Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Lýdia Stehurová
Legislation area – Rodinné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8Pc/11/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320202582
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2020:5320202582.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci navrhovateľky H. I., B..
XX.XX.XXXX, X. XXX XX T. S.Í. XXX proti manželovi T. I., B.. X.X.XXXX, X. XXX XX U. XXX v konaní
o rozvod manželstva takto
r o z h o d o l :
I. Manželstvo účastníkov konania H. I., G.. L., B.. XX.XX.XXXX H. T. I., B.. X.X.XXXX, uzavreté dňa
XX.X.XXXX P. U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U. vo zväzku X, ročník XXXX, strana
XXX, poradové číslo X, r o z v á d z a .
II. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 4.8.2020 domáhala rozvodu jej manželstva, nakoľko
vzťahy medzi ňou v manželom sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo si neplní a v
budúcnosti ani nemôže plniť svoj účel, nemožno očakávať jeho obnovu. V rámci skutkových tvrdení
uviedla, že s manželom sa zoznámila v roku 1992, ešte pred uzavretím jej prvého manželstva, ktoré
skončilo rozvodom v roku 1993. S manželom bývali v rodičovskom dome v obci U., spolu s jeho dnes
už zomrelou matkou. Dňa XX.X.XXXX sa im narodila dcéra L. a dňa X.X.XXXX syn T.. Obe deti sú už
plnoleté. Manželstvo uzavreli približne až po 10 rokoch spolužitia, hlavne kvôli deťom. Spočiatku bol
ich vzťah harmonický. Manžel pracoval na turnusy ako stavebný pracovník na Slovensku a v zahraničí.
Navrhovateľka sa starala o domácnosť a deti, bolo to asi 10 rokov. Potom manžel zostal doma, pracoval
len občas, brigádnicky, a väčšinu času sa staral o jeho matku. Aby mali dostatočný zdroj príjmov, na
jeho podnet šla navrhovateľka pracovat' do Nemecka, najskôr na farmu, potom do obchodu a neskôr aj
do Holandska. V zahraničí pracovala do roku 2014. Problémy v manželstve nastali hneď po narodení
syna T.Á.G., o ktorom manžel tvrdil, že jeho biologickým otcom je bývalý manžel navrhovateľky. Zašlo to
tak ďaleko, že manžel sa dožadoval vykonania testov DNA na potvrdenie otcovstva. Tie však nikdy robiť
nedali,lebo nemali natopeniaze.Snikýminýmnavrhovateľvšakvtomčasenemala.Manželbolžiarlivý
a pod vplyvom alkoholu jej toto často vyčítal a vyvolával hádky, bol vulgárny. Neustále ju obviňoval z
nevery, v dôsledku čoho sa stalo spolužitie s ním neznesiteľným. Preto sa v mesiaci november 2016
prvýkrát rozhodla podať návrh na rozvod manželstva. Tento však neskôr vzala späť, najmä z dôvodu,
že matka manžela bola v ťažkom zdravotnom stave a navrhovateľka považovala za potrebné pomôcť
manželovi doopratrovať ju. Avšak vzhľadom k negatívnemu správaniu manžela k navrhovateľke v roku
2018, ešte pred smrťou jeho matky, navrhovateľka spoločnú domácnosť opustila. Odvtedy s manželom
nežije intímne a ani spolu nehospodária. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom. Na pojednávaní
skutkové tvrdenia doplnila, keď uviedla, že rozdiel vo veku, na ktorý v písomnom vyjadrení poukázal jej
manžel, nebol nikdy problémom. Po odchode do Holandska za prácou, keďže jej manžel stále niečo
vykrikoval, si niekoho aj našla, manžela podviedla. Zostala s ním však už len kvôli jeho matke, hoci od
neho odišla skôr, než jeho matka zomrela (v septembri 2019). S manželom sa stretli až na jej pohrebe,na chvíľu svoj vzťah opäť obnovili, ale potom navrhovateľka stretla svojho prvého manžela a vrátila sa k
nemu. V súčasnosti s ním i žije, a to od marca tohto roka. Nevery sa dopustila dávno po narodení syna,
predtým manžela nikdy nepodviedla, preto dovtedy nemal dôvod žiarliť a čokoľvek jej vyčítať. Problém
mal vždy s tým, že navštevovala svojich rodičov a chodievala za nimi do Nitry. Po návrate odtiaľ sa s
ňou nerozprával, vadilo mu to. Väčšinou riešil problémy s alkoholom. Na záver uviedla, že žiada aby
súd manželstvo rozviedol, nakoľko už žije s iným mužom, s ktorým plánuje budúcnosť, k manželovi
sa nemieni vrátiť.
2. Manžel navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu, doručenom súdu dňa 2.9.2020 na
čl. 14 spisu, uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Ako dôvod uviedol, že je o 16 rokov starší, po
infarkte sa pridávajú aj psychické problémy. S niektorými pasážami v návrhu sa nestotožňuje, ale ide o
vec svedomia navrhovateľky. Chce jej poďakovať, že mu pomáhala pri opatere jeho matky, chce, aby
bola šťastná. Žiada, aby súd rozviedol manželstvo v jeho neprítomnosti zo zdravotných dôvodov, ktoré
preukazoval i pripojenými správami ošetrujúcich lekárov.
3. Na prejednanie uvedenej veci súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti manžela
navrhovateľky, v súlade s § 178 ods. 2 a 180 CSP, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a vyjadril súhlas
sprejednanímvecivjehoneprítomnosti.Nepožiadaloodročeniepojednávaniazdôležitéhodôvodu.Súd
na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky (viď odsek 1 uvedeného odôvodnenia) a
oboznámením listinných dôkazov. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav
a vyvodil z neho nasledovné právne závery.
4. Zo sobášneho listu na čl. 5 spisu vyplýva, že navrhovateľka spolu so svojim manželom T. I. uzavreli
manželstvo dňa XX.X.XXXX P. U.. Toto manželstvo ku dňu rozhodovaniu súdu trvalo.
5. Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva už skôr, a to dňa 2.11.2016, vo veci 9Pc 10/2016,
v ktorom uvádzala totožné skutočnosti ako v návrhu v uvedenej veci. Tneot návrh však vzala späť.
Zo späťvzatia návrhu na čl. 11 pripojeného spisu 9Pc/10/2016 vyplýva, že navrhovateľka tak urobila z
dôvodu, že sa pomáhala starať svojmu manželovi o jeho 90-ročnú chorú mamu. Nakoľko manžel bol
sám po vážnej chorobe a je na invalidnom dôchodku, nebol by schopný postarať sa o ňu sám. Druhým
dôvodom bola aj tehotná dcéra, ktorá veľmi ťažko znášala toto rozvodové konanie, preto navrhovateľka
nechcela, aby sa jej zdravie zhoršovalo. V nadväznosti na tento úkon navrhovateľky súd uznesením č.
konania 9Pc/10/2016-17 zo dňa 19.9.2017 konanie o jej návrhu zo dňa 2.11.2016 zastavil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2017.
6. Z potvrdenia o pobyte, vydaného C. U. dňa 24.8.2020 čl. 13, vyplýva, že navrhovateľka má od
29.7.2019 trvalý pobyt na adrese T. S. XXX, zatiaľ čo manžel navrhovateľky má naďalej trvalý pobyt
na adrese U. XXX.
7. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe
ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa§1ods.3Zákonaorodinemužažena,ktoríchcúspoluuzavrieťmanželstvo(ďalejlen"snúbenci"),
majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa
nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
8. Predmetom uvedeného konania navrhovateľka učinila rozvod jej manželstva. Dôvodila dlhodobým
stavom v spolužití, ktoré bolo ovplyvnené správaním jej manžela, ktorý bol žiarlivý a mal ju, najmä
pod vplyvom alkoholu, podozrievať a vyvolávať hádky, obviňujúc ju z nevery, súčasne tvrdiac, že on
nie je biologickým otcom syna navrhovateľky, pričom mu malo zároveň vadiť i to, že navrhovateľka
navštevovala svoju rodinu v Nitre, odkiaľ pochádza. Tieto skutočnosti uvádzala navrhovateľka už v
návrhu zo dňa 2.11.2016 v konaní 9Pc/10/2016, ktoré skončilo zastavením konania pre späťvzatie
návrhu. Manžel navrhovateľky s návrhom súhlasil. Tvrdenia v návrhu uvedené vo vzťahu k príčine
rozvratu manželstva žiadnym spôsobom nespochybnil, neprodukoval žiadne iné tvrdenia, či dôkazy,
ktorými by tvrdenia navrhovateľky vyvrátil. Súd si preto tvrdenia navrhovateľky v návrhu ako nesporné
osvojil a z týchto vychádzal. Zo všetkých dôvodov, ktoré navrhovateľka uvádzala, súd dospel k
presvedčeniu o neprimeranej žiarlivosti zo strany jej manžela, ktorá negatívne ovplyvňovala ich
manželský vzťah, ktorý by mal byť založený, okrem iného, aj na dôvere manželov. Súd hlavnú príčinu
rozvratu manželstva preto ustálil na strane manžela navrhovateľky, ktorý narušil manželský vzťah práve
svojim dlhodobým nedôvodným správaním. Avšak, vo vzťahu k doplnenému vyjadreniu navrhovateľky,
učinenému na pojednávaní, v zmysle ktorého bola manželovi napokon naozaj nevernou, hoci k nevere
došlo až po tom, čo už bol manželský vzťah pre správanie manžela narušený, súd ustálil neveru
navrhovateľky za sekundárnu príčinu rozvratu manželstva, pretože navrhovateľka, bez ohľadu na to, či
považovala manželstvo za fungujúce alebo nie, porušila svoju zákonnú povinnosť byť vernou svojmu
manželovi. Na okraj súd poukazuje na to, že pokiaľ manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení k
návrhu dôvodil vekovým rozdielom, tak tento bez ohľadu na to, že ho sama navrhovateľka nepovažovala
za podstatný dôvod, ani podľa názoru súdu by nebol dôvodom rozvratu bez iných, bližších, konkrétnych
rozhodujúcich skutkových tvrdení a tie zo strany manžela navrhovateľky chýbali. V tomto smere by
však bolo možné potom prisúdiť zavinenie na strane oboch manželov, ktorí vstupovali do manželstva s
vedomím o vekovom rozdiele. Súd sa samozrejme pri rozhodovaní zaoberal aj tým, či manželstvo ku dňu
rozhodovania súdu plní svoje funkcie. Za nesporné považoval tvrdenia navrhovateľky, že s manželom
nežijúnielenvspoločnejdomácnosti,aleaniintímne,keďženavrhovateľkaspoločnúdomácnosťopustila
už v roku 2018 a tiež to, že spoločne ani nehospodária, čo bolo možné vyhodnotiť i za logické, keďže
navrhovateľka ku dňu rozhodovania súdu už žije v spoločnej domácnosti s iným mužom. V nadväznosti
na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil, že vzťahy manželov sú dlhodobo rozvrátené,
narušené a že ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, preto nemôže plniť svoj spoločenský
účel. Preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiadny
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. A uvedený zákon
v časti upravujúcej konanie o rozvod manželstva inak neustanovuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na
Okresný súd v Čadci.
Právo podať odvolanie nemá ten účastník konania, ktorý sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne
vzdá.
Navrhovateľka nie je oprávnená podať odvolanie, pretože sa po vyhlásení tohto rozsudku na
pojednávaní tohto práva výslovne vzdala.Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.