Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/112/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120205584
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120205584.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: Mgr. P. K., nar. X. Y. XXXX, trvale
bytom X. - I. XXX, proti žalovanému: SFG Holding, s.r.o., IČO: 47 652 870, Bratislavská 45, 917 01
Trnava, zastúpeného advokátom: JUDr. Marek Radačovský, so sídlom Žriedlová 3, Košice, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 11C/44/2020

- 233 z 28. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, doručený súdu prvej inštancie 16.09.2020, ktorým žiadal, by súd vydal neodkladné opatrenie
na sprístupnenie hnuteľných vecí, ktoré žalovaný odmieta vydať resp. sprístupnil priestory žalovaného

za účelom presnej identifikácie hnuteľných veci a dokladov. Konkrétne navrhol, aby súd zakázal
žalovanému nakladať, scudziť a premiestňovať hnuteľný majetok žalobcu umiestnený v areály Rakovo:
1. Kancelária prízemie prístavba AB: a/ veľký sekretár Masív 1 ks, b/ skriňa dvojkrídlová železná 1 ks,
c/ chladnička 1 ks bielej farby zn. , d/ sedacia súprava hnedá štyri prvky, 2. Kancelárie AB budovy: a/
obraz Foto 1 ks, 3. Kancelária konateľa: a/ šanony súdnych jednotlivých pojednávaní - osobné súdne
konania FO Franko, b/ šanony súkromné roku 2009 - 2019 doklady, c/ osobný počítač, d/ kancelárska

výbava, písacie potreby, e/ kancelárska stolička čierna otočná, f/ obraz 2,3, 4. Kancelária sekretariát: a/
projektová dokumentácia Ing. S. K. + V. K., b/ šanon - podklady k žiadosti o odkúpenie SOU Mošovce
projekt Hypoterapeutické centrum Mošovce, c/ CD, znalecké posudky osobné Rodinný dom 2013, 2016,
2018, d/ osobný PC, 5. Zasadacia miestnosť vedľa kancelárie konateľa: a/ geometrické plány Martinské
hole a osobné RD, b/ šanony, c/ obraz č. 4 od p. T. P., d/ osobné dokumenty, 6. Chodba 2. poschodie AB:
obrazy, 7. Kancelária archív: a/ projekty osobné vlastníctvo Chata na Martinských Holiach, 8. Chodba

v prízemí: a/ bicykel, 9. Garáž č. 2: a/ nákladné vozidlo Tatra 148 modrá, b/ nákladné vozidlo hasičské
červené, 10. Garáž č. 3: a/ traktorová vlečka platniak - jedno osy poľnohospodársky príves, b/snežný
pluh zelený, c/ traktor Zetor 7745, d/ kosačka červená štvorbubnová, 10. Kuchyňa: a/ mraziak 300 1
biely (ďalej len hnuteľné veci) a aby vydal opatrenie na sprístupnenie hnuteľných vecí pre žalobcu za
účelom spísania a spresnenia hnuteľných vecí. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil
žalobca tým, že sa domáha vydania hnuteľných súkromných veci, ktoré ako bývalý vlastník podniku

Profil Rakovo s.r.o. mal uložené v Areáli Rakovo 137, v spoločnosti, ktorej časť podniku bola odpredaná
žalovanému ako víťazovi ponukového konania v II. kole konkurzu č. 1K /6/2017. Na základe doručenej
výzvy Okresného súdu Trnava zo dňa 7. septembra 2020 žalobca žiada súd, aby vyzval žalovaného,
aby mu sprístupnil kanceláriu a areál v Rakove za účelom spresnenia a identifikácie hnuteľného majetku,
ktorý nie je v súpise kúpnej zmluvy medzi správcom Profil Rakovo a spoločnosťou SFG Holding, s.r.o.,
ktoré žalobca má uložené všetky potrebné podklady k uvedeným hnuteľnostiam vrátane presného

popisu, fotodokumentácie v kancelárii konateľa - presnejšie trezor, kde sú zoznamy a dokumenty. Súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods. 1,§ 325 ods. 1 a ods. 2písm. c) a d) § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2). Vecne
súd prvej inštancie dôvodil, že sa oboznámil s celým obsahom spisu, pričom dospel k záveru, že návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, a to z nasledovných dôvodov: Žalobca
podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako reakciu na výzvu súdu na doplnenie a opravu
žaloby uznesením č.k. 11C/44/2020-150 zo dňa 7. septembra 2020. V uvedenom uznesení však súd
nevyzval žalobcu na doloženie dokladov k hnuteľným veciam (o ktorých žalobca tvrdí, že sú v trezore
u žalovaného), ale vyzval ho na identifikáciu požadovaných hnuteľných vecí, v zmysle ich spísania a

opísania. Pre potreby riadnej žaloby zatiaľ postačuje aspoň taká identifikácia hnuteľných vecí, z ktorej
bude súdu a žalovanému zrejmé, o ktoré hnuteľné veci ide. Nie je preto daný naliehavý dôvod, aby za
účelom odstránenia vád žaloby žalobca na základe neodkladného opatrenia vstupoval do nehnuteľností
žalovaného,keďžeprepotrebydoplneniažalobyniesúpotrebnéanidokladykhnuteľnýmveciam,aniich
fotografie, ale postačuje ich opis aspoň v takom rozsahu, ktorého je žalobca schopný. Ak napr. žalovaný
nevie uviesť značku bicykla, postačuje uviesť, či ide o bicykel pánsky/dámsky, farbu, približný vek, jeho

vybavenieapod.Obdobnetoplatínapr.oostatnýchhnuteľnýchveciach,ktorépostačujeopísaťvzmysle
aspoň približných rozmerov, farby, veku, atď. Nariadenie neodkladného opatrenia umožnenia vstupu do
nehnuteľnostížalovanéhobyboloneprimeranýmtiežzdôvodu,žežalobaobsahujevadypetitu(uvedené
v uznesení zo dňa 7. septembra 2020), ktoré doposiaľ neboli odstránené, je preto vylúčené, aby súd
neodkladným opatrením ukladal žalovanému akúkoľvek povinnosť, keďže v konaní sa zatiaľ nekoná

na podklade riadnej žaloby bez vád, v zmysle jednoznačného petitu. Okrem uvedeného, žaloba, ani
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, neobsahujú také skutočnosti, z ktorých by z právneho
hľadiska bolo možné urobiť záver o pravdepodobnosti nároku žalobcu týkajúceho sa vlastníckeho práva,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Žalobca ničím hodnoverne neosvedčil dôvodnosť nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, keďže dostatočne neosvedčil existenciu práva vo veci samej, tak

ako to vyžaduje ustanovenie § 326 ods. 1 CSP. Naopak, napr. pri dopravných prostriedkoch žalobca v
žalobe uvádza, že sú vlastníctvom jeho brata, z ktorého dôvodu je vlastnícka žaloba pri nich vylúčená.
Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je pritom nevyhnutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, avšak tieto skutočnosti osvedčené neboli. Súd prvej inštancie dodal, že žalobca

ani neosvedčil, že by žalovaného skutočne vyzval na vydanie vecí, keď neosvedčil, že by žalovanému
doručil akúkoľvek výzvu. Zároveň nie je zrejmé, prečo žalobca nedisponuje zoznamom hnuteľných vecí,
keď sám v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že pri preberaní majetku od správcu
prevzalžalobcasvojehnuteľnévecinazákladesúpisumajetkuaniejetiežzrejmé,prečopotomuvedené
hnuteľnévecinechalžalobcavnehnuteľnostiachžalovaného.Okremtohosúdpoukazujenaskutočnosť,

že zoznam hnuteľných vecí v Prílohe č. 1 k žalobe (č.l. 127) je oproti zoznamu hnuteľných vecí z Výzvy
II. zo dňa 15. júna 2020 (č.l. 128) oveľa širší, čo žalobca ničím nezdôvodnil. Aj tieto nezrovnalosti sú
dôvodom, prečo súd nepovažoval vydanie neodkladného opatrenia za dôvodné a primerané. Pokiaľ
ide o zákaz žalovanému nakladať, scudziť a premiestňovať hnuteľný majetok žalobca ničím neosvedčil
(ani netvrdil), že by mal žalovaný v úmysle nakladať, scudziť alebo premiestňovať uvedený hnuteľný

majetok, a aj z tohto dôvodu (okrem už vyššie uvedených) nebolo možné návrhu v tejto časti vyhovieť.
S poukazom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, preto súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia vo výroku tohto uznesenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že
vo veci samej sa domáha vydania hnuteľných vecí, ktoré ako bývalý vlastník podniku Profil Rakovo,
s.r.o. mal uložené v areáli Rakovo 137, v spoločnosti, ktorej čas podniku bola odpredaná žalovanému
ako víťazovi ponukového konania v druhom kole konkurzu č. 1K/6/2017. Súd prvej inštancie ho vyzval
na odstránenie vád žaloby a preto žiada súd, aby nariadil žalovanému sprístupnenie kancelárií areál v

Rakove za účelom spresnenia a identifikácie hnuteľného majetku, ktorý nie je v súpise kúpnej zmluvy
medzi správcom Profil Rakovo, s.r.o. v konkurze a žalovaným. Dôvodil, že všetky potrebné podklady
vrátane presného popisu a fotodokumentácie sú v kancelárii, presnejšie v trezore. Pre objektívnu
identifikáciu a spresnenie žaloby v zmysle požiadavky a výzvy súdu je nevyhnutné prevziať uvedené
doklady. Namietal, že žalovaný neoprávnene blokuje prístup k prevzatiu vecí, ktoré nie sú v súpise

majetku v zmluve medzi Profil Rakovo, s.r.o. v konkurze a žalovaným. Odmietnutím neodkladného
opatrenia súd prvej inštancie porušuje práva žalobcu pre naplnenie § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, §
326 ods. 1, ako i § 132 CSP, keďže žalobca presne opísal hnuteľné veci, zmluvy, technické preukazy
vozidiel a uviedol miestnosti, kde sa majetok nachádza. Dodal, že je v záujme rovnocenného postaveniastrán v konaní, aby vydaním nariadenia bolo umožnené žalobcovi za prítomnosti žalovaného naplniť
požiadavku spresnenia súpisu majetku. Poukázal na súpis majetku, ktorý žalovaný odkúpil a navrhol
porovnať ho so súpisom zo strany žalobcu, z čoho vyplýva zrejmý dôkaz, že v kúpnej zmluve sa majetok,

ktorého sa žalobca dožaduje nenachádza. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
zrušil a nariadil neodkladné opatrenie a to sprístupnenie priestorov spoločnosti žalovaného žalobcovi
za účelom prevzatia originál dokladov a vyhovenia spresneného opisu hnuteľného majetku, ktorého sa
domáha žalobca.

3. Súd prvej inštancie v predkladacej správe uvádza, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene.
Žalobca doručil súdu prvej inštancie výpis zo „schránky.Slovensko“, z ktorého vyplynulo, že odvolanie
proti zamietnutiu neodkladného opatrenia č.k. 11C/44/2020-233 z 29. septembra 2020 bolo odoslané
10. októbra 2020 o 20,44 hod. I keď odvolací súd mal isté pochybnosti o informatívnom výpise z
portálu ÚPVS, považoval odvolanie za podané včas a to i s poukazom na ustálenú judikatúru a to
najmä uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/75/2019 z 22. januára 2020, z ktorého vyplýva, že súdy musia

každé ustanovenie Civilného sporového poriadku vykladať v súlade s Ústavou SR, verejným poriadkom,
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, medzinárodno-právnymi záväzkami SR, ktoré majú prednosť
pred zákonom, judikatúrou ESĽP a SD EÚ. Pokiaľ nemá preukázané mimo rozumných pochybností, že
procesný úkon nebol urobený včas, alebo procesné právo nebolo uplatnené včas, musí vychádzať z
predpokladu, že sa tak stalo.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§

127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto je potrebné napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť (§ 387 CSP).

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať, scudziť a premiestňovať hnuteľné veci

(špecifikované v bode 1. tohto uznesenia) a aby sprístupnil žalobcovi priestory za účelom ich spísania.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorý návrh žalobcu na nariadenie neodkladné opatrenia zamietol.

7. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý dospel k
správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nedôvodnosti
nariadenia neodkladného opatrenia a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného

vyhotovenia uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Z pohľadu logiky a argumentačnej
súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vytknúť závažné
nedostatky.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Odvolací súd ku všeobecným odvolacím námietkam žalobcu uvádza že súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo,

ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov
nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z
rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitýmspôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v
zmysle § 185 a nasledujúcich CSP. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia
mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou
voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preukázateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.
Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,

prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú
súdnu ochranu a podobne. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd
nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie odkladného opatrenia a otázku ich
osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, keď
nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo k

úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Postačuje aj dôvodná obava, respektíve reálna hrozba takýchto
úkonov. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii
úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa
okolnostíprípaduajkvalitatívnymidopadomnatakýtomajetok (jehozmenamajúcazanásledokvýrazné
zníženie jeho speňažiteľnosti). Súd preto vždy musí objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie

odkladnéhoopatreniaavyhodnotiťsplnenievšetkýchzákonnýchpredpokladov,sprihliadnutímnareálne
okolnosti právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých
subjektov. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie
o nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia.

11. Vzhľadom na štádium konania, bez vykonania riadneho dokazovania vo veci samej by bolo
predčasnétvrdiť,žecelýnárokuplatňovaný žaloboujedaný. Tedaužaniprvá zozákonnýchpodmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je daná.

12. Zhodne ani druhá z podmienok, a to osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových

strán, vzhľadom na existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy právam žalobcu, tak
ako správne uzavrel i súd prvej inštancie nebola osvedčená, splnená. Žalobca ako navrhovateľ
neodkladného opatrenia musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán. Pod potrebou
dočasnej úpravy pomerov strán sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Samotná
existencia právneho pomeru medzi stranami alebo nároku, prípadne ich osvedčenie, samé o sebe

netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie umožňuje súdu
neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a
aspoň osvedčené. Žalobca žiada neodkladným opatrením umožniť mu vstup do priestorov žalovaného
a zákaz nakladať, scudziť alebo premiestňovať hnuteľné veci. Za účelom splnenia výzvy súdu prvej
inštancie na odstránenie vád žaloby upresnením hnuteľných vecí nenapĺňa znaky potreby dočasnej

úpravy. Žalobca podľa výzvy súdu prvej inštancie má vo veci samej odstrániť nedostatky žaloby
špecifikáciou hnuteľných vecí a to len spôsobom ich nezameniteľnosti s inými vecami, identifikáciou
spôsobom, aby bolo súdu i žalovanému zrejmé, o ktoré hnuteľné veci ide.

13. Odvolací súd taktiež dospel k záveru, že v posudzovanom prípade neboli splnené kumulatívne

stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako o tom rozhodol v napadnutom
uznesení súd prvej inštancie a preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie, ako vecne správne potvrdil.14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko nešlo o
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku rozhodne súd
prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť.

15. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9
posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).