Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, December 11, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/78/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820202809
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7820202809.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, vo veci žalobkyne O. R., nar. XX.XX.XXXX, Č. XXX,
právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Lučenec, J. Kráľa 5/A, proti žalovanej Poštová
banka, a.s., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu 6Csp/45/2020-43 z 20.8.2020 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovanej priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto
znení: I. ukladá spoločnosti Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
IČO: 31 340 890, povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky vyplývajúceho z

Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1665708557 uzavretej
medzi žalobkyňou a spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02
Bratislava, IČO: 31 340 890, dňa 28.09.2016 a povinnosť v deň vykonateľnosti tohto uznesenia oznámiť
zamestnávateľovi žalobkyni: Mestské lesy Rožňava, s.r.o., Rožňava - Huta č. 2243, 048 01 Rožňava,
IČO 36 173 037, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy navrhovateľky vykonávaného v zmysle Dohody
o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1665708557 uzavretej medzi

žalobkyňou a spoločnosťou Poštová banka, a.s. dňa 28.09.2016 a II. žalobkyni priznáva právo na
náhradu trov konania voči spoločnosti Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02
Bratislava, IČO: 31 340 890, v rozsahu 100%, III. súd poučil strany, že spoločnosť Poštová banka,
a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, môže podať žalobu vo
veci samej, proti navrhovateľke O. R., ktorej predmetom bude určenie, že spoločnosť Poštová banka,
a.s., má právo uplatňovať zrážky zo mzdy navrhovateľky vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy

k zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1665708557 uzavretej medzi navrhovateľkou a
spoločnosťou Poštová banka, a.s. dňa 28.09.2016, pričom následkom úspešnej žaloby by mohlo byť
zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 337 ods. 3 CSP.

2.V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
domáhajúcsauloženiapovinnostiPoštovejbankyzdržaťsavýkonuprávazrážkyzomzdyvyplývajúceho

z dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1665708557 uzavretej
medzi žalobkyňou a Poštovou bankou a povinnosti v deň vykonateľnosti tohto uznesenia oznámiť
zamestnávateľovi navrhovateľky: Mestské lesy Rožňava, s.r.o., Rožňava - Huta č. 2243, Rožňava, IČO
36 173 037, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy navrhovateľky vykonávaného v zmysle dohody o
zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka z 28.9.2016, čím návrh skutkovo a
právne odôvodnila.

2.1.Citoval znenie § 324 ods.1,2,3, § 325 ods.1,2,3, § 326 ods.1,2, § 328 ods.1,2,3, § 329 ods.1,2,3,
§ 330 ods.2, § 336 ods.1, § 337 ods.1, § 123 ods.2 CSP, § 52 ods.1,3,4, § 53 ods.1,5, § 551 ods.1,2OZ a konštatoval, že žalobkyňa osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže
listinnými dôkazmi - žiadosťou spoločnosti Poštová banka, a.s. o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy
doručenej zamestnávateľovi žalobkyne a samotnou dohodou o zrážkach zo mzdy bolo osvedčené, že

ku dňu podania návrhu, navyše už dlhšiu dobu pred jeho podaním žiadala spoločnosť Poštová banka,
a.s., od zamestnávateľa žalobkyne vykonávanie zrážok z jej mzdy. Aby nedochádzalo k ďalšiemu vzniku
možného bezdôvodného obohatenia v prospech spoločnosti Poštová banka, a.s., na úkor žalobkyne,
považoval za potrebné tomuto zamedziť nariadením neodkladného opatrenia a spoločnosti Poštová
banka,a.s., uložiťpovinnosťzdržaťsauplatňovaniapredmetnejdohodyozrážkachzomzdy.Nariadenie

neodkladného opatrenia nemôže spoločnosti Poštová banka, a.s., ako právnickej osobe hromadne
poskytujúcej úvery, vykonávaním týchto zrážok, ohroziť jej ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne
zasiahnuť jej majetkovú sféru. Prípadné práva veriteľa týmto pritom nijako nebudú dotknuté, pretože
je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu
spotrebiteľa, keďže predmetnú zmluvu o úvere je nutné považovať v zmysle § 52 ods.1 OZ za
spotrebiteľskú zmluvu. Práva spoločnosti Poštová banka, a.s., nariadením neodkladného opatrenia

dotknuté nebudú, nakoľko jej nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný
všeobecný súd. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, a preto takémuto návrhu vyhovel.
2.2.Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd spoločnosti Poštová banka, a.s., uložil povinnosť
zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá

úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody, preto
neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods.1 CSP). Uvedené však nijak nebráni
žalobkyni podať žalobu vo veci samej, ak bude mať zato, že neodkladné opatrenie nie je dostatočné. Súd
je toho názoru, že petit žaloby o neplatnosť, je petit o určení právnej skutočnosti, ktorá v zmysle § 137
CSP nie je prípustná, nakoľko nevyplýva z právneho predpisu. Určovacími žalobami tak možno žiadať

iba určenie, či tu nejaké konkrétne právo je alebo nie je, ale nie neplatnosť zmluvy, nakoľko určenie
neplatnosti zmluvy je určenie právnej skutočnosti. Súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo
veci samej, ale poučil strany - spoločnosť Poštová banka, a.s., v zmysle § 337 ods.1 CSP o možnosti
podať žalobu tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia.
2.3.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 ods.1 CSP a o nároku úspešnej žalobkyne na

náhradu trov konania rozhodol tak, že jej voči spoločnosti Poštová banka, a.s., priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3.Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalovaná z dôvodu, že súd na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f) CSP) a vec nesprávne právne
posúdil (§ 365 ods.1 písm. h) CSP).
3.1.K platnosti dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že žalobca a žalovaná uzatvorili samostatnú zmluvu,
od zmluvy o úvere oddelenú dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca ako priemerný spotrebiteľ podpísal
body 3.3 a 3.4, pričom potvrdil, že bol oboznámený o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy a týmto

porozumel. Vzhľadom na dikciu zákonu tak žalovaný splnil všetky zákonné predpoklady pre platnosť
dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola podmienkou uzatvorenia zmluvy o
úvere. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 10Co/5/2018.
3.2.Citoval znenie § 551 OZ, § 5a zák. č. 250/2007 Z. z. a konštatoval, že žalobca tieto skutočnosti
ani nepopiera, jeho argumentácia smeruje voči dohodám o zrážkach ako takým, ktoré označuje za

neprijateľné, vôbec neskúma podklady platnosti ani ich nepopiera vo vzťahu priamo k žalovanej dohode
o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch, navyše
právna úprava povoľuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako štandardný spôsob zabezpečenia
záväzku. Ak je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné
bez ďalšieho a priori tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo dokonca, že ide o neprijateľné dojednanie.

Dokonca ani v spotrebiteľských vzťahoch nie je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, ak
je dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená na samostatnej listine, ak dlžník bol poučený o dôsledkoch
jej uzatvorenia. Tieto podmienky na uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy boli riadne splnené. Ďalej
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín 19Co/3/2019 a záverom uviedol, že zostatok dlhu na
úvere k dnešnému dňu je 23 428,32 eura, z toho nezaplatená istina 23 351,79 eura a neuhradené úroky

vo výške 76,53 eura. Na úvere je evidovaných 8 omeškaných splátok a do dnešného dňa boli na úvere
uhradené splátky bez ohľadu na ich započítanie v celkovej výške 15 918,08 eura. Predmetný úver teda
zatiaľ nebol zosplatnený.3.3.Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu
Rožňava z 20.8.2020.

4.K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že uznesenie o nariadení neodkladného
opatrenia považuje v celom rozsahu za dôvodné a správne.
4.1.Dôvody správnosti neodkladného opatrenia považuje v tom, že žalovaný vo svojom odvolaní
zdôrazňuje iba formálnu stránku veci, t. j. že dohoda o zrážkach zo mzdy mala byť vyhotovená v
súlade so zákonom. Žalovaný však v celom opomína obsahovú stránku a akcesorickú povahu dohody

o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k spotrebiteľskej úverovej zmluve. Najmä pri inštitútoch zabezpečujúcich
pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že aj navonok zákonným
procesom možno dosahovať nezákonný výsledok. Odvolanie žalovaného je nedôvodné a argumentáciu
žalovaného považuje za nesprávnu z nasledujúcich dôvodov:
a)vymáhanie a inkasovanie spornej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy na základe zrážok zo mzdy
bez možnosti súdnej kontroly je proces, ktorý je nezákonný, nemôže používať právnu ochranu a teda

ho treba a priori považovať za neprípustný.
b)žalobkyňa popiera nárok žalovaného na odplatu a predkladá argumenty, ktorými svoje tvrdenia
odôvodňuje.
c)neodkladné opatrenie nemá trvalý charakter a len upravuje pomery účastníkov.
Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR I.ÚS/176/2020-32 z 28.4.2020.

4.2.Ďalej citovala z uznesenia Ústavného súdu SR II.ÚS/391/2019-29 z 5.12.2019 a na podporu
argumentácie v predmetnej veci súčasne dala do pozornosti odvolacieho súdu agendu Súdneho dvora
Európskej únie s predbežnou otázkou Okresného súdu Prešov týkajúceho sa dohôd o zrážkach zo mzdy
a Krajského súdu v Prešove s otázkou týkajúceho sa mimosúdneho výkonu záložného práva. Žalobkyňa
a jej manžel splácajú pohľadávku žalovaného podľa ich možností a budú ju splácať naďalej v rozsahu

v akom je nesporne dôvodná, t. j. do sumy istiny 30 000 eur.
4.3.Dôvody nesprávnosti podaného odvolania vydaním neodkladného opatrenia - súd nerozhodoval
o nároku žalovaného, ktorému nič nebráni domáhať sa nim tvrdenej pohľadávky podaním žaloby na
súd, v rámci ktorého až môže súd skúmať rozsah dôvodnosti nároku a rozhodnúť vo veci samej.
Hrozba ujmy, ktorá žalobkyni hrozí použitím, zneužitím zabezpečovacieho inštitútu dohody o zrážkach

zo mzdy je daná konkrétnymi skutkovými a zákonnými dôvodmi, ktoré spochybňujú výšku záväzku
žalobkyne. Žalovaný poskytol žalobkyni a jej manželovi úver v sume 30 000 eur a žiada vrátiť sumu 43
954,42 eura, sporná je výška odplaty v sume 13.954,42 eura. Žalovaný v svojom odvolaní argumentuje,
ako by prebiehalo súdne konanie o jeho nároku na zaplatenie pohľadávky, pričom ide iba o konanie
o neodkladnom opatrení, ktoré upravuje pomery účastníkov. Žalovaný, čo stojí za pozornosť, nemá

vo svojom odvolaní ani žiadnu snahu vysvetľovať a preukazovať splnenie odbornej starostlivosti pri
posudzovaní žiadosti o úver žalobkyne a jej manžela, čo nepriamo podporuje namietané pochybenie
a z toho plynúcu bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Zodpovednosť za neoverenie bonity dlžníka
s odbornou starostlivosťou nesie dodávateľ. Dohodou o zrážkach zo mzdy možno zabezpečovať len
existujúci a nesporný záväzok, čo v danom prípade nie je splnené. Práve používanie zabezpečovacích

inštitútov spotrebiteľských úverových vzťahoch nie mimoriadne problematické, ak hlavný záväzok
obsahuje, respektíve je riziko, že obsahuje neprijateľné zmluvné dojednania alebo inak porušuje či
obchádza právne predpisy, čo má bezprostredný vplyv na výšku pohľadávky úverového veriteľa. Za
týchto okolností je úprava pomerov účastníkov prostredníctvom neodkladného opatrenia logická a
prospešná.

4.4.S poukazom na uvedené dôvody navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie o
neodkladnom opatrení ako vecne správne potvrdil.

5.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na
jeho potvrdenie, ani na zrušenie, preto ho v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

6.Podľa § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.7.Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7.1. Podľa § 325 ods.2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8.Podľa § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

9.V zmysle citovaných zákonných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je
osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená
(osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy).

10.Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo
veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa
neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť,
či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch
medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému

porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda či ide o zásah primeraný).

11.Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa

o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP predovšetkým opísanie rozhodujúcich
skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí
navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

12.Splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma predovšetkým
z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žalobca je povinný uviesť rozhodujúce
skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

13.Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného
nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať
pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (Civilný sporový
poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 1106). Žalobca

preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

14.Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou

situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako

nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

15.Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti
potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, žedôvodnosť nároku vo veci samej je žalobca spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok

vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá
jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia žalobcu, predloženie dostupných listinných dôkazov
a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že
chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu
viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než

pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.
a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).

16.V právnej praxi došlo k odmietnutiu významu len abstraktnej pravdepodobnosti vyhovenia žalobe
(viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012 sp.zn.6 M Cdo 5/2012), čo v okolnostiach
prejednávanej veci znamená, že záver o miere pravdepodobnosti úspešnosti žaloby vo veci samej

nemožno vyvodiť len zo spotrebiteľskej povahy hlavného veriteľsko-dlžníckeho i zabezpečovacieho
právneho vzťahu strán, ale je potrebné sa zaoberať konkrétnymi žalobkyňou tvrdenými dôvodmi
neplatnosti úverovej zmluvy.

17.Odvolací súd má za to, že v danom prípade nie je preukázaná akútna a nevyhnutná potreba úpravy

vzťahov medzi stranami sporu, t.j. nebolo preukázané, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy
právnych pomerov sporových strán by bolo právo žalobkyne neodkladného opatrenia ohrozené.

18.Z písomných podaní strán sporu ako aj z listinných dôkazov predložených v konaní vyplýva,
že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným 28.9.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č.

1665708557, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 30.000 € a žalobkyňa sa
zaviazala poskytnutý úver vrátiť spolu s dohodnutou odplatou v pravidelných 96 mesačných splátkach
po 457,86 eura mesačne s termínom konečnej splatnosti 20.9.2024.

19.Spolu s uzatvorením úverovej zmluvy došlo medzi stranami sporu aj k uzatvoreniu dohody o zrážkach

zo mzdy podľa § 551 OZ. V dohode o zrážkach zo mzdy sú jasne označené zmluvné strany - žalovaná
akoveriteľažalobkyňaakodlžník(osobazaviazanávočibanke)arovnakobolvtejtodohodevymedzený
aj predmet dohody a to tak, že sa ňou zabezpečuje pohľadávka banky (veriteľa) voči dlžníkovi vzniknutá
zo zmluvy o úvere č. 1665708557 uzavretej 28.9.2016, najmä nárok banky na vrátenie poskytnutého
úveru vo výške 30.000 €, na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky

spojených s uplatnením týchto nárokov. Na základe tejto dohody má banka právo na výplatu zrážok zo
mzdy dlžníka v mesačnej periodicite vo výške mesačnej úhrady v sume 457,86 € (resp. vo výške zrážky,
ktorá sa môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia).

20.Zostatok dlhu na úvere ku dňu nariadenie neodkladného opatrenia je 23.428,32 eura, z toho

nezaplatená istina 23.351,79 eura a neuhradené úroky vo výške 76,53 eura. Na úvere je evidovaných 8
omeškaných splátok a do dnešného dňa boli na úvere uhradené splátky bez ohľadu na ich započítanie
v celkovej výške 15.918,08 eura.

21.Medzi stranami sporu nie je sporné, že žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu

dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia svojej pohľadávky vyplývajúcej z uvedenej úverovej
zmluvy a každým mesiacom dochádza k realizácii týchto zrážok. V tejto súvislosti je nutné podotknúť,
že realizované splátky sú v nižšej ako zmluvne dohodnutej mesačnej splátky a to vo výške 224,50 eura.

22.Žalobkyňa nespochybnila tvrdenie žalovaného, že si prestala plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo

zmluvy o úvere a z opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nevyplýva, aby práva a povinnosti z úverovej zmluvy boli medzi žalobkyňou a žalovanou sporné do času,
kedy žalovaná pristúpila k realizácii zrážok za základe dohody o zrážkach zo mzdy.

23.Žalobkyňa v návrhu, ani v ďalších podaniach nenamieta a ani nespochybňuje výšku pohľadávky z

úverovejzmluvy.Zdržaniasavýkonuprávanazrážkyzomzdysažalobkyňadomáhanazákladetvrdenia
o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.3,4
OZ, a preto je nutné považovať ju ex lege za neplatnú, namieta jej neurčitosť majúc za to, že neobsahuje
všetky náležitosti, konkrétne že neobsahuje výšku pohľadávky a namieta obsah úverovej zmluvy akoaj konanie žalovanej predchádzajúce uzatvoreniu zmluvy a tvrdí, že žalovaná pred tým ako jej poskytla
úver neskúmala jej bonitu.

24.Ako bolo uvedené, povinnosťou súdu je na základe tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a listín predložených žalobkyňou predbežne právne posúdiť, či nárok vo veci
samej sa javí ako dôvodný.
24.1.Odvolacísúdsastotožňujesnázoromžalovanej,žeinštitútdohodyozrážkachzomzdyjeinštitútom
akceptovaným Občianskym zákonníkom aj Zákonom o ochrane spotrebiteľa, pričom predstavuje

prostriedok zabezpečenia záväzku veriteľa voči dlžníkovi.

25.Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom Krajského súdu v Trnave vyjadreným v rozhodnutí sp.zn.
10Co/5/2018, v zmysle ktorého „značnú“ nerovnováhu pre dlžníka nespôsobuje sám osebe ani fakt, že
veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť priamo bez súdneho rozhodnutia, kde poukázal na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, v zmysle ktorého sama skutočnosť, že presadzovanie

nárokov zo zmluvy je možné aj bez ingerencie súdu, nie je v rozpore so Smernicou č. 93/13/EHS za
predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon a že existuje účinná následná
súdna kontrola.

26.Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nie je súčasťou

formulárovej zmluvy o úvere, ale jedná sa o samostatnú zmluvu.
26.1.Pohľadávka bola jednoznačne v dohode o zrážkach zo mzdy špecifikovaná uvedením konkrétnej
zmluvy o úvere, kde bol poskytnutý jednorázovo úver vo výške 30.000 €. Úroky z omeškania resp. iné
poplatky spojené s uplatnením nárokov nebolo možné v dohode špecifikovať, nakoľko tie sú závislé od
platobnej disciplíny spotrebiteľa. V zmluve bola určená aj mesačná splátka, ktorá je totožná ako splátka

dohodnutá v úverovej zmluve. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v predmetnej dohode o zrážkach
zo mzdy boli jasne určené presné pravidlá pre určenie dlžnej sumy a nemožno dohodu považovať za
neurčitú.

27.Rovnako je potrebné zdôrazniť, že zrážkami zo mzdy aktuálne nedochádza k zasahovaniu do

ekonomickej situácie žalobkyne ako spotrebiteľa, nakoľko tieto sa vykonávajú dokonca v nižšej výške,
ako bola dohodnutá mesačná splátka vyplývajúcej zo zmluvy o úvere.
27.1.Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že v súčasnosti nie je zo strany žalobkyňa uhradená ani istina,
žalobkyňa doteraz zaplatila len sumu 15.918,08 eura.

30.Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala ani naliehavú
potrebu upraviť práva a povinnosti medzi stranami sporu, keďže u nej nedochádza k zásahom do
jej ekonomickej situácie a zatiaľ realizované splátky ako aj splátky, ktoré budú realizované v blízkej
budúcnosti nedosahujú ani výšku istiny (výšku poskytnutého úveru), u ktorej niet pochýb, že aj keby
žalobkyňa bola úspešná v konaní o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, má povinnosť

žalovanej uhradiť istinu.

31.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
31.1.Odvolací súd poukazuje na rozhodnutia vydané v obdobných veciach KS v Košiciach

11CoCsp/75/2020, 6Co/248/2019, 5Co/119/2020.

32.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
32.1.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

33.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
34.1.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.35.Žalovaná bola v konaní úspešná preto jej bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%.

36.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).