Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 6, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117218862
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3117218862.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom

I., V. XXX/XX práv. zast. JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so sídlom Trenčín, Štúrovo námestie 121
proti žalovaným: 1/ DISKONT-PLUS, s.r.o., IČO: 36 618 837 so sídlom Kalinovo, Partizánska 90, právne
zastúpenému AK JUDr. Eckmann, s.r.o., Mierové námestie 14, Trenčín, 2/ H.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. O., S. XX a 3/ H.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., J. 7, právne zastúpeným HAVEL &
PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom: Centrum Zuckermandel, Žižkova 7803/9, 811 02
Bratislava, IČO: 36 856 584, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní 1/, 2/, 3/ majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobkyňa sa proti žalovaným 1/, 2/, 3/ domáhala určenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
pozemkov KN C parcela č. XXXX záhrady o výmere 570 m2, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 235 m2, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2, parcela
č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2, parcela č. 1185/4 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 50 m2, rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku KN C parcela č. 1185/1,

garáž, práčovňa a drobnochov súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku KN C parcela č. 1185/4,
ktorénehnuteľnostisúzapísanénalistevlastníctvač.XXX,k.ú.Z.,obecI.,okresI.,evidovanýOkresným
úradom Trenčín, Katastrálna odbor.

1. 2. V žalobe uviedla, že žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sú zapísaní ako vlastníci vyššie citovaných
nehnuteľnosti, na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným 1/ ako predávajúcim. Žalovaný 1/
ako predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe kúpnej

zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou dňa 15.11.2012. Žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam
ako vydražiteľ na základe dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 03.05.2012, ktorú organizovala dražobná
spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r.o. so sídlom Tomaškovičova 17/2742, Trnava za cenu 73.650,-
Eur. Cena dosiahnutá vydražením bola žalobkyňou uhradená tak, že v deň dobrovoľnej dražby zložila
dražobnú zábezpeku v sume 20.000,- Eur a zostatok v sume 53.650,- Eur uhradila dňa 01.06.2012.
Vzhľadom na to, že žalobkyňa mala k dispozícii na vyplatenie zostatku len sumu vo výške 23.000,-
Eur a žiadosť o pôžičku v banke na sumu 30.000,- Eur jej bola zamietnutá, bola nútená si uvedenú

sumu požičať od manželovej sesternice U.j s tým, že na vrátenie požičanej sumy si žalobkyňa
zabezpečí finančné prostriedky cestou úveru. Snaha žalobkyne o získanie finančných prostriedkov
prostredníctvom úveru bola bezvýsledná a pani Z. naliehala na vrátenie sumy 30.000,- Eur. Za uvedenej
situácie našla žalobkyňa spoločnosti, ktoré prostredníctvom internetových portálov ponúkali poskytnutiefinančných prostriedkov od súkromných osôb. Týmto spôsobom sa dostala k osobe X. V., ktorý sa
dostavil na ohliadku nehnuteľnosti a navrhol, že má možnosť zabezpečiť pôžičku od súkromného
investora, spoločnosti DISKONT - PLUS, s.r.o. za podmienok, že uvedená spoločnosť poskytne

pôžičku v sume 22.000,- Eur a žalobkyňa pre zabezpečenie pôžičky prevedie vlastníctvo na uvedenú
spoločnosť na základe kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 56.000,- Eur. Žalobkyňa uviedla, že nevidiac iné
východisko zo svojej situácie, uzatvorila s uvedenou spoločnosťou kúpnu zmluvu, na základe ktorej na
ňu previedla vlastníctvo nehnuteľnosti. V deň uzatvorenia kúpnej zmluvy, zmluvné strany uskutočnili
formou notárskej zápisnice vyhlásenie o odovzdaní a prevzatí kúpnej ceny. Žalobkyňa uviedla, že po

odchode z notárskeho úradu odovzdala z prevzatých finančných prostriedkov na notárskom úrade
zástupcom spoločnosti späť sumu 34.000,- Eur a sumu 3.000,- Eur vyplatila pánovi V. ako províziu za
sprostredkovanie pôžičky. Dňa 01.03.2013 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným 1/ zmluvu o výpožičke
nehnuteľnosti a spolu so svojim manželom nehnuteľnosť naďalej užívali a rekonštruovali. Za žalovaného
1/ vystupoval X. Q., ktorého keď žalobkyňa kontaktovala vždy odkázal na H.. P. E., ktorá podľa jeho slov
vybavuje všetky záležitosti. Vzhľadom na dohodu, ktorá existovala medzi žalobkyňou a žalovaným 1/,

predložila H.. E. žalobkyni prostredníctvom e-mailu dňa 08.07.2013 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve
na základe ktorej mala žalobkyňa po vrátení pôžičky právo odkúpiť nehnuteľnosť. Túto zmluvu podľa
pokynov podpísala a odoslala na adresu žalovaného 1/, ale z jeho strany už žiadna spätná odozva
neprišla a to ani v podobe uzatvorenia predmetnej zmluvy. V roku 2014 sa žalobkyňa dohodla so svojou
známou S. D., že táto prevezme na svoju osobu úver, ktorým bude vyplatená pôžička žalovanému 1/

s tým, že na túto osobu ako na vlastníka bude zapísaná v katastri nehnuteľností nehnuteľnosť a úver
bude splácať žalobkyňa a po jeho splatení bude vlastníctvo nehnuteľnosti prevedené na žalobkyňu.
Táto skutočnosť bola oznámená H.. E., ktorá e-mailom zo dňa 08.07.2014 žalobkyni poslala návrh
kúpnej zmluvy. Vzhľadom na zásah polície však tento úver nebol schválený a banka ho odmietla
poskytnúť. O dôvodoch prečo nebol úver schválený sa žalobkyňa dozvedela až v roku 2015, kedy ju

navštívili dvaja príslušníci policajného zboru a oznámili jej, že vyšetrujú trestný čin podvodu v súvislosti
s nehnuteľnosťami. Pri tejto návšteve jej ukázali fotografie osôb medzi ktorými boli fotografie pána V.
a H.. E. a súčasne ju vyzvali či sa nechce pripojiť k hromadnému trestnému oznámeniu a že pokyn na
odmietnutie úveru vydali banke oni, pretože si mysleli že pani D. je spojená s touto skupinou. Žalobkyňa
sa vyjadrila, že v lete roku 2016 pri jej stretnutí s H.. E. jej bolo oznámené, že spoločnosti hrozí exekúcia

a pokiaľ žalobkyňa nebude situáciu riešiť príde o vlastníctvo domu. Súčasne H.. E. ponúkla žalobkyni
riešenie, že má dobrého známeho, ktorý by prostredníctvom jemu poskytnutého úveru nehnuteľnosť od
spoločnosti odkúpil. Úver by splácala žalobkyňa a po jeho vyplatení by sa vlastníctvo nehnuteľnosti
previedlo do jej vlastníctva. Následne H.. E. spolu so žalovaným 2/ navštívila žalobkyňu a oznámili
jej, že žalovaný 2/ odkúpi nehnuteľnosť za sumu 60.000,- Eur, ktoré získa prostredníctvom úveru a

žalobkyňa bude formou nájomného v sume 500,- Eur mesačne tento úver splácať a takto splatí svoju
pôžičku. Žalovaný 2/ žalobkyni telefonicky oznámil, že nehnuteľnosť odkúpil a stal sa jej vlastníkom. Dňa
17.03.2017 sa žalobkyňa stretla so žalovaným 2/ v Trenčíne a pri tomto stretnutí jej bola predložená
Zmluva o podnájme bytu v ktorej ako nájomník vystupuje spoločnosť 1OOpro Real, s.r.o. zastúpená
Mgr. X. Q.. Uvedenú zmluvu žalobkyňa uzatvárala bez prítomnosti konateľa Q.. Q. len za prítomnosti

žalovaného 2/. V súvislosti s vyššie uvedeným konaním podala žalobkyňa trestné oznámenie na základe
ktorého koná Odbor kriminálnej polície OR PZ v Trenčíne pod ČVS: ORPZ-TN- OKP-746/2017-OZN. K
uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ došlo preto, lebo žalobkyňa mala v úmysle
získať finančné prostriedky, ktoré bola povinná vrátiť U. Z. a žalovaný 1/ sa po sprostredkovaní pánom
V. sám ponúkol potrebnú finančnú hotovosť žalobkyni poskytnúť, a to na základe prevodu vlastníctva k

nehnuteľnosti z dôvodu vytvorenia zálohu. Z konania žalobkyne ako aj z konania žalovaného 1/ vyplýva,
že im išlo len o pôžičku a jej zabezpečenie, nie o predaj nehnuteľností. Teda pri uzavretí kúpnej zmluvy
nebola vôľa žalobkyne ako aj vôľa žalovaného 1/ v zhode s ich prejavmi a kúpna zmluva nebola uzavretá
vážne. Nehnuteľnosť mala slúžiť ako záloh zabezpečujúci splnenie záväzku žalobkyne. Žalobkyňa
konajúc neuvážene si chcela požičať peniaze, a nie predať nehnuteľnosť. Zmluvu teda žalobkyňa a

žalovaný 1/ neuzavreli vážne. Dôsledkom toho je jej absolútna neplatnosť v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka. Je potrebné v tejto súvislosti doplniť, že „konanie in fraudem legis predstavuje
postup, keď sa niekto chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou
nepredvídaný a nežiaduci“. I keď zákonu neodporovalo samo uzavretie kúpnej zmluvy, predsa len išlo
o rozpor s ním, lebo účastníkmi bol v danom prípade dohodnutý tzv. prepadný záloh s úmyslom obísť

kogentnú úpravu záložného práva. K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí sp. zn. 2 M Cdo 2/2006 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 61/2009. Žalovaný
1/ sa z vyššie uvedeného dôvodu nestal vlastníkom nehnuteľnosti. A teda vychádzajúc zo zásady, že
nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, je možné konštatovať, že aj nasledujúca kúpnazmluva uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a 3/, ktorou mali nehnuteľnosť nadobudnúť
žalovaný 2/ a žalovaný 3/ je neplatná. Vychádzajúc z neplatnosti kúpnych zmlúv, nedošlo k platnému
prevodu vlastníctva nehnuteľnosti zo žalobkyne na žalovaného 1/, ani následne na žalovaných 2/ a 3/ a

teda žalobkyňu je potrebné naďalej považovať za vlastníka nehnuteľností.

2. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa 13.12.2017 so žalobou žalobcu nesúhlasil. V ňom
poprel tvrdenia žalobkyne, že žalovaný 1/ mal kedykoľvek v minulosti záujem žalobkyni poskytnúť
akúkoľvek pôžičku a uzavrieť v tejto súvislosti akúkoľvek zmluvu o pôžičke, resp. zmluvu o zriadení

záložného práva, a žeby z vyplatenej kúpnej ceny bola zo strany žalovaného 1/ späť prevzatá
akákoľvek finančná čiastka. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že niekedy v priebehu mesiaca november 2012
kontaktovala pani Ing. P. E. konateľa žalovaného 1/ pána X. Q. s ponukou na odkúpenie predmetných
nehnuteľností v predchádzajúcom vlastníctve žalobkyne za kúpnu cenu spolu vo výške spolu 56.000,-
Eur. Žalovaný 1/ na základe dodatočných informácií poskytnutých mu zo strany pani E. a autonómneho
prieskumu vyhodnotil ponuku ako zaujímavú investičnú príležitosť, a rozhodol sa ju realizovať. Na

základe informácií poskytnutých žalovanému 1/ zo strany pani E. o požiadavkách predávajúcej
na distribúciu kúpnej ceny, ako aj existenciu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach bol
advokátskou kanceláriou spolupracujúcou so žalovaným 1/ spracovaný návrh realizačnej zmluvy na
kúpu nehnuteľností a návrhu na vklad vlastníckeho práva. Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy v dôsledku vady vôle spočívajúcej v nedostatku jej vážnosti , poukazujúc na skutočnosti

ohľadne jej uzavretia. K definičným znakom materiálneho právneho štátu patrí princíp právnej istoty
a ochrany dôvery účastníkov právnych vzťahov v právo, ktoré nachádzajú svoj odraz aj v zásade
koncentrovane vyjadrenej maximou „pacta sunt servanda“. Z vyššie označených princípov pritom
nepochybne plynie, že osoba prejavujúca vôľu je svojím prejavom viazaná v rozsahu, v akom adresát
prejavu vôľu vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu mohol a mal obsahu prejavu vôle rozumieť.

Žalovaný 1/ považuje za nepochybné, že pokiaľ by aj žalobkyňa nechcela (nemala vôľu) predať
nehnuteľnosti, už pri vynaložení minimálnej miery (nie to ešte obvyklej) starostlivosti mohla a mala
zistiť, že prejav vôle smeruje práve k takémuto následku a teda, že uskutočňovaný prejav vôle nie je
v súlade s ich skutočnou voľou. Takýto záver možno podľa žalovaného 1/ ustáliť nielen (1) z obsahu
kúpnej zmluvy, prejavy vôle účastníkov ktorej sú zrozumiteľné a určité a bez akýchkoľvek rozumných

pochybností smerujú práve a výlučne k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ale aj (2) jej
grafického spracovania (ktorá je nielen výrazným písmom označená ako „Kúpna zmluva“ a obsahuje aj
graficky zvýraznené označenia jednotlivých článkov ako „predmet prevodu“, „prevod vlastníckeho práva
z predávajúceho na kupujúceho“, „kúpna cena“ alebo „návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností“ a aj dojednaní obsiahnutých v jej článku VI. ods. 2) a 3)), a nakoniec (3) zo skutočnosti,

že žalobkyňa okrem kúpnej zmluvy podpísala aj návrh na jej vklad do katastra nehnuteľností, z ktorého
obsahu sa tiež nepochybne podáva charakter nimi skutočne prejavenej vôle navonok. Závažnosť a
charakterskutočneprejavenejvôležalobkyňamohlaamalapodľapresvedčeniazistiťotoviacvprípade,
keď podpisy na kúpnej zmluve boli úradne osvedčované, ktorá skutočnosť podľa názoru žalovaného 1/
sama o sebe predpokladá osobitné uistenie sa o obsahu podpisovanej listiny alebo nabáda na osobitnú

opatrnosť. Závažnosť a charakter skutočne prejavenej vôle žalobkyňa mohla a mala podľa presvedčenia
žalovaného 1/ zistiť o to viac v prípade, že došlo k uzatvoreniu notárskej zápisnice. Tvrdenia žalobkyne
uvedené v žalobe považuje žalovaný 1/ za účelové. Poukazujúc na princíp právnej istoty je žalovaný 1/
presvedčený, že v prípade pochybností o charaktere právneho úkonu v tom zmysle, či tento bol mienený
vážne alebo nie, je treba tieto nejasnosti pričítať na ťarchu toho, kto ju svojím konaním spôsobil, teda

nie na ťarchu toho kto si mal také konanie vyložiť z hľadiska či bolo myslené vážne alebo nie (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 1912/2003). Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný 1/ žalobu v
celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalovaní 2/, 3/ vo vyjadrení zo dňa 20.12.2017 so žalobou nesúhlasili. Žalovaní 2/, 3/ popreli tvrdenia

žalobkyne, ktorými odôvodňovala absolútnu neplatnosť kúpnych zmlúv, a žiadali žalobu zamietnuť v
celom rozsahu. K právnym úkonom, ktoré boli uzavreté v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami
dodali, že dňa 11.07.2012 žalobkyňa zriadila na predmetných nehnuteľnostiach záložné právo v
prospech spoločnosti Tatra credit, a.s., so sídlom Námestie Slobody 10/1718 Piešťany, IČO: 44 975
775 na základe zmluvy o záložnom práve č. 137/12 zo dňa 11.07.2012, v.z. - 203/12. Dňa 23.01.2017

žalovaní 2/, 3/ nadobudli od žalovaného 1/ nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
a to na základe kúpnej zmluvy zapísanej do katastra nehnuteľností vkladom pod č. V 853/17. Dňa
01.03.2017 žalovaní 2/, 3/ ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností uzatvorili zmluvu o nájme s
obchodnou spoločnosťou 1OOpro Reál, s.r.o., so sídlom Javornícka 41, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 50328 077 (ďalej len „nájomca“). V zmluve o nájme žalovaní 2/, 3/ vyslovili súhlas s podnájmom uvedených
nehnuteľností ďalšej osobe. Dňa 17.03.2017 nájomca uzatvoril so žalobkyňou ako podnájomníkom
zmluvu o podnájme, v ktorej zmluvy bola žalobkyňa oprávnená užívať predmetné nehnuteľnosti za

účelom bývania. Zmluva o podnájme bola uzatvorená na dobu určitú, a to do 31.03.2018. Z dôvodu,
že na predmetných nehnuteľnostiach žalobkyňa vykonávala podstatné zmeny a stavebné úpravy bez
súhlasu prenajímateľa, pričom od októbra 2017 je v trvalom omeškaní s úhradou už dvoch splátok
nájomného v celkovej výške 1.000,- Eur, nájomca listom zo dňa 16.11.2017 odstúpil od vyššie uvedenej
zmluvy o podnájme a žalobkyňu vyzval na vypratanie a odovzdanie predmetných nehnuteľností v takom

stave, v akom sa nachádzali v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, a to v
termíne najneskôr do 30.11.2017, no žalobkyňa nehnuteľností nevypratala. Žalobkyňa i s členmi jej
domácnosti naďalej neoprávnene užíva predmetné nehnuteľnosti po ukončení zmluvy o podnájme, a
tak zasahuje do vlastníckeho práva žalovaných 2/, 3/, pričom na ich užívanie už nemá žiadny právny
titul. Žalovaní 2/, 3/ dodali, že žalovaný 2/ podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu
neoprávnenéhozásahudoprávakdomu,bytualebonebytovémupriestorupodľa§218ods.1Trestného

zákona a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona s tým, že
uvedenú trestnú vec poverený príslušník policajného zboru uznesením ČVS: ORP-1037/TN-TN-2017
zo dňa 04.11.2017 odmietol a v odôvodnení uznesenia v podstate odkázal na potrebu riešenia veci
v civilnom konaní. Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2012 a zo zmluvy o výpožičke nehnuteľností zo
dňa 1.3.2013 bez pochybností vyplýva, že si žalobkyňa bola vedomá prevodu vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, a že uvedené nehnuteľnosti s vážnou vôľou previedla na žalovaného 1/. Žalobkyňou
namietaný prevod nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2012 bol osvedčený aj notárom
JUDr. Annou Pčolovou v notárskej zápisnici sp. zn. N877/2012, Nz 43714/2012 zo dňa 15.12.2012. V
tejto notárskej zápisnici notárka osvedčila, že žalobkyňa ako predávajúca odpredala na základe kúpnej
zmluvy nehnuteľnosti žalovanému 1/ ako kupujúcemu, a že kupujúci odovzdal predávajúcej , teda

žalobkyni dohodnutú kúpnu cenu vo výške 56.000,-Eur. Notárka pritom predmetnú zápisnicu o právne
významnejskutočnostipodľajejobsahuúčastníkomprečítalaivysvetlila,načojutítoschváliliapodpísali.
Vážnosť prejavenej vôle žalobkyne predať nehnuteľnosti žalovanému 1/ na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 15.11.2012 bola teda potvrdená a osvedčená aj notárom. Skutočnosť, že žalobkyňa akceptuje
nový vlastnícky stav po prevode nehnuteľností na žalovaného 1/ vyplýva aj z následného právneho

úkonu, podľa ktorého si žalobkyňa prevedené nehnuteľnosti vypožičala od vlastníka žalovaného 1/.
Zo žiadneho realizovaného právneho úkonu nevyplýva, žeby záujmom žalobkyne údajne malo byť
uzatvorenie zmluvy o pôžičke a predmetné nehnuteľnosti žalobkyňa nemala mať v úmysle predať, ale
len použiť ako zábezpeku. Žalobkyňa si bola plne vedomá, že predmetné nehnuteľnosti na základe
vážnej vôle previedla na žalovaného 1/, čo vyplýva aj z vyhlásenia žalobkyne zo dňa 29.10.2013

učineného na žiadosť S. D., v ktorom potvrdila splnenie všetkých zmluvných povinností z kúpnej zmluvy
zo dňa 15.11.2012, vrátane vyplatenia kúpnej ceny. Ani predložený návrh štandardnej zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy neobsahuje žiadne ustanovenie o vrátení nejakej pôžičky. Žalobkyňa nikdy
nenamietala vlastnícke právo žalovaných 2/, 3/ k nehnuteľnostiam, ale naopak ho rešpektovala, o
čom svedčí aj skutočnosť, že za užívanie nehnuteľnosti hradila nájomné až do podania tejto žaloby.

Ak by sa žalobkyňa stále cítila vlastníčkou nehnuteľností, nemala by na uzavretie kúpnej zmluvy so
žalovaným 1/ a následných zmlúv žiadny dôvod a zrejme by prevody namietala a spochybňovala, čo sa
však nestalo. Kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, že by účastníci
zmluvy uvedenú zmluvu uzatvárali za účelom zabezpečenia nejakej pôžičky, prípadne inej finančnej
pomoci zo strany žalovaného 1/. Z uvedenej zmluvy nijako nevyplýva, že by zo strany žalovaného 1/

došlo k požičaniu peňazí, prípadne k poskytnutiu pôžičky žalobkyni, a že za týmto účelom by mala
byť predmetná kúpna zmluva uzatvorená. Zo žiadneho ustanovenia kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2012
účinky prepadného zálohu nemožno vyvodiť. I v prípade existencie nedostatkov vo vážnosti prejavenej
vôle žalobkyne pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovaným 1/ je potrebné chrániť práve žalovaných
2/, 3/, ktorí nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere a po prerokovaní uvedenej kúpy so žalobkyňou a

žalovaným 1/, ktorí nijako nespochybnili vlastníctvo žalovaného 1/ k nehnuteľnosti a jeho spôsobilosť
nehnuteľnosti ďalej prevádzať. Žalovaní 2/, 3/ poukázali na právny názor Ústavného súdu SR vyjadrený
v náleze I.US 549/2015 zo dňa 16.03.2016, v zmysle ktorého je možné vzhľadom na okolnosti prípadu
prelomiť zásadu , že nikto nemôže previesť na iného viac práv než má v prípade dobromyseľného
nadobúdateľa pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru

a dostala sa na list vlastníctva prevodcu. Ak teda žalobkyňa mala pochybnosti o vlastníckom práve
žalovaného 1/ a stále sa cítila vlastníčkou nehnuteľností, mohla a mala nadobúdateľov - žalovaných 2/,
3/ rade na túto skutočnosť upozorniť! Nestalo sa tak zrejme preto, že si bola dobre vedomá realizácie
dobrovoľnej zmeny vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa23.1.2017 došlo dňa 02.12.2016 k rokovaniu za účasti žalovaného 1/ aj žalobkyne s tým, že na tomto
stretnutí žalobkyňa uviedla, že má záujem v nehnuteľnostiach naďalej bývať, platiť nájomné a neskôr si
nehnuteľnosti odkúpiť. Žalovaní 2/, 3/ vyjadrili súhlas s prenájmom nehnuteľností žalobkyňou a dohodli

si jeho podmienky, nakoniec nehnuteľnosti kupovali za účelom ich prenájmu. Žalovaní 2/, 3/ tiež uviedli,
že búdu v prípade riadneho a včasného platenia nájomného žalobkyňou ochotní rokovať o odpredaji
nehnuteľností žalobkyni v prípade jej neskoršieho záujmu. Po tom, čo žalobkyňa prestala platiť nájomné
včas a riadne, došlo k odstúpeniu od zmluvy o podnájme. Žalovaní 2/, 3/ odmietli tiež tvrdenie žalobkyne,
že žalovaný 2/ by mal byť „dobrým známym“ H.. E., a ktorý by mal byť len nejakým investorom, cez

ktorého by žalobkyňa splácala úver. Žalovaný 2/ sa o predaji nehnuteľností dozvedel od štatutárneho
zástupcu spoločnosti 1OOpro Reál, s.r.o. Q.. Q. a s touto spoločnosťou bola následne podpísaná i
nájomná zmluva a zmluva o podnájme. Zámerom žalovaného 2/ rozhodne nebolo splatiť za niekoho
nejaký dlh, ale nehnuteľnosti riadne kúpiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Obe kúpne
zmluvy sú teda platné. Žalovaní 2/, 3/ nadobudli nehnuteľnosti v dobrej viere na základe platnej kúpnej
zmluvy zo dňa 23.1.2017 od žalovaného 1/, čo žalobkyňa doteraz rešpektovala. Následne až po tom,

čo sa dostala žalobkyňa do omeškania s platením nájomného a prenajímateľ odstúpil od zmluvy o
podnájme, žalobkyňa prestala komunikovať a predmetnou žalobou sa snaží získať vlastnícke právo k
nehnuteľnosti späť a vyhnúť sa tak plateniu dlžného nájomného žalovaným 1/, 2/. Zápis vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností v prospech žalovaných 2/, 3/ bol založený zákonným
spôsobom a je správny.

4.Žalobkyňanapísomnévyjadreniežalovanýchreagovalavpísomnompodanízodňa9.2.2018.Uviedla
v ňom, že žalovaní svoju argumentáciu o bezvadnosti právnych úkonov odvodzujú predovšetkým zo
zmluvných dokumentov. Ďalej uviedla, že je ťažko predstaviteľné, žeby ktokoľvek kúpil nehnuteľnosť v
dobrovoľnej dražbe za sumu 73.650 Eur a následne ani nie po roku previedol kúpnou na niekoho iného

za nižšiu sumu. Následne potom nehnuteľnosť na základe zmluvy o výpožičke túto užíval , opravoval,
rekonštruoval. Žalobkyňa kúpou nehnuteľnosti zabezpečovala bývanie pre seba a svoju rodinu a nemala
v žiadnom prípade potrebu sa tejto nehnuteľnosti zbavovať a to za ešte nižšiu cenu než za ktorú ju
nadobudla. Do celej situácie sa dostala svojím konaním v snahe vyriešiť nepriaznivú finančnú situáciu.
Trvala preto na žalobe, na skutkových tvrdeniach a právnych dôvodoch v nej uvedených.

5. Žalovaný 1/ v stanovisku zo dňa 8.3.2018 namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. V konaní
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je pasívne vecne legitimovaným subjektom sporu osoba,
ktorá je v čase rozhodnutia súdu za vlastníka takejto nehnuteľnosti zapísaná v katastri nehnuteľností. Za
vlastníkov vyššie uvedených nehnuteľností sú spoločne ako manželia v podiele 1/1 zapísaní žalovaní

2/, 3/. S ohľadom na súčasný stav zápisu v katastri nehnuteľností čo do zápisu osoby vlastníka resp.
vlastníkov nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. Z., žalovaný 1/ nie je viac
účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobkyňa vyvodzuje uplatnený nárok. Žalovaný 1/
opätovne rozporoval tvrdenie žalobkyne uvedené aj v jej vyjadrení zo dňa 09. 02. 2018, že by kúpna
zmluva uzatvorená medzi jej osobou ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako kupujúcim mala zastierať

iný právny úkon. Žalovaný mal so žalobkyňou vždy v úmysle vstúpiť výlučne do zmluvného vzťahu
kúpnej zmluvy a v žiadnom prípade nie do zmluvného vzťahu zmluvy o pôžičke alebo iného obdobného
zmluvnéhovzťahu.Žalobkyňounapadnutúkúpnuzmluvujejúčastníciuzatvorilidobrovoľneanazáklade
slobodného a vážneho prejavu vôle. Žalovaný 1/ zároveň poukázal na zjavne vnútorne protichodné
tvrdenia žalobkyne, ktorá na strane 2. podaného vyjadrenia zo dňa 09. 02. 2018 uvádza, že nemala

mať v žiadnom prípade potrebu sa predmetných nehnuteľností „zbavovať“, no v rozpore s uvedeným
vlastným tvrdením v rovnakej časti vyjadrenia už žalobkyňa sama priznáva, že potrebovala vyriešiť svoju
nepriaznivú finančnú situáciu. Za tejto situácie je preto celkom logické sa dôvodne domnievať, že práve
uzatvorením napadnutej kúpnej zmluvy a obdŕžaním kúpnej ceny v zmysle dohodnutých zmluvných
podmienok žalobkyňa sledovala získanie adekvátnych finančných zdrojov.

6. Žalovaní 2/, 3/ v podaní zo dňa 20.3.2018 trvali na tom, že tvrdenia žalobkyne o nedostatku vážnosti
vôle pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi ňou a žalovaným 1/ sú účelové. Do tejto situácie sa žalovaná
zrejme dostala svojím neuváženým postupom, vydražením nehnuteľností bez zodpovedajúceho
finančného krytia. Žalobkyňa predala nehnuteľnosti za nižšiu cenu zrejme s cieľom vyriešiť svoju

nepriaznivú finančnú situáciu. Touto žalobou sa žalobkyňa snaží vyriešiť svoje finančné problémy ,
záväzky ako aj bytovú situáciu, avšak na úkor žalovaných 2/, 3/, ktorí nehnuteľnosti nadobudli v
dobrej viere. Dobrá vôľa žalovaných 2/, 3/ pri nadobúdaní sporných nehnuteľností vyplýva z toho,
že v čase prevodu nehnuteľností bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako ich vlastník žalovaný1/, kataster nehnuteľností zákonnosť prevodu nehnuteľností na žalovaných 2/, 3/ na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 23.1.2017 riadne preskúmal a v prospech žalovaných 2/, 3/ povolil vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností a žalovaní na spoločnom rokovaní dňa 2.12.2016

pred uzatvorením kúpnej zmluvy neboli žalobkyňou informovaní ani oboznámení, že sa stále cíti byť
vlastníčkou nehnuteľností, alebo žeby sa chcela vlastníckeho práva k nim domáhať.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaných 1/, 2/, svedkov H.. P. E., X. Q., U. Z.,
oboznámením výpisu z LV č. XXX k.ú. Z., kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2012, notárskej zápisnice N

877/2012, Nz 43714/2012 zo dňa 15.11.2012, notárskej zápisnice NZ 15673/2012, N 494/2012 zo dňa
3.5.2012,výpisuzLVč.XXXk.ú.Z.zodňa23.11.2012,emailovejsprávyzodňa7.8.2013,návrhuzmluvy
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, emailovej správy zo dňa 8.7.2014, návrhu kúpnej zmluvy, zmluvy o
výpožičke nehnuteľností zo dňa 1.3.2013, zmluvy o podnájme bytu zo dňa 17.3.2017, výpisov z vkladov
peňažných prostriedkov na účet zo dňa 22.3.2017, 25.4.2017, listiny z č.l. 30, vyjadrenia žalovaného
1/ zo dňa 13.12.2017, vyjadrenia žalovaných 2/, 3/ zo dňa 20.12.2017, prílohy tohto vyjadrenia vrátane

kúpnej zmluvy zo dňa 23.1.2017, odstúpenia od zmluvy o podnájme zo dňa 16.11.2017, podacieho
lístka, uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne ČVS: ORP-1037/TN-TN-2017 zo dňa 4.11.2017,
vyhlásenia žalobkyne zo dňa 29.10.2013, prehľadu sms správ, zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie
zo dňa 13.1.2017, zmluvy o nájme zo dňa 1.3.2017, prehľadu transakcií na účte, vyjadrenia žalobkyne
zo dňa 9.2.2018, stanoviska žalovaného 1/ zo dňa 8.3.2018, vyjadrenia žalovaných 2/ a 3/ zo dňa

20.3.2018, vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa 8.4.2019, podania žalovaných 2/, 3/ zo dňa 12.4.2019,
podania žalobkyne zo dňa 9.5.2019, obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 20C/57/2017, zmluvy
o pôžičke zo dňa 1.6.2012, dokladu o vklade sumy 30.000 Eur zo dňa 1.6.2012, dohody o uznaní
záväzku dňa 11.06.2013, výpisu z Obchodného registra ohľadom žalovaného 1/, výpisu z LV č. XXX
k.ú. Z. zo dňa 6.2.2020, výpisu z obchodného registra ohľadom žalovaného 1/, kúpnej zmluvy zo dňa

18.11.2013, potvrdenia o hotovostnom vklade zo dňa 27.3.2013, opisu potvrdenia o vklade na účet zo
dňa 17.12.2013, uznesenia OR PZ Trenčín ČVS: ORP-881/2-VYS-TN-2017 Kz zo dňa 12.10.2017.

8. Z textu notárskej zápisnice N 15673/2012, N 494/2012 zo dňa 3.5.2012 spísanej notárom JUDr.
Petrom Opatovským bolo zistené, že dňa 3.5.2012 bola dražobníkom DUPOS dražobná, spol. s r.o.

vykonaná v Trenčíne na návrh prednostného záložného veriteľa SLSP, a.s. opakovaná dobrovoľná
dražba nehnuteľností pozemkov KN C parcela č. 1184 záhrady o výmere 570 m2, parcela č. 1185/1
zastavané plochy a nádvoria o výmere 235 m2, parcela č. 1185/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere
106 m2, parcela č. 1185/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2, parcela č. 1185/4 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 50 m2, rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku KN

C parcela č. 1185/1, garáž, práčovňa a drobnochov súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku KN C
parcela č. 1185/4, zapísaných na LV č. XXX k.ú. Z., ktorých vlastníkmi boli manželia Q., pričom príklep
bol udelený žalobkyni a cena dosiahnutá vydražením predstavovala sumu 73.650 Eur.

9. Dňa 15.11.2012 bola medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ uzavretá zmluva označená ako kúpna zmluva,

predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. Z.
zo žalobkyne ako predávajúcej na žalovaného 1/ ako kupujúceho, s tým, že v čl. III si dojednali kúpnu
cenu v sume 56.000 Eur, ktorú sa žalovaný 1/ zaviazal zaplatiť žalobkyni v hotovosti pri podpise kúpnej
zmluvy. V rovnaký deň sa zmluvné strany dostavili pred notárku JUDr. Annu Pčolovú, v Trenčíne, ktorá
spísala notársku zápisnicu N 877/2012, Nz 43714/2012 , ktorou osvedčila právne významnú skutočnosť,

a to vyhlásenie žalobkyne a žalovaného 1/, zastúpeného štatutárnym zástupcom X. Q. o tom, že spolu
uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. Z. za
kúpnu cenu 56.000 Eur a to, že žalovaný 1/ ako kupujúci odovzdal žalobkyni ako predávajúcej finančnú
hotovosť, ktorú následne žalobkyňa prepočítala, a obaja účastníci zhodne pred notárkou vyhlásili, že
ide o 70 kusov bankoviek v nominálnej hodnote 500 Eur, 38 kusov bankoviek v nominálnej hodnote

200 Eur a 134 kusov bankoviek v nominálnej hodnote 100 Eur s tým, že žalobkyňa po prepočítaní
bankoviek vyhlásila, že celková hodnota bankoviek predstavuje sumu 56.000 Eur a bankovky preberá
ako dohodnutú kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti a vyhlásila, že kúpna cena bola uhradená v
plnej výške a v čase v zmysle kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/ bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako
vlastníkuvedenýchnehnuteľnostinazákladerozhodnutiaSprávykatastraTrenčínV5445/12,čovyplýva

z predloženého výpisu z LV č. XXX k.ú. Z..10. Žalobkyňa ako vypožičiavateľ uzavrela so žalovaným 1/ ako požičiavateľom dňa 1.3.2013 zmluvu o
výpožičke nehnuteľností, na základe ktorej žalovaný 1/ prenechal do bezodplatného užívania žalobkyne
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. Z. na obdobie od 1.3.2013 do 30.9.2013.

11. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 23.1.2017 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a
žalovanými 2/, 3/ ako kupujúcimi bolo za kúpnu cenu 68.000 Eur prevedené vlastnícke právo na
žalovaných 2/, 3/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. Z.. Vklad vlastníckeho práva v
prospech žalovaných 2/, 3/ povolil Okresný úrad Trenčín, odbor katastrálny rozhodnutím č. V 853/17.

Kúpna cena bola v čl. III kúpnej zmluvy dohodnutá v sume 68.000 eur s tým, že túto kúpnu cenu
sa kupujúci zaviazali zaplatiť z hypotekárneho úveru od ČSOB, a.s. na označený účet predávajúceho
bezodkladne po zapísaní vlastníckeho práva na liste vlastníctva v prospech kupujúcich.

12. Dňa 01.03.2017 žalovaní 2/, 3/ ako prenajímatelia uzatvorili so spoločnosťou 1OOpro Reál, s.r.o.,
so sídlom Javornícka 41, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 50 328 077 ako nájomcom zmluvu o nájme

predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. Z.. V čl. I bod 2) zmluvy o nájme žalovaní
2/, 3/ vyslovili súhlas s podnájmom uvedených nehnuteľností ďalšej osobe. V čl. II. si dohodli povinnosť
nájomcu hradiť prenajímateľom nájomné vo výške 500 Eur mesačne. Dňa 17.03.2017 1OOpro Reál,
s.r.o. ako nájomca uzatvoril so žalobkyňou ako podnájomníkom zmluvu o podnájme, na základe ktorej
zmluvy bola žalobkyňa oprávnená užívať predmetné nehnuteľnosti za účelom bývania s tým, že zmluva

o podnájme bola uzatvorená na dobu určitú do 31.03.2018, a žalobkyňa sa zaviazala platiť úhradu za
užívanie nehnuteľností v sume 500 Eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci na tam označený účet
vlastníkov nehnuteľností, za ktorých boli v čl. I zmluvy uvedení žalovaní 1/, 2/.

13. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žalobu podala z dôvodu, že celé toto je podvod. Predmetné

nehnuteľnosti žalobkyňa kúpila, aby ich spolu s manželom, dcérou, synom dlhodobo užívali na bývanie.
Syn bol v tom čase maloletý, dcéra plnoletá. Bývala tam aj so svokrom, ktorý bol imobilný a žalobkyňa
sa o neho starala. Keď žalobkyňa kupovala dom s nehnuteľnosťami v dobrovoľnej dražbe, časť ceny
nehnuteľností uhradila z peňazí z predaja jej bytu, no chýbala jej zvyšná časť peňazí na úhradu ceny
vydražených nehnuteľností. O úver žalobkyňa žiadala v SLSP, a.s., avšak žalobkyňa nespĺňala kritéria

pre poskytnutie úveru a zamestnankyňa tejto banky jej povedala, že tieto kritéria nesplní ani v iných
bankách a preto nežiadala o úver v iných bankách. Chýbajúce peniaze v sume 30.000 Eur si žalobkyňa
požičala od manželovej sesternice pani Z. na základe písomnej zmluvy a žalobkyňa sa zaviazala jej ich
vrátiť do 3 mesiacov. Pani Z. žiadala následne peniaze vrátiť. Za účelom vrátenia peňazí manželovej
sesternici žalobkyňa oslovila banky aj nebankové spoločnosti. Na internete žalobkyňa našla rôzne

ponuky na zabezpečenie financií a nakontaktovala sa s pánom V., ktorý jej povedal, že investovať do
tejto záležitosti môže žalovaný 1/. Žalobkyňa priamo nerokovala o poskytnutí pôžičky v jej prospech s
konateľom žalovaného 1/ pánom Q., pretože on jej povedal, že všetko vybavuje jeho práva ruka pani
H.. E.. Žalobkyňa si myslela, že bude uzavretá zmluva o pôžičke so záložným právom, avšak keď
prišli pred notársky úrad, pán V. jej povedal, že takýmto spôsobom to nepôjde, že treba podpísať kúpna

zmluvu s následným spätným prevodom vlastníctva nehnuteľností. Žalobkyňa sa bála, ale ubezpečili ju,
že pán V. má známych v banke a do troch mesiacov sa vybaví úver na meno žalobkyne a prevedú sa
nehnuteľnosti späť na žalobkyňu, s tým, že za tento ďalší úver by žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému
1/ províziu v sume 5.000 Eur. Na notárskom úrade teda napokon žalobkyňa pod psychickým tlakom
podpísala predmetnú kúpnu zmluvu, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a

notársku zápisnicu. Časť z peňazí, ktoré žalobkyni vyplatil kupujúci pred notárkou žalobkyňa následne
vrátila konateľovi žalovaného 1/ pánovi Q., resp. tieto peniaze v sume 34.000 Eur boli dané do rúk
pani E., a to za prítomnosti pána Q.. Žalobkyňa potvrdila, že jej bolo doručené rozhodnutie Okresného
úradu Trenčín, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/.
Po vykonaní dobrovoľnej dražby si žalobkyňa od veriteľa Tatrakredit a.s. požičala peňažné prostriedky v

sume 13.000 Eur za účelom investovania do nevyhnutých opráv v dome, konkrétne tam bolo potrebné
odstrániť plesnivé steny, nefungujúcu elektriku, odpad. Záložného veriteľa Tatrakredit, a.s. ktorý mal
zriadené záložné právo na uvedených nehnuteľnostiach vyplatila pani H.. E. a to sumou okolo 14.175
Eur dňa 19.11.2012 a na tom sa žalobkyňa vopred dohodla s pani H.. E.. Zmluva o výpožičke, ktorú
uzavrela žalobkyňa so žalovaným 1/ nebola následne predlžovaná. Žalobkyňa poukázala na to, že pán

Q. ako konateľ žalovaného 1/ od žalobkyne nežiadal žiadne nájomné, odplatu za to, že užívala dom
s pozemkami za celú dobu, po ktorú bol žalovaný 1/ evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník
týchto nehnuteľností. Žalobkyňa chcela vec doriešiť, vrátiť pôžičku a keď kontaktovala pána Q., povedal
jej, že celú veci vybavuje pani H.. E.. Peniaze sa žalobkyňa snažila zohnať tak ako to uviedla v žalobe.K hromadnému trestnému oznámeniu sa žalobkyňa nepridala preto, lebo v tom čase mala za to, že
má dobré vzťahy s pani H.. E. a bála sa, že príde o dom. Skutočnosť, že zo strany pani H.. E. a
ďalších osôb zainteresovaných bola žalobkyni spôsobená ujma sa žalobkyňa dozvedela až dodatočne.

V roku 2014 o tom žalobkyňa ešte nemala vedomosť. To, že nie je všetko v poriadku sa žalobkyňa
dozvedela približne v lete roku 2015, keď prišli k predmetným nehnuteľnostiam dvaja svalnatí muži na
aute. Žalobkyňa bola v záhradke a títo muži ju oslovili, že hľadajú pani P., s tým, že im povedala, že
je to ona a oni jej povedali, že chcú kúpiť tento dom, na čo im odvetila, že tento dom nie je predaj,
na čo oni reagovali, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník zapísaný žalovaný 1/. Z toho žalobkyňa

nadobudla presvedčenie, že nešlo o normálnych kupcov, ktorí si prišli ohliadnuť dom za účelom jeho
kúpy, ale niekto ich za ňou účelovo poslal. Uvedeným dvom mužom žalobkyňa povedala, že ak tento
dom žalovaný 1/ predá, žalobkyňa pôjde na políciu, kde ozrejmí, ako sa veci majú. Po tejto udalosti
žalobkyňa rýchlo našla ďalšiu osobu a to kamarátku z Košíc Z. Z., ktorá by jej poskytla úver, aby sa
ten dom previedol naspäť na žalobkyňu v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa potvrdila, že vlastnoručne
podpísala vyhlásenie zo dňa 29.10.2013 a vyžadoval to od nej žalovaný 1/ a aj pani E. povedala, že je

to potrebné. Toto vyhlásenie bolo určené nie pre pani D., ale ako krytie žalovaného 1/. Po tom, čo bol
pani S. D. zamietnutý v banke úver, hľadala žalobkyne iné osoby, ktoré by si vzali na svoje meno úver,
čo však nie je jednoduché, keďže nie každý je nezaúverovaný, a nie každý spĺňa podmienky banky.
Žalovaný 1/ nevyžadoval od žalobkyne, aby do domu investovala finančné prostriedky. Nehnuteľnosti
však boli predané žalovaným 2/, 3/. Žalovaného 2/ videla žalobkyňa po prvýkrát v decembri 2016 v

predmetnej prístavbe na pozemku, keď prišiel žalovaný 2/ nehnuteľnosti ohliadnuť spolu s pani E., a
tá jej ho prišla predstaviť, že ide o toho človeka, ktorý si zoberie úver. Pri tomto stretnutí bol ešte jeden
pán, ktorého žalobkyňa nepozná. Na stretnutí sa rozprávali o tom, že žalovaný 2/ bude tento dom
s nehnuteľnosťami kupovať a o tom, že s ním žalobkyňa uzavrie zmluvu podľa predstáv ich oboch,
ktorej obsahom bude dohoda o tom, že žalobkyňa bude splácať úver, ktorý si žalovaný 2/ vezme na

svoje meno. So žalovaným 2/ sa žalobkyňa rozprávala aj o tom, že keď si vezme na seba úver, že
bude od žalobkyne uplatňovať vyplatenie provízie a to vo výške v závislosti od toho ako dlho bude
úver splácať, ale na konkrétnej sume provízie sa nedohodli. Na stretnutí si žalobkyňa so žalovaným 2/
vymenili telefónne čísla a žalobkyňa žalovaného 2/ informovala o tom, že majiteľom nehnuteľnosti je
na papieri žalovaný 1/ s tým, že žalobkyňa potrebuje, aby časom nehnuteľnosti išli na meno žalobkyne,

keďže žalovaný 1/ má podľa tvrdení H.. E. exekúcie. Žalovaný 2/ vedel, za akých podmienok bol dom
s pozemkami predaný na žalovaného 1/. Poznal celú situáciu, a prečo sa to takýmto spôsobom rieši.
Na tomto stretnutí žalobkyňa žalovaného 2/ neinformovala o tom, že polícia v minulosti riešila pani E. a
pána V.. Žalovaný 2/ dal žalobkyni podpísať pod nátlakom podnájomnú zmluvu so spoločnosťou 100pro
real s.r.o.. Žalovaný 2/ povedal, že žalobkyňa nemá na výber, že to musí podpísať. Stretli sa v marci

2017 v Mcdonalde v Trenčíne za účelom podpisu tejto zmluvy. Na stretnutí v Mcdonalde chcel žalovaný
2/ od žalobkyne, aby podnájomnú zmluvu hneď podpísala, čo ju prekvapilo, lebo si ju chcela najprv
preštudovaťnatommieste.Keďjejpredložilzmluvuopodnájme, bolaužpodpísanázostranynájomníka
spolu s pečiatkou tohto nájomníka a podpisom. Podľa požiadavky žalobkyne žalovaný 2/ opravil lehotu
splatnosti mesačných platieb z 15.dňa v mesiaci na 25.deň v mesiaci a taktiež úhradu za obdobie apríla

2017 opravil jej splatnosť z 15.4.2017 na 25.4.2017. Túto zmluvu žalobkyňa na stretnutí podpísala,
zrejme v troch vyhotoveniach. Jedno vyhotovenie si nechala, dve vyhotovenia odovzdala žalovanému
2/. Pokiaľ chcela žalobkyňa v nehnuteľnosti ostať bývať, musela zmluvu o podnájme podpísať. Nájomné
podľa podnájomnej zmluvy vkladala žalobkyňa v hotovosti na účet žalovaného 2/ v pobočke ČSOB. Keď
bolažalobkyňanapr.odcestovaná,alebokeďjejmeškalafakturácia,žalobkyňasasplatbaminájomného

občas omeškala; nešlo však o dlhé meškanie, ale len o niekoľkodňové meškanie. Žalobkyňa prestala
nájomné hradiť žalovanému 2/ na jeho účet z dôvodu, že jednal voči nej chrapúnskym spôsobom.
Žalobkyňa poukázala na to, že pán Q. ani pán žalovaný 2/ sa nezaujímali o stav nehnuteľností. Žalovaný
2/ bol v dome v septembri 2017 vtedy, keď sa žalobkyňa omeškala s úhradou nájomného. Žalovaný 2/
poskytol žalobkyni odklad úhrady nájomného a následne jej poslal sms správu, že jej posiela výpoveď

zo zmluvy a bol osobne aj pri nehnuteľnostiach v septembri 2017 a povedal, že toho psa treba zastreliť.
Išlo o psa, ktorého mala žalobkyňa na dvore. Žalobkyňa s rodinou vtedy v dome nebola, a preto do domu
nebol žalovaný 2/ vpustený a o týchto skutočnostiach vie žalobkyňa od suseda, ktorý jej to povedal. Do
tejto celej situácie bola žalobkyňa vohnaná, zmanipulovaná. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný 2/ je veľmi
dobrým známym pani H.. E.. Keď bola žalobkyňa s H.. E. v Nitre v lete roku 2016 a pani H.. E. vtedy

telefonovala a povedala žalobkyni, že volá s dobrým známym, ktorý predmetný dom kúpi a príde do
Trenčína spolu s ňou, a keďže následne prišla pani E. so žalovaným 2/ na uvedené nehnuteľnosti, mala
žalobkyňa za to, že vtedy telefonovala práve s ním. Žalobkyňa nevidela, žeby bol žalovaný 2/ spolu s
H.. E. v aute. Žalobkyňa v aute videla pani H.. E. s pánom Q., dvakrát prišli do Trenčína.14. Štatutárny zástupca žalovaného 1/ na výsluchu pred dožiadaným súdom uviedol, že niekedy v
roku 2012 ho oslovila pani E., že či žalovaný 1/ nemá záujem o kúpu nehnuteľností v Trenčíne.

Štatutárny zástupca žalovaného 1/ sa vyjadril, že aby zistila podrobnosti, prichystala fotodokumentáciu
a všetky podklady. Po nejakom čase sa pani E. ozvala, že disponuje fotodokumentáciou nehnuteľnosti
a iné podrobnosti na odpredaj nehnuteľnosti. Na základe informácii od pani pani E. sa žalovaný 1/
rozhodolodkúpiťtútonehnuteľnosť.TotovšetkozabezpečovalapaniE.spredávajúcouadohodlaneskôr
stretnutie u pani notárky na podpis kúpnych zmlúv. Štatutárny zástupca žalovaného 1/ vycestoval do

Trenčínakpaninotárke,ktorejmenosinepamätal,atamhočakalapaniE.apanižalobkyňastým,žeboli
prichystané všetky zmluvy ohľadom predaja. Následne kúpne zmluvy overili a spísali notársku zápisnicu
Osvedčenie o právne významnej skutočnosti, ktorej obsahom je, že sa osvedčuje, že žalovaný 1/ ako
kupujúci odovzdal žalobkyni ako predávajúcej finančnú hotovosť, ktorú následne žalobkyňa prepočítala,
a obaja účastníci zhodne pred notárkou vyhlásili, že ide o 70 kusov bankoviek v nominálnej hodnote 500
Eur, 38 kusov bankoviek v nominálnej hodnote 200 Eur a 134 kusov bankoviek v nominálnej hodnote

100Eur.Poprepočítaníbankoviekžalobkyňavyhlásila,žecelkováhodnotabankoviekpredstavujesumu
56.000 Eur a bankovky preberá ako dohodnutú kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti a vyhlásila,
že kúpna cena bola uhradená v plnej výške a v čase v zmysle kúpnej zmluvy. Notársku zápisnicu
žalobca podpísal. Štatutárny zástupca žalovaného 1/ poznal pani E., pretože s ňou mal predtým nejaké
obchody ohľadom nehnuteľností. Žalovaný 1/ kupoval nehnuteľnosti za účelom investícií. Nevedel sa

vyjadriť, či existovala dohoda medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou o tom, či je možné v budúcnosti spätne
nehnuteľnosť odkúpiť. Štatutárny zástupca žalovaného 1/ pána V. nepozná. Medzi žalovaným 1/ a
žalobkyňou bola uzavretá zmluva o nejakej výpožičke, žalobkyňa nemala prostriedky na zaplatenie
nájmu, žalobkyňa chcela tam nejakú terasu, pani E. uviedla, že žalobkyňa sama zhodnotí budovu.
Nevedel sa vyjadriť, či bola medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou podpísaná zmluva o budúcej zmluve

ohľadom prevodu predmetných nehnuteľností. Žalovaný 1/ následne predal nehnuteľnosti za 68.000
Eur, pretože chcel mať s vecou pokoj, hoci ju pôvodne chcel predať drahšie s tým, že tento následný
prevod zabezpečovala pani E.

15. Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že o tom, že predmetné nehnuteľnosti sú na predaj sa žalovaný

2/dozvedelkoncomleta2016odjehokamarátapánaX.Q.,ktorýžalovanému2/vysvetliltentoobchodný
prípad s tým, že žalovaný 2/ prejavil o to záujem. Ďalej žalovaný 2/ uviedol, že dňa 02.12.2016 sa
dostavil na stretnutie do domu, v ktorom bývala žalobkyňa. Prítomní okrem neho boli žalobkyňa, pani
H.. E., pán Q.. Stretnutie trvalo asi 15 minút. Žalovaný 2/ bol dom, jeho izby ohliadnuť. Prišiel tam
ako záujemca o kúpu nehnuteľností. Kupoval tento dom na investovanie, nie za tým účelom, aby

v dome býval. Žalovaný vedel, že žalobkyňa dom s pozemkami získala v dražbe, že v dome býva,
tento dom užíva, a že ho má záujem následne odkúpiť. Žalovaný 2/ položil žalobkyni otázku, či
dom predala žalovanému 1/, na čo žalobkyňa napokon odpovedala, „áno dom som mu predala“. Ak
by žalobkyňa žalovanému 2/ odpovedala inakším spôsobom, do tohto zmluvného vzťahu by žalovaný
2/ nešiel. Žalobkyňa žalovaného 2/ na stretnutí neinformovala o žiadnom podvodnom konaní, ktoré

by súvislo s prevodom uvedených nehnuteľností. Pokiaľ by žalovaný 2/ takúto vedomosť mal, resp.
by mu žalobkyňa povedala, že bola podvedená, neuzatvoril by žalovaný 2/ kúpnu zmluvu ohľadom
predmetných nehnuteľností. Žalovaný považoval daný zmluvný vzťah a situáciu za čistú, transparentnú.
Žalovaný 2/ sa snažil robiť kroky za účelom presvedčenia, že ten zmluvný vzťah nie je rizikový.
Na jeho žiadosť mu pani E. predložila kúpnu zmluvu, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovaným 1/

ohľadom nehnuteľnosti, výpis z LV ohľadom predmetných nehnuteľností, kde bol zapísaný ako vlastník
žalovaný 1/, ako aj listiny z ktorých vyplýval záujem žalobkyne následne si nehnuteľnosť odkúpiť pre
seba. Na stretnutí si žalovaný 2/ vymenil so žalobkyňou telefónne čísla aj emailové adresy. Žalobkyňa
žalovanému 2/ však neposlala žiaden návrh zmluvy, ktorý by upravil vzťahy medzi nimi. Následne sa
žalovaný 2/ stretol so žalobkyňou v marci v 2017 Trenčíne. Žalovaný 2/ predložil žalobkyni na podpis

nájomnú zmluvu, no podpísať zmluvu žalobkyňu žiadnym spôsobom nenútil. Platby nájomného neplatila
žalobkyňa včas. Podľa zmluvy zaplatila včas iba jednu platbu nájomného, o čom svedčia aj predložené
výpisy z účtu. Žalovaný 2/ sa so žalobkyňou dohodol v septembri 2017, že príde k nej na dom a tam
žalovaný 2/ stretol jej manžela, ktorému povedal, že je s ním ochotný podpísať nájomnú zmluvu. Na
tomto stretnutí sa žalovaný 2/ správal normálne, slušne, nekričal, že chce zastreliť psa žalobkyne.

Žalovaný 2/ pani H.. E. po prvýkrát videl na stretnutí v dome žalobkyne dňa 2.12.2016. Predtým V. H.. E.
nebola so žalovaným 2/ v žiadnom kontakte. V. E. bola obchodným partnerom pána Q., ktorý je dobrým
kamarátom žalovaného 2/ z detstva. Žalovaný 2/ je riaditeľom spoločnosti Flaga spol. s r.o. so sídlom
Pezinok, kde pracuje ôsmy rok.16. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že podaná žaloba je dôvodná, nakoľko
žalobkyňa v úmysle riešiť svoju finančnú situáciu hľadala pomoc prostredníctvom finančných inštitúcií

a nebankových subjektov, čo sa jej však nepodarilo. Oslovením pán V. došlo z jeho strany k prísľubu
pomoci a to v tej forme, že jej budú poskytnuté finančné prostriedky, ale nemôže byť na nehnuteľnosti
zriadené záložné právo, ale musí súhlasiť s prevodom nehnuteľností na žalovaného 1/, ktorý jej
finančné prostriedky poskytne s tým, že on jej vybaví úver, alebo si zoženie inú osobu, ktorá jej
úver poskytne. Keďže pán Q. uviedol, že to nebol jediný obchod, ktorý uskutočnil spolu s pani E., a

keďže z jeho výpovede vyplynulo, že sa pán Q. a svedkyňa pani E. dlhodobo poznajú, vychádzajúc z
obsahu ich výpovedí sú pochybnosti o ich pravdivosti a právny zástupca žalobkyne si myslí, že sa na
výpovediach medzi sebou dohodli. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti a niektoré rozpory vo výpovediach
mohol odstrániť alebo ozrejmiť svedok V., ktorého výsluch však nebol vykonaný. Listinné dôkazy
predložené na pojednávaní dňa 7.2.2020 preukazujú klamstvá a nezrovnalosti vo výpovediach svedkov
žalovaného 1/ a pani A... Ohľadom predloženej kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a S. Csibovou zo dňa

XX.XX.XXXX už v žalobe bolo uvedené, že k jej uzavretiu nedošlo nakoľko banka ustúpila od poskytnutia
úveru. Touto zmluvou chcela žalobkyňa poukázať len na pochybnosti, ktoré fakticky vyplývajú z prevodu
nehnuteľností na žalovaného 1/. Čo sa týka výpisu z účtov, resp. potvrdení o vklade na vysvetlenie
uviedol, že vklad 25.000 Eur nebol poskytnutý na číslo účtu žalovaného 1/, ktorý je uvedený v zmluve,
ale bol tento vklad uskutočnený na účet, ktorého vlastníkom je syn svedkyne pani E.. Len preto bola

táto platba resp. potvrdenie o platbe v sume 280 Eur predložená súdu, aby bolo jasné, na ktorý účet
bolo vložených 25.000 Eur, a teda táto skutočnosť potvrdzuje určité špekulácie. Čo sa týka uznesenia
Okresného riaditeľstva policajného zboru Trenčín zo dňa 12.10.2017 právny zástupca žalobkyne nemá
pochybnosti o tom, že neznámou osobou je pani E.. Vychádzal z vety v druhom odseku odspodu na
strane 3, kde pán Q. uvádza, že poveril kúpou nehnuteľností pani, na ktorej meno si už spomenúť

nevedel. Ako pán Q. vo svoje výpovedi na Okresnom súde Lučenec, tak pani svedkyňa E. potvrdili,
že sa poznajú, že uskutočnili viacero obchodov. Ďalej poukázal aj na určité nezrovnalosti vo výpovedi
pána Q., ktorý si vo svojej výpovedi nevedel spomenúť, či bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve,
ale na druhej strane si presne vedel spomenúť, v akých nominálnych hodnotách boli bankovky, keď
uhrádzal kúpnu cenu žalobkyni. Svedkyňa E. uviedla, že bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve; kde

tá zmluva je, zrazu nikto nevie. Pán Q. uviedol, že na notárskom úrade keď bola zmluva podpisovaná
bola prítomná žalobkyňa, on a pani E.. Ale pred notárskym úradom bol prítomný aj pán V., ktorého
prítomnosť potvrdila svedkyňa E.. Preto právny zástupca žalobkyne zastával názor, že vo výpovediach
svedkov sú dosť závažné nezrovnalosti, ktoré sa snaží strana žalobkyne nejakým spôsobom preukázať
aj prostredníctvom listinných dôkazov, ktoré boli predložené na pojednávaní dňa 7.2.2020.

17. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní trval na námietke nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného 1/. Žaloba je absolútne účelová a nedôvodná, keď jej podaním zo strany
žalobkyne zjavne došlo až potom ako sa žalovaný 2/ a 3/ začali voči žalobkyni domáhať ochrany ich
práv a oprávnených záujmov. Žalobkyňa si odporuje už v podanej žalobe, keď na strane 2 žaloby tvrdí,

že potrebovala získať peňažné prostriedky vo výške 30.000 Eur za účelom úhrady zostatku kúpnej ceny,
avšak už na ďalšej strane žaloby tvrdí, že jej mal žalovaný 1/ prostredníctvom tretej osoby údajne sľúbiť
pôžičku vo výške 22.000 Eur. Pri taktom slede udalostí by vlastne žalobkyňa podľa jej vlastných tvrdení
nezískala dostatok finančných prostriedkov ani na účel, ktorý deklaruje v samotnej žalobe. Jedinou
osobou, ktorá v súvislosti s nadobúdaním a vlastníctvom príslušných nehnuteľností konala minimálne

v rozpore so zásadami dobrých mravov je práve žalobkyňa. Treba si totiž uvedomiť, že to bola práve
žalobkyňa, ktorá vydražila predmetné nehnuteľnosti bez existencie dostatku finančných prostriedkov
na zaplatenie ceny dosiahnutým vydražením. Bola to práve žalobkyňa, ktorá si prostredníctvom tretej
osoby požičala nie malý obnos finančných prostriedkov, z ktorej prevažnú časť doposiaľ nevrátila. Z
výpovede vypočutej svedkyne pani Z. vyplynulo, že žalobkyňa jej odôvodňovala skutočnosť, že jej

doposiaľ nevrátila peniaze tým, že už nie je vlastníčkou príslušných nehnuteľností. Táto skutočnosť
však v kontexte dátumov uvádzaných svedkyňou vo výpovedi bola zjavne nepravdivá, zavádzajúca.
Žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že mala byť údajne podvedená pri uzatváraní kúpnej zmluvy so
žalovaným 1/, avšak na druhej strane bola to práve žalobkyňa, ktorá mala aktívne vyhľadávať osoby,
ktoré by predmetné nehnuteľnosti mali od žalovaného 1/ odkúpiť. Ide o absolútne neodôvodnené

konaniežalobkyne, leboniejemožnérozumnepredpokladať, žebypodvedenáosoba, doktorejpozície
sa žalobkyňa štylizuje, sama aktívne vyhľadávala tretie osoby za účelom odkúpenia nehnuteľnosti, o
ktoré mala žalobkyňa údajne podvodne prísť. Z výsluchu žalovaného 2/, alebo z výsluchov svedkov H..
E. a pána H.. Q. vyplynulo, že žalobkyňa bola v aktívnom kontakte a to aj v osobnom so žalovaným 2/, as týmto o spôsobe či už nadobudnutia alebo prevodu príslušných nehnuteľností komunikovala a podľa
výpovede svedkov žalovaného 2/ riadne uisťovala, že žalovaný 1/ je vlastníkom daných nehnuteľností
v súlade s právnym poriadkom SR. Je ťažko uveriteľné tvrdenie žalobkyne, že v čase kedy ju podľa jej

vyjadrenia mali navštíviť príslušníci policajného zboru žalobkyňa zostala pasívna, a že by žalobkyňa
nekonala zjavne proaktívne za situácie, ak by skutočne bola podvedená. Konateľ žalovaného 1/ na
svojom výsluchu vedel uviesť presné sumy bankoviek, ktoré boli odovzdané na notárskom úrade z toho
dôvodu, že notársku zápisnicu ohľadom tejto právne významnej skutočnosti mal počas výsluchu pred
sebou. Pokiaľ ide o osoby, ktoré boli účastné uzatvárania kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným

1/, neexistuje akýkoľvek rozpor medzi výpoveďou štatutárneho zástupcu žalovaného 1/ a svedkyňou H..
P. E.. Menovaná svedkyňa v rámci svojej svedeckej výpovede absolútne jednoznačne popisovala osoby,
ktoré sa nachádzali v deň podpisu kúpnej zmluvy pred notárskym úradom, kdežto štatutárny zástupca
žalovaného 1/ na položenú otázku sa vyjadroval k osobám prítomným samotného procesu uzatvárania a
podpisov kúpnej zmluvy na príslušnom notárskom úrade. Tento rozdiel je z výpovedí absolútne zrejmý a
nepripúšťa akúkoľvek pochybnosť. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne uviedol, že v skutočnosti nedošlo

k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a S. D. je podľa názoru právneho zástupcu žalovaného
1/ absolútne irelevantná akákoľvek diskusia k tomuto právnemu úkonu a prípadným listinným dôkazom,
ktoré žalobkyňa v tomto smere uviedla. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
jej tvrdení, nijakým spôsobom nespochybnila a nenarušila jednoznačne dobromyseľné nadobudnutie
vlastníckehoprávažalovanými 2/,3/anespochybnilaakýmkoľvekspôsobomriadneaplatnéuzatvorene

kúpnej zmluvy k dotknutým nehnuteľnostiam medzi jej osobou ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako
kupujúcim. Preto navrhol, aby súd podanú žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

18. Žalovaní 2/, 3/ v rámci svojej záverečnej reči uviedli, že oni nemajú okrem uzatvorenej kúpnej zmluvy
žiaden iný vzťah so žalovaným 1/, jej konateľom a ani s pánom V. a pani E., ktorí sa mali nejakým

spôsobom na predchádzajúcich prevodoch podieľať. Rovnako až do okamihu kúpy nehnuteľností
nepoznali ani žalobkyňu. Žalovaní 2/, 3/ poznali v čase kúpy jedine realitného makléra pána Q., ktorý
je ich rodinným známym a so žalovaným 2/ sa pozná od detstva. Žalovaní 2/, 3/ nepodnikajú a nikdy
nepodnikalivrealitách.Okremrodinnéhodomuvktorombývajúaspornejnehnuteľnostiniesúvlastníkmi
žiadnej inej nehnuteľnosti. Obaja pracujú na vyšších managerských pozíciách, žalovaný 2/ ako riaditeľ

medzinárodnej spoločnosti Flaga spol. s r.o., a žalovaná 3/ ako manager v medzinárodnej špedičnej
spoločnosti C. S. Cargo Slovakia a.s.. Z uvedeného dôvodu sa pri kúpe nehnuteľnosti spoľahli na
odporúčanie pána Q.. Aj napriek tomuto odporúčaniu žalovaní 2/, 3/ pred uzatvorením kúpnej zmluvy
so žalovaným 1/ skontrolovali kataster nehnuteľností, kde nebola v čase prevodu zapísaná žiadna
plomba, poznámka ani záložné právo či iná skutočnosť, ktorá by svedčila proti vlastníctvu žalovaného

1/. Vlastníkom tejto nehnuteľnosti bol žalovaný 1/ niekoľko rokov, a preto sa dôvodne domnievali,
že ak by aj bol s prevodom nehnuteľnosti spojený nejaký problém v takto dlhom časovom období
by nepochybne poškodená strana už prípadné vady prevodu namietala. Na stretnutí pri ohliadke
nehnuteľností žalobkyňa žalovaného 2/ vôbec neupozornila na akékoľvek riziká spojené s kúpou
nehnuteľnosti, ale práve naopak ho o bezpečnosti kúpy a výhodnosti takejto investície uistila. Dohodli

sa aj na úhrade primeraného nájomného a ďalších podmienkach zotrvania žalobkyne v nehnuteľnosti.
S ohľadom na investičný zámer žalovaných 2/, 3/ im takýto nájomca vyhovoval, pretože bol predpoklad,
že bude nájom platiť dlhodobo a oni kupovali nehnuteľnosť nie pre seba, ale ako investíciu. V zmysle čl.
III kúpnej zmluvy zo dňa 23.1.2017 si zmluvné strany dojednali, že žalovaní 2/, 3/ finančné prostriedky
pripíšu na účet predávajúceho až po právoplatnom rozhodnutí katastra o zmene vlastníka. Zároveň

bolo ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti zapísané záložné právo financujúcej banky
ČSOB, a.s., ktorá taktiež nenarazila na žiaden problém so založením nehnuteľnosti. Žalovaní 2/, 3/ teda
preto urobili všetko, čo možno od kupujúcich pred kúpou nehnuteľnosti očakávať. Podľa ich názoru
ani nie je možné spraviť pre obozretnú kúpu nehnuteľnosti viac. Následne odcitovali časti odôvodnení
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 71/2011 , sp. zn. 2Cdo 238/2018, Nálezu Ústavného

súdu ČR I. ÚS 143/2007, v ktorých súdu riešili a presadzovali ochranu dobromyseľného nadobúdateľa
práv. Žalovaní 2/, 3/ považujú konanie žalobkyne za ľahkovážne, nedbalé až sebecké, keďže žalobkyňa
nehnuteľnosti kúpila v dražbe, hoci nemala finančné krytie na úhradu ceny nehnuteľností, úver za týmto
účelom začala vybavovať až po vykonaní dražby, aj to len v jednej banke, následne si vzala úver od
nebankovej spoločnosti na rekonštrukciu nehnuteľností, hoci nemala peňažné prostriedky ani len na

doplatenie ich kúpnej ceny, zadlžila sa voči manželovej sesternici, ktorej pôžičku do dnešného dňa
nevrátila. Žalobkyňa sa k trestnému oznámeniu v roku 2015 nepripojila ani nevykonala žiadne úkony,
ktorými by zvrátila údajne podvodný prevod nehnuteľnosťami, pretože mala „dobré vzťahy s pani E..
Týmito úkonmi by možno aj mohla dosiahnuť v žalobe požadované určenie vlastníckeho práva (akby sa jej tvrdenia preukázali, čo sa ale ani v tomto konaní nestalo). Zároveň by takáto obrana nijako
nepoškodila nevinné obete jej ľahkovážnosti - minimálne žalovaných 2/, 3/, alternatívne aj žalovaného
1/. V lete roku 2016 mala byť žalobkyni oznámená skutočnosť, že nehnuteľnosť možno bude predaná

exekútorom, no ide o nepreukázané tvrdenie žalobkyne. Z hrozby bezprostrednej exekúcie a predaja
nehnuteľnosti sa za pol roka nič nestalo a na nehnuteľnosti nebolo zriadené žiadne exekučné záložné
právo. Po tom ako žalovaní 2/, 3/ zaslali žalobkyni výzvy na riadne plnenie nájomného, bola vypovedaná
podnájomná zmluva a zaslaná výzva na vypratanie nehnuteľnosti , keď na nich začala realizovať
svojvoľné stavebné úpravy, podala žalobkyňa na súd účelovú žalobu, ktorej cieľom je jednak zvrátiť

roky jej právnych a faktických úkonov, ako aj zvrátiť legitímne vlastnícke právo žalovaných 2/, 3/ vo
svoj prospech. Žalobkyňa od októbra 2017 neplatí žiadne platby a na nájomnom tak dnes dlží sumu
prevyšujúcu 14.000,- Eur. Podanie žaloby je preto zjavne účelové, má obštrukčný charakter a je v
rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

22. Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

23. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

24. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

25. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP)
ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade
kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten
spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať

dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť
za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení.
Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné
tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich

skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k
strate sporu.

26. Súd sa stotožnil s námietkou žalovaného 1/ o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
1/ v tomto konaní. V konaní sa totiž žalobkyňa domáha určenia , že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou

predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa od súdu žiada deklaratórny výrok o tom, že vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam patrí žalobkyni, teda inej osobe než žalovaným 2/, 3/, ktorí sú zapísaní v
katastri nehnuteľností. V zmysle ustálenej judikatúry súdov sporovými stranami takéhoto konania o
určenie vlastníckeho práva na strane žalovanej sú tie subjekty, ktoré sú aktuálne zapísané v katastri
nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľností, ktorých sa žalobný návrh dotýka. Z listín v spise, najmä z

výpisov z listu vlastníctva č. XXX k.ú. Z. bolo preukázané, že žalovaný 1/ nebol počas tohto konania,
ani ku dňu vyhlásenia rozsudku vlastníkom, resp. spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto
nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ v tomto konaní. Žalovaný 1/, ktorý kúpil predmetné
nehnuteľnosti od žalobkyne a následne ich odplatne previedol na žalovaných 2/, 3/ by mohol v konanívystupovať v procesnom postavení intervenienta, no žalobkyňa ho za intervenienta neoznačila, ale
žalobu podala priamo proti nemu. Z tohto dôvodu musela byť žaloba proti žalovanému 1/ pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá.

27. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 1.7.2016 je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Strana sporu má naliehavý právny záujem
na určení práva, ktorého sa žalobou domáha vtedy, ak v prípade, že súd jej žalobe vyhovie, zmení

sa jej právne postavenie, resp. kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobkyne ohrozené,
alebo by sa jej postavenie stalo neistým. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí
zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania,
pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Podľa
názoru súdu žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva.
Žalovaní spochybňovali tvrdenia žalobkyne o jej vlastníckom práve k nehnuteľnostiach. Žalobkyňa nie je

v súčasnosti zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka predmetných nehnuteľností, a nachádza
sa v stave právnej neistoty. Na základe rozsudku, ktorým bude deklarovaný iný stav než ten, ktorý je
momentálne zapísaný v katastri nehnuteľností, teda na základe ktorého bude určené, že žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, môže príslušný okresný úrad, odbor katastrálny zapísať v katastri
nehnuteľností vlastnícke právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam a odstrániť tak stav právnej

neistoty v postavení žalobkyne. Tým bude zároveň vyriešený definitívne spor medzi stranami ohľadom
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd mal potom za to, že žaloba o určenie vlastníckeho práva,
ktorú podala žalobkyňa je v danom prípade jediný účinný právny prostriedok, ktorým možno docieliť
zosúladenie stavu zapísaného v katastri nehnuteľností so skutočným právnym stavom prezentovaným
žalobkyňou.

28. V nadväznosti na vyššie uvedené nemohol súd žalobu zamietnuť bez vykonania dokazovania preto,
lebo nebol v žalobnom petite vyjadrený synalagmatický záväzok žalobkyne vrátiť kúpnu cenu z neplatnej
kúpnej zmluvy, ako to uvádzali žalovaní 2/, 3/ v ich záverečnej reči. Judikáty (uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 119/2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 115/2008 zo dňa 26.2.2009

a iné), na ktoré poukázali žalovaní 2/, 3/ akcentujú na nevyhnutnosť formulovať v žalobnom petite
synalagmatický záväzok žalobcu, ktorým je podmienené plnenie žalovaného v situáciách, keď žalobca
žaluje druhého účastníka zmluvy o splnenie povinnosti vydať peňažné alebo nepeňažné plnenie , ktoré
bolo poskytnuté na základe zmluvy neplatnej alebo zrušenej (napr. v dôsledku odstúpenia). Uvedené
žaloby o splnenie povinnosti vychádzajú z ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého

ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal. V posudzovanej veci sa však žalobkyňa voči žalovaným nedomáha splnenia
povinnosti v zmysle § 137 písm. a/ CSP, teda nežiada o vydanie peňažného alebo nepeňažného
plnenia už poskytnutého na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2012, ktorá je podľa nej absolútne
neplatná , ale žalobkyňa sa domáha v zmysle § 137 písm. c/ CSP určenia, že tu je jej vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam. Preto nebolo procesnou povinnosťou žalobkyne do žalobného petitu naformulovať
jej povinnosť vydať kúpnu cenu, ktorú obdržala od žalovaného 1/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa
15.11.2012.

29. Vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ súd nárok žalobkyne preskúmal po vecnej stránke. Súd v konaní

vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť ani vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/, pretože žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno na preukázanie jej tvrdení. Hlavná argumentácia žalobkyne spočívala v tom, že
žalobkyňa a žalovaný 1/ kúpnu zmluvu zo dňa 15.11.2012 neuzavreli vážne, ale z konania týchto
zmluvných strán vyplýva, že im išlo len o pôžičku zo strany žalovaného 1/ v prospech žalobkyne a jej

zabezpečenie zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach, teda ich vôľa nesmerovala k predaju
nehnuteľností, a preto kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho
zákonníka a v zmysle zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má, je neplatná
aj následná kúpna zmluva zo dňa 23.1.2017 uzavretá medi žalovaným 1/ a žalovanými 2/, 3/, na
základe ktorej kúpnej zmluvy boli v katastri nehnuteľností ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetných

nehnuteľností zapísaní žalovaní 2/, 3/.

30. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných 2/, 3/ o tom, že podaná žaloba predstavuje výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je vylúčené, že aj taký výkonpráva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť považovaný za rozporný s dobrými mravmi, a že mu preto
bude súdom odopretá právna ochrana. Takýto postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
má však miesto len vo výnimočných situáciách, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z

iných dôvodov ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo
aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť inú osobu (tzv. šikanózny výkon
práva), prípadne, keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo
vzťahu medzi účastníkmi tak na postavení niektorého z nich navonok. Súd zohľadnil všetky relevantné
individuálne okolnosti daného prípadu a dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobkyne na určenie

vlastníckeho práva nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že
žalobkyňa konala pri uzatváraní zmlúv ohľadom nehnuteľností neobozretne, neuvážene sama o sebe
nemôže viesť k záveru o jej úmysle poškodiť žalovaných na ich právach. Žalobkyňa sa obrátila na súd
z dôvodu, že sa cíti byť vlastníčkou nehnuteľností, v ktorých spolu s rodinou viac rokov býva. V konaní
neboli preukázané žiadne také konkrétne okolnosti, ktoré by viedli k presvedčivému záveru, že zo strany
žalobkyne ide o šikanózny výkon práva, ktorému má byť odopretá právna ochrana.

31. Námietka premlčania vznesená žalovanými 2/, 3/ bolo nedôvodná. Premlčaniu v trojročnej
premlčacej dobe podlieha právo domáhať sa určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle
§ 40a Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa však v žalobe tvrdila, že v prípade kúpnej zmluvy zo dňa
15.11.2012 ide o absolútne neplatný právny úkon z dôvodu nedostatku vážnosti vôle zmluvných strán v

zmysle § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, a právo na určenie absolútnej neplatnosti právneho
úkonu nie je premlčateľné v zmysle ustálenej judikatúry súdov a právnej teórie. Žalobkyňa sa domáhala
určenia vlastníckeho práva, teda nie určenia neplatnosti právneho úkonu, a vlastnícke právo podľa §
100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka nepodlieha premlčaniu.

32. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu zvyšku
ceny vydražených nehnuteľností v sume 53.650 Eur, a preto jej na jej požiadanie poskytla pôžičku v
sume 30.000 Eur svedkyňa Alena Hlaváčová, sesternica manžela žalobkyne. Z výsluchu svedkyne
U. Z., predloženej zmluve o pôžičke zo dňa 1.6.2012 s úradne overenými podpismi bolo preukázané,
že menovaná svedkyňa ako veriteľka poskytla žalobkyni a jej manželovi Y. P. ako dlžníkom pôžičku v

sume 30.000 Eur, ktorú sa jej manželia P. zaviazali vrátiť do 1.8.2012, resp. prepísať dom na svedkyňu,
pričom požičaná suma 30.000 Eur bola dňa 1.6.2012 na pobočke SLSP, a.s. v Piešťanoch vložená
na účet Dupos Dražobná spol. s r.o., ako to vyplýva aj z dokladu o vklade zo dňa 1.6.2012. Podľa
vyjadrenia svedkyne U. Z. jej z pôžičky žalobkyňa vrátila len sumu 18.400 Eur v hotovosti v novembri
2012 s tým, že jej žalobkyňa povedala, že peniaze na čiastočné vrátenie pôžičky si musela požičať a

že musela zaplatiť nejaký úrok za sprostredkovanie pôžičky. Zvyšnú časť pôžičky žalobkyňa svedkyni
nevrátila napriek výzvam svedkyne, a žalobkyňa jej to odôvodňoval tým, že dom nie je jej a preto
ho nemôže na ňu prepísať, pričom dňa 11.6.2013 podpísala žalobkyňa dohodu o uznaní záväzku zo
zmluvy o pôžičke. Z notárskej zápisnice N 877/2012 zo dňa 15.11.2012 skutočne vyplýva, že v ten deň
žalobkyňa obdržala od žalovaného 1/, za ktorého konal X. peňažnú čiastku 56.000 Eur v hotovosti,

ktorá postačovala na čiastočnú úhradu dlhu zo zmluvy o pôžičke v sume 18.400 Eur, avšak ako právny
dôvod odovzdania peňazí žalobkyni zo strany konateľa žalovaného 1/ je v notárskej zápisnici uvedená
výplata kúpnej ceny za nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2012, nie vyplatenie dlhu
zo zmluvy o pôžičke. Súd uvádza, že kúpna zmluva v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka spočíva
vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu

vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať
a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Účelom kúpnej zmluvy je prevod vlastníckeho práva za
dohodnutú kúpnu cenu. Náležitosťou právneho úkonu je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
aj vážnosť vôle. Právny úkon nie je urobený vážne vtedy, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci
nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy

občianskeho práva. Prípadom nevážnej vôle je aj simulovaný právny úkon, keď ide o predstieraný prejav,
ktorý má pôsobiť ako vážny úkon, ale v skutočnosti vážny nie je, lebo nevyjadruje vôľu spôsobiť právne
následky. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný
1/, konajúci prostredníctvom konateľa JR. Q. uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2012 nemali vážnu
vôľu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá by smerovala k trvalému prevodu vlastníckeho

právakpredmetnýmnehnuteľnostiamnažalovaného1/.Žalobkyňatvrdila,žeuvedenúzmluvuuzavrela,
aby mohla vrátiť pôžičku svedkyni U. Z.. Žalovaný 1/ už v písomnom vyjadrení k žalobe výslovne poprel,
žeby jeho skutočná vôľa smerovala k uzavretiu zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva
na nehnuteľnostiach, ale trval na tom, že tieto zmluvné strany uzavreli riadnu kúpnu zmluvu. Vyplateniecelej kúpnej ceny v sume 56.000 Eur žalobkyni zo strany konateľa žalovaného 1/ je úradne podchytené
v notárskej zápisnici N 877/2012 zo dňa 15.11.2012. Žalobkyňa nepreukázala, že pred notárskym
úradom vrátila konateľovi žalovaného 1/, resp. P. E. čiastku v sume 34.000 Eur, a žalovaný 1/ toto jej

tvrdenie popieral. Tvrdenia žalobkyne o tom, že kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 bola len predstieraným
právnym úkonom nepreukazuje ani správanie žalovaného 1/ a žalobkyne po tom ako žalovaný 1/
kúpil nehnuteľnosti od nej. Konateľ žalovaného 1/ v rámci jeho výsluchu vysvetlil, že nehnuteľnosti od
žalobkyne kupoval ako investíciu. Nemal teda v pláne v nich bývať, alebo ich inak užívať on, resp.
žalovaný 1/. Skutočnosť, že žalovaný 1/ nehnuteľnosti kupoval za účelom obchodu, ako investíciu

potvrdila v rámci svojho výsluchu aj svedkyňa P. E., ktorá sprostredkovala predaj nehnuteľností zo strany
žalobkyne žalovanému 1/. Zo skutočnosti, že žalovaný 1/ uzavrel so žalobkyňou dňa 1.3.2013 zmluvu
o výpožičke na dobu do 30.9.2013, na základe ktorej zmluvy bola žalobkyňa oprávnená nehnuteľnosti
užívať bezodplatne, a teda neuzavrel s ňou odplatnú zmluvu, nemožno automaticky vyvodzovať, že
žalovaný 1/ simuloval právny úkon kúpnej zmluvy. Štatutárny zástupca žalovaného 1/ uviedol, že
žalobkyňa nemala peniaze na úhradu nájomného za užívanie nehnuteľností po ich predaji žalovanému

1/ s tým, že od svedkyne P. E. mal vedomosť, že žalobkyňa nehnuteľnosti zhodnotí. Žalovaný 1/
nehnuteľnosti kúpil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2012 za 56.000 Eur a predal ich žalovaným
2/, 3/ za 68.000 Eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.1.2017. Za štyri roky a cca dva mesiace
tak žalovaný 1/ na predaji kúpených nehnuteľnosti získal sumu 12.000 Eur. Uvedené nasvedčuje
pravdivosti tvrdeniu žalovaného 1/, že jeho vôľa pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola vážna a pravdivosti

jeho vysvetleniu, že na nehnuteľnostiach chcel dosiahnuť zisk, čo sa mu v danom prípade podarilo
predajomnehnuteľnostízavyššiukúpnucenu.ŽalobkyňatvrdilaasvedkyňaP.E.potvrdila,žežalobkyňa
požiadala svedkyňu P. aby pripravila zmluvu o budúcej zmluve, ktorej návrh žalobkyňa predložila
nepodpísaný, a na základe ktorej zmluvy, mala byť medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovaným 1/ ako
predávajúcim uzavretá kúpna zmluva o prevode predmetných nehnuteľností do vlastníctva žalobkyne.

Svedkyňa P. E. návrh zmluvy vypracovala a zaslala na email žalobkyne dňa 7.8.2013. Takáto zmluva
o budúcej kúpnej zmluve podpísaná oboma zmluvnými stranami v konaní predložená nebola. Ani tieto
skutočnosti nepreukazujú tvrdenia žalobkyne o tom, že kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 bola ňou
a žalovaným 1/ iba predstieraná, a že v skutočnosti išlo o pôžičku a záložné právo. Žalovanému
1/ ako evidovanému vlastníkovi nehnuteľností z jeho vlastníckeho práva k nim vyplývalo oprávnenie

nakladať s nehnuteľnosťami, a teda v zmysle práva bol oprávnený nehnuteľnosti kúpené od žalobkyne
následne previesť na inú osobu, alebo aj na žalobkyňu. Tvrdeniu žalobkyne o tom, že kúpna zmluva zo
dňa 15.112012 nebola myslená zmluvnými stranami vážne nie sú v súlade s jej následnými právnymi
úkonmi, prípadne vyhláseniami, ktoré vykonala žalobkyňa v písomnej forme. V rozpore s týmto tvrdením
žalobkyne je napríklad zmluva o výpožičke nehnuteľností, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovaným 1/

dňa 1.3.2013 a v čl. I. ktorej zmluvy je žalovaný 1/ označený za výlučného vlastníka predmetných
nehnuteľností, ktoré prenecháva žalobkyni do bezodplatného užívania. Tvrdeniam žalobkyne odporuje
aj žalobkyňou vlastnoručne podpísané vyhlásenie zo dňa 29.10.2013, v ktorom potvrdzuje, že so
žalovaným 1/ uzavrela dňa 15.11.2012 kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti a došlo k splneniu
vzájomných práv a povinností z tejto kúpnej zmluvy, vrátane vyplatenia dojednanej kúpnej ceny zo

strany žalovaného 1/. Žalobkyňa uvádzala, že toto vyhlásenie podpísala, pretože to od nej vyžadoval
žalovaný 1/ pre jeho „krytie“, no z textu tohto vyhlásenia vyplýva, že bolo vydané na žiadosť S. D..
Menovaná S. D. mala podľa vyjadrenia žalobkyne odkúpiť nehnuteľnosti od žalovaného 1/, ako to
vyplýva aj z predloženej kúpnej zmluvy datovanej dňom 18.11.2013 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako
predávajúcim S. D. ako kupujúcou a to za kúpnu cenu 80.000 Eur, no k prevodu vlastníckeho práva na

kupujúcu nedošlo, pretože OTP banka, a.s. odmietla poskytnúť kupujúcej úver, ktorý mal byť použitý
na výplatu časti kúpnej ceny v sume 55.000 Eur. Argumentáciu žalobkyne o simulovanom právnom
úkone nepochybne vyvracia to, že žalobkyňa po celú dobu, keď bol žalovaný 1/ evidovaný ako vlastník
nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nespochybnila jeho vlastnícke právo , a to
či už právnym alebo faktickým úkonom voči žalovanému 1/, alebo vo vzťahu k príslušným úradom.

Z výsluchu svedkyne P. E. vyplynulo, že žalobkyňa pred tým ako vykonala stavebné úpravy ohľadom
terasy si vyžiadala súhlas žalovaného 1/, ktorý jej bol prostredníctvom svedkyne udelený. Aj z toho
možno dovodiť, že žalobkyňa akceptovala vlastnícke právo žalovaného 1/. Žalobkyňa po celú dobu ,
kedy bol vlastníkom nehnuteľností žalovaný 1/ sa neobrátila na orgány činné v trestnom konaní. Trestné
oznámenie nepodala ani vtedy, keď ju v roku 2015 kontaktovala polícia a oboznámila ju s tým, že

vyšetruje trestný čin podvodu v súvislosti s nehnuteľnosťami a ukázala jej fotografie podozrivých osôb,
vrátane svedkyne P. a X. V. a vyzvali ju, či sa nechce pripojiť k trestnému oznámeniu. Žalobkyňa uviedla,
že k hromadnému trestnému oznámeniu sa nepripojila preto, lebo mala za to, že má dobré vzťahy s P. E.
a bála sa, že príde o dom. Toto vysvetlenie však súd nepovažoval za adekvátne tvrdeným okolnostiam,pretože pokiaľ by skutočne bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne, že bola žalovaným 1/ podvedená, a síce,
že žalovaný 1/ podvodným spôsobom od nej odkúpil nehnuteľnosti, a nesplnil ich dohodu o spätnom
prevode nehnuteľností na žalobkyňu za úver, ktorý jej vybaví v banke žalovaný 1/, logické správanie

sa takejto podvedenej osoby za danej situácie by podľa názoru súdu bolo to, žeby ihneď vyhľadala
právnu pomoc, bezodkladne sa obrátila na políciu, práve z dôvodu, že v danom rodinnom dome bývala
žalobkyňa a jej rodina. Trestné oznámenie podala žalobkyňa až dňa 13.9.2017, teda približne po 8
mesiacoch odvtedy, keď vlastníkmi nehnuteľností sa stali žalovaní 2/, 3/, ktorých vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam po uvedenú dobu žalobkyňa nenamietala a ktorým na základe zmluvy o podnájme

hoci nie riadne a včas, ale predsa platila dojednanú úhradu za užívanie nehnuteľností. Z uznesenia
Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne ČVS: ORP-881/2-VYS-TN-2017 Kz zo dňa 12.10.2017 vyplýva,
že trestné oznámenie žalobkyne bolo odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania.
Ak skutočne bola kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 myslená účastníkmi tejto zmluvy ako pôžička a
ak skutočne bola žalobkyňa žalovaným 1/ oklamaná a nehnuteľnosti neboli na ňu späť prevedené,
dalo by sa očakávať, že žalobkyňa podá bezodkladne, najneskôr po uplynutí v zmluve o výpožičke

dojednanej doby počas ktorej mohla s rodinou nehnuteľnosti užívať, t.j. po 30.9.2013 na súd žalobu
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam; takúto žalobu však podala na súd až dňa 9.10.2017.
Žalobkyni sa teda nepodarilo preukázať, že uzavretím zmluvy zo dňa 15.11.2012 označenej ako kúpna
zmluva vôľa žalobkyne a žalovaného 1/ smerovala k založeniu zmluvného vzťahu zo zmluvy o pôžičke
a k zabezpečeniu splnenia dlhu zo zmluvy o pôžičke. Nejedná sa teda o neplatný právny úkon. Kúpna

zmluva zo dňa 15.11.2012 má všetky podstatné náležitosti v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka, je
zrozumiteľná, určitá, je dodržaná aj zákonom vyžadovaná písomná forma tohto právneho úkonu. Všetky
uvedené požiadavky spĺňa aj kúpna zmluva uzavretá dňa 23.1.2017, na základe ktorej nehnuteľnosti
nadobudli žalovaní 2/, 3/.

33. Pokiaľ by aj bolo v konaní preukázané, že kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 uzavretá medzi
žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako kupujúcim bola predstieraný právny úkon, a pre
nedostatok vážnosti vôle zmluvných strán neplatný právny úkon, súd by žalobe nemohol aj tak
vyhovieť, pretože z vykonaného dokazovania bolo preukázané , že žalovaní 2/, 3/, ktorí nehnuteľnosti
následne nadobudli od žalovaného 1/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.1.2017 boli dobromyseľnými

nadobúdateľmi týchto nehnuteľností. V súkromnoprávnych vzťahoch sa uplatňuje základná zásada,
podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv než má on sám. Túto zásadu prelamujú
priamo niektoré zákonné ustanovenia, napr. ustanovenie § 486 Občianskeho zákonníka, ktoré rieši
nadobudnutie vlastníckeho práva pri prevode od tzv. nepravého dediča. Vzhľadom na špecifické
okolnosti prípadu je však výnimočne možné odkloniť sa od tejto zásady aj v iných situáciách v záujme

zachovania princípu všeobecnej spravodlivosti a priznať právnu ochranu nadobúdateľovi nehnuteľností,
ktorý konal v dobrej viere, že prevodca je skutočným vlastníkom v katastri evidovaných prevádzaných
nehnuteľností.ÚstavnýsúdSRvnálezesp.zn.I.ÚS549/2015zodňa16.3.2016,resp.ajvnálezesp.zn.
I. ÚS 151/2016 z 3.5.2017 konštatoval, že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí Ústavný
súd SR postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do
vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp
dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse
habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko má sám). Pokiaľ však nemožno zachovať

maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je
nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti
konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej
viere,pretožetentoniejeschopnýsanijakodozvedieťotom,akovecopustilavlastníkovusféruadostala
sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Princíp dobrej

viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej
istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo
nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy
nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu
(porovnaj aj R 14/2009). S poukazom na tieto nálezy Ústavného súdu SR súd s ohľadom na individuálne

okolnosti daného prípadu posúdil tvrdenia žalovaných 2/, 3/ o tom, že pri nadobúdaní nehnuteľností od
predchádzajúceho vlastníka, teda žalovaného 1/ konali v dobrej viere v to, že žalovaný 1/ je skutočným
vlastníkom nehnuteľností a že neexistovala žiadna právna preukážka, ktorá by žalovanému bránila
nehnuteľnosti previesť. Žalovaní 2/, 3/ uvádzali, že o možnosti kúpy predmetných nehnuteľností sadozvedeli od svedka X. Q., ktorý bol sprostredkovateľom predaja nehnuteľností, a ktorý vedel, že
žalovaný 2/ mal záujem dlhodobo investovať do nehnuteľností. Svedok X. Q. uviedol, že o tom, že sú
nehnuteľnosti na predaj sa dozvedel od P. E., ktorú poznal dlhší čas. Podľa zhodných tvrdení strán

sa dňa 2.12.2016 dostavil žalovaný 2/ na ohliadku predmetných nehnuteľností. Tam sa žalovaný 2/
stretol so žalobkyňou v prístavbe rodinného domu a prítomní boli aj X. a P. E. , ktorá zabezpečovala
predaj nehnuteľnosti konajúc za žalovaného 1/. Vtedy sa žalovaný 2/ po prvý krát stretol s P. E.,
ako vyplýva z ich zhodného tvrdenia. Žalovaný 2/ uvádzal, že na stretnutí mu žalobkyňa povedala,
že nehnuteľnosti nadobudla v dražbe a následne ich predala žalovanému 1/ a tiež uviedla, že má

záujem v nehnuteľnostiach bývať s tým, že bude na základe zmluvy hradiť žalovaným 2/, 3/ úhrady za
užívanie nehnuteľností a má záujem si nehnuteľnosti odkúpiť. Žalovaným 2/, 3/ takýto stav vyhovoval,
pretože nekupovali nehnuteľnosť na bývanie, keďže bývali vo vlastnom dome, ale nehnuteľnosti chceli
nadobudnúť za účelom dlhodobej investície. Skutočnosť, že žalobkyňa na otázku žalovaného 2/,
či nehnuteľnosti žalovanému 1/ predala odpovedala výslovne kladne potvrdili svojimi výpoveďami
svedkovia X.f Q.r ako aj P. E., ktorí boli prítomní pri tomto rokovaní žalovaného 2/ a žalobkyne. Podľa

vyjadrenia žalovaného 2/ ho žalobkyňa na stretnutí neinformovala o žiadnom podvodnom konaní , ktoré
by súviselo s prevodom uvedených nehnuteľností. Samotná žalobkyňa uviedla, že na tomto stretnutí
žalovaného 2/ neinformovala o tom, že polícia v minulosti riešila pani E. a pána V.. Aj svedkyňa P. E.
potvrdila, že žalobkyňa na tomto stretnutí žalovanému 2/ neoznámila, že má nejaké výhrady, námietky
k tomu, ako nehnuteľnosti od nej nadobudol žalovaný 1/.Žalovaní 2/, 3/ podľa ich vyjadrenia overovali

vlastnícke právo žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam aj z dostupných relevantných listín. Svedkyňa
Ing. P. E. predložila žalovanému 2/ na jeho žiadosť kúpnu zmluvu, ktorú uzavrela žalobkyňa so
žalovaným 1/ ohľadom predmetných nehnuteľností ako aj výpis z listu vlastníctva ohľadom predmetných
nehnuteľností, na ktorom bol ako vlastník zapísaný žalovaný 1/. Ako vyplýva aj z predložených výpisov
z LV č. XXX k.ú. Z. za vlastníka nehnuteľností bol v tom čase v katastri nehnuteľností zapísaný

žalovaný 1/ a nebola tam uvedená žiadna poznámka, ktorá by žalovaného 1/ obmedzovala v dispozícii s
nehnuteľnosťami. Ak naozaj nadobudol žalovaný 1/ od žalobkyne predmetné nehnuteľnosti podvodným
spôsobom, a cítila sa ako skutočná vlastníčka nehnuteľností mala žalobkyňa ako pôvodná vlastníčka na
to upozorniť žalovaných 2/, 3/, čo však nespravila, a pokiaľ by žalobkyňa takéto upozornenie žalovaným
2/, 3/ dala, či už na osobnom stretnutí alebo iným spôsobom pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa

23.1.2017, žalovaní 2/, 3/ by podľa ich vyjadrenia predmetné nehnuteľnosti od žalovaného 1/ nekupovali.
Žalovaný 1/ vlastnil nehnuteľnosti viac ako štyri roky, keď od neho nehnuteľnosti odkúpili žalovaní 2/,
3/ a pokiaľ by iná osoba mala nejaké námietky voči prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 1/,
opodstatnene žalovaní 2/, 3/ vychádzali z predpokladu, že za túto dlhšiu dobu by tretia osoba tieto
výhrady vzniesla, čo by sa odzrkadlilo či už v zápisoch plomby, poznámky v katastri nehnuteľností,

alebo by to žalovaným oznámili zainteresované subjekty, no žiadne také námietky zo strany žalovaného
1/ ani zo strany žalobkyne žalovaným 2/, 3/ nebolo prezentované. Preto aj dĺžka doby, po ktorú
vlastnil nehnuteľnosti žalovaný 1/ posilňuje záver o dobrej viere žalovaných 2/, 3/ pri nadobúdaní
nehnuteľností. Z uvedených skutočností teda možno vyvodiť, že žalovaní 2/, 3/ vynaložili obvyklú mieru
opatrnosti, ktorú možno od každého, kto by bol v podobnej situácii požadovať, pretože vlastníctvo

žalovaného 1/ overovali nielen z listinných dokladov, nespoliehali sa len na odporúčanie X. Q. na kúpu
nehnuteľností, ale žalovaný 2/ bol aj na ohliadke nehnuteľností, na ktorej priamo od žalobkyne ako
pôvodnej vlastníčky nehnuteľností mal potvrdené, že žalobkyňa previedla nehnuteľnosti do vlastníctva
žalovaného 1/, a po vykonaní týchto aktivít žalovaní 2/, 3/ oprávnene nadobudli presvedčenie, že
žalovaný 1/ je vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2012.

Preto žalovaní 2/, 3/ uzavreli so žalovaným 1/ dňa 23.1.2017 kúpnu zmluvu , na základe ktorej nadobudli
do bezpodielového spoluvlastníctva predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 68.000 Eur. Dohodnutá
kúpna cena mala byť predávajúcemu vyplatená z hypotekárneho úveru poskytnutého žalovaným 2/, 3/
od ČSOB, a.s. na základe zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie zo dňa 13.1.2017, poskytnutého vo
výške 110.000 Eur na dva objekty financovania (jedným z nich sú predmetné nehnuteľnosti), s tým, že

žalovaní 2/, 3/ sa zaviazali úver splácať v mesačných splátkach po 654,76 Eur a dosplácať ho v lehote
16 rokov od jeho dočerpania. Následne žalovaní 2/, 3/ ako prenajímatelia uzavreli s nájomcom spol.
100pro Real s.r.o., konateľom ktorej je svedok X. Q. zmluvu nájme, v ktorej nájomcovi udelil súhlas
uzavrieť zmluvu podnájomnú, ktorá bola uzavretá so žalobkyňou ako podnájomníčkou dňa 17.3.2017,
a podľa vysvetlenia žalovaného 2/ potvrdeného výsluchom svedka X. Q. prenechanie nehnuteľností do

užívania bolo riešené týmto spôsobom, pretože žalovaný 2/ bol pracovne vyťažený, často sa pracovne
nachádzal v zahraničí a X. Q. sa zdržiaval na Slovensku a mal teda časový priestor na vybavovanie vecí
ohľadom podnájmu nehnuteľností. Naproti tomu na strane žalobkyne je možné konštatovať nedbalé,
nezodpovedné konanie, a to už pri nadobúdaní nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe, kde ich kúpila, hocinemala dostatok financií na úhradu prevažnej časti ceny dražených nehnuteľností. Neuvážene konala
žalobkyňa aj vtedy, keď si po vykonaní dobrovoľnej dražby od spoločnosti Tatra credit, a.s. , Piešťany
vzala úver vo výške 13.000 Eur na prerábky v rodinnom dome, hoci nemala dostatok peňažných

prostriedkov ani na úhradu zvyšku ceny nehnuteľností kúpených v dražbe. Napokon súd hodnotí ako
výslovne neopatrný prístup žalobkyne , ktorá mala so žalovaným 1/ simulovať právny úkon kúpnej
zmluvy, hoci v skutočnosti malo ísť o pôžičku zo strany žalovaného 1/ v jej prospech (čo však nebolo
preukázané). Každý takýto simulovaný právny úkon vnáša neistotu do právneho postavenia nielen
účastníkov právneho úkonu ale aj každého ďalšieho nadobúdateľa nehnuteľností, ktorý koná v dobrej

viere v správnosť zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že
až pred notárskym úradom bolo žalobkyni povedané, že namiesto zmluvy o pôžičke je potrebné uzavrieť
kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, žalobkyňu nikto do podpisu tejto kúpnej zmluvy nenútil, nemusela ju
podpísať a hoci jej záväzok vrátiť manželovej sesternici pôžičku bol vtedy už dva mesiace po lehote
splatnosti, svedkyňa U. Z. okrem výziev na vrátenie pôžičky v sume 30.000 Eur žiadne konkrétne právne
či faktické kroky voči žalobkyni a jej manželovi (napr. podanie žaloby na súd) v tom čase nepodnikla, a

nebolatakbezprostredneohrozenámožnosťžalobkyneďalejbývaťvdome,ažalobkyňamohlapožiadať
žalovaného 1/ o odklad podpisu kúpnej zmluvy za účelom dôkladnejšieho zváženia následkov tohto
právneho úkonu. Žalobkyňa tak nespravila a jej postup preto hodnotí súd ako nedostatočne obozretný.
Je vždy nevyhnutné zohľadniť okolnosti, za ktorých prišiel pôvodný vlastník o svoj majetok. Pokiaľ sa tak
stalo v dôsledku neopatrnosti, nedbalosti pôvodného vlastníka, ktorý simuloval prevod nehnuteľností,

záujem na ochrane práv a oprávnených záujmov neskoršieho dobromyseľného nadobúdateľa prevláda
nad ochranou práv nedbalého pôvodného vlastníka. Ak by pôvodný vlastník previedol nehnuteľnosti
na iný subjekt bez svojho zavinenia, napr. ak v dôsledku duševnej choroby nebol spôsobilý na takýto
prevodný právny úkon, resp. k prevodu došlo výlučne zavinením inej osoby, ktorá napr. sfalšovala podpis
prevodcu na zmluve, bolo by na mieste zachovať zásadu, že nikto nemôže na iného previesť viac

práv ako mu patrí. S poukazom na vykonané dokazovanie je zrejmé, že na posudzovanú vec dopadá
prvý okruh prípadov, a pri riešení otázky vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam práva žalobkyne ako
nedbalého vlastníka so zreteľom na princíp všeobecnej spravodlivosti musia ustúpiť právam žalovaných
2/, 3 ako dobromyseľných nadobúdateľov nehnuteľností. Pokiaľ žalobkyňa namietala výpoveď svedkyne
P. E. v tom smere, že sa zrejme na výpovedi dohodla so štatutárnym zástupcom žalovaného 1/, s ktorým

sa pozná viac rokov, pretože spolu v minulosti obchodovali, súd poukazuje na to, že svedkyňa bola pred
výpoveďou poučená o trestnoprávnych následkoch krivej svedeckej výpovede a samotná skutočnosť,
že sa svedkyňa pozná s konateľom žalovaného 1/ neznamená, že jej výpoveď by bola nevierohodná,
keďže výpoveď tejto svedkyne sa zhodovala s výpoveďou aj svedka X. Q., a výpovede týchto svedkov
korešpondujú aj s inými v konaní vykonanými dôkazmi, najmä listinnými dôkazmi, zmluvami.

34. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka X. V., ktorý dôkazný prostriedok navrhovala
žalobkyňa. Súd tohto svedka predvolal prostredníctvom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v
Sučanoch na pojednávanie dňa 6.9.2019, a k tomuto dňu už podľa odpovede na lustráciu v evidencii
ZVJS mal skončiť výkon jeho trestu, no svedok sa bez ospravedlnenia pojednávania nezúčastnil, hoci

predvolanie riadne a včas prevzal. Žalobkyňa ani jej právny zástupca na pojednávaniach a ani vo
svojich podaniach na výzvu súdu neoznámili súdu adresu, na ktorej by sa mohol svedok zdržiavať.
Adresa svedka im teda nebola známa, a preto súd svedka predvolal na pojednávanie dňa 17.12.2019 z
adresy jeho trvalého pobytu B. evidovanej v Registri obyvateľov SR, no svedok nedostavil, predvolanie
na termín pojednávania 17.12.2019 neprevzal v odbernej lehote. Preto súd pojednávanie 17.12.2019,

na ktorom mal byť vykonaný výsluch svedka odročil bez prejednania na deň 7.2.2020, a uznesením
požiadal Obvodné oddelenie PZ Trstená o predvedenie svedka, keďže svedok bol predtým v predvolaní
poučenýomožnostijehopredvedenia.Napojednávaniedňa7.2.2020všaksvedokX.nebolpredvedený,
pričompodľasprávyObvodnéhooddeleniaPZTrstenázodňa6.2.2020svedkanebolomožnépredviesť,
pretože sa dlhodobo nezdržiava na adrese trvalého bydliska, a nepodarilo sa zistiť miesto jeho

súčasného pobytu s tým, že podľa neoverenej informácie by sa mal zdržiavať niekde v okolí Banskej
Bystrice. Súd pri zabezpečovaní účasti svedka na pojednávaní postupoval v zmysle ustanovenia §
197 CSP. Pretože žalobkyňa nezabezpečila účasť tohto svedka na pojednávaní, a neoznámila adresu
na ktorej by svedok preberal zásielky a z ktorej by ho bolo možné predvolať, súd svedka predvolal
a následne dal predviesť z adresy jeho trvalého pobytu, evidovanej v Registri obyvateľov SR (adresu

prechodného pobytu, prípadne iného pobytu nemal svedok evidovanú v uvedenom registri). CSP v
zmysle prejednacieho princípu kladie zvýšené požiadavky na stranu sporu, ktorá navrhuje výsluch
svedka v tom smere, aby strana sporu prítomnosť svedka na pojednávaní buď sama zabezpečila,
alebo súdu včas v súlade zo zásadou koncentrácie konania oznámila adresu, z ktorej má súd predvolaťsvedka. Ak je adresa svedka strane neznáma, súd má podľa § 197 ods. 2 CSP povinnosť svedka
predvolať z adresy pobytu evidovanej v Registri obyvateľov SR a teda citované ustanovenie neukladá
súdu, aby okrem šetrenia pobytu v Registri obyvateľov SR vykonal aj ďalšie šetrenia pobytu svedka

prostredníctvom iných úradov. Právny zástupca žalobkyne až na pojednávaní dňa 7.2.2020 uviedol,
že ráno v deň pojednávania na internete, na facebooku zistil, že svedok X. V. by mal bývať niekde
v obci Námestovo s tým, že dátum narodenia uvedený na internetovej stránke zodpovedá dátumu
narodenia tohto svedka a je tam aj jeho fotografia. Právny zástupca žalobcu jednak neoznámil presnú
adresu svedka v Námestove a jednak nekonal v súlade s koncentračnou zásadou, adresu pobytu

prostredníctvom verejne dostupného internetu neprešetril skôr a neoznámil ju súdu v dostatočnom
časovom predstihu tak, aby svedok mohol byť z oznámenej adresy predvolaný, prípadne políciou
predvedený. Ďalší pokus o zabezpečenie svedka na pojednávaní by si vyžadoval opäť odročenie
pojednávania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. S poukazom na všetky uvedené
dôvody súd návrh žalobkyne na výsluch tohto svedka na pojednávaní dňa 7.2.2020 uznesením zamietol.
Súd nevyhovel ani návrhu žalobkyne doplniť dokazovanie pripojením a oboznámením trestného spisu

Okresného súdu Nitra, v ktorom boli obvinení X. pani O., P. E. z trestného činu podvodu za účelom
preukázania, že tam bola rovnaká podvodná schéma ako v prípade prevodu nehnuteľností žalobkyne.
Žalobkyňaneuviedlaspisovúznačkuňouuvádzanéhotrestnéhospisu,neuvádzala,žebysatotokonanie
vedené Okresným súdom Nitra týkalo predmetných nehnuteľností a ani netvrdila, že by toto konanie
skončilo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom ňou menovaných obvinených. Súd preto považoval

vykonanie tohto dôkazu za nadbytočné a nehospodárne.

35. S poukazom na uvedené dôvody súd výrokom I. žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Úspešní žalovaní majú podľa § 255 ods. 1 CSP v zmysle zásady úspechu právo na náhradu trov
konania, čo súd vyslovil výrokom II. rozsudku. Podľa § 262 ods. 2 CSP súd rozhodne o výške náhrady
trov konania samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.