Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/111/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202579
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5618202579.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., zastúpený advokátom JUDr. Milanom Szöllössym, so sídlom
D. XX, XXX XX U., proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04
Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpený advokátkou JUDr. Gabrielou Reichovou, so sídlom E. D. XX,
XXX XX D., v spore o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 22C/24/2018-267 zo dňa 19.03.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.) a priznal

žalobcovivočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu57,04%(výrokIV.) potvrdzuje .

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš č. k. 22C/24/2018-267 zo dňa 19.03.2020
zastavil konanie v časti o zaplatenie 13.680,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
30.12.2018dozaplateniaavčastiozaplatenieúrokovzomeškaniavovýške5%ročnezosumy23.526,-

eur od 30.12.2018 do 09.09.2019 (výrok I.); uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 48.352,50 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 32.270,- eur od 10.09.2019 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.); vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.); žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,04 % (výrok IV.). V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 37.206,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z
omeškania od 30.12.2018 do zaplatenia, náhrady za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v

sume 18.603,- eur a náhrady trov konania. Predmetné nároky si uplatňoval voči žalovanému podľa
ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zák. č. 381/2001 Z.z.“) tvrdiac, že ku poškodeniu jeho zdravia došlo pri dopravnej nehode dňa
16.09.2015 spôsobenej U. U. - vodičom motorového vozidla zn. Citroen Berlingo, EČV: BL693KF v
úseku diaľnice D1 medzi obcami Východná - Važec, pričom pri predchádzaní nákladného motorového
vozidla prešiel vľavo na ohradené stavenisko diaľnice, kde zrazil žalobcu, ktorý tam pracoval na

rekonštrukcii stredového pásu. Žalobca pri dopravnej nehode dňa 16.9.2015 na diaľnici D1 zo Žiliny do
Prešova utrpel škodu na zdraví, v súvislosti s ktorou bol vodič motorového vozidla U. U. rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/81/2016 zo dňa 28.9.2016 právoplatne uznaný za vinného
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. O náhrade škody v trestnom konanínebolo rozhodnuté. V dobe dopravnej nehody zodpovedný prevádzkovateľ motorového vozidla mal so
žalovaným uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

bola poistená u žalovaného Poistnou zmluvou č. 2404856069. Žalobca si škodu na zdraví uplatňoval
podľa § 444 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 437/2004 Z.
z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „zák. č. 437/2004
Z. z.“). Sťaženie spoločenského uplatnenia v psychickej a sexuálnej oblasti žalobcu bolo ohodnotené
v lekárskom posudku zo dňa 17.07.2018 vyhotoveným psychiatrom a sexuológom: MUDr. I. W., ktorá

toto uplatnenie ohodnotila vo výške 1 950 bodov a ktorá pre určenie výšky náhrady škody za sťaženie
spoločenského uplatnenia zobrala do úvahy hodnotu bodu platnú pre rok 2018, kedy sa zdravotný stav
žalobcu v psychickej a sexuálnej oblasti ustálil a bolo možné vyhotoviť lekársky posudok. Na základe
oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 152/2018 Z. z. o vydaní opatrenia č. S05091-OL-2018
bola pre rok 2018 platná hodnota bodu vo výške 19,08 eur. Na základe uvedeného potom náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu predstavuje sumu 37.206,- eur. Žalobca bol pred úrazom

úplne zdravý, bez akýchkoľvek zdravotných problémov. Po úraze sa stal čiastočne nesebestačný a
je natrvalo vylúčený z doterajšieho a vzhľadom k jeho veku aj budúceho plnohodnotného osobného
a spoločenského života. Následkom úrazu sa žalobca stal invalidným s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. K žalobe pripojil návrh na schválenie dohody o vine a treste zo dňa
05.09.2016, lustráciu poisťovateľa podľa EČV, Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského

uplatnenia zo dňa 12.07.2018, Prepúšťaciu správu zo dňa 22.09.2015, Prepúšťaciu správu zo dňa
29.01.2018, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 09.12.2016 a Odborný posudok o invalidite zo
dňa 23.11.2016. Z obsahu lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia
vypracovaného MUDr. I. W. zo dňa 12.07.2018 mal súd prvej inštancie za preukázané, že vo vzťahu
k položke č. 254 (diagnóza vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach, okrem poranenia

hlavy) bol stav žalobcu hodnotený počtom bodov 500, ktorý bol zvýšený v zmysle § 10 ods. 4 zákona o
50 %, spolu teda na 750 bodov a vo vzťahu k položke č. 321a (strata penisu alebo ťažká deformácia
penisu do 45 rokov) počtom bodov 800, ktoré posudzujúci lekár zvýšil o 50 % na 1200 bodov.
Posudzovaný lekár primerane zvýšil bodové hodnotenie o 50 % vzhľadom na obmedzenie alebo
stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, a taktiež vzhľadom na obmedzenie

alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v intímnom živote, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenie na zdraví. Zo správy z psychiatrického vyšetrenia a sexuologického vyšetrenia zo dňa
12.07.2018 vystavenej MUDr. I. W. taktiež vyplýva, že žalobca nebol nikdy liečený na psychiatrii, až
do úrazu bol zdravý, neužíval žiadne lieky. Pred úrazom športoval, po úraze už iba liečebne posilňuje.
Posudzujúca lekárka konštatovala postihnutie oblasti libida a erektilnej funkcie. Zo Znaleckého

posudku č. 205/2019 vo veci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu vypracovaného
znalcom MUDr. Stanislavom Kollárom vyplynulo, že žalobca utrpel na základe dopravnej nehody
nasledovné poškodenia zdravia - potrahované poúrazové adaptačné poruchy a komplexné poruchy
sexuálnych funkcií. Po ustálení zdravotného stavu žalobcu, ku ktorému došlo v čase osobného
znaleckého vyšetrenia, t. j. dňa 24.04.2019, položku č. 254 (vážne duševné poruchy po iných ťažkých

poraneniach okrem poranenia hlavy) hodnotil počtom bodov 617,50, ktoré zvýšil o 60 % na 988 bodov
a položku č. 321a (komplexná porucha sexuálnych funkcií) hodnotil počtom bodov 800, ktoré zvýšil
o 60 % na 1 280 bodov. Posudzovaný lekár primerane zvýšil bodové hodnotenie vzhľadom na vek v
čase poškodenia zdravia a možnostiam spoločenského uplatnenia v tomto čase. Znalec konštatoval
nepriaznivú prognózu. Z medicínskeho hľadiska sa u žalobcu jednoznačnej jednalo o ťažký úraz s

ťažkými trvalými následkami a s vážnym nepriaznivým dosahom na spoločenské uplatnenie vo všetkých
jeho zložkách. Spôsob liečby podstúpenej od augusta 2017 u psychiatra/sexuológa hodnotí posudzujúci
lekár ako správny. Žalovaný v spore poukázal na to, že žalobcovi bolo čiastočne plnené, a to dňa
12.11.2018 v sume 13.680,- eur (výrok I. napadnutého rozsudku). Uvedené plnenie sa vzťahuje k
položke č. 254 ocenenou počtom bodov 750 pri hodnote bodu 18,24 eur. Tiež mal za to, že v danom

prípade nie sú splnené podmienky na maximálne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, čo je
vyhradené pre špeciálne prípady najťažších postihnutí v dôsledku utrpených nehôd, čo žalobcov prípad
nie je. Pri právnom posúdení žalobou uplatneného nároku okresný súd postupoval podľa § 444 až 449a
Občianskeho zákonníka, ďalej podľa právneho režimu zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a napokon aplikoval aj súvisiace ustanovenia zákona

č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Ustálil, že predmetom sporu je nárok uplatnený žalobcom proti poisťovni postupom
podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. Pokiaľ ide o určenie momentu ustálenia zdravotného stavu, ako
aj vyčíslenia náhrady škody, okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Stanislava Kollára,ktorý bol vypracovaný na základe procesného návrhu žalovaného a ktorý sa z hľadiska metodiky a
časového odstupu od škodovej udalosti javil ako najkomplexnejší. Podľa záverov vyslovených MUDr.
Kollárom, vo vzťahu hodnoteným položkám sťaženia spoločenského uplatnenia (254 a 321a) došlo k

ustáleniu zdravotného stavu žalobcu dňa 24.04.2019. Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č.
437/2004 Z. z. súd určil výšku jedného bodu náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
na 20,26 eur tak, ako sa to uvádza v žalobe (podľa údajov Štatistického úradu SR predstavovala
priemerná mesačná mzda v roku 2018 sumu 1.013,- eur). Celkový počet bodov náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle znaleckého posudku predstavoval 2 268. Celková náhrada za

sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje po zaokrúhlení 45.950,- eur (2 268 x 20,26 eur).
Žalobca v spore požadoval aj mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
a to v maximálnom možnom rozsahu 50 %. V kontexte uvedeného považoval súd prvej inštancie
za potrebné podotknúť, že žalobca uplatňoval svoje nároky na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v dvoch oddelených konaniach, v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/2/2017, ktoré je už
ukončené aj po odvolacom konaní, a v aktuálnom konaní. Okresný súd prejednávajúci vec vyslovil

názor, že pokiaľ uvažuje o mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, môže
o tomto rozhodnúť iba v súlade s tým, čo už bolo konštatované v skoršom konaní. Pokiaľ sa žalovaný
bránil, že žalobca nebol uznaný za invalidného z dôvodov prezentovaných v tomto konaní, uvedené
neakceptoval. Súd prvej inštancie v odseku 36. napadnutého rozhodnutia citoval dôvody, pre ktoré bola
zvýšenánáhradaasťaženiespoločenskéhouplatneniavpredchádzajúcomspore(nešlolenožalobcovu

invaliditu) a ktoré s cieľom zachovania konzistentnosti oboch súdnych rozhodnutí zopakoval. Taktiež
doplnil, že ani v konaní vedenom pod spisovou značkou 22C/2/2017 súd „nefiltroval“ dôvody, ktoré
viedli k invalidite žalobcu, ale hodnotil jeho osobu a zdravotný stav komplexne, čo následne viedlo k
postupu podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Okresný súd teda rovnako ako v konaní 22C/2/2017
zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 35 %, t. j. o sumu 16.082,50 eur. K tvrdenej

predčasnosti žaloby, na ktorú poukázal žalovaný, súd prvej inštancie uviedol že táto argumentácia
žalovaného nebola opodstatnená poukazujúc na § 6 ods. 1 a 3 zákona č. 437/2004 Z. z. Taktiež
dodal, že aj keď je pravdou, že žalobca môže uplatniť nárok na súde len v prípade neuzavretia dohody
uvedenej v § 6 ods. 1 daného zákona, nepodanie návrhu na uzavretie tejto dohody sa však nespája so
zánikom práva. Aktuálne (v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku) bolo zrejmé, že žalovaný nesúhlasil

s výškou uplatneného nároku žalobcu v rozsahu vymedzenom žalobou. V priebehu sporu a ani v
čase rozhodnutia súdu nepristúpili sporové strany k žiadnej dohode, preto súd prvého stupňa nemôže
prijať námietky o odôvodnenosti, či predčasnosti podanej žaloby. K návrhu žalovaného na vypracovanie
posudku urológom, resp. k nepribratiu konzultanta z odboru urológie zo strany znalca okresný súd
uviedol, že uvedená otázka má odborný charakter a nemožno ju hodnotiť len na základe laických tvrdení

bez potrebného odborného dôkazu. V súdenej veci bol vypracovaný posudok znalcom MUDr. Kollárom,
ktorý na účely hodnotenia sporných položiek 254 a 231a, prílohy č. 1 zákona č. 437/2004
Z. z. nepovažoval za nutné tieto konzultovať s ďalším odborníkom. Dané položky boli hodnotené aj
MUDr. W. bez toho, aby sa poradil s urológom. Súd prvej inštancie nemohol v danej veci konštatovať,
že znalec prekročil svoju odbornú špecializáciu, pretože to nevyplýva zo žiadneho dôkazu. K námietke

žalovaného, že žalobca v predchádzajúcom konaní vôbec nespomínal svoje psychické problémy,
okresný súd uviedol, že túto možno vyvrátiť odkazom na výsluchy svedkov spomínané v odsekoch 16.
a 19. až 21. napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov okresný súd priznal žalobcovi náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 32.270,- eur (45.950,- eur - 13.680,- eur) a zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 16.082,50 eur, spolu 48.352,50 eur (ide o výroky I. a

II. rozsudku okresného súdu odvolaním nenapadnuté - pozn. odvolacieho súdu) a vo zvyšku žalobu
žalobcu zamietol (výrok III). O nároku na úroky z omeškania okresný súd rozhodol podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O trovách
konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) z dôvodu, že žalobca si uplatnil svoj nárok voči žalovanému, a to bez ohľadu

na preventívnu povinnosť vymedzenú v ustanovení § 6 zákona č. 437/2004 Z. z. Žalovaný prevzal
žalobu dňa 01.10.2018 a následne plnil sumu 13.680,- eur dňa 12.11.2018. Súd prvej inštancie preto
konštatoval, že v tejto časti žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Týkalo by sa to aj úrokov z
omeškania z danej sumy, avšak tieto boli uplatnené až od 30.12.2018 do zaplatenia, z čoho vyplýva,
že pri vyčísľovaní úspechu či neúspechu v tejto časti je označený predmet konania na účely posúdenia

trov konania bez významu. Pokiaľ ide o zvyšnú časť predmetu sporu, súd vychádzal z úspechu žalobcu,
resp. mal za to, že výška plnenia závisela od znaleckého posudku a úvahy súdu, a preto treba považovať
aj zastavenie konania v časti, ktorá nebola zmienená v predchádzajúcej úvahe, ako aj priznanú výšku
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia i jej mimoriadne zvýšenie, za skutočnosť posudzovanúpodľa § 255 ods. 2 CSP. Pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu sporových strán postupoval súd tak,
že do celkovej sumy predmetu sporu zahrnul súd plnenie žalovaného v sume 13.680,- eur bez úrokov
z omeškania, sumu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 23.526,- eur od 30.12.2018 do

09.09.2019, ktoré vo vyčíslení predstavujú 818,57 eur. Zamietnutú časť predmetu sporu súd nezahrnul,
pretože táto bola závislá od znaleckého posudku a úvahy súdu. Celková suma predmetu sporu tak
predstavuje63.699,81eur.Žalobcazavinilzastaveniekonaniavčasti13.680,-eur.Jehoúspechdosiahol
78 %, čomu zodpovedá úspech žalovaného v rozsahu 21,48 %. Čistý úspech žalobcu súd vyčíslil na
57,04 %.

2. Proti uvedenému rozsudku žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie, a to proti výrokom III.
a IV, ktoré odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, namietal teda nesprávne právne
posúdenie súdom prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ešte
v sume 6.892,50 eur a trovy prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100 %. Poukazujúc na

ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. vyslovil presvedčenie, že okresný súd pri rozhodovaní
nepostupoval správne, keď pri svojom rozhodovaní odkázal aj na posúdenie obdobného nároku žalobcu
v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 22C/2/2017. Predmetné ustanovenie nestanovuje
podrobnejšie kritériá, akým spôsobom má súd rozhodujúci o tomto nároku postupovať. Taktiež nerieši
ani prípad, keď si poškodená osoba uplatní zvýšenie náhrady za tú istú oblasť sťaženia spoločenského

uplatnenia v jednom konaní a zvýšenie náhrady za inú oblasť sťaženia spoločenského uplatnenia v inom
súdnom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že pre takýto prípad nevyplýva pravidlo, že miera zvýšenia
náhrady musí byť v oboch súdnych konaniach, v ktorých si poškodený uplatnil nárok podľa § 5 ods.
5 zákona č. 437/2004 Z. z., rovnaká (v súdenej veci 35 %). Žalobca sa domáhal zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia hodnoteného položkou 254, ktorá vyjadrovala psychické poruchy

žalobcu, a položkou 321a, ktorá komplexne vyjadrovala poruchy sexuálnych funkcií, t. j. požadoval
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v psychickej a sexuálnej oblasti, v ktorých bola
následkami po dopravnej nehode podstatne dotknutá miera jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti. V
oboch prípadoch ide o mimoriadnu intímnu sféru ľudskej osobnosti, ktorá je zvlášť významná u osôb
v mladom veku. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že následky žalobcu v psychickej oblasti sú

mimoriadne závažného charakteru, a to najmä s ohľadom na akúkoľvek možnú mieru návratu žalobcu
do spoločnosti, ako aj uplatnenia sa v sexuálnej oblasti v tom najširšom zmysle. Predovšetkým výsluch
svedkov v konaní vedenom pod spisovou značkou 22C/2/2017, ako aj objektivizovaním týchto výpovedí,
znaleckým dokazovaním, bolo preukázané, že žalobca vplyvom dopravnej nehody stratil dôveru voči
sociálnemu okoliu, uzatvoril sa do seba, vyhýba sa spoločnosti, podstatne redukoval svoje sociálne

kontakty, minimalizoval svoju komunikáciu s okolím. Obdobne zo sexuálneho hľadiska je mimoriadne
významné, že žalobca mal pri dopravnej nehode priamo postihnutú intímnu oblasť pohlavných orgánov,
ktorú má teraz keloidne zjazvenú. Je teda zrejme, že hoci žalobca nestratil mentálnu kapacitu do určitej
miery spoločensky žiť, či utvoriť párovú väzbu a prípadne si založiť rodinu, práve v dôsledku psychických
či sexuálnych porúch je jeho uplatnenie v tomto smere prakticky zmarené. Ide pritom o mimoriadne

dôležitú skutočnosť práve vzhľadom na jeho vek, kedy táto zmena nastala. Aj vzhľadom na nepriaznivú
prognózu vývoja jeho zdravotného stavu vo vyššej uvedených oblastiach je možné očakávať, že bude
od mladého veku trvale sociálne izolovaný, bez akejkoľvek šance na zlepšenie jeho zdravotného stavu
v týchto oblastiach. Odvolateľ vyjadril presvedčenie, že stupeň závažnosti zdravotného postihnutia
sa odzrkadľuje najmä v bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré diferencuje

jednotlivé prípady poškodených podľa stupňa závažnosti trvalých následkov tým, že v závažnejších
prípadoch je bodové hodnotenie logicky vyššie, ako v prípadoch menej závažných. Ak teda samotné
bodovéhodnoteniesťaženiaspoločenskéhouplatneniaanáslednánáhradastanovenáprávenazáklade
tohto bodového hodnotenia rozlišuje závažnejšie prípady od menej závažných, nemožno preceňovať
význam miery percentuálneho zvýšenia náhrady podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. ako nástroja

na odlíšenie prípadu závažného postihnutia zdravia a od prípadu menej závažného postihnutia zdravia.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhradou jednorázovou, ktorou sa neodstraňuje len
súčasný ťažký zdravotný stav žalobcu, ale má sa zohľadniť aj to, že táto náhrada sa poskytuje za celý
budúci život žalobcu, ktorý prežije v trvalej sociálnej izolácii a to aj z hľadiska sexuálnych väzieb. K
tomuto stavu došlo u žalobcu vo veku, kedy bolo uplatnenie v týchto oblastiach maximálne. Vzhľadom

na uvedené je v danom prípade namieste zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až
v rozsahu 50 %.3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v danom prípade nejde o prípad, kedy by boli
možnosti uplatnenia žalobcu najmä vo sfére spoločenského a rodinného života úplne stratené. Pokiaľ
ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia (od 0 do 50 %), je zrejmé, že rozsah tejto náhrady musí byť
diferencovaný. V tomto zmysle odškodnenie vo výške maximálneho prípustného zvýšenia by malo byť
vyhradené tým najzávažnejším prípadom, kedy je možné konštatovať úplnú stratu životných príležitostí
do budúcna, v ktorých je poškodený takmer vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre plnenie
životných funkcií sú úplne zmarené, prípadne, ak ide o osobu, ktorej zapojenie do spoločenského

života pred poškodením zdravia bolo na mimoriadnej úrovni. Uviedol, že z vykonaného dokazovania
táto skutočnosť nevyplynula. Žalobcom vnímaná a v odvolaní tvrdená sociálna izolovanosť nevyplýva
z absolútnej nemožnosti jeho fungovania v bežných sociálnych väzbách s prípadným dopadom na
konkrétne oblasti jeho života (ako je tomu napríklad v prípadoch ťažkých trvalých fyzických postihnutí
spojených aj s prípadnou imobilitou či stratou sebaobslužnosti, prípadne v oblasti postihnutím v dôsledku
poškodenia zdravia). Takýto závažný stav u žalobcu nebol preukázaný ani vykonaným dokazovaním,

osobitne nebolo preukázané ani vymiznutie sexuálnych funkcií s objektívnou nemožnosťou intímneho
života. Taktiež s poukazom na znalecký posudok MUDr. Kollára, ktorý v prípade položky 254 nehodnotil
poškodenie žalobcu maximálnym počtom bodov, ale tento určil na úrovni 75 % z prípustného bodového
rozpätia (617,50 bodov). Zistený skutkový stav v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal
také zásadné dopady psychických problémov žalobcu, prípadne aj v sexuálnej oblasti, ktoré by bolo

možné primerané odškodniť v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v maximálnom možnom
rozsahu.Zvýšeniesťaženiaspoločenskéhouplatnenianiejemožné,sohľadomnazistenéapreukázané
okolnosti, považovať za nedostatočné. K odvolaniu do výroku o náhrade trov konania žalovaný uviedol,
že nesúhlasí s názorom žalobcu o nepredvídateľnosti záverov znaleckého dokazovania vykonaného v
konaní, a síce, že zdravotný stav bol ustálený až 24.04.2019. Žalobca je stranou sporu, ktorá iniciuje

súdnekonanie,aktoréhopovinnosťoujeužvrámciprípravyžalobyvyporiadaťsaajsokolnosťou,ktorou
je moment ustálenia zdravotného stavu, a to nielen pre účely plynutia subjektívnej premlčacej doby,
ale aj za účelom stanovenia hodnoty jedného bodu, čo má význam pri kvantifikácii uplatneného nároku
v samotnom návrhu žalobcu. Žalobcovi tak nič nebránilo zistiť túto okolnosť (prípadne aj vyžiadaním
znaleckéhoposudku/odbornéhoposúdenia)vrámciprípravydôkazovkžalobesamotnej.Keďžežalobca

takúto možnosť nevyužil a z jeho pohľadu sa dostal do časovej tiesne (s ním predpokladaným) plynutím
premlčacej doby, nemôže ísť uvedená skutočnosť na ťarchu žalovaného. Navyše žalobca opomína
ďalší základný fakt, na ktorom svoje odôvodnenie súdu prvej inštancie postavil, a síce, že uplatnil svoj
nárok priamo žalobou na súde bez predchádzajúceho splnenia povinnosti dňa 01.10.2018 (išlo o vôbec
prvé uplatnenie nároku voči žalovanému) a tento následne dňa 12.11.2018 (v trojmesačnej zákonnej

lehote podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z.) plnil vo výške 13.680,- eur. S ohľadom na uvedené
žalovaný odvolací súd žiadal, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne
správny potvrdil.

4. Žalobca vo svojej odvolacej replike poukázal na to, že predmetom konania bola náhrada žalobcu

za sťaženie spoločenského uplatnenia v psychickej a sexuálnej oblasti. Aj keď fyzický stav žalobcu a
jeho rozsiahle zdravotné postihnutie mu umožňuje v minimálnej miere určité uplatnenie v niektorých
oblastiach života a spoločnosti, táto minimálna možnosť je ešte viac zúžená a úplne minimalizovaná
práve v dôsledku psychických sexuologických následkov na zdravotnom stave žalobcu. Žalovaný
správne poukázal na závery znaleckého posudku MUDr. Kollára, pričom dodal, že ak závery zo

znaleckého posudku dáme do súvisu s ďalšími preukázanými skutočnosťami, že žalobca mal pri
dopravnej nehode priamo postihnutú intímnu oblasť pohlavných orgánov, ktorú má teraz keloidné
zjazvenú, je zrejme, že práve psychické sexuologické následky totálne minimalizujú možnosti žalobcu
uplatniť sa v živote a v spoločnosti a v podstate ho z uplatnenia spoločnosti vylučujú. Preto v podanom
odvolaní žalobca poukazuje na to, že hoci nestratil mentálnu kapacitu do určitej miery spoločensky žiť,

či utvoriť párovú väzbu a prípadne si založiť rodinu, práve v dôsledku psychických či sexuálnych porúch
je jeho uplatnenie v tomto smere prakticky zmarené. Ide pritom o mimoriadne dôležitú skutočnosť práve
vzhľadom na vek žalobcu, kedy táto zmena nastala. Žalobca taktiež poukázal na nepriaznivú prognózu
vývojajehozdravotnéhostavuvovyššieuvedenýchoblastiach,kdejemožnéočakávať,žežalobcabude
od mladého veku trvale sociálne izolovaný bez akejkoľvek šance na zlepšenie jeho zdravotného stavu

v týchto oblastiach. S ohľadom na tieto skutočnosti má za to, že v danom prípade je možné uvažovať o
zvýšení náhrady podľa § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z. z. na hornej hranici 50 %. Zopakoval, že samotná
závažnosť psychických a sexuálnych porúch či samotný vek žalobcu boli zohľadnené v samotnom
bodovom hodnotení a následne vo zvýšení bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia.Proporcionalita zvýšenia náhrady je zabezpečená práve percentuálnym zvyšovaním náhrady podľa §
5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorá zabezpečuje proporcionalitu zvýšenia náhrady aj v prípadoch
rozdielneho bodového hodnotenia. Pokiaľ žalovaný (v súvislosti s výrokom o trovách konania) poukázal

na to, že si žalobca mal pri podaní žaloby overiť skutočnosť ustálenia zdravotného stavu požiadaním
o vyhotovenie znaleckého posudku, alebo odborného vyjadrenia, táto skutočnosť sa žalobcovi stala
známou práve na základe podania lekárskeho posudku, ktorý v konaní predložil. V zmysle ustanovenia
§ 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. zdravotný stav poškodeného sa považuje za ustálený v prípade
sťaženia spoločenského uplatnenia spravidla po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia. Vtedy je

možné podať lekársky posudok. Nakoľko takýto lekársky posudok bol žalobcovi posudzujúcim lekárom
vystavený, nemal dôvod pochybovať o tom, že jeho zdravotný stav je už ustálený.

5. Žalovaný vo svojej odvolacej duplike zopakoval, že z vykonaného znaleckého dokazovania vôbec
nevyplývajú závery o totálnej minimalizácii možností uplatnenia sa v rodinnom živote žalobcu (osobitne
v jeho intímnej oblasti), ktoré by mali byť dokonca na hranici úplného vylúčenia žalobcu z tejto oblasti

života, či dokonca v rovine trvalej sociálnej izolácie, bez akejkoľvek možnosti párovej väzby. V tomto
smere poukázal na znalecký posudok MUDr. Kollára, ktorý v rámci spracovania znaleckého posudku
vykonal aj vlastné psychiatrické a sexuologické vyšetrenie žalobcu. Znovu zdôraznil, že žalobca nie
je tým prípadom, kedy jeho uplatnenie v daných oblastiach je úplne vymiznuté, a je teda dôvodné
maximálne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na úrovni 50 %.

6. 1. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní v súlade s ust. § 379 až § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385
CSP rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch (výrok III., IV.) podľa ust. §
387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6.2. Podľa§387ods.1CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.3. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej

inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

7. Predmetom odvolacieho prieskumu je výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba
sčasti zamietnutá a ako aj súvisiaci výrok IV. o trovách konania.

8. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP ťažiskovo nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho
posúdenia súdom prvej inštancie otázky určenej výšky mimoriadneho zvýšenia odškodnenia žalobcovho
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. Vo všeobecnosti

je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej súd aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. V preskúmavanej veci odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku nezistil omyl
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, súd prvej inštancie vo vzťahu k priznanému nároku žalobcovi

vyvodil správne právne závery a aplikoval správne právne predpisy, a teda namietaná vada konania
nebola odvolacím súdom zistená.

9. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav, ktorý súvisí s poškodením zdravia, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných

a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (§ 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.).
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti(§ 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.). V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 % (§ 5 ods. 5
zákona č. 437/2004 Z. z.). Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného

zreteľa, je výlučne úlohou súdu, súd sám podľa svojho uváženia posúdi, či sa jedná o výnimočný
prípad hodný mimoriadneho zreteľa a v prípade kladného záveru, aké zvýšenie náhrady je v konkrétnej
posudzovanej veci primerané. Právna úprava tu nijakým demonštratívnym spôsobom neuvádza, aké
poškodenie zdravia, respektíve aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne
zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd v danom prípade

vychádza jednak z lekárskeho posudku, základného bodovania poškodení, ale taktiež berie do úvahy,
aké zmeny poškodenia zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením.

10. Mimoriadne zvýšenie ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len
celkom výnimočne, a to vtedy, keď kultúrne, športové či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo
na vysokej úrovni a mimoriadne (obdobne (Rc) 1 Cz 60/88, rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 90/2004

- (Rc) 74/2005).

11. Žalobca s ohľadom na skutočnosti uvádzané vo svojom odvolaní, ako aj jeho vyjadreniach,
opakovane vyjadril presvedčenie, že v danom prípade je možné uvažovať o zvýšení náhrady podľa
§ 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z. z. na hornej hranici 50 %. Odvolací súd však poznamenáva, že

výrazné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré požaduje žalobca, je vyhradené
výlučne prípadom, kedy je poškodený vplyvom následkov úrazu takmer vyradený zo života a kedy
jeho predpoklady pre uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 29.09.2005 sp. zn. 3 Cdo 74/2005). S ohľadom na uvedené sa odvolací
súd nemôže stotožniť s názorom žalobcu, že v súdenej veci je namieste zvýšenie náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia až v rozsahu 50 %.

12. Okresný súd svoje rozhodnutie o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
miere 35 % dôvodil tým, že u žalobcu nie sú splnené podmienky pre zvýšenie náhrady na hornej
hranici zákonom ustanoveného rozsahu, pretože toto je určené tým najťažším poškodeniam zdravia.

S predmetným konštatovaním sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Taktiež správne súd prvej
inštancie odkázal aj na posúdenie obdobného nároku žalobcu v konaní vedenom na okresnom súde
pod sp. zn. 22C/2/2017, v ktorom taktiež okresný súd žalobcovi priznal zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v miere 35 %. Vychádzal z toho, že o mimoriadnom zvýšení náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia môže súd rozhodnúť iba v súlade s tým, čo už bolo konštatované

v skoršom konaní. V odseku 36. napadnutého rozhodnutia citoval dôvody, pre ktoré bola zvýšená
náhrada a sťaženie spoločenského uplatnenia v predchádzajúcom spore a ktoré s cieľom zachovania
konzistentnosti oboch súdnych rozhodnutí mohol okresný súd len zopakovať. Taktiež doplnil, že ani v
konaní vedenom pod sp. zn. 22C/2/2017 súd „nefiltroval“ dôvody, ktoré viedli k invalidite žalobcu, ale
hodnotil jeho osobu a zdravotný stav komplexne, čo následne viedlo k postupu podľa § 5 ods. 5 zákona

č. 437/2004 Z. z. a k zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 35 %, t. j. o sumu
16.082,50 eur.

13. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §

191 ods. 1, 2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku III. ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Len pre úplnosť dodáva, že ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu,

ktoré v podstate prezentoval ešte počas prvoinštančného konania, nemali vplyv na vecnú správnosť
rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

14. Súd prvej inštancie tiež správne rozhodol o trovách konania, keď v súlade s ustanovením § 255
ods. 2 CSP pomerne rozdelil náhradu trov (úspech žalobcu 78 %, úspech žalovaného 21,48 %) a na

základetohtorozdeleniapriznalžalobcovináhradutrovvrozsahuzodpovedajúcomtzv.čistémuúspechu
žalobcu (t. j. rozdiel medzi jeho úspechom a úspechom druhej strany). Odvolací súd k predmetnému
napadnutému výroku dodáva, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv.
zásada úspechu, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčnánáhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu
tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov. Ak dôjde k
zastaveniu sporového konania, čo i len čiastočného, v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou

súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. V danom prípade okresný
súd o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP z dôvodu, že žalobca
zavinil zastavenie konania v časti 13.680,- eur. Okresný súd tu dal do pozornosti skutočnosť, že žalobca
si uplatnil svoj nárok priamo žalobou na súde dňa 17.09.2018, a to bez ohľadu na preventívnu povinnosť

vymedzenú v ustanovení § 6 zákona č. 437/2004 Z. z. Taktiež dodal, že žalovanému bola doručená
žaloba dňa 01.10.2018 a tento následne dňa 12.11.2018 (v trojmesačnej zákonnej lehote podľa § 6 ods.
3 zákona č. 437/2004 Z. z.) plnil žalobcovi vo výške 13.680,- eur.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok

na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov
tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)