Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Csp/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120211214
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6120211214.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Vajnorská č. 100/A, IČO: 36 432 105, zastúpený JUDr.
Oskar Chnápko, advokát so sídlom Banská Bystrica, ul. Komenského č. 3 proti žalovanému: W. F., O..
XX.X.XXXX, Z. P. Y. X. o žalobe na zaplatenie sumy 288,95,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 216,02,- € spolu s 5,00 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 45,13,- € odo dňa 1.2.2017 do zaplatenia, s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
43,29,- € odo dňa 1.3.2017 do zaplatenia, s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 50,96,- € odo
dňa 1.4.2017 do zaplatenia, s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 31,16,- € odo dňa 29.4.2017

do zaplatenia, s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 45,48,- € odo dňa 1.6.2017 do zaplatenia a
zmluvnú pokutu vo výške 72,93,-€, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní uplatnil žalobca voči
žalovanému nárok na zaplatenie 216,02,-€ s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 72,93,-€.
Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 27.1.2020 v konaní 27Up/65/2020, ktorý sa

žalovanému nepodarilo doručiť a z dôvodu návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní postúpil danú
právnu vec na ďalšie konanie a prejednanie tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému
dňa 10.8.2020.

2./ Žalovaný má adresu trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľom Slovenská republika ako Dolná
Ves a súd pre žalovaného preto doručoval na túto adresu, kde zásielku dňa 5.9.2020 doručil. Žalovaný
sa k žalobe nevyjadril.

3/. S odkazom na splnenie zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 297 písm./ b C. s. p. súd na
prejednanie veci nenariadil pojednávanie a podľa § 177 ods. 2. C. s. p. v spojitosti s § 219 ods. 3. C. s.
p. v, len oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
a to v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, ktoré realizoval dňa 29.10.2020.

4/. Z predložených listinných dôkazov stranami sporu súd zistil nasledovné:

5/. Aktívnu legitimáciu žalobca v konaní preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi
Slovak Telekom a.s. Bratislava a žalobcom dňa 4.7.2018. Právny predchodca žalobcu ( Slovak Telekom
a.s.)ažalovanýuzavreliZmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebadodatokktejtozmluvedňa17.9.2016a tiež dohodu o zmene poskytovaní verejných služieb v označení žalovaného ( zmena adresy ) a
výmene sim karty. Žalobca predložil takýto dôkaz ( zmluvu o pripojení a dodatok k tejto zmluve) a tiež,
všeobecné podmienky a faktúry za rozhodné obdobie. Na základe takto uzatvorenej zmluvy žalobcom

ako dodávateľom boli pre žalovaného ako spotrebiteľa poskytované telekomunikačné služby v rozsahu
uzavretej zmluvy. Povinnosťou žalovaného bolo realizovať úhradu dojednanej ceny v zmysle platného
cenníka za poskytnuté služby. Takúto povinnosť si žalovaný voči poskytovateľovi služieb nesplnil za
obdobie december 2016 až máj 2017 ( fa čl. 19-25 spisu ) a úhradu nerealizoval do dňa splatnosti.

6/. Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a
uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).

7/.Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o
elektronických komunikáciách“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

8/.Podľa§44ods.4prvávetaZákonaoelektronickýchkomunikáciách,vzneníúčinnomkudňuuzavretia
zmluvy, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas
určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej
verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov.

9/.Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

10/.Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o

poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

11/. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaníverejnýchslužieb;platiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyoposkytovaníverejných

služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

12/. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

13/. Žalobca osvedčil dôvodnosť uplatňovaného nároku, produkoval v rámci prostriedkov procesného
útoku dôkazy ( Zmluva o pripojení a dodatok k zmluve, vystavené faktúry za poskytnuté služby,
všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa ), ktorými preukázal, že cenu fakturovanú za poskytnuté
služby za obdobie december 2016 až máj 2017 vo výške žalovanej istiny v lehote splatnosti neuhradil

žalovaný a preto súd žalobe vyhovel.

14/. Súd zaviazal žalovaného i k zaplateniu úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých súm v zmysle vystavených faktúr a tiež k zaplateniu zmluvnej pokuty.

15/. Súd sa oboznámil s uzatvorenými zmluvami a tiež vykonal kontrolu sankcie uplatnených nárokov
žalobcu voči žalovanému ako spotrebiteľovi a zistil, že uplatňovaný nárok na úhradu zmluvnej pokuty bol
dohodnutý v písomnej forme, osobitnou dohodou, v dodatku ku zmluve o pripojení, jasne a zrozumiteľne,pri splnení všetkých formálnych podmienok vyžadujúcich zákonom. Je potrebné konštatovať, že sa
nejedná o zakázané zabezpečenie záväzku.
Vo vzťahu k spotrebiteľovi nejestvuje žiadna povinnosť predajcu, či poskytovateľa služieb zdržať sa

používania zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou pre prípad porušenia povinnosti. Povinnosťou
súdu je skúmať podmienku primeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorou je zabezpečenie splnenie
záväzku od spotrebiteľa a v prejednávanej veci po oboznámení sa s obsah zmlúv súd dospel k záveru,
že sankcia nebola neprimerane vysoká vo vzťahu k nárokom zo záväzku, ktoré splnenie ním bolo
zabezpečené.

Súd zistil, že maximálna výška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedá zľave na poskytnutie jednotlivé
telekomunikačné zariadenie, ktoré boli úplne, jasne a zrozumiteľne v samotných dodatkoch v zmluvách i
popísanéavysvetlené.Rozsahsankciezmluvnejpokutyboldohodnutýpomernýchznižovanímzmluvnej
pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku,
riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvná
pokuta zodpovedala výhode poskytnutej zľave, a preto nemožno konštatovať, že sa jedná o neprijateľné

zmluvné podmienky z dôvodu neprimeranosti vysokej zmluvnej pokuty. Súd nezistil ani neplatnosť
dohôd o zmluvných pokutách. Tieto boli dojednané v ustanoveniach zmluvy v písomnej forme, dohodou
strán. Súd nezistil neprimeranosť takéhoto dojednania ohľadom výšky zmluvných pokút, a preto priznal
žalobcovi nárok v rozsahu ako je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia i z titulu uplatňovaných nárokov
na zmluvnú pokutu nielen z titulu dlžnej ceny za odpredané telekomunikačné zariadenia.

16/. O priznaní úroku z omeškania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na zákonný úrok z
omeškania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 517 ods. 1, ods. 2 v spojitosti s § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení a to odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty splatnosti
jednotlivých faktúr vystavených na úhradu ceny za využívanie služieb dodávateľa., s tým, že výška

úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.. Ku dňu omeškania bola
základná úroková sadzba ECB na úrovni 0, % ročne. Súd tak uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania 5,00 % ročne (0.05 % + 5 percentuálnych bodov).

17./ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi,
ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %
trov konania.
V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd aj
bez návrhu, v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).