Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011054
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2116011054.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Ladislava Révesa a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného F. U., nar. XX.XX.XXXX v
E., pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 7Tk/1/2016-2287 zo dňa 29.10.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa

08.12.2020 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného F. U., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 7Tk/1/2016-2287 zo dňa 29.10.2019 bol
obžalovaný F. U., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., Q. XXXX/X, uznaný vinným z obzvlášť
závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že

obvinení v samostatnom konaní M. E., M. N., odsúdený Ing. Z. C. a ďalšie doposiaľ nestotožnené osoby,
aj v mieste trvalého bydliska M. N. v obci H., po spoločnej dohode a rozdelení úloh zjednali obvineného

v samostatnom konaní Z. N. a obvineného F. U. na jeseň roku 2012 na vykonanie prepravy tak, že
na pokyn doposiaľ nestotožnenej osoby Ing. Z. C. spoločne s M. E. oslovili M. N., aby vybavil šoféra
na vykonanie podvodnej kamiónovej prepravy, a tento oslovil Z. N. s tým, že tohto dopredu inštruoval,
ako má postupovať, pričom zabezpečil od neho jeho fotografie na vyhotovenie falošného občianskeho
preukazu a tieto odovzdal M. E. a Ing. Z. C. a následne zabezpečil presun Z. N. do mesta E. na
parkovisko pred Tesco, kde ich čakali M. E. spolu s Ing. Z. C., ktorí Z. N. zabezpečili falošný občiansky

preukaz s jeho fotografiami na meno B. N., č. SJ XXX XXX a následne Z. N. na prvej čerpacej stanici za
hraničným prechodom Komárno v smere do Maďarskej republiky naložil druhého vodiča - obvineného
F. U., ktorý bol vopred inštruovaný o priebehu podvodnej kamiónovej prepravy s tým, že pred miestom
nakládky vystúpi z kamióna, nakoľko falošné osobné doklady mal vyhotovené iba Z. N., o čom mal
obvinený F. U. vedomosť, a následne Z. N. pod falošnou identitou ako vodič spoločnosti SLINK, s.r.o.,
IČO: 44917996, dňa 05.10.2012 predložil pri nakládke tovaru falošný občiansky preukaz na meno B. N.

v spoločnosti Aurubis Bulgaria AD so sídlom v meste Pirdop, Bulharsko, kde nechal naložiť na kamión
e. č. DS952DT a príves e. č. DS986YJ dodávku tovaru pre spoločnosť JMB STEEL, s.r.o. - medené
katódy v hodnote 144.972,36 € za účelom prepravy na miesto vykládky na adresu Hostis Recykling,
Myslenická č. 1, Pezinok 902 01, Slovenská republika, avšak už v čase naloženia Z. N. a obvinený F. U.
vedeli, že tovar nedoručia na určenú vykládku a tento premiestnili na neznáme miesto, čím obvinený F.
U. objednávateľovi prepravy - spoločnosti JMB STEEL, s.r.o., so sídlom Zámocké námestie 42, Frýdek-

Místek, Česká republika, spôsobil škodu vo výške 144.972,36 €.Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 221 ods. 4 Trestného zákona s prihliadnutím
na § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 2 Trestného
zákonasúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere10(desať)rokovsozaradenímobžalovanéhodoústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 3 písm. b), ods. 4 Trestného zákona.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil aj trest zákazu
činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť vo výmere 5 rokov a 7 mesiacov. Zároveň podľa § 42 ods.
2 Trestného zákona zrušil výrok o úhrnnom treste odňatia slobody uloženým rozsudkom Okresného
súdu Komárno dňa 06.06.2014 sp. zn. 1T/39/2014 ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranný dohľad
na 2 roky s uložením povinností v zmysle § 77 ods. 1 Trestného zákona špecifikovanými vo výroku
napadnutého rozsudku. Podľa § 288 ods. 1 Trestného zákona poškodenú spoločnosť Kooperativa
pojišťovna, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Pobřežní 665/21, 186 00 Praha 8, Česká republika,
IČO: 47 116 617 s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 2287-2297

Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie
výsluchom obžalovaného, svedkov ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že
skutok uvedený v obžalobe, po jeho miernej modifikácií bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, sa stal

a že tento spáchal obžalovaný F. U.. Okresný súd však pozmenil znenie skutkovej vety oproti podanej
obžalobe, pretože sa nepreukázalo, že by obžalovaný mal mať pri sebe po nástupe do kamióna pred
cestou do Bulharska doklady na prepravu s presným miestom nakládky, keď tieto sa podľa výsledkov
vykonaného dokazovania nachádzali už v kamióne. Obžalovaný sa sám priznal, že sa zúčastnil na
kamiónovej preprave spoločne s N., pričom však nikdy neuviedol, kto konkrétne ho najal na cestu do

Bulharska ako druhého vodiča napriek tomu, že mal možnosť na hlavnom pojednávaní vidieť „na vlastné
oči“ konateľov spoločnosti SLINK, s.r.o. - C. a R. a ani jedného z nich neoznačil ako konateľa spoločnosti.
Dôveryhodnosť jeho výpovede znižovalo aj jeho vysvetlenie, prečo sa po naliehaní „ním nestotožnenej
osoby“, ktorú ani nepoznal, podujal na predmetnú prepravu, pričom na ňu nemal žiadnu zmluvu, teda
vykonával nelegálnu prácu navyše za zárobok prevyšujúci obvyklú mzdu (150 za 1 deň cesty). Napriek

tomu, že obžalovaný uviedol, že nevedel nič o predmetnej preprave okrem toho, kam a kedy má ísť
kamión nakladať, výpovede C. a N. ho zo spáchania stíhaného skutku dostatočne usvedčovali a okresný
súd im preto aj uveril. C. vierohodne popísal dohodu medzi páchateľmi na spáchaní stíhaného skutku,
ako aj ostatné podstatné skutočnosti týkajúce sa tejto dohody (zabezpečovania fotografií vodiča, tiež
spoločnosti, na ktorú bol písaný ťahač a pod.). Potvrdil, že v obžalobe uvedené osoby sa spoločne

dohodli a rozdelili si úlohy, pričom on kontaktoval E., ktorý potom kontaktoval M. N., ktorý zabezpečil ako
vodiča N. s tým, že obžalovaného zabezpečoval F. C. usvedčoval z trestnej činnosti aj F. a C., pričom v
tejtojehočastipovažovaljehovýpoveďzapodporenúivýpoveďouR.N.,ktorýtiežC.usvedčovalzúčasti
na takýchto podvodných kamiónových prepravách, a to napriek tomu, že C. to poprel. C. jednoznačne
uviedol, že obaja vodiči od prvého okamihu vedeli, čo idú robiť, t.j. vedeli, že tovar sa nedostane na

miesto uvedené v objednávke. Obžalovaný vedel o problémoch na nakládke a aktívne sa riešil jeho
návrat na Slovensko v prípade, ak kamión bude zadržaný v závode. Obžalovaný v danom čase dlžil
F. vysokú finančnú sumu a podľa výpovede C. takto splácal dlh voči F.. N. potvrdil, že obžalovaný mal
pri nástupe do kamiónu so sebou objednávku na prepravu, v Bulharsku vystúpil z kamióna, pretože
vedel, že sa ide nakladať na falošné doklady a že vlastne tovar už nepríde tam, kam má. Pri nakládke

následne N. predložil objednávku tovaru, ktorú mu dal predtým obžalovaný. E. uviedol, že obaja vodiči
vedeli, čo robia, teda že idú zobrať tovar podvodným spôsobom. M. N. rovnako potvrdil, že skutok
uvedený v obžalobe sa stal tak, ako je tam uvedené, okrem časti týkajúcej sa jeho osoby. V konaní
nevyplynuli rozporuplné skutočnosti ohľadom vierohodnosti C. ako svedka, viaceré jeho výpovede aj vo
vzťahu k obžalovanému neobsahovali podstatnejšie rozpory, jeho výpoveď bola podporená výpoveďou

ďalších svedkov, navyše nebola zistená motivácia vypovedať nepravdivo a obžalovaného tak krivo
obviniť. Navyše, obžalovaný uviedol, že s nikým zo svedkov, ktorí ho usvedčovali, nemal žiadne spory
ani problémy, a preto neexistuje rozumný dôvod domnievať sa, že ich výpovede boli nepravdivé.
Použitie falošných dokladov vodiča, inštrukcie pre vodičov, použitie iných ako vlastných mobilných
telefónov na vzájomnú komunikáciu, inštruovanie o mieste zloženia tovaru odlišného od odberateľom

určeného miesta vykládky a vyplatenie vodičov za vykonanú prepravu nasvedčuje tomu, že konanie
obžalovaného a ďalších páchateľov bolo podvodné, plánované, koordinované a utajované, úlohy medzi
nimi boli rozdelené. Úloha každého z nich smerovala k vytvoreniu „fikcie“ o reálnej preprave tovaru, t.j.
k uvedeniu tak dodávateľa tovaru, ako aj jeho odberateľa do omylu. Rovnako boli naplnené definičnéznaky organizovanej skupiny uvedené v § 129 ods. 2 Trestného zákona zákona, t.j. spolčenie najmenej
troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi
skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje

pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. Obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu
podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, t.j. chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo
ohroziť záujem ním chránený.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadal najmä na spôsob

spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Obžalovanému
uložil súhrnný trest s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona pri
splnení zákonných podmienok v prípade jeho skoršieho odsúdenia spomenutým rozsudkom Okresného
súdu Komárno zo dňa 06.06.2014 sp. zn. 1T/39/2014, právoplatným dňa 06.06.2014, pretože skutky v
oboch týchto trestných veciach boli v súbehu. Okresný súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností

dôležitých pre určenie druhu zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Trestného
zákona) pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné
uložiť súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, t.j. na samej dolnej hranici zákonného
rozpätia trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v § 221 ods. 4 Trestného zákona, a to so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písm. b),

ods. 4 Trestného zákona. Spolu s uložením súhrnného trestu súd tiež zrušil výroky o trestoch, ktoré
mu boli uložené skorším rozhodnutím súdu v inej jeho trestnej veci, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tieto výroky obsahovo nadväzujúce. Okresný súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok
na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný svoje konanie ani
raz úprimne neoľutoval. Zároveň okresný súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať

podnikateľskú činnosť vo výmere 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov, pretože takýto trest bol uložený
skorším rozsudkom. Tiež obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 2 roky.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, nárok na náhradu škody v predmetnej veci riadne a včas uplatnila
poškodená Kooperativa pojišťovna, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Pobřežní 665/21, 186 00

Praha 8, Česká republika, IČO: 47116617, avšak dokazovanie by presiahlo rámec trestného konania,
preto okresný súd poškodenú odkázal so svojim nárokom na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu,
ktoré písomne odôvodnil na č.l. 2283 a na č.l. 2299.

Obžalovaný poukazuje na to, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s vykonaným dokazovaním a
vyhodnotenímdôkazovdospelknesprávnymprávnymaskutkovýmzáveromaprocesnémupochybeniu.
V konaní došlo k porušeniu práva na obhajobu, a to tým, že súd použil ako dôkaz zápisnice o výsluchu
svedkov, ktorí bol vypočutí ešte pred vznesením obvinenia. Obžalovaný od počiatku spolupracoval s

OČTK, popísal priebeh ako aj okolnosti cesty do Bulharska, avšak nevedel o tom, že celá preprava sa
vykonáva podvodne. Svedkovia (spoluobžalovaní v iných trestných veciach) obžalovaného nespoznali,
nezúčastňoval sa s nimi na nimi opísaných podvodných prepravách. Nepatril do skupiny osôb, ktoré
vykonávali podvodné prepravy kamiónov, o čom svedčí aj to, že ostatní svedkovia (spoluobžalovaní)
obžalovaného nespoznali. Z opisu skutkovej vety nie je zrejmé, akým spôsobom bol zjednaný na

prepravu, čo len potvrdzuje, že si nebol vedomí podvodnej prepravy s úmyslom niekoho poškodiť,
na rozdiel od N., ktorý mal zabezpečené falošné doklady na vstup do areálu, kde sa mala vykonať
nakládka tovaru a ktorý je spolupracujúcim obvineným a ako hlavnému vodičovi bolo podmienečne
zastavené trestné stíhanie. Nesúhlasí so záverom, že v jeho neprospech svedčí aj to, že neopoznal
konateľov spoločnosti SLINK, s.r.o., pretože ani jedna z osôb konateľov nebola tou osobou, ktorá

obžalovaného zjednala na predmetnú dopravu. Vytýka okresnému súdu procesné pochybenie, keď
odmietol návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom vyšetrovateľa B. U. k otázke
dôveryhodnosti svedka Ing. Z. C.. Podľa informácií obžalovaného mal tento svedok zjednávať s OČTK
za akých okolností bude vypovedať o trestnej činnosti, čo má vplyv na jeho dôveryhodnosť. Obžalovaný
upustil od vykonania výsluchu tohto svedka na pojednávaní dňa 29.10.2019 a to z dôvodu, že mal

vedomosť o tom, že výsluchov svedka Ing. C. sa zúčastnil aj obhajca JUDr. Ivan Kochanský, ktorého
v záujme záchrany dôkaznej situácie chceli vypočuť. Poukazuje na nejasnosti týkajúce sa dokladov o
nakládke, keď okresný súd na jednej strane konštatoval to, že sa nepodarilo preukázať, že doklady
mal obžalovaný pri sebe po nástupe do kamiónu, v dôsledku čoho pristúpil k zmene skutkovej vety,pričom v ďalšej časti odôvodnenia už súd poukazuje na to, že obžalovaný pri nástupe do kamiónu
mal pri sebe objednávku na prepravu. Táto skutočnosť mala vplyv na právnu kvalifikáciu skutku ako
obzvlášť závažného zločinu z titulu spôsobenej škody vo výške 133.000 eur. Okresný súd nemal podľa

jeho názoru preukázané, že by obžalovaný spáchal skutok v takom rozsahu škody, pretože tento nemal
vedomosťotom,akájecenatovaruakoanioďalšíchskutočnostiach.KvýpovedisvedkaZ.N.poukazuje
na jeho podmienečné zastavenie trestného stíhania, ktoré bolo fakticky podmienené tým, že odhalí
ďalšieho vodiča kamiónu. Tiež poukazuje na príbuzenský pomer tohto svedka k osobe generála S., čo
podmienilo podmienečné zastavenie trestného stíhania. Ani svedok N. neusvedčuje obžalovaného z

toho, že by tento mal vedomosť o podvodnej doprave. Domnienka tohto svedka o tom, že obžalovaný
mal vedieť o podvodnosti dopravy odvodzoval len od toho, že on sám vedel o podvodnej doprave. Pokiaľ
ide o svedka Ing. C., spochybňuje jeho dôveryhodnosť, poukazuje na to, že tento svedok na hlavnom
pojednávaní odmietol vypovedať, poukazuje tiež na jeho nadštandardnú spoluprácu s OČTK, ktorú
prispôsoboval práve potrebám OČTK. Namieta, že okresný súd záver o vine postavil len na výpovedi
svedka Ing. Z. C. ako tzv. kajúcnika, ktorý navyše počas konania menil svoje výpovede tak ako mu

vyhovuje, jeho výpovede sú voči obžalovaného účelové, rozporuplné. Namieta tiež vierohodnosť svedka
Z. N.. Navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) a d) Trestného poriadku napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 08.12.2020 za prítomnosti zástupkyne Krajskej

prokuratúry v Trnave, ako aj obhajcu obžalovaného na ktorom oboznámil prítomných s napadnutým
rozsudkom, odvolaním obžalovaného a podstatným obsahom spisu. Verejného zasadnutia sa
nezúčastnil obžalovaný, ktorý požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti a
splnomocneného zástupcu poškodenej, na čo senát odvolacieho súdu vyhlásil uznesenie, ktorým
rozhodol o tom, že verejné zasadnutie vykoná v ich neprítomnosti. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v

Trnave navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného sa pridržal
písomných dôvodov odvolania, navrhol, aby odvolací súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil,
alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie. Poukazuje
tiež na to, že trest zákazu činnosti už bol vykonaný, má za to, že obžalovaný sa osvedčil.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie
v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces
upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine obžalovaného okresný súd jasne, zrozumiteľne a
presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel

a akými úvahami sa spravoval. Zároveň trest uložený obžalovanému považuje sa primeraný, zákonný a
spravodlivý. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim
z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a
odkazuje naň. Na skonštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Imanentným znakom protiprávnosti konania páchateľa pri trestnom čine podvodu je uvedenie iného do
omylu (tzv. aktívne konanie), využitie niečieho omylu (tzv. pasívne konanie vo vzťahu k podvedenej
osobe) a následné spôsobenie škody a obohatenie páchateľa, prípadne iných osôb. Skutkovému stavu
tak, ako bol zistený okresným súdom plne zodpovedá právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako
obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona. Takúto právnu kvalifikáciu odôvodňujú všetky
skutkové okolnosti zahrnuté v popise skutku, nepochybne napĺňajúce všetky znaky skutkovej podstaty
uvedeného trestného činu. Aktívne konanie obžalovaného ako člena organizovanej skupiny (§ 138 písm.
i/ Trestného zákona), ktorý sa podieľal ako druhý šofér na podvodnej kamiónovej preprave, pričom už včase pre tým, ako mal naložiť druhého šoféra vedel, že prepravovaný tovar nedoručia objednávateľovi
- spoločnosti JMB STEEL, s.r.o., to všetko v úmysle obohatiť nielen seba, ale aj iných na skutku priamo
zúčastnených osôb (Ing. Z. C., Z. N., M. N., M. E.), čím uvedenej spoločnosti spôsobili škodu veľkého

rozsahu (§ 125 ods. 1 Trestného zákona). Príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného (a ďalších
osôb) a spôsobenou škodou bola jednoznačne preukázaná.

Svedkovia Z. N., M. N., Ing. Z. C. zhodne usvedčili obžalovaného z toho, že tento (rovnako aj Z. N.) od
samého počiatku vedeli o tom, že tovar nebude riadne doručený na adresu z objednávky, o čom svedčí

to, že boli inštruovaní čo robiť, keď sa vyskytnú problémy, mali vopred dohodnutí na odmene (vyššiu
odmenu dostal ten šofér, ktorý podstúpil akési vyššie riziko tým, že sa priamo zúčastnil na nakládke
s falošnými dokladmi), dostali na cestu nové mobilné telefóny (ktoré následne ako uviedol Ing. C. pri
každej podvodnej doprave zahodili do Dunaja), mali pri sebe falošné doklady, boli vopred dohodnutý
ako bude nakládka prebiehať - a to, že obžalovaný vopred vystúpi z kamióna, atď. Ani odvolací súd
nemal dôvod neveriť im, vypovedali o priebehu celej prepravy zhodne, navyše vzhľadom na to, že

sa pred skutok nepoznali nemali motiváciu obžalovaného krivo obviniť, privodiť mu trestné stíhanie,
prípadneakokoľvekpoškodiť.DouvedenéhozapadáajvýpoveďsvedkaC.,ktorýuviedol,žeobžalovaný
účasťou na podvodných kamiónových prepravách splácal, resp. znižoval dlh voči svedkovi S. F., čo síce
obžalovaný popieral, avšak svedok F. výpoveď C. potvrdil, uviedol, že obžalovaný uňho čerpal pohonné
hmoty a jeho spoločnosť Clever Invest, s.r.o. tomuto svedkovi dlhovala sumu takmer 100.000 eur, ktorú

mu obžalovaný neuhradil.

Obžalovaný počas celého konania a rovnako aj v odvolaní popieral, že by mal vedomosť o tom,
že ide o podvodnú prepravu, túto obhajobu ani odvolací súd neprijal. Celá jeho obhajoba sa javila
protirečivá a nelogická, nakoniec aj vyvrátená početnými dôkazmi. Už len samotné tvrdenie o tom,

že na prepravu ako druhého vodiča ho najal konateľ spoločnosti SLINK, s.r.o., ktorého meno nevedel
uviesť, nevedel ho relevantné opísať, nepoznal ho, nemal naňho kontakt, je pochybná. O to viac, že
v odvolací už túto skutočnosť úplne poprel. V obhajobe obžalovaného možno pozorovať množstvo
trhlín, napr. tento po celý čas uvádzal, že nepoznal nielen cieľ cesty, ale ani to, aký pre aký tovar
ide je s poukazom na to, že on ako osoba niekoľko rokov podnikajúca v oblasti kamiónovej dopravy

si po niekoľkohodinovom „prehováraní“ neoveril cieľ cesty absurdná. Prieči sa tomu jeho tvrdenie, že
spočiatkutotonaliehanieodmietol,keďžesamuvracalizciestjehokamiónyapotrebovalbyťkdispozícií.
Potom jednoznačne musel vedieť, že ide o dlhšiu, niekoľkodňovú cestu, navyše, jeho odmena údajne
činila 150 eur za každý začatý deň, to znamená, že musel vedieť kam pôjde (t.j. pôjde na niekoľkodňovú
cestu). Sám obžalovaný uviedol, že pred samotnou cestou to bol práve on, kto vypočítal celkové náklady

(pohonné hmoty, mýto, poplatky, lístok na kompu atď.), otázkou je potom ako k nákladom vo výške
2.000 eur dospel, keď o preprave nemal žiadnu vedomosť. Navyše, tiež to bol práve obžalovaný, ktorý
zabezpečoval a uhrádzal všetky poplatky počas cesty, keďže v Z. N. nemali dôveru a takpovediac ho
obetovali a vystavili tomu, že by práve tohto šoféra prichytili pri podvodnej nakládke, k čomu nakoniec
takmer došlo. Obžalovaný ako osoba, ktorá niekoľko rokov vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti

autodopravy jednoznačne musela poznať pravidlá vyplývajúce z CMR - Dohovoru o prepravnej zmluve
v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, a aj napriek tomu konala v rozpore s uvedeným, keď pred
vykládkou vystúpil z kamiónu. O neobvyklosti takéhoto konania svedčí aj vyjadrenie prezidenta Zväzu
logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky. To, že na nakládku pôjde len svedok Z. N. však vedel
od začiatku, označoval ako bežné, že sa nakládky zúčastní len jeden vodič a druhý je v čakárni pre

vodičov. Nie je potom zrejmé, prečo obžalovaný vystúpil z kamióna pred vykládkou (navyše na úplne
inom mieste ako miesto vykládky), zarezervoval si hotel, a keď sa dozvedel o problémoch s vykládkou,
hľadalspôsobakosadostanespäťdomovvlakom.Vkamiónemaliobidvajašoférinovémobilnételefóny,
ktoré mali používať, v ktorých mali kontakt len na akéhosi šéfa (hlavu organizovanej skupiny) a druhého
vodiča, čo rovnako neobvyklé. Obžalovaný tiež musel vedieť a nakoniec aj vidieť falošné doklady Z. N.

na meno B. N. (ktorého dlhé poznal ako svojho bývalého zamestnanca, a mal k dispozícií doklady jeho
totožnosti), keď tieto doklady niekoľkokrát počas cesty predkladali kontrolám. Nie je podstatné ani to,
že obžalovaný ďalšie zainteresované osoby na podvodnej doprave priamo nepoznal, pretože zákonným
znakom konania ako organizovanej skupiny na účely § 138 písm. i) Trestného zákona nie je to, že sa
všetci zúčastnení musia osobne poznať, dokonca ani to, že by sa museli pred skutkom stretnúť. Na

tomto mieste treba poukázať na to, že obžalovaný je trestne stíhaný aj v ďalších trestných veciach, a
to práve v súvislosťou s podvodnou tzv. fantómovou kamiónovou prepravou, čo svedčí o tom, že jeho
účasť na skutku nebola náhodná, ale úmyselná, cielená a vopred plánovaná.K odvolacej námietke obžalovaného o porušení jeho práva na obhajobu tým, že okresný súd na hlavnom
pojednávaní čítal zápisnice o výsluchu svedkov (B. C., T. Z., S. Z., N. N., P. L., Y. Q., Ing. S. S., P. Z. a
ďalších) pred vznesením obvinenia, odvolací súd poukazuje:

Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcim „rovnosť
zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom, ako žalobcom v trestnom konaní na druhej
strane. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní
boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v

konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Táto základná zásada trestného konania je upravená v § 2 ods. 9
Trestného poriadku, vyplýva aj z čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a rovnako je garantovaná aj v ďalších právne
významných dokumentoch ako Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

Porušenie práva na obhajobu je podstatnou chybou konania, čo odvolací súd nijako nepopiera. Je

pravdou, že vypočutím svedka pred vznesením obvinenia dochádza k porušeniu princípu zachovania
rovnosti strán, keďže obhajca má možnosť zúčastniť sa takéhoto úkonu len za takej procesnej situácie,
kedy sa vedie trestné konanie voči konkrétnej osobe. Takáto výpoveď svedka v konaní pred súdom je
potom vysoko riziková, za určitých okolností v konaní nepoužiteľná (za predpokladu, že táto výpoveď
po vznesení obvinenia nebola zopakovaná). Pod porušením práva na obhajobu však nemožno chápať

akékoľvek porušenie, pretože toto porušenie je koncipované oveľa „užšie“, inak povedané, nie je
ním každé porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva zásadným spôsobom. Pri
posudzovaní, či v danom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu sú dôležité
konkrétne okolnosti prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne. Toto porušenie je potrebné
posudzovať vo vzťahu ku konaniu ako celku, t.j. či takýmto porušením došlo k znemožneniu uplatneniu

základných procesných práv obvineného a tiež či takéto porušenie malo negatívny dopad na práva
obvineného. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Tdo/43/2017 zo dňa 10. januára 2018).

Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd na nariadenom hlavnom pojednávaní dňa 07.02.2019 čítal
výpovede svedkov učinené pred vznesením obvinenia po predchádzajúcom súhlase procesných strán,

pričom na hlavnom pojednávaní bol prítomný obhajca obžalovaného, ktorý tento postup nenamietal,
po prečítaní výpovedí tieto nijakým spôsobom nepripomienkoval. Na tomto mieste je potrebné
zdôrazniť to, že tieto výpovede boli len podpornými dôkazmi, a aj bez ich prečítania bolo v konaní
zabezpečené také množstvo „silných“ dôkazov, na základe ktorých bolo možné uznať obžalovaného
vinným. Tieto výpovede nielenže neboli jedinými, ale neboli ani rozhodujúcimi dôkazmi preukazujúce

vinu obžalovaného. Takéto pochybenie okresného súdu nebolo zásadné, svojim charakterom ani
nezodpovedalo porušeniu práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 Dohovoru. Počas celého
konania bolo právo obžalovaného na obhajobu zachované, obžalovaný mal možnosť zúčastňovať sa
pojednávaní a uplatňovať svoje práva či už osobne, alebo prostredníctvom obhajcu , pričom toto svoje
právo v konaní aj aktívne využíval.

K námietke obžalovaného o nedôvodnom odmietnutí návrhov na vykonanie dokazovania vo vzťahu k
vyšetrovateľovi PZ B. U., odvolací súd poukazuje a to že právo na obhajobu spočíva aj v navrhovaní
dôkazov v zmysle § 34 ods. 1 v spojení s § 44 ods. 2 Trestného poriadku, zodpovedá tomu povinnosť
orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým návrhom najneskôr pred meritórnym

rozhodnutím a tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo návrh odmietnuť. Toto právo obžalovaného však
neznamená, že súd je povinný každý dôkaz vykonať. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2 Tdo/25/2011 zo dňa 16. augusta 2011).

Ako bolo uvedené vyššie, po zhodnotení početných dôkazov, ktoré okresný súd na hlavnom pojednávaní

vykonalboladôkaznásituáciadostačujúcaprerozhodnutieovine,pretobolonadbytočnépredvolaťtohto
svedka. Vykonaním tohto dôkazu obžalovaný sledoval spochybnenie vierohodnosti výpovede svedka
Ing. Z. C., ktorého považuje za nedôveryhodného. K výpovedi svedka Ing. Z. C. je nutné poukázať
na to, že oproti obžalovaného vypovedal logicky, súvislo, skutočnosti, ktoré vo svojej výpovedi uviedol
následne korešpondovali a boli doplnené aj ďalšími dôkazmi (výpoveďami ďalších svedkov). Jeho

výpoveďou bol odhalený presný „modus operandi“ tejto organizovanej skupiny, vypovedal o takých
skutočnostiach, o ktorých mohla mať vedomosť len priamo účastná osoba, nakoľko išlo o naozaj veľmi
podrobné opísanie priebehu nielen tohto skutku, ale aj ďalších skutkov, v ktorých okrem iného figuruje
taktiež aj obžalovaný. Menšie odchýlky v jeho výpovedi vzhľadom na tak rozsiahlu, organizovanú asofistikovanú trestnú činnosť, množstvo zainteresovaných osôb, časový odstup, jednotlivé podvodné
prepravy vykonávajúce prostredníctvom početných obchodných spoločností nie sú ničím výnimočným,
nemôžu spôsobiť spochybnenie jeho výpovede ako celku.

Rovnako aj pokiaľ ide o uloženie trestu bol postup okresného súdu správny, keď obžalovanému
ukladal súhrnný trest, pretože obžalovaný spáchal skutok spolu so skutkom za ktorý bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/39/2014 zo dňa 06.06.2014 vo viacčinnom (tzv.
reálnom) súbehu, pričom za zbiehajúcu sa časť už bol odsúdený vyššie uvedeným rozsudkom. Okresný

súd ukladal správne podľa § 221 ods. 4 Trestného zákona, v trestnej sadzbe 10-15 rokov, tiež správne u
obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, za absencie
priťažujúcej okolnosti, preto bol dôvodný postup podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, a pri uložení trestu
vychádzať z už upravenej trestnej sadzby 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace.

Trest uložený okresným súdom obžalovanému v trvaní 10 rokov (samozrejme za súčasného zrušenia

výroku o trest uloženého rozsudkom sp. zn. 1T/39/2014 zo dňa 06.06.2014), je vzhľadom na všetky
okolnosti primeraný. Na tomto mieste odvolací súd pripomína to, že ide o trest na samej spodnej
hranici trestnej sadzby, teda najmiernejší trest, aký súd mohol obžalovanému uložiť. Obžalovaný
spáchal obzvlášť závažný zločin, ako člen organizovanej skupiny, sofistikovaným a vopred premysleným
spôsobom, svojím konaním spôsobil poškodenej škodu veľkého rozsahu. Zo všetkých skutočností

vyplýva, že obžalovaný sa takejto trestnej činnosti (tzv. fantómovej kamiónovej prepravy). Obžalovaný
konal s úmyslom uviesť niekoho do omylu, na úkor iného sa obohatiť, s vidinou majetkového prospechu.
Za zohľadnenia všetkých uvedených skutočností možno konštatovať, že trest na samej spodnej hranici
je týmto okolnostiam primeraný, zohľadňuje tak prvok individuálnej ako i generálnej prevencie. Keďže
obžalovanému bol ukladaný trest ako páchateľovi aj obzvlášť závažného zločinu, mal byť v zmysle

§ 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradený na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s
maximálnym stupňom stráženia. Prihliadajúc na celkovú závažnosť trestného činu, ale aj na mieru
narušenia obžalovaného, ktorý bol tejto veci odsúdený po prvýkrát na nepodmienečný výkon trestu
odňatia slobody, aj odvolací súd má za to, že jeho náprava bude lepšie zaručená v ústave na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Uložený trest obsahuje v dostatočnom rozsahu prvok represie, ako aj prvky generálnej a individuálnej
prevencie, taktiež postačuje na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu v zmysle ust. § 34 ods. 1
Trestného zákona a zodpovedá aj všetkým ďalším ustanoveniam Trestného zákona, ktoré upravujú
zásadypreukladanietrestov.Sprihliadnutímnadikciuustanovenia §76ods.1Trestnéhozákona,ktoré

obligatórne predpokladá uloženie ochranného dohľadu v prípade odsúdenia za obzvlášť závažný zločin,
na obžalovaného bude pôsobiť aj ochranný dohľad v trvaní 2 rokov, spolu s uloženými obmedzeniami
a povinnosťami v zmysle § 77 ods. 1 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť v trvaní 5 rokov a 7 mesiacov v

zmysle § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona, tento trest obžalovanému musel byť uložený, a to s
poukazom na § 42 ods. 2 Trestného zákona. Z dikcie § 42 ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že súd musí
obligatórne (t.j. povinne) v rámci súhrnného trestu uložiť o.i. aj zákaz činnosti, ak bol takýto trest uložení
skorším rozsudkom, ak tomu nebráni § 34 ods. 7 Trestného zákona (obmedzenie uloženia explicitne
uvedených trestov popri sebe, v tzv. konkurencii), čo však nebol tento prípad. To, že by mal obžalovaný

trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť uložený rozsudkom sp. zn. 1T/39/2014 zo dňa
06.06.2014 vykonaný z vykonaného dokazovania nevyplýva.

Hoci sa takto uložený trest obžalovaného javí ako neprimerane prísny, odvolací súd musí akceptovať
zákon a jeho kogentné normy tak, ako sú uvedené v platnom a účinnom zákone, aj keď sa niektoré

môžu na prvý pohľad javiť ako príliš prísne, alebo naopak, benevolentné. Obžalovaný zároveň okresný
súdom dostal dostatočnú odpoveď na to, prečo v tomto prípade nebolo možné aplikovať § 39 ods. 1
Trestného zákona, na čo v celom rozsahu odvolací súd odkazuje.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, síce obžalovaný formálne napadol rozsudok v celom rozsahu, t.j. aj

vo vzťahu k tomuto výroku, neuviedol však relevantnú odvolaciu argumentáciu, ktorou by spochybňoval
postupokresnéhosúdupodľa§288ods.1Trestnéhozákona(čonenamietalaanipoškodenéspoločnosť
Kooperativa poisťovňa, a.s.). Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by mal spochybňovať správnosť
tohto výroku.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.