Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 4, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/330/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312201055
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2312201055.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825,
so sídlom v Bratislave, Košická 56, zastúpený spoločnosťou: HMG & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 885
459, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, proti odporcom: 1. Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. Q. XXX, M., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Belovič, so sídlom v Šali, Hollého 1854/9, 2. S.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, N., zastúpený spoločnosťou: JAVOR - TOKÁR advokátska

kancelária, s.r.o., IČO: 36 264 750, so sídlom v Bratislave, Stará Vajnorská cesta 37, 3. T. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, N., zastúpená advokátkou: JUDr. Renáta Fardousová, so sídlom v
Šali, Hlavná 6, o zaplatenie 6.294,02 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 23. apríla 2013, č.k. 26C/78/2012-285, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa. O trovách
rozhodol tak, že odporcovi 1 náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi 2 náhradu trov konania vo výške 377,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 1.384,54 Eur do 3 dní k rukám právneho zástupcu. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi 3 náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1,161,03 Eur do 3 dní k rukám právneho

zástupcu. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 písm. b), § 4 ods.
1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, § 529
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že aktívna legitimácia
navrhovateľa v predmetnom konaní mala byť preukázaná existenciou Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 21.12.2010. Navrhovateľ poukázal na rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Obo 210/01 a mal za to, že nie
je úlohou súdu posudzovať neplatnosť, resp. neexistenciu titulu prevodu práv a povinností v súvislosti

s uplatneným nárokom, nakoľko postúpenie pohľadávky bolo preukázateľne odporcom oznámené zo
strany právneho predchodcu navrhovateľa, čím je aktívna legitimácia navrhovateľa v predmetnom
konaní jednoznačne daná. Napriek uvedenému názoru súdu predložil zmluvu po postúpení pohľadávky
vrátane prílohy s uvedením predmetu postúpenia. Súd plne rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu SR mal však za to, že v rámci skúmania dôvodnosti nároku uplatneného návrhom
na začatie konania je jeho povinnosťou okrem iného skúmať existenciu hmotnoprávneho vzťahu

navrhovateľa k návrhom uplatnenému nároku, a to komplexne, súd je povinný skúmať existenciu
a platnosť všetkých právnych úkonov, od ktorých navrhovateľ svoj nárok odvodzuje, medzi ktoré
patrí i zmluva o postúpení pohľadávok, nakoľko práve na jej základe mal navrhovateľ nadobudnúť
relevantný hmotnoprávny vzťah k návrhom uplatnenému nároku. Podstatnou náležitosťou zmluvy
o postúpení pohľadávky je jednoznačná špecifikácia predmetu zmluvy, t.j. jasné a nezameniteľné
označenie postupovanej pohľadávky. Tu navrhovateľ poukázal na prílohu k zmluve (č.l. 23 spisu),

kde je podľa jeho názoru pohľadávka jasne špecifikovaná, a to uvedením právneho titulu jej vzniku
(č. úverovej zmluvy), označením mena a priezviska odporcu v 1. rade ako dlžníka zo zmluvy,ako aj výškou istiny a príslušenstva ku dňu postúpenia pohľadávky. S uvedeným názorom sa súd
nestotožnil, nakoľko uvedenie právneho titulu vzniku pohľadávky, t.j. číslo úverovej zmluvy, v prílohe
predloženej navrhovateľom jednoznačne absentuje. Z jej obsahu vyplýva meno a priezvisko odporcu

v 1. rade ako dlžníka, avšak ostatné údaje (výška pohľadávky a príslušenstva) aj vzhľadom na
ich absolútnu nekorešpondenciu s výškou a zložením uplatnenej pohľadávky v návrhu na začatie
konania, nemôžu slúžiť ako identifikačné znaky prevádzanej pohľadávky. Vzhľadom na skutočnosť,
že v konaní nebola preukázaná existencia relevantného hmotnoprávneho vzťahu navrhovateľa k
uplatnenému nároku, t.j. aktívna legitimácia, nakoľko v zmluve o postúpení pohľadávky, ktorá mala

byť právnym dôvodom nadobudnutia hmotnoprávneho vzťahu navrhovateľa k návrhom uplatnenému
nároku, absentuje podstatná náležitosť zmluvy, a to jednoznačná špecifikácia prevádzanej pohľadávky,
súd návrh zamietol. Na margo argumentu odporcu v 1. rade o tom, že preukázanie postúpenia
pohľadávky mu nebolo postupcom oznámené, nakoľko podpis na predloženej doručenke nie je jeho
podpisom, súd stotožňujúc sa s názorom navrhovateľa považuje argument za irelevantný, nakoľko
odporcom v 1. rade nebol žiadnym spôsobom preukázaný (na rozdiel od preukázania doručenia

oznámenia postupcom predložením doručenky). Vzhľadom na predtým uvedený výklad a záver však
uvedená skutočnosť na rozhodnutie súdu vo veci vplyv nemala.

Navrhovateľ si návrhom uplatnil nárok na zaplatenie celej sumy zosplatneného úveru, teda nárok z
dôvodu aplikácie bodu 7.6.1 VOP. K zosplatneniu úveru malo dôjsť na základe vyhlásenia o zosplatnení

úveru vykonaného prostredníctvom splnomocneného zástupcu navrhovateľa po postúpení pohľadávky
spoločnosťou Platiť sa oplatí, s.r.o., a to listom označeným ako Výzva na zaplatenie zo dňa 17.02.2011,
ktorý je zároveň označený ako jeden z dátumov, kedy malo dôjsť k zosplatneniu úveru. Súd posúdil
predložený listinný dôkazný prostriedok odhliadnuc od jeho zavádzajúceho (vo vzťahu k vyhláseniu
splatnosti) označenia podľa obsahu a dospel k záveru, že na základe uvedeného listu (ktorý je aj

z hľadiska jeho obsahu jednoznačne len výzvou na zaplatenie dlhu), k zosplatneniu úveru podľa
bodu 7.6.1 VOP dôjsť v žiadnom prípade nemohlo. Vyhlásenie splatnosti, resp. mimoriadnej splatnosti
úveru je formálne jednostranným právnym úkonom veriteľa voči dlžníkovi, ktorý musí obsahovať
jasné vyjadrenie vôle vykonaním tohto právneho úkonu spôsobiť zmenu právneho vzťahu medzi
účastníkmi v podobe zosplatnenia úveru. Z obsahu predloženého listu však uvedený prejav vôle

nevyplýva. Prejavom vôle vyjadreným listom označeným ako Výzva na zaplatenie je vôľa navrhovateľa
konajúceho prostredníctvom splnomocneného zástupcu na zaplatenie sumy tam uvedenej, pričom
nie je možné spravodlivo od adresáta výzvy požadovať, aby sa dovtípil, že výška vyčísleného dlhu
súvisí zrejme s právnymi následkami zosplatnenia úveru. Súd nemal za to, že na navrhovateľa prešlo
právo na vyhlásenie či už splatnosti alebo mimoriadnej splatnosti úveru podľa bodu 7.6.1 VOP, na

čo následne nemohol ani splnomocniť spol. Platiť sa oplatí s.r.o., nakoľko uvedený bod VOP ako
jedinému subjektu oprávnenému splatnosť vyhlásiť, priznáva subjektu označenému ako „banka“, ktorý
pojem definuje osobitný zákon, pričom do uvedenej definície navrhovateľ ani splnomocnený zástupca
nespadá. Právo vyhlásiť splatnosť úveru zároveň na navrhovateľa neprešlo z dôvodu vyššie uvedeného,
t.j. neexistencia platného prechodu samotnej pohľadávky. Z uvedených dôvodov navrhovateľ nie je

subjektom disponujúcim právom domáhať sa zaplatenia celej sumy dlhu vo výške a z titulu jeho
zosplatnenia.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody označil dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. a), c)
a d) O.s.p. Navrhovateľ dostatočne preukázal svoju aktívnu legitimáciu, keď príloha k Zmluve o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 obsahuje dostatočnú identifikáciu postupovanej pohľadávky
a to číslom úverového účtu, ktoré je zároveň aj číslom úverovej zmluvy, označením odporcu 1 jeho
menom, bydliskom, rodným číslom, dátumom uzavretia zmluvy, výškou poskytnutého úveru, zostatkom

pohľadávky ako aj formou zabezpečenia záväzku. Súd v priebehu konania neoboznámil navrhovateľa s
tým, že nepovažuje za preukázanú jeho aktívnu legitimáciu, čím opomenul aplikáciu § 118 ods. 2 O.s.p.,
navrhovateľovi tak bola odňatá možnosť v priebehu konania zaujať postoj k tejto úvahe súdu, navrhnúť
a predložiť relevantné dôkazy, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a porušeniu práva na
spravodlivý proces. Navrhovateľ opakovane poukázal na rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Obo 210/01 a mal

za to, že nie je úlohou súdu posudzovať neplatnosť, resp. neexistenciu titulu prevodu práv a povinností
v súvislosti s uplatneným nárokom, nakoľko postúpenie pohľadávky bolo preukázateľne odporcom
oznámené zo strany právneho predchodcu navrhovateľa, čím je aktívna legitimácia navrhovateľa v
predmetnomkonaníjednoznačnedaná.Zostranynavrhovateľabolotiežpreukázanézosplatnenieúverua to predloženou výzvou na zaplatenie. Nemožno súhlasiť s reštriktívnym a formalistickým názorom
súdu, že oprávnenie zosplatniť úver patrilo iba pôvodnému veriteľovi, ktorým bola banka, vo VOP bolo
toto skrátené označenie použité nie za účelom obmedzenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

úveru. Postúpením pohľadávky podľa § 524 ods. 1 Obč. zákonníka prešlo na navrhovateľa aj právo
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Aj v prípade, ak by nedošlo k účinnému predčasnému zosplatneniu
úveru, nemôže to byť dôvodom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu. Pri plnení v splátkach plynie
ohľadom každej splátky premlčacia doba samostatne odo dňa zročnosti tej ktorej splátky. Ku dňu
vyhlásenia rozsudku 23.04.2013 boli splatné mesačné splátky až do splátky splatnej dňa 20.04.2013,

na ich splatnosť mal súd prihliadať, v tejto časti nároku nebol dôvod na jeho zamietnutie. V konaní bolo
preukázané, že odporcovi 1 bol poskytnutý úver vo výške 3.319,39 Eur, vrátená bola len časť vo výške
1.254,73 Eur. V písomnom vyjadrení k vyjadreniam odporcov navrhovateľ poukázal na aplikáciu ust. §
118 ods. 2 O.s.p. v uznesení Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9Co/224/2011 a opakovane poukázal na
rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Obo 210/01.

Odporca 1 odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril.

Odporca 2 odvolací návrh nepodal. K odvolaniu navrhovateľa doručil písomné vyjadrenie, ktorým
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 262,34 Eur. Poukázal na to, že otázka aktívnej legitimácie bola v

konaní riešená, námietky odporcov boli navrhovateľovi známe, mal možnosť sa k nim vyjadriť, účelom
ust. § 118 ods. 2 O.s.p. je aby bol účastník oboznámený so skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie
a mal možnosť sa k nim vyjadriť, čo v danom prípade bolo dodržané, nedošlo preto k odňatiu možnosti
konať pred súdom. Navrhovateľ nepreukázal prvé znenie VOP, čo odôvodňovalo zamietnutie žaloby.
Pokiaľ súd zistil ex offo neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, nemohol to ignorovať, samotné

oznámenie o postúpení pohľadávky odporcom hmotné právo navrhovateľa nezakladá. To nebráni tomu,
že navrhovateľ mohol svoju aktívnu legitimáciu dokazovať len oznámením o postúpení pohľadávky
zo strany postupcu. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania obsahu a zmien
VOP. Z ich obsahu jasne vyplýva, ktorý subjekt sa rozumie pod pojmom „banka“. Navrhovateľ v konaní
riadne nešpecifikoval uplatnenú pohľadávku, nepreukázal dohodu zmluvných strán o obsahu zmluvy,

nepreukázal uplatnenie jednotlivých nárokov v súlade s ustanoveniami zmluvy, nepreukázal aktívnu
legitimáciu a ani vznik nároku vo vzťahu k odporcovi 2.

Odporca 3 odvolací návrh nepodal. K odvolaniu navrhovateľa doručil písomné vyjadrenie, ktorým
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil a priznal mu

náhradu trov odvolacieho konania vo výške 262,34 Eur. Poukázal na to, že v konaní nebola
preukázané mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru. Právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru nie
je pohľadávkou, prislúcha výlučne účastníkovi zmluvy a nemožno ho postúpiť na inú osobu, preto ani
navrhovateľovi nevzniklo právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa bodu 7.6.1 VOP.
Neobstojí názor navrhovateľa, že súd mu mal priznať nárok na zaplatenie splátok splatných ku dňu

vyhlásenia rozsudku, nakoľko počas celého konania navrhovateľ svoj nárok odvíjal od mimoriadnej
splatnosti úveru, nežiadal zaplatenie jednotlivých splátok, oba nároky sú pritom odlišné, odvíjajú sa
od iných rozhodujúcich skutočností, vyvolávajú iné právne následky. Neobstojí ani odvolacia námietka
poukazujúca na ust. § 118 ods. 2 O.s.p., povinnosťou navrhovateľa bolo predložiť dôkazy a v prípade
neunesenia dôkazného bremena to vedie k neúspechu v spore. Súd nemá povinnosť poučovať

účastníka o kvalite ním predloženého dôkazu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je v časti namietaného tzv. prekvapivého rozhodnutia
dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie.

Ako prvé odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa v priebehu konania neoboznámil navrhovateľa s
tým, že nepovažuje za preukázanú jeho aktívnu legitimáciu, čím opomenul aplikáciu § 118 ods. 2 O.s.p.,navrhovateľovi tak bola odňatá možnosť v priebehu konania zaujať postoj k tejto úvahe súdu, navrhnúť
a predložiť relevantné dôkazy, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces.

Podľa § 100 ods. 1 veta tretia O.s.p. počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe
doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.

Cit. ust. § 100 ods. 1 veta tretia O.s.p. bolo zavedené novelou O.s.p. zák. č.384/2008 Z.z. s účinnosťou

od 15.10.2008. Cieľom zákonodarcu, ako to vyplýva z dôvodovej správy, bolo vytvoriť priestor
účastníkom na náležitú právnu argumentáciu k právnemu posúdeniu veci súdom a garantovať, že
nedôjde k tzv. prekvapivému rozhodnutiu. Je pravdou ale, že cit. ust. dáva súdu iba možnosť účastníkom
uviesť ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie
veci a nezakotvuje povinnosť súdu pred rozhodnutím vo veci samej uviesť ako vec právne posúdi.
Potreba účastníkom uviesť ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností súdu

javí právne posúdenie veci bude závisieť od starostlivého posúdenia okolností každého jednotlivého
prípadu. Oboznámiť účastníkov ako sa súdu javí právne posúdenie veci, aby sa predišlo prekvapivému
nepredvídateľnému posúdeniu veci súdom, sa potom bude žiadať najmä v prípadoch, ak navrhovateľ
vôbec neuvedie právnu kvalifikáciu žalobou uplatňovaného nároku ani odporca svojej obrany, príp. vec
nesprávne právne kvalifikujú. Platí pritom, že účastník nie je povinný uviesť právnu kvalifikáciu žalobou

uplatňovaného nároku (§ 79 O.s.p.), resp. obrany, keďže platí zásada „iura novit curia“, v zmysle ktorej
súd musí k v konaní tvrdeným a preukázaným skutočnostiam priradiť príslušné hmotnoprávne normy.

V zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca
podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov

je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z
navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Obdobné dôvody s cieľom predchádzať prekvapivým a nepredvídateľným rozhodnutiam viedli
zákonodarcu v už cit. novele k prijatiu i cit. § 118 ods. 2 O.s.p. Z dôvodu predvídateľnosti postupu

súdu a tým aj práva na spravodlivý súdny proces tu bola zakotvená povinnosť sudcu uviesť účastníkom
rozsah sporných a nesporných skutočností a dokazovania. Toto oboznámenie má prebehnúť po úvode
prvého pojednávania. Účastníkovi konania má tým byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu
a tomu prispôsobiť uplatňovanie - realizáciu svojich procesných oprávnení. Predvídateľnosť rozhodnutia
a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy legitímneho (oprávneného)

očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia súdu sú totiž súčasťou právnej istoty - pojmového znaku
právneho štátu.

Ako to vyplýva z obsahu zápisníc z pojednávaní vo veci prvostupňový súd si povinnosť v zmysle cit.
§ 118 ods. 2 O.s.p. nesplnil a účastníkov neinformoval o rozsahu sporných a nesporných skutočností

a dokazovania, ani ich neinformoval v zmysle § 100 ods. i O.s.p. ako sa mu javí právne posúdenie
veci. Rozhodnutie vo veci, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh v celom rozsahu napriek tomu, že
mal preukázané poskytnutie úveru a jeho nesplatenie (či už celku alebo jednotlivých splatných splátok),
je založené na nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa a na nepreukázaní zosplatnenia
úveru.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.

Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

S poukazom na uvedené je zrejmé, že pokiaľ prvostupňový súd nesplnil zákonom uloženú povinnosť
postupovať v zmysle cit. ust. § 118 ods. 2 O.s.p, ale ani vzhľadom na okolnosti daného prípadu potrebu
postupovať v zmysle cit. § 100 ods. 1 O.s.p., dôsledku čoho vydal pre účastníkov nepredvídateľné aprekvapivé rozhodnutie, čo im bránilo v konaní náležite argumentovať, odňal tým účastníkom možnosť
konať pred súdom. Táto procesná vada je odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v konaní,
v ktorom k nej došlo. Obdobné stanovisko opakovane zaujal i NS SR napr. v rozhodnutiach 3Cdo

236/2010 a 3MCdo 18/2010. V dôsledku toho odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Čo sa týka doterajších záverov prvostupňového súdu, odvolací súd považuje za vhodné uviesť k nim
nasledovné.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď skúmal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa a v rámci
nej platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pôvodného veriteľa. Pre vyhodnotenie, resp. zaujatie
stanoviska k aktívnej legitimácii navrhovateľa je nevyhnutné ako predbežnú otázku vyriešiť platnosť
zmluvy o postúpení, ktorou mala byť predmetná pohľadávka postúpená pôvodným veriteľom na
navrhovateľa. Táto zmluva sa ako listinný dôkaz v spise nachádza. Keďže platí, že absolútna neplatnosť

právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému,
pričom každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej aj bez časového obmedzenia
dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou a súd je povinný na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej
vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex offo - z úradnej povinnosti), musí tak postupovať i v prípade
prípadnej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Toto oprávnenie a zároveň povinnosť

súdu nevylučuje ani ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o
postúpení. Toto ustanovenie upravuje výslovne iba nemožnosť oprávneného dožadovať sa preukázania
zmluvy o postúpení, ak mu bolo postúpenie pohľadávky oznámené postupcom. Z tohto ustanovenia
však nie je možné vyvodiť, že dlžník nemá právo v súdnom konaní namietať neplatnosť takejto zmluvy,

ani že súd nemôže otázku príp. absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení riešiť ako otázku predbežnú.

Odvolací súd svoj názor o tom, že súd je z úradnej povinnosti povinný skúmať otázku platnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky a tým i vyriešiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu opiera i o rozhodnutie NS ČR,
sp. zn. 32 Odo 293/2002, v zmysle ktorého je dlžník povinný plniť postupníkovi bez ohľadu na to, či

je zmluva o postúpení pohľadávky platná či neplatná a takýmto plnením záväzok dlžníka zaniká. Ak za
tejto situácie dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky, jeho
záväzok zaniká splnením postupníkovi aj v prípade, kedy zmluva o postúpení pohľadávky neexistuje
(z akéhokoľvek dôvodu). Od tejto situácie je však nutné odlišovať stav, kedy k splneniu záväzku voči
avizovanému postupníkovi nedôjde a jeho zaplatenie sa tak stane predmetom sporu. V takomto prípade

je potom nutné v rámci skúmania aktívnej legitimácie k vymáhaniu pohľadávky riešiť i otázku platnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky, keď v dôsledku neplatnosti k zmene osoby veriteľa nemôže dôjsť. Len
platná zmluva o postúpení pohľadávok môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, kedy nový veriteľ
- postupník nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež legitimáciu k jej uplatneniu.

Navrhovateľ na preukázanie svojej aktívnej legitimácie predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo
dňa 21.12.2010 spolu s prílohou, ktorá obsahuje dostatočnú identifikáciu postupovanej pohľadávky
a to číslom úverového účtu, ktoré je zároveň aj číslom úverovej zmluvy, označením odporcu 1 jeho
menom, bydliskom, rodným číslom, dátumom uzavretia zmluvy, výškou poskytnutého úveru, zostatkom
pohľadávky ako aj formou zabezpečenia záväzku. Odvolací súd preto nezdieľa názor prvostupňového

súdu o nepreukázaní aktívnej legitimácie navrhovateľa.

Čo sa týka otázky zosplatnenia úveru, súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že navrhovateľ si návrhom
uplatnil nárok na zaplatenie celej sumy zosplatneného úveru, teda nárok z dôvodu aplikácie bodu
7.6.1 VOP. K zosplatneniu úveru malo dôjsť na základe vyhlásenia o zosplatnení úveru vykonaného

prostredníctvom splnomocneného zástupcu navrhovateľa po postúpení pohľadávky spoločnosťou Platiť
sa oplatí, s.r.o., a to listom označeným ako Výzva na zaplatenie zo dňa 17.02.2011, ktorý je zároveň
označený ako jeden z dátumov, kedy malo dôjsť k zosplatneniu úveru. Súd prvého stupňa správne
posúdil predložený listinný dôkazný prostriedok odhliadnuc od jeho zavádzajúceho (vo vzťahu k
vyhláseniu splatnosti) označenia podľa obsahu a dospel k záveru, že na základe uvedeného listu

(ktorý je aj z hľadiska jeho obsahu jednoznačne len výzvou na zaplatenie dlhu), k zosplatneniu úveru
podľa bodu 7.6.1 VOP dôjsť v žiadnom prípade nemohlo. Vyhlásenie splatnosti, resp. mimoriadnej
splatnosti úveru je formálne jednostranným právnym úkonom veriteľa voči dlžníkovi, z ktorý musí
obsahovať jasné vyjadrenie vôle vykonaním tohto právneho úkonu spôsobiť zmenu právneho vzťahumedzi účastníkmi v podobe zosplatnenia úveru. Z obsahu predloženého listu však uvedený prejav vôle
nevyplýva. Prejavom vôle vyjadreným listom označeným ako Výzva na zaplatenie je vôľa navrhovateľa
konajúceho prostredníctvom splnomocneného zástupcu na zaplatenie sumy tam uvedenej, pričom nie

je možné spravodlivo od adresáta výzvy požadovať, aby sa dovtípil, že výška vyčísleného dlhu súvisí
zrejme s právnymi následkami zosplatnenia úveru.

Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého na navrhovateľa
neprešlo právo na vyhlásenie či už splatnosti alebo mimoriadnej splatnosti úveru podľa bodu 7.6.1 VOP,

na čo následne nemohol ani splnomocniť spol. Platiť sa oplatí s.r.o., nakoľko uvedený bod VOP ako
jedinému subjektu oprávnenému splatnosť vyhlásiť, priznáva subjektu označenému ako „banka“, ktorý
pojem definuje osobitný zákon, pričom do uvedenej definície navrhovateľ ani splnomocnený zástupca
nespadá. Takýto reštriktívny a formalistický výklad je popretím základných zásad súkromnoprávnych
vzťahov, ktoré sú založené na princípe zmluvnej voľnosti. Pokiaľ sa pôvodný veriteľ rozhodne postúpiť
svoju pohľadávku na iný subjekt, má možnosť postúpiť aj všetky práva s ňou spojené (čo je v predmetnej

zmluve o postúpení pohľadávky výslovne aj uvedené), pričom za takéto právo je potrebné považovať
aj právo v zmysle bodu 7.6.1 VOP vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Nie je žiaden rozumný
dôvod vykladať toto ustanovenie tak, že právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru patrilo výhradne
pôvodnému veriteľovi ako banke, keď pojem „banka“ sa vo VOP používal len ako skrátené označenie
veriteľa, bez toho, že by bolo vylúčené postúpenie tohto práva na iný subjekt. V postavení dlžníka sa

nič nemení, či mimoriadnu splatnosť vyhlási pôvodný veriteľ alebo subjekt, na ktorý bola pohľadávka
postúpená, ktorý je v plnom rozsahu viazaný pôvodne dojednanými zmluvnými podmienkami.

Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľa, ktorý poukázal na to, že aj v prípade, ak by
nedošlo k účinnému predčasnému zosplatneniu úveru, nemôže to byť dôvodom na zamietnutie návrhu

v celom rozsahu. Pri plnení v splátkach plynie ohľadom každej splátky premlčacia doba samostatne odo
dňa zročnosti tej ktorej splátky. Ku dňu vyhlásenia rozsudku 23.04.2013 boli splatné mesačné splátky
až do splátky splatnej dňa 20.04.2013, na ich splatnosť mal súd prihliadať, v tejto časti nároku nebol
dôvod na jeho zamietnutie. V konaní bolo preukázané, že odporcovi 1 bol poskytnutý úver vo výške
3.319,39 Eur, vrátená bola len časť vo výške 1.254,73 Eur. Je preto potrebné, aby súd prvého stupňa

vyhodnotil, v akej časti bol žalobný návrh podaný dôvodne, zohľadniac pritom spotrebiteľský charakter
daného zmluvného vzťahu, s potrebou aplikácie všetkých relevantných noriem spotrebiteľského práva.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude nariadiť vo veci pojednávanie, na ktorom odstráni vytknuté
procesné nedostatky, riadiac sa ust. § 100 ods. 1 a § 118 ods. 2 O.s.p., poskytne priestor účastníkom na

argumentáciu, posúdi, či podľa nej je potrebné ďalšie doplnenie dokazovania, prípadne dôkazy vykoná
a následne vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne i o trovách tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.