Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 4, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118013047
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2118013047.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného P. V., nar. XX. P. XXXX v Z. B.,
trvalé bydlisko ul. Q. XXX/XX, I., v konaní o osvedčení/neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava z 15. októbra 2020, č. k. 6PP/164/2018-73, na neverejnom zasadnutí konanom

4. februára 2021 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného P. V. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdTrnava(ďalejlenokresnýsúd)uznesenímz15.októbra2020,č.k.6PP/164/2018-73,podľa
§ 416 ods. 1 Tr. por. a § 68 ods. 2 Tr. zák. vyslovil, že sa P. V. (ďalej tiež odsúdený) v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na základe uznesenia Okresného súdu

Trnava z 19. februára 2019, sp. zn. 6PP/164/2018, neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom z 29. marca 2017, sp. zn. 2T/166/2016, vo
výmere 10 (desať) mesiacov a 5 (päť) dní vykoná,
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že odsúdený bol uznesením Okresného súdu Trnava
z 19. februára 2019, sp. zn. 6PP/164/2018, právoplatným 19. februára 2019,
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného

súdu Žiar nad Hronom z 29. marca 2017, sp. zn. 2T/166/2016 vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov
nepodmienečne so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia. Okresný súd určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky, ktorá mu plynie od 19.
februára 2019 do 19. februára 2023.
Okresný súd v priebehu plynutia skúšobnej doby zistil skutočnosti svedčiace pre záver, že odsúdený
v skúšobnej dobe nevedie riadny život, preto vo veci nariadil termín verejného zasadnutia, na ktorom

vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením uznesenia Okresného súdu Trnava z 19.
februára 2019, sp. zn. 6PP/164/2018, rozsudkom Okresného súdu Levice zo 14. júla 2020, sp. zn.
3T/3/2020, ako aj aktuálnymi lustráciami na odsúdeného vrátane odpisu registra trestov.
Na základe takto vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že počas plynutia skúšobnej doby bol P.
V. rozsudkom Okresného súdu Levice zo 14. júla 2020, sp. zn. 3T 3/2020, uznaný za vinného z pokusu
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu

s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za čo bol odsúdený podľa § 364 ods. 1
Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. 1), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), §
56 ods. 2, § 57 ods. 1 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 1.300 €. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu bol
stanovený pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 4 mesiace. Skutok, za ktorý bol odsúdený, spáchal 1. septembra 2019, teda počas
plynutia skúšobnej doby. Iné negatívne poznatky o správaní sa odsúdeného v priebehu skúšobnej doby

okresný súd nezistil.Na základe takto vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že odsúdený neviedol
v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia riadny život, v dôsledku čoho sa
neosvedčil a preto zvyšok trestu musí vykonať.

K obhajobným námietkam odsúdeného okresný súd uviedol, že je viazaný skutkom tak, ako je uvedený
v cit. rozsudku, preto verzie odsúdeného o inom priebehu skutku označil za bezpredmetné. Pokiaľ
odsúdený namietal, že zaplatením peňažného trestu došlo k zahľadeniu odsúdenia a hľadí sa na neho,
ako keby nebol odsúdený, k tomu okresný súd uviedol, že právna fikcia, že sa na páchateľa hľadí, ako by
nebol odsúdený, znamená, že fiktívne zaniká iba skutočnosť odsúdenia. Skutočnosť, že bol spáchaný

trestný čin, zostáva touto fikciou nedotknutá. To, že páchateľ spáchal skutok, ktorý má znaky trestného
činu a skutočnosť, že bol za tento skutok súdom právoplatne odsúdený, sú rozdielne skutočnosti. Právo
rozlišuje tieto dve rozdielne právne situácie a spája s nimi vznik odlišných právnych pomerov a odlišné
právne následky pre páchateľa. Ak teda právna fikcia, že sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený,
znamená v podstate právny zánik skutočností odsúdenia, neznamená to i zánik skutočnosti, že páchateľ
spáchal trestný čin. Fikcia neodsúdenia v prípade rozsudku Okresného súdu Levice zo 14. júla 2020,

sp. zn. 3T/3/2020, nepôsobí spätne tak, že by likvidovala samotný fakt, že odsúdený spáchal úmyselný
trestný čin.
Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátorka vzdala práva na podanie sťažnosti,
no odsúdený voči uzneseniu zahlásil sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr.
Jozefa Bóna.

V sťažnosti uviedol, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody mal spočiatku
problémy so závislosťou na užívaní návykových látok, ktorá bola príčinou jeho problémov, no nastúpil
na ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, ktoré vykonáva v súčasnej dobe v
Psychiatrickej ambulancii Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala v Bratislave u lekára
MUDr. D. T., PhD., MPH, MBA. Naposledy ambulanciu navštívil 12. októbra 2020, o čom súdu predložil

správu. Liečba u neho plní účel, na kontroly sa dostavuje, dohodnutý režim dodržuje. Po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody sa hneď snažil zamestnať, no mal s tým problémy, veľmi ťažko si
hľadal dlhodobé a stabilné zamestnanie, aby sa mohol postaviť na vlastné nohy. Toto sa mu podarilo
až v novembri 2019, kedy sa zamestnal v spoločnosti CB AGENCY, s.r.o. Považská Bystrica, ktorá ho
vyslala ako zvárača do Belgicka. V tejto spoločnosti pracuje aj v súčasnosti a je tam spokojný, má slušný

príjem a veľmi dobrý pracovný kolektív. Bol by veľmi rád, keby tam mohol zostať pracovať i naďalej.
Našiel si partnerku a spolu s jej dcérkou bývajú v Z. B., kde si prenajali dvojizbový byt. V súčasnej
dobe má rodinné zázemie a spoznal, aký význam má pre človeka usporiadaná rodina. Keď sa vracia na
Slovensko, voľný čas trávi v kruhu svojej rodiny. Jeho snaha o plnohodnotné zaradenie sa do riadneho
života po návrate z výkonu trestu odňatia slobody sa neobišla aj bez chýb, ktoré si plne uvedomuje. V

tejto súvislosti poukázal na odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Levice. Dodal, že je pravdou, že sa
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia skutku, ktorý bol kvalifikovaný ako pokus prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pričom ďalej uviedol, že k nemu došlo za špecifických
okolností, kedy sa zúčastnil pred rokom 1. septembra 2019 diskotéky v Bátovciach,

bol tam fyzicky napadnutý domácimi účastníkmi diskotéky, ktorým zjavne prekážalo, že tam bol cudzí.
Čelil útoku vedenému na jeho osobu. Napriek tomu, že sa len bránil, bol obvinený aj on. Okresný súd
Levice túto skutočnosť zohľadnil v horeuvedenom rozsudku tým, že vzhľadom na okolnosti prípadu mu
uložil alternatívny - peňažný trest, ktorý po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku aj riadne zaplatil, čím
bol tento trest aj riadne vykonaný. Vykonaním peňažného trestu došlo súčasne k jeho zahladeniu. Ak

bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.
Ďalej v sťažnosti namietal, že napriek zahladeniu odsúdenia, kedy sa má na neho hľadieť ako keby
nebol odsúdený, okresný súd rozhodol, že zvyšok trestu vykoná. Došlo tým k porušeniu ustanovenia
§ 93 ods. 1 Tr. zák. Ďalej poukázal aj na judikát R 15/1964 a dodal, že okresný súd nemal tvrdo a
rigorózne hodnotiť, že sa neosvedčil len na základe odsúdenia, ktoré mu bolo zahladené. Nemal by

na toto odsúdenie prihliadať a mal by brať v úvahu aj širšie súvislosti. Nebral do úvahy, že sa začlenil
do riadneho života, zapojil sa do dlhodobého a perspektívneho pracovného procesu a usporiadal si
rodinný život. Za rok a pol, ako bol podmienečne prepustený, toto nie je až tak málo, pretože sa to
nepodarilo mnohým mladým ľuďom, ktorí ani neboli vo výkone trestu. Stálo ho to veľké úsilie, ktoré môže
byť nariadením výkonu zvyšku trestu celé zmarené. V jeho prípade výkon trestu nemôže plniť výchovný

účel, ale práve naopak, zmaril by všetko jeho úsilie o začlenenie sa do riadneho života, ktoré vyvinul. Za
10 mesiacov by prišiel o svoju prácu a zrejme i o rodinu, nakoľko by táto finančne nezvládla platiť nájom
a musela by sa vysťahovať z prenajatého bytu. Za posledný rok sa ničoho nedopustil, ani priestupku,
čo je tiež dôkazom toho, že sa mu podarilo nastúpiť na správnu cestu. V prípade ponechania v platnostijeho podmienečného prepustenia bude viesť riadny život, riadne pracovať a starať sa o rodinu. Je toho
názoru, že skúšobná doba podmienečného prepustenia, ktorá trvá do 19. februára 2023, je dostatočne
dlhá na to, aby sa po jej uplynutí dalo objektívne posúdiť, či sa osvedčil alebo nie.

K sťažnosti pripojil prípisy od zamestnávateľa - spoločnosti CB agency, s.r.o. so sídlom Centrum
1746/265, 017 01 Považská Bystrica a od svojej sestry Mgr. D. V., ktorým preukazoval ním tvrdené
skutočnosti. V konečnom návrhu žiadal, aby krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. napadnuté
uznesenie zrušil a rozhodol vo veci sám tak, že mu podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody ponechá v platnosti.

K podanej sťažnosti sa prokurátor nevyjadril.
Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave riadne predložený na rozhodnutie 18. januára
2021.
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por.
preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený podal sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť bola podaná voči rozhodnutiu, voči
ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená a v zákonom stanovenej lehote. Zároveň ale krajský

súd zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutému výroku, odsúdený mu v sťažnosti žiadne chyby
nevytýkal a krajský súd ich vlastným prieskumom nezistil. Z obsahu spisového materiálu naopak
vyplynulo, že odsúdený bol na verejné zasadnutie, na ktorom bolo vyhlásené napadnuté uznesenie,
riadne a včas predvolaný, že mal možnosť vyjadriť sa k predmetu konania, a že okresný súd vykonal

všetky dôkazy, ktoré boli potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie.
Z vykonaného dokazovania mal aj krajský súd za preukázané, že odsúdený
- bol uznesením Okresného súdu Trnava z 19. februára 2019, sp. zn. 6PP/164/2018, právoplatným
19. februára 2019, podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom z 29. marca 2017, sp. zn. 2T/166/2016 vo

výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pričom mu bola určená skúšobná doba v trvaní 4
(štyri) roky, ktorá mu plynie od 19. februára 2019 do 19. februára 2023,
- bol rozsudkom Okresného súdu Levice zo 14. júla 2020, sp. zn. 3T 3/2020, uznaný za vinného zo
skutku spáchaného 1. septembra 2019, právne kvalifikovaného ako pokus prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za ktorý bol odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods.
2, § 36 písm. 1), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 56 ods. 2, § 57 ods. 1 Tr. zák. na peňažný
trest vo výmere 1.300 € a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu bol stanovený pre prípad, že by výkon tohto
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace,

- uložený peňažný trest zaplatil, v dôsledku čoho sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Ak na základe týchto faktov, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, dospel okresný súd k záveru,
že sa odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia neosvedčil, nemožno
mu v tomto smere nič vytknúť.
Elementárnou povinnosťou odsúdeného bolo počas plynutia skúšobnej doby viesť riadny život. O

vedenie riadneho života ide vtedy, ak si odsúdený nielen plní svoje zákonné povinnosti, ale súčasne sa
aj vyhýba akémukoľvek protiprávnemu konaniu. Inak povedené, aby bolo možné konštatovať vedenie
riadneho života zo strany odsúdeného, tak by sa v priebehu plynutia skúšobnej doby nemal dopúšťať
ani len priestupkov, tobôž nie trestných činov.
Spáchanie dvoch úmyselných trestných činov priebehu plynutia skúšobnej doby preto jednoznačne

svedčí pre záver, že si odsúdený svoju elementárnu povinnosť - viesť riadny život - nesplnil. V dôsledku
toho je správny záver okresného súdu, že sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
neosvedčil.Pokiaľ ide o sťažnostné námietky odsúdeného, krajský súd ich nepovažoval za dôvodné. Kľúčové pre
posúdenie tejto veci je, že odsúdený si bol plne vedomý plynutia skúšobnej doby, napriek tomu sa už
krátko po jej začatí dopustil hneď dvoch úmyselných trestných činov, za ktoré bol právoplatne odsúdený.

Správne okresný súd k argumentom odsúdeného uviedol, že platí jedine verzia skutku uvedená v tzv.
skutkovej vete výroku o vine odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Levice a iné verzie predostreté
odsúdeným v konaní sú nepodstatné. Rovnako správne okresný zdôraznil, že na tento odsudzujúci
rozsudok je potrebné prihliadnuť, lebo zaplatením peňažného trestu síce došlo k zahladeniu odsúdenia,
no zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia zaniká iba skutočnosť odsúdenia za

trestný čin, nie však aj samotná skutočnosť, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
spáchal trestný čin a bol zaň právoplatne odsúdený.
Pri rozhodovaní tiež nedošlo k mechanickému posudzovaniu toho, že odsúdený sa v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody dopustil ďalšej trestnej činnosti
(s poukazom na R 15/1964). Bolo prihliadnuté na to, že v minulosti už bol súdne trestaný, že
krátko po svojom podmienečnom prepustení spáchal opätovne hneď dva úmyselné trestné činy a v

neposlednom rade, že to bol práve odsúdený, ktorý podľa právoplatného odsudzujúceho rozsudku
napadol poškodeného (teda on zaútočil fyzicky prvý).
K zvyšným sťažnostným námietkam odsúdeného krajský súd uvádza, že akokoľvek by sa mohlo javiť, že
odsúdený od spáchania skutku, za ktorý bol právoplatne odsúdený Okresným súdom Levice, preukazuje
snahu o svoju nápravu, či už navštevovaním protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou alebo

nájdením si práce a staraním sa o rodinu, tak stále platí, že odsúdený má viesť riadny život počas celej
skúšobnej doby, nie iba počas určitého úseku, ktorý on sám považuje za relevantný. Preto v žiadnom
prípade nemožno prehliadať spáchanie dvoch úmyselných trestných činov, hoci k nim došlo krátko po
začatí plynutia skúšobnej doby.
Okresný súd tiež správne skonštatoval, že ust. § 68 Tr. zák. neumožňuje ponechať podmienečné

prepustenie v platnosti, ako je to pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody,
pokiaľ existujú výnimočné okolnosti prípadu. Odsúdeným navrhovaný postup v podobe ponechania
podmienečného odsúdenia v platnosti teda nemá oporu v zákone.
Možno preto uzavrieť, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného
evidentne nesplnilo svoj účel a na odsúdeného je preto potrebné dôsledne pôsobiť výkonom zvyšku

nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Nezistiac tak podmienky pre zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia senát krajského súdu
postupom podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného na neverejnom
zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.