Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Martina Mochnáčová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 22C/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202579
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5618202579.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: E. Č.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., zastúpený advokátom JUDr. Milanom Szöllössym, so
sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská
cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpený advokátkou JUDr. Gabrielou Reichovou, so
sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, v spore o náhradu škody z ublíženia na zdraví, takto
r o z h o d o l :
Konanie v časti o zaplatenie 13.680,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 30. 12. 2018
do zaplatenia a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 23.526,- eur od
30. 12. 2018 do 09. 09. 2019 sa zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 48.352,50 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
32.270,- eur od 10. 09. 2019 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,04 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 14. 09. 2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému
zaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 37.206,- eur spolu s 5 %-ným ročným
úrokom z omeškania od 30. 12. 2018 do zaplatenia, zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 18.603,- eur, ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že pri dopravnej nehode dňa 16.
09. 2015 na diaľnici D1 utrpel ťažké ublíženie na zdraví, a to tak, že vodič U. U. jazdil s motorovým
vozidlom Citroen Berlingo, EČV: BL693KF, v úseku diaľnice D1 medzi obcami Východná - Važec,
pričom pri predchádzaní nákladného motorového vozidla prešiel vľavo na ohradené stavenisko diaľnice,
kde zrazil žalobcu, ktorý tam pracoval na rekonštrukcii stredového pásu. Žalobca utrpel zranenia,
ktoré sú v podrobnostiach opísané v žalobe. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka sú činnosť spočívajúca
v prevádzke motorového vozidla, vznik škody a príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového
vozidla a vznikom škody. V prípade predmetnej dopravnej nehody bola škoda na zdraví žalobcu
vyvolaná osobitnou povahou prevádzky pohybujúceho sa motorového vozidla, keďže práve z dôsledku
jednotlivých charakteristických vlastností tejto osobitnej prevádzky motorového vozidla došlo k stretu so
žalobcom. Preto v danom prípade došlo k naplneniu všetkých obligatórnych predpokladov objektívnej
zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 427
Občianskeho zákonníka. Okrem toho je daná zodpovednosť vodiča motorového vozidla za spôsobenú
škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobil škodu v dôsledku porušenia
právnej povinnosti. Zodpovedný prevádzkovateľ motorového vozidla má v zmysle § 4 ods. 1 a 2
zákona č. 381/2001 Z. z. právo, aby poisťovateľ, u ktorého bola poistená zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za neho uhradil náhradu škody žalobcovi. Zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola poistená u žalovaného Poistnou zmluvouč. 2404856069. Žalobca si mohol v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. uplatniť svoj nárok
priamovočipoisťovateľovi,zčohovyplývapasívnavecnálegitimáciažalovanéhopreuplatnenienárokov
žalobcu na náhradu škody. Žalobca pri dopravnej nehode utrpel škodu na zdraví, ktorú si v danom
spore uplatňoval podľa § 444 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle príslušných ustanovení zákona
č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Sťaženie
spoločenského uplatnenia v psychickej a sexuálnej oblasti žalobcu bolo ohodnotené v lekárskom
posudkuzodňa12.07.2018,ktorývyhotovilaD..I.W.,psychiaterasexuológaktoráohodnotilasťaženie
spoločenského uplatnenia v psychickej a sexuálnej oblasti žalobcu vo výške 1950 bodov. Pre určenie
výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.
z. je potrebné brať do úvahy hodnotu bodu platnú pre rok 2018, kedy sa ustálil zdravotný stav žalobcu
v psychickej a sexuálnej oblasti a bolo možné vyhotoviť lekársky posudok. Na základe oznámenia
Ministerstva zdravotníctva SR č. 152/2018 Z. z. o vydaní opatrenia č. S05091-OL-2018 bola pre rok 2018
platná hodnota bodu vo výške 19,08 eur. Na základe toho potom náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobcu predstavuje sumu 37.206,- eur. Úraz žalobcu pri dopravnej nehode znamenal pre
žalobcu zásadnú zmenu a zásah do života, ktorá natrvalo, nezvratne a zásadným spôsobom poznačili
prežívanie a uplatnenie žalobcu v rôznych oblastiach. Žalobca bol pred úrazom úplne zdravý, bez
akýchkoľvek zdravotných problémov. Po úraze sa stal čiastočne nesebestačný a je natrvalo vylúčený z
doterajšieho a vzhľadom k jeho veku aj budúceho plnohodnotného osobného a spoločenského života.
Vážne zranenia, ktoré utrpel, ho budú ohrozovať a obmedzovať po celý zvyšok života. Je vylúčený z
možnosti uplatniť sa v živote, v pracovnom zaradení, v osobných záľubách, kultúrnom vyžití a športe.
Pred úrazom žalobca pracoval v stavebníctve, bol vo výbornej fyzickej kondícii, veľa športoval, venoval
sa najmä futbalu, hokeju, volejbalu, plávaniu a horskej cyklistike. Po úraze je z týchto aktivít úplne
vylúčený, má obmedzenú mobilitu, trpí častými bolesťami, únavou, nechuťou, zle spí. Žalobca sa po
psychickejstránkeuzavreldoseba,mádepresívnenálady,pociťujebeznádej,smútokaúzkosť.Bolatiež
postihnutá oblasť libida a erektilnej funkcie. Všetky tieto skutočnosti nepriaznivo vplývajú na uplatnenie
sa žalobcu najmä v rodinnom a partnerskom živote, v začlenení sa žalobcu do spoločenského života a
bránia mu v obnovení a vytváraní nových sociálnych kontaktov. Psychické a sexuálne poruchy u žalobcu
vyvolané následkom úrazu podstatne degradovali kvalitu života žalobcu. Následkom úrazu sa žalobca
stal invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Žalobca pritom utrpel
úraz vo veku 30 rokov, čo je možné považovať za začiatok vrcholnej fázy produktívneho veku človeka.
Uvedené skutočnosti jednoznačne potvrdzujú mimoriadne okolnosti v jeho prípade, ktoré oprávňujú
priznať žalobcovi zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v maximálnej miere 50 %. Z
uvedeného dôvodu žalobca žiadal priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
súlade s § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o 50 %, t. j. v sume 18.603,- eur. Žalobca si voči žalovanému
uplatnil aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to odo dňa nasledujúceho
po uplynutí lehoty 3 mesiacov (§ 11 ods. 6 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z.) a 15 dní od podania
žaloby, teda od 30. 12. 2018. Výška úroku z omeškania sa spravuje ustanovením § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. K žalobe bol pripojený návrh na schválenie dohody o vine a treste zo dňa 05. 09. 2016,
lustrácia poisťovateľa podľa EČV, Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
zo dňa 12. 07. 2018, Prepúšťacia správa zo dňa 22. 09. 2015, Prepúšťacia správa zo dňa 25. 09.
2015, Prepúšťacia správa zo dňa 04. 12. 2015, Prepúšťacia správa zo dňa 29. 01. 2018, Rozhodnutie
Sociálnej poisťovne zo dňa 09. 12. 2016 a Odborný posudok o invalidite zo dňa 23. 11. 2016.
2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že nárok bol uplatnený predčasne. Žalobca pred
podaním žaloby nepostupoval v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.
z. Nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia vôbec neuplatnil u žalovaného, tento nepreukázal
relevantnými listinami ani uvedením podstatných skutkových tvrdení. O uplatnenom nároku sa dozvedel
až z podanej žaloby. Žalovaný preto nemal možnosť posúdiť nárok žalobcu a v zákonom stanovenej
lehote zaujať k nemu relevantné stanovisko. Vzhľadom na súdom stanovenú lehotu na vyjadrenie
k žalobe v lehote 15 dní nebolo v možnostiach žalovaného sa k uplatnenému nároku z hľadiska
jeho oprávnenosti vyjadriť, keďže preskúmanie dôvodnosti nároku zahŕňa potrebné šetrenie vrátane
potrebného odborného (medicínskeho) posúdenia. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol vykonať
vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (s
možnosťou prizvania konzultanta z iného odboru) na určenie rozsahu poškodenia zdravia žalobcu
a bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a momentu ustálenia zdravotného stavu
žalobcu. Z predložených dôkazov - lekárskych správ pripojených k žalobe nevyplýva, že žalobca bol
liečený pre diagnózy, pre ktoré uplatňuje nárok v aktuálnom konaní. Z lekárskych správ nevyplýva,
že by žalobca v rámci akýchkoľvek ním absolvovaných kontrolných vyšetrení v súvislosti s liečboujeho zranení pri dopravnej nehode uvádzal príznaky psychického ochorenia, resp. že by mu bolo zo
strany zdravotníckeho zariadenia, resp. ošetrujúceho lekára odporúčané vyhľadať pomoc psychiatria
či sexuológa. Taktiež zo žaloby ani z predložených lekárskych správ nie je zrejmé, či vôbec a v akom
časovom období navštevoval ambulanciu D.. I. W. a z akých konkrétnych dôvodov, alebo túto navštívil
len jednorazovo za účelom bodového hodnotenia. Žalovaný vyslovil názor, že tak vážne zdravotné
obtiaže psychického charakteru (ohodnotené až na 1950 bodov) podľa posudku D.. W. bez toho, že
by im predchádzala akákoľvek liečba zo strany špecialistu, sú minimálne oprávneným dôvodom na
nariadenie znaleckého dokazovania. Posudku D.. W. žalovaný vyčítal to, že tento bol vypracovaný
predčasne, keďže v ňom samotnom sa uvádza, že liečba trvá. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať,
že zdravotný stav žalobcu nie je ustálený za účelom hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, a
teda lekársky posudok nemožno v tomto prípade vypracovať. K hodnoteniu zdravotného stavu možno
v súlade s ustanovením § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. pristúpiť až vtedy, ak je liečebný proces
poškodeného ukončený, a preto v štádiu prebiehajúcej liečby hodnotenie neprichádza do úvahy. Z
posudku D.. W. nevyplýva, na základe čoho bolo konštatované ustálenie zdravotného stavu žalobcu
k 03. 08. 2017. Z uvedeného dôvodu žalovaný požiadal, aby žalobca predložil kompletnú zdravotnú
dokumentáciu, ktorá súvisela s liečbou jeho psychických ťažkostí. Pokiaľ nie je liečba žalobcu ukončená,
nie je možné ustáliť ani výšku hodnoty bodu, ktorá je rozhodujúca pre určenie výšky nároku na
sťaženie spoločenského uplatnenia. Tvrdenia žalobcu o dôvodnosti uplatneného nároku na sťaženie
spoločenského uplatnenia nevyplývajú ani z lekárskych správ, ktoré boli so žalobou doručené. Tiež
namietalsprávnosťpredloženéholekárskehoposudku,keďžežalobcanetvrdilaninepreukázal,želiečbu
svojich psychických obtiaží absolvoval u D.. W.. Z tohto dôvodu nemôže ísť v osobe uvedenej lekárky
o osobu posudzujúceho lekára oprávneného vydať lekársky posudok v zmysle § 7 ods. 1 zákona č.
437/2004 Z. z. Ďalej žalovaný namietal, že D.. W. v posudku riadne neodôvodnila stanovenie počtu
bodov za jednotlivé položky sťaženia spoločenského uplatnenia. Tiež nesúhlasil s navýšením každej
z uvedených položiek o 50%, keďže odôvodnenie tohto zvýšenia bolo formulované len všeobecne a
nekonkrétne. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaný neuznával, uviedol,
že tvrdenia žalobcu sú neurčité, nie je možné z nich vyvodiť, do akej miery je obmedzený život
žalobcu, do akej miery došlo k postihnutiu oblasti libida a erektilnej funkcie žalobcu, teda či ide o jej
čiastočné obmedzenie, prípadne podstatné obmedzenie či ich úplné vymiznutie. Žalobca nepreukázal,
akým konkrétnym spôsobom tieto skutočnosti nepriaznivo vyplývajú na jeho život, akým konkrétnym
spôsobom a v akej miere mali znížiť kvalitu jeho života. Preto žalovaný poprel tvrdenia žalobcu,
považovalichzavágne,neurčitéanepreukazujúcedôvodnosťnímuplatnenéhonárokuvcelomrozsahu.
Tiež nesúhlasil s uplatnením nároku na zaplatenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia v sume 18.603,- eur. Z predloženej zdravotnej dokumentácie totiž nie je preukázané, že
by sa žalobca liečil na diagnózu vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach a ani to, na
základe akých podkladov mu bola stanovená diagnóza strata penisu alebo ťažká deformácia penisu,
ktoré žalobou uplatňuje. Medzi totožnými stranami sporu bolo vedené konanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 22C/2/2017, v ktorom bol vypočutý tiež žalobca. Tento sa však v rámci
jeho výsluchu na pojednávaní vôbec nezmienil o tom, že by mal v súvislosti s dopravnou nehodou, pri
ktorej utrpel škodu na zdraví, psychické problémy. Žalobca do tohto súdneho konania nepredložil, s
výnimkou lekárskeho posudku D.. W., iné lekárske správy preukazujúce existenciu diagnóz a priebehu
liečenia žalobcu v súvislosti s uplatnením položiek č. 254 a č. 321a v lekárskom posudku D.. W. z 12.
07. 2018. Žalobca ani v podanej žalobe netvrdil, že navštevuje ambulanciu psychiatra, resp. psychológa
či sexuológa. Z predložených listinných dôkazov sa javí, že žalobca navštívil D.. I. W. jednorazovo za
účelom vypracovania lekárskeho posudku na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Lekársky
posudok D.. W. aj z tohto hľadiska považoval za vypracovaný bez konkrétnych skutkových podkladov
(najmä z predchádzajúcej liečby), keďže ani z dôkazných prostriedkov predložených v tomto konaní
a ani v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/2/2017 nevyplýva, že by mal žalobca psychické problémy,
pre ktoré absolvoval nutnú liečbu. Žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok, avšak za invalidného bol
uznaný pre inú úrazovú diagnózu, ako sú nároky uplatnené v tomto konaní. Žalovaný nespochybnil,
že žalobcovi sa zhoršila kvalita jeho života, avšak táto už bola odškodnená poskytnutým plnením z
uplatnených nárokov na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, vo vzťahu ku ktorým je vedené
konanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 22C/2/2017. Samotná skutočnosť, že žalobca
bol uznaný za invalidného, ešte neodôvodňuje priznanie nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia v rozsahu 50 %. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne mimoriadne okolnosti,
ktoré by odôvodňovali priznanie tohto mimoriadneho zvýšenia. Ani D.. W. v jej lekárskom posudku
nezvýšila bodové hodnotenie jednotlivých položiek o 100 %, ale iba o 50 %, čo rovnako odzrkadľuje
mieru závažnosti tvrdených následkov na zdraví žalobcu. Zo žaloby vyplýva, že žalobca žil bežnýmspôsobom života pracujúceho človeka bez akýchkoľvek mimoriadnych aktivít či už v oblasti športovej,
spoločenskej, či kultúrnej. Samotné hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje podľa
názoru žalovaného dostatočné odškodnenie a zohľadnenie následkov úrazu na život žalobcu. Napokon
žalovaný opakovane poukázal na skutočnosť, že žaloba bola uplatnená predčasne, čo by malo viesť k jej
zamietnutiu. Žalovaný tiež nesúhlasil s uplatneným nárokom na náhradu trov konania, pretože žalobca
inicioval súdny spor bez predchádzajúcej snahy o mimosúdne uplatnenie nároku u žalovaného.
3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žiadne zo zákonných ustanovení, na
ktoré poukázal žalovaný, nevylučuje ani nezakazuje žalobcovi uplatniť si nárok na náhradu škody
na príslušnom súde. Na podporu uvedeného odkázal na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka.
Podanie žaloby nebráni žalovanému, aby uskutočnil primerané šetrenie uplatnených nárokov žalobcu
v lehotách stanovených v § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. K námietkam žalovaného uviedol,
že psychické následky (resp. aj následky sexuologické) po ťažkom úraze majú svoju osobitnú povahu
čo do ich prejavov, ako aj trvania. Po ťažkom úraze je v popredí pozornosti poškodenej osoby
predovšetkým somatické poškodenie zdravia a v prvom rade sa osoba zaoberá odstraňovaním týchto
fyzických následkov. Tým sú psychické následky zatláčané do ústrania a k ich prejavu dochádza až
po určitom relatívnom ustálení somatického stavu. Do popredia sa dostávajú až následne, keď si
poškodená osoba naplno uvedomí svoj zdravotne obmedzený stav. V tomto smere nie je podstatné,
či sa osoba pravidelne psychiatricky lieči alebo nie, pretože mnohé z týchto osôb sa lekárskej pomoci
tohto druhu stránia. Podstatné je, že žalobca sa podrobil komplexnému psychiatrickému vyšetreniu dňa
12. 07. 2018, na základe ktorého bol u neho konštatovaný jednoznačný zásah do psychiky a taktiež
obmedzenie sexuologického charakteru. Pokiaľ posudzujúci lekár vydal lekársky posudok, znamenalo
to, že zdravotný stav poškodeného musel byť dostatočne ustálený na to, aby takýto posudok mohol byť
vydaný a aby v ňom bolo hodnotené poškodenie zdravia. Skutočnosť, že liečba aj naďalej pokračuje,
neznamenáautomaticky,žezdravotnýstavpoškodenéhoniejeustálený.Ajvprípadetrvalýchpoškodení
zdraviatotižvprevažnejväčšineprípadovdochádzanaďalejkliečbe,abysazdravotnýstavudržalaspoň
v obmedzenej kvalite, resp. aby nedochádzalo k ešte výraznejšiemu zhoršovaniu tohto stavu, prípadne,
aby sa toto zhoršovanie čo najviac oddialilo. Žalovaný sa podrobil vyšetreniu u lekárky D.. W., ktorá
je znalcom v odvetví psychiatria a sexuológia, preto je nepochybne posudzujúcim lekárom a zároveň
jej lekársky posudok bol riadne odôvodnený. Ďalej žalobca uvádzal, že lekársky posudok je základom
uplatnenia nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a k tomuto posudku už
nemusí žalobca dodávať akékoľvek skutkové tvrdenia či už všeobecné, alebo konkrétne. V lekárskom
posudku sú jasne definované poškodenia zdravia a stanovený počet bodov, na základe ktorého žalobca
svoj nárok vyčíslil a uplatnil. Preto sú námietky žalovaného ohľadne skutkového vymedzenia nároku
mimo rámca zákonnej úpravy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nie je tiež pravdou, že
by žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/2/2017 nespomenul, že má psychické problémy, práve
naopak, zo zápisnice z pojednávania zo dňa 06. 03. 2018, kedy bol vypočutý, ako aj zo zápisnice z
pojednávania zo dňa 24. 04. 2018, kedy boli vypočutí svedkovia, je zrejmé, že žalobca, ako aj svedkovia,
sa už vtedy vyjadrovali aj o zmenách psychiky žalobcu po úraze. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku
na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobca v podrobnostiach
poukázal na tri etapy, v ktorých dochádza k ustáleniu výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktoré vyplývajú priamo zo zákona. Tieto etapy sú vzájomne relatívne nezávislé, keďže v
každej z nich sa hodnotí stav poškodeného z iného pohľadu. Preto považoval námietku žalovaného vo
vzťahu k mimoriadnemu zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za neopodstatnenú.
Tiež nesúhlasil s argumentáciou žalovaného o tom, že žalobca žil život obyčajného pracujúceho
človeka. Ľudský život má totiž rovnakú hodnotu, či ide o verejne známu osobu alebo o obyčajného
pracujúceho človeka, ako to kategorizuje žalovaný. Schopnosť žiť plnohodnotným partnerským životom
predstavuje rovnakú hodnotu tak pre verejne známu či mimoriadne aktívnu osobu, ako aj pre osobu
obyčajného pracujúceho človeka. Napokon žalobca uvádzal, že žalovaný mohol uskutočniť aj v priebehu
súdneho konania primerané šetrenie nárokov žalobcu, čo by mohlo eventuálne viesť k späťvzatiu žaloby.
Predčasnosť podania žaloby musí súd posudzovať ku dňu vyhlásenia rozsudku, nie ku dňu podania
žaloby. Ak teda v priebehu konania už uplynie lehota 3 mesiacov v zmysle § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004
Z. z. a poskytovateľ náhrady plnenie poškodenému neposkytne, súd už nemôže považovať žalobu za
predčasnú. K vyjadreniu bola pripojená Správa o psychiatrickom a sexuologickom vyšetrení zo dňa 12.
07. 2018.
4. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.5. Súd považuje za potrebné poukázať, že na Okresnom súde Liptovský Mikuláš bolo vedené konanie
pod sp. zn. 22C/2/2017, ktorého sporové strany boli totožné so sporovými stranami v aktuálnom
konaní. Skutočnosti zistené v označenom konaní sú súdu známe z jeho činnosti (§ 186 CSP) a je
zjavné, že sú s nimi oboznámené aj žalobca a žalovaný. Z uvedeného dôvodu nebolo nutné osobitne
dokazovať jednotlivé skutočnosti, ktoré už boli objasnené v spomínanom konaní. Súd preto zamietol
návrh žalovaného na prečítanie celého spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 22C/2/2017.
6. V spomínanom konaní sp. zn. 22C/2/2017 bolo rozhodnuté o priznaní nároku na náhradu škody na
zdraví v celkovej sume 43.568,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 19.373,15
eur od 02. 12. 2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 89.799,83 eur od
02. 12. 2017 do 22. 03. 2018, ako aj o priznaní nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd
zároveň zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 89.799,83 eur. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené
v odvolacom konaní rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/82/2019 zo dňa 21. 11. 2019.
Predmetom uvedeného konania nebola škoda na zdraví definovaná v položkách č. 254 a 321a Prílohy
č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.
7. Bolo nesporné a vyplýva to zo spisu 22C/2/2017, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 16. 09. 2015
na diaľnici D1 zo Žiliny do Prešova utrpel škodu na zdraví, v súvislosti s ktorou bol vodič U. U. rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/81/2016 zo dňa 28. 09. 2016, právoplatne uznaný za
vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, a to na skutkovom základe,
že dňa 16. 09. 2015 zrazil prednou časťou vozidla robotníka E. Č., nar. XX. XX. XXXX. V súvislosti s
uvedeným skutkom bol U. U. uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov s podmienečným
odkladom a určením skúšobnej doby vo výmere 30 mesiacov. Zároveň bol uvedenej osobe uložený trest
zákazu činnosti viezť motorové vozidlo v rozsahu 16 mesiacov. O náhrade škody nebolo rozhodnuté.
8. Z obsahu Lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného D..
I. W. zo dňa 12. 07. 2018 mal súd preukázané, že vo vzťahu k položke č. 254 (diagnóza vážne duševné
poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy) bol stav žalobcu hodnotený počtom
bodov500,ktorýbolzvýšenývzmysle§10ods.4zákonao50%,spoluteda750bodov.Nazdôvodnenie
D.. W. v posudku uviedla, že pred úrazom bol žalobca spoločensky aktívny, športoval, následky úrazu
ho významne ovplyvňujú v spoločenskom kontakte a v pracovnej výkonnosti. U menovaného je nutnosť
dlhodobej liečby s neistým výsledkom. Ako posudzujúci lekár primerane zvýšila bodové hodnotenie o
50 % vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti,
ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. D.. W. zároveň v posudku hodnotila položku
č. 321a (strata penisu alebo ťažká deformácia penisu do 45 rokov) počtom bodov 800, ktoré zvýšila
o 50 % na 1200. Na zdôvodnenie uviedla, že uvedené zvýšenie bodového hodnotenia vykonala
vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v intímnom živote, ktorú mal
voveku,vktoromutrpelpoškodenienazdraví.Posudzovanýjevzhľadomnasvojuneschopnosťvhodnej
a spoľahlivej kohabitácie so ženou hendikepovaný. Jeho možnosti nadviazať vhodný a primeraný
partnerský vzťah sú výrazne obmedzené.
9. Zo Správy z psychiatrického vyšetrenia a sexuologického vyšetrenia zo dňa 12. 07. 2018 vystavenej
D.. I. W. okrem iného vyplýva, že žalobca nebol nikdy liečený na psychiatrii, až do úrazu bol zdravý,
neužíval žiadne lieky. Pred úrazom športoval, najmä išlo o kolektívne športy, po úraze už iba liečebne
posilňuje. Niekedy sa musí veľmi snažiť, aby neprepadol beznádeji, zúfalstvu a pocitu, že bude sám
opustený. Posudzujúca lekárka konštatovala postihnutie oblasti libida a erektilnej funkcie. Z pohľadu
psychiatra a sexuológa hodnotila stav žalobcu ako stabilizovaný. V závere správy konštatovala výšku
počtu bodov za jednotlivé hodnotené položky sťaženia spoločenského uplatnenia.
10. Zo Znaleckého posudku č. 205/2019 vo veci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia E.
Č. vypracovaného D.. H. U. vyplýva, že žalobca utrpel v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 16.
09. 2015 nasledovné poškodenie zdravia - potrahované poúrazové adaptačné poruchy a komplexné
poruchy sexuálnych funkcií. Zdravotný stav žalobcu považoval znalec za ustálený ku dňu osobného
znaleckého vyšetrenia, t. j. 24. 04. 2019, pričom položku č. 254 (vážne duševné poruchy po iných
ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy) hodnotil počtom bodov 617,5, ktoré zvýšil o 60 % na 988
a položku č. 321a (komplexná porucha sexuálnych funkcií) hodnotil počtom bodov 800, ktoré zvýšil o
60 % na 1280 bodov. K zdôvodneniu uviedol - zvýšenie vzhľadom k veku v čase poškodenia zdravia amožnostiam spoločenského uplatnenia v tomto čase. K poškodeniu zdravia znalec uviedol, že žalobca
trpí poruchami pozornosti, nálady, labilizáciou emotivity, zvýšenou afektívnou dráždivosťou, poruchami
spánku, prežívaním traumatických spomienok, obavami, citlivosťou na zmeny počasia, úľakovou
reaktivitou, poklesom libida, erektilnej funkcie a sexuálnej kapacity, nepraktikovaním párovej väzby,
celkovým znížením aktivity, poklesom záťažovej a frustračnej tolerancie, pohotovosťou k emočným
rozladám a úzkostnej reaktivite, stratou dôvery voči sociálnemu okoliu, uzatváraním sa, vyhýbaním,
redukciou sociálnych kontaktov a komunikácie - s nepriaznivým dosahom na spoločenské uplatnenie vo
všetkých jeho zložkách (osobný, rodinný, pracovný a spoločenský život). Znalec konštatoval nepriaznivú
prognózu. Z medicínskeho hľadiska sa u žalobcu jednoznačne jednalo o ťažký úraz s ťažkými
trvalými následkami a s vážnym nepriaznivým dosahom na spoločenské uplatnenie vo všetkých jeho
zložkách. Okrem iného ide u žalobcu o problém erektibility penisu, jedná sa o problém zmiešaného
charakteru podmienený priamym telesným postihnutím (ťažké poranenia v oblasti pohlavných orgánov
s trvalými následkami) v kombinácii s ostatným telesným postihnutím (ostatné ťažké poranenia s
trvalými následkami) v kombinácii s nepriaznivým vplyvom poúrazových duševných porúch. Jedná sa
o stav trvalý, prognóza je nepriaznivá. Obmedzenia v psychickej a sexuálnej oblasti sa u žalobcu
začali prejavovať bezprostredne po úraze. Pokiaľ mu to jeho telesný stav umožňoval, tak mal navštíviť
psychiatra / sexuológa, čo aj realizoval v auguste 2017. Podľa predloženej dokumentácie žalobca
začal podstupovať liečbu u psychiatra / sexuológa od augusta 2017, spôsob liečby jeho psychického a
intímneho stavu možno hodnotiť ako správny. Za hypotetického predpokladu, že by bola liečba začatá
skôr, tak by toto nemalo pozitívny vplyv na jeho súčasný zdravotný stav, resp. celkom na vývoj jeho
zdravotného stavu v psychickej a sexuálnej oblasti.
11. Žalobca vo vyjadrení k podanému znaleckému posudku vyslovil s týmto súhlas.
12. Žalovaný k znaleckému posudku D.. U. uviedol, že znalec mal v rámci otázky č. 5 popísať zdravotný
stav žalobcu z hľadiska jeho hodnotenia odborníkom z oblasti urológie a vyjadriť sa, či v prípade žalobcu
ide o problém urologický alebo psychického charakteru, ako aj definovať dôvod sexuálnej dysfunkcie.
Mal za to, že uvedená otázka nebola zodpovedaná riadne. Z odpovede znalca na uvedenú otázku
nie je zrejmé, aké odborné závery (odborníka z oblasti urológie) a na základe ktorého konkrétneho
vyšetrenia v tejto oblasti bol formulovaný jeho záver v rámci odpovede na túto otázku. V nálezovej
časti znaleckého posudku znalec uvádza totiž len jediné urologické vyšetrenie, a to zo dňa 21. 06.
2017, z ktorého vyplýva záver: urol. nález primer. Závery znalca sú nepreskúmateľné aj z toho hľadiska,
že znalec konštatoval len všeobecne ťažké poranenia v oblasti pohlavných orgánov. Minimálne mal z
hľadiska možnej preskúmateľnosti jeho záverov uviesť odkaz na konkrétne vyšetrenie, z ktorého takto
konštatovaný zdravotný stav vyplýva. Rovnako neuviedol, o aké konkrétne poranenia išlo a ako sa tieto
fyzické poranenia podieľajú na samotnej strate, resp. obmedzení funkčnosti orgánu. Znalec napriek
zadaniu znaleckej úlohy, ktoré mu ukladá popísať zdravotný stav žalobcu z hľadiska jeho hodnotenia
odborníkom z oblasti urológie, zodpovedal danú otázku výlučne sám, pričom žalovaný mal za to, že v
tejto časti postupoval nad rámec svojej odbornosti. Znalec nevysvetlil, prečo nevyužil v tomto smere
možnosť pribratia konzultanta, a to aj napriek tomu, že zadanie znaleckej úlohy mu takýto postup
umožňovalo. Žalovaný tiež namietal moment ustálenia zdravotného stavu žalobcu, keď D.. W. v rámci jej
hodnotenia zdravotného stavu žalobcu tento hodnotila totožnými položkami, avšak dospela k odlišnému,
skoršiemumomentuustáleniazdravotnéhostavužalobcu.ZáverD..U.,žekustáleniuzdravotnéhostavu
žalobcudošloažvčaseosobnéhoznaleckéhovyšetrenia,jenepodloženýanepreskúmateľný.Vprípade
akceptácie momentu ustálenia zdravotného stavu žalobcu až ku dňu spracovania znaleckého posudku,
resp. k momentu absolvovania vyšetrenia znalcom, bola žaloba podaná evidentne predčasne. Žalovaný
mal za to, že moment ustálenia zdravotného stavu nemožno určiť ku dňu samotného vyšetrenia, ale je
potrebné jednoznačne určiť moment, kedy sa zdravotný stav žalobcu javil s ohľadom na absolvovanú
liečbu ako objektívne ustálený, t. j. kedy po prvýkrát bolo možné hodnotiť zdravotný stav žalobcu
konkrétnymi položkami bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Tiež namietal aj
samotné bodové hodnotenie vykonané D.. U. s ohľadom na ustanovenie § 9 ods. 7 druhá veta (v spojení
s § 10 ods. 8) zákona č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého, ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje
na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie
za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. V prípade položky č. 321a je táto položka
hodnotená maximálnym počtom bodov, ktoré zákon umožňuje za danú položku priznať. Z uvedeného
dôvodu už nemožno psychické následky dopravnej nehody na intímny život žalobcu hodnotiť duplicitne
položkou č. 321a aj položkou č. 254, pretože následky v oblasti sexuálnych funkcií sú už plne obsiahnuté
v položke č. 254 a v tomto smere hodnotenie znalca považoval za duplicitné hodnotenie toho istéhopoškodenia zdravia. To, či má byť poškodenie zdravia žalobcu hodnotené aj položkou č. 321a, by mal
predovšetkým posúdiť znalec, resp. konzultant z odboru urológie, ktorý však znalcom D.. H. U. pri
spracovaní znaleckého posudku nebol prizvaný.
XX. D.. H. U. vo vyjadrení k námietkam žalovaného vo svojom podaní zo dňa 05. 12. 2019 uviedol,
že utrpené poranenia v oblasti pohlavných orgánov sú uvedené v znaleckom posudku v časti - výpis
zo zdravotnej dokumentácie, objektívny nález na pohlavných orgánoch v čase znaleckého vyšetrenia
je uvedený v znaleckom posudku v časti vlastné psychiatrické a sexuologické vyšetrenia (strana 30).
Pokiaľideonepribratiekonzultanta,totonepovažovalznaleczapotrebné.Kustáleniuzdravotnéhostavu
žalobcu uviedol, že posledné (pred znaleckým vyšetrením) predložené psychiatrické a sexuologické
vyšetrenie, bolo zo dňa 11.12.2018, kedy ešte stav nebolo možné považovať za ustálený. Na základe
vyhodnotenia všetkých dostupných údajov (teda aj údajov z obdobia nasledujúceho po 11.12.2018,
aj z aktuálneho, vlastným vyšetrením zisteného stavu) v znaleckom posudku konštatoval ustálenie
zdravotného stavu žalobcu až k času osobného znaleckého vyšetrenia - ku dňu 24.04.2019. Pokiaľ
ide o námietky k duplicitnému hodnoteniu zdravotného stavu žalobcu položkami č. 321a č. 254, znalec
uviedol, že psychické následky dopravnej nehody na intímny život žalobcu nezahrnul pod položku č.
254, tieto sú zahrnuté len pod položku č. 321a.
14. Na pojednávaní dňa 05. 02. 2019 zástupkyňa žalovaného uvádzala, že položku č. 321a mal
posudzovať v prípade žalobcu urológ. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby k znaleckému dokazovaniu
znalcom z odvetvia psychiatria bol prizvaný aj konzultant z odvetvia urológie pre posúdenie žalobcom
uplatnených nárokov. Poukázala na to, že žalobcovi bolo čiastočne plnené, a to dňa 12. 11. 2018 v
sume 13.680,- eur. Uvedené plnenie sa vzťahuje k položke č. 254 ocenenou počtom bodov 750 pri
hodnote bodu 18,24 eur. Zopakovala, že žalobca si nesplnil povinnosť požiadať o plnenie žalovaného,
a preto bola žaloba podaná predčasne. Tiež mala za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
na maximálne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, čo je vyhradené pre špeciálne prípady
najťažších postihnutí v dôsledku utrpených nehôd, čo žalobcov prípad nie je. Pokiaľ žalobca vyjadril
obavy, že nebude schopný nadviazať normálny vzťah so ženou, uvedené neodôvodňuje prijatie záveru,
že jeho možnosti uplatnenia sa v spolužití s partnerkou sú úplne vymiznuté.
15. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní dňa 05. 02. 2019 uviedol, že pokiaľ ide o jeho psychický stav,
je utiahnutejší, vyhýba sa spoločnosti, kolektívom, ťažko sa mu rozpráva o jeho situácii, zle spí, noci sú
prebdené, stále sa mu vybavujú spomienky z času nehody a z pobytu v nemocnici. Rád by nadviazal
vzťah, založil si rodinu, avšak má niektoré postihy, ktoré treba doriešiť operáciou. Je možné, že by mohol
niekomu ublížiť, alebo že by jemu niekto ublížil. Nevie, či by nejaká partnerka mohla s ním vydržať, či ho
neopustí a neostane sám. Snaží sa vyhýbať spoločnosti, má však pár priateľov, ktorým na ňom záleží,
preto občas ide do spoločnosti, chodí často po vyšetreniach, následne ostáva radšej doma, prípadne
ide na prechádzku do lesa. Stále je tu riziko, že by sa mu zase mohlo niečo stať. Snaží sa cestovať čo
najmenej, využíva verejnú dopravu, keďže musí cestovať na vyšetrenia. Je vodič, ale stále má obavy a
na dlhšiu vzdialenosť potrebuje vodiča. Uvedené následky dopravnej nehody sa uňho prakticky prejavili
hneď po dopravnej nehode. Odkedy je pri vedomí, si kládol otázky, prečo sa nemôže hýbať, prečo
nemôže ísť sám na WC. S ošetrujúcim lekárom komunikoval tieto problémy, a to s anesteziológmi, keď
sa ich spýtal, prečo je v takom stave, to bola prvá pomoc, ktorá mu bola poskytnutá. S D.. W. začal
komunikovať najprv telefonicky, keďže musel najprv absolvovať viacero operácií. Až následne, keď bol
spôsobilý, bol osobne na vyšetrení. Žalobca potvrdil, že chodil pravidelne na vyšetrenia k urológovi,
keďže mu to bolo odporúčané. Absolvoval operáciu perinea, nie je lekár, nevedel sa k tomu bližšie
vyjadriť. Liečba jeho ťažkostí začala už v nemocnici, kde dostal lieky na spanie, následne pokračovala
liečba u ošetrujúceho lekára. D.. W. našiel na internete, je to uznávaná sexuologička. Na vyšetrení bol
u nej dvakrát. Keďže mal absolvovať operačný zákrok, lehoty medzi návštevami sa predĺžili.
16. Pri výsluchu v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/2/2017 žalobca uvádzal, že pred úrazom
viedol normálny život ako každý občan, mal prácu, venoval sa športom, robil všetko, aby sa mal
dobre. Bol zdravý, šikovný, robil práce, ktoré boli psychicky aj fyzicky náročné, pracoval vo výškach,
riziko podstupoval každý deň. Po absolvovaní stredoškolského štúdia v odbore geodézie sa venoval
najprv geodetickým prácam, tiež železobetonárskym prácam, podieľal sa na výstavbe mostov, tunelov,
stien, išlo o rizikové práce, kde stále hrozil pád skaly, prípadne stavebného materiálu. Venoval sa
vo všeobecnosti stavebníctvu, interiérovým, exteriérovým prácam, prípravám a realizáciám stavieb,
búracím prácam. Aktuálne sa nemôže venovať žiadnej z týchto prác, má problém s hygienou, osobnouprípravou, prevozom k lekárom a na vyšetrenie, potrebuje pomoc pri obliekaní, obúvaní, nemôže si
zaviazať šnúrky, problém mu robí presun na dlhšie trasy. Vníma aj počasie, ktoré zhoršuje jeho stav,
ťažšie sa mu vtedy chodí. K pohybu potrebuje francúzske alebo nemecké barly, ortézy, podložky na
vyrovnanie rozdielnosti v dĺžke nôh. Potrebuje pravidelne cvičiť a obnovovať svaly, pokiaľ poľaví, tak
nohy nefungujú a pohyb je zlý. V minulosti sa venoval futbalu, volejbalu, lyžovaniu, snowboardingu,
hokeju, tenisu, hádzanej, turistike, bicyklovaniu, v lete korčuľovaniu. Teraz tieto športy nie je možné
vykonávať, môže len vykonávať cvičenia, ktoré mu boli ukázané fyzioterapeutmi. Aktuálne býva v
rodinnom dome v U. u rodičov, kde má trvalé bydlisko. Cíti sa trápne, pretože v minulosti pracoval v
zahraničí, domov chodieval len sporadicky. Rodičia sa teraz oňho musia starať, hoci by to mal robiť on
v prospech nich. Mal by zabezpečovať bežnú údržbu domu, čo aktuálne nie je možné. Ide o kosenie,
oberanie ovocia a zeleniny, opravy v dome, rekonštrukcie, teraz to nie je možné. Spočiatku bolo ťažké
prijať to, čo sa stalo, snažil sa myslieť pozitívne, avšak pokiaľ je najprv lepšie, potom príde ďalšia rana.
Aktuálne má problémy s krčnou chrbticou a dermatologické problémy. Má aj psychické problémy, ťažko
sa mu spí, stále má pred očami, čo sa stalo, pripomenie mu to hoci len buchnutie dverí alebo pád dieťaťa
v televízii. Poukázal na tŕpnutie ľavej končatiny, pichavé bolesti v ľavom členku, ťažkú hybnosť v kolene,
bolesti v ľavom bedrovom kĺbe, ktorá vystreľuje až do driekovej oblasti, bolesť krčnej chrbtice, ktorá
prechádza až do prsta. Podľa tvrdení žalobcu, v minulosti neutrpel žiaden úraz v súvislosti s prácou.
17. Na pojednávaní dňa 18. 02. 2020 zástupca žalobcu poukázal na to, že D.. U. bol pribratý v tomto
konaní ako znalec a vzhľadom na uplynutie času od poškodenia zdravia mal najväčší odstup, a preto
mohol riešiť poškodenie zdravia žalobcu komplexne. Mal za to, že nie je zvláštne, pokiaľ prijal iné
závery, aké boli prijaté ostatnými lekármi. Vývoj následkov poškodenia zdravia v prípade psychických
a sexuologických následkov, resp. poškodenie zdravia, má pomalší vývoj ako v prípade somatických
následkov. V záverečnej reči zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, mal za to, že uniesol dôkazné
bremeno na preukázanie jeho tvrdení. Poukázal na potrebu aplikácie ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z. z., keďže následky dopravnej nehody u žalobcu budú fakticky trvať celý život. Nepriaznivú
prognózu v prípade žalobcu potvrdil aj znalec.
18. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 18. 02. 2020 poukázala na rozpornosť posudkov D..
W. a D.. U., pričom zároveň poukázala aj na to, že odlišný dátum o ustálení zdravotného stavu žalobcu
uviedolajD..Y.vkonanívedenompodsp.zn.22C/2/2017.Navrhla,abybolozabezpečenéešteodborné
vyjadrenie od urológa. D.. U. pri hodnotení položky č. 321a vyvodil také vysoké bodové hodnotenie, ako
keby došlo ku strate orgánu žalobcu, čo však z jeho tvrdení nevyplýva. V záverečnej reči zástupkyňa
žalovanéhouviedla,žežalobcamalponehodepriateľku,rozišlisaasimesiacpredznaleckýmskúmaním
a hoci s ňou intímny styk nemal, k erekcii sa vyjadril, že táto je v poriadku. Z uvedeného potom
vyplýva, že položka 321a nemohla byť hodnotená maximálnym počtom bodov, ako keby došlo ku strate
orgánu či končatiny. Ani doplnenie vyjadrenia D.. U. v tomto smere neodstránilo pochybnosti, ktoré voči
posudku vzniesli. Je nelogické, aby bol zdravotný stav žalobcu ustálený v apríli 2019, keď už predtým
bol predložený do konania dôkaz - posudok D.. W., z ktorého vyplýva ustálenie zdravotného stavu
žalobcu v auguste 2018. D.. U. nijako nevysvetlil, na základe čoho určil dátum ustálenia zdravotného
stavu žalobcu tak rozdielne v porovnaní s posudkom D.. W.. D.. U. tiež nedal presvedčivú odpoveď na
možnosť posúdenia funkčnosti penisu žalobcu zo strany urológa. Pokiaľ ide o invaliditu žalobcu, tento
nebol uznaný za invalidného pre diagnózy, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Zástupkyňa žalovaného
tiež zopakovala argumentáciu o predčasnosti podanej žaloby a z toho vyplývajúceho neodôvodneného
nároku na úroky z omeškania. Žalovaný uviedol, aké doklady potrebuje od žalobcu doložiť, aby mohol
posúdiť žalobcom uplatnený nárok, tieto však žalobca nedoručil. Mala za to, že sú tu splnené podmienky
na zamietnutie žaloby.
19. Svedok, J. Č. (brat žalobcu), pri výsluchu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
22C/2/2017 uviedol, že žalobca pracoval ako stavebný robotník na Slovensku, ako aj v zahraničí,
športoval, hral tenis, venoval sa turistike, kedysi aktívne hrával futbal. Do spoločnosti chodieval rád, na
chaty a na výlety. Pokiaľ ide o jeho psychický stav, bol kamarátom s každým. Po havárii je uzavretý,
nerozpráva sa, s rodičmi už vôbec. Na oslavu sa príde len ukázať, nikdy nesedí s nimi. Nemôže
šoférovať, vždy musí niekoho prosiť, má problémy s obliekaním, obúvaním, neobuje si ponožky. Žalobca
šoférovať môže, avšak zvládne iba kratšie trasy. Dlhšie cesty nešoféruje. Má problémy so sedením,
nízky posed mu vadí, najmä s ohľadom na zranenú nohu. Mal v pláne ísť do zahraničia, aktuálne používa
nemeckú a francúzsku barlu. V minulosti ak sa prerábal dom, žalobca pomáhal, zabezpečoval kosenie
trávy, strihanie živého plota, umývanie auta, upratoval v dome, venoval sa všetkým prácam. V súčasnostivie len upratať v izbe, postlať posteľ, mimo toho práce nevykonáva. Maximálne si zapne len televízor
alebo počítač, pohybovým aktivitám (športu) sa nevenuje. Nezúčastňuje sa rodinných osláv, mimo domu
nechodí. Pokiaľ mal svedok vedomosť, žalobca nedvíha telefóny ani kamarátom a v poslednej dobe ho
nikto nenavštívil. So žalobcom sa stretáva 10 dní v mesiaci, pokiaľ je doma z práce. Svedok tiež uvádzal,
že žalobca asistenta nemá, pomáha mu rodina.
20. Svedkyňa, U. N. (sestra žalobcu), pri výsluchu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
22C/2/2017 uvádzala, že žalobca pracoval v stavebnom odvetví, viazal železo, všetko súvisiace so
stavebníctvom, vykonával práce na moste, vrátane tých vo výškach. Jeho aktuálny pracovný život je
nulový, nie je schopný vykonávať takú ťažkú prácu ako predtým. Pokiaľ ide o jeho súkromný a osobný
život,bolveselý,chodildospoločnosti,ľudiahomaliradi,terazsautiaholdoseba,jenervózny,akákoľvek
narážka ho dokáže rozrušiť. Nespí dobre, ak vidí v televízii nehodu, nedokáže sa z toho spamätať. Keď
ho raz viezla v aute, pri istom manévri ustrnul a takmer odpadol. Nemôže sa na takéto situácie pozerať.
Prerušil styky s kamarátmi, rád chodil v minulosti do prírody, hral tenis, teraz sa nemôže venovať
turistike, ani iným aktivitám ako v minulosti. Svedkyňa uviedla tiež, že so žalobcom nebýva, avšak vie, že
potrebujepomocsobutímponožiek,zaviazanímšnúrok.Poukázalanato,žežalobcovisaťažkovchádza
do vane, pokiaľ nemá k dispozícii sprchový kút. Stráni sa ľudí, keď ho prišla pozdraviť, len apaticky ležal
v posteli. Kamaráti sa často vypytovali, čo sa mu stalo, on s nimi nechcel hovoriť. Stále je doma, nemá
žiaden spoločenský život. Volala ho na prijímanie dcéry, odmietol, nechcel, aby na neho ľudia pozerali
a ľutovali ho. Predtým chodieval von s kamarátmi alebo do lesa, aktuálne je len doma. Vykonáva len
činnosti, ktoré môže robiť doma, najmä skladá puzzle, a to aj v noci, keď nemôže spať, prípadne surfuje
po internete a číta knihy. Svedkyňa zdôraznila, že síce so žalobcom nebýva, avšak uviedla, že niekedy
jej žalobca ráno volá, pretože nemôže spať, dokonca aj menej je a schudol. Väčšinu času trávi doma,
nevychádza a ak ide na prechádzku, aby rozhýbal nohu, tak len tam, kde ho nevidia ľudia.
21. Svedok, E. L. (kamarát žalobcu), vypovedal v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
22C/2/2017, že pred úrazom bol žalobca pracovitý, športoval, spolu pracovali a športovali, hrali futbal
od žiakov až po dospelých, chodili na túry. Po úraze už neprichádza do úvahy žiadna turistika, plánovali
nejaké výstupy v Tatrách. V práci už nebol dva a pol roka, podľa svedka mu práca chýba. Do spoločnosti
nechodí, zvykli s partiou chodiť do kina alebo na bowling, žalobca je obmedzený v týchto aktivitách.
Svedok pracoval so žalobcom v zahraničí a na území SR. Pokiaľ ide o zahraničie, pracovali spolu v Írsku,
kde roznášali letáky, veľa sa teda nachodili a pokiaľ ide o Slovensko, stavali mosty, viazali armatúry,
išlo o fyzicky veľmi náročné práce. Žalobca chcel vycestovať za prácou do zahraničia, mal možnosť ísť
do USA, uvažoval aj o Austrálii. Svedok bol so žalobcom na Slavkovskom štíte, plánovali aj ďalšie túry.
V súčasnosti žalobca takmer nikam nechodí, kedysi sa stretávali častejšie. Ak je pozvaný na svadby,
nezúčastňuje sa, jeho zdravotný stav mu to nedovoľuje. Svedok tiež uvádzal, že so žalobcom sa vidí
menej ako to bolo pred úrazom, keďže pracuje teraz v zahraničí, stretne sa s ním približne dvakrát v
mesiaci, 1 až 2-krát si zavolajú.
22. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na
strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.
23. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto
sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1, 2 CSP), alebo ju
strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP).
24. Spôsob a rozsah prejednania sporu je determinovaný petitom žaloby a skutkovými tvrdeniami
sporových strán. Žalobca či žalovaný nemôže bez predchádzajúceho tvrdenia viesť dokazovanie
spôsobom smerujúcim k objasneniu skutočností, ktoré doposiaľ neboli nijako prezentované. Ak sporovástrana neponúkne súdu žiadne tvrdenie, ale toto sa snaží nahradiť dôkazom, ide postup, ktorý aktuálne
procesná úprava nepripúšťa (§ 132 ods. 2 CSP), čím sa zvyšuje zodpovednosť strany sporu za logickú
a konštruktívnu argumentáciu, a to najmä v situácii, ak túto prezentuje advokát.
25. Pre prípad vzniku škody na zdraví zakotvuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 444 až §
449a jednotlivé nároky, ktoré si môže poškodený uplatniť voči škodcovi. Týmito nárokmi sú náhrada za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za stratu zárobku, náhradu za stratu dôchodku,
jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, náhrada nákladov účelne vynaložených na
liečenie a náhrada pohrebných nákladov.
26. Podrobná úprava určovania výšky odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia je
predmetomúpravyzákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia.
27. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na
zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov (§ 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.),
a to podľa sadzieb stanovených v prílohe zákona č. 437/2004 Z. z. Nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia možno poškodenému priznať podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.,
jednorazovo; náhrada musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú rovnako predmetom prílohy zákona.
28. Pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu
bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 7, § 8 zákona č. 437/2004
Z. z.). Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého
posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej
zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta
príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200
bodov. Posudzujúci lekár má oprávnenie zvýšiť priznané bodové hodnotenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia v zmysle prílohy zákona až na dvojnásobok. Ustanovenie § 5 ods. 2
citovaného zákona výšku odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia určuje
sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej
Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol
nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro
smeromnahor.Spochybnenieposudkuvydanéhoposudzujúcimlekáromjevzmysle§7ods.6zákonač.
437/2004 Z. z. možné len na základe znaleckého posudku; v sporovom konaní je vykonanie znaleckého
dokazovania viazané výlučne na procesný návrh strany sporu (§ 185 CSP).
29. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Posúdenie otázky, kedy je možné zdravotný stav
poškodeného považovať za ustálený z hľadiska jednotlivých nárokov na náhradu za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia, je závislé na vyjadrení lekára. Od určenia momentu ustálenia zdravotného
stavu poškodeného treba počítať aj plynutie premlčacej doby pre uplatnenie nárokov na náhradu za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Moment ustálenia zdravotného stavu poškodeného nie je
totožný s momentom ukončenia pracovnej neschopnosti, resp. liečenia.
30. V zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa,
akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac
o 50 %. Predpokladom primeraného zvýšenia čiastky zodpovedajúcej základnému počtu bodov
sťaženia spoločenského uplatnenia zistenému lekárom je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú
vytvorenie záveru, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením, ktoré
už samo predstavuje náhradu za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného
a pre uspokojovanie i plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Súd však musí takéto
zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy vždy náležite odôvodniť s prihliadnutím k mimoriadnej
povahe a okolnostiam konkrétneho prípadu. Podstatnou skutočnosťou pre vyslovenie záveru o potrebe
mimoriadneho zvýšenia náhrady je uznanie invalidity poškodeného.31. Právo poškodeného na uspokojenie nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi
formulované v ustanovení § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je najvyššou formou ochrany poškodeného. Z
hľadiska poškodeného je to najvýhodnejšie právne postavenie, pretože mu dáva možnosť uplatniť nárok
na náhradu škody proti solventnému veriteľovi, akým je poisťovateľ. Rozsah náhrady škody uhrádzanej
z povinného zmluvného poistenia je daný znením § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. Podľa odseku 2 písm. a/
uvedeného ustanovenia poistený má okrem iného z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví.
32. Predmetom sporu je v posudzovanom prípade nárok uplatnený žalobcom proti poisťovni postupom
podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. Na účely skúmania sporného nároku žalobcu vychádzal súd z
vyššieho spomínaných ustanovení § 444 až 449a Občianskeho zákonníka, ktoré zahŕňajú jednotlivé
nároky pod pojem „škoda na zdraví“. Pokiaľ teda predmetom sporu bola náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia (položky č. 254 a 321a Prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.), potom išlo
o nároky predstavujúce škodu na zdraví, a teda spadajúce pod znenie spomínaného § 15 zákona č.
381/2001 Z. z.
33. Pokiaľ ide o určenie momentu ustálenia zdravotného stavu, ako aj vyčíslenie náhrady škody,
vychádzal súd zo znaleckého posudku D.. H. U., ktorý bol vypracovaný na základe procesného návrhu
žalovaného. Zákon č. 437/2004 Z. z. určuje istú postupnosť pri preukazovaní rozsahy škody na zdraví,
ktorá má byť predmetom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Základom pre prvotné
vyčíslenie príslušnej náhrady je posudok vypracovaný posudzujúcim lekárom podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z. z. Pri vzniku pochybností o správnosti tohto posudku, je možné vypracovať znalecký
posudok. Z uvedeného postupu možno vyvodiť, že právna úprava považuje za významnejší zdroj
vyčíslenia náhrady škody na zdraví znalecký posudok. Aj pri vedomí, že Civilný sporový poriadok
expresis verbis v článku 15 ods. 2 Základných princípov nepriznáva žiadnemu dôkazu predpísanú
zákonnúsilu,prihodnoteníjednotlivýchdôkazovobstaranýchvaktuálnomspore,muselsúdtietoposúdiť
z hľadiska ich relevnancie vo vzťahu k výsledku konania. Žalobca predložil so žalobou posudok o
sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný D.. W., v nadväznosti na čo bol z iniciatívy žalovaného
vypracovaný znalecký posudok. Zákon č. 437/2004 Z. z. pritom považuje znalecký posudok za dôkaz,
ktorý má odstrániť pochybnosti o posudku vypracovanom posudzujúcim lekárom. Z uvedeného dôvodu
je logické, že súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzal práve zo znaleckého posudku D..
U.. Súd dáva za pravdu žalovanému, že v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/2/2017 bol vypracovaný
posudokobolestnomasťaženíspoločenskéhouplatnenia(nieznaleckýposudok)D..Y.,ktorýhodnotilaj
položkuč.321avzmyslePrílohyč.1zákonač.437/2004Z.z.aktorýurčilmomentustáleniazdravotného
stavu žalobcu na skorší dátum, ako to vyplýva zo znaleckého posudku D.. U.. Všetky zistené rozpory súd
vyhodnotil tak, že za základ svojho rozhodovania vzal znalecký posudok, ktorý sa z hľadiska metodiky
a časového odstupu od škodovej udalosti javil ako najkomplexnejší. Len pre úplnosť súd uvádza, že aj
keď v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22C/2/2017 bola hodnotená aj položka č. 321a
(ktorá je predmetom aktuálneho sporu), vo vzťahu k tejto žalobca v spomínanom inom konaní svoje
nároky neuplatňoval, a preto nejde o prekážku veci rozhodnutej.
34. Podľa záverov vyslovených D.. U., vo vzťahu hodnoteným položkám sťaženia spoločenského
uplatnenia (254 a 321a) došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu dňa 24. 04. 2019. Vychádzajúc
ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. súd určil výšku jedného bodu náhrady za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia na 20,26 eur tak, ako sa to uvádza v žalobe (podľa údajov
Štatistického úradu SR predstavovala priemerná mesačná mzda v roku 2018 sumu 1.013,- eur). Pokiaľ
vo vyjadrení k žalobe a na pojednávaní dňa 05. 02. 2019 zástupkyňa žalovaného poukazovala na
trvanie liečby žalobcu, uvedená skutočnosť je úplne odlišná od právne aprobovaného termínu „ustálenie
zdravotného stavu“ poškodeného, k čomu sa už súd vyjadril v odseku 29 tohto rozsudku.
35. Celkový počet bodov náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle znaleckého posudku
predstavoval 2268. Ak zástupkyňa žalovaného namietala proti záverom znalca, na tieto znalec reagoval,
pričom následne žalovaný nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy. S tvrdenými rozpormi medzi posudkom D..
U. s posudkami D.. W. a D.. Y. sa súd vysporiadal vyššie. Celková náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia predstavuje po zaokrúhlení 45.950,- eur (2268 bodov x 20,26 eur).36. Žalobca v spore požadoval aj mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
z to v maximálnom možnom rozsahu 50%. V rozsudku vydanom v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 22C/2/2017 dňa 20. 09. 2018 súd k návrhu na maximálne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia uviedol, že „u žalobcu nie sú splnené podmienky pre zvýšenie náhrady na
hornej hranici zákonom ustanoveného rozsahu, pretože toto je určené tým najťažším poškodeniam
zdravia. K uvedenému súd vykonal komparáciu rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky
(odsek 32 tohto rozsudku), pričom dospel k názoru, že zvýšenie v rozsahu 35% je primerané následkom,
ktoré utrpel žalobca pri úraze. Súd osobitne citlivo prihliadal na stav žalobcu, ktorý sa v mladom
veku stal úplne invalidným a odkázaným na pomoc svojho okolia. Je síce čiastočne sebestačným,
avšak s ohľadom na predtým vykonávanú fyzickú prácu došlo v danom prípade zo dňa na deň k jeho
vylúčeniu s pravidelného pracovného života, do ktorého sa práve pre fyzické defekty nemôže vrátiť.
Takéto obmedzenie v živote mladého človeka, na začiatku jeho kariéry, spoločenských a súkromných
vzťahovpovažovalsúdzaosobitnevýznamné.Žalobcabolpredúrazomzdravý,vykonávalťažkúfyzickú
prácu, čo potvrdili jednotliví svedkovia, vďaka ktorej si mohol vybudovať svoj život v budúcnosti. Na
druhej strane žalobca neostal úplne nesamostatným, nebol poškodený na mentálnej úrovni, neutrpel
tak významné následky, ktoré by mohli viesť súd k maximálnemu zvýšeniu požadovanej náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Vyhodnotiac všetky podstatné skutočnosti, súd zvýšil náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia mierne nad polovicu zákonom určeného rozsahu zvýšenia. Pri
výpočte zvýšenia základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považoval za primerané
zohľadniť fakt úplnej invalidity, ktorú považuje za relevantnú aj samotný zákon (§ 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z. z.). V aktuálnej rozhodovacej činnosti sa zdravotné následky obdobný tým, ktoré utrpel
žalobca ohodnocujú zvýšením v rozsahu približne v polovici zákonom dovolenej sadzby, cca 25%. K
tomuto pripočítal súd ďalších 10% prihliadajúc na vek žalobcu a úplné zmarenie možnosti ťažkej fyzickej
práce (ktorú preukázateľne vykonával pred úrazom) a prežiť tak plnohodnotný pracovný a od toho sa
odvíjajúci súkromný život. Priznaná náhrada má kompenzovať následky, ktorými bude žalobca trpieť
do konca života, a je preto racionálne za daných okolností zohľadniť fakt, že poškodený mal v čase
škodovej udalosti len 30 rokov“.
37. Súd považuje za potrebné uviesť, že štandardne si poškodení uplatňujú svoje nároky na náhradu za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v jednom komplexnom konaní, kde sa na základe posudkov
urči výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd v takomto konaní určí celkový
počet príslušnej náhrady, ktorý následne podľa vlastnej úvahy primerane zvýši postupom podľa § 5 ods.
5 zákona č. 437/2004 Z. z. Základom tohto zvýšenia je celkový počet bodov, ktorým bola škoda na
zdraví poškodeného ohodnotená. V kontexte aktuálnej veci považuje súd za potrebné podotknúť, že
žalobca uplatňoval svoje nároky na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dvoch oddelených
konaniach - v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/2/2017, ktoré je už ukončené aj po odvolacom konaní,
a v aktuálnom konaní. Je potom logické, že pokiaľ súd uvažuje o mimoriadnom zvýšení náhrady za
sťaženiespoločenskéhouplatnenia,môžeotomtorozhodnúťibavsúladestým,čoužbolokonštatované
v skoršom konaní. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že žalobca nebol uznaný za invalidného z dôvodov
prezentovaných v tomto konaní, uvedené súd neakceptoval. Súd v odseku 36 citoval dôvody, pre ktoré
bola zvýšená náhrada a sťaženie spoločenského uplatnenia v predchádzajúcom spore (nešlo len o
žalobcovu invaliditu) a ktoré s cieľom zachovania konzistentnosti oboch súdnych rozhodnutí môže súd
len zopakovať. Tiež treba uviesť, že ani v konaní vedenom pod spisovou značkou 22C/2/2017 súd
„nefiltroval“ dôvody, ktoré viedli k invalidite žalobcu, ale hodnotil jeho osobu a zdravotný stav komplexne,
čo následne viedlo k postupu podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Súd teda rovnako ako v konaní
22C/2/2017 zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 35%, t. j. o sumu 16.082,50 eur.
38. K tvrdenej predčasnosti žaloby súd uvádza, že argumentácia žalovaného v tomto smere nebola
opodstatnená. Z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva možnosť uzavrieť dohodu o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. je poškodený
oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh
na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda
podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného. Je pravdou, že žalobca môže uplatniť nárok
na súde len v prípade neuzavretia uvedenej dohody. Nepodanie návrhu na uzavretie tejto dohody sa
však nespája so zánikom práva. Aktuálne (v čase vyhlásenia tohto rozsudku) je zrejmé, že žalovaný
nesúhlasil s výškou uplatneného nároku žalobcu v rozsahu vymedzenom žalobou. V priebehu sporu a
ani v čase rozhodnutia súdu sporové strany nepristúpili k žiadnej dohode, preto nemožno prijať námietkyonedôvodnosti,čipredčasnostipodanejžaloby.Tátoskutočnosťmôžemaťvplyvlennapriznanieúrokov
z omeškania, resp. trov konania, k čomu sa súd vyjadrí nižšie.
39. Súd považoval za potrebné reagovať aj na tvrdenia žalovaného o pasivite žalobcu, pokiaľ ide o
predloženie všetkej relevantnej dokumentácie. Žalobca vyjadril svoju žalobnú požiadavku na základe
ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z.; uvedený predpis považuje za základ pre vyčíslenie nároku na
náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia posudok posudkového lekára, ktorý žalobca
predložil. Zástupkyňa žalovaného spomenula v záverečnej reči, že žalobca nepredložil požadované
doklady; súdu však nebolo objasnené, o aké ďalšie doklady sa malo jednať.
40. K návrhu žalovaného na vypracovanie posudku urológom, resp. k nepribratiu konzultanta z odboru
urológia zo strany znalca súd uvádza, že uvedená otázka má odborný charakter a nemožno ju hodnotiť
len na základe laických tvrdení bez potrebného odborného dôkazu. Vo veci bol vypracovaný posudok
znalcom D.. U., ktorý na účely hodnotenia sporných položiek 254 a 321a Prílohy č. 1 zákona č. 437/2004
Z. z. nepovažoval za nutné tieto konzultovať s ďalším odborníkom. Dané položky hodnotila aj D.. W.
bez toho, aby sa poradila s urológom. Nesúhlas s obsahom znaleckého posudku by eventuálne mohol
byť predmetom ďalšieho dokazovania, avšak žiadne procesné návrhy v tomto smere vznesené neboli.
Inak povedané, súd nemohol konštatovať, že znalec prekročil svoju odbornú špecializáciu, pretože to
nevyplýva zo žiadneho dôkazu.
41. Námietky žalovaného, že žalobca v predchádzajúcom konaní vôbec nespomínal svoje psychické
problémy, možno vyvrátiť odkazom na výsluchy spomínané v odsekoch 16 a 19 až 21 tohto rozsudku.
42. Žalobca zohľadnil plnenie zo strany žalovaného v sume 13.680,- eur, vo vzťahu ku ktorému spolu
s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 30. 12. 2018 do zaplatenia vzal žalobu späť, a to podaním
zo dňa 28. 02. 2019. V nadväznosti na znalcom prijaté závery o počte bodov náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ako aj o momente ustálenia zdravotného stavu žalobcu zmenil žalobu tak,
že sa domáhal zaplatenia sumy 32.270,- eur s 5%-ným ročným úrokom z omeškania od 10. 09. 2019
do zaplatenia, ako aj zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 22.975,- eur. O
pripustení zmeny žaloby rozhodol súd na pojednávaní dňa 18. 02. 2020, pričom dôvodom tohto postupu
bola podstatná zmena skutkových tvrdení (§ 140 ods. 2 CSP). Vzhľadom na závery znalca D.. U.,
žalobca vzal žalobu späť, aj pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 23.526,- eur od
30. 12. 2018 do 09. 09. 2019. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v danom rozsahu
zastavil (výrok I. tohto rozsudku).
43. Pokiaľ ide o zvyšnú časť uplatneného nároku, súd vyhovel žalobe v duchu úvah vyjadrených v
odsekoch 34 až 37 tak, že žalobcovi priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
32.270,-eur(45.950,-eurmínus13.680,-eur)azvýšenienáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia
v sume 16.082,50 eur, spolu 48.352,50 eur.
44. O nároku na úroky z omeškania rozhodol súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Žalobca uplatňoval úroky z omeškania od 10. 09. 2019 (deň po
tom, čo bol znalecký posudok doručený žalovanému).
45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal
žalobcovi čiastočný nárok na náhradu trov konania. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalobcovi, a to bez
ohľadunapreventívnupovinnosťvymedzenúvustanovení§6zákonač.437/2004Z.z.Žalovanýprevzal
žalobu dňa 01. 10. 2018 a následne plnil sumu 13.680,- eur dňa 12. 11. 2018. Je teda zrejmé, že v časti
o zaplatenie sumy 13.680,- eur bolo zastavenie konania zavinené žalobcom. Týkalo by sa to aj úrokov
z omeškania z danej sumy, avšak tieto boli žiadané až od „30. 12. 2018 do zaplatenia“, z čoho vyplýva,
že pri vyčísľovaní úspechu či neúspechu v tejto časti, je označený predmet konania na účely posúdenia
trov konania bez významu. Pokiaľ ide o zvyšnú časť predmetu sporu, súd vychádzal z úspechu žalobcu,
resp. mal za to, že výška plnenia závisela od znaleckého posudku a úvahy súdu, a preto treba považovať
aj zastavenie konania v časti, ktorá nebola zmienená v predchádzajúcej úvahe, ako aj priznanú výšku
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia i jej mimoriadne zvýšenie za skutočnosť posudzovanú
podľa § 255 ods. 2 CSP.46. Dôvodová správa k ustanoveniu § 249 CSP (ktoré v platnom znení zákona figuruje ako § 255 CSP)
uvádza, že „v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium priznania
náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom
posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i systematické začlenenie tohto ustanovenia.
Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od
úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti - určenie, že
bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a povinnosť žalovaného sa ospravedlniť priznané boli,
avšak náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nebola priznaná v požadovanej výške“. Zásadu úspechu
vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo),
alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola
priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.
47. Pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu sporových strán postupoval súd nasledovne. Do celkovej
sumy predmetu sporu zahrnul súd plnenie žalovaného v sume 13.680,- eur bez úrokov z omeškania
(viď odôvodnenie v odseku 45), sumu úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 23.526,- eur
od 30. 12. 2018 do 09. 09. 2019, ktoré vo vyčíslení predstavujú 818,57 eur, sumu 48.352,50 eur (ktorá
bola závislá od znaleckého dokazovania a úvahy súdu) a sumu úrokov z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 32.270,- eur od 10. 09. 2019 do zaplatenia, ktoré vo vyčíslení ku dňu vyhlásenia tohto
rozsudku predstavujú 848,74 eur. Zamietnutú časť predmetu sporu súd nezahrnul, pretože táto bola
závislá od znaleckého posudku a úvahy súdu. Celková suma predmetu sporu tak predstavuje 63.699,81
eur. Žalobca zavinil zastavenie konania v časti sumy 13.680,- eur. Jeho úspech tak dosiahol 78,52%,
čomu zodpovedá úspech žalovaného v rozsahu 21,48%. Čistý úspech žalobcu súd vyčíslil na 57,04%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.