Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 5, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200691
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719200691.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne: L. Š., V.. XX.XX.XXXX, B. P. B.
XXXX/XX, Y., pr. zast. Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., Radlinského 1729, Dolný Kubín proti
žalovanej: E.Á. E., V.. XX.XX.XXXX, B. P. T. Č.. XXX/XX, X., pr. zast. Mgr. Peter Lindeman, advokát,
Murgašova 86/1, Poprad, o zaplatenie 3 600,64 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 23. 01. 2020, č. k. 10C/5/2019-96 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %., o
výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 3.600,64 eur, a to v lehote 90-tich dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých

rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou z 04. 02. 2019 sa žalobkyňa vo
vzťahu k žalovanej domáhala náhrady nákladov spojených s pohrebom poručiteľa J. L., zomrelého
XX. XX. XXXX titulom bezdôvodného obohatenia. Poručiteľ bol otcom žalovanej a bratom žalobkyne.
Uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 21. 03. 2018, č. k. 7D/135/2017-34 bolo potvrdené, že
dedičstvo po poručiteľovi nadobúda jediný dedič, dcéra poručiteľa - žalovaná, zároveň bola určená

všeobecnáhodnotamajetkuporučiteľavovýške52648,10euraačistáhodnotadedičstvapredstavujúca
50 348,10 eur. Výška dlhov poručiteľa bola určená sumou 2 300 eur, ktoré pozostávajú z nákladov
spojených s pohrebom poručiteľa hradených sestrou poručiteľa - žalobkyňou vo výške 2 300 eur.
Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi preukázala, že finančné náklady spojené s pohrebom
poručiteľa predstavovali celkom 5 982,98 eura a tieto pozostávali z nákladov za pohrebné a cintorínske
služby od úmrtia poručiteľa až do jeho pochovania vo výške 1 242,97 eura, poplatok cirkevnému
farárovi za poslednú rozlúčku vo výške 147 eur, poplatok cirkvi vo veci pohrebného obradu 100 eur,

kytica na rakvu zosnulého 123,90 eura, výzdoba obradnej siene 109,80 eura a náklady spojené za
výdavky na kar po poručiteľovi vo výške 658,67 eura. Uvedené náklady vo výške 2 300 eur spojené
s pohrebom poručiteľa hradené žalobkyňou, žalobkyni dňa 31. 08. 2018 uhradila v celom rozsahu
žalovaná. Predmetom tohto konania sú ďalšie náklady spojené s pohrebom poručiteľa vo výške 3 600,64eura, ktoré pozostávajú z úhrady nákladov za prenájom hrobového miesta na cintoríne Y. - L. vo výške
390,64 eura, z úhrady nákladov za osadenia betónovej hrobky na cintoríne Y. - L. vo výške 330 eur a z
úhrady nákladov za výrobu a montáž žulového pomníka vo výške 2 880 eur.

3. Obrana žalovanej v konaní spočívala v tom, že po poručiteľovi formálne nadobudla aj cenné papiere
v hodnote 32 430,61 eura, ale tieto boli po smrti poručiteľa odpredané treťou osobou a všetky finančné
prostriedky získané ich predajom boli vybraté neterou žalobkyne I. R., pričom na predaj cenných
papierov, ani na ich výber z bankového účtu poručiteľa nebol udelený súhlas tretej osobe, ani notárom,

ani žalovanou ako jedinou dedičkou poručiteľa. V tejto súvislosti žalovaná podala trestné oznámenie na
neter poručiteľa a uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Y., odbor kriminálnej polície z 28.
03. 2019, ČVS: N.-XXX/X-VYS-PP-XXXX bolo vznesené obvinenie voči I. R. pre zločin krádeže podľa
§ 212 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona. Žalovaná sa ďalej v konaní bránila aj tým, že z dedičstva po
poručiteľovi nadobudla cca 10 000 - 11 000 eur, pričom náklady na pohreb po poručiteľovi predstavujú
polovicu hodnoty nadobudnutej z dedičstva, a preto je toho názoru, že nemá povinnosť plniť žalobkyni

ďalšie náklady.

4. S poukazom na ust. § 470 ods. 1, 2, § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka a ust. § 232
ods. 3 Civilného sporového poriadku, súd uzavrel, že vykonaným dokazovaním, listinnými dôkazmi
predloženými žalobkyňou i žalovanou, spisom z dedičského konania, ako aj výsluchom strán sporu

dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že
o poručiteľov pohreb sa v celom rozsahu postarala žalobkyňa, ktorá nie je dedičkou, ani nenadobudla
dedičstvo po poručiteľovi J. L. v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka. Súd konštatoval, že výdavky
spojené s pohrebom musia byť adekvátne vzhľadom na osobu poručiteľa, jeho vek, spoločenské
postavenie, výšku majetku, ako aj z hľadiska vzťahu dedičov k poručiteľovi. Súd mal za to, že v danom

prípade bolo potrebné považovať za primerané náklady, nielen náklady účtované pohrebnou službou,
ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu, či cintorínske poplatky, výdavky na kar a
poplatky cirkvi za poslednú rozlúčku so zosnulým, ale aj náklady za výrobu a montáž pomníka, ako aj
náklady spočívajúce v tom, že bol uhradený prenájom hrobového miesta na cintoríne v Y. - L.. Všetky
tieto výdavky sú primerané a uhradila ich žalobkyňa, ktorá tieto v konaní aj riadne zdokladovala. K

procesnej obrane žalovanej, že z dedičstva po poručiteľovi len formálne nadobudla aj cenné papiere
v hodnote 32 430,61 eura, ktoré boli po smrti poručiteľa treťou osobou odpredané a všetky finančné
prostriedky získané predajom boli po smrti poručiteľa vybraté z bankového účtu poručiteľa, súd uviedol,
že v súvislosti s týmto konaním treťou osobou je voči nej vedené trestné stíhanie. Súd sa zároveň
stotožnil s tvrdením žalobkyne, že ak by aj žalovaná nenadobudla cenné papier vo vyššie uvádzanej

hodnote, ani žiadny finančný výnos za ich predaj, samotná zvyšná časť dedičstva je postačujúca na
to, aby žalovaná zodpovedala za náklady vynaložené na pohreb poručiteľa podľa pomeru toho, čo z
dedičstva nadobudla a v akej výške. Súd zdôraznil, že minimálne spoluvlastnícky podiel poručiteľa na
byte (1/5) s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako
aj pozemku zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. Y., vo všeobecnej hodnote 7 600 eur a hodnota pozemkov,

parciel zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Y. - L. vo všeobecnej hodnote ku dňu smrti poručiteľa vo výške
262,36 eura, spolu teda hodnota dedičstva vo výške 7 862,36 eura, postačuje na to, aby žalovanej
zodpovednosť za pohľadávku, ktorá je predmetom sporu bola daná v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

5. V súvislosti s podaným trestným oznámením zo strany žalovanej voči I. R. z dôvodu neoprávneného
predaja cenných papierov po smrti J. L., súd vzal na vedomie uznesenie o vznesení obvinenia s tým
že orgány činné v trestnom konaní vo veci vykonávajú vyšetrovanie a skutočnosti uvádzané žalovanou
nie sú takého charakteru, ktoré by boli spôsobilé spochybniť žalobkyňou uplatnený nárok v predmetnom
konaní. Ani uvedená skutočnosť nemala taký vplyv na dôvodnosť žaloby, žeby uplatnenému nároku

nebolo možné vyhovieť. S prihliadnutím na preukázanú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mala
veriteľka I. R. požičať dlžníkovi J. L. dňa 15. 07. 2017 sumu 35 000 eur, ani táto skutočnosť
nespôsobila dôvod, pre ktorý by žaloba mala byť zamietnutá. Odhliadnuc od ceny cenných papierov,
zvyšná časť dedičstva nadobudnutá žalovanou po poručiteľovi J. L. postačuje na úhradu primeraných
nákladov spojených s pohrebom poručiteľa obstaraných žalobkyňou. Opodstatnenosť a primeranosť

výdavkovspojenýchspohrebomporučiteľa,žalobkyňavkonanípreukázala.Ichprimeranosťsúdposúdil
predovšetkým s ohľadom na miestne pomery ako aj s ohľadom na výšku nadobudnutého dedičstva. Na
základe uvedených skutočností súd v súlade s citovanou právnou úpravou zaviazal žalovanú na úhradu
sumy 3 600,64 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia, čím žalobe v plnom rozsahu vyhovel.6. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 CSP. Žalobkyni, ktorá
mala v konaní plný úspech priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná namietajúc, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedla, že v dedičskom konaní po poručiteľovi bola zaviazaná

na úhradu nákladov na zabezpečenie pohrebu poručiteľa a tieto náklady v súlade s právoplatným
uznesením o dedičstve žalobkyni vo výške 2 300 eur uhradila. Pokiaľ ide o úhradu ďalších nákladov,
ktoré si žalobkyňa v predmetnom konaní uplatňuje, žalovaná zdôrazňovala, že žalobkyňa ju žiadnym
spôsobom nekontaktovala, nekomunikovala s ňou a tieto náklady boli jednostranne určené žalobkyňou.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná nenadobudla dedičstvo v hodnote, aká je uvedená
v uznesením o dedičstve. Pokiaľ ide o cenné papiere, dva dni po smrti poručiteľa XX. XX. XXXX bol

zadaný príkaz do banky zo strany I. R. o predaji týchto cenných papierov a vykazovaná suma za predaj
cenných papierov bola dňa 27. 11. 2017 poukázaná v hodnote 33 200 eur na účet poručiteľa J. L. a tieto
peniaze boli aj v uvedený deň vybrané v plnej sume I. R., ktorá je neterou žalobkyne. Teda, už v čase,
keď sa prejednávalo dedičstvo, cenné papiere boli predané a celý výťažok z ich predaja bol I. R. vybraný.
Žalovaná sa snažila písomne aj telefonicky komunikovať so žalobkyňou, aj s jej neterou, žiadna vôľa z

ich strany na tieto záležitosti nebola preukázaná. Až neskôr v rámci trestného oznámenia a prešetrenia
bolo zistené, že poručiteľ si mal údajne od I. R. v roku 2017 požičať sumu 35 000 eur. V predloženej
zmluve o pôžičke je neštandardným spôsobom uvedené aj to, že ako sa majú tieto finančné prostriedky
vrátiť v prípade smrti poručiteľa. Zároveň bolo dohodnuté, že I. R. je oprávnená predať predmetné akcie
a uhradiť si svoju pohľadávku. Z uvedeného teda vyplýva, že z cenných papierov žalovaná nenadobudla

žiadne plnenie. Čo sa týka ďalších aktív uvedených v dedičskom konaní, z osobného účtu, ktorý je
uvedený v rozhodnutí o dedičstve a je vedený v T. T., a. s., tak ku dňu, keď sa žalovaná mohla dostať k
týmto finančným prostriedkom, bola na účte len suma 1 800 eur a nie suma 4 903,26 eura. Ako ďalšie
aktívum je v rozhodnutí o dedičstve uvedené vozidlo zn. L. Z., ktorého hodnota nezodpovedá sume
uvedenej v dedičskom konaní, pretože ide o staré vozidlo. Až po vyhlásení rozsudku v tejto veci sa

žalovanej podarilo predmetné vozidlo prevziať, pričom náklady žalovanej na viacnásobné odtiahnutie
auta, výmenu zámkov na aute, zabezpečenie technickej a emisnej kontroly presiahli aktuálnu hodnotu
vozidla. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná reálne nadobudla len spoluvlastnícky podiel k bytu v
hodnote 7 600 eur, spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 262,36 eur, sumu 8,40 eura na vkladnej
knižke, sumu 1 800 eur na bankovom účte a sumu 1 050 za cenné papiere P. s. , spolu teda vo výške

10 720,76 eura. Uvedený záver súdu je, že hodnota dedičstva vo výške 7 862,36 eura postačuje, aby
bola žalovaná zodpovedná za ďalšie náklady spojené s pohrebom poručiteľa. Tento záver odvolateľka
považuje za nesprávny, pretože zákonná úprava ohľadne zodpovednosti dedičstva za pohrebné náklady
neustanovuje, že výška nákladov na pohreb poručiteľa má, resp. môže byť až do výške hodnoty
nadobudnutého dedičstva. Náklady spojené s pohrebom poručiteľa vo výške 5 982,90 eura nie sú

primerané, ani k sume skutočne nadobudnutého dedičstva 10 720,76 eura. Naviac, ak by žalovaná mala
od žalobkyne úplnú informáciu ohľadne záväzku poručiteľa vo výške 35 000 eur a ďalších nákladov
spojených s pohrebom v čase prejednávania dedičstva, mohla sa rozhodnúť predmetné dedičstvo
neprijať. Žalobkyňa žalovanej tieto údaje zamlčala, tiež zamlčovala u notára, že poručiteľ mal dcéru -
žalovanú. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol, resp., aby napadnutý

rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si
žalovaná uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

8. Žalobkyňa k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu
trov odvolacieho konania. Uviedla, že sumu 2 300 eur, na ktorú bola žalovaná v dedičskom konaní

zaviazaná titulom náhrady na zabezpečenie pohrebu poručiteľa, uhradila žalobkyni až po 5. mesiacov po
právoplatnostiuzneseniaodedičstve,atonazákladepísomnejvýzvyzostranyžalobkynesupresnením,
že v prípade ich neuhradenia bude žalobkyňa postupovať pri ich vymáhaní v exekučnom konaní.
Tvrdenia odvolateľky, že žalobkyňa ju žiadnym spôsobom nekontaktovala, sú nepravdivé. Žalobkyňa
dva dni pred smrťou poručiteľa kontaktovala žalovanú, ktorá sa na adresu svojho otca vyjadrila v tom

zmysle, že nemá oňho záujem a vulgárne povedala „nech zdochne“. Po tomto vyjadrení žalobkyňa viac
žalovanú nekontaktovala a po smrti svojho brata mu zabezpečila poslednú rozlúčku. Nie je pravdivé
tvrdenie,abyžalobkyňaunotárazamlčaladcéruporučiteľa.Žalobkyňabolaprvýkrátunotáravdedičskej
veci poručiteľa až dňa 13. 02. 2018 a pri svojom odchode z kancelárie od notára jej zamestnankyňanotára oznámila, že sa na pojednávanie vo veci dedičstva dostavila predvolaná - žalovaná, s ktorou
sa žalobkyňa aj stretla vo dverách kancelárie. Teda žalobkyňa notárovi žiadnu informáciu o tom, či
poručiteľ má resp. nemá dcéru u notára neuvádzala, ani žiadnym iným spôsobom mu to neoznamovala.

Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovanej uvádzané v odvolaní, je potrebné zdôrazniť, že sú opakujúce,
spochybňujúce nárok žalobkyne a k nim už bolo zaujaté dostatočné stanovisko v rámci pojednávania
na súde prvej inštancie.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 zákona č.

160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)pozistení,žeodvolaniebolopodanévzákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané
žalovanou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa §
385 CSP a na tomto pojednávaní zopakoval či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom.
Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je viazanosť skutkovým stavom zisteným

súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd
viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z
iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania,ktorésatýkajúprocesnýchpodmienok,ajkeďneboliodvolacímdôvodomuplatnené(§380ods.
1,2CSP).Pretožerozsudokvovecisamejmusíbyťverejnevyhlásený,odvolacísúduverejnilvzákonom

stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia
podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na

týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

13. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaná vymedzila v odvolaní a ktoré
mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom

konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), odvolací súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania.
Súd prvej inštancie vykonal v intenciách strán sporu dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne
skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti
napadnutého meritórneho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe bolo v celom rozsahu
vyhovené a stotožnenia sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej

inštancie k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd za aplikácie ust. § 387 ods.
2 CSP v celkovom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

14. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo

strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil v súhrne v
celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Rozsudok okresného
súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj závery, ku ktorým dospel sú racionálne a aj
spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne

vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP.

15. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostačujúce a vzhľadom
na použitú argumentáciu a právne závery súdu prvej inštancie, pri ktorej sa v postačujúcom rozsahuvyporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami, na ktoré v rámci odvolacích námietok opätovne
poukázala žalovaná, odvolací súd konštatuje, že túto argumentáciu nie je potrebné na tomto mieste
zopakovať a ďalej dopĺňať.

16. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/170/2005, pri potvrdení rozhodnutia súdu
prvej inštancie nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery
napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia

prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a
tým je postačujúce len odkázať cez ust. § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom
rozsudku súdu prvej inštancie.

17. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel a odvolací súd sa s
touto argumentáciu v celom rozsahu stotožňuje. Len pre zdôraznenie dodáva:

18. Podľa Občianskeho zákonníka platí, že dedičia nadobúdajú dedičstvom momentom poručiteľovej
smrti. Rovnako platí, že zodpovedajú za náklady spojené s pohrebom a že každý z dedičov zodpovedá
do výšky ceny svojho dedičského podielu. Zodpovednosť dedičov za náklady spojené s pohrebom
poručiteľa vyplýva priamo zo zákona (§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Primeranosť výšky

nákladov na pohreb sa posudzuje vzhľadom na osobu poručiteľa, jeho vek, spoločenské postavenie,
ako aj výšku zanechané dedičstva a miestne zvyklostí (R 50/1982).

19.Zuvedenéhomožnovyvodiť,žepreurčeniedediča zodpovedajúcehozaprimeranénákladypohrebu
poručiteľa je rozhodujúce uznesenie súdu o dedičstve, lebo len na jeho podklade je možné zistiť, kto

sa stal dedičom poručiteľa.

20. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v prejednávanej veci nemal žiadne pochybnosti
o tom, že jedinou dedičkou po poručiteľovi J., zomrelom XX. XX. XXXX bola jeho dcéra - žalovaná.
Uvedené vyplýva z uznesenia Okresného súdu Poprad zo dňa 21. 03. 2018, č. k. 7D/135/2017-34.

21. Tým, že sa žalovaná stala jedinou dedičkou poručiteľa, stala sa aj jedinou právnou nástupkyňou
poručiteľa ohľadom jeho majetku, a preto jej vznikla povinnosť uhradiť náklady spojené s pohrebom
poručiteľa.

22. Za náklady spojené s pohrebom sa považujú najmä:
a) náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu,
b) náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,
c) cintorínske a miestne poplatky,
d) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,

e) náklady na úpravu hrobu.

23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nákladmi spojenými s pohrebom poručiteľa sa rozumejú nielen
náklady účtované pohrebnými a cirkevnými službami, smútočné pohostenie (kar), ale aj náklady za
prenájom pohrebného miesta a náklady za osadenie betónovej hrobky a za výrobu a montáž žulového

pomníka pre poručiteľa.

24. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa uhradila za žalovanú nielen náklady vo výške
2 300 eur (predstavujúce 1 242,97 eura za kompletné pohrebno-cintorínske služby, v sume 100 eur za
poplatok cirkvi vo veci pohrebu, v sume 123,90 eur za kyticu na rakvu zosnulého, v sume 109,80 eur

za výzdobu obradnej siene, v sume 658,67 eur za smútočné pohostenie poručiteľa, v sume 147 eur
za poplatok cirkevnému farárovi za poslednú rozlúčku), ktoré náklady už žalovaná dňa 31. 08. 2018
žalobkyni uhradila, ale tiež uhradila za žalovanú aj ďalšie náklady vo výške 3 600,64 eura. Tieto ďalšie
náklady sú predmetom tohto sporu a ide o náklady vo výške 390,64 eura, ktoré žalobkyňa za žalovanú
uhradila v súvislosti s prenájmom hrobového miesta na cintoríne Y. - L., náklady vo výške 330 eur za

osadenie betónovej hrobky na cintoríne a vo výške 2 880 eur za výrobu a montáž žulového pomníka
pre poručiteľa.25.Vykonanýmdokazovanímbolonepochybnepreukázané,žežalobkyňauhradilazažalovanúajďalšie
náklady spojené s pohrebom poručiteľa vo výške 3 600,64 eura, teda sumu, ktorú mala žalovaná ako
jediná dedička po poručiteľovi plniť sama, čím vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie, ktoré

musí žalobkyni vydať. Pokiaľ ide o žalovanou namietanú primeranosť ďalších nákladov spojených s
pohrebom, tieto pozostávajú z troch časti, pričom prenájom hrobového miesta je určená všeobecným
nariadením mesta Y. a prenájom trvá 50 rokov. Pokiaľ ide o výšku nákladov za osadenie betónovej
hrobky a za výrobu a montáž žulového pomníka, ide o jednohrob, pričom jeho cenu v rámci možnosti na
území Slovenska nemožno hodnotiť ako prepychovú, naopak ide o štandardnú cenu jednohrobu, ktorá

je primeraná aj k výške nadobudnutého dedičstva. Námietky žalovanej v odvolaní ohľadom cenných
papierov, o bankovom účte a o aute poručiteľa, sú totožné s námietkami uvádzanými žalovanou pred
súdom prvej inštancie a boli predmetom konania pred okresným súdom. S argumentáciou súdu prvej
inštancie uvedenou v odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd plne stotožňuje, pričom žalovanou
uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie,
naviac všetky odvolacie dôvody už boli predmetom skúmania pred súdom prvej inštancie.

26. Keďže správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o
trovách konania, ktorý odvolací súd považuje za vecne správny a zákonný a vo vzťahu ku ktorému
odvolateľka síce namietala, že žalobkyni trovy konania nepatria a navrhla, aby súd zaviazal žalobkyňou
nanáhradutrovkonaniažalovanej,avšakžalovanouuplatnenénámietkyniesúspôsobiléprivodiťzmenu

či zrušenie výroku o trovách konania.

27.Sozreteľomnavšetkytietookolnostiodvolacísúdpostupomvyplývajúcimzust.§387ods.1a2CSP
rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane správneho výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola
skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, ktorá ani v odvolacom konaní
úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).