Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 29, 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010422
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3519010422.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci obžalovanej

Ľ. Š., Z.. X.X.XXXX V. K., stíhanej pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 29.5.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná: Ľ. Š., Z.. X.X.XXXX V. K., trvale bydliskom Z. B. Č.. XXX

j e v i n n á, ž e

dňa 20.5.2019 v Novom Meste nad Váhom na ul. X. XX za účelom získania úveru použila osobné údaje
osoby P. Ž. a bez jej vedomia a súhlasu sa prostredníctvom internetu pokúsila uzatvoriť so spoločnosťou
Home Credit Slovakia a.s. zmluvu o spotrebiteľskom - revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo
výške 2.000 €, ktorý mala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 48,60 €, a to tak, že po
otvorení internetovej stránky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., po prihlásení do systému a cez
Správcu financií (elektronický systém) požiadala o zmluvu na spotrebiteľský - revolvingový úver, a
za účelom poskytnutia úveru vyplnila požadované údaje na meno P. Ž., zo svojej e-mailovej adresy

[email protected] zaslala naskenovaný občiansky preukaz P. Ž., ako aj potvrdenie o výške jej
príjmu a výplatné pásky za tri mesiace, všetko na meno P. Ž., ktoré nepravdivé potvrdenie a výplatné
pásky si obžalovaná sama vyrobila, s uvedením svojho bankového účtu vedeného v banke VÚB, a.s. č.
Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ako kontaktný údaj uviedla svoje telefónne číslo XXXX XXX XXX,
pričom takéto nepravdivé údaje obžalovaná uviedla súc si vedomá skutočnosti, že v prípade uvedenia
pravdivých údajov by žiadaný úver nebol poskytnutý, pričom ňou nepravdivo uvedené skutočnosti mali
podstatný vplyv na posúdenie žiadosti o poskytnutie úveru, avšak včasným zistením spoločnosti Home
CreditSlovakiaa.s.,žedeklarovanéúdajesúnepravdivé,spoločnosťHomeCreditSlovakiaa.s.uvedenú

žiadosť o poskytnutie úveru neschválila a úver nevyplatila, pričom v prípade schválenia a vyplatenia
úveru by poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147,
IČO: 36 234 176, spôsobila škodu najmenej vo výške 2.000 €,

t e d a

dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustila
v úmysle vylákať od iného úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
úveru a na splácanie úveru a spôsobí ním malú škodu, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo

č í m s p á c h a l aprečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. n), § 37 písm. m)

Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaná pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde dňa 7.11.2019 návrh

na schválenie dohody o vine a treste sp. zn. Pv 401/19/3304-19 zo dňa 6.11.2019 na obžalovanú Ľ. Š.
pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine
tohto rozsudku.

Na deň 29.11.2019 samosudca určil termín verejného zasadnutia na schválenie dohody o vine a treste.
Na verejnom zasadnutí dňa 29.11.2019 obžalovaná odpovedala na otázku podľa § 333 ods. 3 písm.
b) Trestného poriadku „nie“, nesúhlasila aby sa jej trestná vec prejednala skrátenou formou, nechcela
sa vzdať práva na verejný súdny proces. Z toho dôvodu súd vec uznesením vrátil prokurátorovi do
prípravného konania.

Dňa 31.12.2019 podal prokurátor na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv 401/19/3304-26 zo dňa
30.12.2019 na obžalovanú Ľ. Š. pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe
ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca vydal dňa 7.1.2020 trestný rozkaz č.k. 15T/114/2019-94, proti ktorému podala obžalovaná
odpor prostredníctvom obhajcu, z ktorého vyplýva, že popiera spáchanie stíhaného skutku.

Z toho dôvodu súd nariadil termín hlavného pojednávania dňa 6.3.2020, ktoré bolo zrušené

z dôvodu žiadosti o odročenie obžalovanej, ktorá predložila potvrdenie o práceneschopnosti,
následné pojednávanie 27.3.2020 sa neuskutočnilo z dôvodu protiepidemiologických opatrení. Hlavné
pojednávanie sa nakoniec uskutočnilo dňa 19.5.2020, na ktorom obžalovaná po poučení o možnosti
urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 Trestného poriadku
vyhlásila podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v

obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanej
kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaná
odpovedala :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovanej : áno

d) či bol ako obžalovaná poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovanej : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovanej : áno

g) či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu,
odpoveď obžalovanej : áno
h) či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovanej : ánoNakoľko obžalovaná odpovedala na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti
o pravdivosti jej priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovanej o vine podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že

dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom
o treste. Na základe uvedeného, súd potom obžalovanú uznal za vinnú zo spáchania prečinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,
nakoľko obžalovaná svojím konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu.

Ztohodôvodusúdnahlavnompojednávanídňa19.5.2020vykonaldokazovanievýsluchomobžalovanej
k jej osobe a oboznámením listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku.
Vzhľadom na to, že vznikla potreba predvolať aj ďalšiu svedkyňu, súd na pojednávaní dňa 29.5.2020
vypočul aj F.. B. O.. Posledné hlavné pojednávanie súd vykonal už v neprítomnosti obžalovanej, ktorá
výslovne požiadala, aby sa uskutočnilo v jej neprítomnosti.

K dokazovaniu súd uvádza, že obžalovaná predložila prostredníctvom obhajcu listinné dôkazy k jej
osobe, ktoré navrhla vykonať na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na tieto predložené dôkazy, ako aj
predložené potvrdenie F.. B. O., o ktorej má súd z úradnej činnosti vedomosť, že už pred viacerými rokmi
ukončila svoju činnosť v ambulancii a túto po nej prevzal F.. T. A., samosudca určil, že dokazovanie sa
vykoná aj výsluchom obžalovanej k jej osobe proti čomu procesné strany nemali námietky. Obžalovaná

po poučení uviedla, že vypovedať bude.

Obžalovaná Ľ. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 19.5.2020 uviedla, že pracuje vo vlastnej firme, robí
účtovníctvo, ktorú rozbehla asi pred rokom. Už sa jej darí. V rodine je kľud, teraz sa učí s deťmi, 11 a 14
ročné doma, lebo je COVID. Obžalovaná sa prevažne stará o deti. Má manžela, pracuje ako živnostník,

zvárač v Novom Meste nad Váhom. Lieči sa u psychiatričky, pravidelne navštevuje F.. B. O. ako je
uvedenévpotvrdení,pravidelneodmája2019každédvatýždne,onamáambulanciunastanicivNovom
Meste nad Váhom, kde chodí. Teraz jej už pani doktorka povedala, že liečbu asi ukončí, že liečba už
pomohla. Naposledy bola u doktorky F.. O. pred dvomi týždňami. Ona má ambulanciu HB Medic. V
minulosti bola tiež u doktorky asi 2 krát v októbri 2018, keď jej zomrela matka. V máji 2019 začala

chodiť ku doktorke, bolo to krátko po spáchaní skutku, lebo si uvedomila, čo zasa urobila. Doktorke
všetko povedala, čo sa ako deje a ona povedala, že to treba liečiť a hneď. Doktorka jej povedala, že sa
jedná o nejakú závislosť, že chce mať stále viac a viac. U doktorky absolvovala veľké množstvo sedení,
doktorka si vždy z nich spisovala záznam. Na poslednom sedení, v máji 2020 u doktorky povedala, že
by potrebovala to potvrdenie, tak jej doktorka povedala, že o dva dni si môže prísť preto. Obžalovaná

uviedla, že teraz niekedy má namiesto doktorky začať pracovať nejaký iný doktor. Po konfrontovaní s
tým, že F.. O. už v roku 2019 nepracovala a bola na dôchodku, obžalovaná uviedla, že ona tam chodila
a niekedy jej aj telefonicky F.. O. radila.

Svedkyňa F.. B. O., na hlavnom pojednávaní dňa 29.5.2020 uviedla, že na podaní (potvrdení) je jej

razítko, ktoré bolo zneužité, ktoré mala v ambulancii, na ktorej bola naposledy posledného augusta roku
2017. Vtedy išla na dlhodobú práceneschopnosť, potom na predčasný starobný dôchodok, v súčasnosti
je na starobnom dôchodku. Má záznamy, že obžalovaná bola u nej v ambulancii dva krát v roku 2013,
jeden krát 2014, jeden krát 2015 - 23.9.2015. Tento posledný krát tam bol len minimálny nález úzkosti,
obžalovaná bola po autonehode, mala prísť na kontrolu o dva mesiace, jej stav nebol zlý, čo svedkyňa

zistila zo svojich záznamov. V roku 2013 mala stresy, úzkosť, že žije so svokrovcami, má rodinu,
prácu. Obžalovanú si nevie vybaviť. Svedkyňa uviedla, že obžalovaná ju zneužila. U obžalovanej neboli
zistené žiadne skutočnosti na skúmanie duševného stavu, žiadny ani náznak psychózy ani retardácie.
Obžalovaná neprišla, lebo sa nechcela konfrontovať so svedkyňou. Od skončenia práce v roku 2017
bola svedkyňa iba dva krát v ambulancii v Novom Meste nad Váhom za účelom technických vecí,

keď preberal ambulanciu F.. A.. Telefonicky svedkyňa nekomunikovala a nevyšetrovala nikoho. Nedala
obžalovanej žiadne potvrdenie a ani ju nevyšetrovala v roku 2019/2020, nakoľko už nepracovala. Podpis
na potvrdení je podobný s jej skutočným, je to dobrá napodobenina. Z ambulancie F.. A. má novú správu,
že obžalovaná sa v marci 2020 objednala na vyšetrenie ale neprišla. Svedkyňa na otázky obhajoby,
či by konanie obžalovanej mohlo byť prejavom nejakej psychiatrickej diagnózy, svedkyňa uviedla, že

nie, v danom prípade sa jednalo o v hlavne premyslený akt. Svedkyňa uviedla, že nie je psychiatrickou
diagnózou ani to, ak niekto niečo chce mať a chce mať stále viac a to aj za cenu páchania trestnej
činnosti. Svedkyňa dodala, že existujú ľudia, kleptomani, ktorí síce kradnú ale zbytočné veci, ktoré ani
nepotrebujú a potom vyhadzujú. Oni majú pud niečo ukradnúť, po ukradnutí sa psychicky uvoľnia, tlak savypustí ale veci nepotrebujú, zahodia. Prípad obžalovanej taký nie je, ona úmyselne zneužila pečiatku
svedkyne na svoje účely.

Z odpisu z registra trestov na obžalovanú vyplýva, že bola doposiaľ tri krát odsúdená za spáchanie
trestného činu. Vo všetkých prípadoch sa jednalo o trestné činy úverových podvodov podľa § 222
Trestného zákona. Posledným odsúdením rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.
zn. 1T/139/2016 zo dňa 6.2.2017, právoplatným toho istého dňa, bola obžalovaná uznaná vinnou zo
spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3a Trestného zákona, za čo jej bol uložený

podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky s probačným
dohľadom so skúšobnou dobou v trvaní 5 do 30.6.2021.

Z výpisu centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov vyplýva, že obžalovaná sa dopustila
spáchania jedného priestupku na tom skutkovom základe, že „dňa 24.03.2015 v Novej Bošáci
prostredníctvom internetovej stránky www.minihotovost.sk uzatvorila Zmluvu o úvere č. XXXXXX na

meno M. F., bez súhlasu menovanej a použitím jej osobných údajov, na základe ktorej jej bola
spoločnosťou Minihotovosť a.s. vyplatená suma vo výške 100,- € na účet vedený v ČSOB, a vzhľadom
k tomu, že nesplnila záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a v stanovenej lehote splatnosti, ktorú M. F.
spoločnosti Minihotovosť s.r.o. nesplatila a dňa 14.01.2016 bola menovanej zo mzdy vykonaná zrážka
vo výške 284,32 € pozostávajúca z neuhradenej istiny, zákonného úroku z omeškania a v zmluve

dohodnutých pokút a penále, čím M. F. vznikla škoda vo výške 284,32 €“.

Z predložených potvrdení daňového úradu vyplýva, že obžalovaná nemá nedoplatky na daniach. V
správe Obce Nová Bošáca zo dňa 12.3.2020 je obžalovaná hodnotená kladne. Zapája sa aktívne do
obecných aktivít a v obci má dobrú povesť.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od

toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri

objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ už bol za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na

zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého

trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom

trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli

dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,

za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy

páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu

o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho predchádzajúci život, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanej ako druh trestu
trestodňatiaslobodyatovovýmere14mesiacovnepodmienečnesozaradenímdoústavusminimálnym
stupňom stráženia.

Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u
obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť. Súd priznal obžalovanej poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti v
konaní pred súdom príslušnému orgánu a to súdu, keďže obžalovaná svojím vyhlásením o vine na
hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v podstate odbremenila súd

od dokazovania jej viny, ktorou skutočnosťou napomáhala súdu pri objasňovaní trestnej činnosti (viď
tiež stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR č. 5/2017). V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že obžalovaná sa priznávala už aj v
prípravnom konaní pri svojom výsluchu. Súd jej túto poľahčujúcu okolnosť priznal aj napriek tomu, že po
vrátení veci do prípravného konania, po vydaní trestného rozkazu v odpore opätovne popierala trestnú

činnosť, nakoniec sa však na hlavnom pojednávaní rozhodla urobiť vyhlásenie o vine. U obžalovanej
súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bola za trestný
čin odsúdená. Obžalovaná bola trik krát odsúdená za trestný čin úverového podvodu (i keď za súbežnú
trestnú činnosť). Ide teda u nej o špeciálnu recidívu. V súvislosti s povinnosťou priznať túto priťažujúcuokolnosť aj napriek tomu, že je u obžalovanej už vylúčené uloženie trestu s podmienečným odkladom v
zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona, súd poukazuje na názor Krajského súdu v Trenčíne vyjadrený v
rozsudku sp. zn. 2To/20/2016 zo dňa 24.3.2016, z ktorého vyplýva, že nemožno hovoriť o dvojnásobnom

pričítaní tej istej okolnosti na ťarchu obžalovanej, pretože predchádzajúce odsúdenie nie je znakom
skutkovej podstaty trestného činu z ktorého bola uznaná vinnou. Súd pritom na predchádzajúce
odsúdenie obžalovanej prihliadal, pretože sa u nej jedná o špeciálnu recidívu.
Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, súd má za to, že neboli
splnené podmienky na jej prijatie. Predpokladmi na jej priznanie sú v zásade dve veci: - priznanie

sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie. Obžalovaná sa síce priznala k spáchaniu
skutku a urobila na hlavnom pojednávaní aj vyhlásenie o vine a formálne aj uviedla, že ľutuje, ale
nesplnila podľa názoru súdu požiadavku úprimnej ľútosti. Ľútosť nemôže byť totiž iba formálna. Spôsob
vyjadreniaľútostimôžebyťurôznychpáchateľovrôzny,pričommôžebyťzávislýnaosobnostipáchateľa,
úrovnejehoemocionálnejinteligencie,povahy,spôsobuspáchaniatrestnéhočinu,pričompriidentifikácii
úprimnej ľútosti je potrebné prihliadať aj k predchádzajúcemu životu vo vzťahu k spáchaným trestným

činom a následného života po vykonaní trestu. Ľútosť možno definovať aj ako inteligenčnú a emočnú
antipatiu k minulej osobnej aktivite a správaniu (rozhodnutie KS Žilina Jtk 20/2010). Požiadavku úprimnej
ľútosti podľa názoru súdu nespĺňa také správanie obžalovanej po spáchaní skutku, keď síce formálne
oľutuje trestnú činnosť, ale na druhej strane na hlavnom pojednávaní pri výsluchu klame súdu, že
pravidelne každé dva týždne od mája 2019 do konania hlavného pojednávania (máj 2020) sa chodí

psychiatricky liečiť s cieľom docieliť miernejší trest. Svedkyňou F.. B. O., psychiatričkou, ktorá dlhodobo
spolupracovala so súdom boli skutočnosti tvrdené obžalovanou jednoznačne vyvrátené. Naviac existuje
závažné podozrenie, že mohlo dôjsť k spáchaniu ďalšej trestnej činnosti, mareniu spravodlivosti pretože
F.. O. jednoznačne uviedla, že žiadne potvrdenie v roku 2020 nikomu nevystavila ani nikoho od
septembra 2017 nevyšetrovala. Obžalovaná pri predložení listinného dôkazu „potvrdenia od F.. O.“,

asi nepočítala s iniciatívou svojho obhajcu, že tento ju navrhne osobne vypočuť, prípadne zadovážiť
podrobnejšie správy od nej. Takéto správanie obžalovanej ako aj jej predchádzajúci život a odsúdenia
za iné úverové podvody ako aj priestupok s rovnakou charakteristikou nepresvedčili súd o tom, že ľútosť
obžalovanej by bola úprimná preto jej poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona súd
nepriznal.

Obžalovanú súd odsúdil za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, kde
je trestná sadzba v rozmedzí 1 až 5 rokov, ktorá sa pri vyrovnaných poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach nemenila. Súd pri konečnom rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody, prihliadol na
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľky, jej predchádzajúci život, jej pomery a možnosť nápravy ako aj na vyhlásenie viny

na hlavnom pojednávaní a uložil jej trest pri dolnej hranici trestnej sadzby 14 mesiacov a to trest
nepodmienečný. Úmyselného trestného činu sa totiž dopustila v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia za trestný čin tiež úverového podvodu a preto možnosť podmienečného odkladu výkonu
trestu je už ustanovením § 49 ods. 2 Trestného zákona vylúčená. Jej náprava si podľa názoru súdu
vyžaduje uloženie nepodmienečného trestu, a to aj v prípade, ak by nebola nutnosť uložiť jej ho v

zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko je zrejmé, že obžalovaná si nevážila podmienečný
odklad výkonu trestu z predchádzajúceho odsúdenia, vedela, že je v podmienke a ani toto nemalo na ňu
dostatočný dosah, aby viedla riadny život a nedopúšťala sa tak naďalej páchania trestnej činnosti. Súd
pritom dodáva, že v tomto stíhaní sa jedná o premyslenú, sofistikovanú trestnú činnosť obžalovanej.
Obžalovaná dokonca zneužila osobné údaje, ktoré sa k nej dostali od klienta, ktorému vedie účtovníctvo

a následne prostredníctvom týchto údajov sa snažila vylákať úver od poškodeného. V tomto smere je
aj vysoko zarážajúce, že osoba, ktorá bola tri krát právoplatne odsúdená za úverový podvod, môže byť
jedinou konateľkou a spoločníčkou spoločnosti ELTIX ECONOMY s.r.o., ktorá sa okrem iného zaoberá
vedením účtovníctva. Súd na druhej strane pri ukladaní trestu prihliadol k tomu, že sa u obžalovanej
jedná o jej prvý nepodmienečný trest odňatia slobody, má dve maloleté deti a v obci je hodnotená

kladne, pričom do úvahy prichádza aj možnosť premeny trestu v predchádzajúcom odsúdení vo výmere
3 roky. Nie je vylúčené ani to, že obžalovaná bude stíhaná aj za zločin marenia spravodlivosti podľa
§ 344 Trestného zákona vzhľadom na zistené skutočnosti. Vyššie uvedené skutočnosti ako aj zmena
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností oproti trestnému rozkazu viedli súd k zmene výroku o treste a za
primeraný, spravodlivý a v súlade so všetkými zásadami ukladania trestu súd obžalovanej uložil oproti

trestnému rozkazu prísnejší 14-mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý podľa názoru
súdu dostatočne spĺňa kritéria tak z pohľadu individuálnej prevencie, rovnako tak z hľadiska generálnej
prevencie. Súd pritom dodáva, že vzhľadom na zistenú špeciálnu recidívu obžalovanej, opakovanúsofistikovanú premyslenú trestnú činnosť, neboli u nej splnené podmienky na ukladanie alternatívneho
trestu.
Súd pritom odmietol vykonanie navrhnutého dôkazu na skúmanie duševného stavu obžalovanej,

nakoľko nič nenasvedčovalo takejto potrebe. Iba samotná skutočnosť, že obžalovaná pácha rovnakú
trestnú činnosť ešte neznamená, že by mal byť skúmaný jej duševný stav. Obžalovaná sa už
v prípravnom konaní priznala a podrobne svoju trestnú činnosť popísala, pričom aj uvádzala, že
potrebovala peniaze v dôsledku nedoplatkov na daňovom úrade a vedela, že sama by úver nedostala.
V prípravnom konaní ani neuvádzala, že by sa liečila na psychiatrii niekedy. Nejednalo sa u nej o žiadne

nešpecifikované pohnútky, že by ani „nevedela prečo ale musela to urobiť z dôvodu nejakého nutkania“,
ako to popísala dlhoročná psychiatrička F.. O.. Tu boli dané presné konkrétne dôvody, premyslený
spôsob spáchania trestného činu, premyslený akt, obžalovaná sa k nemu aj trestnej činnosti priznala a s
prokurátorom aj uzatvorila dohodu o vine a treste. Až následne sa rozmyslela. F.. O. pri výsluchu uviedla,
že pokiaľ aj obžalovaná bola v minulosti u nej v ambulancii celkovo 4 krát, nič nenasvedčovalo nejakej
duševnejporuche,psychózealebovážnemuzdravotnémustavu,bolzistenýlenminimálnynálezúzkosti,

z úplne iných dôvodov, pričom posledná návšteva bola v septembri 2015. Obžalovanou vymyslené
pravidelné návštevy psychiatričky, ktoré súd odhalil mali byť dôvodom na uloženie priaznivejšieho trestu,
aj z toho je zrejmé, že konanie obžalovanej aj v tomto smere sa opätovne prejavilo premysleným aktom
s cieľom dosiahnuť pre seba výhodu.
Pretožeobžalovanáeštevôbecnebolavovýkonetrestuodňatiaslobody,súdjuvsúladesustanovením§

48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.