésúdvykonal vneprítomnosti
žalovaných v súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p., nakoľko sa riadne a včas predvolaní žalovaní
na pojednávanie nedostavili, a to žalovaný 1/ bez akéhokoľvek ospravedlnenia a žalovaná 2/ z dôvodu
práceneschopnosti, pričom však ani jeden zo žalovaných nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd vo

veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
a s podstatným obsahom spisu (najmä žaloba č.l. 1-22, zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere
z 27.10.2009 + VOP žalobcu č.l. 10-16, výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky a oznámenie o zosplatnení
úveru č. l. 18-21, výpis z úverového účtu resp. prehľad splátok a úhrad č.l. 17, 22, špecifikácia nároku
z 20.02.2017 s prílohami č. l. 32-45, vyjadrenie žalovanej 2/ z 27.04.2017 č.l. 51, vyjadrenie žalobcu
z 29.06.2017 č.l. 58, vyjadrenie žalovanej 2/ z 09.11.2017 č.l. 63, vyjadrenie žalobcu z 28.06.2019 č.

l. 97-101). Sudca na pojednávaní konštatoval, že medzi stranami sporu nie sú sporné
žiadne skutkové tvrdenia, a to aj vzhľadom na to, že žalovaný 1/ sa k žalobe počas celého konania
nevyjadril, pričom žalovaná 2/ taktiež nemala námietky v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu a
vo svojich vyjadreniach vo veci z 27.04.2017 a 09.11.2017 namietala len svoju povinnosť zaplatiť celý
dlh z dôvodu prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM so žalovaným 1/. Sudca k predbežnému

právnemu posúdeniu veci konštatoval, že ide o spotrebiteľský vzťah, pričom spornou právnou otázkou
tu zostal nárok žalobcu na riadne úroky po predčasnom zosplatnení úveru.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav veci: žalobca je
spoločnosť (banka), ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných

zdrojov. Žalovaní nekonali v predmetnej sporovej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania. Žalobca a žalovaní dňa 27.10.2009 uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXR,
ktorou bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 6.000,- eur s ročnou úrokovou sadzbou
9,90 %, pri RPMN 10,40 % a s počtom a výškou splátok: 60 x 127,- eur. V súlade s bodom 9 Obchodných
podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery v znení účinnom od 08.04.2009 tvoriacich súčasť zmluvy

o úvere (viď čl. VIII zmluvy) žalobca listom zo dňa 16.11.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru,
čím vznikla žalovaným povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť pohľadávky z úveru.
Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovaným nezaplatenú istinu úveru vo výške 1.885,21 eur,
nezaplatené zmluvné úroky vzniknuté a vyčíslené do predčasného zosplatnenia úveru (15.11.2013) vo
výške 74,11 eur, zmluvné úroky vzniknuté a vyčíslené za obdobie od 16.11.2013 do 30.09.2016 vo výške

536,58 eur, úroky z omeškania vzniknuté a vyčíslené do 30.09.2016 vo výške 563,36 eur, omeškané
poplatky vo výške 137,35 eur, zmluvné úroky vo výške 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1.885,21
eur od 01.10.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.633,25 eur
od 01.10.2016 do zaplatenia. Žalovaní do zosplatnenia úveru uhradili celkovo 6.226,52 eur, z toho na
istinu úveru podľa prehľadu splácania na č.l. 36 bola započítaná suma 4.114,79 eur, pričom žalovaní

po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby, a ani potom počas konania už žiadne ďalšie úhrady
neuskutočnili.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

5. Predmetnúzmluvuoúverežalovaníuzavreliakospotrebitelia,pretonadanýprávnyvzťahsavzťahujú
aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej ust. § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 4 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať,

či v listinách tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z

omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o
právny vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade žalobca a žalovaní
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca sa domáhal svojich nárokov z titulu zmluvy,

ktorou boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky a títo sa zaviazala vrátiť ich v dohodnutých
mesačných anuitných splátkach spolu s príslušným úrokom. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaní ho neprijímali na takéto účely,
spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a zmluva z 27.10.2009 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b)

cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom.

7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má
písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Žalovaní nárok žalobcu
nijako nesporovali po vecnej, ako ani po právnej stránke. Vyhodnotením vykonaného dokazovania, a

to aj s ohľadom na splnenie náležitostí úverovej zmluvy podľa § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, keď z okolností daného prípadu nevyplýva, že by spotrebiteľovi neumožňovali
dané podmienky zmluvy bez ťažkostí a s istotou identifikovať jednotlivé povinné obsahové náležitosti
zmluvy v zmysle ust. § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy), súd dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie 2.660,03 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.633,25 eur od 01.10.2016 do zaplatenia
bola podaná dôvodne, keď suma 2.660,03 eur je súčtom zvyšku nezaplatenej istiny úveru 1.885,21
eur, nezaplatených zmluvných úrokov vzniknutých a vyčíslených do predčasného zosplatnenia úveru
(15.11.2013) vo výške 74,11 eur, úrokov z omeškania vzniknutých a vyčíslených do 30.09.2016 vo výške
563,36 eur a omeškaných poplatkov vo výške 137,35 eur. Predmetný úver bol pre omeškanie s

platením mesačných splátok v súlade s úverovou zmluvou (bod 9 Obchodných podmienok pre ČSOB
spotrebiteľské úvery v znení účinnom od 08.04.2009 tvoriacich súčasť zmluvy o úvere) a zákonnou
úpravou (§ 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka - predchádzajúca výzva z 15.09.2013)
predčasne zosplatnený s účinnosťou ku dňu 15.11.2013, čím vznikla žalovaným povinnosť jednorazovo
uhradiť banke celú zostávajúcu časť pohľadávky z úveru. Žalovaní do zosplatnenia úveru uhradili

celkovo 6.226,52 eur, z toho na istinu úveru podľa prehľadu splácania na č.l. 36 bola započítaná suma
4.114,79 eur, pričom žalovaní po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby, a ani potom počas
konania už žiadne ďalšie úhrady neuskutočnili. Na základe uvedeného súd žalobe v časti sumy
2.660,03 eur s prislúchajúcimi nevyčíslenými úrokmi z omeškania tak ako je uvedené vo výroku I ako
dôvodnej vyhovel, pretože súd mal s poukazom na obsah zmluvy a na citované zákonné ustanovenia

dostatočne preukázanú opodstatnenosť uplatneného nároku v tejto časti. Na základe uvedeného súd
zároveň zaviazal žalovaných aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
2.633,25 eur v zmysle citovaných ustanovení od 01.10.2016 do zaplatenia, keďže sa žalovaní s plnením
týchto svojich záväzkov nepochybne dostali do omeškania. Vzhľadom na to súd žalobe v časti uvedenej
vo výroku I vyhovel. Súd poznamenáva, že na žiadosť žalovanej 2/ na povolenie splácania dlhu nemohol

prihliadnuť, pretože žalovaná 2/ sa nedostavila na pojednávanie a ani predtým nijakým spôsobom svoje
finančné a majetkové pomery nezdokladovala, čo súdu bránilo v rozhodovaní o takej žiadosti. Výrok je
sformulovaný vzhľadom na spoločný záväzok žalovaných a v súlade so žalobným návrhom.8. Čo sa týka námietky žalovanej 2/ ohľadom prípadného zániku jej záväzku z úverového vzťahu
vyporiadaním BSM medzi ňou a žalovaným 1/, súd uvádza, že táto námietka je neopodstatnená, pretože
taký rozsudok je záväzný len vo vzťahu k stranám sporu (§ 228 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok, ktorým dôjde

k vyporiadaniu BSM nie je záväzný voči tretím osobám a nemá vplyv na zmenu v osobe dlžníka. Ak
by aj súd určil, že určitý dlh je povinný splatiť jeden z bývalých manželov, takéto rozhodnutie nemá
žiadne účinky voči veriteľovi, ktorý sa môže rozhodnúť, voči ktorému z dlžníkov si uplatní nárok. V
takomto prípade by účastníkovi, ktorý nebol povinný splatiť dlh podľa rozhodnutia súdu alebo dohody o
vyporiadaní BSM, vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči druhému z účastníkov,

ktorý by si musel uplatniť v súdnom konaní. Takýto nárok má však aj ten z manželov, ktorým zaniklo
bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorý by sám zaplatil spoločný dlh, pretože plnil sám z prostriedkov
nespadajúcich do BSM za druhého z manželov, ktorým zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo. Ako
vyplynulo zo záverov vykonaného dokazovania, v predmetnom úverovom vzťahu nedošlo k žiadnej
zmene v osobe dlžníkov, ani k žiadnej dohode v tomto smere, ktorá by bola uzavretá so žalobcom
ako veriteľom, resp. na čo by dal veriteľ súhlas. Vo vzťahu k žalobcovi (veriteľovi), ktorý úver poskytol,

preto aj naďalej vystupujú ako dlžníci obaja žalovaní, ktorým bol úver poskytnutý (viď podobne i názor
vyjadrenývrozsudkuNajvyššiehosúduČR22Cdo/183/2008).Súd
tu taktiež poukazuje na právnu argumentáciu obsiahnutú v rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
6Co/2/2014 zo dňa 27.01.2015, podľa ktorej: „Rozhodnutie o vyporiadaní BSM má vo vzťahu k tretím
osobám charakter akéhosi postúpenia záväzku (prevzatia záväzku) jedným z manželov, ktoré však vo

vzťahu k týmto tretím osobám nemá žiadnu právnu relevanciu. Pokiaľ teda aj preukázateľne tak, ako
tomu bolo v preskúmavanej veci, v rámci súdneho rozhodnutia došlo v súlade
s ust. § 149a § 150 Občianskeho zákonníka aj k vyporiadaniu dlhu, ktorý odporcom 1/, 2/ vznikol v
súvislosti s bezpodielovým spoluvlastníctvom, a to tak, že v čase vyporiadania existujúci spoločný
záväzokodporcov1/,2/(vzniknutýnespornezatrvaniaichmanželstva),prevzalazvyšokúveru sa

zaviazal splatiť výlučne odporca 1/, za absencie súhlasu veriteľa, nemá takéto vyporiadanie vo vzťahu
k nemu, (či už pôvodnému veriteľovi, či jeho právnemu nástupcovi, ktorému pohľadávku voči odporcom
pôvodný veriteľ postúpil), žiadnu právnu relevanciu a právo veriteľa domáhať sa zaplatenia takéhoto
dlhu je nielen vo vzťahu k odporcovi 1/, ale aj vo vzťahu k odporkyni 2/, v celom rozsahu zachované“.

9. Pokiaľ ide o uplatnené zmluvné úroky vzniknuté a vyčíslené za obdobie od 16.11.2013 do 30.09.2016
vo výške 536,58 eur a zmluvné úroky vo výške 9,90 % ročne zo sumy 1.885,21 eur od 01.10.2016 do
zaplatenia, súd tento nárok nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol (výrok II), pretože podľa názoru súdu
z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o
úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej

zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov iba do splatnosti dlhu, a to aj v prípade jeho predčasného zosplatnenia, pričom následne
sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). Takýto záver je
logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a
to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu

vo vzťahoch medzi účastníkmi (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14). V podstate
ide o to, že pri zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie poskytnutej istiny
úveru vrátane úrokov vzniknutých (resp. kapitalizovaných) ku dňu zosplatnenia úveru a má právo získať
okamžite späť celú sumu poskytnutých (požičaných) peňazí, a teda na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty

nároku veriteľa na riadne úroky za poskytnutie (požičanie) peňažných prostriedkov
aj po zosplatnení úveru. V opačnom prípade by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, pričom spotrebiteľovi by
už neboli garantované práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním úveru vyplývali zo zmluvy
pred vyvolanou zmenou. Ba čo viac veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa väčšom

rozsahu a v kratšej dobe, než na základe pôvodného splátkového kalendára, nakoľko by
už nebol ohraničený postupnosťou splácania úrokov z istiny a ani dohodnutým celkovým rozsahom
úrokov z úveru a dlžník by musel platiť riadne úroky z celej dlžnej istiny bez akéhokoľvek
časového a objemového limitu až do úplného zaplatenia tejto istiny (žalobca totiž žiadané úroky
nelimitoval ani pôvodne dohodnutou celkovou sumou úrokov vypočítanou podľa pôvodného splátkového

kalendára, na ktoré úroky by mal žalobca nárok pri riadnom splácaní úveru počas doby trvania
zmluvného vzťahu). Jednorazovým zosplatnením úveru vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo
vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým
dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasnýmzosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie (podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.), keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú

spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto zmluvná úprava pri spotrebiteľskom vzťahu pre obchádzanie zákona (a to najmä zákonných
ustanovení uvedených v tomto a v predchádzajúcom bode odôvodnenia, a v toho dôsledku aj ust. §

53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná,
resp. taká zmluvná úprava je taktiež na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo takú
zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho
zákonníka robí absolútne neplatnou (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp.
zn. 6Co/190/2014 ).

10. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti (v časti prevyšujúcej nárok priznaný vo
výroku I ) zamietol (výrok II).

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods.
1, 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovaným v
rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % v časti istiny rozhodujúcej
pre určenie celkového úspechu strany v spore. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).